INEKO

Intitt pre ekonomick a socilne reformy

Bajkalsk 25, 827 18 Bratislava 212, Slovensko, tel.: +4212 5341 1020, fax: +4212 5823 3487 http://www.ineko.sk/

Analza finannej stability vych zemnch celkov (VC) v SR

Bratislava 27.8.2012

1.

vod

V tejto analze predstavujeme hospodrenie smich vych zemnch celkov (VC) v SR. Analza je sasou projektu Monitoring hospodrenia miest, obc a VC, ktor finanne podporil OPEN SOCIETY INSTITUTE. Cieom projektu je zlepi informovanos obanov o finannej stabilite obc a VC, a tak prispie k zveniu tlaku obanov na zlepovanie ich hospodrenia. Snahou INEKO je podpora stability verejnch financi ako celku. Intitt INEKO v rmci projektu administruje internetov portl1, ktorho cieom je oboznmi obanov s hospodrenm a finannou stabilitou obc a VC. Portl obsahuje pln databzu obc a VC v SR s dajmi o plnen vybranch ukazovateov, ako naprklad celkov vka dlhu, dlhov sluba, zvzky aspo 60 dn po splatnosti, okamit likvidita i bilancia benho a kapitlovho tu. daje sme zskali od Ministerstva financi SR (MF SR) na zklade Zkona o slobodnom prstupe k informcim. Vzhadom na to, e sa poda naich doterajch sksenost mu niektor daje li od dajov v tovnctve VC, pre zvenie ich presnosti, sme tieto daje iastone overovali v tovnch zvierkach VC a nsledne aj v priamej komunikcii so zstupcami VC, ktorch sme poiadali o verifikciu zozbieranch dajov. Nie vetky VC sa ozvali, a preto prpadn rozdiely naalej zisujeme a sname sa odstrni.

2.

Informcia o hospodren VC na zklade jednotlivch ukazovateov

Poznmka: Metodick vysvetlivky k vpotu sledovanch ukazovateov sa nachdzaj v zverenej asti analzy.

Portl sa nachdza na adrese http://obce.ineko.sk/. Strana 1 z 8

2.1. Vsledky celkov suma dlhu Najvy dlh ku koncu roka 2011 dosiahli Koick (57,4 %; 96 /obyv.) a Trnavsk VC (56,3 %; 96 /obyv.). Ich dlh sa tak priblil k rovni 60 % bench prjmov predchdzajceho roka, o znamen, e s blzko hranice, pri ktorej by poda zkona u nemali ma monos prija alie very. Zadlenie tchto p je varovnm signlom, e bud musie v najbliom obdob zlepi svoje hospodrenie. Napriek tomu mono kontatova, e vetky VC ku koncu roka 2011 plnili zkonom stanoven kritrium2. V rebrku VC poda zadlenosti nasleduj Treniansky (50,6 %; 91 /obyv.) a Banskobystrick VC (48,3 %; 93 /obyv.). Dlh ni ako 40 % dosiahli ilinsk (38,4 %; 72 /obyv.), Preovsk (37,9 %; 66 /obyv.), Bratislavsk (36,3 %; 60 /obyv.) a Nitriansky VC (31,3 %; 57 /obyv.). Najvyie medziron nrasty dlhu medzi rokmi 2010 a 2011 zaznamenali Bratislavsk VC (z 24,5 % na 36,3 %), Koick VC (z 49,0 % na 57,4 %), Treniansky VC (z 44,9 % na 50,6 %) a Banskobystrick VC (z 43,0 % na 48,3 %). Dlh mierne narstol aj v prpade trnavskho a preovskho VC. Naopak, dlh medzirone mierne poklesol v prpade Nitrianskeho a ilinskho VC. Priemern miera zadlenia vetkch smich VC v SR bola ku koncu roka 2011 na rovni 44,16 % (78 /obyv.), o predstavuje nrast o 3,93 percentulneho bodu oproti hodnote 40,23 % (75 /obyv.) z konca roka 2010. Tento nrast zadlenia je dsledkom jednak zvenia celkovho dlhu vetkch VC z 407 na 428 milinov eur, ale aj nsledkom poklesu bench prjmov VC medzi rokmi 2009 a 2010 z 1,011 miliardy na 962 milinov eur. Pokles bench prjmov sa priinil o spomnan nrast dlhu (+3,93 percentulneho bodu) pribline z jednej polovice. 2.2. Vsledky dlhov sluba Mono kontatova, e VC vo veobecnosti nemaj problm s plnenm kritria, poda ktorho by dlhov sluba nemala presiahnu 25 % skutonch bench prjmov predchdzajceho rozpotovho roka. Poas rokov 2006 a 2010 vetky VC dosahovali hodnoty niie ako 5 %. V roku 2011 vak a 2 VC zaznamenali vysok hodnoty nad 25 %, a to Trnavsk (55 %) a Nitriansky (31 %). Tto skutonos me naznaova, e sa jednalo o vkyvy v dsledku zartania predasnho jednorazovho splatenia nvratnch zdrojov financovania3, ktor sa z pohadu zkonnho kritria nem bra do vahy, a teda toto prekroenie hranice by nemalo signalizova problm. Informcie o dlhovej slube vetkch VC mono njs v tabuke 1 (na strane 4).

Prpadn existencia verov na zabezpeenie predfinancovania eurofondov, ktor by sa nm nepodarilo identifikova, me dlh jedine zni, a preto mono uveden tvrdenie poveda s istotou. 3 Napr. pri prefinancovan starch verov. Strana 2 z 8

2.3. Vsledky zvzky aspo 60 dn po lehote splatnosti Vzhadom na relatvnu prsnos nulovej tolerancie tohto kritria4 malo k 31.12.2011 problmy s jeho splnenm a 6 z 8 VC. A tyri z tchto VC vak dosahuj hodnoty na rovni medzi 0 % a 0,2 % zo skutonch bench prjmov predchdzajceho rozpotovho roka, o mono oznai za relatvne nzky podiel, ktor me nasta naprklad v dsledku toho, e VC je sce dostatone solventn, no odmieta uzna oprvnenos niektorho zvzku. Vyie hodnoty zaznamenali Koick VC (0,92 %) a najm Banskobystrick VC (2,37 %). Idelne plnia kritrium Preovsk a Nitriansky VC (0,00 %). Treniansky VC dosiahol sce nie plne nulov hodnotu, no meniu ako 0,001 %. Priemern vku zvzkov aspo 60 dn po splatnosti sa podarilo vym zemnm celkom medzirone zni z 0,92 % na 0,48 %. Informcie o celkovej vke zvzkov VC aspo 60 dn po splatnosti sa nachdzaj v tabuke 1 (na strane 4). 2.4. Vsledky okamit likvidita K 31.12.2011 dosiahli vysok rovne okamitej likvidity Bratislavsk, Nitriansky a Preovsk VC (medzi 200 % a 240 %). ilinsk a Koick VC tie zaznamenali bezproblmov hodnoty, ktor mierne previli rove 130 %. Naopak, menej uspokojiv hodnoty mali Treniansky (97 %), Trnavsk (61 %) a Banskobystrick VC (41 %). Dosiahnut hodnotu Banskobystrickho VC mono interpretova tak, e by ku koncu roka 2011 dokzali okamite uhradi z prostriedkov na svojich finannch toch iba menej ako polovicu svojich krtkodobch zvzkov. Priemern hodnota okamitej likvidity pre vetky VC sa medzirone (medzi 31.12.2010 a 31.12.2011) zlepila zo 115 % na 124 %. 2.5. Vsledky zkladn bilancia Zkladn bilancia zaha okrem benho aj kapitlov et VC a ponka tak ir pohad na hospodrenie samosprvy za sledovan obdobie z alieho uhla pohadu. Za rok 2011 dosiahli VC pribline vyrovnan zkladn bilanciu priemer vetkch VC bol -0,22 % prjmov predchdzajceho obdobia. Deficity vie ako 3 % zaznamenali Bratislavsk VC (-3,66 %) a Treniansky VC (-3,25 %). Naopak, prebytky spolu na benom a kapitlovom te dosiahli Nitriansky VC (+4,95 %), ilinsk VC (+1,12 %), Banskobystrick VC (+0,82 %) a Trnavsk VC (+0,42 %). Hospodrenie VC sa medzirone zlepilo, ke v roku 2010 dosiahla priemern zkladn bilancia 8 VC -2,09 %. Toto zlepenie pravdepodobne svis so skutonosou,
4

Zo zkona sa vyaduje dodriavanie rovne 0 % iba pri obciach. Pri VC sledujeme toto kritrium iba v informatvnej rovine a dodriavanie rovne 0 % nie je zkonne poadovan. Strana 3 z 8

e od roku 20095 dolo k nrastu zadlenia VC, kvli ktormu s vedenia samosprv nten obmedzova ben vdavky a zlepi tak hospodrenie. Vsledky etrenia sa tak mali monos prejavi prve v dosiahnutch priaznivejch bilancich za rok 2011.

3.

Ohodnotenie finannho zdravia VC na zklade vlastnej metodiky

INEKO vytvorilo v zujme zlepenia monosti hodnotenia finannej stability obc a VC vlastn metodiku, na zklade ktorej je mon kadej obci i VC priradi skre, ktor v sebe sumarizuje najdleitejie ukazovatele hospodrenia samosprvy a jeho cieom je o najlepie odzrkadova finann zdravie danej obce alebo VC. Skre je mon dosiahnu v rozmedz od -3 (najhor mon vsledok) a po +3 (najlep vsledok). Cel opis metodiky vyuitej pri vpote skre sa nachdza v poslednej asti analzy. Spomedzi vetkch VC dosiahli najvyie celkov ohodnotenie finannho zdravia Preovsk a Nitriansky VC. Kee dosiahli skre vyie ako +1, mono ich oznai ako VC s dobrm finannm zdravm. alie 4 VC (Bratislavsk, ilinsk, Treniansky a Koick) dosiahli sce kladn skre, no menie ako +1, o ich zarauje do kategrie dostatonho finannho zdravia. Napokon, Banskobystrick a Trnavsk VC dosiahli sce skre blzke nule, no zporn, o predsa len zarauje tieto VC do kategrie nedostatonho finannho zdravia. To znamen, e maj mierne problmy so svojou finannou stabilitou. Informciu o dosiahnutom skre pre kad VC mono njs v tabuke 1. Tabuka 1: Skre finannho zdravia VC a jednotliv ukazovatele finannej stability6
# 1 2 3 4 5 6 7 8 VC Preovsk Nitriansky Bratislavsk ilinsk Treniansky Koick Banskobystrick Trnavsk v. VC v. obce a VC Obyv. [tis.] 809 705 629 698 599 780 652 563 5 435 5 435 Celkov dlh Dlh/obyv. 2010 2011 2011 37,14% 37,94% 66 31,75% 31,31% 57 24,46% 36,31% 60 38,37% 38,36% 72 44,85% 50,59% 91 48,98% 57,41% 96 42,96% 48,25% 93 54,82% 56,26% 96 40,23% 44,16% 78 33,29% 31,91% 157 Dlhov sluba Zv.>60d Okam. likv. 2011 07-118 2011 2011 0,49% 0,65% 0,00% 208% 31,29% 7,02% 0,00% 234% 0,94% 0,52% 0,13% 240% 2,86% 2,60% 0,19% 139% 3,38% 2,71% 0,00% 97% 2,88% 1,73% 0,92% 131% 2,75% 2,27% 2,37% 41% 54,92% 12,04% 0,05% 61% 11,32% 3,47% 0,48% 124% 14,79% 7,89% 0,48% 98% Zkl. bil. 2011 -1,14% 4,95% -3,66% 1,12% -3,25% -1,80% 0,82% 0,42% -0,22% +0,40% Skre FZ7 [-3;+3] 1,67 1,33 0,85 0,72 0,51 0,38 -0,06 -0,10

Zdroj: Ministerstvo financi SR; metodika a prepoet: INEKO

daje o celkovom dlhu obc a VC za obdobie pred rokom 2009 nemme k dispozcii. INEKO na zklade vysvetliviek v sekcii Metodika neme garantova sprvnos vetkch uvedench dajov. 7 Vsledn skre finannho zdravia VC. Do jeho vpotu vstupuj rzne finann daje za roky 2008 a 2011, priom plat, e m starie finann daje, tm niia vha pri vpote a naopak. Viac v asti metodika. 8 Aritmetick priemer za 5 najnovch dostupnch rokov (2007 a 2011).
6

Strana 4 z 8

4.

Metodika

4.1. Metodika zkonn kritri (vber z prvneho rmca platnho v sasnosti) Zkon . 583/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch zemnej samosprvy definuje v 17 dve podmienky9, ktor VC mus sasne splni, aby mal monos prija nvratn zdroje financovania na plnenie svojich loh: 1. celkov suma dlhu VC neprekro 60 % skutonch bench prjmov predchdzajceho rozpotovho roka, 2. suma ronch spltok nvratnch zdrojov financovania (spltky rokov a istiny, t.j. dlhov sluba VC) neprekro 25 % skutonch bench prjmov predchdzajceho rozpotovho roka. Do celkovej sumy dlhu VC sa pritom, poda defincie v zkone, nezapotavaj napr. very od FRB (ttny fond rozvoja bvania) i zvzky prijat na zabezpeenie predfinancovania eurofondov10. Do vdavkov na splcanie istiny a rokovch spltok sa zas nem zapotava ich jednorazov predasn splatenie. 4.2. Metodika posdenie zhody zkonnch kritri a zskanch dajov Pre vpoet celkovho dlhu VC, ktor by reprezentoval zkonn kritrium, sme museli zskan daje od MF SR, ktor obsahovali aj zvzky prijat na zabezpeenie predfinancovania eurofondov, dodatone o tieto zvzky oisti. Pre tento el sme sa snaili zska daje v zverench toch jednotlivch VC, nie v kadom zverenom te vak boli dlhy dostatone dobre truktrovan. V zujme uvedenia sprvnych dajov sme teda jednotliv VC ete oslovili so iadosou o zveren verifikciu dajov. Po tejto verifikcii by mala by stotonitenos nami sledovanho dlhu so zkonnm kritriom by tak mala dosiahnut. Celkov dlh VC je pre ely tohto projektu potan ako (bankov very a vpomoci + dlhodob zvzky - very od FRB) / (ben prjmy za predchdzajci rok). daje s dostupn za roky 2009 a 2011. Upozornenia: Celkov dlh, ktor sledujeme, sa nemus plne zhodova s dajmi, ktor VC vykazuj vo vlastnom tovnctve. Nami sledovan daj vypoved o tom, ak vek zvzky VC m, a to s jedinm zverom m vie s, tm vie potencilne riziko z tohto zadlenia pre VC vyplva. Nie je mon vyli, e niektor VC svoje dlhy skrvaj naprklad ich prenesenm na podriaden organizcie, ich dcrske spolonosti alebo in skromn spolonosti (napr. cez PPP projekty).

Pre presn znenie pravidiel pozri 17 a 19 v Zkone . 583/2004 Z. z. daje o zvzkoch prijatch na zabezpeenie predfinancovania eurofondov v dtach od MF SR neboli k dispozcii.
10

Strana 5 z 8

Dlhov sluba VC je pre ely tohto projektu potan ako (vdavky na splcanie istiny + rokov spltky) / (ben prjmy za predchdzajci rok). Poda zkona sa do vdavkov na splcanie istiny a rokovch spltok nem zapotava ich jednorazov predasn splatenie. daje o dlhovej slube s dostupn za roky 2006 a 2011. Upozornenia: Je mon, e niektor VC vykazuj aj predasn jednorazov splatenia dlhov, a tak me djs k ich premietnutiu do vdavkov na splcanie istiny a nsledne aj do dlhovej sluby. Nami vypotan dlhov slubu preto nie je mon plne stotoni so zkonnou definciou a je potrebn ju bra len ako aproximciu zkonnho kritria. INEKO neme garantova, e sa daje MF SR zhoduj s dajmi, ktor VC vykazuj vo vlastnom tovnctve.

4.3. Metodika doplujce vlastn kritri INEKO v rmci tejto analzy sleduje aj niektor alie kritri, ktor s bu zo zkona sledovan pri obciach, alebo maj predpoklad dobrej vpovednej hodnoty pri posudzovan hospodrenia samosprv (plnenie tchto kritri nie je vyadovan zkonom): 1. VC by nemali ma neuhraden uznan zvzky, ktor s viac ako 60 dn po splatnosti11, 2. okamit likvidita VC by mala dosahova aspo 100 %, 3. zkladn bilancia VC by nemala by zporn; pod zkladnou bilanciou rozumieme bilanciu benho a kapitlovho tu ako spojenho celku. Vka zvzkov VC aspo 60 dn po lehote splatnosti je k dispozcii iba za roky 2010 a 2011 a je potan ako (zvzky neuhraden 60 a viac dn po lehote splatnosti) / (ben prjmy za predchdzajci rok). Okamit likvidita VC je rovn pomeru (prostriedky na finannch toch VC) / (krtkodob zvzky VC). daje s dostupn za roky 2006 a 2011. Zkladn bilancia benho tu sleduje ako VC doke vykrva svoje ben a kapitlov vdavky z bench (t.j. prevane z daovch12, nedaovch13 prjmov) a kapitlovch prjmov. Zkladn bilancia VC je pre ely tohto projektu potan ako (prjmy benho tu + prjmy kapitlovho tu - vdavky benho tu - vdavky kapitlovho tu) / (prjmy benho tu + prjmy kapitlovho tu). daje s dostupn za roky 2006 a 2011. Upozornenie: INEKO neme garantova, e sa daje MF SR zhoduj s dajmi, ktor VC vykazuj vo vlastnom tovnctve.
11 12

Inpirciou pre toto kritrium je 19 v Zkone . 583/2004 Z. z., kde je dan kritrium definovan pre obce. Daov prjmy tvoria podielov dane (da z prjmu FO) a miestne dane a poplatky. 13 Medzi nedaov prjmy patria naprklad prjmy z innosti a majetku, dotcie, transfery a rzne poplatky. Strana 6 z 8

4.4. Metodika pre vpoet skre finannho zdravia Pre zhrnutie finannej stability obc a VC vytvorilo INEKO vlastn metodiku, ktorou ohodnocuje dosiahnut hodnoty obc/VC v rmci jednotlivch kritri a na ich zklade im prideuje skre. Nsledne, na zklade parcilnych skre, vznik vsledn sumrne skre, ktorm hodnotme finann zdravie obce i VC. Metodika vpotu parcilnych skre pre jednotliv kritri a finann zdravie je nasledovn14: 1. Ak je celkov dlh obce/VC za rok 2011 na rovni 0 %, je jej pridelen skre +3. S rastcim dlhom pridelen skre, vzhadom na rastce riziko pre obec/VC, linerne kles. Pri dlhu na rovni 60 % je skre rovn nule a pri hodnote rovnej alebo vyej ako 120 % je pridelen skre -3. 2. Skre prideovan za dlhov slubu sa pota v dvoch krokoch. V prvom kroku sa vypota ven priemer hodnt dlhovej sluby za najnov dostupn rok (2011) a tri roky, ktor mu predchdzali (2010, 2009, 2008), s vhami postupne 4, 3, 2 a 1. Ak nie je skre za niektor z tchto rokov dostupn, prslun rok sa neberie do vahy15. V druhom kroku sa pre tto priemern hodnotu dlhovej sluby vypota jej skre v intervale -3 a 3, poda nasledovnho princpu: V prpade, ak je priemern16 dlhov sluba obce/VC na rovni 0 %, je jej pridelen skre +3. S rastcou dlhovou slubou pridelen skre, vzhadom na rastce riziko pre obec/VC, linerne kles. Pri priemernej dlhovej slube na rovni 25 % je skre rovn nule a pri hodnote rovnej alebo vyej ako 50 % je pridelen skre -3. 3. Skre za zvzky aspo 60 dn po splatnosti sa pota ako ven priemer skre indiktora zvzky aspo 60 dn po splatnosti za najnov dostupn rok (2011) a tri roky, ktor mu predchdzali (2010, 2009, 2008), s vhami postupne 4, 3, 2 a 1. Ak nie je skre za niektor z tchto rokov dostupn, prslun rok sa neberie do vahy17. Skre za jednotliv roky sa pritom prideuje nasledovne: Ak je vka zvzkov obce/VC aspo 60 dn po splatnosti za dan rok presne na rovni 0 eur resp. 0 %, je jej pridelen skre +3. Ak vka tchto zvzkov v pomere k prjmom predstavuje hodnotu medzi 0 % a 3 %, pridelen je skre medzi 0 a -3 (linerne), priom ak je hodnota na rovni rovnej alebo vyej ako 3 %, skre je -3. 4. Skre za okamit likviditu sa pota ako ven priemer skre indiktora okamit likvidita za najnov dostupn rok (2011) a tri roky, ktor mu predchdzali (2010, 2009, 2008), s vhami postupne 4, 3, 2 a 1. Ak nie je skre za
Metodika pouit v tejto analze je zhodn s metodikou vyuitou na internetovom portli. Zahrnutie viacerch rokov do vpotu skre napomha eliminova riziko, e by niektor obce/VC dosiahli hor vsledok v dsledku prpadnho zartania predasnho jednorazovho splatenia dlhu poas najnovieho sledovanho roku (2011). 16 Mysl sa vyie opsan ven priemer za roky 2008 a 2011. 17 Zahrnutie viacerch skre za jednotliv roky do vpotu tvorronho skre napomha eliminova riziko, e by niektor obce/VC dosiahli hor vsledok v dsledku jednorazovho/krtkodobho nahromadenia zvzkov aspo 60 dn po splatnosti k 31. decembru najnovieho sledovanho roku (2011).
15 14

Strana 7 z 8

niektor z tchto rokov dostupn, prslun rok sa neberie do vahy18. Skre za jednotliv roky sa pritom prideuje nasledovne: Ak je okamit likvidita obce/VC za dan rok na rovni 0 %, je jej pridelen skre -3. S rastcou okamitou likviditou pridelen skre, vzhadom na klesajce riziko pre obec/VC, linerne rastie. Pri okamitej likvidite na rovni 100 % je skre rovn nule a pri hodnote rovnej alebo vyej ako 200 % je pridelen skre +3. 5. Skre udeovan za dosiahnut zkladn bilanciu19 sa pota v dvoch krokoch. V prvom kroku sa vypota ven priemer hodnt zkladnej bilancie za najnov dostupn rok (2011) a tri roky, ktor mu predchdzali (2010, 2009, 2008), s vhami postupne 4, 3, 2 a 1. Ak nie je skre za niektor z tchto rokov dostupn, prslun rok sa neberie do vahy20. V druhom kroku sa pre tto priemern hodnotu zkladnej bilancie vypota jej skre v intervale -3 a 3 nasledovne: Ak je priemern21 zkladn bilancia obce/VC na rovni niej alebo rovnej ako -15 %, je jej pridelen skre -3. So zlepujcou sa zkladnou bilanciou pridelen skre, vzhadom na klesajce riziko pre obec/VC, linerne rastie. Pri zkladnej bilancii na rovni 0 % je skre rovn nule a pri hodnote rovnej alebo vyej ako +15 % je pridelen skre +3.22 Napokon, sumrne skre opisujce finann stabilitu obc/VC vznik ako ven priemer zskanch 5 parcilnych skre s pouitm vh , , , a (postupne pre dlh, dlhov slubu, zvzky neuhraden aspo 60 dn po splatnosti, okamit likviditu a zkladn bilanciu). Celkov dlh m priraden vyiu vhu, kee predstavuje relatvne najvie potencilne riziko pre finann stabilitu obce/VC. Na zklade vytvorenej metodiky teda mu VC dosahova skre na intervale -3 a +3, kde kladn hodnoty naznauj, e VC je prevane finanne zdrav, priom jeho finann stabilitu opisuje prve dosiahnut skre (m vyie skre, tm lep vsledok pre VC). Naopak, ak je skre zporn, VC m problm s finannou stabilitou a mono aj s plnenm niektorch zkonnch kritri. Analzu vypracoval: Matej Tunega analytik spolupracujci s INEKO Tel: 02 / 5341 1020
Zahrnutie viacerch skre za jednotliv roky do vpotu tvorronho skre napomha eliminova riziko, e by niektor obce/VC dosiahli hor vsledok v dsledku jednorazovho/krtkodobho poklesu okamitej likvidity k 31. decembru najnovieho sledovanho roku (2011). 19 Pod zkladnou bilanciou rozumieme bilanciu benho a kapitlovho tu spolu. 20 Zahrnutie viacerch rokov do vpotu skre napomha eliminova riziko, e by niektor obce/VC dosiahli hor vsledok v dsledku prpadnho jednorzovo zhorenho hospodrenia poas najnovieho sledovanho roku (2011). 21 Mysl sa vyie opsan ven priemer za roky 2008 a 2011. 22 Inak povedan, ak je zkladn bilancia kladn, obec/VC zskava kladn skre (a naopak). Strana 8 z 8
18