Bratislava (hn/Erik Cziria)

V nasledujcich rokoch bude

nevyhnutn zvi pvodne pl-
novan vdavky na vstavbu
dianic a rchlostnch ciest. Mi-
nisterstvo dopravy, pt a teleko-
munikci (MDPT) SR na tto
skutonos upozoruje vldu SR
v sprve o plnen Novho projek-
tu vstavby dianic a rchlost-
nch ciest. V opanom prpade
existuje relna hrozba, e nebude
mon udra plnovan tempo
vstavby.
Ministerstvo pod vedenm pod-
predsedu vldy pre ekonomiku
Ivana Mikloa navrhlo, aby sa do
ttneho rozpotu na budci rok
zahrnuli kapitlov vdavky na
prpravu a vstavbu dianic v cel-
kovej vke 13,25 mld. Sk,
priom tto suma prevyuje pl-
novan vdavky o 2,35 mld. Sk.
V roku 2004 by sa malo poda
MDPT na dianiciach preinvesto-
va 13,482 mld. Sk, o rok neskr
15,844 mld. Sk a v roku 2006 a
16,697 mld. Sk.
DIANICE MEKAJ
Vlani sa na vstavbu dianic na-
miesto plnovanch 9,2 mld. Sk
dosiahlo vecn plnenie iba 8,797
mld. Sk. Rozdiel bol spsoben
asovm posunom stavieb. Na-
prklad vstavba D2 Bratislava La-
mask cesta Star grunty sa
ani nezaala, na stavbe D1 Brati-
slava Mierov Seneck cesta
fakturcia prc do decembra 2001
nedosiahla 75 % dohodnutej su-
my, a preto nebolo mon erpa
ani verov zdroje 0,982 mld. Sk.
V tomto roku by mali kapitlo-
v vdavky na dianice a rch-
lostn cesty dosiahnu 10,598
mld. Sk. Vzhadom na naptos
verejnch financi vak vlda ulo-
ila ministrovi dopravy, aby ha-
dal monos, ako zni vdavky
o jednu miliardu. Bude sa tka
novej vstavby dianic, najm
spomnanch dvoch sekov v
Bratislave, pri ktorch sa presva
zaiatok vstavby na druh pol-
rok. as takto zskanch pro-
striedkov sa poda nvrhu minis-
tra Ivana Mikloa pouije na
drbu a opravy cestnej infra-
truktry. Vlda SR vera schv-
lia rozpotov opatrenie, ktorm
sa o 495 mil. Sk zvia v kapitole
ministerstva dopravy vdavky na
program drby a opravy ciest.
Tie bud kryt z spor na niekto-
rch dianinch stavbch.
Uber sa financie z dvoch brati-
slavskch stavieb (345,0 mil. Sk),
ako aj z dianinho seku Ladce
Sverepec (150 mil. Sk). Zme-
rom vldy a ministerstva dopravy
je urchlene riei kritick stav
slovenskch ciest.
(Pokraovanie na s. 3)
Z mekajcich projektov pjde pol miliardy na opravy ciest v havarijnom stave
Miklo pta viac peaz na dianice
Bratislava (hn/Alena Gottweisov)
Po tyroch rokoch odovzdva
sasn vlda krajinu v lepom sta-
ve, ne v akom ju prevzala. Konta-
toval to predseda vldy Mikul
Dzurinda poas informovania o
Sprve o plnen Programovho vy-
hlsenia vldy SR. Je nepopierate-
n, e zkladn politick hodnote-
nie tvorronho psobenia sas-
nej vldy znie: Slovensko je na
sprvnej ceste, vyhlsil. Dokazuje
to poda neho skutonos, e SR
m fungujcu trhov ekonomiku,
urobili sa niektor reformy a in sa
natartovali. Vsledkom je, e Slo-
vensko stoj pred historickou an-
cou vstpi do E a NATO. Napriek
tomu Dzurinda pripustil, e niekto-
r predsavzatia sa nepodarilo splni,
o poda neho je aj dsledkom to-
ho, e musela by vytvoren irok
vldna koalcia strn s rznymi
predstavami o rieen mnohch ot-
zok, o si vyntilo hadanie kom-
promisov. Shrnn hodnotenie je
tak, e vinu plnov a ambci
sme dosiahli a naplnili, vyhlsil
premir. Vlda iniciovala zmeny,
ktor zastavili ekonomick padok,
stabilizovali menu a poloili zkla-
dy pre rast ivotnej rovne. Dzu-
rinda priznal, e sa nepodarilo eli
vysokej nezamestnanosti, napriek
tomu aj v tejto oblasti sa dosiahol
pokrok, pretoe v roku 2001 sa vy-
tvorilo viac pracovnch miest ako
zaniklo. (Pokraovanie na s. 2)
Kabinet podal odpoet innosti
Bratislava (hn/Ivan pni)
Spotrebitesk ceny v jli v hr-
ne druh mesiac za sebou medzi-
mesane klesli. Oproti jnu sa
znili o 0,3 %, v porovnan s m-
jom celkovo klesli u o viac ako
0,7 %, takto deflciu v priebehu
dvoch mesiacov slovensk ekono-
mika ete nezaila. V medziro-
nom porovnan s vlaajm jlom
vzrstli ceny o 2 %. Je to doteraz
najniia inflcia v histrii samo-
statnej SR. Oznmil to vera tatis-
tick rad SR. V porovnan s bzic-
km obdobm, ktorm je december
2000, vak predstavuje rast cien
8,3 %. Ni bol v januri (7,9 %).
Jlov pokles cien je dsledkom
medzimesanho poklesu cien pot-
ravn a nealkoholickch npojov o
2,1 %. Ostatn ceny zostali ne-
zmenen alebo vzrstli, najviac o
1 % v odbore rekrecia a kultra
(najm vymi cenami dovoleniek
s programom o 4,6 %). Vrazn
pokles cien potravn spsobili naj-
m niie ceny zeleniny (vrtane
zemiakov) o 24,1 % a ovocia o
3,2 %. Zvili sa ceny cukru, de-
mu, medu, sirupov, okoldy a
cukroviniek o 0,6 % a ceny kvy,
aju a kakaa o 0,7 %, z msa ceny
hydiny o 1,3 %. V medzironej in-
flcii o 2 % hraj najviu lohu
vyie ceny alkoholickch npojov
a tabaku o 8,7 %, rozlinch tova-
rov a sluieb o 6,6 %. Ceny potra-
vn a nealkoholickch npojov
vak aj medzirone klesli o 1,5 %,
dopravy o 1,1 %.
Ceny druh mesiac klesaj
Boj o programov
vyhlsenie
Praha (hn) esk koalin vlda
Vladimra pidlu, ktor v utorok
poiadala snemovu o dveru,
elila od verajieho rna ostrej
kritike opozcie. Zstupcovia ODS
a KSM dali najavo, e progra-
mov vyhlsenie vldy sa im ne-
pi a rozhodne ho nepodporia.
Poslanci vldnych strn vystupo-
vali len sporadicky. Do uzvierky
HN sa diskusia v eskej snemov-
ni neskonila. (Viac na s. 8)
Indexy spotrebiteskch
cien v roku 2002
(december 2000 = 100)
Spotrebitesk
ceny hrnom
Janur 107,9
Februr 108,3
Marec 108,4
Aprl 108,8
Mj 109
Jn 108,6
Jl 108,3
Zdroj: SR
PREZIDENT SR Rudolf Schuster
odcestuje 26. augusta na oficilnu
nvtevu Juhoslovanskej zvzovej
republiky a iernej Hory. Okrem
rozhovorov s prezidentom V. Ko-
tunicom, s predsedom zvzovej
vldy D. Peiom, fom juhoslo-
vanskho parlamentu D. Mino-
viom a predsedom Hornej komo-
ry parlamentu S. Booviom nav-
tvi krajanov v Bskom Petrovci,
Kovaici a v Novom Sade. (TASR)
HLAVNMI vinnkmi nedvnej
tragdie na leteckej ou v ukrajin-
skom meste vov s dvaja piloti
nadzvukovej sthaky Su-27, kto-
r sa poas letu odklonili od sta-
novenej trasy letu. V Kyjeve to vy-
hlsil predseda vldnej vyetrova-
cej komisie Jevhenij Maruk. Vy-
etrovatelia zatia nedospeli k vy-
svetleniu, o spsobilo zmenu tra-
jektrie letu sthaky. (TASR)
TURECK minister prce a so-
cilnych vec Yasar Okuyan podal
demisiu pre nezhody so svojou
materskou stranou o nvrhu z-
kona upravujceho pracovn pr-
vo. Ministrova rezigncia prich-
dza v ase, ke sa tureck parla-
ment m dohodn na definitv-
nom znen spornej normy. (TASR)
TENDENCIU rastu potu obyva-
testva v lenskch krajinch E
potvrdili najnovie daje eurp-
skeho tatistickho radu Euro-
stat. Poet obyvateov E sa v ro-
ku 2001 zvil v porovnan s
predchdzajcim rokom o 1,56
milina na 379,6 mil. Z kandidt-
skych krajn vzrstla populcia
iba v Slovinsku, na Cypre a na
Malte. V SR zostala takmer ne-
zmenen. (TASR)
VO FZE poslednch prprav s
v tchto doch v Severosloven-
skch celulzkach a papierach,
a. s., Ruomberok dve najvie
investin akcie za poslednch
20 rokov: rekontrukcia 18. pa-
pierenskho stroja a rekontruk-
cia celulzky. Akcie s plnova-
n na roky 2002 2004 v celko-
vom nklade 240 mil. eur. (Viac
na s. 9)
AJ KE zisk pred zdanenm 551
mil. Sk, ktor v prvom polroku
vykzal slovensk vrobca suro-
vho hlinka Slovalco, a. s., iar
nad Hronom, je takmer o polovi-
cu ni ako v rovnakom obdob
vlaajka, manament hodnot
hospodrske vsledky ako vemi
dobr. (Viac na s. 9)
SPOLONOS Selekt Vskum-
n a achtitesk stav, a. s.,
Buany, ktor sa zaober vro-
bou osv a achtenm ponohos-
podrskych plodn, rozrila svo-
je aktivity o produkciu tzv. bio-
degradovatench plastickch
materilov. V rmci inovanho
programu zaali s vrobou vodo-
rozpustnho materilu zaloe-
nho na zmesi polyvinylalkoho-
lu a hydrolyztu kolagnu. (Viac
na s. 10)
MORSK PIRTSTVO patr k
najstarm a zrove k najnebez-
penejm zloinom. Aj ke mno-
h udia spjaj pirtov s dvnou
minulosou a dobrodrustvom,
skutonos je tak, e dodnes pat-
r k najvm obavm nklad-
nch lod. Len za prv polrok
2002 bolo prepadnutch na otvo-
renom mori viac ako 170 nklad-
nch lod. (Viac na s. 15)
Karira
Riadite VW Autoeuropa J. Holeek:
Manar je ako modertor
Zakrvan aktivity
Terorizmus zskava peniaze,
ia, aj z leglnych zdrojov
slo 152, 10 Sk www.hnonline.sk len svetovej skupiny ekonomickej a finannej tlae Dow Jones Handelsblatt TVRTOK 8. augusta 2002
Poradensk servis: Zkon o verejnom ochrancovi prv
s. 23
PODNIKY A TRHY AKTULNE
HOSPODRSKE NOVINY HOSPODRSKE NOVINY
Koruna mierne zoslabla
Slovensk koruna v strede tda najprv mierne zoslabla z vodnch
44,150/200 SKK/EUR na 44,220/270 SKK/EUR, neskr vak cel svoju
stratu zmazala a konila na hodnote, z ktorej rno vytartovala.
Doasn oslabenie meny poda dlera VB Ladislava Benedeka
spsobili svojimi nkupmi devz predovetkm subjekty, ktor si
zatvrali pozcie otvoren v predchdzajci de. K znehodnoteniu
meny prispelo aj oslabenie eskej meny, ktor poas da stratila
40 halierov a dostala sa na 30,700 CZK/EUR, povedal. (SITA)
EURO USD CZK DAX FTSE 100 NIKKEI 225
8. 8. 44,190 45,677 1,449 3 568,64 4 131,0 9 501,02
7. 8. 44,290 45,785 1,456 3 332,65 3 996,4 9 704,93
Rozdiel 0,100 0,108 0,007 235,99 134,6 203,91
Snmka archv
Ilustran snmka TASR/AP
V piatok si v pravidelnej prlohe Vkend HN Copernicus me
te preta: Darex: peniaze, ktor neboli peniazmi N Diamanty
s najlepm priateom ien N Dovolenka na kanli N Netradi
nch zdrojov energie je mnoho
VKEND HN
Coper ni cus
s. 20 s. 17
Prostriedky na dianice na Slovensku (v mld. Sk)
Zdroj: MDPT SR, graf: HN, snmka TASR/M. Kapusta Zdroj: MDPT SR, graf: HN, snmka TASR/M. Kapusta
1994 0,35
1995 1,28
1996 3,26
1997 8,34
1999 7,68
2000 8,76
2001 8,80
1998 10,32
2003 13,25
2004 13,48
2005 15,84
2006 16,70
2002 10,60
Bratislava (hn/Alena Gottweisov)
Predseda vldy SR Mikul Dzu-
rinda je relatvne spokojn s po-
krokom, ak sa dosiahol pri pr-
prave na erpanie prostriedkov z
eurofondov. Uviedol to vera po
stretnut ministrov, ktorch rezor-
ty sa najviac podieaj na erpan
tchto peaz. Od aprla tohto ro-
ku, ke sa konalo takto stretnu-
tie prv raz, sa zaznamenal poda
premira vrazn pokrok predo-
vetkm v predvstupovch fon-
doch SAPARD a ISPA. Menia spo-
kojnos je s prpravou na erpanie
z fondu Phare, kde poda Dzurin-
du stle nememe by spokojn
s vyuvanm prostriedkov, ktor
sa viau na roky 2001 a 2002. Na-
priek tomu sa spene blime k
uzatvraniu negocici s E. Za
otvoren oznail premir otzku
operanho programu Ponohos-
podrstvo a rozvoj vidieka, kde
treba stanovi poet priort. Roz-
hodnutie, i bud jedna alebo dve
priority, by malo padn najne-
skr na budci tde.
Ako kontatoval vicepremir Pl
Csky, nedostatky pri erpan pro-
striedkov vyplvaj zo slabej rov-
ne projektov, ktor sa predkladali v
minulosti v ase, ke na rade vl-
dy psobil Roland Tth. Teraz
mus v zujme zlepenia erpania
prostriedkov viac silia vyvin
Agentra pre podporu regionlne-
ho rozvoja. Ako Csky vyhlsil, v
sasnosti je pripravench toko
projektov, e poiadavky pre-
krauj mnostvo ponknutch
prostriedkov. K tomu prispieva aj
skutonos, e SR m spomedzi
kandidtskych krajn najvekory-
sej systm financovania projek-
tov, ke obciam sta preukza
len 5 % vlastnch zdrojov, zvyok
sa bude v polovici roka 2004 po-
krva zo trukturlnych fondov a
zo ttneho rozpotu. Je to dan fi-
nannm poddimenzovanm slo-
venskch obc. Zlepuje sa aj ko-
munikcia medzi vldou a obcami
o monostiach erpania prostried-
kov. Dar sa tie napanie admi-
nistratvnych kapact, budovanch
v rmci prpravy na erpanie zo
trukturlnych fondov E. V
sasnosti je obsadench 95 %
radnckych miest. Csky vyjadril
presvedenie, e finann memo-
randum pre Phare z roku 2001 sa
podar vyui na 90 %. V tom roku
sme na programy Phare dostali 87
mil. eur, v roku 2002 to bolo 82
mil. eur. Kofinancovanie zo strany
SR je vo vke 25 a 50 percent.
Zlepuje sa situcia v ISPA a SAPARD, rezervy v erpan z fondu Phare
Viac projcktov ako ponukanch pcnaz
LDRI 25 sasnch lenskch a
pristupujcich krajn Eurpskej
nie sa zajtra zdu v Rme na
otvoren medzivldnej konferen-
cie, m sa zan niekokomesa-
n rokovania o finlnej verzii eu-
rpskej stavy. (Viac na s. 8)
KVALITA vzdelvania je hlavnou
tmou okrhleho stola ministrov
v Pari, na ktor vera odcestoval
minister kolstva Martin Fronc.
Stretnutie ministrov za okrhlym
stolom je jednm zo sprievod-
nch podujat 32. Generlnej kon-
ferencie UNESCO, ktor sa kon
kad dva roky v parskej cen-
trle. (TASR)
CHEMKO STRAZSKE prepust v
najblich tdoch vye 140 u-
d. Fabrika pristupuje k zniova-
niu stavu zamestnancov pre ne-
ustle zvyovanie cien vstupov,
najm energi. (Viac na s. 9)
NA!VCS vrobca bielej techni-
ky na svete Whirlpool preinvesto-
val poas 12-ronej prtomnosti
na Slovensku vye 3,4 mld. Sk. Je-
ho al investin zvzok na
najbliie tri roky predstavuje tak-
mer 1,7 mld. Sk. (Viac na s. 9)
slo 189, 12 Sk www.hnonline.sk len svetovej skupiny ekonomickej a finannej tlae Dow Jones Handelsblatt PIATOK NEDEA 3. 5. oktbra 2003
Osobn inancic: Ak vhody prinsa kIicntovi poistcnic prvncj ochrany
s. 17
PODNIKY A TRHY AKTULNE
HOSPODRSKE NOVINY HOSPODRSKE NOVINY
EUR USD CZK
3. 10. 41,204 35,164 1,289
2. 10. 41,270 35,337 1,295
Rozdiel 0,066 0,173 0,006
Bratislava (hn/ubo Jank)
as peaz, ktor sa v rmci no-
vho systmu etrenia na dchod-
ky presun do skromnch firiem,
aby ich zhodnocovali, me skon-
i v zahrani. Na Slovensku toti
nie s vytvoren dobr podmienky
na investovanie na finannch tr-
hoch. Vplyv tchto peaz na rast
slovenskej ekonomiky by potom
nebol tak vrazn, ako predpokla-
d minister prce udovt Kank.
Pre HN to povedal Vladimr Bal
zo Slovenskej akadmie vied.
Poda nvrhu dchodkovej re-
formy, ktor vera schvlila vlda,
by si Slovci mohli zaa etri na
dchodky u od 1. janura bud-
ceho roka. Do parlamentu by sa
mal nvrh poda hovorcu rezortu
prce Martina Danka dosta u
dnes.
Kapitalizan pilier, v ktorom si
udia bud etri na dchodky od-
kladanm deviatich percent z hru-
bej mzdy, priprav Socilnu pois-
ovu rone asi o 15 milird ko-
rn. Predpoklad to minister Ka-
nk. Suma me by niia, ak do
tohto piliera prestpi menej ako
50 percent sasnch pracujcich.
Kank ani minister financi Ivan
Miklo sa u neobvaj toho, e
dchodkov reforma zaa ttny
rozpoet natoko, aby to Sloven-
sku zabrnilo vstpi do eurozny
a nahradi korunu eurom ete
pred rokom 2010. Financovanie
reformy u dnes poda Mikloa
nie je problm a nebol by ani vte-
dy, ak by vlda nemala odloe-
nch v NBS 65 milird korn z
predaja SPP. Tento problm v
sasnosti u neexistuje, zdraz-
nil f rezortu financi. Odvolal sa
pritom na minulotdov doho-
du s Kankom. Poda modelu,
ktor sme zvolili, budeme presa-
dzova, aby sa nklady druhho
piliera vbec nezartavali do defi-
citu, doplnil Miklo. Model vy-
chdza z toho, e sporitelia by ne-
mali odvdza prspevky priamo
na svoje dchodkov ty, ale do
Socilnej poisovne a stan sa tak
jej majetkom. A odtia sa presu-
n do pecilnych skromnch
firiem, ktor ich investuj na fi-
nannch trhoch.
Miklo sa neobva, e nklady dchodkovej reformy spomalia zavedenie eura
spory na pcnzic mzu odst do cudziny
Ministcr zdravotnctva
RudoI Zajac vyzrcbovaI
,notrov z fudu
Spolonos, s. 2
Obnova vchodnho Ncmccka
sa spomafujc a fudia
odchdzaju na zpad
Podniky a trhy, s. 15
Idca rijskcj soIidarity
boIa spociatku pokusom
o nrodnu kuIturu
Civilizcia, s. 21
viac njdete na:
NobcIova ccna prc Coctzccho
tokholm, Bratislava (hn/jg)
Ako vera oznmila vdska
krovsk akadmia, lauretom No-
belovej ceny za literatru sa stal ju-
hoafrick spisovate John Maxwell
Coetzee (1940). V literrnych kru-
hoch je jeho meno dobre znme,
Coetzee je dvojnsobnm dri-
teom Bookerovej ceny udeovanej
autorom pucim v anglickom jazy-
ku. Vek ohlas vyvolal u jeho de-
but Krajina tieov z roku 1974. Je-
ho dielo sa vyznauje morlnou z-
vanosou a humanizmom, o s
hodnoty, ktorm dva prednos
prve nobelovsk akadmia. V jeho
diele z formlnej strnky ocenila
kompozciu a vstin dialgy, z
obsahovej Coetzeeho skepticizmus
a nemilosrdn kritiku morlky z-
padnej civilizcie. Poznm mlo
autorov, ktor doku evokova ta-
kto divok pustatinu v udskom
srdci, napsal jeden z jeho kritikov.
John Maxwell Coetzee
Snmka TASR/AP
Moji u nie je riaditeom
smi ministri boli za, tyria sa hlasovania o odvolan riaditea Nrodnho
bezpenostnho radu Jna Mojia zdrali. Vlda teda vera Mojia
odvolala. Od zajtra a do konca mesiaca bude riadenm radu doasne
poveren teraj f sekcie legislatvy a prva NB Matej Sudor.
Severoatlantick aliancia berie na vedomie rozhodnutie slovenskej vldy
o odvolan fa NB Mojia, nebude ho vak komentova, pretoe ide
o vntorn zleitos Slovenska. Oficilne stanovisko NATO
k Mojiovmu odvolaniu vera tlmoil hovorca aliancie Robert Pszczel.
Zdroje, ktor si neelali by menovan, potvrdili, e alianciu a jej lensk
krajiny bud zaujma dvody odvolania fa NB i osoba jeho nstupcu.
(hn/zub, TASR) (Viac na s. 2 a 5)
Ilustran snmka hn/. Lakti
P priort pre konferenciu v Rme
Vlda vera schvlila pozciu SR a stanovila p priort, ktor bude
slovensk reprezentcia presadzova na medzivldnej konferencii v Rme
o nvrhu stavy E, ktor sa zane zajtra, 4. oktbra, v Rme. Minister
zahraninch vec E. Kukan za najvnejiu prioritu oznail kreovanie
Eurpskej komisie, kde sa m zachova princp jedna krajina jeden
komisr s rovnoprvnym postavenm. SR sa bude tie zasadzova za
zmenu nzvu dokumentu na stavn zmluva E. (hn/alg) (Viac na s. 2)
Bratislava (hn/Juraj Danielis)
Po dvoch tdoch cenovej sta-
bility sa nafta na Slovensku dru-
hkrt dostala na historick ma-
ximum. Minulotdov progn-
za Hospodrskych novn sa
naplnila a rafinria Slovnaft dnes
zvyuje cenu motorovej nafty o
50 halierov na 35,90 koruny. Pln
50-litrov ndr sa tak predrau-
je o alch 25 korn. Zvyova-
nie cien palv si vyntili rastce
ceny ropy v uplynulom tdni,
ke sa op vyplhali na historic-
k maxim.
Taktika vodiov, ktor si pre niie
nklady kupuj dieselov aut, str-
ca opodstatnenie: medzi 95-okt-
novm benznom a dieselom u je
len minimlny cenov rozdiel. Ce-
ny benznov Slovnaft zatia nemen.
Napriek minulotdovmu rastu
ktovanch cien benznov na burze
v Rotterdame rafinria vykva.
Ohlsen ceny nafty sa mu na
jednotlivch erpacch staniciach
li. V prpade Slovnaftu m niie
ceny, ne s cennkov sadzby,
tvrtina stanc, priom priemern
odchlka je 40 halierov. V niekto-
rch reginoch me by nafta v
porovnan s cennkom lacnejia o
1,50 koruny.
Konkurencia na ceny chtiac-
nechtiac zareagova mus. Bez
ohadu na dodvatea s svetov
tendencie takmer identick, ho-
vor riadite Esso Slovensko Rati-
bor Lengyel. Prevan vina
konkurentov Slovnaftu pri odbe-
roch palv osciluje medzi touto ra-
finriou, rakskou OMV i es-
kou rafinrskou. K eskmu do-
dvateovi maj najbliie siete
stanc Jet, Shell a Agip.
V poslednom obdob poda ho-
vorkyne Slovnaftu Kristny Flo-
vej ceny ropy Brent, ktor je me-
radlom pre cenotvorbu eurp-
skych rafinri, dosiahli na
medzinrodnch trhoch alie
maxim. Tch sa tto komodita s
cenou 46,89 za barel (159 litrov)
dotkla aj vera popoludn.
s. 3, Ropa sa bli...
Pre niie nklady sa u dieselov aut kupova neoplat, medzi cenou benznu a nafty je len mal rozdiel
Cena nafty sa dnes vracia k rekordu
Dnes v HN
EUR USD CZK
28. 9. 40,016 32,590 1,267
27. 9. 39,984 32,562 1,265
Rozdiel 0,032 0,028 0,002
Centrlna banka
oakva pokles cien
msa, mlieka a ovocia
Slovensko, s. 3
KURZY
Hospodrske noviny online:
www.HNonline.sk
financie.HNonline.sk
PRLOHA PENIAZE A INVESTCIE: Ak zahranin bankri prichdzaj na
Slovensko s podceovanm tohto trhu, nerepektovanm jeho pe-
cifk, tak na om nemu dlhodobo obst. Bankr a diplomat Vla-
dimr Valach v rozhovore na s. 21 N Kam smeruj kapitlov trhy
v strednej a vo vchodnej Eurpe? N Vedomosti s hlavnm kapit-
lom finannch poradcov sksenosti s poradenstvom vo vybranch
slovenskch bankch NSksenosti s reformami v dchodkovom po-
isten N Siln dolr by pozametal vsledkami americkch firiem
SLO 187, 13 SK WWW.HNONLINE.SK LEN SVETOVEJ SKUPINY EKONOMICKEJ A FINANNEJ TLAE DOW JONES HANDELSBLATT UTOROK 28. SEPTEMBRA 2004
PRLOHA EURPA: Slovensko berie Lisabonsk strat-
giu vne, hovor podpredseda vldy pre eu-
rpsku integrciu, udsk prva a meniny
Pl Csky N Najvia podpora z Eurpskej
nie pre biomasu N Nesprvna interpretcia eu-
roprojektov v praxi N Oracle spustila slovensk
verziu webovho portlu o eurofondoch
PODIELOV FONDY: Pean a dlhopi-
sov korunov fondy zvili v minu-
lom tdni vkonnos N Zl tde
maj za sebou akciov fondy: nepraj im hurikny v Karibskom mo-
ri ani vysok ceny ropy
PRVNY SERVIS: Ak prva a povinnosti m zamestnvate, ale aj za-
mestnanec, ke sa o prcu v Slovenskej republike uchdzaj cu-
dz ttni prslunci s. 18, Zamestnvanie cudzincov...
@
Zajtra v HN
Zkon o ochrane verejnho zujmu, ktor prve vstupuje do praxe, hroz viacermi sankciami
Od oktbra mu poslanci prs o mandt
Bratislava (hn/Marek Tettinger)
Od prvho oktbra poslanci NR
SR, ale aj al verejn funkcion-
ri, mu prs o mandt. Touto a
almi sankciami im hroz zkon
o ochrane verejnho zujmu, kto-
r prve vstupuje do praxe. Majet-
kov priznania verejn funkcionri
odovzdvaj u niekoko rokov,
doteraz vak boli skr formalitou.
lenovia vboru NR SR pre nezlu-
itenos funkci argumentovali, e
nemaj pky na overovanie prav-
divosti dajov v priznaniach. Od
oktbra by vbor mohol kona aj
sm, vraznej aktivizmus z ich
strany vak nepredpokladm, po-
vedala HN prezidentka Transpa-
rency International Slovensko Em-
lia Sikov-Beblav. Naznauje to
aj postoj poslancov. Poda Duana
Jarjabka (S-HZDS) sa v otzke
kontroly majetkovch priznan
ni nemen je to zaloen na d-
vere. Igor Federi (Smer) je pre-
sveden, e prioritou bolo, aby
majetkov priznania boli pod ve-
rejnou kontrolou. Na o vraj ne-
prdu poslanci, to mu odhali
obania a mdi. Poda fky TIS
je otzne, i poslanci preapy ko-
legov neodhalia z neochoty alebo
z neznalosti. Zdraznila tie, e
vbor nemus aka na podnety
obanov, ale me zaa konanie
aj z vlastnej iniciatvy, ak napr-
klad jeho zistenia nasveduj to-
mu, e verejn funkcionr v ozn-
meniach uviedol nepravdiv alebo
nepln daje. Monos, e by
poslanci mohli iniciova preetre-
nie pravdivosti dajov, sa im sa-
motnm nepozdva vraj pre
hrozbu monho zneuitia v poli-
tickom boji. Ak chc by v lohe
administrtora, ktor bude majet-
kov priznania a alie oznme-
nia len prijma, tak tak vbor
nepotrebujeme, uzavrela Siko-
v-Beblav.
s. 2, Konflikt zujmov...
Ceny povinnho poistenia ut bud rs
Ceny za povinn zmluvn poistenie automobilov bud rs aj v bud-
com roku. Vodii, na ktorch sa vzahuj bonusy, bud plati najviac o
10 percent navye. Novm ofrom sa zvia sadzby maximlne o
20 percent. Vvoj teda nebude tak dramatick ako vlani, ke poisovne
zvili ceny o viac ne tretinu. Jednm z dvodov, preo motoristi toko
platia, je deficit, ktor poisovne zdedili zo starho systmu. Minister-
stvo financi hovor, e rokuje o prevode dlhu na tt. Poisovne vak
tvrdia, e o iadnych rokovaniach nevie. (hn/tkl) s. 13 Najviac...
Gyurcsny: Nov vlda bude ovea razantnejia
Maarsk prezident Ferenc Mdl na verajom zasadan parlamentu poda
oakvania poveril Ferenca Gyurcsnyho (43) zostavenm novej vldy. De-
zignovan premir prisbil pokraovanie politiky svojho predchodcu Ptera
Medgyessyho s tm, e nov vlda bude ovea razantnejia. Gyurcsny zd-
raznil, e program jeho vldy bol pripraven aj vzhadom na zodpovednos
za 15 milinov Maarov. (Peter Stahl, spolupracovnk hn) s. 7, Gyurcsny...
Fige predstavil poslancom svoje ciele
V Eurpskom parlamente v Bruseli sa vera zaala dvojtdov sria po-
hovorov s navrhovanmi lenmi budcej Eurpskej komisie. Ako prv
predstpil pred poslancov bval esk premir Vladimr pidla, ktor m
riadi rezort socilnych vec a zamestnanosti, po om nasledoval slovensk
zstupca Jn Fige, ktormu sa ula oblas kultry, vzdelvania a viacjazy-
nosti. Vie investcie do vzdelania a odbornej prpravy, vyia mobilita a
ahie uznvanie diplomov, zrunost a kvalifikci s poda neho nevy-
hnutnmi predpokladmi na vytvorenie skutonho eurpskeho pracovnho
trhu, a tm aj naplnenie cieov Lisabonskej stratgie. (TASR) s. 7, Fige za...
Predaj ut Hyundai a Kia sa zvil o 19 percent
Za ostatn rok juhokrejsk automobilka Hyundai Motor urobila riadny
krok vpred, aby aspo iastone zskala postavenie eurpskej firmy.
Ako uviedol dennk The Wall Street Journal Europe, s cieom posilni
svoju pozciu na vznamnom eurpskom trhu, firma si najala viacero
eurpskych dizajnrov a miliardy dolrov investovala do viacerch
sponzorskch aktivt. Investcie do Eurpy a USA sa jej vyplatili. Jej toh-
toron predaj ut spolu s automobilkou Kia Motors dosiahol rast o 19
percent. s. 12, Hyundai znepokojuje...
Zdroj: Slovnaft, HN Ilustran snmka hn/tefan Lakti
Vvoj cien 95-oktnovho benznu a nafty na erpakch Slovnaftu (Sk/liter)
36,6
TP 95 TP 95
Diesel Diesel
01. 06. 04 08. 06. 01. 07. 13. 07. 03. 08. 10. 08. 24. 08. 31. 08. 28. 09. 04
32,9 32,9
33,4 33,4
34,4
35,4
35,9
35,4
35,9
35,8
35,8
36,4 36,4 36,4
36,7
36,2 36,2
Zkon na dominanciu Slovnaftu?
Bratislava (hn/Juraj Vechter)
Protimonopoln rad potvrdil
dominantn postavenie rafinrie
Slovnaft na domcom trhu palv.
V liste na iados ministerstva
financi kontatujeme dominan-
ciu Slovnaftu v tyroch segmen-
toch: vekoobchod a maloobchod
s motorovou naftou, vekoob-
chod a maloobchod s automobi-
lovm benznom, uviedla pod-
predsednka radu Daniela Ze-
manoviov. Poda hovorcu mi-
nisterstva Petra Papanka sa teraz
pripravuje nov legislatva, ktor
by na rozdiel od platnej umoni-
la zasiahnu aj do cenovej politi-
ky. Bliie vak nvrh nekomen-
toval, s tm, e sa m obavi na
jednom z najblich rokovan
Legislatvnej rady vldy.
Stanovisko radu by mohol re-
zort poui aj ako argument na
zavedenie regulcie cien palv.
Poda cenovho zkona je regu-
lcia mon, ak djde k ohro-
zeniu trhu vplyvom nedostatone
rozvinutho konkurennho pro-
stredia. Ministerstvo by mohlo
stanovi maximlnu cenu alebo
uri ekonomicky oprvnen n-
klady a primeran zisk vrtane
rozsahu investci, ktor mono
do cien premietnu. ist zisk
Slovnaftu za minul rok dosiahol
2,38 miliardy korn. V pomere k
vlastnmu imaniu predstavoval
es percent.
Zemanoviov povauje zave-
denie cenovej regulcie pri mo-
torovch palivch za problema-
tick.
s. 3, Zkon na dominanciu...
Nie od ANO
ANO nepodpor Froncov
reformn zkon Spolonos, s. 2
Topvar predvaj
SABMiller kupuje najv pivovar so
slovenskm kapitlom Podniky a trhy, s. 13
EUR USD CZK
10. 5. 38,644 30,107 1,294
9. 5. 38,797 29,965 1,295
Rozdiel -0,153 0,142 -0,001
KURZY financie.HNonline.sk
slo 89, 14 Sk www.hnonline.sk len svetovej skupiny ekonomickej a finannej tlae Dow Jones Handelsblatt utorok 10. mja 2005
Bratislava
(hn/Juraj Danielis, Martin Odkladal)
Km v Dsseldorfe si kpite no-
v MP3 prehrva Apple iPod s ka-
pacitou 20 gigabajtov v prepote za
15 170 korn, v Madride za ten is-
t zaplatte len 12-tisc. Slovensk
obchodnci predvaj iPod s maxi-
mlnou kapacitou es gigabajtov.
No s cenou 11 390 korn sa pri-
bliuj k tej panielskej cene. Km
dnsy Levis 501 stoja v Pari 2 100
korn a v Londne trojnsobok,
ich slovensk cena sa pohybuje
okolo troch tiscok. Za kufor Sam-
sonite v Bratislave zaplatte 10 580
korn, o je 2,5-krt viac ako by
ten ist typ poda portlu euro-
konsument.at stl v Nemecku. Po-
dobn disproporcie, ktor Eurpa-
nov uia porovnva ceny v jed-
notlivch krajinch, nie s ne-
zvykl.
Hra so sumami
Ako je to mon? Poda analytika
prieskumnej agentry Terno u-
bomra Drahovskho cenov roz-
diely v prvom rade vyplvaj z
rznych sadzieb dane z pridanej
hodnoty, ktor s v kadej krajine
in. Takisto kpyschopnos obyva-
teov Bratislavy alebo Prahy sa bli
alebo je v podstate rovnak ako vo
vyspelch ttoch nie, o, samo-
zrejme, zvyuje ceny v naom
hlavnom meste. V neposlednom
rade obchodnci uruj ceny tova-
rov aj poda objemu predaja. Po-
kia obchodnci v uritej krajine
predvaj ist druh tovaru a zna-
ky len v objeme niekoko sto alebo
tisc kusov rone, tak, samozrejme,
ceny bud vyie ako v inom tte,
kde sa dan tovar predva v sto-
tiscovch mnostvch, dodal Dra-
hovsk.
Oznai jedin dvod cenovch
rozdielov je nemon. Okrem pa-
rity kpnej sily, priemernej mzdy i
vrobnch a dovoznch nkladov v
danom regine do hry vstupuje
mnoho inch faktorov, hovor ana-
lytik Potovej banky Miroslav ml.
Ceny uruje aj zastpenie niekto-
rch vrobcov na miestnom trhu
spolu so zastpenm konkurentov.
Ako dodva ml, ceny niektorch
vrobkov me ovplyvni aj glo-
blny vvoj. Naprklad draejca
ropa tla hore ceny palv, o me
spolu s cenami zni dopyt. Ceny
teda v niektorch reginoch uru-
j aj nepriame (napr. spotrebn)
dane.
Ako zasahuje zemepis
Pri expandovan vyuvaj glo-
blne obchodn firmy aj geogra-
fick pecifik. Naprklad skuto-
nos, e Bratislava a Viede s v
Eurpe najblimi hlavnmi mes-
tami, preduruje ceny niektorch
tovarov a sluieb na to, aby sa po-
stupne vyrovnvali. Tento jav je
najevidentnej prve pri benzne,
hoci dopyt v rakskom pohrani
zvyuj aj slovensk dopravcovia,
ktor ho tam asto tankuj lacnej-
ie. Na druhej strane, ak dispro-
porcia existuje, predajcovia sa spo-
liehaj, e sa to nedozvie prli vea
spotrebiteov, dodva ml.
astm javom je aj postupn uv-
dzanie produktov na trh. Naprklad
americk vrobcovia najnovie v-
robky najskr uved na domci trh
a neskr do Eurpy, kde ich pre-
dvaj za pvodn cenu, zatia o
cena toho istho vrobku u v USA
kles, pretoe trh prina moder-
nejie rieenia.
Chc viac peaz
Ministri za SMK nie s spokojn
s vchodiskami rozpotu na bu-
dci rok. Chc viac peaz pre
ponohospodrov a na podporu
bytovej vstavby. s. 3
Prezidentovo vroie
Franczov znepokojuj ekono-
mick reformy, mdi s k Chi-
racovm desiatim rokom v prezi-
dentskej funkcii skr kritick.
s. 4
Dnes na ade generlka
Trner hokejovej reprezentcie
pripsal na spisku Marcela Hos-
su, Branko Radivojevi opustil
slovensk vpravu. s. 8
Ova jadrov energetika
Do jadrovch reaktorov chce in-
vestova Ukrajina, Vek Brit-
nia, Fnsko i vdsko, nehovo-
riac o ne. s. 15
HOSPODRSKE NOVINY
Preo poisti strechu nad hlavou
Ponuka poistenia domcnost a nehnutenost N
o ovplyvuje vku poistiek Prloha Osobn financie
Bansk Bystrica, Bratislava
(hn/mtv, bor, ama)
Rok vzenia a 100-tisc korn.
Tak je trest pre poslanca NR SR
za S-HZDS Gabriela Karlina za
polmilinov platok. Vera o tom
rozhodol Okresn sd v Banskej
Bystrici. Karlin sa tak stal prvm
poslancom, ktorho odsdili po-
as funknho obdobia na nepod-
mienen trest odatia slobody.
Rozsudok ete nie je prvoplat-
n. Odvolal sa poslanec i proku-
rtorka. T neshlas s verdiktom
nad fom radu Banskobystric-
kho samosprvneho kraja
(BBSK) Milanom Mrzom, kto-
rho samosudca na rozdiel od
Karlina spod obaloby oslobodil.
Karlin hovor o pasci a svojej ne-
vine: Dosiahol sa cie, s ktorm
bol cel tento komplot uroben.
Mrz, naopak, o dni pravdy a
spravodlivosti. Ni in ako oslo-
bodzujci rozsudok som v prv-
nom tte ani neoakval. U avi-
zoval, e za tyri mesiace, ktor
si odsedel vo vyetrovacej vzbe,
bude iada odkodn.
Sudca verzus
prokurtorka
Poda sudcu si Karlin v roku 2003
vyptal v jednom z banskobystric-
kch hotelov od podnikatea Jura-
ja Hromadu platok 500-tisc ko-
rn. Karlinove tvrdenia, e peniaze
boli uren pre Mrza, sudca od-
mietol. Chbaj na to dkazy. Hro-
mada v kauze vystupoval ako poli-
cajn agent. Peniaze, ktor na stret-
nutie s Karlinom a Mrzom
priniesol, polcia nala v poslanco-
vom kufrku. Ako sa tam dostali?
Ja si to neviem vysvetli, hovor
poslanec. Sudca oznail za nelo-
gick, e by boli pre Mrza. Ak by
to tak vraj bolo, zrejme by si ich
schoval sm u seba. V miestnosti
mal vlastn prrun taku a bol aj
v saku, kontatoval sudca. Poda
neho hr v Mrzov prospech aj
fakt, e s Hromadom nikdy netele-
fonoval a stretol sa s nm len raz
v kancelrii HZDS, kde oboch ak-
trov polcia zadrala. Prokurtor-
ka si mysl opak: Milan Mrz mal
by odsden v spolupchatestve.
Hromada, ktor bol korunnm
svedkom prpadu, tvrd, e Karlin je
nevinn. platok bol vraj uren
pre Mrza, poslanec bol iba kon-
taktnou osobou. Je mi z toho
smutno, reagoval na verdikt sdu.
Sudca oznail Hromadu za nedve-
ryhodnho svedka, pretoe poas
procesu niekokokrt zmenil vpo-
ve, zva v prospech Karlina.
Zznamy z policajnch odpovan
viacer jeho vpovede nepotvrdili.
Strana zatia ak
o hovor na odsdenie svojho
poslanca S-HZDS?
s. 2, Historick rozsudok...
s. 9, Volanie...
Historick rozsudok: rok vzenia pre poslanca
dnes v hn
Prloha: Eurpa
Cena prce na Slovensku jedna
z najnich v E N Smernica
o spotrebiteskch veroch sa
odklad N Ak bude nov Eu-
rpska susedsk politika N Eu-
rpske priemyseln okresy maj
perspektvu
zajtra v hn
Nkupy v Eurpe? Oplat sa porovnva ceny
Boj proti platkom sa net-
ka len malch rb, komentu-
je rozsudok minister spravod-
livosti Daniel Lipic.
**
Pomoc pri tovan
Zdokonaovanie tovno-prvneho
prostredia a zapracovanie smernc E
spsobilo v tomto roku alie legisla-
tvne zmeny. Tkaj sa vekho potu
podnikateskch i nepodnikateskch
subjektov. Praktickou pomckou je tu
Sprievodca postupmi tovania, al-
ia publikcia, ktor vyla v Edcii Hos-
podrskych novn. Obsahuje postupy
tovania v podvojnom a jednodu-
chom tovnctve, tov osnovu a
tovn zvierku, vetko s komentr-
mi. Dosta ju v novinovch stnkoch
a mono si ju objedna priamo vo vy-
davatestve Ecopress.
Ilustran snmka TASR/H. Miovi
Oslavy s vhradami
Historick zmierenie medzi Ruskom a
Nemeckom je jednm z najvch s-
pechov povojnovej Eurpy, povedal ve-
ra poas oslv 60. vroia skonenia 2.
svetovej vojny v Moskve rusk prezident
Vladimir Putin. erven nmestie zapl-
nili tiscky veternov i vojakov. Prehliad-
ku sledovalo z tribny es desiatok sve-
tovch politikov. Oslavy sa neobili bez
kontroverzi. esk prezident Vclav
Klaus sa ohradil proti tomu, e Putin vy-
znamenal bvalho poskho preziden-
ta generla Wojciecha Jaruzelskho,
ktor sa v roku 1968 podieal na invzii
vojsk Varavskej zmluvy do SSR a ne-
skr v Posku potlail demokratick hnu-
tie. Oslavy kritizovali aj predstavitelia Lit-
vy, Lotyska a Estnska, pre ktor po-
rka nacizmu znamenala iba prchod
novej, stalinskej diktatry. (TASR, TK)
s. 6, Hork prchu...
o sa stalo v Karlinovej kancelrii
GPodnikate Hromada sa s Karlinom a Mrzom stretol 25. novembra 2003 v po-
slancovej kancelrii. S tm, e Karlin bude na stretnut, vraj nertal. Predpokladal,
e poslanec ich len zoznmi a uke im von miestnos. Nepotal som s tm, e
Karlin bude pri tom sedie, povedal.
GPodnikate poda svojich slov peniaze poloil pred Mrza na stl. Ete chvu sme
debatovali, peniaze boli na stole, a potom sme sa rozili, hovor. Kto z aktrov pr-
padu vloil oznaen oblku do Karlinovho kufrka, si vak Hromada nespomna.
GPoslanec v minulosti tvrdil, e bol v ase odovzdania platku na WC. Poda Hromadu
bol, naopak, po cel as v miestnosti.
GKarlina a Mrza zadrala polcia bezprostredne po prebrat platku.
Vojaci v uniformch z ias druhej svetovej vojny sa vera po desaroiach op objavili na ervenom nmest. Snmka Reuters
Gabriel Karlin
Snmka TASR/J. urnk
Pravidlo vie zrobky, vyie ceny nie
vdy plat
www.hnonline.sk
BRATISLAVA Na vojnovch
konfliktoch vo svete zarbaj
nielen zbrojovky, ale aj tlmon-
ci a prekladatelia.
Ozbrojen sily USA v tomto ro-
ku pridelili a ete pridelia kon-
trakty na tieto sluby v celkovej
hodnote vye p milird dolrov.
Poda dennka Die Welt si naj-
viu as z tejto sumy vyiada
Irak, Afganistan a nie v dobrom
znma vznica v Guantname.
Vzhadom na pretrvvajce
konflikty na Blzkom vchode
vrazne rastie dopyt po arabi-
ne, perztine alebo patnine,
ktor je popri perztine radnou
reou v Afganistane.
O lukratvne kontrakty sa uch-
dzaj dve spolonosti: doteraj
lder L-3 Communications a fi-
nann investor Veritas. Ten za
posledn dva roky kpil spolo-
nosti McNeil Technologies a
DynCorp International, zaobe-
rajce sa vrobou technolgi
pre jazykov sluby. Naprklad
DynCorp ponka prekladateom
a tlmonkom so znalosami
arabiny prcu v Iraku za ron
plat 176-tisc dolrov, (5,2 mili-
na Sk). sz, STRANA 15 TLMONK...
BRATISLAVA Nespokojnos v
S-HZDS s postavenm v koal-
cii rastie. Strana najskr ne-
uspela v boji o zaujmav posty
v najvyej politike, teraz sa pri-
dali aj reginy. Viacer okresn
predstavitelia kritizuj systm
rozdeovania moci na nich
rovniach. Ni nie je dohodnu-
t, samozrejme, e s tam prob-
lmy, hovor predseda jednej z
okresnch organizci HZDS.
Meiar u naznail, do oho
me situcia vysti. udovci
u dali najavo neshlas s nvr-
hom rozpotu na budci rok. V
parlamente poda Meiara ne-
prejd ani daov zkony z diel-
ne kabinetu.
Ist naptie v koalcii priznva
aj podpredseda NR SR Miroslav
(Smer-SD). Je to klasick
naptie, ak vdy bvalo pri roz-
pote. Kad strana sa sna ma-
ximlne oetri svoje rezorty.
Na zaiatku bola SIS
S-HZDS stle nespene bo-
juje o kreslo nmestnka riadi-
tea SIS. Igora Urbana z HZDS
odmietol vymenova f tajnej
sluby Jozef Magala (nominant
Smeru). Miesto je stle von,
skontatoval hovorca SIS Karol
Sorby. Poda neho Magala teraz
nevie, i m vymenova nmest-
nka sm, alebo m aka na
rozhodnutie koalcie.
Poslanec S-HZDS Jn Ko-
vark m pre fa tajnej sluby
jasn odkaz. Oakvame, e
urob kroky, ktor sa od neho a-
kaj. Inak nebude ma dveru
tretiny koalcie.
Najsilnejia vldna strana zo-
stva zdranliv. Nebudem rea-
gova, vyhlsil podpredseda
Smeru a minister vntra Robert
Kalik.
Vrte mi rad!
Regionlnym truktram ud-
vocov sa nepi, e rozdeova-
nie moci na nich rovniach
ide vemi pomaly. Vea naich
ud muselo v roku 1998 rchlo
ods. Teraz sa chc vrti sp,
upozoruje poslanec S-HZDS
Milan Rehk.
SNS je s debou moci spokoj-
n. ttny tajomnk ministerstva
dopravy Duan vantner pripo-
mna, e v rokoch 1994 a 1998
meiarovci svojich koalinch
partnerov valcovali viac ako
Smer-SD. Vtedy dostali vet-
kch krajskch aj okresnch
prednostov a SNS len ich z-
stupcov. TATIANA NOVOTN,
SLVKA HABRMANOV
HZDS: Chceme,
o nm patr
V najmenej vldnej strane rastie nespokojnos.
BRATISLAVA Centrlna banka
me zvyovanm rokovch sa-
dzieb spomali ekonomick rast.
Pre agentru Reuters to povedal
premir Robert Fico, ekonmo-
via s nm vak neshlasia a tvr-
dia: Centrlna banka si iba pln
svoju funkciu a zabezpeuje ce-
nov stabilitu. Navye sa sna,
aby stlaila inflciu na tak ro-
ve, aby Slovensko budci rok
splnilo kritrium na prijatie eura.
Poda odhadov Eurpskej cen-
trlnej banky by sa referenn
rove pre inflciu mala na kon-
ci budceho roka pohybova
okolo 3,1 percenta. V sasnos-
ti Slovensko dosahuje takmer
ppercentn inflciu.
Centrlna banka by pritom ma-
la v sprsovan menovej politi-
ky pokraova. Analytici oak-
vaj zvenie rokovch sadzieb
o alch 25 bodov ete tento
rok. akme, e sa roky do-
stan v budcom roku na p a
pol percenta. al vvoj zvis
od toho, ak bude atmosfra
okolo rozpotu a i bude fikl-
na politika smerova k prijatiu
eura alebo, naopak, v ttnom
rozpote sa zjavia nejasn formy
etrenia, tvrd analytik ING
Bank Jn Tth.
Ak by sa Slovensko odklonilo
od eura, meme poda neho
oakva budci rok rokov
sadzby nad iestimi percentami.
POKRAOVANIE NA S. 4
ena kladie kvety (na snmke) k portrtu zavradenej ruskej novinrky
Anny Politkovskej na mieste jej vrady. Rusk generlny prokurtor
Jurij ajka zaal vera vyetrovanie vrady, ktor spjaj aj
s vyjadreniami o vojne v eensku. Politkovsk napsala kritick knihu
o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho kampani
v eensku, v ktorej je okrem inho zdokumentovan rozsiahle
zneuvanie civilistov vldnymi vojakmi.
Snmka TASR/EPA S. 8, RUSKO OKOVALA...
BRATISLAVA Miliardy z euro-
fondov pote v rokoch 2007 a
2013 cez viac operanch prog-
ramov, ne sa pvodne potalo.
Ministerstvm financi, hospo-
drstva a zdravotnctva sa toti
na verajom rokovan vldy
podarilo vylobova, aby kad
z nich dostalo po novom ope-
ranom programe.
Posledn s takouto poiadav-
kou priiel rezort zdravotnctva.
Jeho f, Ivan Valentovi, chcel
prispie k zlepeniu zdravot-
nho stavu obyvatestva ako ne-
vyhnutnho predpokladu na za-
bezpeenie zdravej pracovnej
sily a zvenie kvality ivota
obanov. Cez program by po-
da nvrhu malo v rokoch 2007
a 2013 pretiec 200 milinov
eur, teda pribline 7,5 miliardy
korn.
Ministerstvu hospodrstva vl-
da s pripomienkami odklepla
operan program Konkuren-
cieschopnos a hospodrsky
rast, uren vlune na podpo-
ru aktivt rezortu.
Pripomienky v ase uzvierky
HN neboli znme, pvodne sa
potalo s 922 milinmi eur
(takmer 35 milird korn) na
podporu inovci, budovania in-
fratruktry i zlepovanie
energetickej efektvnosti firiem.
Uspelo aj ministerstvo finan-
ci, ktor chcelo vlastn prog-
ram Informatizcia spolo-
nosti.
Napriek tomu sa o peniaze na
informatizciu bude stara rad
vldy SR.
Ako sa schvlen zmeny pre-
javili v rozdelen peaz medzi
zostvajcich osem operanch
programov, nebolo v ase uz-
vierky HN znme. lp, TASR
EUROFONDY. Ministerstv bud pomoc z E spravova cez nov programy.
Rezorty vylobovali miliardy
roky bud rs alej
Vojny daj zarobi
aj tlmonkom
Rusko okovala
vrada novinrky
Kto chcel kpi Ondriaa?
Polcia zmietla zo stola al prpad daj-
nej korupcie v parlamente. S. 2
STV je teraz citlivejia
f spravodajstva Roland Kyka tvrd, e
prvkrt mu niekto z politikov hovoril,
o m vysiela. Telefontom premira
Roberta Fica sa bude zrejme zaobera aj
Rada STV. S. 2
Atak na regulan rad
Minister hospodrstva ubomr Jahn-
tek pre HN tvrd, e rad pre regulciu
sieovch odvetv potrebuje kontrolu
nesmie sa manipulova s slami ako pri
poslednom zvyovan cien plynu. S. 4
Schumacher
m problm
Nemeck pilot F1 ne-
dokonil preteky, an-
cu na titul m v ru-
kch Fernando Alon-
so. S. 11 , Snmka Reuters
Lovinit vol po bankrote
Lovinit Lovinobaa poslal vinu zo
400 zamestnancov na dovolenku a za-
stavil vrobu. Dvod? Chbaj peniaze
aj suroviny. S. 13
F. Alonso
EUR

USD

CZK

I UDALOSTI
I SLOVENSKO
I EKONOMIKA
I PORT
I PODNIKY A TRHY
I KURZY 9. 10. 2006
IKONA ZA PULTOM
Veci zo serilu Star Trek sa
vydraili za miliny s. 12
MLO INTERNTOV
oraz viac tudentov si mus
hada vlastn byt s. 3, TMA HN
slo 192 Cena 14 Sk Vydva Ecopress, a. s., v exkluzvnej spoluprci s novinami THE WALL STREET JOURNAL EUROPE a HANDELSBLATT pondelok 9. oktbra 2006
DE NN K P RE MODE RN S L OV E NS KO
-0,023
0,108
-0,001
37,125
29,307
1,316
**
Zskaj podnikatelia
prostriedky z euro-
fondov? Ak bud
priority pre rozdelenie
eurpskych peaz?
Touto tmou sa bude
zaobera HNClub Klub Hospodr-
skych novn v utorok 10. oktbra od
12.30 hod. v trenianskom hoteli
Tatra. Hosami bud minister
vstavby a regionlneho rozvoja Ma-
rin Januek, prezident Slovenskej
asocicie malch podnikov Vladi-
mr Sirotka a predseda Trenian-
skeho samosprvneho kraja Pavol
Sedlek. Generlnym partnerom
podujatia je Tatra banka. Vstup len
s pozvnkou. Snmka ISIFA
I AKO SI KOALCIA
ROZDELILA KRAJE
(pomer medzi
SMEROM:SNS:HZDS):
Bratislava 2:1:1
Trnava 2:1:1
Trenn 2:1:1
Nitra 3:2:1
ilina 3,5:1,5:1
Bansk Bystrica 4:2:1
Preov 6,5:2:1,5
Koice 6,5:2:1,5
Zdroj: hn
HN18761
www.hnonline.sk
BRATISLAVA Pani Matulov z
Turianskych Teplc dostala mi-
nul tde vzvu na zaplatenie
takmer tvortiscovho dlhu ete
z ias kupnovej privatizcie, o
ktorom ani nevedela. Mama si
u na ni nepamt, nem o tom
ani iadne doklady. Od sdu jej
navye ni nedolo, povedal syn
Peter, ktor jej poradil, nech ne-
plat. Podobn vzvy v posled-
nch doch dostvaj tiscky u-
d.
Pred dvanstimi rokmi poas
druhej vlny im toti niektor in-
titcie bezrone poiali dve-
tisc korn naprklad na kpu
kupnovej kniky, ktor udia po
zmene privatizcie z kupnovej
na dlhopisov ani nemali ako
vrti. Vetko nasveduje tomu,
e by tieto zvzky mali zaplati,
inak sa me splni hrozba vo
vzve a peniaze zane vymha
sdny exektor, o et za ku-
pnku zvi o alch pribline
10-tisc korn. KAROL SVOZIL
STRANA 4, Kupnka...
BRATISLAVA Takmer kad
druh Slovk sympatizuje s vld-
nym Smerom. Tak je vsledok
aktulneho janurovho prie-
skumu, ktor zverejnil stav pre
vskum verejnej mienky. Strana
premira Roberta Fica dosiahla
rekordnch 47,7 percenta, m o
necelch desa percent prekona-
la HZDS v jeho najspenejch
asoch v 90. rokoch.
Historick unikt
Vek spech Smeru prekvapil
aj samotnch autorov priesku-
mu. Je to unikt v novodobej
histrii Slovenska. Vinou toti
vldne strany stpali len v pr-
vch troch mesiacoch po vo-
bch a neskr sa to stabilizova-
lo, prpadne klesalo, vysvetuje
politolg Pavol Marchevsk.
Poda neho sa zo Smeru stal
fenomn. Podpora strany sa u
neviae len na ist skupiny oby-
vateov. Ke som pozeral vet-
ky charakteristiky, ktor sledu-
jeme vek, vzdelanie, kraj va-
de bol dominantn Smer.
Recept na spech je v tomto
prpade pomerne jednoduch.
udia vnmaj politiku celej
vldy ako napanie predvoleb-
nch subov Smeru, zdraznil
politolg Grigorij Mesenikov.
Ten sa domnieva, e Ficovi a
spol. pomohla aj sebavedom
politika voi energetickm mo-
nopolom. Nahrali im aj extern
vplyvy, naprklad situcia s oha-
dom na ceny ropy.
f poslaneckho klubu SDK
Stanislav Jani je presveden,
e Smer ne spechy predolch
tyroch rokov. Nemuseli urobi
ni a len na daniach maj vy
prjem o 30 milird korn.
Podpredseda NR SR a Smeru Mi-
roslav oponuje bval vl-
da mohla dosiahnu aj lepie v-
sledky. udia uverili, e politici
svoje suby mysleli vne.
Nepriate HZDS? Smer
Naopak, SNS a S-HZDS mu-
sia popri dominantnom partne-
rovi zauja vlastnmi tmami.
Ide najm o stranu Vladimra
Meiara. V koalcii m najslab-
iu pozciu, neme zuitkova
pozitvne vnmanie spoluvld-
nutia. Smer preto me as vo-
liov HZDS prebra, tvrd Me-
senikov. Prve to me poda
neho nahrva radiklom v
SHZDS. Nielen e maj slab-
ie postavenie a Smer ich vdy
prevalcuje, ale ete aj strcaj
voliov. Poslanec Tibor Miku
(S-HZDS) avizuje, e zsadnej-
ia stratgia sa priprav na jno-
vom sneme. Vtedy si povieme,
o treba robi, aby sme
v alch vobch obstli lepie,
pretoe posledn vsledok bol
pre ma katastroflny.
ANNAMRIA DMEOV
Smer m rekord,
Meiar problm
Ficovej strane dveruje takmer kad druh Slovk.
BRATISLAVA Museli opusti
svoje funkcie, ich kont vak
porast. Tak s pravidl slo-
venskej komunlnej politiky.
Kad primtor a starosta, kto-
r po decembrovch vobch
priiel o svoju stoliku, m za
svoj tvorron mandt nrok
na odstupn vo vke piatich
platov. Viacer navye odili
z radu aj s vysokmi
koncoronmi odmenami. Me-
sane zarbal okolo 112-tisc ko-
rn a volebn prehra mu pri-
niesla odstupn zhruba
560-tisc korn. Re je o bva-
lom prvom muovi iliny Jno-
vi Slotovi. Spomedzi odchdza-
jcich primtorov krajskch
miest si prilepil o najvyiu su-
mu. Slotov nstupca Ivan Har-
man HN potvrdil, e exprim-
torovi odstupn u vyplatili.
Hoci bval krajsk fovia ria-
dili najvie mest, na ich -
toch nenaskoili najvie od-
stupn. Predbehol ich odchdza-
jci primtor len okresnej Po-
vaskej Bystrice ubo Lackovi.
Zskal odstupn 650-tisc korn
a za posledn tvrrok minulho
roka dostal aj odmenu pol mili-
na korn. T mu schvlila mest-
sk rada. Zstupca sasnho pri-
mtora ubomr Kubovi ju od-
voduje tm, e ilo o pravideln
tvrron dvku. My s tm u
teraz nememe robi ni.
POKRAOVANIE NA STRANE 2
BAGDAD V ase, ke do Iraku prili prv americk posily, sa jeho
hlavn mesto op premenilo na krvav pole. Pri srii bombovch
tokov tam vera zahynulo vye sto ud. Nakrvavejie atentty
zasiahli bagdadsk univerzitu Al-Mustanzirja. Dve explzie zabili
najmenej 60 ud a alch sto zranili (na snmke agentry Reuters s
niektor z nich). Medzi mtvymi s vinou tudenti. Terom
neznmych tonkov sa stala sunnitsk meita k sunnitom patril aj
popraven irack dikttor Saddm Husajn. Vbuchy nepreilo 15 ud,
alch vye 70 utrpelo zranenia. Kvli pokraujcim tokom
teroristov by mali v tchto doch prs na pomoc prv tisce
z celkovho potu 21 500 vojakov, ktorch mieni vysla americk
prezident George W. Bush. TK, ach STRANA 7, tudenti zaili...
BRATISLAVA Zahranin poli-
tika vldy Roberta Fica znepo-
kojuje eurosocialistov. Premi-
rova nvteva Lbye i cesta do
Venezuely mu ma vplyv aj na
optovn prehodnotenie len-
stva Smeru-SD v Strane eurp-
skych socialistov. Zmenu za-
hraninej politiky nectime, ale
rzne nznaky nm robia oba-
vy, povedal HN podpredseda
Klubu eurpskych socialistov
(druh najsilnejia frakcia v eu-
roparlamente pozn. red) Han-
nes Swoboda. Eurosocialistov
zaujma Ficova misia v tchto
krajinch. Ak v Lbyi povie vod-
covi Kaddfmu, e verdikt nad
bulharskmi sestrami je kandl,
bude to sprvne. Dobr tie bu-
de, ak vo Venezuele povie Ch-
vezovi, e by sa nemal venova
len revolucionrskej rtorike, ale
nech urob nieo pre trval roz-
voj svojej krajiny, hovor Swo-
boda. f slovenskej diplomacie
Jn Kubi ubezpeuje nebude-
me obchdza otzku udskch
prv. TATIANA NOVOTN
STRANA 2, Stretnutie s...
PREMIR V ZAHRANI. Nvtevy Venezuely a Lbye bud pod drobnohadom.
Fico zneistil eurosocialistov
ODSTUPN. Krajskch exprimtorov tromfol ubo Lackovi z Povaskej Bystrice.
Slota dostal pol milina
Kupnka stra dodnes
uom ostali dlhy, o ktorch ani nevedia.
Krvav masaker v Iraku.
Tentoraz ilo o tudentov
Nemali sme v plne skoni
Hrehu som nemal pre-
o pozva, ten z STV
neodchdzal, ale Kor-
da, hovor exmoder-
tor relcie Pod lampou
tefan Hrb. STRANA 3
EUR

USD

CZK

I ROZHOVOR
I LDRI BIZNISU
I FINANN NOVINY
I KURZY 17. 1. 2007
DE NN K P RE MODE RN S L OV E NS KO
Afra v Bielom dome
Exporadcovi americkho vicepreziden-
ta Richarda Cheneyho hroz 30 rokov za
mreami. STRANA 6
Hviezda NHL ide do Nitry
Ikona zmorskho hokeja lotysk
brankr Arturs Irbe smeruje do naej
extraligy. STRANA 10
Chote na vchod
Tto veta je poda neho v automobilovom
priemysle populrna. Mme v Rusku
spolon zvod a chceme rs, tvrd pre
HN prezident a spolumajite Matadoru
Pchov tefan Rosina. STRANA 14
Jazdme vhodnejie
Odvera zlacnel benzn aj nafta o 70 ha-
lierov za liter. S za tm vysok zsoby pa-
lv, ie niia spotreba v USA. STRANA 16
-0,058
-0,070
-0,002
34,771
26,845
1,252
**
Jazykov kurz
od 6. novembra v HN
Jazykov kurz
anglickho jazyka
DAOV KALENDR 2007 STRANY 21 a 28
IAko sa zmeny v daovch zkonoch dotkn vho biznisu
I Termnovnk daovch a odvodovch povinnost
I Kompletn prehad daovch povinnost pracujcich tudentov
slo 12 Cena 14 Sk Vydva Ecopress, a. s. streda 17. janura 2007
I PREFERENCIE STRN (v %):
Srana November December Janur
Smer-SD 41,9 42,4 47,7
SNS 9,5 10,6 11,8
SDK-DS 12,8 11,8 10,7
S-HZDS 10 11,4 9,6
SMK 11,5 9,2 9,1
KDH 7,8 8,8 7,3
Zdroj: VVM
HOSPODRSKE NOVINY

Zmenu zahraninej
politiky nectime, ale
rzne nznaky nm
robia ist obavy.
H. SVOBODA
I SVET
I PORT
Ako sa vyzna v daniach
V najblich doch
sa na trhu objav
kadorone spen
publikcia Edcie
Hospodrskych no-
vn s platnmi dao-
vmi zkonmi a ko-
mentrmi zmien,
ktor sa vlani prijali.
Na rozdiel od po-
dobnch publikci
obsahuje DAOV SPRIEVODCA
2007 vetky zkony. Sprievodcu si
mono objedna na e-mailovej adre-
se odbyt@hnonline.sk, telefnnom
sle 02/48238 141, faxe 02/48238
142. Objednvku njdete aj v HN na
strane 7.
sBenzn 95-oktnov
s Motorov nafta
35,2
41,67
s VVOJ CIEN POHONNCH LTOK
(priemer v Sk/liter)
Graf znzoruje hodnoty od 20. jla 2006
do 16. janura 2007.
HOSPODRSKE NOVINY Zdroj: Slovnaft, tankovanie.sk
34,65
42,83
44
42
40
38
36
34
0,014 0,052 0,005 +0,43 % +0,11 %
4,099 24,715 1,319 125,980 12 922,020 DOW
JONES
ROPA
BRENT
1
USD
1
CZK
1
PLN
Zvltny
triumf
Roberta Fica
R
obert Fico slvi triumf
svojho ivota. Prv raz bu-
de Slovensko vyzera pres-
ne tak, ako chce iba on. Kee
o tom presvedil takmer kadho
druhho volia, je to triumf
plne zaslen.
Na rozdiel od pravice ponkol
jedin politick alternatvu, na
rozdiel od pravice dokzal ud
zmobilizova. Preto je plne legi-
tmne, e nov vldu zostav dru-
hkrt Robert Fico, preto je po-
chopiten, e prvkrt v pono-
vembrovch dejinch Slovenska
v tej vlde bude sedie iba jedna
strana. iadne in rieenie nem
logiku, iadne in rieenie nebu-
de slun voi voliom.
To, o je na jeho triumfe im-
pozantn, psob zrove desivo,
a to urite nie iba pre zvyok Slo-
venska. Fico preber absoltnu
zodpovednos za sprvu ttu
a verejnch financi, ktor je pre
neho nonou morou preto sa
chcel o u do poslednej chvle
s niekm podeli. Za kad alie
kandalzne emisie, nstenkov
tendre i rozkrdanie ttnych
pozemkov u nebude mc obe-
tova inho koalinho partnera.
Za kad aliu viu dieru
v rozpote u nebude mc vola
na zodpovednos iba dlhov kr-
zu v eurozne. Za kad alie
(akokovek nevyhnutn) zvyo-
vanie (ne)priamych dan a pre-
panie ud v ttnej sprve sa
u nebude mc schova za chr-
bt Ivana Mikloa a spol.
Volii dali Ficovi jednoducho
viac moci, ako chcel. On im s-
bil istotu, ktor vak jeho Smer-
SD u v alch vobch prv raz
ma nemus. Dnen trpk po-
had na politick tiene Vladimra
Meiara a Mikula Dzurindu
jednoducho nepust.
Bratislava Slovci zaij naj-
bliie tyri roky vldu, ak v no-
vodobej histrii po novembri 89 e-
te nemali. Vldnu bude jedin stra-
na Smer-SD Roberta Fica.
V sobotnch vobch Smer-SD
valcoval pravicu, zskal 44,4 per-
centa hlasov a obsadil 83 kresiel.
S vnimkou troch okresov vyhral
vo vetkch. Dokonca aj v tradinej
bate pravicovch strn v Brati-
slave. Splnil sa mi tajn sen pre-
kona zisk jeden milin hlasov,
povedal Fico. Smer ich napokon do-
stal ete o 134-tisc viac.
Fico pozval na rokovania o bu-
dcej koalcii vetkch predsedov
strn, ktor sa dostali do parlamen-
tu. T mu vak vopred oznmili, e
vzhadom na prevahu Smeru s nm
do vldy nepjdu. Kee Smer
zskal pre svoje avicov smerova-
nie tak vrazn podporu, zostav
vldu. My budeme razantnou
a kontruktvnou opozciou, uvie-
dol predseda KDH Jn Fige.
Zloenie Ficovej vldy by malo
by znme v najblich doch. Pri
personlnych nomincich mm u
predstavu tak na 70 percent, uvie-
dol Fico. Budcich ministrov si naj-
skr chce prelustrova.
erven je aj bata pravice
Bratislava
Najv debakel zaila SDK-DS
Mikula Dzurindu, ktor z viac
ne 15 percent v uplynulch vo-
bch klesla na es. Za volebn v-
sledok vzal Dzurinda pln zodpo-
vednos, dnes na prezdiu strany
chce oznmi svoje rozhodnutie, i
odstpi z vedenia strany. Nahradi
ho chce ministerka spravodlivosti
Lucia itansk. Volii nm ozn-
mili, e SDK-DS potrebuje zme-
nu, vyhlsila itansk. Kongres,
na ktorom bude SDK voli nov
vedenie, by sa mal uskutoni o
najskr.
Zdan bohatch
Najsilnejou stranou pravice sa sta-
lo KDH s 8,8 percenta nasledovan
Obyajnmi umi Igora Matovia,
ktor dostal 8,55. Do parlamentu sa
ete dostal Most-Hd so 6,89 per-
centa a SaS s 5,88. Za brnami
skonil Jn Slota a jeho SNS, ktor
neprekroila ppercentn hranicu.
Od vldy Smeru sa d oakva
vyia da pre ud s nadtandard-
nmi prjmami, plnuje ich zdani
na rovni 25 percent.
Padn by mala aj rovn da pre
firmy, tie s ronm zkladom dane
nad 30 milinov eur bud zdao-
van vyou sadzbou. Smer chce
optovne zavies garancie do dru-
hho dchodkovho piliera a zme-
ni Zkonnk prce v prospech pra-
cujcich. Dianice chce stava cez
PPP projekty. (zp, pem)
Fico rozdrvil pravicu. Vade
Smer plnuje zvi da z prjmu pre firmy aj pre zamestnancov s vymi platmi.
fa Smeru Roberta Fica v centrle strany dvhali na ruky ako absoltneho vaza volieb. Napriek tomu z neho bolo cti rozpaky, Ficov Smer m obavy vldnu poas dlhovej krzy sm.
OFICILNE VSLEDKY VOLIEB 2012 KOKO ZSKALI STRANY POSLANCOV A PERCENT
Peter Vavro,
fredaktor
Hospodrskych
novn
Plny socialistov
Prehad zmien v daniach,
odvodoch a dchodkoch, ktor
plnuje Smer STRANY 10 11
o sa oakva
od vldy Smeru
zvenie dane z prjmu pre u-
d, ktor zarbaj nad 2 750
eur mesane
zruenie rovnej dane pre fir-
my, vysoko ziskov spolonos-
ti zaplatia 22 percent
obnovenie sbehu vpoved-
nej lehoty a odstupnho
vrtenie garanci do druhho
dchodkovho piliera
nvrat k dianinm PPP pro-
jektom
uprednostovanie domcich
podnikateov pri investinch
stimuloch
44,41 %
8,82 %
8,55 %
6,89 %
6,09 %
5,88 %
Smer-SD
KDH
OaNO
Most-Hd
SDK-DS
SaS
DENNK PRE MODERN SLOVENSKO
Cena 0,75 EUR * * pondelok 12. marca 2012, slo 50 Vydva ECOPRESS,
Lacnejie byty. Developeri investuj do menej nkladnch a lacnejch novostavieb, Firmy & financie strana 13
Slovensko po vobch
Nov politick mapa Slovenska Exkluzvny rozhovor s Robertom Ficom
Kompletn zoznam poslancov Daov prognzy Analzy a komentre
DNES V HN
12-stranov pecil
DNES V HN
S
n

m
k
a
:

H
N
/
P
a
v
o
l

F
u
n
t

l
Bratislava Dvadsadva milinov
eur nemus by konen suma, kto-
r m Slovensko zaplati za pre-
hrat spor s vlastnkom Union
zdravotnej poisovne. et za z-
kaz zisku z ias prvej vldy Rober-
ta Fica, za ktor ns potrestal ar-
bitrny sd, toti kad de na-
rast o roky. Poda zisten HN to
umouje klauzula v rozhodnut
sdu. Suma rastie mesane pri-
bline o 50-tisc eur.
Tisce navye
Informcie HN potvrdil Bert Ren-
sen, hovorca spolonosti Achmea,
ktor vlastn Union. Klauzula ho-
vor o takzvanom zloenom roe-
n a do rozsudku sa dostala na z-
klade rozhodnutia slovenskho
stavnho sdu. Vlani v auguste
uznal, e zkaz zisku bol proti-
stavn. roky z omekania tak
poda Rensena nabiehaj vye ro-
ka. Okrem 22 milinov je Sloven-
sk republika k dnenmu du po-
vinn zaplati alch 850-tisc eur,
tvrd Rensen. Zrove upozornil,
e kad mesiac sa bude tto su-
ma zvyova.
Vlda neuznva prehru
Premir Robert Fico tvrd, e me-
dzinrodn rozsudok nie je prvo-
platn a chyst do troch mesiacov
odvolanie. Momentlne nepri-
pame monos, e by sme mali
niekomu nieo plati. Ni extra
v rmci rozpotu na rok 2013 robi
nebudeme, dodva ttny tajom-
nk rezortu financi Peter Pellegrini.
Poradca ministra financi Radko
Kuruc na adresu rokov z omeka-
nia len zopakoval, e rozsudok je
poda nich nezvzn a nevykona-
ten.
Vina nezvislch prvnikov
tvrd, e verdikt u je prvoplatn.
Ak vlda nezaplat, me poda
nich vlastnk Unionu necha exek-
vova majetok Slovenska. Majite
poisovne sa na to zatia nechyst
a ak, e zaplatme.
POKRAOVANIE NA STRANE 3
Mria Hunkov
maria.hunkova@ecopress.sk
h
n
Bratislava Deti zo zkladnch
kl sa mierne zlepuj v tan.
Odhalil to medzinrodn prieskum
itateskej gramotnosti PIRLS, kto-
r vlani testoval schopnosti tvrt-
kov zkladnch kl v 45 krajinch
sveta. Slovensko skonilo na 21.
mieste. Trend je pozitvny, v prie-
behu desiatich rokov sme zazna-
menali tatisticky vznamn zlep-
enie, hovor riaditeka Nrod-
nho stavu certifikovanch
meran vzdelvania Romana Ka-
novsk. Vkon tvrtkov bol pres-
ne na rovni priemeru krajn Eu-
rpskej nie aj OECD. fku ra-
du, ktor pripravuje aj celonrod-
n maturity a plon testovanie de-
viatakov to te o to viac, e naim
iakom tanie s porozumenm
vemi nejde. V inom medzinrod-
nom prieskume PISA pred dvomi
rokmi skonili ptnsron tu-
denti a na poslednch miestach
rebrka. Rodiia zanaj deom
viac ta a viac ich podporuj v -
tan, tvrd Martin trba z interne-
tovho knhkupectva Martinus. Po-
da neho mladch itateov prib-
da. Tnederi vyhadvaj prbehy
o uproch, anjeloch, bav ich fik-
cia. POKRAOVANIE NA STRANE 6
Deti viac chpu, o taj.
Pomohli aj uprie sgy
Bratislava Stihla doby n trh
a presadi sa aj v susednom es-
ku. Pred rokom spene odvrti-
la konkurz a plnovala aliu ex-
panziu. Najznmejia slovensk
sie kaviarn Coffee&Co vak kon-
.
Sd vyhlasuje konkurz na ma-
jetok dlnka Coffee&Co Slova-
kia, znie ortie bratislavskho s-
du. Vedenie ml, hovoria len ne-
spokojn zamestnanci. Bez prce
ns skon asi 80, hovor jeden
z nich. Znmu znaku pochovalo
to, o bolo pre u typick. Polo-
ha v centrch miest.
Tto znaka nie je v naj-
vch nkupnch centrch, kde
s udia schopn strvi cel po-
poludnie alebo de. S klesajcim
asom strvenm v centre mesta
kles aj zujem o oberstvenie
tohto typu kaviarn, odhauje
dvody analytik Home Credit Mi-
chal Kozub.
Pritom ete na zaiatku minu-
lho roka kaviare zskala novho
investora, ktor jednu hrozbu
konkurzu dokzal odvrti. Vy-
lenie znaky z konkurzu dva
nm a naim zamestnancom is-
totu stability, a zrove pre nau
spolonos znamen, e meme
alej intenzvne pracova na jej
rozvoji, posilovan a alom bu-
dovan siete, veril ete vtedy Ti-
bor Vgh. (tj)
STRANA 16, Coffee&Co...
Najznmejia domca sie
kaviarn Coffee&Co kon
Bratislava Posilnenie vplyvu na
ceny plynu me st vldu okolo
60 milinov eur. Tak je toti hod-
nota polovice materskej firmy Slo-
venskho plynrenskho priemys-
lu, ktor jej v budcnosti pred no-
v vlastnk meninovho podielu
plynrn Energetick a prmyslo-
v holding. Sumu prezradil minis-
ter hospodrstva Tom Malatinsk
(Smer-SD) po tom, o vera vlda
odobrila nov usporiadanie moci
v plynrach.
Holding, ktor vlastnia najbohat-
ech Petr Kellner, finann sku-
pina J&T a Daniel Ketnsk, vlde
po vstupe do firmy pred poda
vetkho jej najmenej hodnotn
as. Dohromady za vetky polovi-
ce, teda v materskej firme, v dcr-
skom Eustreame a SPP distribcii,
zaplat poda odhadov vldy 2,5 mi-
liardy eur.
Odbornci z chystanho nkupu
materskej firmy naden nie s.
Nie je tam (v matke SPP, pozn.
HN) strategick infratruktra. M
len budovy, v ktorch sdli. Je tie
zaaen stratami z predaja plynu,
vysvetuje f Intittu pre energe-
tick bezpenos Peter Maran.
Nov investor veraj shlas Slo-
venska s predajom vta. Absolt-
nou prioritou bude rozvja part-
nerstvo so ttom a preukza, e
EPH je idelnym strategickm part-
nerom, povedal generlny riadite
holdingu Daniel Ketnsk. Zmlu-
vu o zskan podielu by esk ener-
getici mali podpsa zajtra.
POKRAOVANIE NA STRANE 2
Bratislava Tvrd krty a drastick
opatrenia, ktor zadlen rsko bez-
odkladne odtartovalo pred dvoma
rokmi, zafungovali. D sa poveda,
e trhy u povauj krajinu za vy-
lieen, potvrdil hlavn ekonm
Patria Finance Marek David. Pokle-
som vnosov na dlhopisoch za ten-
to rok sa dokonca Dublin zaradil
medzi top trojku rekordrov v eu-
rozne.
rom pomohol aj zchrann ver
85 milird eur, z eurovalu ho bud
po astiach dostva ete do bud-
ceho roka. Krajina m vek ancu,
e v tom ase u bude schopn po-
stavi sa na vlastn nohy a zha
peniaze na svoj chod z trhov. Za s-
pechom stoj aj eurobanka, ktor
upokojovala trhy, a poda analytika
Kamila Borosa z X-Trade Brokers aj
idea bankovej nie. Krajine toti d-
va ndej, e si z eurovalu alebo no-
vho zchrannho fondu pre banky
sptne preplat as nkladov.
Ete viac dlh zlacnel Grkom
a Portugalcom, ich vnosy s vak
ete stle vysok. Tie rske u kles-
li pod p percent.
POKRAOVANIE NA STRANE 20
Dlhov hrienici. rsku u finann trhy zaali veri, dlh mu zlacnel.
Krza m prvho vylieenho
DENNK PRE MODERN SLOVENSKO
Mme imid
problmovej firmy
f strojrskeho koncernu
PPS Group z Detvy
Pavol imkovi pre HN
23
Cena 0,75 EUR * * tvrtok 13. decembra 2012, slo 241 Vydva ECOPRESS,
Ppe tweetuje. Te ma, e som s vami
Vatikn Ppe Benedikt XVI. dr krok s dobou. S veriacimi najnovie komunikuje cez socilnu sie Twitter. Drah
priatelia! Te ma, e som s vami v kontakte vaka Twitteru, napsal ppe v prvom mikroblogu na jeho twitterovom
te @pontifex. Obubu v modernch technolgich bude mc ppe dokza aj cez Vianoce. Vlani toti rozsvietil
vianon strom vo Vatikne pomocou tabletu z pohodlia svojej kancelrie. STRANA 10, Ppe...
Peniaze pre firmy. rady prce u rozdeuj eurofondy na prcu pre mladch. Kto ich me zska strana 4
et za Ficov zkaz
zisku rastie kad de
Slovensko m poda Unionu plati aj roky z omekania.
Darek pre manara
Reproduktory i autokamera. HN zozbierali tipy na
vychytvky pre nronch. IT pre biznis, DNES v HN
+0,005 0,025 +0,005 +1,28 % +0,20 %
4,097 25,265 1,304 109,390 13 274,510 DOW
JONES
ROPA
BRENT
1
USD
1
CZK
1
PLN
ekonomika
Menej na cesty
Rozpoet rezortu dopravy skre-
sali o vye 11 milinov eur.
STRANA 4
svet
Severn Krea
odplila raketu
USA to povauj za provoka-
tvny in ohrozujci regionlnu
bezpenos. STRANA 9
udalosti

Absoltnou prioritou
bude rozvja
partnerstvo so ttom.
Daniel Ketnsk,
generlny riadite Energetickho
a prmyslovho holdingu
Preo tate HN?
HN je vyven zdroj inform-
ci, z dennej slovenskej tlae
ich tam vdy ako prv. Po-
skytuj idelny mix najdlei-
tejch ekonomickch a politic-
kch sprv.
o by ste v nich privtali?
Viac o technolgich a prbe-
hov spench firiem.
tip osobnosti
Predplate si Hospodrske noviny
www.predplatne.hnonline.sk
tel. . 02/48 238 238
e-mail: predplatne@ecopress.sk
MARCEL REBRO
generlny riadite
Cisco Slovensko
Komu najviac klesali
vnosy na dlhopisoch
panielsko je jedin, ktormu
vnosy stpli
Zdroj: Eurostat
Grcko Portugalsko rsko
3,1 8,2 8,7
Nklady na spor s Unionom
o 850
tisc eur
u stpol et
za zkaz zisku
od augusta 2011
22
milinov eur
priznal arbitrny sd
poisovni ako odkodn
za zkaz zisku
o 50
tisc eur
mesane narast
suma kvli rokom
Predaj SPP. Nov investor nechva ttu zrejme najmenej hodnotn as.
tt zska z biznisu minimum
S
n

m
k
a
:

R
e
u
t
e
r
s