Boevizmus medzi Vchodom aZpadom (1900 1920)

vod
Je neahk psa otmach, ktor nie s ani nov aani okrajov naopak, desiatky rokov predstavovali predmet neutchajceho zujmu odbornej ilaickejverejnosti. Zaha napsanch knh, tdi alnkov je pre uchdzaa onov spracovanie starej ana pohad vyaenej problematiky paralyzujca: vnucuje dojem, e u niet o originlne doda akad al pokus by viedol len k zopakovaniu toho, o bolo niekde, niekedy aniekm vypovedan. Fenomn boevizmu ktakmto tmam nepochybne patr. Sved otom prinajmenom mnostvo prc, ktor sa mu venovali od jeho vzniku a dodnes bez ohadu na ich ner i kvalitu. Starostliv pozornos svisela predovetkm snevdanm rozmachom arozsahom jeho vplyvu. Doktrna ruskch boevikov sa jednak stala dominantnou ideolgiou medzinrodnho komunistickho hnutia, a jednak sa stala s ikonickou nlepkou marxizmus-leninizmus pilierom ttnej ideolgie vrade ttov sveta: po roku 1917 vsovietskom Rusku apo druhej svetovej vojne sa viac i menej presn kpie sovietskeho reimu intalovali aj vkrajinch strednej ajuhovchodnej Eurpy. Vkrajinch, vktorch sa boevizmus politicky nepresadil, si zskal poetn skupinu prvrencov nielen medzi najnimi vrstvami, ale aj medzi intelektulmi, umelcami i politikmi. Pre zpadn demokracie predstavoval znepokojiv ideologick vzvu. Tam, kde sa komunistick strany dostali k moci a marxizmus-leninizmus sa etabloval ako ttna doktrna, politick objednvka v spoloenskch vedch vrazne uprednostovala vskum tm svisiacich sproblematikou boevizmu akomunistickho hnutia. Diskurz vtchto citlivch otzkach mal sli na legitimizciu budovanho socialistickho zriadenia. Jeho primrnou funkciou bolo prispieva k vytvraniu obrazu reimu ako najlepieho zmonch svetov, vktorom sa cieavedome napali vzie zakladateov marxizmu aemancipan tradcie socialistickho hnutia. Pri historickom ospravedlovan socialistickch reimov a kontruovan oficilnej pamte spolonosti mala historiografia medzi humanitnmi vedami obzvl exponovan miesto. Do jej zberu patrila jedna zkovch tm ideologickho diskurzu: dejinykomunistickho hnutia. Napriek intenzvnemu vskumu vsledky bdania na tomto poli nesmeli prekraova zke limity legitimizcie statu quo. To zsadnm spsobom poznailo sumu poznania, ktor marxisticko-leninsk dejepisectvo prinieslo kproblmu boevickho komunizmu amedzinrodnho komunistickho hnutia.1 Po pde socialistickej diktatry tto tma vodbornch kruhoch tzv. postkomunistickch ttov ustpila zvslnia zujmu do zadia. Platilo to aj obvalom eskoslovensku. Vrazn pokles pozornosti sa prejavil vhistoriografii. Bola to pochopiten reakcia na neprimeran akcent, ktor politick moc dovtedy kldla na kontruovanie revolunch tradci, anaopak, na dlhodob zanedbvanie inch oblast historickho vskumu vdejinch 19. a20. storoia. Vskum sce celkom neustal, no zameral sa na dovtedy tabuizovan aspekty problematiky. Sviseli takmer vhradne sobdobm diktatry. V centre serizneho vedeckho isen1 Vzah medzi humanitnmi vedami apolitikou poas trvania socialistickej diktatry vak nebol nemenn amal svoju vntorn dynamiku. Vsvislosti so slovenskou historiografiou mono skontatova, e politick objednvka sa najtvrdie prejavovala v50. rokoch avonieo miernejej forme v70. rokoch 20. storoia. Ktejto otzke pozri napr.: HUDEK, Adam. Najpolitickejia veda. Slovensk historiografia vrokoch 1948 1968. Bratislava : Historick stav SAV, 2010.

Juraj Benko

zciechtivho zujmu sa ocitli komunistick strana ako uzurptorka totalitnej moci, excesy sprevdzajce jej vkon (od inscenovanch monsterprocesov 50. rokov, cez likvidovanie nepriateskch tried, skupn i jednotlivcov, po masov vymvanie mozgov drezrou stranckeho vzdelvania) aich nositelia-pchatelia.2 Na druhej strane, takmer celkom ustal serizny vskum boevizmu, komunistickho hnutia aich psobenia vprostred parlamentnch demokraci vmedzivojnovom obdob.3 Systematickej a komplexnej vskum problematiky bol oiven v podstate a na zaiatku tohto storoia tak vechch, ako aj na Slovensku. Veskej republike prebiehal vrokoch 2002 2005 vek vskumn projekt pod vedenm Zdeka Krnka, ktorho najvznamnejm vsledkom bolo p zvzkov zbornka Bolevismus, komunismus aradikln socialismus veskoslovensku advans siel bulletinu Vstnk grantu KS aradikln socialismus veskoslovensku. Voboch srich boli publikovan prce ako eskch, tak aj slovenskch autorov. Na tento poin nadviazal vrokoch vrokoch 2004 2006 slovensk projekt veden Xniou uchovou zHistorickho stavu SAV Radiklny socializmus akomunizmus na Slovensku vrokoch (1918 1989). Spolonos medzi demokraciou atotalitou. Jeho vsledkom boli dva zbornky so tdiami autorov zo Slovenska az iech.4 Via kontinuita vo vskume boevizmu akomunistickho hnutia dlhodobo vldla za eleznou oponou. Po rozpade sovietskeho bloku koncom 80. azaiatkom 90. rokov minulho storoia dolo na Zpade navye krenesancii zujmu oproblematiku. Malo to prozaick dvod boli sprstupnen rusk archvy s desiatkami milinov dokumentov, ktor mohli dovtedaj vskum posun ovek krok vpred. Bdanie vmoskovskch archvoch vostatnch dvadsiatich rokoch nakoniec aj prinieslo mnostvo prc vrazne dynamizujcich iobohacujcich u pomerne ustlen obraz omedzinrodnom komunizme.5 Trivilnym advno overenm faktom vak zostalo, e to, o si pod pojmami boevizmus i komunizmus predstavujeme, sa vpriebehu 20. storoia vznamne menilo. Pojmom boevizmus sa zvykla oznaova politick teria aprax ruskch boevikov, ktor tvorili jednu z frakci ruskej socilnodemokratickej strany. Napriek tomu, e po uchopen moci v roku 1917 boevici oznaili svoju osamostatnen stranu za komunistick a zaali organizova medzinrodn komunistick hnutie, zhistorickho hadiska mono pojem boevizmus len ako stotoova soznane irm (i vgnejm) pojmom komunizmus. Jednak komunizmus predstavoval star tradciu veurpskom socilnom apolitickom myslen, ktor v19. storo oivili modern socialistick i anarchistick terie. Jednak v samotnej Eurpe i severnej Amerike paralelne spsobenm boevickej strany existovali viacer revolun prdy, ktor sa oznaovali ako komunistick a napriek marxistickm koreom a znanm prienikom videolgich sa nedaj povaova ich za boevick. as ztchto vetiev modernho socia2 UCHOV, Xnia. KS na Slovensku vmedzivojnovom obdob ako predmet slovenskej historiografie. In Vstnk grantu KS aradikln socializmus veskoslovensku 1918 89, . 3, Praha : SD, 2002, s. 41 42. 3T  ame. 4  UCHOV, Xnia (ed.). udci a komunisti: Speri? Spojenci? Protivnci? Preov : Universum, 2006; mige, Michal et al. Radiklny socializmus akomunizmus na Slovensku (1918 1989): spolonos medzi demokraciou atotalitou. Bansk Bystrica Bratislava : Katedra histrie Fakulty humanitnch vied Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici Historick stav SAV, 2007; KRNK, Zdenk KOPEEK, Michal (eds.). Bolevismus, komunismus aradikln socialismus veskoslovensku, sv. I V., Praha : Dokon, 2003 2005. 5  as tchto prc je mon njs vzozname pouitej literatry na konci tejto knihy.

Boevizmus medzi Vchodom aZpadom (1900 1920)

lizmu pohltiloboevizovan komunistick hnutie, organizovan vIII. internacionle, alebo zanikli; as trvale zaujmala kritick postoj voi boevizmu.6 Sama boevick doktrna menila nielen nlepky, ale aj obsah, azmenami prechdzal aj jej hlavn historick nosite. Rusk boevick strana na ceste zilegality na elo sovietskeho impria prela nielen viacermi obmenami svojho nzvu, ale aj rznymi politickmi peripetiami, ktor sa podpsali na jej fungovan. Podobne sa zmenila pozcia komunistickch strn vsovietizovanch krajinch v strednej Eurpe zokraja politickho spektra medzi dvoma vojnami sa pod kuratelou Moskvy prebojovali krozsiahlej moci nad celou spolonosou. To okrem inho podmienilo nielen kvantitatvne zmeny lenskej zkladne, ale aj zmeny vcharaktere organizanch kdrov. Po asketickch idealistoch, mladch romantikoch, blznivcoch i avanturistoch sa vtruktrach strn presadzovali disciplinovan, dogmatick azrove poddajn apartnici. lenstvo vorganizcii sapo premene komunistickch avantgrd na ttostrany zrove stvalo bezpenm vahom kmoci, karire i k pitkom. Stredobodom pozornosti tejto publikcie je vak len vodn etapa tchto dejn od vzniku boevizmu ako politickej ideolgie a po presadenie jeho hlavnch princpov v novom komunistickom hnut po prvej svetovej vojne. Tematickmu zameraniu zodpoved truktra prce. Prv as (Ideolgia revolcie) azrove jedna zvkladovch rovn knihy je venovan boevizmu ako doktrne, ktor vniesla do socialistickho hnutia vRusku ivEurpe pecifick ideologick inovcie atie neskr po prvej svetovej vojne zsadne urili podobu medzinrodnho komunizmu. Vklad sa v tejto asti do vekej miery dr mimo konkrtneho historickho asopriestoru, no neignoruje rusk i stredoeurpske historick pozadie. Predovetkm sa vak sstreuje na zachytenie (poda autora) urujcich t tejto revolunej ideolgie, ako aj mnikov jej vvoja od vzniku a kprvm rokom jeho expanzie auniverzalizcie. Ako zsadn medznk tohto vvoja je predstaven prv svetov vojna. Nielen tm, e spsobila socilny aekonomick rozvrat vstrednej Eurpe, ktor vytvoril ivn pdu pre renie radiklnych politickch ide. Figuruje v problematike boevizmu aj inak. Na jednej strane ovplyvnila ideologick premisy doktrny apolitick stratgiu jej nositea ruskej boevickej strany. Na druhej strane sa vdsledku prvej svetovej vojny vzrevolucionizovanom ruskom impriu roku 1917 nachdzali sttisce vojnovch zajatcov zo strednej Eurpy. Vranch boevickch plnoch svetovej revolcie zohrvali niekoko vznamnch rol. Chpali sa nielen ako svedkovia revolcie en bloc aakospontnni nositelia jej mylienok po nvrate domov. as znich mala vboevickom scenri rolu apotolov revolunho programu vEurpe sjasne definovanm poslanm aorganizanmi lohami. Tematika vojnovch zajatcov tvor pomerne vek celok vvode druhej asti knihy. Po boevizme ako ideolgii revolcie, ktor sa po prevrate voktbri 1917 stala ideologickm pilierom novho reimu vRusku, sa prca zameriava na vvoz boevickho programu do cudziny na organizciu revolcie. Venuje sa propagande boevizmu aorganizcii komunistickho hnutia vstrednej Eurpe vposlednom roku vojny avprvch povojnovch rokoch.
6 Vuvedenom kontexte je mon pojem boevizmus (boevick komunizmus) povaova za sas pojmu komunizmus. Ktejto otzke pozri napr.: KRNK, Zdenk. Prav alev politick extrmy veskch zemch aeskoslovensku, pedevm mezivlen doby, zvlt pak faismus akomunismus. In KRNK, Zdenk KOPEEK, Michal (eds.). Bolevismus, komunismus aradikln socialismus veskoslovensku, sv. III. Praha : Dokon, 2004, s. 20 25.

10

Juraj Benko

Vma si spsoby a prostriedky renia ideolgie, ako aj jej nositeov a vznikajce centr boevizmu vstredoeurpskom priestore. Tma boevizmu sa vdruhej asti knihy posva zroviny analzy doktrny kzmapovaniu vvoja apartu, ktor slil prenosu revolunho programu zruskho centra do stredoeurpskeho reginu. Prbeh vrchol vznikom aprvou etapou formovania Komunistickej internacionly. Sem vysuj aj niektor lnie, sledovan v celej prci, predovetkm otzky tkajce sa organizanch princpov boevizmu, jeho vrodench centralizanch tendenci, podobe vzahu politickch elt ams, ekonomickmu zabezpeeniu hnutia, metdam organizanej prce i charakteristike jeho kdrov (priom draz je okrem inho poloen na maarsk enklvu vo vznikajcomhnut ako vRusku, tak aj vstrednej Eurpe). Kniha pristupuje k tme zhora. Najprv sa zameriava na vznik a vvojov peripetie samotnej doktrny ana ideologick, politick aorganizan vrchol vznikajceho komunistickho hnutia. Z neho zostupuje kniej regionlnej rovni avenuje sa problmom, ktor s sou spt predovetkm vsvislosti svytvranm mechanizmu vvozu boevickej ideolgie zjej ruskej vlasti. Reginom, na ktor bola vtejto otzke sstreden hlavn pozornos, je stredn Eurpa, presnejie zemie bvalej raksko-uhorskej monarchie, priom plne bokom nezostva ani Nemecko, vzhadom na jeho strategick postavenie vstredoeurpskom komunistickom hnut. Logickm dsledkom perspektvy zhora je, e vklad sa venuje viac univerzlnym rysom boevizmu ajeho prenosu do strednej Eurpy, ne osobitostiam tohto procesu vjednotlivch krajinch; viac knonu a princpom doktrny ne pecifickm peripetim, ktor sviseli sjej etablovanm najednotlivch rovniach,vjednotlivch regionlnych astiach av nrodnch sekcich vznikajceho komunistickho hnutia; viac otzkam svisiacim s centrami komunistickho hnutia ne s jeho perifriami. Zrove sa sna zdrazni tie rty hnutia atie lnie jeho vvoja, ktor sa ukazuj pri zvolenej perspektve ako dleit. Tento pohad prina aj rizik. Mnoh pecifick javy s generalizovan, mnoh veci zostvaj nevypovedan, hoci nemusia by priamo nezohadnen vtom, o je vypovedan. Na druhej strane, mnoh udalosti s zmerne obden aj zdvodu ich chronickej znmosti najviac sa to tka samotnho oktbrovho prevratu vroku 1917. Je sce kovou udalosou prbehu, no vsamotnom rozprvan predstavuje len nieo viac ako bod, ku ktormu sa zbiehaj aod ktorho sa alej rozbiehaj in, podrobnejie opisovan lnie tmy.7 Pohad zhora preduril aj aliu zvan skutonos: to, e sa kniha systematicky nedotka problematiky jednotlivch komunistickch strn vstrednej Eurpe. Jej zber sa kon na hraniciach, kde sa zana ich pecifick aako zoveobecniten psobenie vpolitickom a diskurzvnom priestore jednotlivch ttov. Prca sa zaober komunistickmi stranami len vsvislosti skonkrtnymi problmovmi rovinami vkladu, i u pri tme financovania strn vstrednej Eurpe, ke zabieha k otzkam svisiacim so vznikom Komunistickej strany eskoslovenska, poprpade pri problematike psobenia ruskch repatrianch misi vtomto regine, kde sa dotka niektorch otzok vzniku Komunistickej strany Maarska, resp. Rakska. zemia Slovenska sa dotka najm vdvoch svislostiach jednak pri tme
7 Podobn prstup bol vyuit aj pri zostavovan Vberovho biografickho slovnku predstaviteov komunistickho hnutia, ktor sa nachdza na konci knihy. Je selektvny azameran skr na niektor menej znme postavy komunistickho hnutia vstrednej Eurpe ne na osobnosti, oivotopisn dta ktorch nie je ndza vodbornej literatre i vrznych encyklopdich.

Boevizmus medzi Vchodom aZpadom (1900 1920)

11

Maarskej aSlovenskej republiky rd ajednak pri otzke maarskej komunistickej emigrcie. Rozprvanie vo veobecnosti vychdza zo sfry ideologickch prems aprincpov asmeruje kotzkam ich realizcie vpolitickej, propagandistickej i organizanej sfre. Jeho zaiatok je mon zchronologickho hadiska vymedzi len zhruba spad do obdobia na prelome 19. a20. storoia. Vysuje do krtkeho obdobia prvch povojnovch rokov, vktorch sa vytvrali hlavn organizan a ideologick obrysy komunistickho hnutia. Zverenm chronologickm medznkom knihy napriek uritm presahom je rok 1920. Zatia o oktbrov prevrat 1917 znamenal obrat vpozcii boevizmu na politickej scne vRusku, vroku 1920, po prijat 21 podmienok na vstup Komunistickej internacionly, dosiahol svoje kov ideologick vazstvo na pde vznikajceho komunistickho hnutia. Cieom tejto knihy je postihn zkladn rty boevizmu ako politickej ideolgie, jej vzniku, vvoja a expanzie do strednej Eurpy. Usiluje sa prinies in pohad na znane ochan tmu, so zohadnenm najnovch i starch poznatkov, doplnench vsledkami vlastnho vskumu primrnych prameov. Jej ambciou je poskytn ir vod kmedzivojnovm dejinm komunistickho hnutia na Slovensku aveskoslovensku, ktor s neoddeliten od irch eurpskych svislost tejto problematiky. Poakovanie za vznik tejto knihy patr vedeniu Historickho stavu SAV, ktor mi poskytlo dostatok priestoru aasu na sstreden tvoriv prcu. akujem aj kolegom,priateom a najm obom recenzentom prce PhDr. Valerinovi Bystrickmu, DrSc. a PhDr. Janovi Mervartovi, PhD. za podnetn pripomienky adiskusie. Vrcne poakovanie patr mojej rodine za podporu, trpezlivos, lsku aporozumenie predovetkm mojej ene. Tto knihu by som rd venoval pamiatke kolegyne historike PhDr. Xnii uchovej, CSc. (1952 2012). Ako moja koliteka stla pri vzniku konceptu, ktor som rozpracoval do podoby tejto publikcie. Patr jej vek vaka za cenn rady, usmernenia i dveru poas mjho niekokoronho bldenia vlabyrinte tmy. autor