Zimbabwe

Seminrna prca

Kika 5.A

Obsah:

Obsah
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Kolonizcia...................................................................................................................... 3 Cesta k nezvislosti ......................................................................................................... 3 Nstup dikttora .............................................................................................................. 4 Pozemkov reforma ......................................................................................................... 4 Hyperinflcia ................................................................................................................... 5 Prlohy ............................................................................................................................. 6 Pouit zdroje ................................................................................................................ 10

1. Kolonizcia
Tvr tejto krajiny sa zaala meni v 90 -tych rokoch 19. storoia, ke ju zaala kolonizova Britsk juhoafrick spolonos. Na jej ele stl juhoafrick politik britskho pvodu Cecil Rhodes, po ktorom bola neskr krajina pomenovan- Rhodzia. V roku 1922 sa konalo referendum, v ktorom bola odmietnut monos pripoji sa k Juhoafrickej nii a tak o rok neskr, po skonen platnosti zmluvy s Britskou juhoafrickou spolonosou sa jej podarilo zska autonmiu a stala sa samosprvnou britskou kolniou pod nzvom Jun Rodzia. V roku 1953 odporuila britsk vlda vytvorenie federcie spolu so Severnou Rhodziou a askom (dnen Zambia a Malawi) a to napriek vraznm ekonomickm rozdielom zvhodujcim Jun Rhodziu. Tto federcia mala umoni kadej z krajn autonmiu vo vntornch zleitostiach, zatia o zahranin politika mala by riaden z Londna. Avak u pri vzniku federcie sa zaalo objavova mnostvo sporov o prvomoci s Londnom, a protestov Afrianov. T boli ako 95 percentn vina vrazne znevhodovan oproti eurpskym usadlkom. Zkonom im bolo prisden bvanie v rezervcich, so zvyajne najnerodnejou pdou, mimo ktorch sa smeli zdriava len t, o boli zamestnan u Eurpanov. Taktie nesmeli pouva dopravn prostriedky, verejn zariadenia a intitcie, ktor boli uren bielym, a v bankch a obchodoch museli by obsluhovan pri pre nich vylenench prepkach. Ak sa poksili protestova, boli bielou meninou potlaen. V roku 1963, ie desa rokov po vzniku federcie, sa napokon rozpadla. Hlavnmi dvodmi bolo renie rasovej diskrimincie a juhoafrickho nacionalizmu, za ktorm stli premiri Huggins a neskr Welensky, ako aj masov protesty, bojkoty a brutlne zkroky zo strany polcie. Tri pvodn zemia, na ktor sa federcia rozpadla si neskr Afriania pomenovali vlastnmi nzvami- Zimbabwe, Zambia a Malawi.

2. Cesta k nezvislosti
V roku 1964 sa vodca Rhodzskeho Frontu, Ian Douglas Smith stal ministerskm predsedom a rok na to vyhlsil nezvislos Rhodzie. T ale uznalo len pr ttov ako naprklad Juhoafrick Republika. Za rasistick vedenie krajiny naho dokonca OSN uvalilo sankcie. Napriek tomu strana, obhajujca rasov separciu a rozdelenie pdy na zklade rasovej prslunosti, vyhrala vetkch 20 miest v Zhromaden vo vobch v rokoch 1979 a 1980. V roku 1981 sa strana premenovala na Republiknsky Front (RFP). o sa tka opozcie zo strany africkch ernochov, v 60-tych rokoch sa zaal formova Africk udov zvz ZAPU (Zimbabwe African People's Union)na ele s Joshuom Nkomom. Neskr sa od ZAPU odlenila as politikov a vytvorila Africk nrodn zvz Zimbabwe ZANU (Zimbabwe African National Union). Obe organizcie mali za cie vytvori vldu ernoskej viny. ZANU aj ZAPU mali zkladnev Mozambiku a Zambii, odkia spolone viedli partiznske protivldne akcie. V roku 1976 sa obe organizcie spojili a vytvorili Vlasteneck front (PF). V tomto istom roku sa konala aj konferencia v eneve, kde PF iadal o odovzdanie moci do rk iernej viny. Tejto konferencie sa zastnil aj reverend Abel Muzorewa so svojou Zjednotenou Africkou Nrodnou Stranou UANC (United African National Council), ktorho pvodn loha bola vyjednvanie so Smithom. V roku 1979 bol teda zvolen ako prv ernosk ministersk predseda, avak oskoro sa ukzalo, e aj on pokrauje v stopch Smitha. Tieto voby boli zo strany PF bojkotovan. O rok neskr sa teda konali nov voby, tento krt pod Britskou ztitou, v ktorch sa o moc uchdzali aj strany ZANU-PF, na ele s Robertom Mugabe, a ZAPU, pod menom Populrny Front. Tieto strany zskali spolu 77 kresiel v parlamente, zatia o UNAC len 3. Premirom krajiny sa teda stal R. Mugabe a 18. aprla 1980 vyhlsila Zimbabwe nezvislos.

3. Nstup dikttora
Rados zo slobody bohuia netrvala prli dlho. Spory medzi predstavitemi ZAPU a ZANU oskoro vystili do obianskej vojny a prvrenci ZAPU boli vldou brutlne muen, astokrt aj vraden. Lder strany, Nkomo bol z vldy vyhnan a utiekol do exilu vo Vekej Britnii. Mier bol uzavret a v roku 1987 a rivalsk strany sa zlili pod menom ZANU -PF. Strana sa zaviazala, e vybuduje v Zimbabwe socialistick spolonos zaloen na Marxisticko-Leninistickch princpoch. V dokumente Unity Accord, ktor uroval pravidl vzniku zlenej strany ZANU -PF, bolo alej stanoven, e sdruh Robert Gabriel Mugabe sa stane prvm sekretrom a prezidentom strany. Cieom novovzniknutej strany malo by vytvorenie tzv. one-party state, ie ttu, v ktorom bude vldnu len jedna leglna strana. Mugabe bol znovuzvolen v rokoch 1990, 1996 a aj 2002, tie vak boli povaovan za zmanipulovan. Jeho vldne obdobie skonilo v roku 2008, avak po optovnom sfalovan vsledkov (napr. vzni boli nten odovzda svoje hlasy Mugabemu) bol znovu zvolen. Konalo sa aj druh kolo volieb, to bolo ale rovnako nelegitmne, kee pred jeho zaiatkom Mugabeho jednotky vyvradili desiatky opozinch vstpencov a viac ako 100-tisc z nich bolo nten opusti svoje domovy. Sm Mugabe vyhlsil, e ak voby nevyhr, bude vojna, a tak sa lder opozcie Morgan Tsvangirai rozhodol odstpi a vyzval svojich voliov, aby k vobm neli. Krajiny E ako aj mnoh alie odmietli vsledok tchto volieb uzna. Vo februri 2009 podpsal Mugabe s Tsavangiraiom a fom odtiepeneckej skupiny Arthurom Mutambarom dohodu o rozdelen vldnej moci. Mugabe si ponechal svoj post prezidenta, Tsavangirai sa stal novm predsedom vldy a v Zimbabwe bola konene nastolen koalin vlda.

4. Pozemkov reforma
V roku 2000 zahjil prezident Mugabe pozemkov reformu, od ktorej si vina obyvateov subovala nov, lep zaiatok. Rozsiahle polia mali by prenesen z rk bielych komernch farmrov k chudobnmu ernoskmu obyvatestvu. Do cesty pvodnej pozemkovej reformy sa vak postavila privtna sfra, ktor nebola ochotn predva obrovsk pozemky s kvalitnou pdou, ktor by sa potom mohli za pomoci vldy odkpi a prerozdeli. Bieli podnikatelia predvali len t pdu, ktor sa im zdala neuiton a nerodn. Vlda teda vzala neskr iniciatvu do vlastnch rk zaviedla nsiln vyvlastovanie bez prslunej kompenzcie. Prvotn loha spovala v napraven historickej nerovnovhy vo vlastnctve pdy presdlenm chudobnch domcnost z tradinch nerodnch oblast na nedostatone vyuvan komern farmy. Tento ah mal za cie zni hustotu vo vtedy preplnench oblastiach a pomocou reorganizcie pouvania pdy napomc k zneniu vidieckej chudoby, ktorej podiel bol najvy v celej krajine. V roku 1994 komisia vlastnctva pdy (LTC) odporuila zavies da z pdy, ktor by najlepie dosiahla zdrav redistribciu, o sa vak nikdy nestalo. Prve naopak, proces presdovania sa skr spomalil. Do roku 1997 sa premiestnilo asi 71 tisc rodn a prerozdelilo sa asi 3,5 milina ha pdy, z oho len 19% tvorilo rodn, obrbaten pdu. Viac ako jeden milin rodn zostalo naalej i na 16 milinoch ha nerodnej pdy. Prerozdeovanie bolo taktie nefrov, o sa poprednch vldnych predstaviteov tka, kee politick aj vojensk elita podporujca Mugabeho reim zskala pdu uren na prerozdelenie zadarmo alebo za vemi nzke ceny. Reformy napokon celkom minuli svoj pvodn cie, kee vina prerozdelenej pdy skonila u vojnovch veternov alebo priaznivcov prezidenta, ktor na farmch nevedeli hospodri. Aby teda tto pozemkov reforma splnila svoj el, musel by tt vyvlastni pdu, ktor pripadla do rk lenom Mugabeho strany ZANU-PF. Tto pda by sa potom prerozdelila medzi drobnch vlastnkov, ktorch podpora by poda Stevena Greenberga, odbornka na pozemkov

reformy z vysokej kolu v Johannesburgu, mohla vyriei ponohospodrske problmy krajiny. Poda Greenberga sa toti u odvedil model pouit v meste Masvingo, kedy boli vek pozemky bielych farmrov s dajne nerodnou pdou rozdelen na desa a dvadsa mench fariem, na ktorch sa v sasnosti produkuj plodiny. alm monm rieenm malo by sptn zavolanie bielych farmrov, ktor boli predtm zo svojich pozemkov vyhnan, aby poskytli spoluprcu vo forme odbornho vzdelvania nesksenm ponohospodrom. To by malo za nsledok nie len zvenie produkcie ponohospodrskych plodn, ale aj zvenie zamestnanosti bvalch ronkov, ktor kvli reforme prili o prcu a upadli do chudoby. Ochota bielych farmrov vrti sa na svoje farmy tu bola viac -menej stle, ale a v roku 2007 si Mugabe uvedomil zvanos situcie v Zimbabwe, a napriek svojmu predolmu tvrdeniu z roku 2005, e pozemkov reforma bude hotov iba vtedy, pokia na farmch nezostane jedin beloch bol ochotn rokova s bielymi farmrmi a ponknu im pdu na prenjom.

5. Hyperinflcia
Pozemkov reformy do vekej miery ovplyvnili hospodrsku situciu v krajine. Ete za vzniku suvernneho ttu Zimbabwe bol Rhodzsky dolr vymenen za Zimbabwiansky, ktorho hodnota bola vyia ne hodnota Americkho dolra. Krajine sa vtedy darilo a zaznamenvala obrovsk rast a rozvoj. Naprklad produkcia penice bola mimo obdob sucha vyia ako v minulosti a tabakov priemysel taktie prekvital, tvoriac tak jednu tretinu prjmov zo zahraninho obchodu. Problmy sa zaali objavova a po spomnanch reformch, kedy krajinu postihol vrazn ponohospodrsky padok, klesla produkcia, narstla nezamestnanos a predpokladan dka ivota sa vrazne znila. Padajca ekonomika vdy predstavuje ivn pdu pre inflciu a inak tomu nebolo ani v prpade Zimbabwe. Namiesto zavedenia novch kontruktvnych rieen pre dan situciu vlda naalej pokraovala v man a tlaen novch peaz. alm faktorom, ktor prispel k nadmernej inflcii boli obianske nepokoje medzi bielymi a iernymi obyvatemi, ako aj medzi zimbabwianskymi etnickmi skupinami - meninovou Ndebele a prevaujcou Shona, v ktorej m korene aj Mugabe. Pozemkov reforma tieto vzahy ete viac natrbila a zimbabwiansky ud sa tak ocitol v zaarovanom kruhu rozbrojov, nsilia, chudoby a hyperinflcie. Tretm dvodom pre inflan explziu v Zimbabwe bola nezodpovedn fiklna politika krajiny. Mugabeho vlda potrebovala investova obrovsk mnostco financi do vojenskch oddielov, ktor posielala do Demokratickej Republiky Konga. V roku 2000 sa Zimbabwe zastnilo aj Druhej konskej vojny, pretoe Mugabeho vlda si brsila zuby na diamantov bane nachdzajce sa na zem rebelov. Zimbabwe to vylo mesane na miliny dolrov, a kee peniaze neboli, vlda si ich jednoducho vytlaila. Do vekej miery tento fakt zamliavala Medzinrodnmu Menovmu Fondu a niektor mesan vdavky vykzali nezhody a 22 milinov dolrov. Vetky tieto faktory mali za nsledok nrast nedveryhodnosti zimbabwianskej meny, ktor taktie prispela k hyperinflci. Vlda naalej pokraovala v tlaen nadmernho mnostva peaz, ktorm financovala korupciu, vojsko a prispievala k prekvitaniu ierneho trhu, zatia o svojich obyvateov zanechala v chudobe a nespokojnosti. Poas niekoko rokov trvajcej hyperinflcie jej hodnoty mnohokrt vrazne kolsali. Ke raz Zimbabwiansky vevyslanec oznmil, e vka inflcie sa vyplh na 1,5 milina %, zdalo sa to neuveriten. V roku 2008 vak dosiahla inflan krivka svoj vrchol, kee ron nrast cien predstavoval 11,2 milina percent. Jeden americk dolr mal vtedy hodnotu 2 621 984 228 zimbabwianskych dolrov. Zimbabwianska centrlna banka vydala posledn sriu bankoviek s

hodnotami 100 milird zimbabwianskych dolrov (za tto sumu sa u vtedy nedal kpi ani jeden bochnk chleba), lebo potae, kalkulaky a bankomaty u neboli schopn zvlda zkladn opercie v miliardch, bilinoch a trilinoch dolrov. Tde na to prila centrlna banka s vyhlsenm, e bude predstaven nov mena. Desa milird zimbabwianskych dolrov sa tak administratvnym zsahom zmenilo na jeden dolr, ie z kadej sumy bolo krtnutch 10 nl. Na vylieenie krajiny z hyperinflcie existuje niekoko monch rieen. Najjednoduch spsob, ktor si vol vina krajn je zastavenie tlaenia nadbytonch peaz. V prpade mnohoronej hyperinflcie v Zimbabwe je vak u prli neskoro, aby takto rieenie fungovalo. Najlepia monos je preto upustenie od zimbabwianskeho dolra a zavedenie novej, stabilnejej meny. Na vber m Zimbabwe viacero alternatv- Americk dolr, ktor je najrozrenej a m najviu dveryhodnos, ale aj Euro alebo naprklad Juhoafrick Rand, ktorm sa v sasnosti plat napr. v Nambi, Juhoafrickej Republike alebo Svazijsku. Keby si Zimbabwe zvolila, e sa stane sasou menovej nie ako je napr. u spomnan "Rand Zone", otvorilo by jej to mnoho monost a pomohlo natartova zamrznut ekonomiku. Momentlne sa v krajine pouvaj cudzie platidl a v tomto roku, ie 2012, by mala by zaveden nov mena.

6. Prlohy

prloha . 1 Inflcia v Zimbabwe

prloha . 2 Zimbabwe po pozemkovej reforme- "farma iernych"

prloha . 3 Ako Zimbabwe prila o zrunch farmrov/Ako Zambia prila k zrunm farmrom (po pozemkovej reforme)

prloha . 4 Karikatra prezidenta Mugabeho a jeho pozemkovej reformy Vzdvam sa, me mi ukza ako to teda funguje?

prloha . 5 Robert Gabriel Mugabe

prloha . 6 Pece chleba a jeho hodnota v zimbabwianskych dolroch

prloha . 7 Zimbabwiansky dolr- mena bez hodnoty: Vaka Mugabemu s tieto peniaze len tapeta

7. Pouit zdroje
http://historyking.com/World-History/history-of-africa/zimbabwehistory/History-Of-Zimbabwe.html http://cs.wikipedia.org/wiki/Zimbabwe#Koloni.C3.A1ln.C3.AD_.C3.A9ra http://historyking.com/World-History/history-of-africa/zimbabwehistory/History-Of-Zimbabwe.html http://www.nationsonline.org/oneworld/zimbabwe.htm http://en.wikipedia.org/wiki/Zimbabwe_African_People's_Union http://www.nationsencyclopedia.com/Africa/Zimbabwe-POLITICAL-PARTIES.html http://en.wikipedia.org/wiki/Politics_of_Zimbabwe http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Mugabe http://www.newzimbabwe.com/pages/inflation180.17386.html http://en.wikipedia.org/wiki/Hyperinflation_in_Zimbabwe http://www.thebrenthurstfoundation.org/Files/Brenthurst_Commisioned_Reports /BD0901_Keeton_Taming_Hyperinflation_in_Zimbabwe.pdf http://www.projectares.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1248 &Itemid=423 http://www.ipsnews.net/news.asp?idnews=50097 http://www.denikreferendum.cz/clanek/1343-pozemkova-reforma-v-zimbabwezbavila-milion-lidi-prace http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/afrika/clanek.phtml?id=225332 http://ekonomika.sme.sk/c/3998086/miliardove-bankovky-v-zimbabwe-subezcenne.html http://www.freedomsphoenix.com/Article/083814-2011-02-14-james-turk-gold8000-hyperinflation-is-a-sure-thing.htm http://www.squidoo.com/mugabe http://www.humanflowerproject.com/index.php/weblog/comments/give_me_lan d_lots_of_land/ http://www.zilefile.com/view/11980_49fnm

10