Civilnoprvne nroky oprvnench osb po smrti blzkej osoby

Anotcia: Prspevoksazaoberanalzounormatvnychustanovenprvnychpredpisovakoajdoktrinlnychvchodsk,z ktorch saodvodzujeprvofyzickejosobypokodenejsmrouosobyblzkejnauplatovanienrokunanhradunemajetkovej ujmy.

vod

Z civilnoprvneho hadiska predstavuje smr fyzickej osoby objektvnu prvnu skutonos , dsledok nevyhnutenho plynutia asu. Avak objektvne prvo pracuje s antropologickou kategriu smrti aj v inch intencich, a to osobitne so smrou nsilnou, teda nie prirodzenou, plynutm asu dovenou skutonos ou, ale nsilnm konanm inej osoby zaprinenou smrou. V rovine trestnho prva sa stratifikuj dve zkladn polohy: rovina pchatea (kriminologick rovina) a rovina obete trestnho inu (viktimolgia). Civiln prvo nepracuje s prvou rovinou vbec, a s druhou, viktimologickou, len v kategrii nhrady kody i nemajetkovej ujmy pokodenho. Tu s pomerne dobre zmapovan referenn body, teda aksi kvantifikcia spsobenej kody v rovine bolestnho (saenia spoloenskho uplytnenia v terminolgii, ktor u vykazuje znaky istho anachronizmu) i vecnej kody (skuton koda a ul zisk) pre pokoden subjekt. Ovea menej pozornosti sa venuje v skromnom prve tm nepriamym pokodenm, ktorm sce nebola spsoben priama koda materilna ani priama koda na zdrav, ale utrpeli v dsledku smrti osoby blzkej ujmy poda sasnej prvnej pravy prakticky nekvantifikovaten. Konkrtne s znme prpady, kedy obe trestnho inu objavia osoby blzke a s tak svedkami mimoriadne neprjemnch situci, ktor z psychologickho hadiska zanechvaj hlbok a asto ireverzibiln traumy. Dokonca nemus vonkoncom s o trestn in, sta objektvny zsah do psychologickej roviny sitia osb blzkych, znme s prpady smrtench razov v dsledku vadnch vrobkov a podobne. Vo vetkch tchto shrnnch prpadoch mono kontatova, e objektvne prvo nepozn mechanizmy ochrany tchto osb, i lepie povedan mechanizmy reparcie ujmy im spsobenej smrou blzkej osoby. Istou vnimkou je chab pokus zkonodarcu umoni nepriamym obetiam trestnch inov domha sa odkodnenia prostrednctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Jednak tento zkon vykazuje tak zvan nedostatky, e si zasluhuje osobitn pozornos vo forme tdie, a jednak sa tka len malej kategrie prpadov zsahov do psychologickej roviny sitia fyzickch osb, a to konkrtne zsah prostrednctvom trestnho inu, o (ako sme naznaili), tvor len zlomok prpadov, ktor by sme mali reflektova pri analze sasnho prvneho stavu.

Doktrinlne vchodisk

Pri nedostatku prvnej pravy sa teda musme spolieha na doktrinlne a judikatrne vchodisk. ia, ani judikatra sdov zatia nevenovala tomuto fenomnu dostaton pozornos. Zameriame sa teraz na mon doktrinlne vchodisk reparcie psychologickch kd fyzickch osb, ktor vznikli v prinnej svislosti so smrou osoby blzkej. Ak v skromnom prve neexistuje prvna norma, ktorej hypotza by bola subsumovaten pod konkrtny skutkov stav, dej vo sfre objektvnej reality, musme skma, hypotza ktorej prvnej normy svojou podstatou a povahou zodpoved danmu skutkovmu deju najbliie. Tento logick proces analogickho sudku nemus by vdy presn a smerodajn, avak pri nedostatkoch spomnanch vyie astkort ide o proces jedin. Inmi slovami, skmame t veobecn prvnu normu, ktorej hypotza me prostrednctvom analogickho sudku pokry skutkov dej, ktor povedzme ani sm zkonodarca neprezumoval pri kontrukcii tejto prvnej normy.

strana 1/8

alej hadme intitty, ktor pokrvaj ist pecifick as nami skmanho problmu povedzme zodpovednos za smr osoby spsobenej vadnm vrobkom. Pri tomto skman nevyhnutne narazme na obdobn problm zkonodarca nerozvinul hypotzu prvnej normy do dsledkov, take budeme optovne odkzan na analogick aplikciu tchto pravidiel na situcie zkonodarcom nepokryt. Ako vidno, doktrinlne sme ustlili dve skupiny prpadov, ktor bud podroben aliemu skmaniu: 1. veobecn intitty skromnho prva, ktor analogickou aplikciou vyuijeme na pokrytie normatvnej medzery v prvnom poriadku, 2. ist parcilne prvne intitty musme prispsobi na situcie, ktor v tchto prvnych intittoch optovne nie s pokryt, a to pomocou analgie legis. Doktrinlne vchodisk vak bude nevyhnutn podporiasom zvermi judikatry, prpadne zmenou zkonnej pravy de lege ferenda. Tomu sa vak budeme venova v krtkosti a v zvere prspevku. Poksime sa teraz rozobra obe skupiny doktrinlnych vchodsk analzou intittov, ktormi n prvny poriadok disponuje, a rovnako sa poksime tieto vchodisk prispsobi konkrtnym poiadavkm praxe.

Veobecn skromnoprvne intitty vyuiten pri uplat ovan nrokov pokodench osb zo smrti fyzickej osoby

Nemusme osobitne zdraz ova, e takchto intittov je pomerne mlo. Pri akchkovek vahch treba postupova induktvnou metdou, teda zo veobecnch vchodsk vyabstrahova konkrtne zvery pre prvnu prax. Tm mme na mysli predovetkm argumentciu uveden v alobe na plnenie, zkladom ktorho je imaterilna, psychologick ujma pokodenho subjektu, teda ako by postupoval i mal postupovaalobca v prpadnom takomto spore, nakoko predpokladme, e akkovek prpadn mimosdna dohoda nebude v praxi mon. Z tohto pohadu bude vchodiskovm prvnym intittom, a tm aj zkladom naich vah a alobnej argumentcie, najveobecnejie formulovan povinnos v skromnom prve, a to povinnos kona a pona si tak, aby k iadnym kodm (i u vo sfre materilnej alebo imaterilnej) nedochdzalo. Hovorme o generlnejprevennejpovinnostiv skromnom prve. Jej poruenm vznik sekundrna prvna povinnos nahradikodu, ktor v prinnej svislosti s tmto poruenm vznikne. In concreto, alobca sa me domha odkodnenia poda ustanovenia 420 ods. 1 Obianskeho zkonnka (OZ), a to zo strany alovanho ako subjektu, ktor poruil svoju prvnu povinnos generlnu prevenn povinnos zakotven v ustanoven 415 OZ, zmyslom ktorej je, e kad je povinn pona si tak, aby nedochdzalo ku kodm na zdrav, na majetku, na prrode a na ivotnom prostred. Pochopitene, v nami uvaovanom prpade, kedy djde v dsledku protiprvneho konu ku smrti fyzickej osoby, bude sa nepriamo pokoden (pozostal) domha nrokov akoprvny nstupcapriamychpokodench, a to ako univerzlny sukcesor do ich prv a povinnost. Na dvodnos nvrhu bude potrebn preukza tzv. predpoklady vzniku zodpovednostnho vzahu, ktormi s: a) preukzanie poruenia prvnej povinnosti

Uveden ustanovenie ako tak sa vzahuje na vetkch astnkov (resp. monch astnkov) obianskoprvnych vzahov, o je vyjadren termnom kad, i u osoba fyzick alebo prvnick. Je pritom irelevantn, i ide o poruenie povinnosti uloenej zkonom, zmluvou i inou prvnou skutonos ou (rozhodnutm sdu a pod.). V tomto prpade ide o poruenie zkonom ustanovenej povinnosti pona si preventvne tak, aby ku kodm na majetku, zdrav, ivotnom prostred a inch hodnotch prvom aprobovanch a chrnench nedochdzalo. b) preukzanie vzniku kody

Vznik kody ako objektvne kvantifikovatenej kategrie je conditio sine qua non akchkovek vah o zodpovednostnom prvnom vzahu, ktorho obsahom je nepochybne povinnos nahradi vzniknut kodu. Pochopitene, reparan funkcia prichdza do vahy jedine vtedy a tam, kde je o reparova preto je vznik kody predpokladom vzniku zodpovednostnho vzahu ako metamorfza klasickej zsady, e nie kad poruenie prvnej povinnosti spsobuje prvne nsledky. Kategria kody vak nie celkom predstavitene pokrva i ujmy vo sfre vntornho, psychologickho profilu fyzickej osoby. Domnievame sa vak, e je spravodliv a odvodnen poadova zaradenie nemajetkovej ujmy do kategrie kody napriek

strana 2/8

tomu, e ete donedvna prvna prax kodu oznaovala vslovne ako ujmu v majetkovej sfre pokodenho subjektu, a to vzhadom na dobr mravy, na ktorch spova nae skromn prvo, ale aj vzhadom na samotn ustanovenie l. 15 ods. 1 stavy Slovenskej republiky (. 460/1992 Zb. v platnom znen, alej len stava SR v prslunom gramatickom tvare), poda ktorho kad m prvo na ivot. Vzhadom na vyie uveden skutonosti alobca me preukza vznik kody (jej existenciu) v podobe straty i takej kategrie, akou je naprklad udsk ivot. Ide o kodu nemajetkovej povahy, uplat ovanie ktorej nie je v iadnom veobecne zvznom prvnom predpise vylen, o mono podpori aj poukazom na ustanovenie l. 2 ods. 3 stavy SR, v zmysle ktorho kad me kona, o nie je zkonom zakzan, a nikoho nemono nti , aby konal nieo, o zkon neuklad. Uveden kodu nemajetkovej povahy vak vemi ako kvantifikova. Predpokladom podania akhokovek nvrhu na sd je kvantifikcia nroku, ktorho procesnej ochrany sa alobca doaduje. Toto je v praxi obrovsk problm. Ako kvantifikujeme hodnotu udskho ivota? Nejde o prli smel mylienku hraniiacu a s prvnym i prvnickm heretizmom? Domnievame sa, e v iadnom prpade nie jednoducho ak chceme podaalobu na sd, musme ujmu vysli. Otzka je len, akou sumou, vzhadom na majetkov povahu nroku na nhradu takejto ujmy. Zkonodarca neuvdza iadne pravidlo, schmu, algoritmus tohto vpotu. Ide o typick nemajetkov ujmu, ktorej objektivizciu bude predstavova sdne rozhodnutie zaloen na zloitom procese dokazovania predovetkm subjektvnej strnky spsobenej ujmy v psychologickej sfre alobcu. V tejto svislosti povaujeme za potrebn doda, e predmetn kodu nemajetkovej povahy si alobca od alovanho uplatn v peniazoch, a to z pochopitench dvodov strata udskho ivota je nenahraditen, inak povedan, v danom prpade nie je mon naturlna retitcia. O opodstatnenosti vyie uvedenho zveru a postupov praxe sved aj judikatra eurpskych sdov, ktor pri kvalifikcii zsad deliktnho eurpskeho prva stanovila pojem prvne relevantn koda, ktor zah a i nemajetkov kody (ujmy), okrem inho i osobn kodu spsoben na tele a zdrav, kodu spovajcu vo vytrpench bolestiach a v saen spoloenskho uplatnenia, kodu na duevnom zdrav, ak je lekrsky podloen, kodu, ktor utrpeli t, ktor boli s pokodenm v zkom rodinnom styku (bez toho, aby tto kodu bolo mon selne vyjadri), kodu spsoben v prpade mrtia, ako aj kodu spsoben neoprvnenm zsahom do udskho prva na osobn dstojnos, slobodu a skromie. c) preukzanie prinnej svislosti medzi protiprvnym konanm a vznikom kody Podrobnm sledovanm skmanch javov pri zisovan prinnej svislosti je potrebn izolova tie skutonosti, ktor s v danom prpade relevantn, a jednoznane a nad vetku mieru pochybnost na ich zklade mono dospie k zveru, e jedine v dsledku kodnej udalosti i protiprvneho konu kodcu dolo ku kode, ujme v psychologickej rovine pokodenho subjektu. Nepochybne ide o preukazovanie nron a podlieha vetkm zsadm procesnho dokazovania. V prpade zodpovednosti alovanho za kodu poda ustanovenia 420 ods. 1 OZ ide o zodpovednos, pri ktorej sa zavinenie predpoklad a jeho preukazovanie sa preto jav ako nadbyton. Druhm veobecnm intittom, ktor mono uplatni pri ochrane nrokov vyplvajcich zo smrti blzkej osoby, je intitt ochrany osobnosti. Prvo na skromn a rodinn ivot je sasou parcilnych oprvnen katalogizovanch v rmci komplexu osobnostnch prv. Tu mono uvaova o dvoch rovinch: 1. rovine osobnostnch prv priamych pokodench, ktor si ako prvny nstupca uplatn nepriamy pokoden (pozostal, teda osoba blzka, resp. ten, na koho prvo na ochranu tohto prva prechdza, porovnaj alie vklady), 2. rovine osobnostnho prva samotnho nepriameho pokodenho, pozostalho.

pozn. redakcie: 415, 420 z. . 40/1964 Zb.

Prvo na ochranu osobnosti priamych pokodench

alobca si me uplatni aj prvo na ochranu osobnosti priamych pokodench, naprklad manelky a maloletch det, osobitne ich osobnho prva na ivot poda ustanovenia 11 OZ. V zmysle tohto ustanovenia OZ fyzick osoba m prvo na ochranu svojej osobnosti, najm ivota a zdravia, obianskej cti a udskej dstojnosti, ako aj skromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Svoju aktvnu vecn legitimciu alobca v tchto sporoch odvodzuje od ustanovenia 15 OZ, poda ktorho po smrti fyzickej osoby patr prvo uplat ova prvo na ochranu jej osobnosti manelovi a deom, a ak ich

strana 3/8

niet, jej rodiom. To znamen, e alobcovi patr originlneprvo na ochranu osobnosti jeho manelky a dvoch zomrelch maloletch det (naprklad), a to prvo na ochranu ich ivota. Prvo na ochranu osobnosti psob voi vetkm ostatnm subjektom a kad subjekt je povinn toto prvo na ochranu osobnosti fyzickej osoby repektova. Jednou z prvoradch hodnt osobnosti kadej fyzickej osoby ako celku, ktorej repektovanie mus obianske prvo voi subjektom s rovnakm postavenm zabezpeova, je ivot, zdravie (i psychick) a telo fyzickej osoby, alebo shrne a iroko povedan, telesn integrita a jej nedotknutenos 1) Kontantn judikatra v danej oblasti stanovuje, e samotn zvanos ujmy vzniknutej v dsledku neoprvnenho zsahu do prva na ochranu osobnosti nie je jedinm a vlunm kritriom pre urenie vky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri ur en tejto vky sd mus prihliadnu aj na okolnosti, za ktorch k porueniu prva dolo2) Nevyhnutnmi hmotno-prvnymi podmienkami vzniku obianskoprvnych sankci s tie zakotven v ustanoven 13 OZ. S nimi: a) preukzanie existencie zsahu

Ak dolo k zsahu do telesnej integrity fyzickch osb, v dsledku oho na strane tchto osb vznikla ujma spovajca v strate ivota (mrt) ako jednej zo zloiek osobnosti kadej fyzickej osoby, ide o neoprvnen zsah do chrnench hodnt osobnosti fyzickej osoby. Je teda mon dospie k zveru, e pokia zsahom do osobnosti fyzickej osoby, najm do jej telesnej integrity (ivota) dolo k mrtiu tejto fyzickej osoby, tto skutonos pecifikovan zsah evidentne preukazuje. b) preukzanie protiprvnosti, neoprvnenosti zsahu

Neoprvnenm zsahom je tak zsah do osobnosti fyzickej osoby, ktor je v rozpore s objektvnym prvom, t. j. s prvnym poriadkom3). Kee kadej fyzickej osoby prislcha prvo na telesn integritu a jej nedotknutenos ako dleit sas prva na ochranu osobnosti, s ktorou je spojen aj stavn prvo kadho na ivot, zakotven v ustanoven l. 15 ods. 1 stavy SR, mme za to, e kad zsah, ktor bude smerova voi telesnej integrite fyzickej osoby, nie je mon kvalifikova inak ako protiprvny. K neoprvnenmu zsahu me djs v zvislosti na zasiahnutom iastkovom prve rznymi spsobmi: stne, psomne,..., pokodenm zdravia, naruenm rodinnho ivota a pod.4) c) prinn svislos medzi zsahom a jeho neoprvnenosou i protiprvnosou V danom prpade je zrejm priama prinn svislos medzi tmito dvoma skutonos ami v tom zmysle, e v dsledku zsahu alovanho do telesnej integrity zomretch fyzickch osb, ktor je protiprvny, kee dolo k mrtiu tchto osb, nastala vna nemajetkov ujma. Uplat ovanie nhrady nemajetkovej ujmy v danom prpade je opodstatnen z dvodu, e k neoprvnenmu zsahu do osobnosti, t. j. telesnej integrity fyzickch osb u dolo, o znamen, e dolo aj ku vzniku nemajetkovej ujmy. Pre plnos povaujeme za potrebn zdrazni, e ochrana osobnosti je zaloen na objektvnom princpe, o znamen, e na strane povinnho subjektu nie je potrebn zavinenie, resp. mysel. pozn. redakcie: 11 - 16 z. . 40/1964 Zb.
Poznmky pod iarou:

1) Knap, K. vestka, J. Jehlika, O. Pavlk, P. Plecit, V.: Ochrana osobnosti podle obanskho prva. 3. p epracovan a doplnn vydn. Praha. Linde, 1996, s. 102. 2) Rozsudok Najvyieho sdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 89/97. 3) Knap. K. vestka, J. Jehlika, O. Pavlk, P. Plecit, V.: Ochrana osobnosti podle obanskho prva. 3. p epracovan a doplnn vydn. Praha, Linde, 1996, s. 130. 4)

strana 4/8

Holub, M. a kolektiv autor : Obansk zkonk. Koment . 1. svazek. Praha, Linde, 2002, s. 81.

Prvo na ochranu osobnosti nepriamych pokodench

alobca si me eventulne uplatni aj svoj nrok voi alovanmu, vyplvajci z jeho prva na ochranu osobnosti poda ustanovenia 13 OZ, a to prvo na ochranu svojho duevnho zdravia a skromia v zmysle ustanovenia 11 OZ. alobcovi sved aktvna vecn legitimcia, vyplvajca z hmotnho prva, konkrtne z ustanovenia 13 ods. 1 OZ, poda ktorho fyzick osoba m prvo najm sa domha, aby sa upustilo od neoprvnench zsahov do prva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstrnili nsledky tchto zsahov a aby jej bolo dan primeran zadosu inenie. Zrove v ods. 2 tohto ustanovenia OZ je zakotven, e pokia by sa nezdalo postaujce zadosu inenie poda ods. 1 najm preto, e bola v znanej miere znen dstojnos fyzickej osoby alebo jej vnos v spolonosti, m fyzick osoba tie prvo na nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto svislosti je nepochybnou skutonos , e v dsledku poruenia prva na ivot alobcovch prbuznch zo strany alovanho dolo k zsahu do skromia alobcu, ktor je chrnen ako osobnostn prvo poda ustanovenia 11 OZ. K uvedenmu zveru sa prikl a aj judikatra, v zmysle ktorej ak medzi fyzickmi osobami existuj socilne, morlne, citov a kultrne vzahy vytvoren v rmci ich skromnho a rodinnho ivota, me poruenm prva na ivot jednej z nich djs k neoprvnenmu zsahu do prva na skromie druhej z tchto osb. Prvo na skromie toti zaha i prvo fyzickej osoby vytvori a udrova vzahy s inmi udskmi bytosami, najm v citovej oblasti, aby tak fyzick osoba mohla rozvja a napa vlastn osobnos. Protiprvne naruenie tchto vzahov zo strany inho predstavuje neoprvnen zsah do prva na skromn a rodinn ivot fyzickej osoby5) pozn. redakcie: 11, 13 z. . 40/1964 Zb.
Poznmky pod iarou:

5) Rozsudok Krajskho soudu v Ostrav zo d a 23. 1. 1998, sp. zn. 23 C 52/96, In: Dolelek, J.: P ehled judikatury ve vcech ochrany osobnosti. ASPI Publishing, Praha, 2002, s. 42.

Zodpovednosza vadn vrobok

Zodpovednos za vadn vrobok predstavuje ten parcilny prvny intitt, ktorho primrnym elom bolo nieo in (odkodnenie priamych obet tzv. vadnch vrobkov), avak v praktickej aplikcii me by vyuit na nami skman el. Ak ku smrti fyzickch osb a tm aj k zsahu do psychosomatickej integrity pozostalch djde prve v dsledku vadnho vrobku (naprklad vadnho elektrospotrebia a pod.), alobca sa me domha odkodnenia zo strany alovanho ako vrobcu vadnho vrobku, a to v zmysle zkona o zodpovednosti za kodu spsoben vadnm vrobkom (alej aj zkon o zodpovednosti vrobcu). alobca v tchto prpadoch svoju aktvnu vecn legitimciu preukazuje skutonos ou, e je prvnym nstupcom pokodench, na zklade dediskej sukcesie. Uveden prvne nstupnctvo je vyvoden z povahy prva (nroku) na nhradu kody, ktor je prvom majetkovm, a teda dedenm prechdza na al subjekt ako na prvneho nstupcu zomrelho (zomrelch). Aktvna vecn legitimcia alobcu je vyvoden z hmotnho prva, poda ktorho alobca je ako prvny nstupca pokodench nositeom prva na nhradu kody voi vrobcovi pecifikovanho vadnho vrobku. Pasvnu vecn legitimciu na strane alovanho alobca preuke tm, e alovan je vrobcom poda zkona o zodpovednosti vrobcu a zrove je aj osobou zodpovednou za kodu spsoben vadnm vrobkom na ivote pokodench, tak ako to zakotvuje ustanovenie 1 zkona o zodpovednosti vrobcu. V zmysle ustanovenia 4 ods. 1 zkona o zodpovednosti vrobcu vrobcom je ten, kto vrobok vyrobil, vyail alebo inak zskal alebo kto sa za vrobcu vydva oznaenm vrobku svojm menom, ochrannou znmkou alebo inm rozliovacm znakom, ktor ho identifikuje ako vrobcu alebo ktor ho odliuje od inho vrobcu. Vrobcom poda ustanovenia 4 ods. 2 zkona o zodpovednosti vrobcu je aj ten, kto vrobok dovezie zo zahraniia na el predaja, njmu alebo inej formy

strana 5/8

uitia alebo pouitia v rmci svojej obchodnej innosti. Pasvna vecn legitimcia je v tchto sporoch uriten aj poda ustanovenia 4 ods. 3 zkona o zodpovednosti vrobcu, v zmysle ktorho ak vrobcu poda ods. 1 nemono zisti, povauje sa za vrobcu kad, kto vrobok dod a do jednho mesiaca od uplatnenia nroku na nhradu kody neoznmi pokodenmu meno vrobcu alebo toho, kto mu vrobok dodal. To plat aj o dovezenom vrobku, ak dovozcu vrobku poda ods. 2 nemono zisti, aj ke vrobca poda ods. 1 je znmy. Pre plnos je potrebn uvies, e ak alovan v zkonom stanovenej lehote svoje postavenie vrobcu v zmysle zkona o zodpovednosti vrobcu nepoprie a neoznmi alobcovi ako pokodenmu, resp. ako prvnemu nstupcovi pokodench meno vrobcu alebo toho, kto mu vrobok dodal, alovan sa na ely zkona o zodpovednosti vrobcu povauje za vrobcu a sved mu aj pasvna vecn legitimcia v tomto sdnom spore, aj keby priamym vrobcom vadnho vrobku nebol, a naprklad by vadn vrobok na zemie danho ttu (SR) iba doviezol. Vrobkom poda zkona o zodpovednosti vrobcu je aj hnuten vec, ktor je sasou alebo prsluenstvom inej hnutenej alebo nehnutenej veci (vi ustanovenie 2 ods. 1 citovanho zkona). Pre vznik zodpovednosti poda zkona o zodpovednosti vrobcu pokoden mus v zmysle ustanovenia 1 citovanho zkona preukza: a) b) c) skutonos , e vrobok je vadn, kodu a prinn svislos medzi vadnm vrobkom a kodou.

Ad a) preukzanie skutonosti, e vrobok je vadn Poda ustanovenia 3 ods. 1 zkona o zodpovednosti vrobcu vrobok je vadn, ak nezaruuje bezpenos jeho uitia alebo pouitia, ktor mono od neho odvodnene oakva, najm vzhadom na a) b) c) prezentciu vrobku a informcie o vrobku, ktor vrobca poskytol alebo mal poskytn, predpokladan spsob jeho uitia alebo pouitia a el, na ak me vrobok sli, as, ke bol vrobok uveden do obehu.

Z citovanho ustanovenia vyplva, e nedostatok bezpenosti sa rovnako povauje za vadu vrobku. Preambula Smernice . 85/374/EHS, na zklade ktorej bol prijat zkon o zodpovednosti vrobcu, vslovne poaduje, aby vrobok nebol posudzovan z hadiska spsobilosti na pouitie, ale z hadiska jeho bezpenosti. Zkonodarca nekladie hlavn draz na individulne kodliv nsledok, ale na spoloensk potrebu bezpenosti vrobku. Uvate vrobku je tak oprvnen oakva bezpenos nielen od jednoduchch vrobkov, ale aj od jednotlivch sast zloench vrobkov. Ad b) preukzanie existencie kody Prvna teria definuje kodu ako majetkov ujmu (stratu), ktor je mon objektvne vyjadri (vysli) veobecnm ekvivalentom, t. j. peniazmi6) V sasnosti vo veobecnosti plat, e povahu kody nemaj nemajetkov ujmy; avak v niektorch prpadoch je tto zsada prelomen vslovnm ustanovenm zkona, ktor niektor nemajetkov ujmy zarauje ako sas nhrady kody7) (ide naprklad o prvo fyzickej osoby na nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prpade zsahu do prva na ochranu jej osobnosti poda ustanovenia 13 OZ, o prvo na jednorazov odkodnenie bolesti pokodenho a saenie jeho spoloenskho uplatnenia poda ustanovenia 444 OZ). Nepochybne do uvedenej kategrie patr aj prvo pokodenho na nhradu kody spsobenej vadnm vrobkom na zdrav alebo na ivote pokodenho poda zkona o zodpovednosti vrobcu. Z ustanovenia 1 zkona o zodpovednosti vrobcu vyplva, e zkonodarca primrne kladie draz na zodpovednos vrobcu za kodu spsoben jeho vadnm vrobkom na zdrav alebo na ivote pokodenho. Napriek skutonosti, e ivot kadej osoby nie je dos dobre mon vysli, kee ide o kategriu, ktor je v prpade jej straty nenahraditen a zrove spsobujca rovnako nenahraditen ujmu, je na ely sdneho konania nevyhnutn kvantifikova relutrnu vku ujmy u len kvli vykonatenosti exekunho titulu. Plat vetko, o sme u na margo uvedenho kontatovali, teda problematickos stanovenia vky ujmy vyjadrenej v peniazoch, ako aj ist procesnoprvne svislosti, ku ktorm sa ete vrtime. Na tomto mieste povaujeme za potrebn poukza aj na argumentum a minori ad maius, ktor plat v skromnom prve. Podporujc svoj nrok aj tmto argumentom a poadujc od alovanho alovan pe an iastku ako nhradu kody na

strana 6/8

ivote poukazujeme na to, e v prpade, ak by v dsledku vadnho vrobku (dnes u zomrelm) prbuznm bola spsoben len koda na zdrav, kodca, ktorm je v slade s prslunmi zkonnmi ustanoveniami alovan, by nepochybne bol zodpovedn za tto kodu. Inak povedan, alovan ako osoba, ktor nepochybne zodpoved za kodu na zdrav (ak s splnen predpoklady vzniku zodpovednosti), je tm viac zodpovedn za vzniknut kodu na ivote, kee ide o kodu za nenahraditen existenn zloku kadej udskej bytosti ivot. Ad c) preukzanie prinnej svislosti medzi vadnm vrobkom a kodou Preukzanie prinnej svislosti je pri vadnom vrobku pomerne problematick a nezaobde sa bez znaleckho dokazovania, v ktorom je nevyhnutn ustli izolovan prinu, bez existencie ktorej by nebolo bvalo dolo ku vzniku kody (ujmy). Treba tie zdrazni, e zodpovednos vrobcu je v zmysle zkona o zodpovednosti vrobcu zodpovednosou objektvnou to znamen, e vrobca zodpoved za vzniknut kodu na ivotoch bez ohadu na zavinenie. Rovnako je potrebn uvies, e ani jeden z monch dvodov libercie, ktor zkon o zodpovednosti vrobcu v ustanoven 5 pripa, neprichdza zrejme v tomto prpade do vahy. Pre plnos poukazujeme na to, e v zmysle ustanoven 6 ods. 3 zkona o zodpovednosti vrobcu vka nhrady kody spsobenej vadnm vrobkom sa zni, ak vrobca preuke, e koda bola spsoben vadnm vrobkom a sasne zavinenm pokodenho alebo osoby, za ktor pokoden zodpoved. To bude rovnako zvisie od vsledku dokazovania. pozn. redakcie: 4 - 6 z. . 294/1999 Z. z.
Poznmky pod iarou:

6) Knappov, M., vestka, J. a kolektiv: Obansk prvo hmotn. Svazek II. Dl t et: Zvazkov prvo. T et aktualizovan a doplnn vydn. Praha, ASPI Publishing, 2002, s. 446. 7) Porovnaj Holub, M. a kolektiv: Obansk zkonk. Koment . 1. svazek. Praha, Linde, 2002, s. 442.

Procesnoprvne svislosti

Uplat ovanie nrokov na nhradu nemajetkovej ujmy je spojen s mnohmi prekkami procesnej povahy. Ak abstrahujeme od celkovej koncepcie civilnho procesu, poda ktorej m alobca v spore pomerne vek as zodpovednosti za jeho vsledok na svojich bedrch, od skal procesnho dokazovania a pod., bude vraznou prekkou uplat ovanch nrokov najm vka poadovanho sdneho poplatku. Ten toti pri nemajetkovej ujme nem stanoven horn obmedzenie svojej vky, bude preto vdy namieste poiada o oslobodenie od sdneho poplatku, v opanom prpade by prstup alobcu k spravodlivosti bol znane obmedzen. alobca v tchto sporoch by mal poiada sd poda ustanovenia 138 ods. 1 Obianskeho sdneho poriadku (zk. . 99/1963 Zb. v znen neskorch predpisov, alej len OSP), aby mu priznal oslobodenie od sdnych poplatkov. Poda ustanovenia 138 ods. 1 OSP na nvrh me sd prizna astnkovi celkom alebo sasti oslobodenie od sdnych poplatkov, ak to pomery astnka odvod uj a ak nejde o svojvon alebo zrejme bezspen uplat ovanie alebo brnenie prva. Z citovanho ustanovenia OSP vyplva, e zkladnmi predpokladmi pre priznanie oslobodenia od sdnych poplatkov s: a) b) pomery astnka, predovetkm majetkov a socilne pomery, skutonos , e nejde o svojvon alebo zrejme bezspen uplat ovanie alebo brnenie prva.

pozn. redakcie: 138 z. . 99/1963 Zb.

Zver

Analzou normatvnych ustanoven, ako aj doktrinlnych vchodsk, sme dospeli k zveru, e fyzick osoba pokoden smrou osoby blzkej me uplat ova nrok na nhradu nemajetkovej ujmy, opierajc sa pri tom v alobnej argumentcii

strana 7/8

o tieto konkrtne normatvne skutonosti: 1. nrok alobcu ako prvneho nstupcu pokodench manelky alobcu a jeho maloletch det, a to uplatnenm prva na nhradu kody na zklade zkona o zodpovednosti za kodu spsoben vadnm vrobkom (zk. . 294/1999 Z. z. v znen zkona . 451/2004 Z. z., alej len zkon o zodpovednosti vrobcu v prslunom gramatickom tvare), 2. nrok alobcu ako prvneho nstupcu pokodench, a to uplatnenm prva na nhradu kody poda ustanovenia 420 ods. 1 OZ, priom koda bola spsoben poruenm prvnej povinnosti nedodranm generlne prevennej povinnosti zakotvenej v ustanoven 415 OZ, 3. nrok alobcu ako osoby, ktorej patr originlne prvo na ochranu osobnosti poda ustanovenia 15 OZ, a to uplatnenm prva na ochranu osobnost zomrelch, konkrtne ich osobnho prva na ivot v zmysle ustanovenia 11 OZ, 4. nrok alobcu ako osoby, ktormu patr prvo na ochranu osobnosti poda ustanovenia 13 OZ, a to uplatnenm svojho prva na ochranu osobnosti prva na duevn zdravie a skromia v zmysle ustanovenia 11 OZ. Domnievame sa vak, e uveden analza poukzala na omnoho vraznej fakt, a sce nedostatok konkrtnej normatvnej prvnej pravy, ktor nemerne sauje uplat ovanie tchto nrokov na sde. De lege ferenda by zrejme zkonodarca mal uvaova o podobnej prvnej prave, ako maj mnoh eurpske tty. Naprklad i susedn esk republika u pristpila k istej relutrnej kvantifikcii smrti fyzickej osoby. Mnoh parcilne otzky s pochopitene diskutabiln a diskutovan, avak nemali by sme zo zretea strca primrny cie objektvneho prva, a to tendova k o najefektvnejiemu spsobu prvnej pravy z hadiska ekvity, spravodlivosti a dobra ako zkladnch mravnch kategri, ktormi by prvo nepochybne disponova malo. V sasnosti sa vak skr zd, e existencia tchto atribtov limituje k absoltnej nule... Popis dokumentu: Nzov: Civilnoprvne nroky oprvnench osb po smrti blzkej osoby Titul: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae Ronk: 2008 slo: 1 Prvny stav od: 1. 1. 2008 Detaily dokumentu: Dtum publikcie v EPI: 15. 12. 2008 Autori: JUDr. Marek tevek Prvne oblasti: Obianske prvo / Obianske prvo / Cieov skupiny: FO / tt / K ov slov: Vrobok / vadn Ochrana / osobnosti Ujma / nemajetkov EPI produkty / Odborn lnky Smr / fyzickej osoby Odkazovan prvne predpisy 099/1963Zb. 294/1999Z.z. 040/1964Zb. 040/1964Zb. 040/1964Zb.

strana 8/8