MIGRÁCIA V EURÓPSKEJ ÚNII A RIZIKÁ ESKALÁCIE

DOMÁCEHO NÁSILIA

Andrej Mátel

Podľa 2. reprezentatívneho výskumu o násilí páchanom na ţenách v SR (2008) zaţila

násilné správanie kaţdá piata dospelá ţena, ktorá má v súčasnosti partnera, presnejšie
21,2% dospelých ţien SR vo veku 18-64 rokov. Výskyt násilného správania od bývalých
partnerov je ešte vyšší (27,9%). Eliminácia a prevencia násilia voči deťom, ţenám,
seniorom a ďalším obetiam, ktoré sa odohráva za uzatvorenými dverami domácností, je
veľmi aktuálnym problémom u nás i v celej Európskej únii. Medzi špecifické skupiny
s vyššou mierou ohrozenia patria aj migranti vnútorného priestoru EÚ, ako aj imigranti
pôvodom z krajín pôvodu mimo jej hraníc. Práve im by sa mala venovať zvýšená
pozornosť, nakoľko psychicky náročný proces migrácie môţe priniesť eskaláciu
domáceho násilia. V nemálo prípadoch je útek z rodiny jednou z príčin migrácie. Hoci sa
Slovensko z migračného aspektu doposiaľ zaraďuje medzi tranzitné krajiny, migračné
toky sa neustále menia. Preto je vhodnejšie predchádzať problémom, neţ čakať na ich
zvýšený výskyt a následné riešenie.

Terminológia
Domáce násilie je pomerne krátko skúmaný fenomén, preto panuje značná
nejednotnosť v terminológii, definíciách, prístupoch k jeho identifikovaniu a účinnému
odstráneniu. Vo všeobecnosti sa rozlišuje pomenovanie násilia podľa miesta činu od
pomenovania subjektu obetí podľa rodu. V prvom prípade sa pouţíva označenie „násilie
v rodine“ (angl. Violence in Family), resp. „domáce násilie“ (Domestic Violence).
Obeťami násilia v rodine nemusia byť len ţeny a deti, ale aj starí ľudia, telesne
a psychicky postihnuté osoby, ba dokonca aj dospelí zdraví muţi. V druhom prípade sa
hovorí o „násilí voči ţenám“ (Violence against Woman), ktoré sa môţe odohrávať
kdekoľvek, nielen v rodine. V minulosti boli pouţívané aj ďalšie pojmy ako „zneuţívaná
ţena“ (abused Woman), „bitá ţena“ (battered Woman), „intímne násilie“ (Intimate
Violence), „zneuţívanie partnera“ (Partner Abuse). Pojem domáce násilie bol
v posledných dvoch desaťročiach zmedializovaný a stal sa pre širokú verejnosť kľúčovým
pre porozumenie tejto problematiky.1
V medzinárodných inštitúciách je najpouţívanejšou definíciou násilia voči ţenám tá,
ktorú zverejnila Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ţenách (1993).2 Myslí
sa ním „akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorého dôsledkom je, alebo môţe
byť fyzická, sexuálna alebo duševná ujma alebo utrpenie ţien, vrátane vyhráţania sa
takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek obmedzovania slobody, či uţ vo verejnom
alebo súkromnom ţivote“.
Za najvyváţenejší spôsob definovania domáceho násilia povaţujem austrálsku
definíciu platnú pre štátne inštitúcie: „Domáce násilie je zneuţívanie sily páchanej najmä
(ale nielen) muţom na ţene, ktorí ţijú v spoločnom vzťahu, ale aj po rozchode. Domáce
násilie zahŕňa celý rad foriem vrátane fyzického a sexuálneho násilia, vyhráţania

1
MÁTEL, A.: Sociálne poradenstvo a pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie in HEJDIŠ, M., KOZOŇ,
A. (eds.): Sociálna a ekonomická núdza – bezpečnosť jedinca a spoločnosti. Zborník príspevkov, s. 455.
2
UNITED NATIONS: Declaration on the Elimination of Violence against Women, (A/RES/48/104), 1993.

1
a zastrašovania, emocionálneho a sociálneho zneuţívania a ekonomického strádania“.3
V rámci Európskej únie Európsky hospodársky a sociálny výbor definoval „domáce
násilie“ (2005) ako
„partnerské násilie, psychické alebo fyzické (vrátane sexuálneho) v rámci
manţelského alebo nemanţelského spoluţitia, aj keď k násiliu dôjde po rozchode,
ale aj v priamej spojitosti s predchádzajúcim spoluţitím. Pri tomto násilí ide
o proces, ktorého cieľom je kontrolovať a dominovať, ktorým sú porušované tak
práva na slobode ako aj telesná, duševná a sexuálna nedotknuteľnosť partnera.
Pritom môţe mať, najmä psychické násilie („duševná krutosť“), obrovské
následky na schopnosť postihnutej ţeny brániť sa voči tomuto násiliu alebo
ukončiť vzťah“.4

Európska únia a jej orgány v boji proti domácemu násiliu5

Podobne ako Organizácia spojených národov, aj Európska únia sa problematike
domáceho násilia venuje primárne z genderového hľadiska a pozornosť je venovaná najmä
týraným ţenám. Medzi veľmi aktívne orgány EÚ zaoberajúce sa ochranou práv ţien patrí
Európsky hospodársky a sociálny výbor (The European Economic and Social Committee,
skr. EESC) a Výbor Európskeho parlamentu pre práva ţien a rovnosť príleţitostí
(Committee on Women's Rights and Equal Opportunities; skr. FEMM).
Európsky parlament svojimi vlastnými orgánmi monitoruje a reaguje na aktuálny stav
boja proti násiliu páchanému na ţenách. V roku 1986 vydal Rezolúciu Európskeho
parlamentu o násilí voči ženám.6 V spolupráci Európskeho parlamentu a FEMMu vzniklo
v roku 2004 Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnom stave boja proti násiliu
páchanom na ženách a budúcich opatreniach.7 Toto uznesenie v mnohom nadväzuje na
dokumenty OSN. Uvádza sa v ňom, ţe kaţdý rok zomrie v pôvodných 15 členských
štátoch EÚ dôsledkom násilia zo strany intímneho partnera minimálne 700 aţ 900 ţien.
Násilie páchané na ţenách nie je len trestnoprávny, ale aj váţny spoločenský problém.
Zaujímavým údajom je, ţe podľa mnohých správ sú ţeny najviac ohrozené hrubým
násilím zo strany svojho súčasného či bývalého partnera počas rozchodu alebo krátko po
ňom. Medzi dôleţité odporúčania uznesenia patrí povaţovanie násilia páchaného muţmi
na ţenách za štrukturálny jav, vytvorenie politiky nulovej tolerancie, potreba
vymenovania národných spravodajcov, zdôrazňovanie vplyvu násilia voči ţenám na deti,
vyčlenenie finančných prostriedkov na výskum. Veľmi dôleţitým sociálno-ekonomickým
usmernením je, aby sa uznali ţeny voči ktorým bolo páchané rodovo podmienené násilie
za kategóriu s prednostným prístupom k projektom sociálneho bývania.
Európsky hospodársky a sociálny výbor, ako poradný orgán EÚ zastupujúci
hospodárske a sociálne záujmy, zverejňuje svoje stanoviská aj k dôleţitým témam, ktoré
sa dotýkajú násilia voči ţenám a domáceho násilia, v nadväznosti na činnosť iných
orgánov EÚ či OSN, ako aj z vlastnej iniciatívy. V súvislosti s našou témou je dôleţité
najmä Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Domáce

3
Australian Domestic and Family Violence, Clearinghouse 2001, s. 1.
4
Opinion of the European Economic and Social Committee on Domestic violence against women, 9.5.2006,
Ú.v. 2006/C 110/15, s. 89-94, čl.2.3.3.
5
Por. MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, s. 21-24.
6
European Parliament: Resolution on Violence against Woman, 14.7.1986, Ú.v. 1986/C 176, s. 73-83.
7
Európsky parlament: Uznesenie Európskeho parlamentu o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu
páchanom na ženách a budúce kroky (2004/2220(INI)), 24.11.2006, Ú.v. 2006/C 287E, s. 66-72.

2
násilie voči ženám z 14. júla 2005.8 EESC je prvým orgánom EÚ, ktorý sa monotematicky
zaoberal domácim násilím. Okrem toho, ţe takéto násilie je jedným z najzávaţnejších
porušení ľudských práv, brzdí všeobecný rozvoj demokratickej spoločnosti. V dokumente
sa uvádza, ţe domáce násilie vychádza z problému nerovnosti pohlaví. Na druhej strane
však konštatuje, ţe ono túto nerovnosť aj vytvára. EESC predovšetkým vyzýva
k vytvoreniu celoeurópskej stratégie v boji proti domácemu násiliu, ktorej súčasťou by
boli aj národné akčné plány. V tomto dokumente sa uvádza, ţe násilie nepostihuje iba
samotnú obeť, ale aj ostatných členov rodiny. Deti, ktoré sa stanú svedkami domáceho
násilia, sú vţdy obeťami aj psychického násilia. Z tohto dôvodu vydal EESC 21. apríla
2006 samostatný dokument: Stanovisko Európskeho a sociálneho výboru na tému „Deti
ako nepriame obete domáceho násilia“.9 V ňom vyzýva k realizácii celoeurópskeho
výskumu o výskyte a následkoch vyrastania v kontexte domáceho násilia, pretoţe táto
oblasť je v mnohých krajinách ako „terra incognita“. V roku 2008 bol publikovaný
dokument Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zlé
zaobchádzanie so starými ľuďmi“,10 v ktorom sa upozorňuje aj na násilie páchané na
senioroch v najbliţšom sociálnom prostredí osobami, ktoré poznajú, dôverujú im a
prípadne sú od nich závislí. V dokumente sa cituje reprezentatívny prieskum uskutočnený
v roku 2006 v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku medzi viac neţ 2000 osobami
vo veku 66 rokov a staršími, ktorí ţijú v súkromných domácnostiach. Celkovo 2,6%
opýtaných uvádzalo zlé zaobchádzanie zo strany člena rodiny, priateľa alebo opatrovateľa
v posledných dvanástich mesiacoch.
European Women's Lobby (skr. EWL) so sídlom v Bruseli je najväčšou strešnou
organizáciou ţenských (feministických) organizácií v rámci Európskej únie. Zameraná je
na ochranu práv ţien a rovnosť medzi muţmi a ţenami. EWL vytvorila v roku 1997 prvé
Európske centrum politickej akcie proti násiliu páchanému na ţenách (Policy Action
Centre on Violence Against Women acts). V rámci Európskej únie má byť koordinačným
centrom a pomocou pre prácu MVO pracujúcich v tejto oblasti. Jeho cieľom je okrem toho
monitorovanie násilia páchaného na ţenách v Európe, poskytovanie informácií,
štúdií, výskumov a výmena dobrých skúseností medzi členskými štátmi EÚ. V rámci tohto
centra vznikla expertná skupina z odborníčok jednotlivých krajín „Európske
observatórium násilia voči ţenám“ (European Observatory on Violence Against Women).
V rámci EÚ vznikli osobitné akčné programy pre priekopnícke a medzištátne projekty
na boj proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ţenám. Tieto sú známe pod skratkou
„Daphne“ a doposiaľ boli uskutočnené „Daphne I“ (2000 – 2003) a „Daphne II“ (2004 aţ
2008). V súčasnosti sa realizuje ich tretia etapa na základe Rozhodnutia Európskeho
parlamentu a Rady č. 779/2007/ES z 20. júna 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 –
2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom,
mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť
všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť. Uţ prvý akčný program „Daphne
I“ pomohol zvýšiť povedomie v rámci EÚ, zlepšiť a konsolidovať spoluprácu medzi
organizáciami v členských štátoch, ktoré sú aktívne v boji proti násiliu. Dôleţité je, ţe
programy Daphne sú finančne kryté z rozpočtov EÚ (napr. na obdobie r. 2007-2013 je to
116,85 milióna Eur). Zvlášť sú podporované nadnárodné projekty na ktorých sa

8
Opinion of the European Economic and Social Committee on Domestic violence against women, 9.5.2006,
Ú.v. 2006/C 110/15, s. 89-94.
9
Opinion of the European Economic and Social Committee on Children as indirect victims of domestic
violence, 30.12.2006, Ú.v. 1996/C325/15, s. 60-64.
10
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Elder abuse’, 16.2. 2008, Ú.v. 2008/C
44/24), s. 109-114.

3
zúčastňujú aspoň dva členské štáty EÚ. Jednou z priorít Daphne III je zlepšenie pomoci
migrantkám a práca s páchateľmi násilia z radov migrantov.

Faktory zvýšeného rizika násilného správania11

V súvislosti s problematikou domáceho násilia sa objavuje otázka: „Čo takého násilie
spôsobuje?“ V súčasnosti sa opúšťajú teórie akcentujúce len jeden ústredný dôvod na úkor
iných. Aktuálne je za takúto ústrednú príčinu povaţovaná rodová nerovnosť, čo sa dá však
aplikovať len pri násilí páchanom muţmi na ţenách v párových vzťahoch. Za veľmi
dôleţité povaţujem výskumy a práce, ktoré prihliadajú na viaceré faktory ovplyvňujúce
domáce násilie. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila veľmi podnetnú a prehľadnú
tabuľku rozličných faktorov zvyšujúcich riziko násilia voči ţenám:12
Individuálne Faktory Faktory Spoločenské
faktory vzťahu komunity faktory
mladý vek manţelský konflikt slabé postihy tradičné genderové
nadmerné pitie labilita manţelstva komunity voči DN normy
alkoholu muţská dominancia chudoba spoločenské normy
depresie v rodine malý spoločenský podporujúce násilie
poruchy osobnosti ekonomický stres kapitál
nízke vzdelanie rodina ţijúca v
nízky príjem chudobe
svedok alebo obeť
násilia v detstve

Migrácia v Európskej únii

Zo sociologického hľadiska migrácia znamená premiestňovanie populácie z jednej
oblasti do inej. Migranti nemusia byť najúbohejší, ale tí, čo sú najschopnejší uvedomiť si
rozdiel medzi svojimi ašpiráciami a moţnosťami, ktoré sú im dané na danom mieste k ich
uskutočneniu.13 Podobne aj z hľadiska ekonómie je migrácia označovaná ako
„mechanický pohyb či mechanická zmena obyvateľstva. Je daná priestorovou mobilitou
osôb medzi dvoma územnými jednotkami (vnútroštátna) a medzi štátmi (zahraničná).“14
Podľa Schnapfera emigranti a imigranti sú nerozlučne tí, ktorí opustili zem, kde sa
narodili a kde boli vychovaní, s cieľom usadiť sa v inej krajine, či uţ boli vyhnaní biedou,
prenasledovaním alebo strachom z prenasledovania alebo boli pritiahnutí bohatstvom,
slobodou alebo modernosťou krajiny, kde sa chcú usadiť. Zvlášť ekonomickí imigranti na
začiatku svojho pobytu obmedzujú vzťahy s globálnou spoločnosťou na minimum
nevyhnutné pre realizáciu svojho plánu. V tomto procese sa menia rodinné role, vytvára sa
špecifická kultúra emigrantov, v ktorej sú spojené prevzaté tradičné modely s modelmi
hostiteľskej spoločnosti. Imigranti prispôsobujú svoje správanie nevyhnutnostiam svojej
profesijnej práce a spoločenského ţivota, zachovávajú si však nedotknuté tvrdé jadro
svojej kultúry, vrátane rodinných rolí a vzťahov medzi pohlaviami.15
V rámci Európskej únie má prevahu ekonomická migrácia. Mimo členských krajín sa
o migráciu usilujú aj utečenci z rozličných krajín. Nie všetky krajiny EÚ sú z hľadiska
utečencov cieľovými. Slovensko doposiaľ patrí skôr medzi tranzitné krajiny, hoci

11
MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, s. 37-38.
12
WHO: World Report on Violence and Health, s. 98.
13
Por. SCHNAPFER, D.: Migrace in BOUDON, R. et al.: Sociologický slovník, s. 110-111.
14
ŢÁK, M. a kol.: Velká ekonomická encyklopedie, s. 460.
15
Por. SCHNAPFER, D.: Imigrant in BOUDON, R. et al.: Sociologický slovník, s. 70-71.

4
migračné toky sa neustále menia. Prijatím nových členov EÚ v roku 2004 a 2007 sa
zmenila dichotómia podporením mobility vnútri Európskej únie a obmedzením imigrácie
zvonku. Mnohé zo „starých“ členských štátov EÚ neboli ochotné poskytnúť úplnú
slobodu mobility občanom nových členských štátov, zvlášť v oblasti zamestnania.
V oveľa väčšej miere to platí pre občanov a občianky pôvodom z mimo členských štátov
EÚ. V tejto súvislosti sa hovorí o „pevnosti Európa“. Z hľadiska migračnej politiky
jestvujú značné rozdiely postupov v jednotlivých krajinách Európskej únie. Prístup
národných politík k otázkam migrácie môţe v sebe zahŕňať mnoţstvo aspektov ako je
integrácia imigrantov do spoločnosti, ich asimilácia, diskriminácia, podnecovanie trvalej
imigrácie, inkluzívnosti či exkluzívnosti spoločnosti a pod.
Hoci primárnym cieľom migrantov je očakávanie pozitívnych zmien – vnútri EÚ zvlášť
pracovných a finančných – samotná migrácia je vţdy ťaţký, dlhodobý a stresujúci proces.
Ţeny a muţi opúšťajú pritom svoje rodiny, priateľov, do istej miery aj kultúru,
náboţenské prostredie atď. Migráciu si volia najmä mladí ľudia, ktorí sú „vďaka niţším
finančným nárokom, vyššej pruţnosti, lepším jazykovým znalostiam a samozrejme
niţšiemu veku, ktorý ich robí perspektívnejšími pre zamestnávateľov, oveľa ľahšie
zamestnateľnou skupinou“.16 V rámci pobytu v cieľovej krajine si niektorí vytvárajú nové
partnerstvá i manţelstvá. V nemalej miere sa v rámci EÚ uskutočňuje aj migrácia celých
rodín.

Migrácia a domáce násilie

Vyššie spomenuté Stanovisko EESC na tému Domáce násilie voči ženám (2005)
upozornilo na skutočnosť, ţe cielene by sa pozornosť mala venovať obetiam zo
špecifických skupín, medzi ktoré – popri seniorkách a veľmi mladých ţenách – patria aj
migrantky. Medzi migrantkami sú skupiny, ktoré sú problémom domáceho násilia
zaťaţované viac neţ porovnateľné skupiny domáceho obyvateľstva a súčasne sa im
dostáva menej štátnej a neštátnej pomoci. Podobne aj Stanovisko EESC na tému „Deti ako
nepriame obete domáceho násilia“ (2006) upozorňuje na potrebu zohľadnenia osobitnej
situácie detí týraných ţien migrantiek. Medzi moţné dôvody ohrozenia ţien a detí sa
v týchto dokumentoch uvádzajú:
Izolácia prisťahovalkýň;
odlúčenosť od rodinných príslušníkov a obvyklého sociálneho prostredia, ktoré by
ţiadne násilie nepovoľovalo;
jazykové bariéry (slabá znalosť jazyka);
ťaţké ţivotné podmienky;
sociálno-kultúrne rozdiely;
genderové príčiny: slabé prihliadanie na rovnosť postavenia muţov a ţien,
zakorenené rozdelenie rolí muţov a ţien, existencia kultúrnych noriem
podporujúcich práva muţov voči ţenám;
právna rovina – nevyjasnené povolenie na pobyt; ak sa ţeny – migrantky
zdrţiavajú v cieľovej krajine bez riadneho povolenia, môţe byť ich právna ochrana
obmedzovaná (v závislosti od krajiny a štatútu ich pobytu);
sťaţený prístup k inštitúciám občianskej spoločnosti;
neznalosť podporných štruktúr v danej krajine;
nedostatok základných informácií o ich právach a moţnostiach pomoci.

16
KATUŠČÁK, B.: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ, 2006, s. 6.

5
 Znevýhodňovanie ţien na trhu práce, upevňovanie ich závislosti na partnerovi
a znemoţnenie získania nezávislého legálneho a sociálneho štatútu môţe byť vhodnou
pôdou pre eskaláciu domáceho násilia. V tejto súvislosti ţenská organizácia WAVE
(2008)17 upozorňuje na problém, ak sa neudeľujú samostatné víza. Povolenie na pobyt
viazané na manţela ešte viac ţenu pripúta k zneuţívateľovi a riziko týrania sa zvyšuje.
Túto závislosť je moţné prekonať iba vtedy, ak budú všetky európske krajiny udeľovať
migrantkám samostatné povolenia na pobyt, ktoré by ich neviazali na manţelov. Okrem
toho majú migrantky menší prístup k finančným zdrojom, v mnohých krajinách nemajú
nárok na sociálne dávky.
V súvislosti s problematikou víz viazaných na inú osobu moţno spomenúť dobrú prax
komplexného riešenia v Austrálii. Tuná národná The NSW Health Policy and Procedures
for Identifying and Responding to Domestic Violence v roku 2003 rozpoznala, ţe klienti,
ktorí pochádzajú z jazykovo a kultúrne odlišného prostredia, môţu mať osobité problémy
spojené s domácim násilím a štatútom imigrantov. Následne austrálska vláda vykonala
sériu koncepčných a legislatívnych opatrení na ochranu obetí domáceho násilia, ktoré mali
dočasné víza ako partnerky alebo manţelky austrálskych občanov. V prípadoch, keď sa
ich zväzok rozpadne kvôli domácemu násiliu, dotknutá osoba (imigrantka/ imigrant) je
oprávnená v krajine zostať na trvalý pobyt. Nebude sa na ňu aplikovať povinný dvojročný
„mandatory time“. Aby sa zamedzilo zneuţívaniu, dotknutá osoba musí preukázať
skutočnosť domáceho násilia a jeho pretrvávanie aj na území Austrálie. Medzi
„kompetentné osoby“ k posúdeniu násilného konania patria lekári, psychológovia,
zdravotné sestry, sociálni pracovníci, pracovníci sociálnej starostlivosti o deti, alebo
ďalšie odborníčky a odborníci na domáce násilie oficiálne registrovaní v Austrálii. Pre
týchto pracovníkov pomáhajúcich inštitúcií boli vypracované odborné materiály. Pre
osoby, ktoré nehovoria anglicky, bol pripravený informačný leták „Ty si ‘kompetentná
osoba’...“18 Obetiam domáceho násilia je následne poskytnutá podpora, pomoc a ochrana
cez program „Domestic Violence Provision“.
Stanovisko EESC na tému „Deti ako nepriame obete domáceho násilia“ (2006)
uvádza medzi návrhmi v súvislosti so ţenami – migrantkami a ich deťmi nasledujúce
praktické kroky riešenia:
Pri všetkých intervenciách, ponukách pomoci a podpory je potrebné zvlášť
zohľadniť ich situáciu;
spolupráca orgánov štátnej správy a mimovládnych organizácií v procese pomoci;
organizovanie špecifických informačných a osvetových kampaní na zlepšenie
bezpečnosti týchto osôb.
Vyššie spomenutá organizácia WAVE ďalej odporúča:19
migrantky musia dostať dostatočnú sociálnu a ekonomickú podporu, ktorá im
umoţní začať vlastný ţivot (napr. Viedenské ţenské domy zaloţili Fond Moniky
Burdak, pomenovaný po pracovníčke ţenského domu, ktorá sa výrazne angaţovala
v oblasti práv migrantiek);
moţnosť prijať migrantky do ţenských domov, ktoré môţu byť pre ne jediným
miestom bezpečia (napr. v Dánsku bolo v roku 2002 zo všetkých ţien, ktoré sa do

17
APPELT, B., KASELITZ, V., LOGAR, R.: Cesta z násilia. Príručka na zakladanie a prevádzkovanie
bezpečných ženských domov, s. 15.
18
Por. You are a 'competent person': under the Migration Regulations: a message to doctors and nurses,
Immigrant Women's Speakout Association of NSW, Harris Park 2004.
19
APPELT, B., KASELITZ, V., LOGAR, R.: Cesta z násilia. Príručka na zakladanie a prevádzkovanie
bezpečných ženských domov, s. 25, 41-42

6
 ţenských domov hlásili 32% migrantiek; v Rakúsku tvoria cudzinky viac ako
polovicu všetkých ţien v ţenských domoch);
poskytovanie poradenstva v rozličných jazykoch;
pomoc v otázkach bývania (napr. Viedeň má veľmi efektívny program bývania,
ktorý aj migrantkám umoţňuje získať finančne dostupné bývanie v priebehu
niekoľkých týţdňov);
potreba informačných materiálov vo viacerých jazykoch (takúto poţiadavku
obsahuje aj nový slovenský Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia
páchaného na ţenách na roky 2009-2012);
organizovanie jazykových kurzov a školení (napr. rakúsky projekt “Femqua”);
vytvorenie špeciálnych sluţieb pre migrantky (napr. vo Veľkej Británii pôsobí
Southall Black Sisters, čo je poradenské, lobingové a výskumné centrum pre
ázijské a africké ţeny z karibskej oblasti, ktoré zaţívajú domáce násilie. Poskytuje
sluţby ako praktická pomoc, poradenstvo a podporné skupiny);
legislatívne zmeny v oblasti prevencie a eliminácie domáceho násilia na
migrantkách (napr. v Taliansku bol vypracovaný a schválený článok 18
Imigračného konsolidačného zákona, ktorý podporuje národný integrovaný systém
sociálnej pomoci, integračné projekty a národné linky pomoci obetiam
nezákonného obchodovania s ľuďmi).

Hoci migranti sú špecifickou ohrozenou skupinou v súvislosti s domácim násilím

a jeho eskaláciou, v rámci nej môţeme ďalej rozlišovať a rozpoznávať ďalšie zraniteľné
skupiny. V Európe ţije veľké mnoţstvo detí „na ulici“, zvlášť v bývalých krajinách
Sovietskeho zväzu a Rumunsku. Viaceré z týchto detí reagovali na tragédie v svojich
rodinách útekom a ţivotom na ulici. Medzi časté dôvody patria extrémna chudoba,
nezamestnanosť, alkoholizmus rodičov, ich drogová závislosť, ale aj domáce násilie
v rodine a voči nim samotným. Tieto deti, resp. mladí dospelí, sa svoju situáciu snaţia
riešiť aj emigráciou do krajín Európskej únie. Tento fenomén je markantný najmä
v Taliansku (Rím a Florencia), Nemecku (Berlín) a Španielsku.20 Z hľadiska etnika môţu
byť špecifickou skupinou Rómovia. Zaujímavé sú v tejto súvislosti výsledky analýzy
migrácie a usadzovania sa príslušníkov rómskych komunít zo Slovenska na územie Českej
republiky (2003).21 V správe sa uvádza, ţe domáce násilie moţno v niektorých
konkrétnych prípadoch povaţovať za bezprostrednú príčinu emigrácie, čo dokladujú
prípady zachytené vo výskume. Išlo o rómske ţeny – migrantky v rámci i mimo azylu,
ktoré odišli zo Slovenska po hádkach s druhom, po rozvode alebo po tom, čo boli
opakovane vystavované domácemu násiliu. Zvyčajne prichádzali aj s deťmi. V tejto
súvislosti je pozitívne, ţe v rámci nového Národného akčného plánu na prevenciu
a elimináciu násilia páchaného na ţenách na roky 2009-201222 sa venuje pozornosť násiliu
v rómskych rodinách s návrhom niekoľkých praktických krokov.

20
BERMUDES, M.: The ‘mofetas’: Homeless Immigrant Children in Spain: The Street as the End of
a Dream, in ENTZINGER, H.B. MARTINIELLO, M., WENDEN, C.E. (eds.): Migration between States
and Markets, s. 152-175.
21
Por. Mezinárodní organizace pro migraci (IOM): Zpráva o analýze soudobé migrace a usazování
příslušníků romských komunit ze SR na území ČR, Praha 2003.
22
MPSVR: Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009-2012,
č. 15737/2009, Uznesenie vlády č. 438 zo 17. júna 2009.

7
Použitá literatúra
APPELT, B., KASELITZ, V., LOGAR, R.: Away from Violence. Guidelines for setting up
and running women’s refuge, Wave, Vienna 2004; slovenský preklad Cesta z násilia.
Príručka na zakladanie a prevádzkovanie bezpečných ženských domov, Wave, Viedeň
2008.
BOUDON, R. et al.: Sociologický slovník, UPOL, Olomouc 2004.
ENTZINGER, H.B. MARTINIELLO, M., WENDEN, C.E. (eds.): Migration between
States and Markets, Ashgate, Aldershot 2004.
EUROPEAN PARLIAMENT: Resolution on Violence against Woman, 14.7.1986, Ú.v.
1986/C 176, s. 73-83.
EUROPEAN UNION: Decision No 779/2007/EC of the European Parliament and of the
Council of 20 June 2007 establishing for the period 2007-2013 a specific programme
to prevent and combat violence against children, young people and women and to
protect victims and groups at risk (Daphne III programme) as part of the General
Programme ‘Fundamental Rights and Justice’, 3.7. 2007, Ú.v. 2007/137, s. 19-26.
EUROPEAN UNION: Opinion of the European Economic and Social Committee on
Domestic violence against women, 9.5.2006, Ú.v. 2006/C 110/15, s. 89-94.
EUROPEAN UNION: Opinion of the European Economic and Social Committee on
‘Elder abuse’, 16.2. 2008, Ú.v. 2008/C 44/24), s. 109-114.
EUROPEAN UNION: Opinion of the European Economic and Social Committee on
Children as indirect victims of domestic violence, 30.12.2006, Ú.v. 1996/C325/15, s.
60-64.
Európsky parlament: Uznesenie Európskeho parlamentu o aktuálnej situácii v oblasti boja
proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky (2004/2220(INI)), 24.11.2006, Ú.v.
2006/C 287E, s. 66-72.
HEJDIŠ, M., KOZOŇ, A. (eds.): Sociálna a ekonomická núdza – bezpečnosť jedinca
a spoločnosti, Zborník príspevkov, VŠZaSP sv. Alţbety, Bratislava 2009.
KATUŠČÁK, B.: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ, Ústredie ÚPSVR,
Bratislava 2006.
MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, Alija, Skalica
2009.
UNITED NATIONS: Declaration on the Elimination of Violence against Women,
(A/RES/48/104), 1993.
WHO: World Report on Violence and Health, Geneva 2002.
ŢÁK, M. a kol.: Velká ekonomická encyklopedie, Linde, Praha 2006.

PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alţbety v Bratislave
E-mail: andrej.matel@gmail.com

Citovanie:
MÁTEL, Andrej. 2010. Migrácia v Európskej únii a riziká eskalácie domáceho násilia. In
Migrácia, príležitosť, výzva a hrozba. Zborník príspevkov z konferencií a seminárov
Národného konventu o Európskej únii 2009. Bratislava : Úrad vlády SR, MZV SR, FPVaMV
UMB v Banskej Bystrici, 2010. ISBN 978-80-8106-020-5, s. 46-53.

(Pri citovaní článku prosím o oznámenie na e-mailovú adresu: andrej.matel@gmail.com)