Dane, socilne zabezpeenie a motivcia pracova

Zuzana Siebertov, Mat Senaj Norbert varda, Jana Valachyov

www.rozpoctovarada.sk

Komentr 01/2014 21. februr 2014

KOMENTR 01/2014

Dtum: 21. februr 2014 Tma: Dane, socilne zabezpeenie a motivcia pracova Autori: Zuzana Siebertov, Mat Senaj, Norbert varda, Jana Valachyov

Pravdepodobnos participcie jednotlivca na slovenskom trhu prce je zvisl od vky jeho istho prjmu zo zamestnania a prijatch socilnych dvok. Jednopercentn nrast v istej mzde zvyuje pravdepodobnos ekonomickej aktivity priemernho jednotlivca o 0,263 percentulneho bodu. Jednotlivci s nim vzdelanm, eny a osobitne matky starajce sa o diea do troch rokov ako aj udia vo vyom veku s najcitlivejou skupinou obyvatestva pri zmench v daovom alebo socilnom systme. Reformy dan a dvok s cieom zvi participciu by sa teda mali zamera najm na tieto skupiny. Sprvanie a spenos ud na trhu prce samozrejme ovplyvuj aj in faktory. Najdleitejmi sa javia by vzdelanie, rodina a i m lovek vznamnejie finann zvzky. Miera nezamestnanosti na Slovensku sa dlhodobo udruje na vysokej rovni, priom doteraz chbali komplexn tdie, ktor by kvantitatvne vyhodnotili priamy vplyv dan a socilnych transferov na participciu na trhu prce. Nov tdia To Work or Not to Work? Estimates of Labour Supply Elasticities 1 je kvantitatvnou analzou ponuky prce 2 na Slovensku. Ide o prv as rozsiahlejieho projektu, ktorho cieom je vybudova analytick nstroj umoujci lepie pochopenie stimulujcich efektov daovho a socilneho systmu s monosou vyhodnoti dynamick efekty vldnych reforiem. Vsledky by tak mohli v budcnosti posli tvorcom hospodrskej politiky na dosiahnutie sprvnej rovnovhy medzi tedrosou socilnej politiky a finannou motivciou k hadaniu prce 3. V tdii sa preukzalo, e pravdepodobnos participcie jednotlivca na trhu prce je vo veobecnosti zvisl od vky jeho istho prjmu a prijatch dvok. Pouitm skutonch dajov 4 z rokov 2009 a 2011 bolo vyslen, e jednopercentn nrast v istej mzde zvyuje pravdepodobnos ekonomickej aktivity priemernho jednotlivca o 0,263 percentulneho bodu. Na druhej strane, jednopercentn nrast v socilnych dvkach zniuje pravdepodobnos participcie na trhu prce o 0,04 percentulneho bodu. Vsledn efekty s vo veobecnosti v slade s vsledkami tandardne dokumentovanmi pre rozvinut ekonomiky. Zkladnm posolstvom je, e v rmci trhu prce Slovci reaguj na stimulcie rovnakm spsobom ako obyvatelia ostatnch krajn V4, respektve krajn OECD. Vsledky analzy poukazuj tie na fakt, e jednotlivci s nim vzdelanm, eny a udia vo vyom veku s najcitlivejou skupinou obyvatestva pri zmench v daovom alebo socilnom systme. Zatia o u priemernho mua v produktvnom veku jednopercentn nrast v istej mzde zvyuje pravdepodobnos ekonomickej aktivity len o 0,06 percentulneho
Dostupn na: http://www.rozpoctovarada.sk/download2/WP_1_2014_To_Work_or_Not_to_Work_01.pdf prce predstavuje v tomto prpade vetkch jednotlivcov ochotnch pracova, t.j. s zamestnan alebo si hadaj prcu. 3 Popis modelu v boxe . 1. 4 Vberov zisovanie 2010-2012 SK-SILC zodpovedajce prjmovmu referennmu obdobiu 2009-2011.
1 2 Ponuka

www.rozpoctovarada.sk

KOMENTR 01/2014

bodu, u ien v produktvnom veku je nrast u dvojnsobn. Reakcia jednotlivca s nzkym prjmom predstavuje 0,233 percentulneho bodu, o znamen a 4-nsobn nrast voi priemernmu muovi. Napokon u ud so zkladnm ukonenm vzdelanm a ud vo veku nad 50 rokov sa pravdepodobnos ekonomickej aktivity zvi a o 0,274 respektve o 0,28 percentulneho bodu, o je viac ne 4,5-nsobn reakcia oproti priemernmu muovi v produktvnom veku. To, i si niekto had prcu alebo i si ju v konenom dsledku njde samozrejme ovplyvuj aj alie faktory. Zhrnutie alch faktorov s vplyvom na participciu je na obrzku . 1.
Obrzok 1: Vplyv najdleitejch faktorov na pravdepodobnos participcie
- dvky a in nepracovn prjmy - vy vek - ena - matka dieaa do 3 rokov - dchodca - tudent - nepriazniv zdravotn stav ist prjem zo zamestnania vyie vzdelanie pracovn sksenosti ekonomicky aktvny partner hypotka alebo in dloby vlastnctvo auta Zdroj: KRRZ

Graf . 1 ilustruje fakt, e participcia na trhu prce je zvisl nielen od vnosu zo zamestnania, ale aj od pohlavia a rovne najvyieho dosiahnutho vzdelania. Potvrdilo sa, e najvie rozdiely na trhu prce existuj medzi osobami so zkladnm vzdelanm voi tm so stredokolskm a vysokokolskm vzdelanm. Rovnako u muov aj u ien, absencia vyieho vzdelania zniuje pravdepodobnos participcie a o 15 percentulnych bodov. Pri danej rovni vzdelania sa taktie ukazuje, e eny maj niiu pravdepodobnos participova ako mui. Je zaujmav, e na zklade vpotov rovnak rove pravdepodobnosti participcie dosahuj eny s vysokokolskm a mui so stredokolskm vzdelanm. S rastcimi vnosmi zo zamestnania rozdiely v participcii medzi pohlaviami aj vzdelanostnmi skupinami klesaj.
Graf 1: Pravdepodobnos participcie v zvislosti od pohlavia a ronho vnosu so zamestnania 5

Zdroj: KRRZ
5

Pravdepodobnos participcie je v tomto aj v kadom alom grafe vyslen pre osobu s priemernmi charakteristikami v danej kategrii.

www.rozpoctovarada.sk

KOMENTR 01/2014

V grafe . 2 sa ukazuje, e enat mui maj vo veobecnosti vyiu pravdepodobnos participcie ako slobodn. tatisticky signifikantnm faktorom pozitvne ovplyvujcim pravdepodobnos participcie je aj splcanie hypotky. Zaujmavosou je, e efekt hypotky na nrast participcie je pribline rovnak ako samotn zmena rodinnho stavu. Ak sa navye tieto dva efekty skombinuj, vplyv na vyiu participciu sa kumuluje. Finann tlak spojen so splcanm hypotky a rodinnmi zvzkami sa najvraznejie prejavuje v pravdepodobnosti participcie muov so zkladnm vzdelanm, priom enat s hypotkou m a o 6 percentulnych bodov vyiu ochotu pracova ako slobodn bez hypotky.
Graf 2 Pravdepodobnos participcie muov v zvislosti od vzdelania, rodinnho stavu a vlastnctva hypotky Graf 3 Pravdepodobnos participcie ien v zvislosti od vzdelania, rodinnho stavu a starostlivosti o mal diea

Zdroj: KRRZ

Zdroj: KRRZ

Naopak, ekonomick aktivita matiek malch det je extrmne nzka (graf . 3), stpa vak so zvyujcou sa rovou vzdelania. Pri kontantnej vke rodiovskho prspevku do troch rokov dieaa maj eny s nim vzdelanm men priemern vnos zo zamestnania, a teda aj niiu mieru pravdepodobnosti ekonomickej aktivity.
Box 1: Pouit metodolgia Mikrosimulan model zaha spolon vplyv dan a systmu socilnych dvok na prjem jednotlivca. Vsledky s odhadnut pomocou parametrickho ekonometrickho prstupu, v ktorom sa uvauje trukturlny model ponuky prce a zrove berie do vahy aj aktulny daovo-odvodov a socilny systm na Slovensku. Metodologicky je trukturlny model ponuky prce rozren o detailn modul na simulciu daovo-odvodovho systmu a systmu socilnych dvok. Pomocou tejto metodolgie je odhadnut pravdepodobnos participcie na trhu prce porovnanm dvoch stavov kadho jednotlivca: je prtomn na trhu prce (a pracuje na pln vzok) a je mimo trhu prce. Zkladnm krokom tohto prstupu je vytvorenie konceptu vnos zo zamestnania, ktorm sa analyzuje vplyv pracovnch prjmov na participciu. ist prjem zo zamestnania je znen o tie socilne dvky, ktor jednotlivec nepober, ak je zamestnan na pln vzok (rodiovsk prspevok, dvka v nezamestnanosti, dvka v hmotnej ndzi). Zrove sa analyzuje vplyv inch ako pracovnch prjmov na participciu. Pre tieto ely je presne vyslen nepracovn prjem kadho jednotlivca. Ten zaha kapitlov prjmy, prjmy ostatnch lenov domcnosti a tie socilne transfery, ktor jednotlivec pober bez ohadu nato, i pracuje.

www.rozpoctovarada.sk

KOMENTR 01/2014

Kancelria Rady pre rozpotov zodpovednos, 2014 Imricha Karvaa 1 Bratislava 1, 813 25 Slovensk republika www.rozpoctovarada.sk
Prezentovan nzory a vsledky v tejto tdii s nzormi autorov a nevyjadruj oficilne stanovisko RRZ. Pri reprodukcii asti textu je potrebn uvies okrem organizcie aj nzov materilu. Text nepreiel jazykovou korektrou.