14

ialen profesor
15
ialen profesor
Bude sa musie brni.
Brni?
Ve vie pred km.
Rbert sa zaervenal. Nepoznal ni trpnejie, ako ke mu
nejak sympatick baba rad, e sa m brni proti ikanovaniu.
Sme s Glennom kamarti, vysvetlil jej rchlo. To je len
tak hlpa hra, dlhujem mu toti od verajka dva dolre.
Hovoril o nejakom poplatku.
To je prve sas tej naej hry.
Rbertovi bolo jasn, e mu na to nesko.
Volm sa Karina, predstavila sa. Karina Ortizov.
Rbert Arthur.
Viem, povedala. Poula som, ako sa vol, ke sa ti po-
smieval.
Neposmieval sa mi.
Kamarti si nehdu rozut gumov ervky do vlasov,
povedala. Bola som tam. A vetko som videla.
No, mono by si sa do toho nabudce nemala plies.
Rbertovi tie slov vyleteli rznejie, ne chcel. Karina zo-
dvihla obe ruky v obrannom geste, akoby sa po nej ohnal psou.
Pozri sa, rob, ako mysl, povedala. Len sa mi zdalo, e
potrebuje kamarta, to je vetko.
Poloila skejtbord na asfalt, jednou nohou sa odrazila a rchlo
uhala pre. Bravrne a ladne sa vyhbala ostatnm.
Rbert si v tom okamihu elal, aby sa jej mohol ospravedlni
a vzia svoje slov sp. Neskoro. Karina sa k nemu zatia ako je-
din z tejto koly sprvala kamartsky a on ju za to prve odohnal.
iel s ostatnmi spoluiakmi po schodoch na prv poschodie,
na hlavn chodbu, ktor sa razom stala pestrou zmesou farieb,
zvukov a prekypovala energiou.
Digitlne informan tabule tu vystriedali vek LCD obra-
zovky, kde si iaci mohli preta sprvy o nbore do futbalovho
tmu i o skke do zboru. Pozd stien sa leskol rad kovovch
skriniek na aty namiesto zastaranch selnkov s kombinciou
sel vak mali digitlny dotykov displej s desiatimi tlaidlami.
Ostatn si u do skriniek ukladali batohy a balky s obedom.
Rbert zamieril k tej svojej A 119 a vyukal seln kd,
ktor mu predtm priiel mejlom. Kad tlaidlo poslune pplo,
ke ho stlail, a potom sa dvierka na skrinke s tichm pneuma-
tickm zabzuanm otvorili.
Z diaky zaul pianie dievat, ale nevenoval tomu zvltnu
pozornos. Dievat v iestom a siedmom ronku asto pitia,
i ke na to nemaj nijak dvod.
Jeho nov skrinku rozdeovala kovov polika na dve nerov-
nak asti. Spodn bola vyia, aby si tam mohol na hik poho-
dlne zavesi bundu alebo kabt, hore bola len nzka priehradka
s vetranm, kam si bude uklada taku s obedom.
Rbert sa pozrel do hornej priehradky a od prekvapenia ani
okom nemihol.
Sedela tam vek biela krysa a rchlo pohybovala pyskom.