You are on page 1of 4

Biblica 92 (2011)

1

(.1) 1-20: G. Biguzzi, Witnessing Two by Two in the Acts of the Apostles. Skutky
apotolov nepodvaj vyerpvajci opis toho, ako sa evanjelium rilo a po sam kraj
zeme. Z okruhu Dvanstich sa svtopisec zameriava len na innos Petra a Jna. Podobne aj
pri inch zoznamoch vyzdvihuje iba dvojicu: tefana a Filipa zo siedmych diakonov, z ptice
antiochijskch protagonistov Barnaba a avla, zo zoznamu siedmych Pavlovch
spolonkov len Aristarcha a Trofima. Biguzzi charakterizuje tento literrny tl ako
rencku medzeru (narrative lacuna), ktor nedopovedanm prbehu vahuje itatea do
dejn kerygmy.

21-38: L. Tichy, Was hat Zachus geantwortet? (Lk 19,8). Tvary slovies di,dwmi a
avpodi,dwmi v Lk 19,8 mu by interpretovan ako przent oznaujci budcnos
(Zukunftbezug) alebo opakovanos deja (im habituellen Sinn). Autor lnku analyzuje
monosti vkladu tchto slov a prikla sa k sprvnosti prvho vznamu. Vychdza pritom zo
situcie prvch posluchov, resp. itateov Zachejovej vpovede a z vznamu slova ta.
u`pa,rconta, o preklad ako majetok, vlastnctvo a nie ako prjem.

39-59: M.J.J. Menken, Striking the Shepherd. Early Christian Versions and
Interpretations of Zechariah 13,7. Citciu Zach 13,7 nachdzame v Mk 14,27; Mt 26,31;
Jn 16,32; Barn. 5,12 a v Justnovom Dial. 53,5-6. Vetky sa lia od MT a LXX. Menken
odkrva interpretan k ich korekci: Mk a Mt zmenou tvaru slovesa (udriem namiesto
udri) ukazuj Jeia ako trpiaceho sluobnka, ktorho Otec vydva utrpeniu. Jnova
kristolgia je odlin, a preto uvdza proroctvo len nepriamo v Jeiovej rozlkovej rei.
Barnabov list erp z Mt verzie, ale vyklad ju v protiidovskom duchu. Justn, ktor je
najbli hebrejskmu textu, pravdepodobne cituje revidovan LXX tzv. kaige skupiny.

60-69: J. Schipper, What Was Samson Thinking in Judges 16,17 and 16,20?. Autor
lnku starostlivo analyzuje scnu, v ktorej Dalila zisuje od Samsona tajomstvo jeho sily.
Kvli astmu pouitiu slova ~[p predpoklad, e Samson trpel nespavosou a Dalila mu
pomhala usna milostnmi hrami. tvrt, spen pokus oslabi Samsona nebol ani tak
vsledkom ostrihania vlasov ako skutonosti, e Pn opustil Samsona.

70-80: R.B.Jr. Chisholm, Israels Retreat and the Failure of Prophecy in 2 Kings 3.
Zlyhalo Elizeovo proroctvo po tom, ako Moabsk kr obetoval na hradbch svojho syna?
Tto otzku si kladie Chisholm v svojom lnku a odpoved zporne. Elizeovo proroctvo
bolo podmienen ochotou Izraela vyplni ho. Konen tek izraelskch vojsk zo strachu pred
cudzm bostvom odra poloviatos viery kra Jorama v PNA, ktor je naznaen u na
zaiatku 2 Kr 3.

81-96: R.J.M. Granados, Ephesians 4,12. A Revised Reading. Ef 4,12 je postaven na
troch predlokovch vrazoch: pro.j... eivj... eivj... spolu s ojedinelm slovom katartismo.n.
Granados analyzuje tento ver z hadiska rtoriky v Ef 4,7-16 a gramatickej truktry.
Prichdza k zveru, e tto predlokov veta chce vyjadri shlas (pro.j), zmer (eivj)
a vsledok (eivj) vzahu medzi Kristovm darom a slubou Slovu na budovanie jeho tela.


1
Prstupn na http://www.bsw.org/Biblica/Vol-92-2011/ (30.12.2012).
97-111: S. Bntreau, Lesprance chrtienne selon lptre aux Hbreux: une
spcificit?. List Hebrejom je v mnohch aspektoch originlnym spisom Novho zkona.
Autor tohto lnku vid jeho pecifickos hlavne v osobitom poat slobody. Ndej nie je
oakvanm Kristom vydobytej spsy, ako ju vnma apotol Pavol, ale je realizciou spsy
skrze skutonos, e Kristus vystpil na nebesia a ako ven kaz premiea prtomnos aj
budcnos.

(.2) 161-181: M. Gilbert, O en sont les tudes sur le Siracide?. Njdenie hebrejskch
fragmentov Sir v Qumrne a v Massade pobda biblistov k hlbiemu kritickmu tdiu tejto
mdroslovnej knihy. Gilbert sumarizuje tdie o Sir v priebehu dvadsiatich rokov
a usporadva ich do troch tm: textov, literrne a teologick problmy. Napriek vekmu
siliu zostvaj mnoh otzky ohadom Sir otvoren.

182-203: J.-N. Aletti, Largumentation de Ga 3,10-14, une fois encore. Difficults et
propositions. Prekliate zo Zkona a poehnanie z viery stanov paradoxn vyjadrenie v Gal
3,10-14. lnok Alettiho ukazuje, e na pozad Pavlovho vroku nestoj ani tak logick
sylogizmus, ako skr rabnska metda gezeroth evaoth t.j. vysvetovanie vroku Psma
inm vrokom v naom prpade sa prelnaj citty z Dt 27,26 a Dt 21,23.

204-230: . Nodet, On Jesus Last Week(s). Potom ako Nodet ukzal v svojom lnku
On Jesus Last Supper (Bib 91(2010), 348-369), e Jn podva historicky autentickej popis
paiovch udalost, v tomto novom, rovnomennom prspevku odvoduje, e eucharistick
veera sa neudiala v ase vekononej viglie (14. nisan). A do 2. stor. toti zaznamenvame
viacer redakcie opisu Jeiovho poslednho tda v kontexte formujceho sa idovsko-
kresanskho kalendra.

231-254: G.K. Beale, The Old Testament Background of the Last Hour in 1 John
2,18. Eschatologick vraz posledn hodina v 1 Jn 2,18 pripomna eschatolgiu evanjeli
a 2 Sol, ale sasne sa od nich odliuje zmienkou o prchode Antikrista. Beale stavia 1 Jn
do kontextu grckej verzie Dn: 1 Jn 2,18 me reflektova stnu tradciu zaloen na Dn 7-
12, ktor pouva podobn vrazy (posledn dni, hodina asu, as v hodine) a predpoved
povstanie protivnka Zmluvy (porov. Dn 11).

255-273: E.J. Bridge, Self-Abasement as an Expression of Thanks in the Hebrew
Bible. Vyjadrenie seba poniovania asto sprevdza formulciu vaky v hebrejskej Biblii.
Bridge analyzuje takto vyjadrenia a vma si, e vo vzahu rozprva posluch sa tm
chce zdrazni socilny rozdiel a vo vzahu k Bohu zase vekodunos, s akou me Boh
vyslya modlitby.

274-287: M.J. Kamell, The Implications of Grace for The Ethics of James. Jakubov list
je znmy svojou praktickou, pastoranou a etickou strnkou. Kamell identifikuje teologick
aspekty tohto listu: etika rei a etika spoloenskho a morlneho sprvania vyplva
z jedinenosti Boej prirodzenosti, z Boej spravodlivosti a z istoty jeho boskej
prirodzenosti.

(.3) 321-346: M. Leuchter, Eisodus as Exodus: The Song of the Sea (Exod 15)
Reconsidered. Autor nadvzuje na svoj predchdzajci lnok (Bib 91(2010), 256-268),
v ktorom identifikoval Deborinu piese (Sdc 5) ako pseudomytopoetick opis zpasu medzi
Izraelitami a Kannanmi v skorej dobe eleznej (12. stor. pred Kr.). Vazstvo Izraelitov
nad Kannanmi poda Leachtera pripomna niekdajiu nadvldu Egypta a nachdza odozvu
v Ex 15 ako v liturgickom mtickom hymne, v ktorom JHVH pora Egypanov.

347-367: B. Zapff, Sir 38,1-15 als Beispiel der Verknpfung von Tradition und
Innovation bei Jesus Sirach. SZ sa na viacerch miestach stavia odmietavo voi lekrom,
pretoe dvera, s akou sa na nich obracaj udia, m patri vlune Bohu (2 Krn 16,12).
Tento postoj men Sirachovec v 38,1-15. Zapff analyzuje tieto vere v kontexte helnskej
kultry a stoickej filozofie. Lekrnictvo je asou na Boom diele uzdravovania a na creatio
continua. LXX vak interpretuje HSir 38 viac tradicionalisticky a v duchu kritiky SZ voi
lekrom.

368-391: Ph.F. Bartholom, John 5,31-47 and the Teaching of Jesus in the Synoptics. A
Comparative Approach. V sil rekontruova historick postavu Jeia a jeho posolstvo
sa tvrtmu evanjeliu vo veobecnosti vyta neautentickos v podvan Jeiovch vrokov.
Autor tohto lnku ilustruje na Jn 5,31-47 zhodu medzi Jn a synoptikmi vo vrazoch ohadom
Otcovej manifestcie Syna, naplnenia Psem a pod. Podva podrobn zoznam paralelnch
miest a dochdza k zveru, e Jeiovo uenie u Jn a u synoptikov je identick.

392-410: S.J. Joseph, Seek His Kingdom: Q 12,22b-31, Gods Providence, and
Adamic Wisdom. Jeiov vrok: Hadajte Boie krovstvo a tieto veci vm bud dan,
je klasifikovan ako 12,31 v rekontruovanom prameni Q a tvor zver re sapiencilneho
charakteru. Joseph v svojom prspevku skma vznam slova krovstvo a mdroslovn rz
verov Q 12,22b-31 (Nestarajte sa, o budete jes...). Tmu prozretenosti chpe vo vzahu
k eschatologickmu idelu obnovenia stvorenstva a kristolgie Boieho Syna, resp.
Novho Adama.

411-426: R. Hermans, La christologie dEphsiens. Autor analyzuje gramatick funkciu
a vznam slova plh,rwma v Ef 1,23. Plnosou vetkch Boch milost je Kristus a Boh
privdza k plnosti (plhroume,non) poehnania vo vetkch veriacich. Kristus je tak plnosou
toho, o sa napa v kadom veriacom.

427-441: K.P. Hong, The Deceptive Pen of Scribes: Judean Reworking of the Bethel
Tradition as a Program for Assuming Israelite Identity. Autor prijma Naamanovu
teriu, poda ktorej si Judea osvojila identitu Izraela po dobyt Samrie Asranmi
a nasleduje Blumovu schmu redakcie Gn 28,10-22, ktor predpoklad, e judsk redakcia
vlenila do Jakubovho rozprvania zmienku o troch patriarchoch (13b-14), aby ju urobila
sasou svojich nrodnch dejn.

442-444: A.-F. Loiseau, Note sur la traduction aramenne de 1 R 19,12. Tajupln vraz
hqd hmmd lwq v 1 Kr 19,12 preklad Targum ako: yvxb !yxbvmd lq hlas tch (anjelov),
ktor ticho chvlia. Loiseau analyzuje, o mohlo vies aramejskho pisatea k takmu
prekladu. Pravdepodobne v slove ~md videl synonymum
I.
xbv by ticho, o mohol ahko
zameni s homonymom
II.
xbv modli sa, chvli.

(.4) 481-502: J. Makujina, The Interpretation of Ps 144,14: Applying a Pluralistic
Approach to a Manifold Difficulty. V kontexte SZ ponka 144,14 viacer monosti
chpania zmyslu a prekladu. Makujina sumarizuje monosti interpretcie tohto vera do
dvoch hlavnch tm: pastierskej (14a) a vojenskej (14b-c). Navrhuje zachova obidve tmy
vo vzname: O n dobytok je dobre postaran, nehroz vtrhnutie (nepriatea cez hradby) ani
deportcia ani pla na naich uliciach.

503-527: E. Gass, Jahwe oder der Perserknig? Intertextuelle und semantische Studien
zu Jes 40,10. Posledn vere prolgu DtIz (Iz 40,9-11) zvestuj nvrat Izraela zo zajatia.
Grass na zklade smantickej a intertextulnej analzy tchto verov prichdza k zveru, e Iz
40,1,-11 pod vrazmi vek moc, mocn ruka a ako pastier mieni perzskho kra,
ktor kon z poverenia PNA.

528-553: W. Schtte, Israels Exil in Juda und die Volkersprche in Am 1-2. Na
zklade vrokov proti nrodom v Am 1,3-2,16 Schtte rekontruuje historick pozadie
zaiatku knihy Amosa. Dobytie Severnho krovstva je reflektovan Izraelitami v judskom
exile. Smtok z osudu Izraelitov deportovanch do Edomu (pravdepodobne na nten prce v
baniach) sa spja s vyhrkou voi susednm krajinm, ktor si udrali ist autonmiu od
Asrie.

554-579: H. Stettler, Die Gebote Jesu im Johannesevangelium (14,15.21; 15,10).
V Jeiovch vrokoch v Jn viackrt zaznieva vraz: moje prikzania. Autorka tohto lnku
dva tieto slov do svisu s proroctvami o novej zmluve (Jer 31,31; Ez
36,26), s deuteronomistickm prsubom novho proroka (Dt 18,15-19) a s podmienkou
zachovvania prikzan (Dt 6,4-5). Na pozad tchto textov oznauje vraz moje prikzania
za vysoko kristologick vyhlsenie: Len ten, kto je jedno s Otcom, me vyadova
poslunos pre svoje prikzania

580-596: A.D. Myers, Prosopopoetics and Conflict: Speech and Expectations in John
8. Dialgy v Jn zaraj svojou nesrodosou a asto ved k prekvapeniu i a k pohoreniu
u postv, ktor s konfrontovan s Jeiom. Myersov identifikuje tento rtorick tl ako
prosopopoeia figra, ktorou sa vkladaj do st postv tak slov, ktor maj vznam len
v kontexte celho prbehu a tm s zrozumiten pre posluchov, ktor vedia, ako prbeh
skon. Autorka ilustruje prosopopoetiku na Jn 8, kde idia ako postavy nemu chpa
Jeiove slov, lebo tie s uren a prispsoben posluchom evanjelia, aby uverili v Jeia.

597-610: C. Rohmer, Aux frontires du discours en paraboles (Mt 13,1-53). Sedem
podobenstiev o krovstve v Mt 13 je vloench medzi Jeiove gesto odstupu od svojich
blzkych (12,46-50) a neprijatm Jeia krajanmi v Nazarete (13,53-58). lnok preto
navrhuje vnma tieto podobenstv vo svetle novho prbuzenskho vzahu s Bohom.

Jaroslav Mudro SJ