Biblica 93 (2012)

1


(.3) 321-339: B. C. Gregory, Slips of the Tongue in the Speech Ethics of Ben Sira.
V mdroslovnej literatre je benm motvom rada kontrova svoj jazyk, resp. sta.
Grcka verzia Sir 14,1a pouva namiesto spojenia: whyp wbc[ al (nezarmucuj ho jeho
sta) pre biblick jazyk netypick: ouvk wvli,sqhsen evn tw/| sto,mati auvtou/ (nepomykne sa
svojimi stami), o je vraz znmy z grckej klasickej literatry a nachdza sa aj
v staroegyptskom Pouen Ancheonka. Grerory analyzuje viacer pouitia tohto vrazu
v Sir a na pozad Prs objavuje v om vznam: nedostatok disciplny, o nie vdy
koreponduje s hriechom klamstva alebo ohovrania.

340-356: M. Pavan, Alcune differenze nella divisione delle parole nei manoscritti del
TM. Masoretsk text nemono povaova za absoltnu normu pri analze redakci a pri
porovnvan variant starch prekladov. Pavan na tyroch prkladoch ( 9,1; 102,4; Jb 24,6;
2Kr 6,25) poukazuje, ako sa MT odliuje v Leningradskom a Aleppskom kdexe. Masoreti
okrem rozlenia gramatickch, fonetickch a smantickch elementov vnali do hebrejskej
Biblie tie midrovsk interpretciu najm tam, kde sa text vyznaoval
nejednoznanosou.

357-376: J.-N. Aletti, Analyse narrative de Mc 7,24-30. Difficults et propositions.
Jeiova odpove Srofenianke vyvolva u posluchov a komenttorov urit rozpaky.
Aletti podva naratvnu analzu Mk 7,24-30 v kontexte predchdzajcej state, kde Jei
vyta farizejom zkoprsos tradcie a nuky o pokvrujcich jedlch, o tvor prpravu na
Jeiovu misionrsku cestu do pohanskho kraja. Jei tm, e prirovnva pohanov k
teatm, ich sasne zarauje do domceho prostredia a do blzkosti stola Izraela.
ena svojou odpoveou viery umouje, aby sa Boia spasiten moc prejavila v Kristovi aj
na pohanoch.

377-402: J. C. Ossandn, Bartimaeus Faith: Plot and Point of View in Mark 10,46-52.
Slepec Bartimej je poslednou postavou v Mk, ktor zaka Jeiovu uzdravujcu moc na jeho
poslednej zastvke pred vstupom do Jeruzalema. Autor lnku analyzuje hadisko
rozprvania (narrative point of view) Mk 10,46-52, poda ktorho ryvok stanov ist zver
a vyvrcholenie manifestcie Jeiovej mesiskej identity, ktor zaala Petrovm vyznanm
v Mk 8,27n. Osoba Bartimeja predstavuje idelny model Jeiovho uenka, ktor z poutia
uver, vyznva otvorene svoju vieru, pros Jeia o dar vidie a hne ho aj bezvhradne
nasleduje na ceste kra.

403-426: J. C. Collins, Noah, Deucalion, and the New Testament. U Filn
Alexandrijsk identifikoval biblickho Noeho s grckym mtickm Deukalionom, ktor bol
pre svoju zbonos zachrnen pred potopou (DeP.etP., 23). Collins si vma, e miesta
v NZ, ktor spomnaj prbeh potopy (Mt 24,39; Lk 17,27; Hebr 11,7; 1Pt 3,20n; 2Pt 2,4n)

1
Prstupn na http://www.bsw.org/Biblica/Vol-93-2012/ [cit. 2013-07-30].
nepouvaj vrazy typick pre LXX. Dokonca 2Pt 2,5 oznauje Noeho ako kh/rux (klenot)
rovnako ako Sibyline orkul 1,129 a v 1Pt 3,20 pripomnaj viacer vrazy Platnov opis
potopy (Timaios 22d). Collins preto predpoklad, e podobne ako Filn a Jozef Flvius aj
autori 1Pt a 2Pt dobre poznali grcke opisy dvnej potopy.

427-450: T. Callan, Reading the Earliest Copies of 2 Peter. Najstarmi psomnmi
svedectvami 2Pt s Papyrus 72, Sinajsk a Vatiknsky kdex. Autor tohto lnku si vma
textov varicie tchto rukopisov a podrobne vypotava chyby pri ich prepisovan, ktor sa
vinou tkaj zjednoduenho hlskovania (tzv. itacizmy). Dleitejia je vak
kristologick interpretcia textov: km Vatiknsky kdex vid Jeiovo bostvo v aspekte
odlinosti od Boha Otca (1,2: tou qeou kai Ihsou tou kuriou), v P
72
sa toto rozlenie strca
(tou qu Ihu tou kuriou). Callan poklad Vatiknsky kdex za bli originlnemu zneniu 2Pt.

(.4) 481-499: I. Kalimi, King Solomon: His Birth and Names in the Second Temple
Period Literature. Opis narodenia alamna v 1Krn sa li od 2Sam. Poda kronikra bol
alamn tvrtm synom Betsaby (1Krn 3,5) a jeho teoforick meno Jedidj nie vbec
spomenut. Kalimi vysvetuje prv nezhodu pomocou literrno-numerickej formy 3-4 (resp.
3+1), poda ktorej tvrt (a najmlad) syn zskava trn sm Jda je Jakubovm tvrtm
synom. Druh odlinos autor objasuje tendenciou 1Krn ukza kra Dvida len v dobrom
svetle a meno Jedidj by mohlo pripomen podrobnosti alamnovho pvodu (2Sam
12,24n), ktor 1Krn zatajuje. Autor ilustruje tento vvoj vo vnman alamna aj na Sir, Neh,
, Jozefovi Flviovi a na Talmude, v ktorom je alamn stotonen s Qoheletom.

500-519: A. Pinker, On the Meaning of Job 4,18. Elifazova re v Jb 4-5 predstavuje
majstrovsk ksok biblickej pozie. Avak presn vznam 4,18 zostva hdankou hlavne
kvli nejasnmu vrazu hlht. Pinker podrobne analyzuje cel ver a vid v om uplatnenie
renckej metdy qal waomer (od jednotlivch prems k veobecnejiemu zveru).
V termnoch wydb[ a wykalm rozpoznva vznam: klady a pohyby nebeskch telies
i inch meteorologickch javov. Hapax hlht chpe ako chybn prepis hhlt od hhl
slabn, chabie. Cel ver preklad: Ke on neme dverova svojim sluhom a bda
slabos na svojich posloch. Z vera vyplva: o o skr njde Boh nedokonalosti a chyby na
lovekovi, ke ich doke vidie aj na svojich neivch a pritom stlych obeniciach!

520-542: W. Schtte, Die Amosschrift als juda-exilische israelitische Komposition.
Historick zadelenie inkovania proroka Amosa spad poda Am 1,1 do obdobia pred r. 740
pred Kr. Schtte vak vo svojom prspevku ukazuje, e kom k porozumeniu vntornej
truktry Am je lektra textu z hadiska situcie Izraelanov v judskom exile po r. 720
(israelitische juda-exilische Lektre). Uteenci z Izraela si do Judskho krovstva prinaj
Amosove orkula a podrobuj ich redaknej prave: Am 1-2 opisuje pocity imigrantov
v Judey; Am 3-6 vyta izraelskm elitm vinu za toto neastie; Am 7 menuje priny, preo
Izrael trp; Am 8-9 nakoniec vid jedin ndej v Judey a nie v Asrii.

543-556: M. Thiessen, Abolishers of the Law in Early Judaism and Matthew 5,17-20.
Zdraznenie faktu, e Jei nepriiel zrui Zkon, ale ho splni v Mt 5,17, nepriamo
naznauje, e prvotnej Cirkvi idia vytali odklon od Try. Thiessen rozober pouvanie
slovesa (kata)lu,w v spisoch ranho judaizmu. V 2Mach a 4Mach je zo zruenia Zkona
obviovan Antiochus a v idovskej vojne zasa Jozef Flvius odsudzuje ponanie zeltov,
ktor svojim ruenm Zkona a tradcie prispeli k znieniu Jeruzalemskho chrmu.

557-579: S. T. Ferda, Sealed with the Holy Spirit (Eph 1,13-14) and Circumcision.
Vraz pea Ducha Svtho v Ef 1,13 me pripomna inician kresansk obrady krstu
a pomazania. lnok Ferdu vak poukazuje na kontext medzitestamentlnej literatry
a Pavlovch listov, na zklade oho prichdza k zveru, e pod peaou sa v prvom rade
mysl na obriezku. Spomnan slovn spojenie m napomc vyrieeniu naptia medzi
idovskmi kresanmi a obrtenmi pohanmi.

580-589: B. J. Noonan, Hide or Hue? Defining Hebrew vx;T;. Pri opise zhotovenia
svtostnku na pti (Ex 35; Nm 4) sa viackrt ako poahov materil spomna tachov
koa (vx;T; rA[). Presnejm vznamom slova vx;T; sa zaober v svojom lnku Noonan,
ktor polemizuje s nzorom S. Dalleyovej, e tento vraz je odvoden od akkadskho duu
a churittskho tuiwe vo vzname navleen korle z jemnej fajanskej keramiky. Pretoe
vx;T; je dvan vdy do svisu s koou, je pravdepodobnejie, e oznauje ist druh koe
podobne ako egyptsk slovo s. Sporn naproti tomu zostvaj niektor lexiklne
vysvetlenia, e me is o vznam tmavej farby (poda akkadskho du a prekladov LXX
a Vulgty), koe z delfna (poda arabskho tuas, BDB) i koe legendrneho
jednoroca (Talmud).

590-600: J. Kilgallen, Was Jesus Right to Eat with Sinners and Tax Collectors?.
Lukovo evanjelium sa zvl vynma milosrdnm prstupom ku kajcim hrienikom. Jei
je v prvom rade ten, kto zostva i trvi as (mei/nai) s hrienikmi. Na vitku farizejov,
e je s hrienikmi a mtnikmi, ponka Lk nie len pohotov odpove v 5,31, ale tie sriu
podobenstiev (kap. 15) a gest voi kajcnikom (kap. 5; 7), ktor vrcholia v prbehu o
mtnikovi Zachejovi (kap. 19), ktor ilustruje innos Jeiovej metdy priatelenia sa
s hrienikmi. Kilgallen pozoruje tto jednotn lukovsk lniu, na pozad ktorej objasuje
tie Jeiov vrok: Mdros (t.j. sprvnos Jeiovho konania) ospravedluj jej deti (t.j.
kajce a navrten Boie deti) (Lk 7,35)

601-608: J. Swetnam, The Meaning of toi/j avkou,sasin at Hebrews 4,2. Vo veri: Ve
aj nm sa hlsalo evanjelium tak ako aj im. Ale im pout slovo neosoilo, lebo sa nespojili
vierou s tmi, ktor ho pouli (toi/j avkou,sasin) (Hebr 4,2) zostva otzkou, kto s t, ktor
pouli. Zvyajne sa tu mysl na mal skupinku vernch idov (Jozue, Kleb), o vak
neodpoved charakteru Hebr, ktor kladie draz na citt: Nevojd do mjho pokoja!
Swetnam poklad za hermeneutick k k tejto stati ako aj k celmu listu eucharistiu
prvch kresanov. Vierou sa maj tto kresania pripoji k predstavenm (13,7.17), ktor
predsedaj eucharistii, odovzdvaj Jeiovo evanjelium a umouj vstpi do pokoja.
Jaroslav Mudro SJ