You are on page 1of 3

Biblica 94 (2013)

1

(.1) 1-23: M. V. Fox, Gods Answer and Jobs Response. Boia odpove Jbovi v kap.
38-40 nechva zdanlivo nevyrieen problm utrpenia spravodlivho loveka. Poda
veobecne uznvanho nzoru M. Tsevata (1966) sa v tchto kapitolch zdrazuje absencia
Boej spravodlivosti vo svete. Fox vak argumentuje s tmto postojom svojho uitea
a predstavuje ir kontext tmu utrpenia a harmnie vo svete (Jb, 104). Z Jbovej
perspektvy chbajca spravodlivos otvra monos bezpodmienenej dvery k Stvoriteovi.
Navye itate vie z Jb 1-2, e Jbovo utrpenie m sli k potvrdeniu jeho vernosti a Bohu
jeho stav nie je ahostajn.
24-46: D. A. Bosworth, The Tears of God in the Book of Jeremiah. Pla a slzy s asto
sa opakujcim motvom v Jer. LXX nepripa opis placeho Boha a v Jer 9,9.17 a 14,17
prisudzuje slzy bu samotnmu Jeremiovi alebo Boiemu udu (pridajc zmeno ).
Podobne niektor komenttori obhajuj vntorn nemennos Boha (a-patheia) a prisudzuj
slzy prorokovi. Bosworth odmieta takto interpretciu a na zklade exegzy verov 8,23;
9,9.17; 13,17; 14,17 a porovnania s textami starobylho Blzkeho vchodu (najm
s ugaritskm KTU 1.16 I.25-28) dokazuje, e pla a slzy s v MT pripisovan Bohu, ktor
iali nad stroskotanm vzahom s vyvolenm udom.
47-62: F. Bianchini, Il in Gal 5,136,10. Termn sa v liste Galaanom
vyskytuje 32-krt a zva ide o vyjadrenie Mojiovho zkona. Tento vznam sa vak men
v Gal 5,13-6,10, ako na to poukazuje vo svojom lnku Bianchini. V 5,14 sloboda od zkona
vedie k jeho splneniu v lske; v 5,23b sa potom zkon predstavuje ako ovocie Ducha a ver
6,2 zavruje tento rozvoj zkona vo vraze: , ktor v Kristovi vid
normu a princp ivota kresana.
63-79: J. M. Granados Rojas, Is the Word of God Incomplete? An Exegetical and
Rhetorical Study of Col 1,25. Zver vera Kol 1,25 (aby som naplnil Boie slovo)
privdza itatea k otzke, v akom zmysle je Boie slovo ete nenaplnen. Rojas sleduje
vznam slova v Kol a prichdza k zveru, e m dvojak denotciu: gnozeologick
a etick: naplni Boie slovo nezaha len priestorov rozmer urobi ho znmym (aspekt
gnozeologick) po celej zemi ale tie kvalitatvny, t.j. privies veriacich k zrelosti ivota
v Kristovi (aspekt etick).
80-99: S. Hafemann, Divine Nature in 2 Pet 1,4 within its Eschatological Context.
Pouite slova v 2Pt 1,4 (aby ste sa skrze ne stali astnmi na Boej prirodzenosti)
otvra viacero monost interpretcie. Hafemann si vma rozdielnosti v chpan Boej
prirodzenosti v grckej filozofii a v helnskej idovskej literatre. V kontexte
eschatologickho Druhho Petrovho listu tento ver predstavuje Bo prsub spoluasti na
konenom diele vykpenia a vraz vyjadruje dynamick charakter Boieho
konania.

1
Prstupn na http://www.bsw.org/Biblica/ vol-94-2013/ [cit. 2014-06-20].
Animadversiones: 100-106: Th. Booij, A Circumstantial Clause in Psalm 99,4.
Syntaktick neprehadnos v 99,4 vytvra problmy s prekladom tohto vera. Booij
porovnva rzne verzie prekladu a navrhuje vidie v vodnej strofe ( )
vedajiu vetu vyjadrujcu prinn vzanos so zvykom vera. Jeho preklad znie: Pretoe
krova moc miluje spravodlivos, ty si ustanovil rovnos; v Jakubovi si vzbudil prvo a
spravodlivos (As the strength of the king loves justice, you have established equity; in Jacob
you have brought about justice and righteousness).
107-116: A. Van de Sande, / + QAL. V tyroch prpadoch ( 80,5; Ex
10,3; 16,28; Hab 1,2) sa vyskytuje kontrukcia / + forma qal. De Sande
analyzuje tieto tyri vere a sloves vo forme qal oznauje ako stavov opisujce vntorn
stav a ponka svoj preklad tyroch verov do franczskeho jazyka.
117-120: B. Sargent, Chosen through Sanctification (1 Pet 1,2 and 2 Thess 2,13). The
Theology or Diction of Silvanus?. Zmienka o Silvnovi (2Sol 1,1; 1Pt 5,12) a vskyt
jedinenho slovnho spojenia (2Sol 2,13; 1Pt 1,2) viedli viacerch
komenttorov k zveru, e Silvn by mohol by autorom diktujcim 2Sol a 1Pt. Sargent vak
zdrazuje teologick odlinos tchto listov. Km 2Sol m eschatologick charakter, 1Pt
predstavuje poiadavky ivota kresana v prtomnosti. Spomnan spojenie v kontexte 2Sol
oznauje vyvolenie skrze posvcujce dielo Ducha, t.j. motv, ktor sa v 1Pt nevyskytuje

(.2) 161-185: J-D Dhling, Gott und die Gier. Altorientalisch-alttestamentliche
Erkundungen eines aktuellen Begriffs.. V ugaritskej literatre je boh smrti a sucha Mot
vykresovan ako parav hltan (np.blt). Dhling preto porovnva motv hltavosti v KTU
1.5 I, II s mnohovznamovm vrazom v SZ. Mot je spolu s bohom daa dleit pre
rodu, ale jeho paravos prina smr. V SZ sa tto predstava zrkadl v niektorch opisoch
podsvetia (), ktor pohlcuje zomrelch. Paravos vak strca svoju mytologick
funkciu a stva sa udskou negatvnou rtou v socilno-ekonomickch konfliktoch.

186-209: Ph. Sumpter, The Coherence of Psalms 1524. Od roku 1982, kedy Auffret
predstavil jednotn chiastick truktru almov 15-24, pribdali publikcie analyzujce tto
mal zbierku almov (A: 15; B: 16; C: 17; D: 18; E: 19; D': 20-21; C': 22; B':
23; A': 24). Sumpter prechdza tmito teriami a almy 15; 19 a 24 nazva rmcom
truktry s pribdajcou intenzitou: 15 (B: vstup Try) / 19 (A: stvorenie; B': Tra) / 24
(A': stvorenie; B'': vstup Try; C: prchod). Tto trojica almov dva nsledne teologick
vznam ostatnm existencilnym almom, ktor vytvraj tematick paralelizmus: 16
a 23 (almy dvery); 17 a 22 (t, o hadaj Pna); 18 a 21-22 (loha kra v Boom diele
spsy).
210-236: M. Jennings, The Fourth Gospels Reversal of Mark in John 13,3114,3.
tvrt evanjelium na rozdiel od synoptikov nezaha Jeiovu apokalyptick re. Jennings
porovnva Markovu eschatolgiu (Mk 13) s Jn 13,31-14,3 a nachdza spolon motvy: Syn
loveka, slva, ndej v utrpen, prchod, zhromadenie vyvolench. Navye v Mk 12 zaznieva
tma prikzania lsky rovnako ako v Jn 13 a v 14. kapitole Mk zasa predpove Petrovho
zapretia koreponduje s Jn 13. Na zklade tchto podobnost Jennings vyslovuje predpoklad,
e autor tvrtho evanjelia bol dobre oboznmen s Markovm evanjeliom a Jeiovu
apokalyptick re prepracoval v perspektve oneskorenej parzie a poiadavky vytrva
v seniach.
237-256: . Pereira-Delgado, Las profundidades de Dios en 1 Corintios 2,10 y
Romanos 11,33. Pavol v 1Kor 2,10 opisuje Ducha, ktor skma Boie hlbiny, a v Rm
11,33 asne nad hbkou Boieho bohatstva. Poda Pereira-Degadu sa tto metafora hlbiny
vzahuje na obmedzenos udskho poznania a sasne na vekos Boieho zjavenia
a prsubu eschatologickej spsy. V kontexte obidvoch verov sa cituje Iz 40,30: Kto
usmernil ducha Pnovho a ktor poradca ho pouil? Centrlnymi tmami s tajomstvo
a mdros, o upozoruje na gnozeologick vznam hbky.
Animadversiones: 257-267: J. L. Ska, Genesis 22: What Question Should We Ask the
Text?. Sta o obetovan Izka v Gn 22,1-19 je tradine povaovan za elohistick text. Ska
naproti tomu ukazuje, e tento prbeh nekoreponduje s nim v Gn 12-25. Motv skky
() je typick deuteronomistick element a svojm charakterom Gn 22,1-19 zodpoved skr
knihe Jb. O ovea neskorom datovan tejto perikopy sved tie chbajca zmienka v 2Krn
3,1, kde sa vrh Moria viae len s Dvidovou postavou. tl Gn 22,1-19 mono oznai za
anagnorisis (Aristoteles, Poetica X,1452a 14-18) moment rozpoznania zo strany Boha
bez peripetie odkresujcej vntorn rozpoloenie Abrahma.

Jaroslav Mudro SJ