PRÁVNA ANALÝZA NÁVRHU VÝNOSU

ÚRSO S PREDPOKLADANOU
ÚČINNOSŤOU OD 15. 6. 2010

________________________________________________________

Uvedená právna analýza má za cieľ venovať sa aspektom uplatnenia návrhu výnosu

ÚRSO s predpokladanou účinnosťou od 15. 6. 2010, ktorý významným spôsobom
pozmeňuje a ovplyvňuje podnikanie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie

Predkladaná analýza má za cieľ analyzovať súlad návrhu ÚRSO s:

I. vnútroštátnym poriadkom
II. medzinárodnými záväzkami SR
III. resumé

___________________________________________________________________________

Bratislava máj 2010

 I.

A) NAVRHOVANÁ ÚPRAVA A VNÚTROŠTÁTNE PRÁVNE PREDPISY

Návrh výnosu ÚRSO, ktorým sa mení a dopĺňa Výnos Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 2/2008 bol zverejnený na stránke úradu 3. 5. 2010, pričom pripomienkové konanie
k predmetnému výnosu sa začalo 4. 5. 2010 a potrvá do dňa 19. 5. 2010. Schvaľovací proces je
navrhovaný zrýchlený, avšak zrýchlenie postupu nie je riadnym spôsobom odôvodnené,
respektíve skrátený postup nie je odôvodnený vôbec. Navrhovateľ iba vo všeobecnosti udáva, že
novelou zákona o energetike získal nové kompetencie, na základe ktorých upravuje reguláciu
odvetvia elektroenergetiky pre rok 2011. Toto tvrdenie navrhovateľa kopíruje text návrhu výnosu
iba po bod 8., ktorý predpokladá prijatie § 6c za súčasný § 6b s názvom „Prechodné ustanovenia
účinné od 15. júna 2010“, pričom samotný text § 6c je:

„Podľa ustanovení účinných od 15. júna 2010 sa prvýkrát postupuje pri predkladaní návrhu ceny
a schvaľovaní ceny na rok 2011 okrem bodov 1., 2., 14. až 22., 25., 26., 28. až 31., podľa ktorých sa
postupuje po nadobudnutí účinnosti tohto výnosu.“

Na základe tohto ustanovenia je viac ako zrejmé, že niektoré časti výnosu sa stávajú
účinnými už pre rok 2010, teda rok, ktorý už má výnosom ÚRSO platne a účinne upravené
stanovovanie cien. Preto je potrebné rozobrať ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť a budú
aktívne ovplyvňovať právny stav od 15. 6. 2010.
Body 1. a 2. výnosu upravujú § 1, pričom aplikujú znenie, ktoré mení iba časť terminológie, ale
významným spôsobom neovplyvňuje priestor a spôsob podnikania v tomto sektore. Účinnosť od
15. 6. 2010 by rovnako mali mať body 14 – 22 návrhu výnosu. Medzi týmito bodmi sa nachádza
aj bod 16., ktorý upravuje nové výkupné ceny elektrickej energie primárne od roku 2011, ale na
základe prechodných ustanovení sa majú tieto ceny aplikovať už od 15. 6. 2010. Tu však nastáva
pomerne vážny právny problém. Takto poňaté prechodné ustanovenie je minimálne na hranici
porušenia zásady zákazu retroaktivity právnej úpravy. Ceny pre rok 2010 boli už platne stanovené
výnosom z 9. 9. 2009, ktorým sa stanovila cena pre kalendárny rok 2010. Ešte nikdy sa nestalo,
aby sa výnosom ÚRSO menila výkupná cena počas kalendárneho roka. Je tomu tak z dôvodu, že
cena sa vždy stanovuje na budúce obdobie, ktoré nastane v neskoršom období tak, aby uvedený
sektor mal možnosť na prijatú zmenu zareagovať. Takto prijaté znenie však zásadným spôsobom
ovplyvňuje dôveru účastníkov predmetného trhu v právnu úpravu, keďže sa mení počas
rozhodného obdobia, na ktoré už bola cena stanovená.
Ustanovenie čl. 1 ods. 1 ústavy ustanovuje všeobecný princíp právneho štátu, ktorého
znakom je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) aj „požiadavka
(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného
(retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení” (ÚS 36/95). Zákaz retroaktivity,
ako súčasť princípu právnej istoty, je etablovanou súčasťou ustálenej judikatúry Ústavného súdu.
Rovnako to platí aj vo vzťahu k deleniu retroaktivity na priamu a nepriamu, preto na ilustráciu
„pravá retroaktivita zákona predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých
minulých skutkových a právnych stavov (práv alebo povinností). Nepravá retroaktivita znamená, že neskorší
zákon pôsobí na ešte neuzavreté vecné stavy a právne vzťahy. Neskorší zákon uzná skutkové podstaty alebo
právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych
následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona
ešte nenastali.“ (PL. ÚS 3/00). Je zrejmé, že zmena výkupnej ceny ani nie v polovici rozhodného
obdobia je na hranici a zrejme aj za ňou čo sa týka retroaktivity. Účastníci trhu od septembra
2009 poznali výkupnú cenu pre rok 2010, čomu prispôsobili svoje aktivity. Táto cena je v zmysle
zákona č. 309/2009 Z.z. od momentu pripojenia záväzná na 15 kalendárnych rokov. Na základe
týchto skutočností začali byť realizované investičné zámery, ktoré budú takouto zmenou
z najväčšou pravdepodobnosťou zmarené. Je pritom potrebné uviesť, že štát už v priebehu
realizácie týchto projektov významným spôsobom obmedzil široký prístup do odvetvia. Práve
preto je tento retroaktívny krok úplne nelogický, pretože likviduje subjekty v sektore, ktoré splnili
prísne zákonné požiadavky, ako napríklad súhlas SEPS, Osvedčenie ministerstva hospodárstva.
Ak chcel štát regulovať tento sektor, mal tu významný priestor, ktorý aj využil. Navrhovanou
úpravou však zlikviduje práve subjekty, ktoré boli pri splnení podmienok úspešné, pretože tí, čo
podmienky nesplnili už sektor opustili skôr.
Takto stanovená cena sa jednoznačne dotýka aj subjektov, ktoré vykonávali svoje aktivity
pred rokom 2010, pričom vedeli od septembra 2009 o cene pre rok 2010. Tomu prispôsobili
svoje aktivity a boli si vedomí rizika, že ak nestihnú zariadenia pripojiť do konca roku 2010
nebude sa ich táto cena dotýkať. Rovnako sa prvýkrát v histórii stalo, že na prípravu a korekciu
investičných plánov nie je priestor ani jeden kalendárny mesiac. Tento stav je pritom spôsobený
výlučne prechodnými ustanoveniami § 6c návrhu výnosu, jeho druhou časťou vety, ktorá
upravuje účinnosť niektorých ustanovení výnosu nie od roku 2011, ale momentom účinnosti
výnosu samotného.
K tomuto je potrebné uviesť, že je prirodzené, že pri prijímaní novej právnej úpravy
dochádza ku konfliktu s úpravou dovtedajšou. V tejto súvislosti ústavný súd vyslovil, že „časový
konflikt právnych úprav je spojený v každom prípade so zásahom do princípov rovnosti a ochrany dôvery občana
v právo. Posudzovanie tohto konfliktu intertemporality by sa malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by
viesť k záveru o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp
právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovalo.“ (ÚS 25/05). Vychádzajúc
z citovaného rozhodnutia, pri časovom konflikte dvoch právnych úprav sa má zvoliť legislatívne
riešenie rešpektujúce a vyvažujúce princíp právnej istoty s princípom rovnosti. Bežným
legislatívno-technickým nástrojom takéhoto riešenia sú prechodné ustanovenia, ktoré predmetné
princípy zohľadňujú a časový konflikt právnych úprav riešia. Zastávame názor, že aj napriek
existencii prechodných ustanovení nie je v tomto prípade vyriešený konflikt medzi princípom
právnej istoty a princípom rovnosti pri materiálnej kolízii skoršej a neskoršej právnej úpravy, ale
že dochádza k ústavne neprípustnému zásahu dokonca do oboch týchto princípov.
Najabsurdnejšie na danom návrhu pôsobí osobitná časť dôvodovej správy, ktorá k bodu
8. (prechodné ustanovenia) neustanovuje žiadny dôvod, prečo sa navrhuje účinnosť od 15. 6.
2010 a pri bode 16. (návrh cien) dokonca uvádza, že ide o ceny, ktoré boli určené pred 1. 1. 2010.
Takéto odôvodnenie okrem skutočnosti, že mu absentuje právny základ, keďže text návrhu
upravuje toto ustanovenie odlišne, je aj retroaktívne a svedčí o nepripravenosti tohto návrhu
a jeho riadneho odôvodnenia a iba zdôrazňuje skutočnosť, že sa snaží obmedziť a znemožniť
podnikanie v sektore, ktoré sa na Slovensku nezačalo ešte ani príslušne rozvíjať.

B) NAVRHOVANÉ RIEŠENIE

Na to, aby sa štát vyhol prípadným súdnym sporom o náhradu spôsobenej škody a ušlého
zisku, ktorá je súčasťou nároku, je potrebné rešpektovať ustanovenie § 6 ods. 6 zákona č.
309/2009 Z.z., ktorý ustanovuje maximálne možné zníženie pre ďalšie rozhodné obdobie na
výšku 90 % súčasnej ceny. Rovnako by sa v pripomienkovom konaní mala vypustiť druhá časť
vety v bode 8. výnosu, ktorá znie „okrem bodov 1., 2., 14. až 22., 25., 26., 28. až 31., podľa ktorých sa
postupuje po nadobudnutí účinnosti tohto výnosu.“

II.

A) NAVRHOVANÁ ÚPRAVA A MEDZINÁRODNÉ DOHODY

Slovenská republika je k dnešnému dňu viazaná niekoľkými medzinárodnými dohodami

väčšinou bilaterálneho charakteru, na základe ktorých sa zaviazala dodržiavať a chrániť záväzky
subjektov v súvislosti s ochranou investícií na území Slovenskej republiky. Nemá zmysel
vymenovávať všetky krajiny, s ktorými má SR uzatvorená takúto dohodu, pretože v prípade
potreby je zoznam krajín zverejnený na stránke Ministerstva financií SR
(http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4597). Z uvedených krajín iba vyberáme
Nemecko, Rakúsko, Holandsko, USA, Kanada, Čína, Španielsko, Portugalsko alebo Taliansko.
V zásade sa dá konštatovať, že s každou významnou krajinou, ktorá sa zaoberá obnoviteľnými
zdrojmi energie, má SR uzatvorenú bilaterálnu dohodu o ochrane investícií na území SR
a naopak. Tieto dohody majú približne rovnaký obsah a na základe nich sa strany zaväzujú
podporovať vzájomné investícii na svojom území a neohrozovať a nediskriminovať ich
svojvoľnými opatreniami, ktoré zabraňujú realizácie investícií na území SR. Napríklad v zbierke
zákonov je pod číslom 573/1992 Zb. zverejnená Dohoda medzi Českou a Slovenskou
Federatívnou Republikou a Spolkovou republikou Nemecko o podpore a vzájomnej ochrane
investícií. Táto dohoda po rozdelení do dnešného dňa zaväzuje aj SR.
SR sa na základe tejto dohody zaviazala v: „Čl.2
1. Každá zmluvná strana bude na svojom území podľa svojich možností podporovať investície
investorov druhej zmluvnej strany a povoľovať tieto investície v súlade so svojimi právnymi
predpismi. V každom prípade bude poskytovať týmto investíciám spravodlivé a rovnaké
zaobchádzanie.
2. Žiadna zo zmluvných strán nebude na svojom území akokoľvek poškodzovať svojvoľnými alebo
diskriminačnými opatreniami správu, riadenie, používanie alebo využitie investícií investorov
druhej zmluvnej strany.
3. Investície a ich výnosy, ako aj reinvestície a výnosy z nich požívajú plnú ochranu tejto Dohody.“
Z uvedeného citovaného textu je nepochybné, že ak investor počítal pre rok 2010
s výkupnou cenou stanovenou výnosom ÚRSO zo septembra 2009, tomu podriadil svoj
investičný plán a zámer, začal investíciu realizovať a počas tejto realizácie sa zmenia podmienky,
ktoré sú horšie ako tie, s ktorými investor oprávnene počítal, jeho investícia sa dá považovať za
znehodnotenú alebo aj zmarenú. Hlavným problémom v tomto prípade je skutočnosť, že sa cena
mení v priebehu rozhodného obdobia (necelá polovica obdobia), pričom investori oprávnene
v zmysle platnej legislatívy počítali so zmenou až pre nové rozhodné obdobie, teda rok 2011, čo
by bol štandardný postup. Prijatím prechodného ustanovenia, ktoré má aplikovať ceny pre nové
rozhodné obdobie aj na časť času starého rozhodného obdobia, výrazným spôsobom poškodzuje
a znehodnocuje investície začaté počas tohto kalendárneho roku, ktoré mali byť dokončené
a sprevádzkované po 15. 6. 2010, pričom ešte koncom apríla nebolo zrejmé, že by sa podmienky
mali pre rok 2010 akýmkoľvek, čo i len minimálnym spôsobom meniť. Zahraniční investori, ktorí
vynaložili finančné prostriedky v roku 2010, pričom počítali s právnou úpravou, ktorú samotné
ÚRSO v čase prijatia prezentovalo ako úpravu na celý rok 2010, nemali a nemajú najmenšiu
možnosť prehodnotiť svoje investičné zámery a prijať potrebné opatrenia. Týmto krokom im
vzniká priama škoda, za ktorú bude niesť zodpovednosť SR. Rovnako je takýto krok v rozpore
s bilaterálnymi dohodami, ktorými je SR viazaná a ktoré má podpísané so všetkými významnými
krajinami, ktoré na území SR investovali do obnoviteľných zdrojov energie.
Rovnako je potrebné si uvedomiť, akým zneisťujúcim spôsobom takýto návrh môže
zapôsobiť na ďalších zahraničných investorov, keďže nielenže sa menia pravidlá v období,
v ktorom ešte pred týždňom boli garantované, ale zároveň sa menia v rozpore s platnými
zákonmi SR (rozpor s § 6 ods. 6 zákona č. 309/2009 Z.z.). Takýto krok teda nielenže poškodí
zahraničných investorov, ktorí už finančné prostriedky vložili, ale zároveň aj odradí ostatných,
ktorí vôbec uvažovali nad možnou investíciou na území SR.
V prípade prijatia a vstupu tohto výnosu do platnosti a účinnosti hrozia SR arbitrážne
konania z dôvodu porušenia bilaterálnych dohôd, ktorými je SR viazaná. V týchto dohodách sa
pritom SR dobrovoľne zaviazala nahradiť škodu, ktorú svojím postupom spôsobí prípadným
zahraničným investorom. Tí si zároveň môžu uplatniť nárok ušlého zisku, keďže štát mení
pravidlá, ktoré predtým garantoval na celý kalendárny rok 2010. To spôsobí ukončenie mnohých
investícií vo finálnej podobe, ktoré už boli tesne pred uvedením do prevádzky, avšak termín 15.
6. 2010 nedokážu stihnúť. Rozhodnutie, ktoré obmedzuje alebo poškodzuje investície musí byť
prijaté na základe zákona (tak ako to vyplýva z väčšiny bilaterálnych dohôd), a to výnos ÚRSO
jednoznačne nespĺňa aj svojou právnou silou a zároveň aj skutočnosťou, že je v rozpore
s platnými právnymi predpismi v SR.
Ďalším problémom je, že mnoho zahraničných, ale aj domácich investorov už čerpalo
bankový úver na realizáciu projektu. Cenu platnú pre celý rok 2010 považovali za záväznú aj
bankoví analytici a ide o jedno z mála odvetví, ktoré nemá až také problémy pri získavaní
bankových úverov. Po prijatí takejto zmeny je logickým krokom prehodnotenie poskytnutých
úverov, čo môže ešte prehĺbiť dopady takéhoto rozhodnutia na realizáciu týchto projektov
vôbec.
Komunitárne právo Európskej únie rovnako postihuje takéto menenie súťažných
podmienok garantovaných štátom počas jeho trvania. Rovnako považujem za potrebné uviesť
záväzok SR zabezpečovať 14 % celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (priemer EÚ
je pritom stanovený až na 20 %). Prijatím tohto výnosu je nemožné tento záväzok SR splniť, čo
spôsobí štátu ďalšie škody v súvislosti nesplnenia si záväzku vyplývajúceho z komunitárneho
práva.

III.

RESUMÉ

Je nepochybné, že návrh výnosu ÚRSO predložený na pripomienkové konanie je

v rozpore s viacerými právnymi predpismi platnými na území SR, ako aj medzinárodnými
dohodami, ktorými je SR viazaná. Riešení tohto problému je niekoľko. V prvom rade je potrebné
uviesť, že sektor obnoviteľných zdrojov vo veľkej miere počíta so zmenou, ktorá by mala nastať
pre rok 2011, a to v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie,
teda úprava max o 10 %, pričom je potrebné uviesť, že nie pri všetkých spôsoboch produkcie
energie z obnoviteľných zdrojov, je táto zmena žiaduca (ako napríklad cena el. energie pri
anaeróbnej fermentácii, na ktorú môže byť pozitívne naviazané množstvo pracovných miest
v poľnohospodárstve). Zmena pravidiel počas ich trvania je v rozpore so všeobecne záväznými
pr. predpismi, medzinárodnými zmluvami, ako aj komunitárnym právom. Rovnako je potrebné
uviesť, že touto zmenou absentuje akýkoľvek pozitívny prvok v sektore.
Riešením je prijať výnos, ktorý by rešpektoval platné zákony a právne zásady SR a EÚ,
a bol prijatý pre nasledovné rozhodné obdobie – kalendárny rok 2011. Akékoľvek iné prijatie
spôsobí SR priame škody a to najmä žalobami zo strany investorov, ako aj neinvestovaním na
území SR v rozsahu cca 360.000.000,- €, čo spolu s náhradou škody bude predstavovať celkovú
škodu a záväzok SR vo výške niekoľkých miliárd €.