Ing. Katarína Cséfalvayová, Ing.

Ľubomír Billý
Fakulta medzinárodných vzťahov
Ekonomická univerzita v Bratislave

Migrácia v čase krízy

Abstrakt
Autori sa v príspevku zaoberajú vplyvom globálnej finančnej a hospodárskej krízy na
medzinárodnú migráciu. V prvej časti analyzujú dopady migrácie na jednotlivé skupiny
migrantov, v druhej a štvrtej časti sa zaoberajú vplyvom krízy na hlavné migračné oblasti
a toky a v tretej časti charakterizujú vývoj remitencií v krízovom období. Na záver autori
hodnotia impakt krízy na postoj jednotlivcov i krajín k migrantom.
Kľúčové slová: kríza, remitencie, migranti, cieľová krajina, krajina pôvodu, imigračná
politika

Abstract
In the present article the authors treat the impact of the global financial and economic crisis
on the international migration. In the first part of the article they analyse the influence of the
crisis on the diferent groups of migrants, in the second and fourth part they treat the impact of
the crisis on the main areas of migration and in the third part they characterise the evolution of
remitences in the period of crisis. Finally, the authors evaluate the effect of the crisis on the
attitude of both countries and individuals towards the migrants.
Keywords: crisis, remitences, migrants, host country, country of origin, immigration policy

Úvod
Súčasná globálna finančná a hospodárska kríza ovplyvnila azda všetky oblasti hospodárskeho,
politického a sociálneho života. Jej mimoriadne výrazný dopad zaznamenal aj všadeprítomný
fenomén posledných desaťročí – globalizácia, spolu so všetkými svojimi aspektmi, vrátane
medzinárodnej migrácie. Ide o približne 200 miliónov ľudí, ktorí opustili svoju krajinu
v nádeji na lepší život, namiesto ktorého však na nich čaká neistá budúcnosť.
Týchto 200 miliónov migrantov predstavuje v súčasnosti 3 % svetovej populácie, predikcia
OSN však predpokladá v roku 2010 už 214 miliónov migrantov. Ilegálna migrácia podľa
odhadov tvorí niečo vyše 10 %, keď jej odhady variujú medzi 20-30 miliónmi. Z oblastí sú
migranti najviac koncentrovaní v oblasti Oceánie a Severnej Ameriky, z krajín sú na prvom
mieste USA.
Vplyv krízy na imigráciu je veľmi podstatný najmä tam, kde sú migranti dôležitou súčasťou
pracovného trhu – vo Francúzsku, Holandsku, Veľkej Británii pripadá na 10 pracujúcich 1
migrant, v Írsku a Španielsku je to jeden z ôsmich, v USA je to jeden zo siedmich
a v Austrálii až jeden zo štyroch. 1 Kvôli celosvetovej recesii prišlo o prácu 18-30 miliónov
ľudí, niektoré odhady sa šplhajú až k číslu 50 miliónov. Veľká časť z nich sú migranti, pre
ktorých tak nastala nová situácia a neistá budúcnosť. Migranti sú v čase krízy obzvlášť
zraniteľní z dôvodu, že väčšina z nich vykonáva nízkokvalifikovanú prácu v sektoroch, ktoré
bývajú recesiou najviac postihnuté. V ešte horšej situácii sa ocitajú ilegálni migranti kvôli
obmedzenému prístupu k sociálnym a zdravotníckym službám, ktoré by im mohli pomôcť
zmierniť na istý čas stratu zamestnania. Je však náročné dopady recesie na migráciu
zovšeobecniť, závisia totiž od ekonomiky cieľovej krajiny, sektoru, v ktorom imigrant našiel
uplatnenie, dobe pobytu v krajine či legálnosti jeho pobytu.2
Prečo sú imigranti zraniteľnejší v čase krízy?
V prvom rade preto, že pracujú v sektoroch, ktoré sú citlivé na hospodárske cykly, akými sú
stavebníctvo, predaj, exportne orientovaná výroba, reštauračné a hotelové zariadenia. Ďalším
dôvodom je ich postavenie s nedostatočnou pracovno-právnou ochranou – keďže migranti sú
často zamestnávaní ako sezónni, dočasní alebo nelegálni pracovníci. A v neposlednom rade je
príčinou aj diskriminácia, keď desiatky výskumných štúdií potvrdili, že veľká časť migrantov
je na základe etnicity znevýhodňovaná až ignorovaná pri pracovných pohovoroch.
Jednotlivé druhy migrácie v čase krízy
Najmenej ovplyvnená v čase krízy je emigrácia z rodinných a humanitárnych dôvodov, keďže
hlavnými push faktormi nie sú len ekonomické motívy. U migrácii vysokokvalifikovanej
pracovnej sily je pravdepodobnejšia návratová migrácia. Časť týchto migrantov nemá rodinné
väzby a preto sú flexibilnejší na pracovnom trhu. Okrem toho, ak aj prídu o zamestnanie, sú
flexibilnejší vďaka jazykovým znalostiam, praxi a veku. Navyše často pracujú v sektoroch
ako školstvo a zdravotníctvo, ktoré nie sú ovplyvnené hospodárskymi cyklami, a v ich prípade
sa očakáva dokonca aj rast zamestnanosti (napríklad v Dánsku, Nórsku či Veľkej Británii
pracuje v sociálnych a zdravotníckych službách 15 % imigrantov).
Naopak, nízkokvalifikovaná pracovná sila je ohrozená hneď z niekoľkých pohľadov.
V prvom rade, ako sme už spomínali, väčšina pracuje v sektoroch najrýchlejšie a najviac
postihnutých krízou. Vplyvom krízy sa zmenšuje aj spoľahlivosť a prepojenosť sociálnych
sietí, vďaka ktorým mnohí migranti získavajú prácu. V prípade straty zamestnania sa nemôžu
ani spoliehať na sociálne benefity, keď mnohé krajiny v snahe zabrániť ich zneužívaniu
obmedzili ich poskytovanie na minimum. V prípade tejto skupiny migrantov nepomáha ani
reemigrácia do krajiny pôvodu, keďže ich nízke vzdelanie im zabraňuje nájsť si uplatnenie
ako v zahraničí, tak i v domácej krajine, preto po zvážení nákladov na návrat uprednostnia
zotrvanie v cieľovej krajine.
Nelegálni migranti sú skupinou, ktorá sa v čase krízy odmieta vrátiť z dôvodu zahatenia si
cesty po jej skončení. Niekoľko štúdií dokazuje, že v čase hospodárskej krízy sa znižuje počet
nelegálnych migrantov. Potvrdili to údaje o migrantoch z Mexika do USA, do Španielska či
Grécka po mori, keď ich počet bol najnižší za posledné roky. V prípade EÚ voľný pohyb osôb
v rámci Schengenského priestoru otvára nelegálnym migrantom dvere do iných krajín, čím sa
zvyšujú ich šance na nájdenie si práce.
Dočasní pracovníci

1
MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009,
[citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >
2
TRACHTMAN, P.JOEL: The international law of economic migration: toward the fourth freedom, Upjohn
Institute, 2009, ISBN 0-88099-349-9
Títo migranti dostanú víza len za účelom práce pre určitého zamestnávateľa. S poklesom
agregátneho dopytu klesá dopyt aj po pracovnej sile. Mnohé krajiny (Rusko, Austrália,
Taiwan) majú špeciálne programy pre dočasných migrantov za účelom vyplnenia voľných
pracovných pozícií na pracovnom trhu počas ekonomickej konjunktúry. No práve táto
skupina býva ako prvá regulovaná v prvých náznakoch spomalenia ekonomiky. Malajzia
dokonca išla v korigovaní počtu migrantov ešte ďalej, keď prikázala zamestnávateľom
prepustiť migrantov a prijať na ich miesto domáce obyvateľstvo. Naopak, v Kanade sa počet
udelených dočasných povolení na prácu v posledných rokoch zvýšil.3
Stáli migranti
Ani v časoch recesie neklesá počet udelených trvalých pobytov imigrantom. Jedným
z možných vysvetlení je, že imigranti, ktorí prichádzajú do krajiny za účelom zlúčenia rodín
(táto skupina tvorí 2/3 všetkých migrantov), čakajú niekoľko rokov na udelenie trvalého
pobytu. Napríklad v prípade USA minimálna doba čakania býva 5 rokov, vysokokvalifikovaní
pracovníci sa ho môžu dočkať po štyroch rokoch. Iné čísla však ukazuje systém založený na
„employment sponsorship“4, ktorý v krízových rokoch klesol o vyše polovicu. Napríklad
v Austrálii a Kanade, kde majú založený systém udeľovania trvalého pobytu na preferencii
prilákania vysokokvalifikovaných pracovníkov zaznamenali dokonca nárast.5
Utečenci
Utečencov vyháňajú z ich vlasti skôr neekonomické faktory ako vojny či prírodné katastrofy,
preto sa ich počet v čase finančnej a hospodárskej krízy výrazne nezmenil. Spojené štáty
americké dokonca zvýšili limit na prijatie utečencov do krajiny zo 70 tisíc na 80-tisíc ročne,
pripravené prijať migrantov z Iránu, Iraku či Bhutánu.

Študentská migrácia
Študentská migrácia býva na jednej strane ovplyvnená ekonomickou situáciou v krajine
pôvodu a výmenným devízovým kurzom na strane druhej. V prípade zhoršujúcej sa
ekonomickej situácie doma v kombinácii s klesajúcim kurzom domácej meny voči mene
krajiny, kde študujú, si tak časť študentov môže vybrať pre štúdium vzdelávacie inštitúcie
bližšie k rodnej krajine. Na ilustráciu môže slúžiť kríza, ktorá postihla ázijské krajiny v 90-
tych rokoch minulého storočia, keď tamojšie meny devalvovali o 25-30 % oproti USD, čo sa
prejavilo na znížení počtu študentov z tejto oblasti vo Veľkej Británii a Austrálii. 6

3
MIGRATION POLICY INSTITUTE: Migration and the Economic Downturn: What to expect in the European
Union, [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na:
<http://www.migrationpolicy.org/transatlantic/EU_Recession_backgrounder.pdf> s.4
4
Spôsob získania trvalého pracovného povolenia na základe záväzného prísľubu zamestnávateľa zamestnať
cudzinca
5
MIGRATION POLICY INSTITUTE: Immigrants and the Current Economic Crisis: Research Evidence, Policy
Challenges, and Implications [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: <
http://www.migrationpolicy.org/pubs/lmi_recessionJan09.pdf >
6
MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009,
[citované 2010-06-07]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >, s.17-
19
Vplyv krízy na jednotlivé migračné oblasti
Spojené štáty a Mexiko
Za posledné štyri roky klesol počet mexických migrantov do USA z 1 milióna na 600 tisíc –
pričom hlavný podiel na tomto trende má pokles nelegálnej migrácie z dôvodu sprísnených
hraničných kontrol. Okrem toho sa nezmenil ani počet mexických migrantov v USA. Hoci
nezamestnanosť mexických migrantov v USA sa zvýšila – nezaznamenali sa zvýšené počty
reverznej migrácie.
Graf č.1.: Vývoj migrácie z Mexika do USA v období 2000-2009

Prameň: MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online],
September 2009, [citované 2010-06-07]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-
BBCreport-Sept09.pdf >, s.32

Veľká Británia a Írsko

Tieto dve krajiny zaznamenali veľkú vlnu imigrácie od otvorenia svojich hraníc novým
členským krajinám EÚ, označovaným ako A87. Od mája 2004 ich na Britské ostrovy prišlo
vyše 1,4 milióna, počas tejto doby sa ich približne polovica aj vrátila späť do vlasti. Medzi
príčiny patril rast poľskej ekonomiky8 a postupné spomaľovanie britskej a írskej ekonomiky.
Španielsko/Rumunsko/Maroko
Pokles imigrácie a nárast reverznej migrácie sa v čase krízy prejavil v Španielsku. Späť sa
vracajú rumunskí, ako aj marockí migranti. Krajina však stále rieši problém vysokého počtu
ilegálnych migrantov hlavne z Latinskej Ameriky.
Záliv
7
ako krajiny A8 sa označujú Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko,
Poľsko, Slovinsko
8
práve z Poľska emigrovalo najviac občanov do Veľkej Británie
Keďže krajiny Blízkeho východu boli postihnuté krízou rozdielne, rozdielne sú aj trendy
v imigrácii. Nepotvrdil sa návrat indických migrantov, najmä z od krízy uchránenej Saudskej
Arábie. Vláda v Bangladéši reagovala hľadaním nových pracovných trhov pre svojich
obyvateľov. Podobne reagovala aj filipínska vláda, ktorá sa rozhodla podporiť svojich
obyvateľov, ktorí prostredníctvom migrácie významne podporujú svoju krajinu – až 25 %
pracovnej sily pracuje v zahraničí, a to až v 190-tich krajinách sveta. Migranti z Nepálu sa
z krajín ako Katar alebo Spojené Arabské Emiráty presunuli do krízy nepostihnutej Saudskej
Arábie.
Čína
V Číne je významný podiel internej migrácie, keď až 140 miliónov pracovníkov migruje za
prácou na pobrežie, do priemyselne významých miest. Keďže pracujú v odvetviach citlivých
na hospodársky cyklus, práve oni boli ovplyvnení znížením dopytu po čínskych výrobkoch.

Remitencie v čase krízy

V prvých rokoch 21. storočia zaznamenali remitencie, ako čoraz významnejší zdroj príjmov,
boom najmä v regiónoch Latinskej Ameriky, Karibskej oblasti, východnej a centrálnej Ázie, a
Európy. Ako sa kríza postupne šírila svetom, začal objem remitencií postupne klesať smerom
od USA po Áziu. Napriek tomu remitencie do východnej a južnej Ázie ostali na vysokej
úrovni. Za rastúcim objemom remitencií v posledných rokoch stál najmä rastúci počet
migrantov, nárast miezd v sektoroch, v ktorých najviac pracovali a dôslednejšie sledovanie
pohybov remitencií. Postupným nárastom v posledných rokoch dosiahli ešte v predkrízovom
roku 2008 výšku 328 miliárd. 5 krajín, z ktorých spolu odchádza viac ako polovica remitencií
sveta tvoria Spojené štáty americké, Saudská Arábia, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko.
Svetový hospodárskych pokles sa odrazil i na objeme remitencií. V čase lokálnych kríz,
akými boli kríza v Mexiku v roku 1994 alebo Ázijská finančná kríza v rokoch 1997-1998, sa
objem remitencií zväčšil v dôsledku znehodnotenia ich domácej meny. Remitencie tak
pomáhali zmierňovať dopady týchto lokálnych kríz. Pri recesii v krajine pôvodu, tak objem
remitencií naopak rástol. Naproti tomu v súčasnej situácii, keď sú hospodárskou krízou
postihnuté tak zdrojové, ako i hostiteľské krajiny, remitencie tak podobne ako aj iné finančné
toky zaznamenali pokles.

Graf č.2.: Vývoj remitencií vo vybraných krajinách v období 2005-2009

Prameň: MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online],
September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-
BBCreport-Sept09.pdf > s.9

Hlavné migračné oblasti

Mexiko-USA
USA sú na prvom mieste rebríčka cieľových krajín mexických migrantov. Tvoria tretinu
migrantov v USA a jeden z desiatich ľudí narodený v Mexiku žije v USA. Väčšina z nich je
v krajine neoprávnene. Počet mexických migrantov sa v posledných rokoch nezmenil, skôr
klesol, a to v dôsledku poklesu počtu nelegálnych imigrantov z Mexika do USA. Práve
mexickí imigranti patria v USA medzi krízou najviac postihnuté skupiny. Ich nezamestnanosť
je trikrát vyššia než v roku 2007 a vyššia než je priemerná nezamestnanosť v krajine. Aj
napriek strate práce sa reverzná migrácia u mexických migrantov nezaznamenala.
Trendom v čase krízy bolo vo väčšine krajín obmedzenie nízkokvalifikovanej migrácie. USA
sprísnili aj prijatie vysokokvalifikovaných zamestnancov vo finančnom sektore, čo súviselo
s podmienkami pomoci v rámci Obamovho zákona prijatého vo februári 2008. Finančné
spoločnosti tak mohli prijať pracovníka z cudziny len v tom prípade, ak sa nenašiel vhodný
kandidát z USA. Banky mali tiež zakázané prijať cudzincov na pracovné pozície, z ktorých
predtým prepustili amerických zamestnancov. Pre opačný postup sa rozhodla Kanada, ktorá
ešte aj zvýšila počet udelených trvalých a dočasných pobytov pre cudzincov. 9
Veľká Británia – migranti z krajín A8
Na rozdiel od počtom malej reverznej migrácie na americko-mexických hraniciach, je situácia
vo Veľkej Británii opačná. Tá zažila masovú migráciu z nových členských krajín EÚ po
rozširovaní v roku 2004, keď od otvorenia pracovného trhu prišlo do Británie 1, 4 milióna
migrantov, ktorí sa však teraz postupne vracajú späť do vlasti. Spojené kráľovstvo zažíva
v posledných dekádach nárast migrantov, keď ich počet vzrástol za 13 rokov (1995-2003)
dvojnásobne a dosiahol vyše 4 miliónov ľudí, z toho pracovní migranti tvorili 2, 2 milióna.
Pracovníci z nových členských krajín EÚ tak tvorili v roku 2008 viac ako polovicu všetkých
migrantov vo Veľkej Británii. Najsilnejšie zastúpenie pritom dlhé roky mali pracovní migranti
z Írska, ktorých podiel sa postupne znížil na 7,2 %.
V rokoch 2004-2008 bol pracovný trh Veľkej Británie najatraktívnejším v EÚ. Dôvodom je
najmä fakt, že Veľká Británia bola jednou z troch krajín, ktoré neuplatnili prechodné obdobia
pre svoj pracovný trh, ďalej vysoké mzdy v porovnaní s novými členmi EÚ, jazyk, silná libra
a potlačený dopyt. No postupné oslabovanie libry, ekonomický rast v zdrojových krajinách,
dopyt po pracovnej sile v domácej krajine a postupne doliehajúca kríza na britskú ekonomiku
priniesli so sebou opačné sťahovanie migrantov, z ktorých sa približne polovica rozhodla pre
návrat do vlasti. 10
Británia v čase recesie sprísnila vstup imigrantov z oblastí mimo EÚ. V prípade záujmu
zamestnávateľa o migranta z nečlenskej krajiny EÚ, musí požiadať o povolenie Národný úrad
práce. V najbližšej dobe sa má však vytvoriť zoznam najžiadanejších profesií, ktorým bude
uľahčený prístup do krajiny.

Južná Európa – Španielsko – Rumunsko/ Španielsko – Maroko

Ekonomický rast a nedostatok pracovnej sily v čase pred krízou prilákal do Španielska
desiatky tisíc migrantov predovšetkým do sektorov turizmu, strojárstva či stavebníctva.
9
MIGRATION POLICY INSTITUTE: Immigrants and the Current Economic Crisis: Research Evidence, Policy
Challenges, and Implications [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: <
http://www.migrationpolicy.org/pubs/lmi_recessionJan09.pdf > s.1
10
Aj WRS svojimi štatistikami potvrdil trend návratu a pokles záujmu o prácu vo Veľkej Británii od roku 2008.
Španielsko bolo od roku 2000 pre migrantov najatraktívnejšou krajinou v EÚ, keď v priebehu
siedmich rokov prišlo do krajiny 5,2 milióna prisťahovalcov, tvoriacich až 11 %-tný podiel na
celkovom obyvateľstve. S recesiou však muselo Španielsko prehodnotiť aj svoju imigračnú
politiku. Časť migrantov – najmä z krajín A8 a legálni prisťahovalci z Maroka sa rozhodli pre
návrat domov, no práve migranti z Latinskej Ameriky a subsaharskej Afriky v krajine
ostávajú aj napriek nedostatku voľných pracovných miest.
Graf č.3: Vývoj nezamestnanosti cudzincov v Španielsku podľa sektorov

Prameň: Prameň: MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession
[online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na:
<http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf > s.41

Španielska migračná komunita je diverzifikovaná z troch kontinentov – Latinskej Ameriky,

Afriky a Európy. Najpočetnejšia imigračná skupina je rumunská (716 tisíc), ktorú nasleduje
653-tisícová marocká skupina. V poradí tretí je Ekvádor, z ktorého sa do Španielska
prisťahovalo 428 tisíc migrantov. Napriek prísnejšej imigračnej politike sa v priebehu
posledných dekád udelilo niekoľko „pobytových amnestií“ zlegalizujúcich nelegálnych
migrantov v Španielsku. Súčasný odhad počtu nelegálnych migrantov sa pohybuje okolo 300
tisíc. Pokles v migračných tokoch sa prejavil v Španielsku, a to vo všetkých migračných
skupinách, ktorých počet začal klesať od roku 2007. V Španielsku sa za štyri roky
nezamestnanosť zdvojnásobila, v súčasnosti je jej miera najvyššia v EÚ, v prvej polovici roka
2009 stratilo každý deň prácu 8600 ľudí. Krajinu opustilo 232 tisíc prisťahovalcov.11
India – Záliv
Migračné toky Indov sa dajú rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Od roku 1950 sústavne
pokračuje brain drain z krajiny, keď predovšetkým do západných krajín emigrujú
vysokokvalifikovaní pracovníci. Ich počet sa v súčasnosti odhaduje na 1, 25 milióna. Druhá
skupina tvorená nízkokvalifikovanými pracovníkmi smeruje do bohatých štátov Zálivu,
posledné údaje z roku 2000 boli okolo 3 miliónov. Len v roku 2008 sa v arabských krajinách
vydalo takmer 900 tisíc povolení pre nízkokvalifikovaných pracovníkov.
Pre chýbajúce štatistiky sa experti môžu spoliehať len na odhady, ako kríza zasiahla týchto
migrantov. Avšak kvôli malému dopadu krízy na tieto krajiny sa neočakáva návrat indických
pracovníkov domov. Okolité krajiny ako Bangladéš, Filipíny či Nepál májú vytvorenú silnú
proemigračnú politiku pre svojich obyvateľov, ktorá sa ešte zintenzívnila hľadaním nových
pracovných trhov pre svojich občanov a poskytnutím finančnej dotácie v hostiteľskej krajine.
Mimoriadne úspešný bol tento program v roku 2007, keď sa počet emigrantov znásobil 118-
krát a 832-tisíc občanov Bangladéša opustilo krajinu za účelom práce v cudzine. Až 80 %
z nich pritom smeruje práve do krajín Perzského Zálivu, zvyšná časť do Malajzie. Polovica
z nich je nízkokvalifikovaná a veľkej časti z nich neboli predĺžené pracovné zmluvy a boli
vyzvaní na odchod do vlasti. Bangladéšska vláda pritom už teraz hľadá nové pracovné trhy
pre plánovaný počet emigrantov – chce ich poslať do Rumunska, Austrálie, Kanady či
Ruska.12
Zmeny v internej migrácii
11 % čínskej populácie migruje za prácou na východné pobrežie s proexportne orientovanou
výrobou. 42 % pracuje vo výrobe, 17 % v maloobchode a veľkoobchode a 12 % v stavebnom
priemysle. Každoročne sa uskutočňuje veľké sťahovanie migrantov na oslavu nového roka a
práve oslava nového roka 2008/2009 sa stala prelomovou v migračnom pohybe čínskych
pracovníkov. Viac pracujúcich prišlo domov a časť z nich sa už nevrátila do proexportných
zón. Práve skupina vidieckych migrantov bola postihnutá dopadmi krízy viac než mestské
obyvateľstvo. I keď sa zamestnajú, tak za nižšie mzdy, v horších pracovných podmienkach.
Zvýšená nezamestnanosť vidieckeho obyvateľstva sa dostala aj do pozornosti čínskej vlády,
ktorá prijala sériu opatrení na jej zníženie. (obsahujú tréningy, školenia, podpora podnikania,
poskytnutie sociálnych istôt).

Záver
V čase krízy sa ešte viac prehlbuje negatívny obraz migrantov u majoritnej populácie
v jednotlivých krajinách. Migranti tak bývajú vystavení prejavom xenofóbie, diskriminácii či
zneužívaniu. Napríklad v Ruskej federácii sa s nástupom krízy zintenzívnili protesty
obyvateľstva voči imigrantom zo strednej Ázie a Južného Kaukazu. Podobné protesty,
žiadajúce prácu pre domáce obyvateľstvo namiesto lacnejšej pracovnej sily z cudziny sa
objavili aj v severnom Španielsku či v Škótsku. Ľudsko-právne organizácie predpokladali
11
MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009,
[citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >, s.41
12
INTERNATIONAL LABOUR ORGANISATION : The global economic crisis and migrant workers: Impact
and response [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na:
<http://www.ilo.org/public/english/protection/migrant/download/global_crisis.pdf>, s.22
stupňovanie napätie s prehlbujúcou sa recesiou. Napríklad v Rusku, kde od januára do októbra
2008 bolo zabitých 113 migrantov, dvojnásobný počet oproti roku predtým. Kríza tiež
zintenzívnila kontrolu nelegálnych migrantov a ich následné vyhostenie. 13
Krajiny pod tlakom hospodárskej krízy, zníženia exportu a narastajúcej nezamestnanosti,
začali prehodnocovať svoju imigračnú politiku s cieľom znížiť počet migrantov, ktorí bývajú
ako prví postihnutí následkami hospodárskeho poklesu. Využili na to zdržiavanie alebo
znižovanie počtu udelených pracovných povolení. Väčšina krajín sa zamerala na obmedzenie
nízkokvalifikovanej migrácie, i keď USA skomplikovala cestu aj vysokokvalifikovanej
migrácii. Ďalšími formami, uplatnenými napríklad v Taliansku bolo sprísnenie využívania
verejných služieb ilegálnymi migrantmi a boj proti nim prostredníctvom verejných zložiek.
Zaujímavý nástroj, ako motivovať migrantov na odchod domov využila Česká republika,
Španielsko alebo Japonsko, ktoré migrantom ponúkli peniaze na letenku na odchod do vlasti.
Británia sa rozhodla pozmeniť túto formu pre návrat migrantov a ponúka 2000 libier
migrantom vo francúzskom prístave Calais, ktorí sa nelegálne chystajú prekročiť hranice do
Veľkej Británie, na letenku na návrat domov a preventívne tak zamedziť imigrácii.
V tejto chvíli je ťažké zovšeobecňovať dopady krízy na migračné skupiny. Hĺbku jej dopadov
na migračné toky bude možné plnohodnotne analyzovať až po jej skončení, už teraz však
možno konštatovať, že krajiny sa uchyľujú a čoraz viac budú uchyľovať k sprísneniu
imigračných politík, na čo najviac doplatia samotní migranti.

Zoznam použitej literatúry:

[1] TRACHTMAN, P.JOEL: The international law of economic migration: toward the
fourth freedom, Upjohn Institute, 2009, ISBN 0-88099-349-9

[2] INTERNATIONAL LABOUR ORGANISATION : The global economic crisis and

migrant workers: Impact and response [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na:
<http://www.ilo.org/public/english/protection/migrant/download/global_crisis.pdf>

[3] MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession
[online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na:
<http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >

[4] MIGRATION POLICY INSTITUTE: Migration and the Economic Downturn: What
to expect in the European Union, [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na:
<http://www.migrationpolicy.org/transatlantic/EU_Recession_backgrounder.pdf>

[5] MIGRATION POLICY INSTITUTE: Immigrants and the Current Economic Crisis:
Research Evidence, Policy Challenges, and Implications [online], [citované 2010-06-02].
Dostupné na: < http://www.migrationpolicy.org/pubs/lmi_recessionJan09.pdf >

Katarína Cséfalvayová

13
MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009,
[citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >
Ľubomír Billý
Ekonomická univerzita v Bratislave
Dolnozemská cesta 1
Bratislava
katarina.csefalvayova@euba.sk
lubomir.billy@euba.sk