TLAČOVÁ SPRÁVA, 1.

november 2010, Bratislava

ARRA: šiesty rok hodnotenia slovenských vysokých škôl

ARRA (Akademická rankingová a ratingová agentúra) predkladá šieste hodnotenie

slovenských vysokých škôl a ich fakúlt, ktoré sa opiera o podrobnú analýzu verejne
dostupných a overiteľných údajov. ARRA používa dáta zo správ Ministerstva školstva SR,
Ústavu informácií a prognóz školstva a ďalších verejne dostupných dát najmä z databázy Web of
Knowledge (WoK). V prípade humanitných a spoločenskovedných fakúlt boli dáta rozšírené
o údaje o ich publikáciách nezahrnutých v medzinárodne používaných databázach. Údaje sme
získali z výročných správ vysokých škôl. Indikátory hodnotenia sú rozdelené do dvoch
základných skupín - vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, záujem o štúdium) a výskum
(počty publikácií a citácií, granty a doktorandské štúdium).

Kritéria hodnotenia sa oproti minulému roku nemenili, čo zabezpečuje stabilitu pri

porovnávaní vývojových trendov. ARRA zotrvala aj pri rozdelení vysokých škôl a fakúlt do 11
skupín. V hodnotení sa ukazujú aj fakulty tých súkromných vysokých škôl, ktoré ARRA
poskytli a zároveň zverejnili údaje potrebné na hodnotenie; ich plnohodnotnému zaradeniu do
rebríčkov bráni fakt, že údaje o nich nie sú dostupné z oficiálnych verejných zdrojov (napríklad
z ministerstva školstva), obdobne ako pri verejných vysokých školách.

Aj tohtoročný ranking ARRA ukazuje, že vysokoškolský systém výkonnostne stagnuje.

Jednotlivé vysoké školy ako celky menia hodnoty používaných indikátorov tiež len málo. Zmeny
hodnoty indikátorov jednotlivých škôl v minulom roku možno charakterizovať tak, že z dvadsať
hodnotených verejných vysokých škôl 15 (75%) zvýšilo priemerné miery indikátorov aspoň
o 1,5 bodu. V priemere hodnoty indikátorov vzrástli o 1,2 bodu, čo vzhľadom na metodiku
znamená, že sa zmenšili rozdiely medzi lídrami v jednotlivých kategóriách a priemerom v danej
kategórii. Často sa to stalo preto, že výkonnosť lídra stagnovala, prípadne sa dokonca znížila.

Je potrebné upozorniť na skokovité zlepšenie niektorých fakúlt Žilinskej univerzity v

grantovej úspešnosti.

1
 Celková vedecká produkcia slovenských vysokých škôl sa zlepšuje len nepatrne. Medzi
tradične silnými fakultami dochádza k miernemu rastu vedeckej produkcie napríklad na Fakulte
matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde je to tiež výsledkom
spolupráce na veľkých nadnárodných projektoch.

Jednoznačne pozitívnym trendom na viacerých fakultách je rastúci počet zahraničných

študentov, či už z krajín Európskej únie alebo z iných krajín. Silný rast sa prejavuje najmä na
lekárskych a farmaceutických fakultách. Podobne podiel zahraničných študentov na Univerzite
veterinárskeho lekárstva v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne klesol, ale stále so
udržuje na slovenské pomery nadštandardnú úroveň. Záujem zahraničných študentov o štúdium
na niektorých slovenských fakultách svedčí o ich dobrom renomé v zahraničí a je to aj ocenenie
ich kvality.

Už dlhší čas platí, že fakulty, ktorých vedecká činnosť je slabá vo svetle počtu
vedeckých publikácií a ich citovanosti, vychovávajú veľké množstvo budúcich vedcov –
doktorandov. Je prinajmenšom otázne, či je možné vychovať kvalitného vedca v prostredí, kde
sa výskum robí iba v malom rozsahu, ak vôbec. Táto anomália je rozšírená hlavne v technických,
spoločenskovedných a humanitných odboroch.

Zaujímavou je tiež skutočnosť, že budúci študenti pri rozhodovaní, na ktorú školu či

fakultu pôjdu študovať, neberú veľký ohľad na samotnú kvalitu školy vyjadrenú úspechmi vo
vede a často sa rozhodujú pre fakulty, ktorých výsledky sú skôr priemerné či podpriemerné
(výsledky prieskumu ARRA v spolupráci s GfK 2006, 2010).

Najznámejší svetový, tzv. šanghajský rebríček kvality vysokých škôl používa ako jedno
z kritérií hodnotiacich kvalitu vysokej školy počet nobelových cien, ktoré získali absolventi
a učitelia danej školy. ARRA súhlasí s tým, že schopnosť vychovať špičkových vedcov či fakt,
že sa špičkové osobnosti nachádzajú v učiteľskom zbore školy, je jednou z dôležitých
indikátorov kvality vzdelávania na danej škole. ARRA po tom, ako sa podarí vytipovať
špičkové osobnosti vo všetkých výskumných oblastiach aj na Slovensku, plánuje zaradiť toto
kritérium aj do hodnotenia slovenských vysokých škôl. Zatiaľ sa podarilo vedeckú špičku určiť
iba v časti vedných odborov, vidno však, že počet takýchto osobností sa medzi školami značne
líši.

2
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny FILOZOF

F IL O Z
= 1. Univerzita Komenskéh
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny TEOLOG

= 2. Prešovská univerzita 3
 = 1. Univerzita T EOL
Komensk
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny PRAV

↑ 2. Trnavská univerzita
4
= P R A
1. U niverzita Ko m en
5
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny PEDAGOG

↑ 1. Univerzita P EDAG
Komenské
↑ 2. Trnavská univerzita
6
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny EKONOM

↑ 1. Slovenská poľnohospodá
↓ E K O N O
2. Technická univerzita Koš
* - univerzita alebo fakulta nemá doktorandské štúdium

↑ 3. Univerzita Mateja Bela

7
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny UMEL

UME
= 1. Vysoká škola múzickýc
= 2. Vysoká škola výtvarnýc
= 3. Akadémia umení
8
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny OSTATNÉ SPOL

OS

↑ 1. Univerzita Komenského
* - univerzita alebo fakulta nemá doktorandské štúdium

O S T AT N É
= 2. Univerzita Mateja Bela
9

↓ 3. Ekonomická univerzita
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny PRIR

P Jozef
= 1. Univerzita Pavla R IR
= 2. Univerzita Komenskéh 10
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny MED

MED
= 1. Univerzita Komenského
* - univerzita alebo fakulta nemá doktorandské štúdium

= 2. Univerzita Pavla Jozefa 11

Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny TECH

= 1. Slovenská technická u
↑ 2. Žilinská univerzita 12
 TECH

= 1. Fakulta chemickej a potr

↑ 2. Strojnícka fakulta 13
Univerzity, vysoké školy a fakulty skupiny AGRO

AGR
= 1. U niverzita veterin 14