Cislicove pocitace

Princip cinnosti cislicoveho pocitaca

-sklada sa z troch blokov:

Synchronna komunikacia - master predpoklada, ze Slave-y odpovedaju rychlostou akou vysiela Asynchronna - Slave-y nereaguju rychlostou akou master vysiela.

1. Procesor - riadi cinnost celeho pocitaca prostred- Zbernica ako komunikacna cesta nictvom riadiacej jednotky. Zabezpecuje transforAdresna cast - prenos adresnej informacie maciu dat prostrednictvom aritmeticko logickej MASTER-> SLAVE jednotky. ALU - obsahuje bloky na spracovanie dat - scitacka, nasobicka, logicka jednotka, registre. fyzicka sirka - pocet vodicov 2. Pamat - sluzi na vlozenie informacii. Pri manipulacii je potrebne urcit niesto pomocou adresy. Informacie sa prenasaju datovym kanalom.

od

logicka cast - mensia ako fyzicka (vacsia - casovy multiplex)

3. V/V (vstupo/vystup) - sluzi na komunikaciu s pe- Datova cast - prenos informacie (dat a instrukcii) medzi MASTER a SLAVE riferiami. Periferiu urcuje adresa. Riadiaca cast - urcenie druhu komunikacie a okaV pamati je ulozeny prespis cinnosti - program - zlozeny mih kedy sa uskutocnouje. Kodovanie informacii 1zN z instrukcii. Instrukcia ma dve informacie: -> kazdemu povelu je prideleny jeden riadiaci signal. Aktivna hodnota - "0". RD, W R, RDY . 1. Kod operacie - aka operacia sa ma vykonat 2. Referencia na data - s akymi datami. Vykonava sa v dvoch cykloch: 1. Vyber z pamate 2. Vykonanie V procesore su dva registre: 1. IR - register instrukcii - ulozena instrukcia 2. PC - citac instrukcii - adresa aktualnej instrukcie.
Vnutropocitacova komunikacia

Pomocou zbernic - mozno ich rozdelit podla druhu prenasanych informacii:

Adresny priestor

adresna cast - prenost adresy datova cast - prenost dat a instrukcii riadiaca cast - prenos riadiacich signalov
Na zbernici mozu byt moduly:

- mnozina adries a subor riadiacich signalov, pomocou ktorych je mozne so zariadeniami komunikovat (manipulovat)

Uplny adresny priestor - je mozne zapisovat aj citat Neuplny adresny priestor - jedna z moznosti nie je mozna
Velkost je urcena logickou sirkou zbernice - a = 2a . 1

Master - riadiace - vzdy len jeden Slave - riadene

Pripajanie polovodicovych pamati

Priame riadenie

Procesor sa komunikacii venuje nepretrzite. Vyzaduje vytvorenie technickeho vybavenia. V pripade cakania nevykonava ziadnu cinnost - NEVYHODA. Vyhodou je jednoduche technicke vybavenie a dobra laditelnost programoveho vybavenia (pracuje synchronne).
Vyuzitie prerusenia

- n bitov obojsmernych datovych signalov - m bitov adresy - OE, W E, CS - riadiace signaly Pocet datovych bitov (n) urcuje dlzku slova, ktore je mozne paralelne zapisat/citat. Pocet adresnych vstupov (m) urcuje kapacitu pamate = 2m slov dlzky n.
Tvorba pamatoveho modulu s pozadovanou sirkou (zakladny)

- zbernica so sirkou datovej casti d -> sirka dat pamatoveho modulu = d

Venuje sa periferii len vtedy, ked to periferia potrebuje. Setri tym cas procesora. Prerusenie - mechanizmus, podla ktoreho prerusi procesor vykonavanie jedneho programu a zacne vykonavat iny program - obsluzny program prerusenia. Procesor dokonci vykonavanie aktualnej instrukcie, do zasobnika ulozi obsah registra PC a nastavi zakaz prerusenia a prostrednictvom IA poziada, aby mu zariadenie riadiace prerusenia - vektor prerusenia - poslalo informaciu o adrese. Radic prerusenia - zariadenie, ktore prerusenia na datovu zbernicu vysiela. Identikacia zdroja prerusenia - proces oznamenia adresy obsluhy. V pripade ked je viacero zdrojov preruseni, rozhoduje priorita a ostatne prerusenia su zamaskovane.

Indentikacia:

Technickymi prostriedkami - vektorove prerusenie Programovymi prostriedkami - vyssia latencia

Umiestnenie do adresneho priestoru Priamy pristup k datam - DMA

Ak je kapacita zakladneho pamatoveho modulu mensia Vyuziva sa pre prenos velkeho mnozstva dat. Ak sa vyako velkost adresneho priestoru je mozne ho umiestnit skytne potreba komunikacie, zapise MASTER do DMA modulu: na viacere miesta - sirka A < sirka zbernice. Ak je kapacita zakladneho modulu 2m , tak sa zmesti 1. Informacie o periferii, s ktorou treba komunikovat 2am , kde a je sirka adresnej casti zbernice. Staci zabezpecit, aby CS bol vo zvolenom mieste na 0 a inde 2. Adresu zaciatku dat v pamati na 1. 3. Pocet poloziek Po obdrzani informacii poziada DMA MASTER-a o pridelenie zbernice a stane sa MASTER-om. Zacne autonomne s periferiou komunikovat. Po ukonceni prace oznami procesoru ze pracu vykonal.

Ak zle umiestnime dekoder - ZRKADLENIE.

Sposoby riadenia periferii

Riadenie procesorom:

Magneticke disky
Medium - nosic informacie sa sklada z nosica z nemagnetickeho materialu, na ktorom je vrstva magnetickeho materialu s velkou hysterezou. Citanie a zapis sa vykonava pomocou hlavy, ktorej jadro je s magnetickeho materialu s malou hysterezou. Na mieste kde je hlava najblizsie k mediu je strbina z magneticky nevodiveho materialu. Stopu oznacujeme efektivna dlzka strbiny ovplyvnuje velkost. 2

Priame riadenie Vyuzitie prerusenia

DMA - priamy pristup k pamati

Usporiadanie zaznamu - zaznam je usporiadany do stop tvaru kruznice. Kazda stopa je zlozena zo sektorov. Sektor je cleneny na zahlavie a data, obe su chranene . Zahlavia sa vytvaraju pri fyzickom formatovani - 1. stopa je na okraji, posledna pri strede.

Opticke disky
Data zacinaju od stredu -> ku okraju. Data su rozdelene na useky chranene samoopravnym kodom. Data su usporiadane v inom poradi ako je prirodzeny tok dat.