Svislos medzi ekonomickmi vedami a HP

V strede je teria hospodrskej politiky. Teria, ako veobecn poznatky ekonomickch vied, je to sbor cieov, nstrojov, princpov a realizanch modelov uskutoovania ekonomickch premien do spoloenskej praxe. Teria hospodrskej politiky vychdza z ekonomickch vied na ktorom nadvzuj sekov ekonomiky (priemysel, ponohospodrstvo), prierezov ekonomiky (ekonomika prce, investinej vstavby, financovanie) a pomocn ekonomick vedy (tatistika, ekonomick sociolgia). Teria hospodrskej politiky nie je isto ekonomick, ekonomicky technick, alebo technologick disciplna. Je ovplyvnen faktormi: politickmi vedami. Vychdza aj z ostatnch vied: z prvnych vied, zo sociologickch vied, psychologickch vied. Typy hospodrskej politiky: Keinsianske a neokeinsiansk, liberlny, neoliberlny, tretie cesta, nov ekonomika. Pri vbere typu hospodrskej politiky tty vychdzaj z: 1.) ekonmie 2.) terie politiky 3.) rozloenia politickch sl. Ak sa udia pri vobch rozhodn, e im stailo tej socilnej politiky, zvolia si nov. Endogenn faktory - z okolia tej krajiny, vonkajie ekonomick prostredie. Napr. medzinrodn menov fond a jeho psobenie svetov banka, alebo medzinrodn situcia objavenie ropy medzi Nrskom a Anglickom. Hospodrska politika ovplyvuje faktorov: 1.) teoretickch 2.) endognnych a 3.) exognnych. HP m vplyv na ekonomiku. Ekonomika je t hospodrska realita. Teria hospodrskej politiky Teria HP osvetuje hlavn svislosti o cieoch, o princpoch o nstrojoch a metdach realizcie nijakch teoretickch predstv do spoloenskej praxe. Ciele HP, ak sa sleduj. Voba typu HP sa sklad z troch vec: 1.) z princpov HP 2.) z nstrojov HP, ktor dokopy tvoria 3.) hospodrsky mechanizmus. Poda toho, z ktorho princpu vyjdeme, tak nstroje zvolme a tak je cel mechanizmus. Hlavn vzby: voba typu svis s teriou, s ciemi HP (mimo ekonomick a ekonomick). Poda toho ak typ zvolme HP, tak efekty -vsledky to prinesie (rast GNP, rast exportu, importu). Efekty s hospodrske a socilne. S efekty, ktor s aj hospodrske aj socilne - napr. nezamestnanos. Z tohto vyplva efektvnos HP. Efektvnos HP je pomer medzi efektmi a ciemi. m lepie sa podar ciele naplni, tm je vyia efektvnos. Efekt output.

loha ttu
1) lohou ttu je vytvranie rmca a pravidiel pre ekonomiku: To je otzka legislatvy, prvneho rmca ponc s stavou a vetkmi zkonmi a vyhlkami, ktor usmeruj innos hospodrskych subjektov pri realizcii svojich hospodrskych cieov, aby dosiahli tie efekty. Legislatva v krajine svis s koncepciou HP, vzjomne sa ovplyvuje. Legislatva mus by v slade s koncepciou HP v danej krajine. Detailne koncepcie svisia s podmienkami danej krajiny, s politickm systmom, s historickm stupom. Zkladn podmienky rmca a pravidiel patr koncepcia vlastnctva a podpory vlastnctva v danej krajiny a loha skromnho vlastnctva v rmci systmu vlastnctva. 2) Druhou funkciou ttu je alokan funkcia: To je funkcia, ktorou tt sa zameriava na eliminciu zlyhvania trhu (prekonvanie toho, e trh sm o sebe niekedy a v niektorch svislostiach zlyhva). Trh takto psob, ke: 1.) nedokonal konkurencia 2).) vznikaj externality 3.) nie je optimlny vzah medzi skromnmi a verejnmi statkami (otzkami s: i bud len prav verejn statky, koko bude neprvnych verejnch statkov). 3.) Tretou funkciou je distribun funkcia ttu: Tka sa prerozdelenia dchodkov, prjmov obyvatestve. Prerozdelenie prjmov sa uskutouje pomocou daovej politiky. Sem patr aj prosocilna politika, do akej mieri tt povauje za potrebn, aby ekonomick zdroje psobili na odstraovanie socilnych nerovnomernost napomhanie tm, ktor nie s schopn sami sa o seba postara a podobne. 4.) alou funkciou je stabilizan politika: Tka sa toho, e tt m vytvra podmienky, aby v ekonomike bola makroekonomick rovnovha. Tvorba makroekonomickej rovnovhy vo vntri ttu a tvorba makroekonomickej rovnovhy v relcii k cudzine. Optimalizcia funkcii ttu v stabilizanej politike rovnovhy znamen, aby sa o najlepie naplnilo o najviac sl. Nikdy vetky ciele sa naraz nedaj splni (o najvyia nezamestnanos, o najvyia inflcia, o najlep ekonomick rast, o najvia zadrenos voi cudzine). Tieto funkcie tt pln pomocou iastkovch hospodrskych politk. iastkov HP s fiklna, monetrna, distribun, vonkajia a prointegran.

Zklady HP
Trida, tri prvky, ktor sa vzjomne ovplyvuj. S to ciele HP, nstroje HP a nositelia- subjekty HP. Ciele sa nedaj formulova bez nositeov, nakoko nositelia, subjekty sformuluj, e ak chc ma ciele. Nstroje - pomocou oho to chceme urobi. Ciele HP vychdzaj z stromu cieov. Strom cieov s ciele, ktor si udia postavia. (Strom cieom napr. dosiahnu o najv ekonomick rast. Dosiahnu to s pomocou rozvoja priemyslu, o najvyia zamestnanos at.) Tieto s ciele druhho stupa. Pomocou nich sa spa ciel prvho stupa. Strom cieov me by: 1) individulny 2.) spoloensk Ciele spolonosti, ako takej nie je shrn cieov jednotlivcov. Celospoloensk ciele musia by tak, aby sa do nich zmestili ciele jednotlivcov. Ustavine medzi ciemi vznikaj konflikty. Konflikty sa musia riei pomocou poetickho procesu. Optimlnym rieenm konfliktov je, e sa njde dohoda - konsenzus. Politick proces sa sklad z dvoch parametroch:

1.) formulcia cieov 2.) presadzovanie cieov, musia zvoli nstroje na presadzovanie. Nstroje na presadzovanie mu by: 1.) Ekonomick (mzda, dane, zisk) 2.) Mimoekonomick na presadzovanie cieov (prvo) 3.) isto politick nstroje (napr. volebn programy) V HP maj prioritu z hadiska vchodzieho stanoviska isto politick nstroje to znamen volebn programy. Hospodrska politika ttu mus vychdza z volebnho programu. Volebn program nijakej strany, ktor sa dostane k moci, dostane sa tam na zklade verejnej voby a dostane mandt. DAHL definoval moc: moc je vplyv, autorita, kontrola. Moc me by na bze politiky, ekonomiky, alebo organizovanosti. To s tri aspekty realizcie moci. Vplyv moci ttu hospodrskej politiky. V realite s vetky tri vzjomne prepojen. Typick naprklad je, e aj ke mala ma politika prioritu pri tej moci, prpadne ekonomika, m vek vplyv aj organizcia. Dobre organizovan skupiny dosahuj vyiu moc, aj ke nemaj tak moc politick, alebo ekonomick. To s tie lobistick skupiny, ale nemusia by lobistick. Subjekty socilnej politiky s: 1.) odbory, ktor zastupuj zamestnancov 2.) zamestnvatelia 3.) vlda Tie subjekty socilnej politiky, kad m in zujmy. T zamestnanci o najviac, zamestnvatelia o najmenej a vlda najs nieo aj pre druhho, ale aby vyzbieral

najviac dane pre seba, in v rmci redistribunho procesu by musela o najviac importova V tomto procese boja o t hospodrsko politick moc rozhoduj tyri veci: 1.) t sam moc 2.) informcie 3.) ochota ku kompromisu 4.) as. Z hadiska ekonomickej psycholgie by sme mohli doda ete jednu vec: 5.) umoni partnerovi, aby nestratil tvr. Kad kompromis, konsenzus nieo stoj. Nosite Nobelovej ceny BUCHANAN napsal prcu v anglitine calques of consent vykalkulovanie toho, e o ns t dohoda stoj ak s nklady dohody. Poda BUCHANANa o stoja tie nklady s dvojak: 1.) extern nklady a 2.) nklady shlasu. Extern nklady s, e o t dohoda spsob, ak nklady vyvol pre tch ktorch sa to rozhodnutie vldy dotkne. Nklady na to, e sme stm shlasili a to s vyvolan nklady na realizciu toho projektu. Buchananova schma: m viacej ud bude s tm shlasi, tm bud vyie nklady, lebo udia bud shlasi aby tt na to vydal. A naopak extern nklady s tak, e m viacej udia shlasia s tm sa to zmenuje od potu ud zmenuje, ktorch dotkne a vka externch nkladov bude klesa. Existuje nijak hranica, tak formlna hranica a to je takzvan optimlna hranica. Ekonomick minimum je tak, e t dohoda sa m tak robi, aby kadmu pomohla ale nikoho sa prli vemi nedotkla. Ciele HP: 1.) mimoekonomick ciele, ktor ovplyvuj ekonomiku: sloboda, rovnos, spravodlivos, istota ( spoloensk aj socilna), pokrok, demokracia, racionalita 2.) ekonomicke: ekonomick rast (znamen rast GNP, alebo nrodnho dchodku, rast GDP), pokles nezamestnanosti, pokles inflcie, vonkajia rovnovha (znamen rovnovha medzi exportom a importom), zadlenos ttu. Ekonomick ciele HP je 1.) ekonomick rast a ekonomick rovnovha, to s kov ciele ekonomick HP, ale niekedy sa odporuj tieto ciele, preto sa formuluje ciel, ako dynamick rovnovha, aby ekonomika bola v rovnovhe a sasne aby aj rstla. Lebo statick rovnovhu medzi dopytom a ponukou nie je problm, ale ekonomika bude st. 21. storo u nemono bra ekonomiku isto ekonomicky a zanedbva ekologick hadisko, preto sa u ako cie HP neformuluje ekonomick rast. V niektorej krajine sa u prijali dokument stratgie trvalo udratenho rozvoja. Trvalo udraten rozvoj, je tak rast, ktor priehlad na vyerpatenos zdrojov a ktor priehlad na problmy v ivotnom prostred. 2.) rovnovha na trhu prce miera zamestnanosti a nezamestnanosti, 3.) prosocilna politika (najlepou socilnou politikou nie dva vyie dvky tm, ktor s nezamestnan ale vytvra pracovn prleitosti) 4.) rovnovha na trhu medzi cenami a produktami, o m vplyv na stability meny to je takzvan proti inflan politika (fiklna a monetrna politika ovplyvuj vekos inflcie) 5.) rovnovha medzi vonkajmi vzahmi, medzi exportom a importom a platobnej bilancii a saldo benho tu na HDP (saldo znamen rovnovha medzi importom a exportom, ke je viac exportu ako importu tak je pozitvne saldo a naopak) Vznik v HP takzvan magick tvoruholnk, ktor znamen, e medzi tie hlavn ekonomick ciele patr v rmci HP: 1.) o najv ekonomick rast 2.) o najniia miera nezamestnanosti 3.) o najniia miera inflcie 4.) o najmen schodok platobnej bilancie a to sa d zvrazni pomocou takzvanho magickho tvoruholnka. G rast, U nezamestnanos, B balance, P price level Neme by tvoruholnk tak vek, e vetko bude do jednej strany. m je via plocha toho tvoruholnka, tm sa lepie realizovala HP. Optimalizcia HP znamen e z tch tyroch hlavnch cieov sa sname urobi o naj optimlnejie, ale tak aby sa nepokodil ten druh ciel.

Nositelia / aktri HP s tri vek skupiny

A.) nositelia moci v tte, to je: 1.) zkonodarn moc 2.) exekutva a 3.) sdy. Zkonodarn moc, to znamen parlament schvauje zkony o hospodrskej politike. S dva kov zkony o HP ttny rozpoet a v niektorch krajinch sa schvauje takzvan stratgia HP strednodob alebo dlhodob. Zkony, ktor svisia s vlastnctvom (privatizan zkony, at.). Exekutva m vplyv na HP, exekutva o je vlda a ministerstv. Vlda a ministerstv formuluj ciele HP, nstroje HP, metdy HP a vetko o svis s mechanizmom HP. loha sdov pri HP svis s vymhatenosou, alebo vymoitelnosou prva a zabezpeenm prokonkurennho prostredia. B.) osobitn aktri, ktor s vo verejnch funkcich, ale nie s to isto ttne funkcie. Sem patria: 1.) centrlna banka, ktor m na starosti menov politiku 2.) protimonopoln rad, ktor chrni konkurenn prostredie a 3.) najvy kontroln rad C.) alie aktri (zujmov skupiny), v ktorch funguje es podskupn: 1. 2.) organizcie zamestnancov s dvoma podskupinami odbory a profesn zdruenia 3. 4.) organizcie zamestnvateov s dvoma podskupinami aktrov HP asocicia zamestnvateskch a podnikateskch zvzov a komory (obchodn komory, priemyslov, zahranino obchodn komory)

5.) intitucionalizovan zdruenia obyvatestva (napr. zdruenie na ochranu spotrebiteov) 6.) zujmov skupiny ad hoc

Nstroje HP
Triedime poda rznych kritri: 1.) kritrium koncepnosti poda toho rieime tieto koncepcie: vek systmov reformy, existuje politika omu sa hovor stop and go policy, jemn nstroje fine tuning, z hadiska zberu delme nstroje na makro a mikro nstroje, 2.) kritrium meratelnosti HP m nstroje meraten to s tie akvantatvne (napr. precento daovej sadzby, percento diskontnej sadzby, at.), ale m aj tak kritrium, ktor s kvantatvne nemeraten, ktor s kvalitatvne kritri (napr. ochrana konkurennho prostredia, ochrana skromnho vlastnctva, at. ktor sa nedaj presne s slami vysli) 3.) kritrium ovplyvovania ekonomiky - es druhov nstrojov ovplyvnenia nrodnho hospodrstva: 1.) priame zsahy ttu (napr. verejn objednvka) 2.) legislatvne priame zsahy ttu (napr. zkazy) 3.) nstroje makroekonomickej regulcie (tt ovplyvuje ekonomiku priamo, ale cez makroekonomick regulciu, napr. tt stanovuje povinn rezervy bnk) 4.) nstroje motivan (napr. rast daovch sadzieb, zvenie dotci, pokles dotci) 5.) nstroje informan (napr. ktormi nie s podniky vbec povinn riadi, ale maj informan hodnotu napr. prognza vvoja ekonomiky) 6.) nstroje morlno politick

Svislos hierarchie cieov a nstrojov HP

Cie prvho stupa je udraten ekonomick rozvoj. Cie druhho stupa je, ako sa to d dosiahnu- znenie ttneho dlhu, znenie nezamestnanosti, inflcie. Tieto ciele druhho stupa hraj voi cieu prvho stupa lohu nstroja tm e toto splnte, dosiahnete toto. Potom s ciele tretieho stupa zvyovanie dan, znenie vdavkov ttneho rozpotu, tvorba pracovnch prleitost. Ciele niieho stupa s nstrojmi realizcie cieov vyieho stupa ak s adekvtne. Plat pritom TINBERGENOVO pravidlo pre efektvnu HP: ak sa m dosiahnu urit konkrtny cie mus by k dispozcii aspo jeden konkrtny nstroj, ktor napomha efektvne realizova v danej situcii tento cie a je preladiten ekonomicky aj politicky.

efektvnos hstrojov HP determinanty

Efektvnos HP zvis od tchto troch faktorov:

1. 2. 3.

od voby primeranho, adekvtneho nstroja, ale aj jeho konkrtnej miery voby asu nasadenia nstrojov priom pozor na time lag asov oneskorenie systmovej konzistentnosti nstroja (trhovo komfortn, slad s normami)

Efektvna voba nstrojov je skoro za hranicami ekonomickch vied, to je vlastne manarske umenie, e kedy ten nstroj v akej miere nasadi, v ktorom ase nasadi. Efektvnos zvis od prunej zmeny situcie. Nstroje z hadiska prunosti a efektvnosti meme rozdeli na tak ktor s systmovo nutn, systm podporujce, systmu primeran, systm zhorujce a systm naruujce. Aby t voba nstrojov bolo o najefektvnejie plat takzvan EUKENOVO pravidlo aby boli tie nstroje efektvne musia by o najviac stle, kvli dvom veciam: vypotatenos a predvdatenosou.

medzi ekonomickmi ciemi a realitou je vdy rozdiel (medzera)

Nikdy nemono v trhovej ekonomike zarui, e sa ciele ktor boli vyten naplnia. Lebo HP ekonomika nie je isto ekonomick systm, ale je to systm socilny, politick a morlny. Medzi ekonomickmi ciemi a realitou je vdy v HP rozdiel, medzera. Prekky maximlnej spenosti HP:

1. 2.

konflikt cieov v rozlinch ekonomickch subjektov (podnikatelia maj zujem, aby bola inflcia o najniia a konflikt vznik vtedy ke zastupitelia podnikateov formulovali odlin ciele) neexistuje absoltne sprvne rieenie, konflikt medzi ciemi vychdza zo zujmov ud, preto treba harmonizcia cieov konflikt cieov u vyplva z toho, e s vek problmy s vymedzenm cieov a s ich meranm v oblasti: prv vec je identifikcia cieov, ako formulova ciele druh vec je diagnza stavu (problmy svisiac s tm, e orgny, intitcie, ktor vymedzuj ciele HP maj vdy nepln informcie) tretia vec je predpove vvoja na zklade toho ciea, ktor sme vymedzili a je mon na zklade troch spsobov: 1.) anticipcie na bze minulosti 2.) na zklade scenru budcnosti 3.) na zklade vstranch signlov - hlavn kritick veliiny a ich vstran funkcia: 1. prv radn tdenn poet hodn 2. nroky na podporu nezamestnanosti 3. dodvkov lehoty 4. vekos verov (ak vstpa zujem o very to znamen, e je dobr situcia v ekonomike) 5. cena produknch faktorov (pdy, pracovnej sily a kapitlu, investin aktivita) 6. vvoj cien akci na burze 7. ponuka peaz na trhu 8. objednvky spotrebnch predmetov (napr. aut) 9. poet stavebnch povolen 10. celkov poet investci problm s plnovanm opatren HP, to znamen o robi, ktorou teriou sa riadi, ako bude reagova trhu to mu sa hovor problmy strategickho a operanho manamentu realizan problmy: to s problmy so sprvnym naasovanm a so sprvnym dolaovanm, ktor poznme dvojak : 1. stle pravidl a 2. zmern opatrenia zmern opatrenia s tak opatrenia, ktor rieia a omu sa hovor rizikov manament

3. 4.

schma praktickej politiky

Nie len ekonomickej politiky. Mi t HP politiku musme zaradi do celho komplexu politiky ttu v trhovej ekonomika. Praktick ekonomika trhovej ekonomiky v demokratickej spolonosti. Bezpenostn a obrann politika (obrana tvorby a ochrana ivotnho prostredia) environmentlna politika a socilna politika v irom zmysle (zaha vetko o sa tka ovplyvnenia society, spolonosti), ktor sa sklad z troch komponentov: 1.) HP 2.) socilnej politiky (uom zmysle) a 3.) vzdelvacia politika education policy (v irom zmysle zaha aj kultru). HP ma tri hlavn segmenty: 1.) systmov politiku 2.) trukturlnu politiku a 3.) stabilizan politiku Socilna politika (v irom) m svislos so trukturlnou politikou, environmentlna politika m svislos tie so trukturlnou politikou a t vzdelvacia politika m takisto svislos so trukturlnou politikou. To znamen so trukturlnou politikou, ktor je sasou HP sa premieta nie len ist ekonomick politika, ale aj t environmentlna, aj t socilna politika. HP politika je jeden druh politiky ttu v oblasti ekonomiky, ktor je obalen inmi politikami. Systmov segment HP m tri asti:

1.) ochrana skromnho vlastnctva 2.) ochrana vyuvania vlastnctva 3.) prokonkurenn politika. Systmov politika sa tka podmienok ekonomiky a fungovania trhovej ekonomiky. trukturlna politika sa tka jednotlivch aspektov ekonomiky: regionlna politika, odvetvov (priemyslov, stavebn, obchodn, bankov, at.), profiremn politika (ktor sa tka mikrosubjektov podpora optimlneho fungovania firiem v N/H). To sa vol regulatvna politika, ktor s zsahom do automatiky trhu. Tri aspekty zsahu: 1. zsah nemus by vydaren (z dvoch dvodov: bu sa zl smer zsahu zvolil, alebo smer bol dobr , ale dvka bola zl) 2. nklady regulcie 3. regulcia nemus by plne efektvna (zsah zvis od dvoch faktorov: od poznania vedy, prognz a informanho systmu, od apartu ktor maj vlastn zujmy) Stabilizan, konjunkturlna politika na ovplyvovanie hospodrskeho cyklu. Hlavn politiky: prorastov (ekonomika na podporu ekonomickho rastu), prorastov (politika na podporu trvalo udratenho rozvoja), prozamestnaneck (ktor sa rob hlavne fiklnou politikou), protiinflan (ktor sa rob hlavne monetrnou politikou), zahranino-obchodn politika (vonkajia ekonomick politika, t sa tka zahraninho obchodu, platobnej bilancie, prointegranej politiky). S potrebn lebo trh nefunguje dokonalo a je nevyhnutn zsah do automatiky trhu.

Faktory stability (instability) spolonosti

Stabilita, alebo instabilita zvis od: 1.) politickch faktorov rmcov, ekonomick 2.) od ekonomickch faktorov 3.) socilny faktorov (uom slova zmysle), ktor maj vek vplav na ekonomiku (i rastie ivotn rove, i inflcia vstpa, at. Maj obrovsk vplyv na politiku (napr. socilne nepokoje a striedanie vld). Vek rmec HP m takto rovnice: racionlna politika vldy a neracionlnu politiku vldy (me svisie s tm, e vybrali zl smer HP). Racionlna politika vldy vedie ku socilnemu zmieru a ekonomickej prosperite v krajine, takejto spolonosti sa hovor stabiln spolonos. A presne naopak neadekvtna politika vldy vedie ku socilnym nepokojom a socilne nepokoje ved ekonomickmu padku a tomu hovorme nestabiln spolonos.

Prokonkuren politika
Prokonkurenn politika je systmovo tvorn politika. Hlavnou lohou takejto politiky je vytvra konkurenn prostredie. Tri hlavn ciele prokonkurennej politiky s:

1. 2. 3.

ochrana efektvnosti alokcie (m je via konkurencia, tm viacej s subjekty nten aby zniovali nklady) ochrana spotrebitea pred rastcami cenami, pred stagnciou inovci, pred deformciou ponuky (pred jednostrannou ponukou) ochrana demokratickej politiky pre vplyvom na silnch monopolov na vldu

V ase globalizcie m prokonkurenn politika za cie zabezpei podmienky nadnrodnej konkurencie v prospech spotrebitea. M za dsledok neprotekcionistick HP. Integran procesy mu vznamne ohrozi domcu ekonomiku. Cieom je protimonopolistick ochrana sae (ktor robia protimonopoln rad a sdy). Dva prstupy protimonopolistickej ochrane sae:

1. 2. 1. 2.

normatvny vklad poda ktorho je sa cieom a preto musia by jasn zkony a podrobn pravidl. To je takzvan prvnick prstup.

racionlny vklad (rule of reasn vlda rozumu), ten si uvedomuje, e vznik monopolov je nemono zastavi, niet takej sily. Preto je zaloen na zhodnoten vsledkov, efektov pre podnikateov a spotrebiteov. Tento princp racionlneho vkladu je zakotven v zkonoch v Kanade, vo Franci aj v Slovenskej republike. Prokonkurenn politika je reakcia ttu na zlyhvanie trhu. Ako m to tt riei? tt m dve monosti: zsah do truktry trhu proti koncentrcii, to znamen tt ochrauje mal a stredn podniky aj (alebo len) zsah proti zneuvaniu postavenia na trhu monopolmi

Primrnym cieom je: Nie automatick potlanie firiem, ale ochrana zujmov spotrebitea a ekonomick efektvnos Treba bilancova efekt monopolnch situci. Treba to zvi a porovna ten efekt s tm samotnm stavom tej vysokej koncentrcie, kontrolova i t domincia nie je zneuit na trhu na rast cien a na rast nkladov. Treba vyvi dopady na sa, ak je prah nosnosti. Poznme tri lnie prokonkurennej politiky:

1. 2. 3.

kontrola fzi zkaz protisanch praktk (cenov kartely)

kontrola ttnej pomoci, ako nepriamej formy naruenia rovnosti konkurennch podmienok pre as ekonomickch subjektov Tieto kontroly: Ad 1. realizuj protimonopoln rady Ad 2. realizuj sdy Ad 3. kontrola verejnej pomoci a verejnch obstarvan 3.A rovnos 3.B nerovnos me by aj skryt

Osobitn vznam m prokonkurenn politika v transformanom obdob

1. 2. 3. 4. A.

proti deformcii trhovho prostredia liberalizcia cien ovplyvnenie monosti ttu - liberalizcia zahraninho obchodu umouje vstup na trh cudzch subjektov a stla domce ceny dole m obrovsk vznam, ako postupn zruenie dominantnho postavenia verejnej sprvy nikto v tej sae nem by uprednostnen dominantn postavenie je fakt objektvnej reality, problm je zneuitie dominantnho postavenia, ktor sa tromi spsobmi: vynucovanie neprirovnanch osobitnch podmienok v zmluvch (typick s obchodn reazce) viazanie plnenia podmienok na nieom

uplatnenie rozdielnych podmienok pri porovnatenom plnen (tomu hovorme diskrimincia) Protimonopoln rad neme vetko sledova a riei a preto uplatuje tieto principy pri zisten takchto vec: princp minimis ( mal odchlka od pravidiel, znamen nepodstatn obmedzenia ktor protimonopoln rad prehliada) negatvny atest (dohoda podnikateov na obmedzenie sae ale neodporuje zo zkonom protimonopoln rad to prehliada)

vnimky, ke to vedia ale nezasahuj a tie vnimky s skupinov a individulne (naprklad nezasahuje v poisovnctve, vo vskume v ktorej sa povauje spolovanie firiem za pozitvne, u distribcii motorovch vozidiel, u poskytnut novch technolgi, pri vysokej pecializcii nijakho produktu a v nmornej preprave)

B.

dohody obmedzujce sa, typickmi dohodami s horizontlne a vertiklne dohody dohody obmedzujce sa sa musia zakza ak prinaj vhody firmm a pokodzuj spotrebitea (je to ak obmedzi lebo as dohd sa nerob psomne, ale stne) sledovanie protimonopolnho radu je vemi saen, lebo nie je naprklad vo vine krajn sveta nie je povinn notifikcia dohd to znamen, e dohody s len vtedy platn, ak s zapsan na obchodnom sde, alebo aspo u notra

C.) kontrola koncentrcie ako ju zisti? Poda oho mera t koncentrciu?

 1. 2. 1. 2. 3. 4. 5.

poda pracovnch sl, alebo poda obratu je najlep spsob (max 300 milinov) posudzuje sa ujma sae a koncentrcie protimonopoln rad dval vnimky z obratu (napr. Slovnaftu) kad vnimka umouje zneuitie nielen ekonomick, ale aj politick

Pri tvorbe konkurennho prostredia me vlda zlyhva: me zlyhva dvojako bu zasahuje tam kde nem, alebo aktvne

nezasahuje kde m - pasvne p monost kde me vlda zlyhva me negatvne spsobi v tchto prpadoch: selektvna politika vldy - to znamen von vklad zkona klientelizmus vo verejnom obstarvan to znamen, e sa uprednostuj niektor firmy, ktor tej strane, alebo skupine sptne nieo vrtia klientelizmus pri licencich mimoriadne vnym neviditenm naruenm prokonkurenneho prostredia je pasivita ttu pri vymhan prva (sdy nekonaj z vlastnej iniciatvy, ale z vlastnej iniciatvy mus kona vlda osobitne prokuratra) slab intitcie na ochranu spotrebitea

Zver = efektvna ochrana konkurennho prostredia vyaduje: kvalitn zkony vo vetkch oblastiach koordinovan postup intitci na ochranu konkurennho prostredia obmedzova ance pre korupciu

Efektvna ochrana konkurennho prostredia v irom prostred spolonosti, je vemi dleit celkov spoloensk klma v spolonosti: aktivizcia verejnej mienky, aby nebola ahostajn zskavanie spojencov pre advokta ttu v tvorbe konkurencie (to s rady protimonopoln rad, rad verejnho obstarvania), zdokonaovanie sanch pravidiel, rovnos anc aj pretransformovan do spoloenskho vedomia prepojenie ekonomickch a socilnych kritri spenosti ekonomiky

trukturlna HP
trukturlna politika m tri hlavn podoby, rovne prstupu k nej a merania:

1. 2. 3.

teoretick trukturlna politika (to je naprklad veda regionlna, sektorov at.) praktick trukturlna politika, ktor vychdza z faktorov praxe aplikovan trukturlna politika, znamen uplatuje tieto teoretickej politiky v praxi trukturlna politika je sas hospodrskej politiky, ale nie je to isto ekonomick politika lebo je prepojen zo socilnou a enviromentlnou politikou a vzdelvacou politikou.

trukturlna politika m tri hlavn segmenty:

1. 2. 3. 1. 2. A. B.

regionlna politika tka sa zemnho rozdelenia ekonomiky a tie reginy rozdeujeme na hnacie reginy (to s pli rozvoja a m gravitan schopnos- to znemen priahuje alie ekonomick jednotky) a na hnan reginy regionlna politika m napomha na rovnomern rozdelenie ekonomickch monost poda zdrojov pracovnch sl, prrodnch zdrojov je to politika zmenovania nerovnost v regine ex ante (vopred a ex post je po) odvetvov, sektorov politika m napomha adaptciu odvetv k novm potrebm a vedecko-technickmu pokroku typick je to, e potreby ud sa menia v ase profiremn politika na podporu malch a strednch podnikov

M tt vbec robi trukturlnu politiku? nem - optimalizcia truktry vytvor alokan mechanizmus trhu m napomha prekonva prehlbovanie regionlnych nerovnost, odvetvovch trukturlnych nerovnost, podporova mal a stredn podniky (mal a stredn podniky tvoria najviac pracovnch prleitost) zsahy ttu do truktry vemi pomhaj v niektorch krajinch, je dokzan e priemysel v Japonku a v Junej Krei zanal expandova prve tm e tt robil trukturlnu politiku pomhal prekona regionlne nerovnosti, odvetvov zmeny tradin trukturlna HP robi tlmov programy a konverzie (kad zmena priemyslu na druh sa vol konverzia)

rob aj podporn programy tt pouva nasledovn nstroje: subvencie, daov avy a rekvalifikan programy vetky tri s vznamn, lebo psobia v inch oblastiach Problmy: do akej miery podporova utlmovanie odvetv ako dlho podporova konverziu ktor odvetvia podporova a koko (vekos a as) nebezpeie lobby, uprednostnenie krtkodobch kritri (osobitne pred vobami) nov prstupy k trukturlnej HP ochrana hospodrskej sae odbravanie protekcionizmu podpora adaptcie pracovnej sily, cez prun mzdov systm a kolektvnej vyjednvania

politika podpory tvorby novch pracovnch prleitost odbravanie dvojitho zdanenia investci na podporu investinch stimulov zvi konkurenciu v sai o verejn objednvky podnecova adaptcie trukturlnych zmien trukturlna politika nezvis iba od isto ekonomickch faktorov, ale zvis od toho ak typ HP politiky zvolme. Hlavn dva typy s Keynsinska a liberlna politika:

stabilizan politika
Je as HP zameran na usmerovanie makroekonomickch velin (zamestnanos, cenov hladina, saldo zahraninho obchodu, tempo ekonomickho vvoja) k dosiahnutiu makroekonomickej rovnovhy a ich stabilizovaniu na tejto rovni. Stabilizan politika je ir pojem, ako konjukturlna politika, ktor je sasou stabilizanej politiky, ale krtkodobo. Stabilizan politika zaha:

1. 2.

prorastov politiku stabilizan politika, je politika na ovplyvovanie agregtneho dopytu a ponuky sem patr aj distribun politika prozamenstnaneck politiku protiinflan politiku, ie monetrna politika vonkajia ekonomick politika, najm zachranino-obchodn, platobn at.

tt sa sna so stabilizanou politikou minimalizova instabilitu vvoja N/H. Vek spory s pritom, ak lohu m hra tt. Poda voby pri dosahovan hospodrskych cieov s tyri hlavn ekonomick ciele: pln zamestnanos cenov stabilita rovnovha so zahranim ekonomick rast (trvalo udraten rozvoj - TUR)

Aktrmi stabilizanej politiky v hospodrstve s: oficilne orgny ttu na rznych rovniach (vlda, kraje, okresy) nositelia vplyvu nettni aktri, sem patria: politick strany odbory a in zdruenia zujmov (komory, asocicie) vedy verejn mienka (tla a in mdi)

Nstroje stabilizanej politiky: fiklna politika monetrna politika dchodkov politika, alebo distribun politika vonkajia politika (zahranino-obchodn a menov)

Hlavn prstupy, kritri ku stabilizanej politike: intrumentlny prstup priorita na strane dopytu (Keynsianska politika) priorita na strane ponuky (liberli) intenzita zasahovania globlne usmerovanie selektvne usmerovanie, znamen vberov usmerovanie manvrovac priestor diskrtne opatrenia od prpadu k prpadu zmern (Keynsianska politika)

pravidl (naprklad automatick stabiliztory) (liberli) dky psobenia anticyklick opatrenia, ktor sa pouvaj na usmerovanie hospodrskeho cyklu a ke ekonomika ide hore sa pouvaj pravidl retriktvne a naopak, ke ekonomika upad tak sa pouvaj expanzvne nstroje stle (trval) voba asu uplatnenia preventvne (ex ante vopred), typick je aktvna politika tvorby pracovnch miest nsledn (post fest), znamen e tt poskytuje nezamestnanm podpory

prosrastov politika
Pojem ekonomick rast je vsledok ekonomickej aktivity celho N/H, znamen e zistme v nominlnych hodnotch, e GNP bolo tento rok 400 milin dolrov a na budci rok bude 450 milin dolrov to znamen e ekonomika narstla o tch 50 milin, ktor vysti rastu ivotnej rovne. Meranie ekonomickho rastu:

pomocou tchto troch ukazovateov - GNP, GDP, nrodn dchodok alebo vo veliinch meme mera v dvojakch: nominlnych a relnych, ktor treba prerta na jednho obyvatea hlavnm cieom je stly a primeran rast to je zlat cesta rastu samozrejme existuj bariry rastu: nedostatok obnovytelnch zdrojov, e kad ekonomick rast vznamne pokodzuje ivotn prostredie

Rchlos ekonomickho rastu svis s vobou:

obeami ivotnej rovne v prospech investci efektvnos vyuitia zdrojov kritick prah ekonomick rastu s vekos neobnovitench zdrojov kritick prah politick je tolerancia obyvatestva na pomal, stagnujci a najm klesajci ivotn rove

Po 2. svetovej vojne dolo k zmene koncepcie ciea prorastovej politiky: nie maximlny rast, ale rast a pritom zvenie kvality ivota nie maximlny rast, ale trvalo udraten rozvoj je aj vtedy ke mme nulov ekonomick rast

Bariry ekonomickho rastu: spotreba obyvatestva investin (neobnovyten zdroje, alebo nie s mon substitcie) technologick (treba dostaton predstih vedy a projekcie) vonkajie (prepojenos s importom, ale aj s kapacitou exportnch monost) ekologick politicko-socilne (je konsenzus obyvatestva ekonomickm rastom) Ekonomick rast m t vlastnos, e kad dodatone vyroben vrobok m uitonos celkov a hranin. Tto vlastnos, e ekonomick rast nie je samoeln kritizuje pn Nobelovej ceny GOLBREJT v prci spolon hojnosti. Mone vbec v trhovej ekonomiky kls cie ekonomick rast? Ekonomick rast me tt definova, ale nevytvoril tt, ale miliny ud desatiscoch podnikoch. tt me vytvori rmec pre ekonomick rast a me napomha rastu v koridore prognzy. Ak je cieom HP rast ivotnej rovne obyvatestva, potom z toho plynie aj nevyhnutnos prorastovej HP do ktorej patr cel komplex nstrojov a opatren ttu na podporu ekonomickho rastu. Ale otzkou je ak je optimlna stratgia na bze hospodrskeho plnu? Stratgia priameho ttneho plnovania ekonomickho ratu:

1. 2. 1. 2.

tt by mal stanovi tempo ekonomickho rastu na zklade prognz, svoje aktivity, ale aktivity firiem neme prikza. tt dvojako napomha tomuto optimlnemu tempu: 1.) svoje aktivity priamo ovplyvuje na ten cie a 2.) aktivitu skromnch firiem stimuluje dvojako: pozitvne e dva avy a negatvne sankciami, ako s naprklad zvenie dane tt me ovplyvova len ttne firmy, svoje ttne vdavky toto je stratgia priameho ttneho plnovania ekonomickho rastu

Stratgia nepriamej podpory prorastovej politiky: Ktor sa sklad z viacerch ast: z podpory podmienok ekonomickho rastu, ktor sa sklad z: systmotvorn a rmcov podmienky, to je intitucionlna infratruktra (sem patria daov rady, sdy, audtorsk firmy, podpora materilnej a personlnej infratruktry) podnecovanie zvench kvantitatvnych a kvalitatvnych faktorov vyuvania ekonomickho rastu (pda, prca, kapitl)

infratruktra
Infratruktra je vybavenie N/H pre optimlne fungovanie ekonomiky. Poznme tri druhy:

1. 2. 3. 1.

materilnu - je vrobn a socilna intitucionlnu personlnu

materilna infratruktra to s materilne predpoklady (to je sie zariaden a podmienok ktor tvoria rmec pre vrobu) fungovania N/H. Je dvojak: vrobn, to s zariadenia dopravy, spojov, energetiky a podobne, nie stroje vo firme

socilna, to s zariadenia vzdelvania, zdravotnctva, kolstva, kultry a podobne Vstavba materilnej infratruktry je predpokladom ekonomickho rastu. Problmom je vyaduje obrovsk investcie a pomal nvratnos.

2. 3.

intitucionlna infratruktra do oho patria tieto tri hlavn podskupiny: legislatvny rmec a in normy zariadenia sprvy ttny apart v uom slova zmysle: rady, sdy, prokuratra a podobne v trhovej ekonomike do intitucionlnej infratruktry patria banky a poisovne, daov rady a rady prce personlna infratruktra stav schopnost duchovnch, podnikateskch, priemyslovch je na uritej rovni. Je vpove o tom, ak je poet pracovnkov ako s kvalifikovan a preto tomu hovorme pracovn kapitl.

prorastov politika a efekt faktorov

Prorastov politika zvis od toho, ako s efektvne vyuit faktory pda, prca a kapitl. Faktor kapitl je podmienkou ekonomickho rastu. Cieom je, aby bol ekonomick rast o najv, za nezmenench podmienok sa mus zvi t investin kvta (to je investci na celkovom GNP), ktor sa d zvi tromi spsobmi:

1. 2. 1. 2.

podporou tvorby spor pre very samofinancovanie investci (rchlej spsob odpisovania) uahenie prstupu firiem ku peniazom, investovaniu podpora kvalitnenia investinej politiky, znamen e tt mus podporova vskum najm podnikov) a inovcie na uplatnenie vskumoch

Faktor prca me napomha ekonomickho rastu dvojako: kvantitatvne - zvenie zamestnanosti, cez asy kvalitatvne - zvenie produktivity prce na bze kvalifikcie a informatizcie, je obmedzen potom ud v krajine a nadobdanm vzdelania

Faktor pda tt napomha manvrom, ktor presun ekonomiku z tch odvetv, ktor s mlo produktvne do tch odvetv ktor produktvnejie. Tento presun m vy potencil ekonomickho rastu a presun do tch vysoko ekonomickch odvetv napomha komparatvne vhody.