Академический Документы
Профессиональный Документы
Культура Документы
Obsah normy
Normy sú rôzne podľa charakteru, predmetu a spôsobu šírenia. Normy:
• pokrývajú niekoľko disciplín: zaoberajú sa všetkými technickými, ekonomickými a
sociálnymi aspektami činnosti ľudí a pokrývajú všetky základné disciplíny ako sú
jazyk, matematika, fyzika apod.;
• sú koherentné a kozistentné: normy sú tvorené technickými komisiami, ktoré sú
koordinované špecializovanými orgánmi a zabezpečujú, aby sa prekážky medzi
rôznymi oblasťami činností a rôznymi obchodmi prekonali;
• sú výsledkom spolupráce: normy odrážajú výsledky spoločnej práce všetkých
zainteresovaných strán a sú potvrdené dohodou tak, aby reprezentovali všetky
relevantné záujmy: výrobcov, používateľov, laboratóriá, verejnú správu, spotrebiteľov,
atď.;
• sú živým procesom: normy vychádzajú zo skutočných skúseností a vedú
1
k materiálnym výsledkom v praxi (produkty - výrobky a služby, skúšobné postupy,
atď.); normy vytvárajú kompromis medzi súčasnou úrovňou a ekonomickými obmedzeniami
v danom čase
• sú aktuálne: normy sa pravidelne revidujú alebo ak to diktujú okolnosti, takže sa
vyvíjajú spolu s technologickými a sociálnymi procesmi;
• majú postavenie referenčných dokumentov: v obchodných zmluvách a v prípade
sporov v súdnych procesoch;
• sú národne aj medzinárodne uznávané: normy sú dokumentom, ktorý je platný -
národne, regionálne alebo medzinárodne;
• sú dostupné každému: normy sa môžu študovať alebo kupovať bez obmedzenia.
• Platí všeobecné pravidlo, že normy nie sú záväzné, ale sú používané dobrovoľne. V
určitých prípadoch môže byť implementácia povinná (napr. v oblasti bezpečnosti,
elektrických inštalácií, v spojitosti s verejným obstarávaním, atď.)
• Norma reprezentuje úroveň know-how a technológie, čo robí prítomnosť priemyslu pri
jej príprave neodmysliteľnou. Norma nie je nikdy neutrálna.
Norma umožňuje dosiahnuť technické parametre, uspokojiť zákazníka s
kvalitou, potvrdiť spôsob výroby, vzrast produktivity a poskytuje pocit bezpečnosti
• Norma zjednodušuje a zjednoznačňuje zmluvný vzťah medzi ekonomickými
partnermi.
• Je to dokument, ktorý sa stále viac používa v právnych sporoch.
Druhy noriem
Možno uviesť štyri základné druhy noriem:
• základné normy pokrývajúce terminológiu, metrológiu, konvencie, značky a symboly,
apod.;
• skúšobné metódy a normy pre analýzy, pomocou ktorých sa merajú charakteristiky;
• definujúce parametre výrobku (normy na výrobky) alebo normy so špecifikáciami
služieb a definovaním najnižších parametrov, ktoré služby musia dosahovať (vhodnosť
pri používaní, zdravie, bezpečnosť, ochrana životného prostredia, dokumentácia
prikladaná k výrobku, apod.);
2
• organizačné normy zaoberajúce sa opisom funkcie firmy a jej vzťahov, ako aj
modelovanie činností (manažérstvo a zabezpečenie kvality, udržiavanie, hodnotová
analýza, logistika, manažérstvo projektov a systémov, manažérstvo výroby
(organizácia výroby), atď.).
Normalizačné organizácie
• ISO (International Organization for Standardization) je celosvetová normalizačná
organizácia, ktorá zahŕňa technickú normalizáciu vo všetkých oblastiach okrem
elektrotechniky, elektroniky a telekomunikácií
• IEC (International Electrotechnical Commission) je celosvetová organizácia
zahrňujúca oblasť elektrotechniky, elektroniky
• CEN je európska normalizačná organizácia s cieľom vytvorenia systému noriem
pôsobiacich na jednotnom európskom trhu. Zahŕňa technickú normalizáciu vo
všetkých oblastiach okrem elektrotechniky
• CENELEC (European Committee for Electrotechnical Standardization) je európska
normalizačná organizácia zahrňujúca oblasť elektrotechniky
• ETSI (European Telecommunications Standard Institute) je európska normalizačná
organizácia zameraná na oblasť telekomunikácií
• ÚNMS SR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR) je ústredným
orgánom štátnej správy v oblasti technickej normalizácie SR. Spravuje SÚTN
(Slovenský ústav technickej normalizácie), ktorý je národným organizačným orgánom
Medzinárodná normalizácia
• ISO, Medzinárodná organizácia pre normalizáciu
ISO, založená v roku 1947, je svetová federácia národných normalizačných orgánov, v
súčasnosti pozostávajúca zo 151 členov, jeden za každú krajinu. Úlohou ISO je
podporovať rozvoj normalizácie a súvisiacich činností celosvetovo s cieľom uľahčiť
medzinárodnú výmenu tovaru a služieb a dosiahnuť spojenectvo v intelektuálnej,
vedeckej, technickej a hospodárskej oblasti. Práce sú zamerané na všetky oblasti
normalizácie s výnimkou elektrotechniky a elektroniky, ktoré sú doménou IEC.
• IEC, Medzinárodná elektrotechnická komisia
IEC bola založená v roku 1906. Zodpovedá za medzinárodnú normalizáciu v oblasti
elektriny, elektroniky a súvisiacich technológií. Predmet činnosti zahŕňa
elektrotechnológie vrátane elektroniky, magnetizmu a elektromagnetiznu,
3
alektroakustiky, telekomunikácií, výroby a rozvodu energie, a tiež súvisiace všeobecné
disciplíny ako je terminológia, symboly, meranie a funkčné parametre, závislosti,
návrh a vývoj, bezpečnosť a ochrana životného prostredia.
• ITU, Medzinárodná telekomunikačná únia
Zrodenie sa datuje späť do roku 1865. ITU je špecializovanou agentúrou Organizácie
spojených národov od roku 1947. V súčasnosti je členom asi 190 členských štátov.
ITU vydáva medzinárodné odporúčania v oblasti telekomunikácií a rádiokomunkácií.
Národná normalizácia
4
• Každá krajina má vlastný normalizačný systém. Ústredný alebo najreprezentatívnejší
národný normalizačný orgán sa zúčastňuje na práci v regionálnych a medzinárodných
orgánoch
• Na národnej úrovni prácu vykonávajú normalizačné komisie, ktorým pomáhajú
skupiny odborníkov. Tieto komisie alebo pracovné skupiny sa tvoria z kvalifikovaných
zástupcov priemyslu, výskumných ústavov, verejných orgánov, spotrebiteľov a
profesijných orgánov.
• Na regionálnej alebo medzinárodnej úrovni prácu vykonávajú technické komisie, za
sekretariáty ktorých zodpovedajú jednotlivé národné normalizačné orgány. Tieto
technické komisie sú tvorené technickými riadiacimi radami príslušného regionálneho
alebo medzinárodného orgánu.
• Všetky členské národné normalizačné orgány majú právo byť zastúpené v
medzinárodných a regionálnych komisiách podľa predmetu ich činnosti.
Činnosť SÚTN
Medzi hlavné činnosti SÚTN patrí:
• tvorba, schvaľovanie, vydávanie, distribúcia a predaj noriem STN;
• tvorba a udržiavanie fondu národnej sústavy STN; fondu európskych, medzinárodných
a zahraničných noriem;
• zabezpečenie rešerší z databáz;
• zabezpečovanie medzinárodnej spolupráce spojenej s výkonom funkcie Národného
normalizačného orgánu (t. j. účasť na tvorbe medzinárodných a európskych noriem);
• zabezpečenie činnosti Národného informačného strediska (NIS),
• notifikácia tvorby národných noriem do CEN/CMC;
• vydávanie normalizačných publikácií a periodík;
• zabezpečenie vzdelávania technickej verejnosti formou seminárov a školení.
6
organizácií konaných v SR.
• Aktívne sa podieľať na práci týchto orgánov a skupín. Ide o priebežný proces, ktorý si
vyžiada zabezpečovanie slovenských expertov v organizačnej aj finančnej rovine.