You are on page 1of 53

Predhovor

Ven rodi. Dostala sa Vm do rk knika o tom, ako vychovva diea, ktor trp syndrmom ADD alebo ADHD. Tto knika je venovan rodiom, ktor u vyhadali odborn pomoc, alebo rodiom, ktor maj podozrenie, e ich diea by mohlo trpie touto poruchou. Tto knika nie je nhradou za odborn diagnostiku. Ak na zklade pretanch prejavov mte podozrenie, e vae diea by mohlo ma ADD, alebo ADHD vyhadajte odborn pomoc naprklad Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie v Martine, alebo inho odbornka. Hlavne je vak tto knika venovan rodiom, ktor u vyhadali odborn pomoc a po dkladnej diagnostiky bola uren diagnza ADD, alebo ADHD. Poda sprvy z poradenskho centra m vae diea ADD, alebo ADHD. o to znamen? Ako mm k svojmu dieau pristupova? Ako mu mem pomc? Knika je venovan rodiom, ktor si u niekedy kldli tieto otzky a mnoh in. Snail som sa, aby tto knioka bola vemi praktick s minimom terie, ale napsa isto praktick kniku, bez aspo teoretickho uvedenia do problematiky sa ned. V prvch dvoch stranch preto zhrniem zkladn prejavy, mon priny a hne sa pustm do praktickch postupov, ako sa d pracova s dieaom s ADHD. Vemi som sa snail, aby som vysvetlil aj dvody preo si myslm, e dan prstupy s vhodn. Pouva urit prstupy a neveri im, alebo nerozumie preo prve tak prstup nie je vemi inn. Je mojou ndejou, e ke budete lepie rozumie dvody, preo sa tieto prstupy pouvaj, budete im viac veri a ochotn ich vyska. Vychovva diea s ADD/ADHD je ak. Vyaduje si to nesmiernu trpezlivos, vea lsky, odpustenia a trpezlivej prce, kedy asto nie je vidie vsledky ihne, ale a po mesiacoch, i dokonca rokoch. Preto verm, e vm aspo trochu pomem uahi vm tto asto neahk lohu. Ak sa to podar budem nesmierne astn. ivot je zloit a i tie najlepie mienen rady obas nefunguj. Taktie nie je mon popsa vetky detaily, ktor potrebujete. Touto knihou chcem hlavne odtartova dialg a nov, systematick spsob, ako je mon pomc vmu dieau. Vae postrehy, komentre, pripomienky vemi rd privtam (kontakt je uveden niie) a vemi rd sa s Vami osobne stretnem a pomem vm v aplikcii uvedench princpov, alebo inch, ak tieto z nejakho dvodu nefunguj. Ve koho pripomienky s dleitejie ako tch, pre ktorch je kniha uren? S pozdravom Milan Danihel kolsk psycholg Evanjelick zkladn kola Martin
9.12. 2011

milan.danihel@ezsmt.sk, 043/3240261

o je to ADD a ADHD?
Tieto skratky s odvoden z (Pokorn, 2001) ADD porucha pozornosti bez hyperaktivity /attention deficit disorder / ADHD porucha pozornosti spojen s hyperaktivitou /attention deficit hyperaktivity disorder / Ako sa konkrtne tieto poruchy prejavuj? Typick symptmy PORUCHA POZORNOSTI - nesstredenos - neschopnos vydra pri innosti vyadujcej kognitvnu as HYPERAKTIVITA - nedostatone regulovan a nadmern aktivita IMPULZVNE SPRVANIE - konanie bez premania, vnucovanie sa ostatnm napr. skkanm do rei, nevhodnmi poznmkami Prejavy poruchy pozornosti Nepozornos v kole, v zamestnan, i v spoloenskch situcich. Chyby z nepozornosti. Prca - neusporiadan, nestarostliv a nepremyslen. Hovor sa o nich, e s neuven, splaen, rozlietan a ni nedotiahnu do konca. akosti udra pozornos dlhodobo, pri plnen loh, ale i pri hre. ako doku pracova na lohe do jej plnho splnenia. Ke sa do nieoho pustia, o chvu od toho ute k nieomu inmu. Maj problmy dodriava pravidl hry. Dojem, akoby neboli duchom prtomn, nepovali i nezapamtali si ani to, o om sa prve hovorilo. S spoahlivo nespoahliv. ahko sa nechaj rozptli vedajmi podnetmi, zabudn prs na dohovoren schdzku, neprines, o sbili. Problmy s organizovanm innost. Pracovn nvyky mvaj zmton, podklady neusporiadan, zabdaj sa. V rozhovore s druhmi sa ich nepozornos prejavuje tm, e asto odbiehaj od tmy. Nevnmaj ostatnch, nie s schopn sstredi sa na prebiehajci rozhovor. Poruchy kognitvnych funkci

Diea m problmy s pozornosou, ktor s asto spojen s motorickm nepokojom. Porucha exekutvnych funkci, kedy diea nie je schopn vnma asov sled; konkrtne to znamen, e si nevie trukturova a organizova prcu, ktor asto nedokon, nie je schopn analyzova svoje sprvanie

Neschopnos selekcie podnetov, ktor na diea psobia sasne; diea nevie vybra podstatn informcie pre dan situciu.

Porucha analzy a syntzy informci. Porucha motivcie, silia a vytrvalosti, diea ako preva akkovek frustrciu, oddialenie innosti, sebaovldanie.

Znen schopnos priestorovej predstavivosti. Porucha verblnej a pracovnej pamte.

Prejavy hyperaktivity chronick nepokoj neustle poposedvanie vrtenie sa na stolike, pobiehanie a preliezanie predmetov v nevhodnch situcich neschopnos hra sa potichu, alebo sa inak zamestna bez hluku nutkanie nieo robi, niem sa zaobera, nadmerne hovori Prejavy impulzvneho sprvania Netrpezlivos, popudlivos, slab sebaovldanie. akosti poka, km na nich prde rad. Prekrikovanie ostatnch, skkanie do rei, nepovanie pokynov. Robia zo seba aov. Impulzivita me by prinou najrznejch nehd a razov. Deti zakopvaj, narazia do okoloidceho, chytia rozplen panvicu. Paj sa do nebezpench innost bez toho, aby zvili nsledky (napr. jazdia na skateboarde po nerovnom terne).

o mete ako rodiia urobi, ak vae diea trp uvedenmi prejavmi, alebo niektorm z uvedench prejavov?
3

V tejto knioke sa pozrieme na p spsobov ako mete pomc vmu dieau. Ako hlavn rmec pre prezentovanie monost ako pomc dieau s ADHD som si zvolil rmec autorov Dawson P., Guare R. z ich knihy Smart but scattered: The Revolutionary Executive Skills Approach to Helping Kids Reach Their Potential (ikovn, ale rozptlen: Revolun prstup k pomhaniu deom realizova ich potencil zaloen na exekutvnych funkcich). Poda autorov s tri hlavn spsoby ako pomha dieau rozvja schopnosti a zmeni jeho sprvanie Meme zmeni to, o sprvaniu predchdza (vonkajie faktory a prostredie), meme sa zamera priamo na sprvanie (prostrednctvom uenia novch foriem sprvania. ), alebo sa meme zamera na to, o nasleduje po sprvan (odmeny a dsledky). Ja som sa rozhodol obohati ich rmec o dve dleit oblasti a to zdravotn hadisk, zdrav ivotosprva a zdrav ivotn tl a postoje rodia a vzjomn vzah rodia a dieaa. V prvej kapitole sa pozrieme na ben fyzick/fyziologick stavy, ktor prispievaj k nepozornosti a hyperaktivite. Dvod preo povaujem za dleit sa hne od zaiatku venova zdravotnmu stavu dieaa je ten, e diea me trpie zdravotnmi problmami, ktor aj ke nezapriuj symptmy ADHD, vemi mu sauj schopnos sstredi sa a sedie na mieste. Preto si myslm, e je dleit najprv vyli prtomnos niektorch bench porch, ktor sa pri ADHD vyskytuj. Tieto rieenia s asto elegantn, rchlejie, ako ui diea novmu sprvaniu, vyaduj si menej energie od dieaa. Mu znamena rchly spech a rchle zlepenie a avu pre diea. V druhej kapitole sa pozrieme na to, ako mete budova vzjomn vzah s dieaom zaloen na lske, cte a dvere. Verm, e spech akejkovek techniky zvis do vekej miery na postoji rodia, ie na to v akom duchu rodi tieto techniky uplatuje a taktie na tom, ak je vzah medzi rodiom a dieaom, ak rove dvery a cty v tomto vzahu prevlda. V tretej kapitole sa pozrieme na zmenu prostredia dieaa. Takisto ako v prpade zdravotnch/fyziologickch stavov je mon dosiahnu pomerne dobre vsledky, bez toho, aby sa diea muselo vemi snai, m mu uahte jeho ivot, aby mu ostala energia na in veci. tvrt kapitola je o tom, ako ui diea novmu sprvaniu V piatej kapitole a snam ukza niektor spsoby ako motivova diea k novmu sprvaniu. Ak ste sa niekedy zamysleli nad tm, ako dva pokyny, aby sa zvila anca, e vae diea ich spln, iesta kapitola by vm mohla pomc. Tchto es kapitol je jadrom prstupu k ADHD, ktor sa snam uplatova. Pre zaujmavos si mete v siedmej kapitole preta, ako mete pomc vmu dieau napsa esej, alebo in prcu tvorivm a nekonvennm spsobom, ktor vea det s ADHD uprednostuje.

Zhrnutie:

(Kapitola 1)

Zdravotn hadisk, zdrav ivotosprva a zdrav ivotn tl

Zdravotn hadisk
Aby diea zbytone netrpelo viac ako m je treba vyli a uisti sa, e diea netrp nasledujcimi zdravotnmi problmami. Ben zdravotn problmy. ktor mu zhorova symptmy ADHD Alergie Anmia (chudokrvnos) Hypoglykmia - stav, kedy sa koncentrcia glukzy v krvi pohybuje pod dolnou hranicou normlnej hodnoty. Diabetes (cukrovka) Poruchy ttnej azy Nedostatok eleza, zinku, horka

Preto odporam, aby ste sa uistili, e diea naozaj netrp niektorou z tchto porch. Ak no, zanite v spoluprci s lekrom s liebou. Prpadne mete konzultova odbornka na vivu. Zlepenm tchto zdravotnch problmov sa aj pozornos me zlepi. Neznamen to, e tieto poruchy s prinou ADHD, ale ich npravou me djs k zlepeniu schopnosti koncentrcie a v kontrole sprvania.

Zdrav ivotosprva a zdrav ivotn tl


Viva a stravovanie
Je vemi dleit, aby diea nevynechvalo raajky, ale aby sa rno dobre najedlo. Bude sa musie sstredi niekoko hodn a raajky s palivo pre mozog. Jedl s vysokm obsahom cukrov neposkytuj mozgu dostatok vivnch ltok, aby bolo mon sa sstredi niekoko hodn. Preo? Vedeck vskumy vzahu vivy, pamti a pozornosti naznauj, e:

Jedla s vysokm obsahom jednoduchch cukrov ved k rchlemu nrastu hladiny cukru v krvi, o vedie ku krtkodobmu zrchleniu v reaknom ase a pamti. Avak tento inok je spravidla krtkodob a po pribline hodine nastva pocit navy a ukudnenia (stlmenia). Naopak jedla s vysokm obsahom bielkovn neved k vraznmu nrastu hladiny cukru v krvi. Znamen to, e nedochdza k doasnmu zlepeniu v reaknom ase a schopnosti krtkodobej pamte, ale napomhaj stlemu, rovnomernmu udriavaniu pozornosti po dobu 3 a 4 hodiny. Jednoduch cukry ved k nhlemu, krtkodobmu zlepeniu schopnosti sstredi sa, zloen cukry s trvalejm zdrojom energie. Bielkoviny poskytuj aminokyseliny (stavebn ltky) , ktor s nevyhnutn pre tvorbu neurotransmiterov, ktor s nevyhnutn pre sprvnu funkciu mozgovej innosti.

o zo toho prakticky vyplva?

Raajky a obed by mali obsahova bielkoviny, nie len cukry, alebo inak povedan vyhbajte sa raajkm s vysokm obsahom cukru a dajte si zlea na tom, aby raajky, aj obed obsahovali vek mnostvo bielkovn.

Vyhbajte sa tomu, aby raajky pozostvali vhradne z cerelii. Cerelie maj vinou vek obsah cukrov a nzky obsah bielkovn. S vborn na raajky ako dezert, ale nemali by tvori cel raajky. Mu by sasou vyvench raajok, ale nemali by tvori cel raajky, rovnako ako by vm nestailo, keby diea jedlo na obed kole a ni in. Porate sa s odbornkom na vivu, alebo si zistite nutrin hodnotu jednotlivch potravn a zarate do jedlnika jedl z vysokm obsahom protenov.

Vivov doplnky
Po tom, ako zhodnotte zdravotn stav dieaa a ak djde k potvrdenie niektorch zo zdravotnch problmov spomenutch vyie, zvte po porade s lekrom, alebo odbornkom na vivu vivov doplnky.

Spnok
Nedostatok spnku (tzv. spnkov deprivcia) me vies k problmom s pozornosou. Ako zlepi spnok dieaa? Nstup spnku je spusten zvenou hladinou melatonnu (tvor sa z bielkovn). Preto sa odpora, aby diea konzumovalo odporuen denn dvku bielkovn.

Niekoko hodn pred spnkom sa vyhnite sa jedlm a npojom, ktor obsahuj kofen (okolda, aj, kolov npoje) . Skste si vytvori rutinu (pozri as ako ui diea novmu sprvaniu) , ktor bud pozostva z fyzickej aktivity a kudnch aktivt pred spanm (tepl kpe, tanie) Neodpora sa venova sa pred spanm vysoko stimulujcom aktivitm (hranie na potai, pozeranie TV)

Pitn rem: Dleit je, aby diea dodriavalo pitn rem Fyzick aktivita: Odpora sa fyzick aktivita aspo tri krt do tda minimlne 20 mint.
Pre detaily pozri

Zhrnutie:

(Kapitola 2)

Ako mem budova vzah k svojmu dieau zaloen na lske, cte porozumen a dvere?
V nasledujcich kapitolch bud popsan techniky prce s demi s ADHD. Techniky samotn vak zmu len mlo, ke nie s vykonvan v duchu lsky, repektu ku osobnosti dieaa, ktor momentlne nespluje vae oakvania. Deti vnmaj duevn stav svojich rodiov a citlivo na reaguj. okovek, o urobte pre to, aby ste vy sami boli duevne vyrovnanej, zrel me ma vplyv na to, ako komunikujete s dieaom. Vea zvis aj od rovne dvery a kvality vzahu ak s dieaom mte. Ja osobne som vemi inpirovan predstavou emocionlneho bankovho konta, ktor v skratke znie nasledovne. Konto v citovej banke (Covey, 1997) reprezentuje mnostvo dvery, ktor bola vytvoren v nejakom vzahu. Ak je stav konta vysok znamen to, e mnostvo dvery vo vzahu je vysok. Dvera je pocit bezpeia, ktor mte vo styku s ostatnmi umi. Ke je stav na konte dvery vysok, mete z tejto dvery erpa. Mete sa naprklad nejasne vyjadri, ale druh osoba sa bude snai pochopi, o chce chceli poveda a nebude vs chyta za slovka. Mete dokonca urobi chybu, ale tto rezerva ju bude kompenzova. Ak je stav konta dvery vysoko aktvny, komunikcia je asto ahk, rchla a efektvna (Covey 1997). Ke je stav na konte dvery nzky muste si dva pozor na kad slovko, ktor poviete, druh osoba sa vs nebude snai pochopi. Je to ivot v neustlom napt. Ak je zostatok na konte dvery vo vzahu k vmu dieau? Ak mte pocit, e stav na konte dvery vo vzahu k vmu dieau je nzky, mete sa poksi zvi zostatok na te. Ako? Rovnako, ako by ste to urobili v prpade tu v banke. Obmedzenm vberov a zvenm vkladov.

es hlavnch vkladov na konto v citovej banke (Covey, 1997)

Majte pochopenie pre toho druhho: Snaha o skuton pochopenie je jednm z hlavnch vkladov a kom k ostatnm vkladom. Nemete vedie, o pre druhho znamen vklad, pokia ho nepochopte. To, o je vkladom pre vs, nemus by druhou stranou vbec chpan ako vklad, ak sa to nebude tka jeho hlbokch zujmov a potrieb. Venujte pozornos malikostiam: Mal lskavosti a zdvorilosti s dleit Dodrujte zvzky: Jednm z najvch vberov je da a nedodra sub Vyjasnite si oakvania: Prejavujte osobn integritu: primne sa ospravedlte kedykovek erpte z konta: In uiton metafory: alie uiton prirovnanie je predstavi si citov ndrku vho dieaa. Ak pln by bola? Ako by ste ju mohli naplni? alia pekn metafora o rozvjan lskyplnho vzahu medzi vami a vaim dieaom je prirovnanie ku jazykom lsky. Autor Gary Chapman vo svojej knihe p jazykov lsky rozober, ako si mu partneri medzi sebou navzjom prejavova lsku. Vo svojej knihe Dti a pt jazyk lsky Gary Chapman a Ross Campbell ukazuj ako mete uplatova tento prstup vo vzahu k vaim deom.

10

Ako konkrtne mem budova tento vzah zaloen na lske, cte a dvere?
Milova je sloveso. Milova je innos. Nepochybujem, e kad rodi miluje svoje deti a chce im to najlepie. Niekedy sa deti nectia milovan, pretoe sa im zd, e rodiia im to dostatone nedvaj najavo a maj pocit, e rodiom na nich nezle a rebeluj. Niekedy sa ctia zanedbvan a maj pocit, e jedin na om rodiom zle je kola, alebo to, i maj poriadok v izbe. Tu je pre inpirciu niekoko npadov zo zoznamu vec, ktor zostavila Alyson Schafer, ktor mete pre vae diea urobi, aby sa ctilo milovan, aby ctilo, e vm na om zle. Verm, e kad rodi njde vlastn spsoby a zoznam sli len ako odrazov mostk, ktor inpiruje ku vaej vlastnej tvorivosti.

Spsoby ako mete ukza vaim deom, e vm na nich zle a prebudova vzah s nimi (Schafer, 2009).

Ma spolon zitky, njs spsob, ako sa zapoji do aktivt, ktor ich zaujmaj Vimn si ich Prejavi uznanie Spta sa ich ako sa maj Nava im Hra sa s nimi Spolu si ta Spolu sa smia Stanovi hranice v ktorch bud v bezpe By primn, sm sebou Nava ich prbehom Obja ich Zabudn na svoje starosti a venova sa iba im Prekvapi ich Tei sa z ich objavov

Zdiea ich nadenie Da im priestor, ke ho potrebuj Rozprva sa o ich snoch a nonch morch By uvonen Vytvori a dodriava tradciu, ritul By dostupn Njs spolon zujem Ospravedlni sa, ke spravte nieo nesprvne Dodriava suby Vystavi si ich umeleck vtvory v dome Poakova Poukza na to, o na nich mte radi Vystrihn z asopisu obrzky, alebo lnky, ktor by ich mohli zauja Pristihn ich, ke robia nieo dobre, sprvne.
11

Spta sa ich na ich nzor Prei spolu pekn as Pomc im sta sa expertom na nieo Viac povzbudzova, menej kritizova Pripusti si, ke urobte chybu Poprosi o pomoc Poskytn podporu Poveda im prbehy, ktorch hrdinom s oni Veri v nich Tei sa z ich jedinenosti Dovoli im urobi chyby Vimn si, ke sa zlepuj, rast Pripoji sa k nim v ich dobrodrustvch, Ma porozumenie, ke maj ak de

Urobi si na nich as Prija ich takch, ak s Sta sa ich obhajcom Otvorene sa s nimi porozprva By dostupn Spolu sa pa do novch loh Snva s otvorenmi oami spolu s nimi Spolu sa rozhodn Nieo spolu vytvori Navtevova spolu rzne miesta Privta ich nvrhy Sprostredkova im nov zitky Zdiea spolu jedlo By spontnny Oakva to najlepie, nie dokonalos

Ako zachova pozitvnu sebactu, sebaprijatie a dobr sebaobraz dieaa?


Deti z ADHD asto dostvaj vea negatvnej sptnej vzby z okolia, o sa asto odra na ich sebavedom. Vy rodiia zohrvate vemi dleit rolu v tom, aby ste poskytli dieau podporu a povzbudenie a tak v om budovali odolnos a hevnatos, ktor bude do ivota potrebova. Deti a teenageri z ADHD potrebuj nepodmienen prijatie ich osoby. o to znamen nepodmienene prija vlastn diea ako osobu? Zaneme tm o to neznamen. Neznamen to, e muste shlasi s tm, o diea rob. Neznamen to, e muste zmeni nzor a povaova to, o diea rob za sprvne. Neznamen to ani to, e sa zmierite s tm, o rob a rezignujete a nechte ho robi si o chce. Znamen to, e bez ohadu na rzne chyby, ktor rob nikdy nebudete odmieta jeho osobu. Ako vyzer odmietnutie osoby dieaa?

12

Diea sa cti odmietnut ako osoba vtedy, ke mu slovne, alebo inak (gestami, tnom hlasu, pohadom...) dvate najavo, e nie je dos dobr, e nieo s nm nieo nie je v poriadku, e si nezasli lsku, alebo e si nezasli to dobr v ivote za to, o rob. Takisto mu mete ukodi nlepkovanm tm, e ho oznate ako neikovnho, neschopnho, zlho, nepodarenho, nehodnho cty a repektu, hlpeho, lenivho, lajdka at.. Diea si me tento obraz zvntorni a potom je vemi ak zmeni tento sebaobraz. Takisto je potom pre diea vemi ak kona v rozpore z tmto sebaobrazom t.j. je ak prei plnohodnotn ivot ak lovek ver, e nie je dos dobr, e nieo s nm nie je v poriadku... A je ak kona ako dobr lovek, ke lovek ver, e je nehodn lsky. Vemi vea by sa dalo napsa o tejto oblasti, dleit je neodsudzova ani nenlepkova osobnos dieaa ako celok. Ako teda pristupova k dieau, ke sa vm nepi ako sa sprva? Pre viac informcii pozrite kapitolu 5 Ako motivova diea k novmu sprvaniu? - Formlnej systm odmien - Ako konkrtne uplatova dsledky? A ako diea chvli? Viac informcii o tom, ako diea chvli njdete v kapitole 5 - Ako motivova diea k novmu sprvaniu? - Ocete a povzbute diea.

13

(Kapitola 3)

Zmena domceho prostredia dieaa


Pomte dieau zorganizova si izbu. Njdite dieau miesto tak, aby kad dleit vec mala svoje miesto. Mete mu kpi pecilne zakladae na odkladanie vec, dajte k do izby, mete kpi k na hraky, Dajte jasne najavo kroky a o znamen uprata si izbu. Namiesto toho, aby ste im povedali uprac si cel izbu, rozdete lohu na sriu krokov a vytvorte si kontroln zoznam napr. 1. Daj si pinav obleenie do koa na pranie 2. Daj si ist veci do skrine 3. Daj si knihy na poliku 4. Hraky na svoje miesto. Takto je hne jasnejie, o sa od dieaa oakva. Op obrzkov forma, kedy si diea posva magnetky o u spravilo, me by pre deti omnoho pralivejia. Poskytnite dieau vlastn priestor na robenie si domcich loh, ktor je aleko od ruivch podnetov a rozptlen. Ak to nie je mon, zvte monos odhluni miestnos, dvere, lepie zatesni okn, prpadne tlmie na ui. Pouvajte farby na organizciu napr. vetky zoity a knihy z matematiky mu by modr, zo slovenskho jazyka lt at. Vytvorte nstenku a urobte si plny, kto a kedy m splni ak povinnos Vetky domce povinnosti vyveste na viditen miesto. Pouvajte toko vizulnych podnetov, ako je to len mon. Ukzanie na obrzok, alebo plagt je lep spsob, ako dieau pripomen o robi nech neustle pripomna a z pohadu dieaa obaova. Stanovte si v dome presn miesto, kde si diea bude robi domcu lohu, internet (ak si prajete monitorova ho) Skste pouva elektronick dire, aby dieau pripomenuli as na pravideln lohy (jedlo, as spa, as robi domce lohy) Niektor deti maj problm sa sstredi, ke s v hlunom prostred, alebo v prostred, kde je vea stimulov. Ak je to tomu tak njdite spsob ako zni rove hluku obzvl, ke je as

14

robi si domce lohy, alebo tudova, alebo urobi miestnos tak, aby bola nepreplnen vizulnymi podnetmi, aby vyzerala jednoducho, ale elne. Niektor deti maj problm sstredi sa v plne tichej miestnosti, pretoe ich rozptyuj zvuky v prostred, ktor si vina ud ani nevimne. (svetl, aut vonku, hluk domcich spotrebiov). Ak je tomu tak, hudba, alebo rdio v pozad im mu pomc odfiltrova tieto ruiv podnety z prostredia. Experimentuje z hudbou. Hudba me naprklad upokojova pred spnkom at. My vetci potrebujeme as a miesto na ticho a oddych. Deti z ADHD obzvl potrebuj tich miesto, kde by si odpoinuli, urovnali si mylienky a upokojili sa. Miesto si navrhnite tak, aby bolo ukudujce, experimentujte s farbami stien (naprklad farba jasnej oblohy, svetlo zelen), Ak je mon zriate si miesto, kde sa diea me sprva bujaro a vyjai Mete experimentova s vami. Niektor vne maj ukudujci inok. Mono sa njde va, ktor na vae diea bude psobi prjemne, ukudujco a pome mu sstredi sa. Mnoho det z ADHD s zrun, radi pracuj z fyzickm materilom, vyrba a rozobera veci, venova sa umeniu a remeslm a inm praktickm aktivitm. Treba ich podporova v tchto aktivitch, aj ke pri nich vznik neporiadok. Deti s ADHD potrebuj uvoni nadbyton energiu energickou a rznou innosou (napr. hra sa vonku, jazdi na bicykli, robi individulne, alebo kolektvne porty). Preskmajte spsoby, ako by ste mohli dieau poskytn tto prleitos v kolskch, alebo mimokolskch krkoch, alebo v centrch vonho asu, i inch organizcich. Neodpora, aby diea muselo dlho doma aka na rodiov, km prdu s prce. Ak je tomu tak, skste njs pre diea krky, kde by mohlo vybi svoju energiu.

Ako mete dieau pomc s organizciou?


AK je to mon a ak kola bude shlasi diea me poui jeden zaklada z farebne oddelenmi predmetmi na vetky predmety. Eliminujte sa tm nutnos nosi vea zoitov, diea si mus pamta len jednu vec a to zobra si zaklada. Tento zaklada me ma naprklad priehradku pre domce lohy, alia priehradka inej farby me by na dokumenty, ktor m diea zobra zo koly domov. Mete sksi aj rozkladacie zakladae, ako harmonika. Prieinky mete oznai ako domca loha, Jednotliv prieinky, me by oznaen ako napr. domca loha, veci, ktor si mm donies do koly at. Vytvorte s dieaom mesan pln, alebo dlhodob pln v ktorom mte zaznaen dlhodob projekty a dajte ho dieau do zakladaa.
15

Ak si diea neustle zabda veci, skste mu vytvori zoznam hlavnch vec, ktor si m skontrolova vo forme obrzkov, ako sme si u spomnali. Ak sa kr, alebo ni, dajte ho laminova. Ak ho diea strca pripevnite ho ku take nrkou, alebo inak, aby nemohol vypadn. Spolu s dieaom urobte v izbe poriadok a povyhadzujte, alebo uskladnite nabok, vetky nepotrebn papiery a dokumenty z inch ronkov. Mete si vytvori nstenku na odkazy. Vytvorte si rutiny rann rutinu, rutinu pred spanm. Pozrite kapitolu 4 - Ako ui diea novmu sprvaniu?

16

(Kapitola 4)

Ako ui diea novmu sprvaniu?


Snate sa identifikova situcie, kedy najastejie dochdza k naptiu
Aj ke sa niekedy zd, e domci ivot s dieaom, ktor m ADHD je niekedy jedno vek bojisko, najastejie sa vyskytuj problmy len v uritch situcich. Problm je to, e sa vyskytuj opakovane a potom m lovek pocit, ako keby ich bolo vemi vea. Snate sa identifikova situcie, kedy najastejie dochdza k naptiu a dopredu si naplnova ako budete postupova. Typick situcie kedy opakovane dochdza v naptiu s Pripravi sa rno do koly a urobi si vetko, o treba (najes sa, umy zuby) Poriadok v izbe Zanechvanie svojich vec po dome Zaa, vydra pri a dokoni si domce lohy Pochysta si veci na druh de do koly Diea nechce s spa, ke je as s spa in

Vyberajte si svoje bitky


Znamen to, stanovi si o je pre Vs dleit a uri si o je pre Vs prioritou. Nesnate sa naui svoje diea prli vemi vea vec naraz. Zvote si tak sprvanie, ktor keby sa zmenilo ivot vs ivot a ivot vho dieaa by prebiehali omnoho hladie. Alebo mete zaa s problmom, ktor je mal a d sa ho ahko zvldnu. Ni nie je tak motivujce ako spech. Mete da dieau monos zvoli si na om chce pracova ako prv. Alebo si zvote sprvanie na ktorom viete, e sa s manelom/partnerom zhodnete a budete spolupracova. Prpadne sa mete spta: Ktor schopnosti bud absoltne nevyhnutn pre spech v alom tdiu v prci a celkovo v ivote? Voba je len na Vs. Sptajte sa sami seba: Ktor tri, alebo tyri veci chcem, aby moje diea robilo, alebo nauilo sa najviac? o je najdleitejie, aby vedelo, robilo? Ak jednoduch a jasn pravidl mem na zklade toho sformulova, ale tak aby ich zase nebolo prli vea a moje diea sa nectilo preaen?

17

Plnujte ako budete postupova dopredu. Bute zjednoten s manelom/partnerom


V naptch situcich je niekedy ak prs na vhodn rieenie. Je to dobr, ke si dopredu naplnujete ako budete postupova, ak tresty by boli vhodn v akch prpadoch, ako budete diea odmeova at. Snate sa spolone, jednotne dohodn s partnerom na dsledkoch a spsobe vchovy. Nedovote, aby Vs diea rozdelilo a aby sa mohlo odvolva ale oco mi povedal..., ale mam mi to dovol..... V konenom dsledku utrp Vae diea, lebo si nevybuduje vlastn sebadisciplnu a sebakontrolu.

Trest samotn nesta


Majte na pamti, e trest samotn neu diea schopnostiam, ktor potrebuje vedie. Ke je na to vhodn doba ute diea alternatvnemu sprvaniu. Naprklad ak diea rozprva neslune, ke je nahnevan ute ho e ma poveda, e je nahnevan.

Nehanbite sa vyhada odborn pomoc


Je vemi ak vychovva diea, ktor m ADHD. Vyadujte si to vemi vea trpezlivosti a pecilny prstup. Nehanbite sa vyhada odborn pomoc, aby ste nali efektvne stratgie a poradenstvo. Skste sa informova u rodiov, ktor maj deti s podobnmi problmami koho by odporuili. Alebo vai priatelia mohli tie objavi o funguje a o nie u det s ADHD. Mete sa obrti na odbornka, ktor ma sksenosti, alebo na CENTRUM PEDAGOGICKOPSYCHOLOGICKHO PORADENSTVA A PREVENCIE V MARTINE.

Ako konkrtne ui diea novmu sprvaniu?


1. Identifikujte problmov sprvanie, na ktorom chcete pracova Ke povieme, e diea je leniv, nezodpovedn, lajdcke, neporiadne, alebo nestar sa o svoje povinnosti, tieto slov komunikuj nieo o dieati, ale nedvaj iadny zklad pre zmenu. Npomocn je popsa sprvanie, ktor je mon vidie, alebo pou a identifikova situcie, v ktorch sa toto sprvanie vyskytuje. Naprklad: Sauje sa, ke je as robi si domcu lohu Nespln si domce povinnosti, pokia mu to niekto nepripomenie Nechva si svoje veci po celom dome Unhlene si rob domce lohy a vsledkom je neporiadna prca a chyby z nepozornosti

18

Preo je dleit definova problmov sprvanie? Pretoe pomha vyjasni, o presne chcete ui. Ui niekoho ako neby lajdk znie ako nemon, nevan loha. Ui diea, aby si nenechvalo svoje veci v chodbe, na zemi znie ako dosiahnuten cie 2. Stanovte si cie Stanovte o chcete aby diea zmenilo a to op tak, e popete sprvanie, ktor je mon vidie, alebo pou. Naprklad pre pred chvou uveden prklady by to mohlo by Robi si domcu lohu bez saovania Dokon domce povinnosti na as bez pripomenutia Zoberie si svoje veci z podlahy pred tm, ne pjde spa Pekne si urob domcu lohu s minimom chb z nepozornosti

Stanovte si predben/iastkov ciele Dokon domce povinnosti na as bez pripomenutia me by konen cie, ale zo zaiatku mono budete musie stanovi a prija realistickej cie ako naprklad : Dokon domce povinnosti na as len s dvoma pripomenutiami. Ak muste dieau povinnosti pripomen 5 krt, je to pokrok. Ako stanovi rozumn predben cie? Zmerajte sasne sprvanie a zvote cie, ktor je miernym zlepenm sasnho sprvania. To znamen, e ak vo veobecnosti muste syna napomen 6 krt, aby si zaal robi domcu lohu, cie si mete da, e si ju urobi po najviac troch napomenutiach. Preo a ako mera sprvanie? Merajte sprvanie, aby ste jasne videli, i dochdza k pokroku. Ni nie je tak povzbudzujce ako vidie, e dochdza ku pokroku. Takisto je dleit ma prehad o tom ak ast je urit sprvanie, ako dlho urit sprvanie trv, ak je intenzvne. Ke meriate pokrok tmto spsobom vyhnete sa mysleniu typu vetko, alebo ni a budete lepie zvlda doasn nvrat ku neiaducemu sprvaniu ak by k tomu dolo (o je normlne, ke ute diea nieo nov) . Naprklad predstavte si, e V syn m vemi zl de a mte pocit, e vetko sa vrtilo do starch koaj a nem zmysel ni robi. To je pocit v tomto momente, kedy frustrcia prehluila vetko ostatn. Vtedy je dobr ma na pamti ir obrzok, dlhodob pozorovanie a pripomen si naprklad, e predtm sa saovanie, ke si mal urobi domcu lohu vyskytovalo kad de, bolo intenzvne a trvalo pol hodinu, teraz sa vyskytuje kad druh de, trv desa mint a je menej intenzvne. Znamen to, e ste dosiahli vek pokrok, ale to

19

si je mon uvedomi len vtedy ak sa pozriete na dlhodob priebeh, frekvenciu, trvanie a intenzitu. Rovnakm spsobom je dobr postupova, aj ke sa snate zmeni nejak zlozvyk, alebo duevn stav. Pomha to vidie pokrok, aj ke sa momentlne nedar a pokraova v sil. Naprklad pri terapii depresie sa tie odpora dlhodobo si zaznamenva , frekvenciu, trvanie a intenzitu depresvnych stavov poas da. Tmto spsobom je pokrok jednoznanej a motivciu pokraova je silnejia, aj ke sa momentlne nedar. o mera? Naprklad mete zmera as ktor uplynie odvtedy ako diea sbi, e nieo urob a as kedy to naozaj zane robi Mete zmera poet nabdan, aby si zaalo robi domce lohy Zmera as, ako dlho nieo trv Ako asto sa urit sprvanie udeje Ak je intenzvne toto problmov sprvanie

Hodnotiaci hrok, ktor berie do vahy dlhodob priebeh, frekvenciu, trvanie a intenzitu me vyzera naprklad takto:

Ak pokrok dosahujeme?
Presn popis sprvania Dtum astos Ako asto sa sprvanie vyskytuje? Trvanie Ako dlho trv? Intenzita (Na stupnici od 1 do 5 ak intenzvne je sprvanie?)

Kontroln dtum

Presn popis sprvania

astos Ako asto sa sprvanie vyskytuje?

Trvanie Ako dlho trv?

Intenzita (Na stupnici od 1 do 5 ak intenzvne je sprvanie?)

20

Kontroln dtum

Presn popis sprvania

astos Ako asto sa sprvanie vyskytuje?

Trvanie Ako dlho trv?

Intenzita (Na stupnici od 1 do 5 ak intenzvne je sprvanie?)

3. Urobte nrt krokov, ktor diea potrebuje nasledova, aby dosiahlo cie Naprklad ak mte rno pre odchodom z domu problm s tm, e deti nie s pripraven urobte si zoznam vec, ktor chcete, aby rno urobili. 4. Premete kroky na zoznam, kontroln zoznam, alebo krtky sbor pravidiel, ktor m diea nasledova

Tento krok nti myslie jasne, logicky a strune o sprvan a zrunostiach, ktor sa snate diea naui. Urujete presne poradie, m pomhate dieau zapamta si proces, vytvrate dieau rutinu, ktor si me nacviova, m postup na papieri a ke sa zasekne me sa pozrie na o zabudlo, tm, e si urob fajku veda poloky zoznamu diea m pocit spechu e as u m za sebou, tm ako si odfajkne poloky zo zoznamu vid ako sa pribliuje k cieu. ie je to presne to, o deti s ADHD potrebuj jasn intrukcie, jasn poradie, rutiny, pomoc pre oslaben pracovn pam, rozdeli viu innos na jednotliv kroky, prehad o tom kde sa nachdza, o spravil a o nie a vidie, e dosahuje pokrok. al spsob ako urobi tento kontroln zoznam zaujmavej je pomocou obrzkov veda poloiek, alebo mete pripevni zoznam na magnetick tabuu a ke diea dokon lohu zo zoznamu iba presunie magnetku z polka na spravenie do mm spraven. Obdete tak psanie, o me niektor deti odrdza. Tu s dva prklady takhoto zoznamu. Dali by sa urobi zaujmavejie, keby v nich boli aj obrzky o drazne odporam. Mete necha diea nech si njde obrzky na internete. Vina det to rada urob.

21

Prklad 1

o mm urobi rno?

loha
Vsta

Poet pripomenut

Hotovo

Obliec sa

Naraajkova sa

Umy zuby

Uesa

Pripravi si ruksak

Prklad 2

Som pripraven do koly?


loha
Vetky domce lohy uroben Vetky domce lohy v take
22

Hotovo

Veci do koly Domca loha Zaklada Knihy iacka knika Peniaze na desiatu potrov potreby

V take

5. Dohliadajte na to, ako diea nasleduje kroky Diea sa nenau nov zrunosti hne po tom, ako ich sksi raz. Je treba poskytn im svisl podporu a dohad, ke sa uia nov zrunosti bez pocitu zatrpknutosti, alebo bez pocitu, e diea by to malo robi samo. Mete to naprklad urobi tak, e potom ako si urobte zoznam si rutinu, alebo sprvanie s dieaom na neisto vyskate. 6. Postupne upajte od supervzie: astou chybou, ktor rodiia robia, ke sa snaia naui deti novm zrunostiam je, e naprklad rodi uke dieau spsob ako zorganizova, mono si s nm aj dan postup prejde, alebo nakpi pomcky, ale prli rchlo oakva, e bude diea samo od seba dodrova tento postup. Neoakvajte prli skoro, e diea bude nezvisle, samo od seba pouva dan systm po niekoko vyskaniach. Postupne, nikdy nie nhle, zniujte poskytovan podporu a sledujte pokrok. (dlhodob priebeh, frekvenciu, trvanie a intenzitu sprvania podrobnosti v bode 2).

23

24

(Kapitola 5)

Ako motivova diea k novmu sprvaniu?


Deti s ADHD si vyaduj viac vonkajch odmien, pretoe ich schopnos kontrolova svoje duevne stavy je niia a maj problm plnova do budcnosti. Ako motivova diea k novmu sprvaniu?

1. Ocete a povzbute diea


Ako chvli diea? Preo je lepie povzbudzova ako chvli a v om je rozdiel? Nov spsob ako chvli diea. (Faber, A., Mazlish, E., 2010)

Pre ely tejto kniky povzbudzova znamen sstredi sa a popisova innos dieaa, alebo sstredi sa na silie. Chvli znamen hodnoti diea ako osobu. Povzbudenie Dneka pracuje potichu no to je sprvne Vidm, e si sa vemi snaila, ke si dostala jednotku Oceujem, e si sa pekne potichu hral, zatia o som sa rozprvala s kolegyou na telefne Chvla Si dobr chlapec za to, e pracuje potichu Si naozaj ikovn. Som na teba hrd, e si dostala jednotku z matematiky Si dobr chlapec, e si nevyruoval

Veobecn termny ako dobr, zl hodnotia diea ako celok, hodnotia jeho osobnos ako celok, zatia o povzbudenie sa sstreuje na silie a sprvanie. Naprklad, ke Vm diea donesie obrzok, ktor nakreslilo a ktor sa Vm pi namiesto toho, aby ste povedali pekn, rozkon, alebo nejak in celkov hodnotenie skste poveda naprklad pi sa mi ako si sa pohral s tmto detailom, alebo pi sa mi ako farby pekne ladia a pozitvne psobia. Ke diea urob nieo, o sa Vm pi povedzte o konkrtne sa Vm pilo na jeho sprvan. Nepovedzte si dobr chlapec, ale povedzte Pi sa mi ako si dnes rno trpezlivo akal na ma, ke sme stli na zastvke, alebo pi sa mi ako si si rchlo urobil domce lohy. Podstatou je popsa, o vidte a o ctite namiesto veobecnho zhodnotenia.

25

Preo si myslm, e je dleit sstredi sa na sprvanie a nehodnoti osobnos dieaa ako celok? Pomha to dieau vybudova si jasn a realistick obraz seba samho, svojich silnch a slabch strnok Ke hodnotte osobnos dieaa ako celok, ute ho, aby hodnotilo samo seba celkovo. Problm s celkovm hodnotenm je to, e dva slab zklad pre realistick a presn obraz seba samho, m obmedzuje poznanie seba samho do hbky. Ke poviete naprklad dieau si fantastick, si vborn, ty si tak dobr chlapec diea tejto pochvale asto never a cti sa nie vo svojej koi. Diea vie, e nie je vdy fantastick, diea vie, e nie je vdy dobr, e nie je vdy skvel. Vie o vetkch situcich, kedy sa zachovalo inak a niekedy to me v om vyvola pocit hanby, alebo pocit menejcennosti. In deti maj pocit, e sa teraz od nich oakva, aby boli vborn, dobr a maj pocit, e sa im to nikdy nepodar. Tm mete diea nechtiac ete viac odradi. Na druh stranu, ke presne popete o vidte a o ctite diea presne vie v om je dobr a je pre neho ahie uveri tomu, o mu hovorte, lebo me jasne a jednoznane vidie, e to o hovorte tak je. Nevyvolva to v om iadnu pochybnos. Me vidie na vlastne oi, e to o hovorte je pravda. Presnm popisom sa taktie vytvra jasn a realistick obraz seba samho. Viac pomha, ke diea pouje Pi sa mi ako si sa dokzal obetova a pomc kamartovi s akou lohou, aj ke to pre teba muselo by ak, ako ke mu poviete Ty si tak dobr chlapec. Niekedy si diea ani presne neuvedomuje o dobr spravilo a jeho prvou mylienkou je, ale nie som. Prleitos vybudova pozitvny sebaobraz je zmaren a ako som povedal niekedy sa diea cti ete horie, lebo vemi dobre vie, e v mnohch prpadoch sa nesprva tak, ako sme ho zhodnotili. Celkov zhodnotenie je to dobr tie nie je vyslovene zle. Dleit je e popisn, konkrtne povzbudenie obohat diea o novch pohad na seba samho. Diea ma jasnejie, presnej, bohat sebaobraz. Viac o tomto prstupe sa mete dozvedie v knihe Faber, A., Mazlish, E. Osvobozen rodie, osvobozen dti na stranch 40-54.

pecilny jazyk povzbudzovania dieaa (Schafer, 2009):


Povzbudzovania m svoj vlastn jazyk a ten, kto nevyrastal v atmosfre povzbudzovania m mono problm njs vhodn slov, ako povzbudi diea. Tu s prklady, ktor vm mu pomc natartova.

26

Jazyk prijatia

Jazyk, ktor dodva sebadveru

Jazyk uznvajci zlepenie

Pi sa mi ako si to zvldol Vborne si zvldol ten problm Som vemi rd, e m rados z uenia Som rada, e a to te

Ako a poznm som si ist/, e sa ti to podar Zvldne to Verm tvojmu sudku Ten je ak, ale verm, e to zvldne Prde na to

Vyzer to, e si na tom pracoval vemi usilovne Vidm, e si strvil mnostvo asu snahou premyslie si to Vidm, e sa posva, rob pokrok Pozri sa na pokrok, ktor rob (bute konkrtny, povedzte ak zlepenie vidte) Vidm, e sa zlepuje v (bute konkrtny) Mono si nedosiahol svoj cie, ale pozri ako aleko si zaiel

Krsny inpirujci prbeh o tom ako podporova a povzbudzova diea je v knihe Faber, A.,
Mazlish, E. Osvobozen rodie, osvobozen dti na stranch 49-54.

2.

Subte im nieo v budcnosti na o sa mu tei, ak vykonaj urit lohu. Pre nvrhy na to, ak odmeny sbi pozrite as 3 tejto kapitoly
Formlnej systm odmien.

3. Formlnej systm odmien


1. Identifikujte problmov sprvanie na ktorom chcete pracova a stanovte si cie
Tieto prv dva kroky s identick ako pri zmene sprvania

2. Stanovte odmeny a dsledky


27

Odporam stanovi si systm bodov, kedy diea zskava body ako odmenu a za tieto body me zska in odmeny. m via odmena, tm viac bodov mus diea zska, aby si ju zaslilo. Odmeny by mali zaha vie odmeny, pre ktor sa mus diea snai dlhie, aby si ich zaslilo a menie odmeny, ktor si me zasli rchlejie. Pre inpirciu uvdzam mon odmeny. Vy ako rodi si poznte diea najlepie, najlepie viete, o ho zaujma, o je pre neho najdleitejie. (Rief, S., 2008).

Socilne odmeny a slovn povzbudenie

Odmeujce aktivity

Materilne odmeny

Pozitvna nepreruovan pozornos smev, potapkanie po pleci, palec hore Hra, povozenie na konkov, hovorenie vtipov Prjemn as spolu Som na teba hrd, ako si.... Vemi mi pomohlo ako si (popte sprvanie) Naozaj vidm, e si pracoval vemi usilovne na... Vimla som si ako dobre si..... Vborn prca Ja som vedel, e to doke. Ja som vedel, e sa ti to

Vychdzka do parku, do retaurcie, kempovanie... Dlhia veierka, monos s neskorie spa as navye pri potai, televzore, na internete, na tanie, bicyklovan, dlhie povanie hudby Monos s do divadla, na portov udalos Lekcie koruovania, karate, tenisu, hrania kolkov, futbalu, na hudobn nstroj s na film do kina, alebo poia si cez vkend DVD, hranie potaovch hier Monos prespa u kamarta, alebo

Hraky Kartiky, ktor sa zbieraj Materily pre umeleck innos CD a DVD, hry, kniky, obleenie, portov vstroj, nieo do detskej izby, elektronika, peniaze at.

28

podar

pozva si kamarta Zahra sa hru s kamartom pecilny as iba z rodiom Menej domcich povinnost Maovanie Vybra si jedlo, alebo retaurciu

Prklad formlnejieho systmu odmien:


Problmov sprvanie: Nerob si lohy po kole Cie: Urob si domce lohy do pol piatej bez pripomenutia Mon odmeny: Diea zska 2 body za kad de, kedy si urob domce lohy do pol piatej bez pripomenutia.

Denne 1 bod Me si pozrie al diel serilu

Tdenne 7 bodov Me si poia DVD

Dlhodobo 40 bodov Kpi primeran videohru

Dsledky: Me sa hra s kamartmi hne potom, ako si urob lohy do koly Me pozera TV a potom, ako urob lohu

29

3. Napte dohodu/zmluvu
Zmluva by mala obsahova: innosti, ktor diea shlas vykonva lohu rodia a jeho zodpovednos Ak odmenu zska v prpade, e spln podmienky Ak dsledky bude ma nesplnenie podmienok Uistite sa, e zmluva vyhovuje vm obom, neshlaste so zmluvou, ktor vm nevyhovuje. Zvote si dsledky, ktor ste ochotn aj schopn uplatova.

Prklad zmluvy:

Diea shlas .................................................................................................................. Rodi shlas.................................................................................................................. Diea zska...................................................................................................................... Ak diea nepln podmienky zmluvy dsledkom bude....................................................

Podpis dieaa --------------------

Podpis rodia --------------------------

4. Zhodnote proces a uskutonite zmeny, ak je to nevyhnutn


Je zriedkav, aby formlnej systm odmien fungoval na prv raz. Je nevyhnutn vnma cel systm odmien ako proces hadania fungujceho rieenia.

Zhrnutie formlnej systm odmien:

30

Ako konkrtne uplatova dsledky?


Formulujte pravidlo pozitvne Spsob ako formulujete pravidlo m vek vznam: Rodia asto deom hovoria neme sa hra videohry a km si neuprace izbu. Alebo povedia neme s von, a km si neurob domce lohy. Odporam, aby ste formulovali tieto pravidla pozitvne naprklad len o si uprace miestnos, me sa s hra, alebo me s vonku hne, ako si urob lohu. Tento rozdiel je mal, ale vemi dleit. Zdraznite, o diea me len o spln lohu. Uplatujte dsledky pokojnm a pevnm hlasom Ke uplatujete dsledky robte to s pokojnm, pevnm hlasom. Snate sa vyhn nadmernm emocionlnym reakcim. Povedzte dsledky priamo a bez dlhch prednok. Preo? Deti s ADHD maj problmy so sebakontrolou a s rchlym ovldanm svojim emocionlnych stavov. Je ak myslie jasne, ke sa ctime preaen. Diea s ADHD je asto preaen a vystresovan a ke na neho krite a zvyujete hlas saujete mu to, aby nasp zskal sebakontrolu a pokojne rozmalo. Ke na diea krite, zvyujete hlas, alebo kritizujete jeho osobu ako celok je pre neho aie zska sebakontrolu a jasne myslie a jednoznane je pre neho aie urobi to, o od neho chcete. asto hovor, e ho mme necha tak. Skste to chpa ako jeho pokus vyrovnva sa so stresom a pocitom preaenosti. V idelnom prpade by to povedal pokojne s kudom, naneastie m problmy ovlda svoje emcie a pocity frustrcie a njs vhodn slov. Preto sa snate sa tlmi a zmierni situciu. Ke teda vidte e sa schyuje k brke (Vae diea je preaen a nedoke rozumne uvaova) v kude mu povedzte pravidlo a dajte mu niekoko min (10 min), aby sa ukudnilo, nech si rob nieo, o ho upokoj (neodporam potaov hry ani televzor ani ni od oho by bolo ak ho odtrhn). Ke im dte trochu asu ich myse sa znova upokoj zan sa venova situcii. Nie vdy, ale asto.
31

Nenechajte sa zatiahnu do boja o moc, prekrikovania a podobne. Ke vidte, e to u vo Vs vrie mete poveda nieo na spsob Teraz som prli nahnevan/ aby som sa o tom s tebou rozprvala. Porozprvame sa o tom neskr. A o ke si na to zvykne? o ke nm to bude robi stle? Takto zastavi mono nie je idelne rieenie, ale urite je to lepie ako neproduktvne hdky, vystupovanie naptia, frustrcia v domcnosti. Vo vine prpadov nemuste reagova ihne. Dajte si as na rozmyslenie. Mete poveda: Teraz som rozruen/. Potrebujem as, aby som porozmal o tom, o sa stalo predtm ne sa porozprvame a dsledkoch tvojho sprvania. Ke to poviete odte. Sstrete sa na nevhodn sprvanie Ke trestte sstrete sa na nevhodn sprvanie. Nehodnote ani nekritizujte jeho osobnos ani charakter ako celok (ty si tak zl diea, preo mus by tak zl?, si nepolepiten?, kedy bude ako in deti? at....) sstrete sa na nevhodn sprvanie. Preo? Celkov hodnotenie napr. si lajdcky, leniv sauje dieau, aby sa zmenilo. Ako toti me diea zmeni to, o je? Diea zane ma pocit, ako keby lenivos, alebo lajdckos boli nejak pevn, fixn nemenn rty v nich, ktor sa nedaj zmeni a ako mu deti zmeni nieo, o s? Na druh stranu muste zdrazova, e sprvanie si lovek me zvoli a me sa rozhodn inak. Takisto aj pre deti je jednoduchie uveri, e sprvanie sa d zmeni, e sa mu rozhodn sprva inak. Deti sa nectia by v pasci, nectia sa e sa ned s tm ni robi (som zl, som leniv, som lajdcky no o u, ni sa s tm ned robi, tak u som). Naou lohou je ukza dieau nie si zl lovek, nie si zl osoba, nie si zl chlapec, nie si zl diea ale teraz si sa zachoval nezodpovedne, teraz si sa zachoval nefrovo, teraz si sa zachoval.....Diea me zmeni to, o rob, ale ako me zmeni to, m je? Tmto spsobom odmietneme sprvanie, ale nie diea a nevytvorme mu zklad pre naruen sebaobraz (vnmanie seba samho). Aj u dsledkov plat to, e s najinnejie ke nasleduj okamite po neiaducom sprvan.

Ignorovanie (obzvl sprvania, ktorm sa pokaj vynti si pozornos) Neberte si to o vnmate ako nespechy vo vchove osobne

Zhrnutie ako uplatova dsledky:


32

Ako spolupracova so kolou?


Takisto ako v domcom prostred, mete pracova na iaducom sprvan aj v spoluprci so kolou. Mete poui ten ist pln a zkladn postup ako v pri zmene sprvanie v domcom prostred, alebo mete poui formlnej systm odmien: 1. Identifikujte problmov sprvanie na ktorom chcete pracova a stanovte si cie 2. Stanovte odmeny a dsledky 3. Napte dohodu/zmluvu 4. Zhodnote proces a uskutonite zmeny, ak je to nevyhnutn Naprklad sa mete dohodn s uiteom, ktor sprvanie v kolskom prostred je najdleitejie, aby sa s nm pracovalo. Stanovte si cieov sprvanie at. Uite potom starostlivo pozoruje definovan sprvanie na ktorom sa pracuje a me sa s rodiom dohodn, e ak sa diea cel tde sprvalo v kole dobre, dostane cez vkend doma nejak vopred stanoven odmenu. Alebo sa mete dohodn, len na jednoduchom systme, kedy uite zape do iackej kniky kad de poet bodov, ktor diea dosiahlo za urit oblasti a ak diea dosiahne tento poet bodov, doma ho bude aka odmena. Ak nedosiahne tento poet bodov, nebude ho aka odmena. Pre zoznam monch odmien pozri as pozitvne odmeny.

33

Podstatn je, e diea vie, e rodi a uite spolupracuj, e sa meria pokrok (a teda rodi i uite i diea vedia, i sa dan sprvanie zlepuje, alebo zhoruje) a e s jasne a dopredu stanoven odmeny a negatvne dsledky a pravidl. Mete si vytvori aj pecilny bodov systm a uri si poty bodov za dodrovanie uritch pravidiel at. pozrite as

Zhrnutie kapitoly ako motivova diea k novmu sprvaniu:

34

(Kapitola 6)

Dvanie pokynov, alebo ako zvim ancu, e ma moje diea bude pova a poslchne? Postupy a zdvodnenie.
Uistite sa, e mte pozornos dieaa
Predtm ne dvate pokyn uistite sa, e mte pozornos dieaa. Ak ju nemte najprv si zskajte jeho pozornos, ne mu dte pokyn. Zska si pozornos znamen, e ste tvrou tvr k dieau a nadviazali ste on kontakt. Deti s ADHD s asto straten vo svojom vlastnom vntornom svete, a preto sa muste uisti, e mte ich pozornos. Dalo by sa poveda, e potrebujete diea uzemni, dosta ho zvona na zem do tu a teraz. Toto mete docieli naprklad tm, e sa dieaa dotknete, o ho upovedom o Vaej prtomnosti, oslovte ho menom a nadviaete on kontakt. Nesnate sa dva zloit pokyny, ke diea pozer televzor, alebo sa hr potaov hry. Najprv ich vypnite, alebo prerute, aby ste si zskali pozornos. Neodpora sa tie kria cez dve miestnosti, alebo prekrikova hluk.

Snate sa vyhn tomu, aby ste dvali prli vea pokynov naraz
Ak rodi povie: Chcem, aby si urobil A, potom B a ke skon s B, chcem, aby si urobil C. Diea s ADHD pravdepodobne zabudne o bolo A, km sa bude snai sstredi na B a C.

Pouvajte vizulne pomcky a ukazujte


Vemi npomocn je ke diea m vizulne ukzan lohy, alebo domce povinnosti, ktor m urobi. Naprklad mete mu na stenu urobi plagt, kde bude sria obrzkov dieaa, ktor rob to o chcete aby vae diea robilo v porad v akom to chcete. Diea me ma nieo ako Flow Chart svojho rna, kde namiesto diagramov bud obrzky vec, ktor m urobi za sebou. Pre diea s ADHD je asto ahie zapamta si obrzok ako slovne sprostredkovan sriu krokov.

Pracujte na rutinch
Naprklad pre diea s ADHD je potrebn vytvori si rutiny. Ran rutina by mohla pozostva z obrzkov kde sa diea oblieka, na alom obrzku by bolo ako diea raajkuje, na alom si umva zuby, na alom sa ee a na poslednom sa oblieka. Pre viac informci pozri as Diea z ADHD me ma oslaben schopnos porozumie a zapamta si niekoko intrukci po sebe. Jedna monos je ukza dieau, o od neho oakvate. V tomto prpade by heslo znelo. Uk - nehovor.

35

Vyjadrujte sa jasne, strune a k veci


Snate sa vyhn dlhm prednkam z ktorch nie je plne jasn, o sa vlastne od dieaa oakva, uprednostnite krtke a jasn intrukcie. Uistite sa i diea sprvne porozumelo. Povedzte dieau, aby pokyn zopakovalo, alebo vyjadrilo vlastnmi slovami. Hne diea pochvte ak pln pokyny, alebo sa sna.

Stanovte si pevn reim da


Ak m diea stanoven pevn reim da, na ktorom rodi dsledne trv, diea si zvykne, e teraz je as na uenie, teraz je as na spanie at. Ak ho nem, kad de sa stva priestorom na vyjednvanie a doahovanie.

Dajte vedie dopredu pln a zmeny plnu hlste vopred


Jednm z hlavnch problmov u det s ADHD je, e maj problm odtrhn sa od aktivt do ktorch s pohren a ktor nedokonili a dotiahn veci do konca bez truktry, alebo nabdania. Naprklad, ke ich volte k veeri a oni nechodia, alebo chcete, aby sa prestali hra a ili spa. Aby ste dieau uahili prechod z jednej innosti ku druhej dajte mu dopredu vedie, e je za 15 min veera. Taktie ke viete, e niekam oddete dajte dopredu dieau vedie ak je pln na de a dajte mu vedie aj nejakch 15 mint pred odchodom, e sa m pripravi. Ak mte veeru kad de v pribline rovnakom ase mete mu da zariadenie, ktor dieau automaticky pripomenie, e bude veera. To o deti s ADHD nemaj radi je ke nhle a bez ohlsenia zmente plny. Deti s ADHD potrebuj as, aby sa prispsobili zmene, potrebuj as, aby sa odptali od innosti, ktor robia, ale nedokonili. Preto sa snate asto nemeni plny a upozorni diea na pln dopredu.

Vyjadrujte sa konkrtne
Namiesto uprac si izbu povedzte o presne, aby bolo jasn o tm myslte. Takisto sa mete dohodn a vytvori si obrzky toho, o to znamen upratan izba naprklad preiarknutm obrzkov toho, o nechcete at. Namiesto toho, aby ste im povedali uprac si cel izbu, rozdete lohu na sriu krokov a vytvorte si kontroln zoznam napr. 1. Daj si pinav obleenie do koa na pranie 2. Daj si ist veci do skrine 3. Daj si knihy na poliku 4. Hraky na svoje miesto.
36

Takto je hne jasnejie, o sa od dieaa oakva.

Zapojte diea do rozhodovania


Ke zapojte diea do rozhodovania o pravidlch a dsledkoch je via anca e sa nimi bude riadi, pretoe ich nebude vnma len ako nieo o mu bolo vnten zvonka, ale ako nieo na om sa spolupodieal. Kom je naozaj da priestor dieau, aby sa vyjadrilo. Neznamen to, e muste shlasi, neznamen to, e bude tak ako diea povie, ale znamen to, e zapojte diea do diskusie. Tmto me diea zska pocit dleitosti, e jeho nzory niekto berie vne.

Skontrolujte stav na citovom konte a ak je zostatok nzky obmedzte vbery a zvte vklady
Pre viac informcii pozrite kapitolu 2 - Ako mem budova vzah k svojmu dieau zaloen na lske, cte porozumen a dvere?

37

38

Zdvodnenie:
Preo je dleit zadva pokyny tmto spsobom? Dleit je porozumie dvom pecifikm toho, ako deti s ADHD myslia 1. Problmy so serialitou: Deti s ADHD maj vemi asto problmy so serialitou. Serialita vyjadruje asov sslednos a vaka nej chpeme prinu a nsledok. Deti s deficitom v tejto funkcii zamieaj poradie psmen pri tan, pri psan vkladaj, vynechvaj alebo prehadzuj psmen. vou nmahou sa uia akkovek poradie informci ako je abeceda alebo nsobilka, maj problm uri poradie mesiacov v roku. Okrem toho maj problmy v organizci svojej prce a zapamtan si, ktor lohy maj splni a kedy.
2. Oslaben pracovn pam pre slovn podnety:

Pracovn pam je schopnos podra si informciu v mysli poas vykonvania zloitejch mylienkovch operci. Pouvame ju po cel as. Naprklad je to schopnos, ktor pouvate, ke si odbehnete do obchodu kpi si niekoko vec a ktor vm umouje zapamta si, ktor to s bez toho, aby ste si ich museli zapsa. Alebo ju pouvate, ke si spomeniete, e sa mte zastavi v istiarni cestou z prce. Alebo, ke si vyhadte slo v zozname a zapamtte si ho dostatone dlho na to, aby ste ho vytoili, pouvate pracovn pam. Alebo ke vs partner/manel poiada, aby ste nieo urobili a vy poviete urobm to, ke doumvam riad, a potom si naozaj pamtte a urobte to je pravdepodobn, e vaa pracovn pam je dobr. Naprklad predstavte si, e sa uchdzate o nov zamestnanie a idete na pohovor do vekej budovy, ktor nepoznte. Sptate sa na cestu, ako sa dosta do riaditeovej kancelrie a osoba Vm povie Muste s rovno a na koniec chodby, zaboi doava a s to tretie dvere vpravo. TO, o Vm umouje zapamta si tto intrukciu je pracovn verblna pam. Ak si namiesto toho predstavujete cestu a vytvorte si v mysli obrzok jedn sa o pracovn zrakov pam. Pracovn pam je ako sklad, ktor umouje aktvne organizova, prema a pracova s informciu na urit krtku dobu. Podstatn je, e jej kapacita je obmedzen. Niektor udia maj tto kapacitu vyiu, niektor niiu. Vo veobecnosti t.j. vo vine prpadov vyia schopnos verblneho uvaovania je sprevdzan vyou kapacitou pracovnej pamte. Niia schopnos verblneho uvaovania je sprevdzan niou kapacitou pracovnej pamte. Tento vzah vak nemono pozorova vo vine prpadoch det s ADHD. Ich kapacita pracovnej pamte im nesta vzhadom na ich verblne schopnosti. Ako sa to prejavuje? Znamen to, e mozog produkuje ovea viac mylienok ako sa zmest do priestoru urenho na prcu s tmito mylienkami. Vsledkom je ako keby sa tieto mylienky hromadili mimo pracovn pam , o spsobuje npor na udranie pozornosti.
39

Vemi pekn prirovnanie poskytuje Grant. Pozornos je ako vyhadzova v exkluzvnom nonom klube. m obmedzenejia je pracovn pam, tm exkluzvnej tento bar je. Kee klub je vemi exkluzvny, vea ud sa sna dosta dnu. Kee non klub je pln, jedin spsob ako sa dosta dnu je ak niekto z klubu predtm odde. m v tento dav pred barom je, tm v problm bude ma vyhadzova zvldnu dav a tm je via anca, e niekto prekzne dnu. A t, o prekznu dnu vytlaia tch, ktor u dnu s. Takto je asto sksenos u ADHD. Pocit, e jedna mylienka vytla druh, dsledkom oho je, e mylienky s prechodn, chaotick a rchlo sa strcaj. Dopad obmedzenej kapacity pracovnej pamte: Obmedzen kapacita pracovnej pamte na dopad na kolsk aj socilny ivot. 1. kolsk ivot: Obmedzen kapacita pracovnej pamte spomauje odpisovanie informcii: Elias James Corey dostal v roku 1990 Nobelovu cenu za chmiu za jeho rozvoj terie a metodolgie organickej syntzy. lovek s dobrou kapacitou pracovnej pamte pravdepodobne doke zapamta si nasledujcu vetu a podra si ju v pamti poas odpisovania. AK m diea ADHD a oslaben pracovn pam je si schopn zapamta poas odpisovania len mal as vety. Preto trvi vea asu tm, e sa mus pozera do poznmok, na tabuu a op do poznmok a op na tabuu. Odpisovanie z tabule trv dlhiu dobu. asto diea zpas s hlskovanm a neostva mu kapacita pova a absorbova to, o uite hovor. 2. Socilny ivot: Ak rodi povie: Chcem, aby si urobil A, potom B a ke skon s B, chcem, aby si urobil C. Diea s ADHD pravdepodobne zabudne o bolo A, km sa bude snai sstredi na B a C. Jeho priestor, jeho miestnos na zapamtanie si je menia. Preto maj tieto deti problm zapamta si viac ne niekoko mlo vec naraz, alebo zapamta si poradie krokov zloitejej innosti. Pre takto diea potom paradoxne ahk je ak a ak je asto ahie, lebo rozumov kapacita vysoko prevyuje pracovn pam. Pretajte si prosm ete raz, vo svetle tchto poznatkov, spsoby ako dva pokyny dieau. Je mojou ndejou, e s tmto porozumenm bud dva v zmysel a budete otvorenej experimentova s nimi.

40

(Kapitola 7)

Ako pomc dieau napsa seminrnu prcu, esej, alebo projekt?


al problm, ktor deti s ADHD maj je naprklad zaa psa eseje, alebo plnova dlhodob projekty. Napsanie eseje predpoklad podra si v tdiu plnovania vea vec a informcii v pamti, rozhodn sa o porad v akom ich prezentova , rozhodn si lenenie a truktru. Avak obmedzen kapacita pracovnej pamte znemouje vytvori si pln, truktru, pretoe je obmedzen mnostvo mylienok, ktor si diea doke podra v pamti, doke vnma len mal as obrzku. Vsledkom je opakovan snaha, ke sa nedar frustrcia a asto odkladanie zaiatku a potom zhon a stres. Niekedy diea zane psa vetu, ale v strede vety sa zastav, lebo nevie ako sa nape dan slovo a km sa sstred na to, ako sa to pe, zabudne aj na to, o chcelo poveda a nevie dokoni vetu. Potom sa musia nasp vraca a znova si ta vetu a rozpamta si, o vlastne chceli poveda. Naastie tto limitcia sa d obs. Vek mnostvo det , nie vetky, ale plat to pre vea det ich zrakov pam je ovea lepia ako pracovn pam. To znamen, e dieau vemi pome ak si urob mentlnu mapu (mind map), mylienkov mapu, flow-charty at. Viac informci njdete naprklad v knihch Mylenkov mapy (Tony Buzan, Barry Buzan), alebo Mentln mapovn (Tony Buzan Portl (2007) a v tejto kapitole. Existuje aj pecilny software, ktor me diea pouva , aby si tieto mapy vytvorilo. Mnoh deti s ADHD maj problmy so krasopisom, alebo neradi pu, alebo kreslia a je vemi pravdepodobn, e vytvorenie mentlnych mp, alebo inch vizulnych zobrazen na potai by ich bavilo a motivovalo.

Ako konkrtne mete pomc svojmu dieau s napsanm prce?


1. Pomte mu s celkovou truktrou eseje (prce), tm e ho naute jednoduch logick truktry
Logicky trukturova (leni) znamen preklada informcie v porad, ktor dva zmysel a je prirodzene a ahko zrozumiten. Jednou z najbenejch a najzrozumitenejch truktr by mohlo by naprklad :

41

truktra 1
Prklad lenenia pre esej, ktor m ma 5 odstavcov (Dawson P., Guare R., 2009)

vod Veta 1 Zhrte o om je esej Veta 2 Povedzte hlavn mylienky, ktor chcete komunikova Veta 3 Pridajte detaily a vysvetlite dvod preo je tma dleit Jadro Odstavec 1 prv hlavn mylienka: Detail 1: Detail 2: Detail 3: Odstavec 2 druh hlavn mylienka: Detail 1: Detail 2: Detail 3: Odstavec 3 tretia hlavn mylienka: Detail 1: Detail 2: Detail 3:
Zver

Znova uvete najdleitejie mylienky, ktor chcete, aby si itate odniesol.

truktra 2
Situcia, problm, prina, rieenie, zdvodnenie rieenia

truktra 3
Trochu zloitejia truktra by bola Situcia (kontext) Problm - Dsledky (dopady) - alternatvne rieenia, selekcia rieenia , zdvodnenie rieenia zhodnotenie rieenia - zhrnutie.

42

2. Premete jednotliv body truktry na otzky, ktor sa diea spta seba samho

truktra 1
vod: O om je esej? Ak hlavn mylienky chcem komunikova? Preo je tma dleit?

Jadro:
43

Ktor je prv hlavn mylienka? o chcem k nej doda? o ete je potrebn doda? Ktor je druh hlavn mylienka? ? o chcem k nej doda? o ete je potrebn doda? Ktor je tretia hlavn mylienka? ? o chcem k nej doda? o ete je potrebn doda?

Zver: o by som chcel, aby si itate odniesol? Ak mylienky chcem, aby si zapamtal?

truktra 2
Situcia, problm, prina, rieenie, zdvodnenie rieenia. Na zklade tejto truktry by si diea kldlo otzky v takomto porad 1. O akej situcii chcem uvaova? 2. Ak problm sa vyskytuje? 3. Preo si myslm, e problm vznikol? 4. Ktor rieenie povaujem za najlepie? 5. Preo si myslm, e toto rieenie je najlepie?

truktra 3
Situcia (kontext) Problm - Dsledky (dopady) - alternatvne rieenia, selekcia rieenia , zdvodnenie rieenia zhodnotenie rieenia - zhrnutie. Na zklade tejto truktry by sa diea pred napsanm sptalo seba samho 1. O akej situcii chcem uvaova? 2. Ak problm sa vyskytuje? 3. Ak s dopady tohto problmu? 4. Ak s alternatvne pohady, rieenia? 5. Ktor rieenie povaujem za najlepie 6. Ak s moje dvody pre toto rieenie? 7. Ako by som strune zhrnul hore povedan?
44

Existuje vea spsobov ako logicky leni text. Ke m diea takto truktru (lenenie) , me sa konkrtne sstredi na jednotliv body (m zniujete jeho npor na pracovn pam pamtte ten mal exkluzvny klub) a vyriei sa aj problm so serialitou, lebo bude vedie, o psa ako prv, o om ako druh at. a nikdy sa nebude cti zaplaven a preaen podnetmi a mylienkami. Existuje viacero truktr, ktor sa daj poui pri eseji. Mete poprosi aj uitea, aby poskytol vmu dieau truktru pre napsanie eseje.

3. Naute ho tvorivm spsobom prce s mylienkami ako a) vytvra si mylienkov siete b) mylienkov mapy

Mylienkov siete:
al spsob ako tvorivo zorganizova materil s mylienkov siete. Ke u ste si rozmysleli truktru, ku kadmu bodu sa mete spta.

45

o s hlavn mylienky, ktor chcem komunikova? Ke ich mte zapte si ich do siete. Diea sa takto u organizova si svojej mylienky a nemus neustle psa a prepisova, o ho vemi zaauje. Ke u si diea takmto hravm spsobom rozmysl, o vlastne chce poveda, program mu automaticky z tejto siete vytvor nrt a me psa. Pre diea s ADHD Je to omnoho ahie, ako si rovno vytvori nrt. Ke sa im nieo nepi, sta len ke dan bod vyiarknu zo siete a nemusia ni prepisova.

Pre ukku dole je prklad kognitvnej siete pre tto kapitolu. Vimnite si v strede je nzov. Hlavne podkategrie tvor truktra s ktorou sme dieau pomohli a alej nasleduj hlavne mylienky ku kadmu bodu. Ke diea vid svoju esej tmto spsobom loha sa nezd by tak nesplniten. Tmto spsobom automaticky splnte niekoko dleitch zsad pri prci s dieaom s ADHD. loha je diea zaujmav (mnoh deti maj radi potae, obrzky a objavovanie v tchto programoch) Poskytnutm truktry mu pomete zorganizova mylienky Diea vie kde je a o om bude psa alej Rozdelenm lohy na mal kroky mu pomhate dieau , aby sa nectilo zaplaven mnostvom vec, ktor mus urobi. Nemus neustle psa a prepisova rukou, o je vemi frustrujce. M okamit sptn vzbu, kde sa pribline nachdza a vid pribline ako dlho bude loha trva

Mylienkov sie pre kapitolu ako pomc dieau napsa seminrnu prcu, esej, alebo projekt:

46

Mylienkov mapy:
Mylienkov mapy s pomerne znmou metdou aj u ns. Viac informci njdete naprklad v knihch Mylenkov mapy od autorov Tony Buzan a Barry Buzan v knihe Mentln mapovn od Tony Buzana, alebo Mind maps for kids the shortcut to success at school. Tieto kniky vrelo odporam. Posledn menovan je uren deom, ako mu vyui mentlne mapovanie pre spech v kole.

4. alie typy ako uahi deom s ADHD psanie prc ak maj oslaben pracovn pam, alebo problmy s organizciou. Naute ich oddeli tvoriv fzu a hodnotiacu fzu
Naute ich oddeli tvoriv fzu a fzu kritickho editovania. Najlep spsob ako prekona bariru, ktor tvor oslaben pracovn pam je zaa psa a necha mylienky vone plyn. Ke u bud ma nrt, alebo zkladn truktru, povedzte im nech len pu, bez ohadu na pravopis, nech len nechaj svoje mylienky vone plyn a nech vbec nerieia, ako sa dan slovo pe. Toto neustle okamit kritizovanie u urobenho brzd tvoriv proces. Lep postup je necha mylienky tvorivo plyn a opravova chyby a neskr, inmi slovami oddeli tvoriv a hodnotiacu. Je to dleit obzvl u det s ADHD, lebo ich mylienky rchlo prdia, rchlo sa objavuj a mizn. Takto zabrnite tomu, aby diea bolo neustle frustrovan z toho, e dostane npad a ihne ho strat, lebo sa zamalo nad pravopisom, alebo sa to snailo napsa slovo pekne a aj zabudlo, o vlastne chcelo poveda (pre podrobnosti pozri as . Rovnak princp je aplikovan v tvorivej technike brainstorming
47

brka mozgov, kedy lovek nech plynul priechod svojim mylienkam bez toho, aby ich kritizoval a neskr si vyberie (hodnot), ktor npady s dobr a ktor slabie. Rozdiel medzi brainstormingom a postupom, ktor navrhujem ja je ten, e v tomto postupe otzky vychdzajce zo truktry tvoria zklad pre uvaovanie. Diea s ADHD potrebuje rmec, aby sa v lohe nestratilo a ke mm tento rmec potrebuje doasne vypn hodnotiaci proces, aby mu vone plynuli npady. Potom u len diea vyberie najlepie npady.

Dovote dieau pouva diktafn, alebo sa nahrva


Dovote dieau, aby nahralo svoje mylienky na magnetofn, alebo na diktafn, aby sa zbytone nezdriavali. Problm je, e deti s oslabenou kapacitou pracovnej pamte doku vemi rchlo myslie, ale pomalie pu a horie si pamtaj. Neskr si mu nahrat prepsa.

Inpirujte ich k tvorivmu pouitiu fantzie


Deti s ADHD maj vemi asto bohat fantziu tak preo to nevyui? Naprklad po tom, ako si vytvorte truktru, z nej vyplvajce kroky (ako sme to urobili v predchdzajcom kroku) mete sa s dieaom zahra na televzneho reportra a zahra sa na interview, priom mu budete v danom porad poklada otzky vyplvajce zo truktry. Alebo mete diea motivova, aby si predstavilo, e jeho obben modertor ho pozval do televznej show, aby sa vyjadril k (tma eseje). Diea si me v duchu predstavova, ako mu jeho obben modertor kladie otzky, ktor vyplvaj zo truktry a odpovede a interview si me bu nahra na diktafn, alebo zapisova. Vytvori vsledn esej je u potom len otzka toho, ako da tieto asti dohromady, o nie je ak ak poiaton truktra je logick a dva zmysel. Alebo si mu deti predstavi, e sedia za jednm stolom so umi, ktorch obdivuj a predstavuj si, o by asi oni odpovedali na jednotliv otzky. Fantzii sa medze neklad.

Obohate innos o prvky fyzickej manipulcie


Dovote im fyzicky manipulova s kartikami na ktorch s mylienky na nstenke, alebo magnetickej tabuli. Deti s ADHD s asto manulne vemi zrun, alebo prirodzene ich to tiahne k manulnym innostiam (strihanie, lepenie, hra s legom, skladaky, rozoberanie a skladanie, fyzick manipulcia s predmetmi). Ak aj nie s mimoriadne talentovan v tejto oblasti maj vzah ku tomuto typu manipulanch zrunost, a preto monos pohybova s kartikami po magnetickej tabuli je pre nich atraktvna. Kartiky s mylienkami s ako asti skladaky s ktorou sa diea me hra a posklada si celkov obrzok, ke sa mu nieo nepodar, len presunie kartiku, alebo si vytvor nov kartiku, star zahod a d ju na miesto v sieti mylienok. Znie to jednoduchie, ako prepisova cel esej, vak? Je to zrove prjemn alternatva ku prci s potami, ak ste znepokojen mnostvom asu, ktor diea je za potaom. V podstate ide i innos podobn tvorbe mentlnych siet a mentlnych mp, len vo fyzickom priestore.
48

Vyuvajte vrcholn formu na tvoriv prcu a menej vrcholn formu na doladenie detailov
Na tvoriv prcu vyuvajte t as da kedy viete, e je vae diea v najlepej duevnej forme. Kad diea m in krivku vkonnosti. Mete sa spta dieaa, kedy mu to najlepie mysl a naplnova si prcu na tvorivch innostiach v tomto ase. Ke vidte, e diea u nie vo vrcholnej forme, mete sa sstredi viac na detailn prcu.

Po dokonen diea odmete


Po dokonen eseje, ke vidte, e diea sa snailo to ocete. Alebo sa vopred dohodnite na odmene, ke diea svedomito vypracuje projekt, esej, ronkov prcu, alebo okovek. Pre zoznam monch odmien pozrite as Slovo na zver: Dan techniky sa mu zda na prv pohad komplikovan. asom sa zdaj by oraz jednoduchie, ke sa ich lovek nau pouva. Dleit je, e ich pouitm sa diea u logicky leni svoje mylienky, zskava schopnos logiky sa vyjadrova, zlepuje komunikan schopnosti a to spsobom, ktor repektuje ich oslaben pracovn pam (pozri as )

49

50

Krtke zhrnutie na koniec:


V celej knioke som sa snail by organizovan a leni svoje mylienky, aby bolo ahk porozumie mjmu spsobu uvaovania. Na zver si dovolm vone a netrukturovane a nie plne kompletne zhrn niektor z monch prstupov, ktor pomhaj u det s ADHD z knihy od Rief, S.D. (2008). Detaily ku kadmu z princpov njdete v predolch kapitolch. Deti z ADHD potrebuj:

Jasnos
Jasn, predpovedaten asov program Rozumn mnostvo jasnch pravidiel a oakvan (dajte si pozor, aby tchto pravidiel nebolo prli vea). Jasn, frov a rozumn pravidl a oakvania Jasne hranice a truktru. Stanovte jasne hranice a nedovote dieau ich posva. Dajte jasne najavo, e naozaj myslite to, o poviete vne, aby sa diea nauilo, e Vae slovo m vhu. Dsledn, logick a rozumn dsledky Pripravi ich na zmeny a da im as prispsobi sa jej.

Podporu a pomoc
Pripomenutie a nabdanie bez dobiedzania, kriku, kritizovania. Uznanie za to, o robia dobre Ma pocit, e ich slovo m vhu a zapoji ich do rozhodovania Ma monos poiada pomc s pocitom, e rodiia urobia o je v ich silch, aby pomohli Chrni ich pred zbytonmi stresmi a frustrciami Pomc s organizciu, asovm manamentov a tudijnmi schopnosami. Pomc s usporiadanm ich pracovnho priestoru, loh a materilov Pomc im s plnovanm dopredu, dodrovanm plnu Aby rodiia vedeli o ADHD, aby ich dobre podporovali a vedeli ich obhji Dohad nad tm, aby dotiahli veci do konca

51

Povzbudenie a ocenenie
Dajte si za cie vimn si a venova pozornos dieau, ke sa sprva dobre Ke chvlite diea bute pecifick. Povedzte o konkrtne z toho o diea urobilo sa Vm pilo napr. Vemi oceujem, e si upratal bez toho, aby som ti to musela pripomen. Pilo sa mi ako si sa podelil so svojim bratom at. Snate sa, aby vaa pochvala a ocenenie nasledovali ihne po tom, ako diea urob nieo, o chcete oceni. Chcete toti, aby si diea spojilo dobr pocit, ktor bude ma po pochvale s vykovanm danej innosti. Ak tto pochvala bude nasledova neskr je menia pravdepodobnos, e si diea spoj tieto dve udalosti dohromady.

Viac vonkajej motivcie


Deti z ADHD i vyaduj viac vonkajej motivcie, pretoe maj slabie rozvinut sebakontrolu z vntra a maj problm odklada uspokojenie. Preto potrebuj ast, okamit odmenu. Pokste sa viac motivova odmenami, ne trestami. Deti z ADHD dobre reaguj na nov podnety preto obmieajte odmeny, aby ste udrali zujem dieaa.

Trpezliv prstup
Vedie a cti, e s dos dobr a schopn v oiach svojich rodiov Empatiu, trpezlivos a odpustenie

Ncvik zrunost
Pomc porozumie a oznai ich pocity Pomc vyrovnva sa s pocitom frustrcie, ke sa im nedar. Dozor a poradenstvo v dleitch zrunostiach Vidie a nacviova si pokojne, racionlne riei problmy Vedie, e je v poriadku robi chyby Prleitos rozvja siln strnky

52

Zver:
Pevne verm, e nmety v tejto knike Vs inpirovali a budete ochotn s tmito prstupmi experimentova. Ako som u spomenul v vode ivot je zloit a i tie najlepie mienen rady obas nefunguj a nemem popsa vetky detaily, ktor potrebujete. Touto knihou chcem hlavne odtartova dialg a nov, systematick spsob, ako je mon pomc vmu dieau. Vae postrehy, komentre, pripomienky vemi rd privtam (kontakt je uveden niie) a vemi rd sa s Vami osobne stretnem a pomem vm v aplikcii uvedench princpov, alebo inch, ak tieto z nejakho dvodu nefunguj. S pozdravom Milan Danihel kolsk psycholg Evanjelick zkladn kola Martin
9.12. 2011

milan.danihel@ezsmt.sk, 043/3240261 Hlavnou inpirciou a zdrojom pre tieto rady mi bola moja psychologick prax, osobn sksenos a kniky nasledujcich autorov, ktor vrelo odporam. Buzan, T.: Mind maps for kids the shortcut to success at school. An introduction a shortcut to success at school. Thorsons; 1St Edition edition, 2003 Covey S.R.: 7 nvyk astn rodiny. Columbus, 1999 Covey S.R. 7 nvyk vdch osobnost. Pragma, 1997 Dawson P., Guare R. : Smart but scattered The Revolutionary Executive Skills Approach to Helping Kids Reach Their Potential. Guilford Press; 1st edition, 2009 Faber, A., Mazlish, E.: Osvobozen rodie, osvobozen dti. Computer Press, 2010 Grant, D. : Thats the way I think: Dyslexia, dyspraxia and ADHD explained. Second Edition Routledge, 2010 Martin L., M.D. Kutscher, : ADHD - Living Without Brakes. Jessica Kingsley Publishers, 2008 Pokorn, Vra. : Teorie a nprava vvojovch poruch uen a chovn. Portl, Praha 2001 Rief, S.D.: ADD/ADHD Checklist: A practical reference for parents and teachers, second edition. Jossey-Bass, 2008 Schafer, A.: Honey I wrecked the kids: When Yelling, Screaming, Threats, Bribes, Time-outs, Sticker Charts and Removing Privileges All Don't Work. John Wiley & Sons, 2009
53