ARTIFICIAL LIFE ART OF ARTIFICIAL LIFE ART Michalovce, sdlisko SNP, blok A7

Vstava Artificial life art of artificial life art je experimentlny projekt zaloen na konfrontc rozlinch diel artificial life artu a umelho ivota veobecne. V priestoroch opustenho bloku A7 na michalovskom sdlisku SNP (ulice Muktov a Ppavov) bud naintalovan rozlin objekty umelho ivota (simulcie, roboti a androidi), ako aj a-life artov diela od umelcov z celho sveta. Spoiatku bud jednotliv diela naintalovan separtne v jednotlivch bytoch. asom sa vak oakva ich postupn vzjomn interakcia a ovplyvovanie. Vina naintalovanch diel bude nejakm spsobom potencilne dynamick i u v reli (iv stroje) alebo vo virtulnom prostred (potaov simulcie riten po sieti) a d sa teda oakva ich vzjomn konfrontcia. Rozahl opusten budova sa takto stane akmsi laboratriom umelho ivota a zrove a-life artu. V dlhodobom horizonte, oakvan vstupy s nasledovn: 1. Opusten budova premenen na hyperorganizmus ijci vlastnm umelm ivotom 2. Umel ivot evolune adaptovan na podmienky v ktorch ije, pravdepodobne sa ale asom bude snai si podmienky prispsobi poda svojich potrieb 3. Umel ivot neustle konfrontovan s a-life artovmi umeleckmi dielami si bude vedom existencie umenia, a teda meme od expontov v dlhodobom asovom horizonte oakva aj ich vlastn umeleck vstupy, ktor sa takto stan integrlnou sasou vstavy. 4. Pokia djde pri a-life artovch dielach postupnm evolunm vvinom k sebauvedomeniu si, djde k prelomovmu okamihu v dejinch umenia prv umeleck dielo uvedomujce si sam seba 5. Predpokladan konen stav bude panelov dom ako ijci hyperorganizmus - budova sa sama o sebe stane a-life artovm dielom. V protiklade k benm panelovm domom kde ij udia separovane od seba v jednotlivch ubikcich, toto bude naopak ulo komunikujci a na vetkch rovniach prepojen organizmus. Vstava je uren tak pre laick verejnos (vysok potencil prvoplnovej bivosti) ako aj pre verejnos odborn, i u z hadiska umenovednho, kybernetickho, biologickho alebo

informatickho (vysok pravdepodobnos vskytu dovtedy nesledovanch javov v hocijakom z menovanch odborov). VBER Z VYSTAVENCH A-LIFE ARTOVCH DIEL: (poznmka: na poiadanie kurtora, vetky diela boli pred vystavenm opatren schopnosou sebareplikcie, za elom urchlenia poadovanch evolunch procesov vo vstavnch priestoroch). Ken Rinaldo & Mark Grossmann: The Flock interaktvna hudobno-robotick intalcia simulujca zvierat ijce v kdoch. Sklad sa z deviatich robotickch rk interagujcich s publikom, ako aj medzi sebou navzjom. Jednotliv entity s schopn medzi sebou komunikova za pomoci vlastnho jazyka skladajceho sa z telefonickch tnov, za pomoci ktorch si oznamuj naprklad svoju polohu. Kad robotick ruka je tu jedincom s vlastnm procesorom, kde nie je nijakm spsobom centrlne riaden. Decentralizovan kde robotickch organizmov schopnch kona osve aj v skupine bude vo vstavnch priestoroch pravdepodobne vemi ivotaschopn. Edward Ihnatowicz: Senster jedna z najvznamnejch kinetickch sch - prv robotick socha kontrolovan potaom. Bola schopn reagova na hlasy aj pohyb okolitch ud naprklad nhly hlasn zvuk spsobil, e Senster sa vyakal. Samotn princpy na ktorch robot fungoval, neboli prli sofistikovan, avak vzhadom ku komplikovanej akustike haly v ktorej bol stroj (orientujci sa za pomoci mikrofnov) vystaven, ako aj vzhadom k nepredvdatenmu sprvaniu publika, jeho sprvanie psobilo aleko sofistikovanejie. Socha psobila skutone ivm dojmom navzdory (alebo vaka) tomu, e jej sprvanie nemalo v podstate iaden uchopiten zmysel. Socha bola dokonen v roku 1970, avak v roku 1974 bola rozobrat, vystaven preto bude jej presn replika. Jednoduch a robustn kontrukcia me by v prostred opustenho michalovskho bloku vekou evolunou vhodou. Yves Amu Klein: Octofungi Octofungi je sriovo vyrban interaktvna socha pripomnajca krenca medzy a chobotnice (je mon si ju objedna cez internet). Snahou autora je redefinova pojem ivot v tomto prpade aj priznva, e soche chbaj niektor vlastnosti ivch organizmov (naprklad nie je schopn si zha sama potravu). Naproti tomu jej nechbaj dleit vlastnosti schopnos rozmnoova sa a schopnos komunikova s inmi jedincami, aj ke tie s zatia suplovan iba externm potaom, ktor simuluje sprvanie sa Octofungi v kdoch. S vnimkou tohto ide o plne autonmne organizmy so schopnosou intinktvne reagova na vonkajie podnety.

Simon Penny: Petit Mal Autonmny robotick objekt, vizulne pripomnajci torzo invalidnho vozka opatren vstupno-vstupnmi zariadeniami. Pohybuje sa na dvoch kolesch od bicykla, a je schopn plne autonmnej existencie niekoko hodn bez prestvky, potom je potrebn dobi mu batrie. Zmerom autora bolo vytvori umel bytos ktor je nielen inteligentn ale aj roztomil svojim vlastnm spsobom. Aj ke ide o snahu o vytvorenie umelho ivota, stroj nekopruje sprvanie iadnej jestvujcej ivej bytosti, naopak, jeho sprvanie je podriaden jeho pecifickej kontrukci. Autor opisuje svoj vtvor slovami ako Petit Mal je momentlna strata vedomia i non mora ininiera a jeho nepredvdaten sprvanie m priamo cielene naprogramovan. Bude zaujmav sledova, ako si stroj pohybujci sa na dvoch kolesch porad so strmmi schodiskami bytovky.

VSTAVN PRIESTORY: Ide o nedokonen osemvchodov dvojrohov obytn blok tvoriaci polouzavret dvor nachdzajci sa na michalovskom sdlisku SNP. Toto sdlisko bolo po pde totality dlh roky nedokonen a chtralo, km sa ho neujal investor a nedostaval vinu bytov. Tento jeden blok ale ostal dodnes nedokonen kvli nzkemu dopytu po bytoch v Michalovciach. Kee dan objekt bude obvan tzv. obivlmi potami, sksme sa na neho pozrie oami potaa. truktra tohto panelovho domu je architektonicky podobn tzv. hviezdicovej potaovej sieti, kde polouzavret dvor m charakter centrlneho zhromadiska, z ktorho sa je potom mon dosta do vchodov, od seba separovanch. Vertiklna komunikcia v rmci jednho vchodu je mon pre vetky stroje schopn prekona schodisko, avak horizontlna komunikcia medzi vchodmi je mon iba pre stroje, ktorm sa podar prekona aj dvor vystaven vkyvom poasia. Tento panelk ako hyperorganizmus bude teda disponova smymi separtnymi vvojovmi vetvami umelch organizmov, kde v rmci vetiev bude prebieha aleko ulejia komunikcia, ne medzi nimi. Taktie netreba zabudn, e blok je vystavan z vchodovch sekci so vzjomne odlinmi dispozciami a rozloeniami pdorysu, o bude ma bezpochyby tie vplyv na vvin umelho ivota v rmci jednotlivch vetiev. Horizontlna komunikcia medzi vchodmi je najjednoduchia skrz balkny, kde dva balkny z dvoch odlinch vchodov s umiestnen hne veda seba, o pre niektor obratnejie prstroje nemus predstavova problm. Okrem toku genetickch informci, zaujmav bude v takomto prostred sledova tok kultrnych memov. U strojov, ktor s umeleckmi dielami a zrove s obklopen umenm, oakva sa e si postupom asu vyvin vlastn kultru, vzhadom k omu bude tto architektonick truktra panelovho domu aj zaujmavou matricou pre rozlin kultrne vetvy. Oakva sa, e tieto odlin

kultry sa prejavia hlavne v spsoboch, akm si bud stroje prispsobova a zariaova svoje bvanie. Vzhadom k uvedenm okolnostiam tu je vemi siln predpoklad, e v konenom dsledku takto vnes stroje do tohto obytnho domu aleko viac tzv. udskho elementu, ne by za ten as urobili udia ktor by tam bvali. Z pvodne unifikovanho obydlia sa takto stane vysoko diverzifikovan a organicky sa rozvjajca stavba.

Schma vstavnch priestorov aj s rozlenenm jednotlivch vchodovch sekci A7/a A7/h. Na obrzku vavo sa nachdza blok v predpokladanej dokonenej podobe, ktor vak dodnes nebola realizovan. Zdroj: www.bytymichalovce.sk

Vavo: Poloha bloku na nedostavanom michalovskom Sdlisku SNP (zdroj: maps.google.com) Vpravo: potencilne vstavn priestory (foto: autor)