Академический Документы
Профессиональный Документы
Культура Документы
veobecnej asti, aj v osobitnej asti k l. III a IV, dvodovej sprvy k vldnemu nvrhu
zkona tla 1631), ale aj roziruje okruh osb oprvnench vykonva retaurovanie
zbierkovch predmetov z oblasti vtvarnho umenia, a to aj o Pamiatkov rad
Slovenskej republiky.
Rovnako sa roziruje okruh osb oprvnench vykonva retaurovanie
nrodnch kultrnych pamiatok, a to v l. III prvom bode 33 ods. 7 psm. a) a c)
schvlenho zkona.
Poda l. III prvho bodu 33 ods. 7 schvlenho zkona retaurovanie nrodnej
kultrnej pamiatky me vykonva
a) Pamiatkov rad Slovenskej republiky prostrednctvom fyzickch osb, ktor s
v pracovnoprvnom vzahu s Pamiatkovm radom Slovenskej republiky a spaj
kvalifikan predpoklady poda 33a,
b) len Komory retaurtorov alebo
c) vysok kola v rmci tudijnho programu retaurtorsk tvorba uskutoovanho
v tudijnom odbore retaurtorstvo.
Poda 3 psm. b) zkona . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu je
orgnom ttnej sprvy na ochranu pamiatkovho fondu Pamiatkov rad Slovenskej
republiky (alej len "pamiatkov rad"). Pamiatkov rad vykonva ttnu sprvu
s celoslovenskou psobnosou vo veciach zverench mu zkonom . 49/2002 Z. z.
v znen neskorch predpisov ( 9 ods. 3 zkona . 49/2002 Z. z.).
Poda 10 ods. 1 zkona . 49/2002 Z. z. pamiatkov rad vykonva v druhom
stupni ttnu sprvu na seku ochrany pamiatkovho fondu, archeologickch nlezov
a archeologickch nlezsk vo veciach, o ktorch v prvom stupni rozhoduj krajsk
pamiatkov rady. Pamiatkov rad riadi a kontroluje vkon ttnej sprvy na seku
ochrany pamiatkovho fondu uskutoovan krajskmi pamiatkovmi radmi ( 10
ods. 2 psm. a) zkona . 49/2002 Z. z.), rozhoduje v prvom stupni v sprvnom konan
vo veciach zverench mu zkonom . 49/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov na
seku ochrany pamiatkovho fondu ( 10 ods. 2 psm. e) zkona . 49/2002 Z. z.)
a rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajskch pamiatkovch radov
a preskmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania ( 10 ods. 2 psm. g) zkona
. 49/2002 Z. z.), a to vrtane rozhodovania v oblasti retaurovania nrodnej kultrnej
pamiatky (najm rozhodnutie o zmere na retaurovanie a rozhodnutie o kadom stupni
retaurtorskej dokumentcie) poda 33 zkona . 49/2002 Z z. v znen neskorch
predpisov a vrtane rozhodovania pri ukladan pokt za priestupok alebo in sprvny
delikt.
Pamiatkov rad a krajsk pamiatkov rady poda 9 ods. 8 zkona
. 49/2002 Z. z. vykonvaj ttny pamiatkov dohad nad dodriavanm ustanoven
zkona 49/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov a veobecne zvznch prvnych
predpisov vydanch na jeho vykonanie, dohad nad dodriavanm vydanch
prvoplatnch rozhodnut a v rozsahu svojej psobnosti vydvaj rozhodnutia na
odstrnenie nedostatkov.
Z uvedenho strunho prehadu dleitej psobnosti pamiatkovho radu
a monosti vykonva aj retaurovanie nrodnej kultrnej pamiatky poda l. III prvho
bodu 33 ods. 7 psm. a) schvlenho zkona a retaurovanie zbierkovch predmetov
z oblasti vtvarnho umenia poda l. IV 13 ods. 8 psm. a) schvlenho zkona
vyplva rozsahom vznamn kumulcia vkonu ttnej sprvy s retaurovanm ako
osobitnho druhu obnovy nrodnej kultrnej pamiatky ( 33 ods. 1 zkona
. 49/2002 Z. z.) alebo s retaurovanm ako odbornm oetrenm zbierkovch
predmetov z oblasti vtvarnho umenia ( 13 ods. 2 psm. d) a ods. 4 zkona
2
. 206/2009 Z. z.), o nie je, poda mjho nzoru, vzhadom na monos konfliktu
zujmov, vhodn ani opodstatnen. Pamiatkov rad bude pri retaurovan nielen
rozhodova ale aj sm seba kontrolova. Preto navrhujem monos vykonvania
retaurovania nrodnej kultrnej pamiatky alebo jej asti a retaurovania zbierkovch
predmetov z oblasti vtvarnho umenia pamiatkovm radom zo schvlenho zkona
vypusti.
Je potrebn tie uvies, e schvlen zkon v l. III a l. IV neustanovuje, kto bude
overova odborn spsobilos na vykonvanie retaurovania u zamestnancov
pamiatkovho radu.
3. Ako som u uviedol v bode 2, poda . III prvho bodu 33 ods. 7 psm. a) schvlenho
zkona retaurovanie nrodnej kultrnej pamiatky alebo jej asti me vykonva
pamiatkov rad prostrednctvom fyzickch osb, ktor s v pracovnoprvnom vzahu
s pamiatkovm radom a spaj kvalifikan predpoklady poda 33a.
Poda l. III druhho bodu vloenho 33a schvlenho zkona kvalifikan
predpoklady na retaurovanie nrodnej kultrnej pamiatky alebo jej asti spa fyzick
osoba, ktor zskala
a) vysokokolsk vzdelanie aspo druhho stupa v tudijnom odbore retaurovanie,
b) vysokokolsk vzdelanie prvho stupa v tudijnom odbore retaurovanie a m
najmenej tri roky odbornej praxe alebo
c) pln stredn odborn vzdelanie prslunho zamerania tudijnho odboru
konzervtorstvo a retaurtorstvo a m najmenej p rokov odbornej praxe.
Rovnak kvalifikan predpoklady sa ustanovuj na retaurovanie zbierkovch
predmetov z oblasti vtvarnho umenia poda l. IV 13 ods. 9 schvlenho zkona.
Poda l. III prvho bodu 33 ods. 7 psm. b) schvlenho zkona retaurovanie
nrodnej kultrnej pamiatky alebo jej asti me vykonva len Komory retaurtorov.
Rovnako aj poda l. IV 13 ods. 8 psm. b) schvlenho zkona retaurovanie
zbierkovch predmetov z oblasti vtvarnho umenia me vykonva len Komory
retaurtorov.
Poda 4 ods. 2 zkona . 200/1994 Z. z. v znen zkona . 136/2010 Z. z.
retaurovanie vtvarnch diel maliarskeho, sochrskeho alebo itkovho umenia, ktor
s zbierkovm predmetom, mu vykonva len retaurtori, ktor s lenmi Komory
retaurtorov.
Poda 4 ods. 3 zkona . 200/1994 Z. z. v znen zkona . 136/2010 Z. z.
retaurovanie nrodnch kultrnych pamiatok mu vykonva len retaurtori
zapsan v zozname lenov Komory retaurtorov.
Poda 4 ods. 4 zkona . 200/1994 Z. z. v znen zkona . 136/2010 Z. z.
retaurovanie je regulovanm povolanm, ktorho vkon je podmienen splnenm
kvalifikanch predpokladov vzdelania a odbornej praxe poda tretej asti tohto zkona,
a ktor je na zklade lenstva v Komore retaurtorov spojen s pouvanm
profesijnho titulu retaurtor.
Retaurtorom na ely zkona . 200/1994 Z. z. v znen zkona . 136/2010 Z. z.
je ten, kto je zapsan v zozname lenov Komory retaurtorov ( 5 ods. 1 zkona
. 200/1994 Z. z.).
Jednou z podmienok, po splnen ktorch Komora retaurtorov zape zujemcu
do zoznamu lenov Komory retaurtorov, je poda 5 ods. 2 psm. d) zkona
. 200/1994 Z. z. v znen zkona . 136/2010 Z. z. podmienka, e zujemca je ttnym
obanom lenskho ttu, teda aj ttnym obanom Slovenskej republiky, m vzdelanie
poda 5a a najmenej tri roky odbornej praxe (jedin vnimku ustanovuje 11 prv
3
l. V znie:
l. V
Tento zkon nadobda innos 1. februra 2016..