Вы находитесь на странице: 1из 2

Ministerul Educaiei Naionale i Cercetrii tiinifice

Centrul Naional de Evaluare i Examinare

Examenul de bacalaureat naional 2016


Proba E. c)
Istorie
Varianta 8
Filiera teoretic, profil umanist, toate specializrile; Filiera vocaional - profil artistic, toate specializrile; - profil
sportiv, toate specializrile; - profil pedagogic, specializrile: bibliotecar-documentarist, instructor-animator,
instructor pentru activiti extracolare, pedagog colar; - profil teologic, toate specializrile.

Toate subiectele sunt obligatorii. Se acord 10 puncte din oficiu.


Timpul de lucru efectiv este de 3 ore.
I.TMA
(30 bodov)
Pozorne pretajte nasledovn ryvky:
A. Poiadavky Divanov ad-hoc nneboli len iastone splnen. Turecko, Raksko a Anglicko
boli proti vzniku rumunskho ttu: Istanbul a Londn, zainteresovan zachova celistvos
Osmanskej re, ho pokladali za prv krok k nezvislosti moldo-vlachov a Viede sa zasa bla
reakcie Rumunov z Habsburskej re. Parska konferencia (1858) rozhodla ,aby knieatstv zostali
separtnymi politickmi entitami, majc kad z nch vlastnho panovnka, zhromadenie, ale
predsa aby sa menovali Spojenmi knieatstvami Moldavy a Valaska (Principatele Unite ale
Moldovei i rii Romneti).Jedinmi spolonmi intitciami zostali iba Najvy sd a Centrlna
komsia so sdlom vo Focani, aby mohli vypracova spolon zkony.
Na opozciu europskch vemoc ,Rumuni z knieatstiev odpovedali, vemi zodpovednm
politickm ponanm. Pretoe Parska dohoda nezakazovala doslovne zvolenie tej istej osoby za
panovnka v oboch knieatstvch , unionisti zvolili za moldavskho panovnka,plukovnka Alexandru
Ioan Cuza (5 janur 1859), a potom aj za valaskho (24 janur 1859). Dvojit zvolenie Cuzu malo
dvojit vznam: v prvom rade tak ako tvrdil i N.Iorga bolo prejavom systmu u hotovej veci, tento
prvok originality, bol vytvoren Rumunmi;a po druh ono umonilo zaloi modern rumunsk tt.
(F. Constantiniu, O istorie sincer a poporului romn)
B. Dvojit voba Cuzu mala rzne ohlasi u garantnch vemoc, pretoe sa zaali znovu
prebera zleitosti, o predtm zatienili proces redigovania Parskej dohody (1858). Vo Viedni,
rozhodnutia moldavskch a valaskch zhromaden, boli nazvan ako revolun, pretoe rakske
autority aj naalej pokladali kad formu zjednocovania ako prekku pre ich politick a ekonomick
vplyv na dolnom Dunaji (Dunrea ) a ako posmeovanie odstredivch sl medzi Rumunmi z
Transylvnie a Bukoviny (Transilvania i Bucovina). Dokonca plnovali aj vojensk intervenciu.
Franczsko zasa zostvalo neochvejne na strane unionistov. Cieom Napoleona III. bolo rozirova
franczsky vplyv do krajiny s romnskou kultrou, vplyv, ktor mohol zabrni prstup Ruska do
Stredozemnho mora a odrazi rakske zujmy inm smerom. Rusko podporovalo zjednotenie,
vidiac v om monos oslabenia Rakska a Pruska, ale najm monos nadviaza bliie vzahy s
Franczskom. Sardinia a Prusko boli ochotn schvaova zjednotenie , presadzujc tak svoje vlastn
ciele v Taliansku, repektve v Nemecku. Vek Britnia bola vhav [...] Nakoniec vetky vemoci
shlasili aby sa stretli v Pari, aby prediskutovali reakcie na hotov vec, pred ktor ich dostali
rumunsk aktri.
(K. Hitchins, Romnii 1774-1866 )
Opierajc sa o tieto ryvky, odpovedajte na nasledovn poiadavky:
Menujte jednu garantn vemoc, spomenut v ryvku B.
2 body
Upresnite za pomoci ryvku A,jednu informciu o Parskej konferencii.
2 body
Uvete dve rumunsk knieatstv, spomenut v ryvku A, ako i B.
6 bodov
Napte psmeno zodpovedajce ryvku, v ktorom sa tvrd,e innos unionistov viedla k
utvoreniu modernho rumunskho ttu.
3 body
5. Uvete jeden vzah prina nsledok, medzi dvoma informciami z ryvku B, upresniac lohu
kadej z nch (prina, repektve nsledok).
7 bodov
6. Opte jednu vntropolitick a jednu zahraninopolitick udalos, z druhej polovice 19.storoia,
ktor prispeli k rozvoju modernho rumunskho ttu.
6 bodov
7. Uvete jednu kontantu v priebehu historickch udalost, na ktorch sa zastn
Rumunsko(Romnia)v rmci medzinrodnch vzahov ,zaiatkom 20.storoia.
4 body
1.
2.
3.
4.

Prob scris la istorie

Varianta 8
Pagina 1 din 2

Ministerul Educaiei Naionale i Cercetrii tiinifice


Centrul Naional de Evaluare i Examinare

II.TMA
(30 bodov)
Pozorne pretajte nasledovn ryvok:
Maramure bol rumunskm zemm na severe Transylvnie(Transilvania),ktor susedilo s
Moldovou a ktormu hrozilo, e bude prilenen uhorskmu krovstvu [] organizovan ako
vojvodstvo. Tunajie rumunsk intitcie ,ete fungovali. Takm bolo zhromadenie vetkch
knieat z zemia miestni ryumunsk feudli ktor sa obdobne zvolvalo, aby rieilo ben
problmi a volilo vojvodu. []
Uhorsk vplyv za vchodnmi Karpatami(Carpai) bol v nebezpe pre nespokojnos a
povstania Rumunov, ako i ntlaku Poska []. Preto uhorsk kr vybral spomedzi marmaroskch
Rumunov [] jedno miestne kniea achtickho stavu,pod menom Drago, ktorho poslal do
Moldovy [] aby si zskal miestne obyvatestvo a viedol krajinu v mene uhorskho kra. Drago,
tej istej nrodnosti ako miestne obyvatestvo, bol akceptovan ako vojvoda v jednej asti Moldovy
[]. Aj tak, tamoj Rumuni zostvali nespokojn s uhorskou nadvldou []. Tto situciu vyuije
in marmarosk vojvoda, a to . On bol vojvodom vo svojej krajine, teda Maramurei, ale patril do
skupiny nespokojnch s uhorskou nadvldou. Bogdan povstal v Maramurei, kde sa mu podar
odporova a dve desaroia(1342-1362), a potom so svojou druinou sto a dvesto vernch
spojencov prejde hory, do Moldovy. Tu [] vyenie potomkov a prvrencov Dragoa a vyhlsi
nezvislos Moldovy voi Uhorsku. Tak vznik u druh rumunsk nezvisl ttik []. Uhorsk
kr, syn Basarabom porazenho kra pri Posada, posiela trestn vpravu proti Bogdanovi, v roku
1365, ale Rumun zvaz, upevniac medzinrodn postavenie svojej krajiny. Bogdan je uznvan
ako vekovojvoda aj ostatnmi miestnmi vodcami. Jeho nslednk, Roman I, po roku 1390, sa
nazval panovnkom a jedinm a vekm vldcom Moldovy od hr a po more.
(I. A. Pop, Istoria romnilor)
Opierajc sa o tento ryvok, odpovedajte na nasledovn poiadavky:
1. Menujte kniea, achtickho stavu,spomnan v ryvku.
2 body
2. Upresnite storoie, na ktor sa vzahuje ryvok .
2 body
3. Menujte historick zemia, spomnan v ryvku.
6 bodov
4. Uvete za pomoci ryvku, dve informcie o intitcii rumunskch feudlov.
6 bodov
5. Na zklade ryvku, uvete jeden nhad na Bogdanove skutky , podporiac ho dvoma
informciami z textu.
10 bodov
6. Argumentujte za pomoci vznamnej historickej udalosti, vrok poda ktorho Rumuni sa svojimi
diplomatickmi akciami implikuj do medzinrodnch vzahov v 15.storo. (Boduje sa opsanie
vznamnej historickej udalosti a pouvanie spojiviek o vyjadruj kauzalitu, ako i konklzie).
4 body

III.TMA

(30 bodov)

Vypracujte na asi dvoch stranch, esej o vvoji Rumunska (Romnia), berc do ohadu:
uvies dve priny prijatia stavy z roku 1948;
upresni stavu z obdobia stalinizmu, ktor bola prijat v Rumunsku(Romnia), v druhej
polovici 20. storoia a uvies aj jej dve charakteristiky ;
- opsa jednu charakteristiku stavy prijatej v obdob nacionlneho komunizmu;
- vyjadrenie nhadu na vvoj Rumunska(Romnia), koncom 20.storoia, podporiac ho
historickm argumentom.
Poznmka! Boduje sa pouvanie adekvtneho historickho vyjadrovania, truktra eseje,
zdraznenie vzahu prina - nsledok, vypracovanie historickej argumentcie(opsanie jednej
vznamnej historickej udalosti a pouvanie spojiviek, o vyjadruj kauzalitu, ako i konklzie)
repektovanie chronologickho/logickho slovosledu historickch udalost a zaradenie eseje
do rozptia dvoch strn.
-

Prob scris la istorie

Varianta 8
Pagina 2 din 2

Вам также может понравиться