Sdny dvor Eurpskej nie

TLAOV KOMUNIK . 91/17

V Luxemburgu 6. septembra 2017

Rozsudok v spojench veciach C-643/15 a C-647/15

Tla a informcie Slovensko a Maarsko/Rada

Sdny dvor zamietol aloby Slovenska a Maarska proti doasnmu mechanizmu

povinnho premiestnenia iadateov o azyl

Tento mechanizmus skutone a primeranm spsobom prispieva k tomu, aby mohli Grcko
a Taliansko eli dsledkom migranej krzy z roku 2015

Ako odpove na migran krzu, ktor zasiahla Eurpu poas leta 2015, Rada Eurpskej nie
prijala rozhodnutie1, ktorho cieom je pomc Taliansku a Grcku eli masvnemu prlevu
migrantov. Toto rozhodnutie predpoklad poas obdobia dvoch rokov premiestnenie 120 000
osb, ktor jednoznane potrebuj medzinrodn ochranu, z tchto dvoch lenskch ttov do
inch lenskch ttov nie.

Napadnut rozhodnutie bolo prijat na zklade lnku 78 ods. 3 ZFE, ktor stanovuje, e ak sa
jeden alebo viac lenskch ttov ocitne v ndzovej situcii v dsledku nhleho prlevu ttnych
prslunkov tretch krajn, me Rada na nvrh Komisie prija doasn opatrenia v prospech
dotknutho, respektve dotknutch lenskch ttov. Uzna sa po porade s Eurpskym
parlamentom.

Slovensko a Maarsko, ktor rovnako ako esk republika a Rumunsko hlasovali v rmci Rady
proti prijatiu tohto rozhodnutia2, sa na Sdnom dvore domhali jeho zruenia, priom uviedli jednak
dvody, ktor maj preukza, e pri jeho prijman dolo k procesnm vadm alebo k vberu
nesprvneho prvneho zkladu, a jednak, e toto rozhodnutie nebolo vhodn ako reakcia na
migran krzu, a ani potrebn na tento el.

Do konania na Sdnom dvore vstpilo v jeho priebehu Posko ako vedaj astnk konania na
podporu Slovenska a Maarska, zatia o Belgicko, Nemecko, Grcko, Franczsko, Taliansko,
Luxembursko, vdsko a Komisia vstpili ako vedaj astnci konania na podporu Rady.

Svojm rozsudkom vynesenm v dnen de Sdny dvor aloby podan Slovenskom

a Maarskom zamietol v celom rozsahu.

Sdny dvor najprv vyvrtil tvrdenie, e sa mal uplatni legislatvny postup3, a to z dvodu, e
lnok 78 ods. 3 ZFE obsahuje poiadavku konzultcie s Eurpskym parlamentom pri prijman
opatrenia poda uvedenho ustanovenia. V tejto svislosti Sdny dvor kontatuje, e legislatvny
postup sa uplatn len v prpade ustanovenia Zmlv, ktor na takto postup vslovne odkazuje.
lnok 78 ods. 3 ZFE vak neobsahuje iaden vslovn odkaz na legislatvny postup, take
napadnut rozhodnutie mohlo by prijat v rmci nelegislatvneho postupu, a preto
predstavuje nelegislatvny akt.

V rovnakom kontexte Sdny dvor rozhodol, e lnok 78 ods. 3 ZFE umouje intitcim nie
prija vetky potrebn doasn opatrenia ako inn a rchlu odpove na ndzov situciu
v dsledku nhleho prlevu vysdlench osb. Tieto opatrenia mu tie zavies vnimky
z legislatvnych aktov, a to osobitne pod podmienkou, e takto vnimky bud ohranien

1
Rozhodnutie Rady (E) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zaveden doasnch opatren v oblasti medzinrodnej
ochrany v prospech Talianska a Grcka (. v. E L 248, 2015, s. 80).
2
Fnsko sa poas hlasovania zdralo, zatia o ostatn lensk tty hlasovali v prospech prijatia rozhodnutia.
3
Riadny legislatvny postup alebo mimoriadny legislatvny postup poda lnku 289 ZFE.

www.curia.europa.eu
z hadiska rozsahu ich materilnej aj asovej psobnosti a e ich cieom ani dsledkom nebude
trval nahradenie alebo zmena legislatvnych aktov, o je v prejednvanej veci splnen.

Sdny dvor tie spresuje, e kee napadnut rozhodnutie predstavuje nelegislatvny akt, na
jeho prijmanie sa nevzahovali poiadavky na as nrodnch parlamentov, ani na
verejn charakter zasadnutia a hlasovania Rady (vzahujce sa len na legislatvne akty).

Sdny dvor alej uvdza, e asov rozsah psobnosti napadnutho rozhodnutia (konkrtne od
25. septembra 2015 do 26. septembra 2017) je presne vymedzen, take nemono spochybni
jeho doasn povahu.

Okrem toho Sdny dvor rozhodol, e zvery Eurpskej rady z 25. a 26. jna 2015, poda ktorch
maj lensk tty rozhodn konsenzom o rozdelen osb, ktor jednoznane potrebuj
medzinrodn ochranu, a to pri zohadnen pecifickej situcie kadho lenskho ttu,
nemohli brni prijatiu napadnutho rozhodnutia. Tieto zvery sa toti vzahovali na in nvrh
premiestnenia, ktor sa ako reakcia na prlev migrantov kontatovan v prvch iestich mesiacoch
roku 2015 tkal rozdelenia 40 000 osb medzi lensk tty. Tento nvrh bol predmetom
rozhodnutia 2015/15234, a nie rozhodnutia, ktor bolo napadnut v prejednvanej veci. Sdny dvor
dodva, e Eurpska rada neme v iadnom prpade zmeni pravidl hlasovania stanoven
Zmluvami.

alej Sdny dvor kontatuje, e aj ke boli v pvodnom nvrhu rozhodnutia predloenom

Komisiou vykonan podstatn zmeny, najm tak, ktor sa tkali realizcie poiadavky Maarska,
aby nebolo uveden na zozname lenskch ttov, ktor s prjemcami pomoci z mechanizmu
premiestnenia5 a jeho zaradenia medzi lensk tty premiestnenia, Parlament bol o tchto
zmench riadne informovan pred prijatm jeho uznesenia zo 17. septembra 2015, o mu
umonilo vzia ich v tomto uznesen na vedomie. Sdny dvor v tejto svislosti zdrazuje, e
alie zmeny vykonan po tomto dtume neovplyvnili samotn podstatu nvrhu Komisie.

Sdny dvor alej rozhodol, e Rada nebola povinn prija napadnut rozhodnutie
jednomysene, aj ke sa vzhadom na u spomenut zmeny musela odchli od pvodnho
nvrhu Komisie. Sdny dvor toti kontatuje, e Komisia schvlila zmenen nvrh prostrednctvom
dvoch svojich lenov, ktorm na to udelilo oprvnenie Kolgium komisrov.

Okrem toho sa Sdny dvor domnieva, e mechanizmus premiestnenia vytvoren napadnutm

rozhodnutm nepredstavuje opatrenie, ktor by bolo zjavne nevhodn na to, aby prispelo
k dosiahnutiu nm sledovanho ciea, ktorm je pomc Grcku a Taliansku zvldnu dsledky
migranej krzy z roku 2015.

Sdny dvor v tejto svislosti uvdza, e platnos rozhodnutia nemono spochybova na

zklade retrospektvnych vah tkajcich sa miery jeho innosti. Pokia m toti
normotvorca nie posdi budce inky novej prvnej pravy, jeho posdenie mono spochybni
len vtedy, ak sa jav ako zjavne nesprvne vzhadom na skutonosti, ktor mu boli znme v ase
prijatia tejto prvnej pravy. O takto prpad vak v prejednvanej veci nejde, kee Rada
vykonala na zklade detailnho preskmania dostupnch tatistickch dajov objektvnu analzu
oakvanch inkov tohto opatrenia na dotknut ndzov situciu.

V tejto svislosti Sdny dvor osobitne podotka, e nzky poet doposia uskutonench
premiestnen na zklade napadnutho rozhodnutia mono vysvetli celm sborom prvkov, ktor
Rada v ase jeho prijatia nemohla predvda, a medzi ktor patr osobitne nedostatok
spoluprce zo strany niektorch lenskch ttov.

4
Rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2015 o zaveden doasnch opatren v oblasti medzinrodnej ochrany v prospech
Talianska a Grcka (. v. E L 239, 2015, s. 146).
5
Maarsko potvrdzuje, e odmietlo by oznaen za lensk tt benefitujci z mechanizmu premiestnenia, aby sa
vyhlo tomu, e by bolo pokladan za lensk tt zodpovedn za preskmanie iadost o azyl, ktor maj by podan
v lenskom tte, kde migranti skutone vstpili na zemie nie.

www.curia.europa.eu
Sdny dvor napokon kontatuje, e Rada sa nedopustila zjavne nesprvneho posdenia, ke
dospela k zveru, e cie sledovan napadnutm rozhodnutm nebolo mon dosiahnu
prostrednctvom menej obmedzujcich opatren. Preto Sdny dvor rozhodol, e Rada
neprekroila rozsah svojej irokej miery vonej vahy, ke dospela k zveru, e mechanizmus
zaveden rozhodnutm 2015/1523 tkajci sa premiestnenia 40 000 osb na dobrovonom
zklade, nie je postaujci na zvldnutie bezprecedentnho prlevu migrantov, ku ktormu dolo
v priebehu jla a augusta roku 2015.

UPOZORNENIE: alobou o neplatnos sa mono domha zruenia aktov intitcie nie, ktor s v rozpore
s prvom nie. Za uritch podmienok mu lensk tty, eurpske intitcie a jednotlivci poda alobu
o neplatnos na Sdny dvor alebo na Veobecn sd. Ak je aloba dvodn, akt sa zru. Dotknut intitcia
je povinn vykona npravu, pokia ide o prpadn prvnu medzeru, ktor vznikla v dsledku zruenho
aktu.

Neoficilny dokument pre potreby mdi, ktor nezavzuje Sdny dvor.

pln znenie rozsudku sa uverejuje na internetovej strnke CURIA v de vyhlsenia rozsudku.
Kontaktn osoba pre tla: Balzs Lehczki (+352) 4303 5499
Obrazov zznam z vyhlsenia rozsudku je k dispozcii na Europe by Satellite (+32) 2 2964106

www.curia.europa.eu