Ministerul Educaiei Naionale

Centrul Naional de Evaluare i Examinare

Examenul de bacalaureat naional 2017

Proba E. c)
Istorie
Varianta 2
Filiera teoretic, profil umanist, toate specializrile; Filiera vocaional - profil artistic, toate specializrile; - profil
sportiv, toate specializrile; - profil pedagogic, specializrile: bibliotecar-documentarist, instructor-animator,
instructor pentru activiti extracolare, pedagog colar; - profil teologic, toate specializrile.

Toate subiectele sunt obligatorii. Se acord 10 puncte din oficiu.

Timpul de lucru efectiv este de 3 ore.

I. TMA (30 bodov)

Pozorne pretajte nasledovn ryvky:
A. Rchly postup osmanskho ttu na Balknskom polostrove sa stal [...] ohrozenm pre
Valasko (ara Romneasc). Mira Star (Mircea cel Btrn) reagoval tak, e podriadil pod svoju
autoritu krajinu despotu Dobrotia (Dobrotici), Dobrudu (Dobrogea) a poslal vojensk jednotku,
aby podporil srbsk kniea Lazara v bitke pri Kossovom poli (1389), ktor sa ukonila porazenm
kresanskch vojsk. Na krtky as po vazstve nov sultn Bajazid (syn Muradov) sa zaangaoval
do vojenskch operci v Anatolsku, take osmansk odpove na Mirove akcie dal jeden z
osmanskch veliteov, Firuz bei, ktor viedol lpeiv vpd [...] do Valaska (ara Romneasc).
Osmansk tok zastihol panovnka Valaska v naptch vzahoch s uhorskm krom
igmundom Luxemburskm kvli stariemu nedorozumeniu spojenmu s Bantom Severinu
(Banatul de Severin). Aby elil uhorskmu ohrozeniu, Mira Star vstpil do vzahu
prostrednctvom moldavskho panovnka Petra Muata (Petru Muat) s poskm krom
Vladislavom Jagelonskm a uzavrel spojenectvo (1389), obnoven v roku 1390 a 1391 [...]. Aby
upevnil svoje postavenie, z perspektvy hroziaceho osmanskho vpdu, Mira uzavrel dohodu so
igmundom Luxemburskm (Braov (Braov), 7. marec 1395) o spsobe vojenskej spoluprce proti
Turkom.
(F. Constantiniu, O istorie sincer a poporului romn primn dejiny rumunskho nroda)

B. [Jn Huady (Iancu de Hunedoara)] sa zastnil bitky pri Semendrii v 1437, bitiek pri
Dunaji (Dunre) v roku 1441, s paom Isakom v blzkosti Belehradu. Zrazil sa s Mezed paom v
Sntimbru (18. marca 1442) a zskal [...] iariv vazstvo nad nm. V jeseni toho istho roku zniil
tureck oddiel pri eleznch vrtach (Poarta De Fier) [...] a na Ialomii, vo Vlasku rozdrvil viu
as nepriateskho vojska a zobral im ahk koris [...]. Posmelen tmito spechmi v roku 1443
podnikol vek vpravu, ktor zaviedla kresansk vojsk a za Sofiu, do srdca Balknu. Poas tejto
vpravy zskal mnoh vazstv, zskal tisce zajatcov a vek poet vlajok. Poas tejto vpravy
obzvltu zmienku si zaslia bitky v blzkosti Niu [...], ako aj tie pri priesmyku Kunovica, poas
stupu medzi Sofiou a Niom (5. janur 1444). Na neastie druh vek vyprava v jeseni roku 1444,
ktor mala vies k vyhnaniu Turkov z Eurpy a k obsadeniu Kontantnopola, bola ukonen
tragickm spsobom v susedstve Varny. [...] Ani v 1445 z prleitosti vpravy po Dunaji (Dunre) sa
nepodarilo zska veobecne chvlitebn vsledok.
(C. C. Giurescu, Istoria Romnilor- Dejiny Rumunov)
Opierajc sa o tieto ryvky, odpovedajte na nasledovn poiadavky:
1. Menujte bitku spomenut v ryvku A. 2 body
2. Upresnite za pomoci ryvku B informciu o vprave z roku 1443. 2 body
3. Uvete po jednom politickom vodcovi v rumunskom priestore spomenutom v ryvku A,
respektve ryvku B. 6 bodov
4. Napte na skkov hrok psmeno zodpovedajce ryvku, v ktorom sa tvrd, e cieom boja
kresanov je vyhnanie Osmanov z Eurpy. 3 body
5. Uvete jeden vzah prina nsledok, medzi dvoma informciami z ryvku A, upresniac lohu
kadej z nich (prina, respektve nsledok). 7 bodov
6. Opte dv historick udalosti, ktor sa vzahuj na diplomatick akcie, na ktorch sa
zastovali Rumuni v druhej polovici 15. storoia. 6 bodov
7. Uvete jednu charakteristiku centrlnej intitcie v rumunskom mimokarpatskom priestore v
16. storo. 4 body

Prob scris la istorie Varianta 2

Pagina 1 din 2
 Ministerul Educaiei Naionale
Centrul Naional de Evaluare i Examinare

II. TMA (30 bodov)

Pozorne pretajte nasledovn ryvok:
Udalosti, ktor sa udiali v zpadnej Eurpe [...] podnietili rumunskch intelektulov k inu.
Zaiatkom aprla bojari a predstavitelia meanov zorganizovali v Jai (Iai) stretnutie s cieom
vypoveda despotizmus. [...] Boli rozhodnut obmedzi prvomoci moldavskho panovnka Mihaila
Sturdzu [...] bez myslu prevrhn jestvujce politick a socilne truktry [...]. Sturdza odpovedal
na ich poiadavky nsilm a po krtkych potkach mnoh popredn revolucionri boli vyhosten.
Vo Valasku (ara Romneasc), [...] v marci C. A. Rosetti [...] a Ion Ghica [...], okrem
inch, vytvorili revolun radu poveren zorganizovanm ozbrojenej vzbury. Nicolae Blcescu,
exponent revolunho ducha v radoch rumunskch tudentov v Pari, sa pridruil k revolunej
rade v aprli. 9./21. jna 1848 v Islaz [...]. lenovia rady uplatnili svoj pln. [...] Bola pretan
Proklamcia (Proclamaia), v ktorej bol predstaven revolun program. [...] Revolun rada
vyjadrila svoj mysel repektova vetky platn dohody s Osmanskou rou, ale nemohla skry
svoju nevraivos voi Rusku, iadajc, aby bol ukonen reim nastolen Organickmi
regulamentmi. V pokraovan rada predstavila princpy, ktor si navrhla propagova pri presunut
knieatstva do novch koaj: rovnak prva pre vetkch obanov, spravodliv rozdelenie
verejnch dlhov prostrednctvom dan merne s prijmami, irok as na politickom ivote
prostrednctvom veobecnho hlasovacieho prva, sloboda tlae, slova, zdruovania sa, zruenie
systmu poddanstva vyvlastnenm majiteov pdy, rozrenie vzdelvacieho systmu
prostrednctvom bezplatnho a rovnakho vzdelvania pre vetkch obanov [...], zruenie
vetkch achtickch rangov a titulov a volenie panovnkov na dobu piatich rokov, zo vetkch
socilnych kategri. [...]
Hlavou scnou psobenia bola Bukure (Bucureti), kde revolcia zaala 11./23. jna [...].
Ulice boli pln ud, ktorm sa rozdelili kpie Proklamcie v Islaz (Proclamaia de la Islaz).
Panovnk Gheorghe Bibescu nekldol iadny odpor a okamite shlasil s podpsanm Proklamcie,
ktor mala by doasne pouvan ako stava; zrove odshlasil nov ministersk kabinet. Ale
on vlastne s tmito reformami nesympatizoval a 13./25. jna abdikoval a utiekol do Braova
(Braov).
(M.Brbulescu, D.Deletant, K.Hitchins, .Papacostea, P.Teodor, Istoria Romniei- Dejiny Rumunska)
Opierajc sa o tento ryvok, odpovedajte na nasledovn poiadavky:
1. Menujte jeden dokument, ktor mal lohu stavy, spomnan v ryvku. 2 body
2. Upresnite storoie, na ktor sa vzahuje ryvok. 2 body
3. Uvete jednho lena revolunej rady a postoj tohto organizmu voi vemoci, na ktor sa
vzahuje ryvok. 6 bodov
4. Uvete za pomoci ryvku dve informcie o akcich v Moldavsku. 6 bodov
5. Na zklade ryvku uvete jeden nhad na princpy navrhnut revolunou radou vo Valasku
(ara Romneasc), podporiac ho dvoma informciami z textu. 10 bodov
6. Argumentujte za pomoci vznamnej historickej udalosti vrok, poda ktorho Rumunsko
(Romnia) sa zastuje na medzinrodnch vzahoch implikciou do vchodnej krzy.
(Boduje sa opsanie vznamnej historickej udalosti a pouvanie spojiviek, ktor vyjadruj
kauzalitu, ako i konklzie.) 4 body
III. TMA (30 bodov)
Vypracujte na asi dvoch stranch esej o rumunskom tte v povojnovom obdob, berc do
ohadu:
- uvedenie dvoch opatren prijatch v obdob stalinizmu na vntornom mertku v Rumunsku
a spresnenie jednej podobnosti medzi nimi;
- opsanie jednej historickej udalosti vzahujcej sa na implikciu Rumunska do Studenej
vojny v obdob stalinizmu;
- uvedenie dvoch charakteristk nacinlno-komunistickho reimu v Rumunsku;
- vyjadrenie nhadu na politick vvoj Rumunska koncom 20. storoia, podporiac ho
historickm argumentom.
Poznmka! Boduje sa pouvanie adekvtneho historickho vyjadrovania, truktra eseje,
zdraznenie vzahu prina - nsledok, vypracovanie historickej argumentcie (opsanie jednej
vznamnej historickej udalosti a pouvanie spojiviek, ktor vyjadruj kauzalitu, ako i konklzie)
repektovanie chronologickho/logickho slovosledu historickch udalost a zaradenie eseje
do rozsahu dvoch strn.

Prob scris la istorie Varianta 2

Pagina 2 din 2