Scribd Logo
Загрузить

Добро пожаловать в Scribd!

  • Kolnik T Germansky Hrob Z Ostrovian

    Загружено:

    Frida Horvath
    71 просмотров6 страниц
    germansky hrob

    Оригинальное название

    142063296 Kolnik T Germansky Hrob z Ostrovian

    Авторское право

    © © All Rights Reserved

    Доступные форматы

    PDF или читайте онлайн в Scribd

    Этот документ был вам полезен?

    Это неприемлемый материал?

    Пожаловаться на этот документ
    germansky hrob

    Авторское право:

    © All Rights Reserved
    Скачайте в формате PDF или читайте онлайн в Scribd
    Отметить как неприемлемый контент
    71 просмотров6 страниц

    Kolnik T Germansky Hrob Z Ostrovian

    Загружено:

    Frida Horvath
    germansky hrob

    Авторское право:

    © All Rights Reserved
    Скачайте в формате PDF или читайте онлайн в Scribd
    Отметить как неприемлемый контент
    из 6
    ZBIERKY Germansky hrob z Ostrovian TITUS KOLNIK ‘Najnovs objav zachovanej germndinskejcrevene] hrobky z konca rimskej doby adkryte| vroku 2006 v Poprace-Matejovciach (Pita — Roth, 2007) vyvoldva aktwdnu potrebu opdtovncho Stddia a zhodnatenia pribuznych objavow v Ostrovanoch, ok. Sabino. V rokoch 1790 1865 boli na tetolokalite vSariéi objavené pozoruhodhé zlaé a strieborné predmety rimskef daby. Do eurépskej adbore] literatiry vosli ako pravdepodabny inventar germénskych KnieZacich hrobov a il madarskym nézvom Osztrépataka (ndlezsko tot le¥alo vo vtedajéom Hornom Uhorsku), Predmety z pruého ndlezu z raku 1790 sa dostalido Viedne a dodnes patria kabdivovanjm expondtom Umeleckohistorického mizea, ndlezy z roku 1855 tvoria w/znamod sigastexpozicle Madarského ndradného miizea v Budapest. Oko: nostiokolo abach nélezoy nebol ad pociatkujasné. Slovenski archeol6govia sa im veifadom na miesta ich ulozenia dodnes venovaliiba ‘okrajova (Koln, 1984; 1998; Novotny, 1995) -Masiny stcborny tanter sposkadenymzubatym ‘obajorn (755,79) vstiede Seloveu vfzdebou rastinncu omamentikou PodiaProhdscku 2006, To 13:2. ‘Mossive ser plate with ddomaged toothed edge (755,79) and lei decoration inthecentre- floral ‘arnamentation. Source Profdszko 2006, Toh 13:2 Wimoénénélezy, ktoréfascinujGbadatelou rim= ‘kaj doby ui viac ako de storotia, nedvno za- Lali aj mladého madarskeho archeoléga Pétera Prohuiscku, Pri vjkone civilne} vojenskej sluzby y Madarskom nérodnom mdzeu v Budapesti (dalej MIM) v roku 2001 sa za¢alblizsie zaujimat archiyne pfsomnépramene stvisiacesospome- ‘hutjminélezm Potviilo sa, 30 z8vazné archeo- logické objavy sa niekedy dajd urobit nielen vte- réne, ale aj varchivoch. P. Prohaszka sa rozhodol preskimat vSetky dostupné pisomné pramene: k nélezom z Osztr6pataky - Ostrovian. Bol totiz presvedéeny, 2e dokladné stadium vietkjch at- chiynych dakumentov a opatovna analiza néle- zav zoboch komplexov mbze viest knazakanym zverom.Ziskal podozrenie, e nalezy oznaéova- 1né Osztrépataka a Osztrépataka ll mohlitvo- rit sfastjedného hrobového celku, objaveného ra dvarazy. Predosielam, ze doslednjm stidiom a porounavanim archivnych dokumentov ako kritckou analyzou doteraej odbornejiteratiry a konfrontéciou s pribuznyjmi nélezmi z tizemia cele} neobsadene} Germénie sa mu to dspesne ppodatilo. Dospel k jednoznaénému zaveru, 2¢ ide o nélezy pochédzajicezjedného hroboveho celku ~ hrobu vandalského krala datovateliého ‘edz’ roky 270 = 290. \Wsledky svojho hédania P. Prohaseka ob- hj najprv ako magisterski précu na Univerzte Fotvosa Lordnda v Budapest, V roku 2004 ‘tito studiu Az osztrépatakai Vandal Kindly sir (Esztergom 2004) publikoval po. mada sky. Nésledne ju prepracoval a vere v ne= meckom jazyku Das vandalische Konigsgrab von Osztrépataka (Ostrovany, SK.) (Budapest 2006). Nemecké vydenie v porovnani s mada skjm origindlom mé viaceré poativne formaine aj obsahové ipravy. Poteitelné je, Ze v nemec kej mutacii monografie autor akceptoval moja pripomienku, 26 bude korektng, ak sav nazve cobjavi aj oznaéenie Ostrovary, pretoze lokali: ta dnes le#i na Slovensku a aj na starsich uhor skjch mapach sa uvédza nézov Ostroviany vel Osztropotaka. Siibor zlatych a striebornych_predmetov z Ostrovian nesporne pat k najdolezteim ‘éasnohistoriekym nélezom70 Slovenska vobec. Bohatstvom vinimognostou nam nepriamo ppomha vytvort i predstavu,aké skvosty mohli byt povodne vo vybave priblizne 0 sto rokov miladiej hrobky v Poprade-Matejovciach, pred jejvykradnutim. Prohdszkov! 2 podarilo zistif, 26 hot nostzlatych predmetov v nleze 1 z Ostrovian bola 1,857kg a hmotnost sriebomho invents 1211,15kg Priam detektivnym spésobom vysto- ppoval osud ndlezov 2 roku 1790 od ich objavenia ez zaktipenie a ulotenie vo Viedni, ale dokizal rekonstruovat aj povodnd struktGry stiboru roz= tavenjch predmetou. U2 davneffie bolo znd- ime, Ze Anticky kabinet vo Viedni (predchodca Umeleckohistorického mizea) v roku 1791 za- kapil ba vyber najatraktiunejich a pontkanjch predmetoy. Nélezcovi a majitelovi pozemku za ne yplatil 3 060 forintov a 17% grajciaroy, éo bolo v tom éase susnym imanim, ‘Vrétme sa véak na zadiatok pitaveho pribe- hwo ndlezoch z Ostrovian. Nélez zaznamenal vo svojom monumentéinom diele F Pulszky takto: dvaja rothici, Ktort ili do kostola, ked chee |i prebrodit vieku si vyeul éizmy. Ale iba jeden prebrodi potok, druhy zbadaléostlesklév no- voodvalenom brehus teda zostal tam a vyha- bal wvedeny poklad, ktory mu ale eho rajter pozemku Antal Péchy odobral. Poklad sa do- Stal prostrednictvom podeupana do Viedne.. (Pulszky 1887, 13). Podobni verziu uvadiza aj ‘tupné monografe Sarisa (Toth 1903; 37 — 38) 1790 a stalona byvatom Péchyho starku (des vidieckydom4. Bénéa},2ejeden paddany sari bbrodenicez Torysu posadil na breh, aby sivyzul zmy a pritom zbadal nejakjleskly pred. Yhladvanim, analjzou a potoynanim ar- chivnych prameitov sa podarlo.Prohaszkovire- Konitruovat nielen osud predmetov z Ostrovian ‘od objavenia az po ich zaktipenie a ulozenie vo Viedni, ale a) ich pvodn skladbu. Viedensky Anticky kabinet urobil vjber najatrektime;iich Lepoutitelnjch’) predmetov, Ktoré mali obo- hatt eho zbietku, Teba pripomentt, %e vtedy platila zasada, Ze z kazdého mincového nélezu alebo ineho pokladu z drahjch kovov patila 4 ndlezu Stu, nalezcov a 3s vlastnikovi pozem- ku ha ktorom sa poklad nasiel, Kedze Ostrovany lezali na dzemi vtedaliieho Homého Uhorska, ‘eld agenda o ndleze spats do kompetencie Uhorske} krafovske} komary. Wetky protokoly a listiny 0 ndleze, ale aj samotny poklad sa ocit naj v Budapest, Uhorsky Stany arch sl po- nechaloriginaly vetkych sivisiacich zSznamov 2 képie odoslal spolu s ndlezmi do Viedne na dale konanie. Tu saat pruyeh stipsow strata NaStastie vo fonde archivu Unorske) krlovske) Komory sa zachovali 2 P. Prohaszkovi posi vpaitran.V sthinnom konwolite spisov Uhorskej krafouske) komory si uvedené v sdvisosts po- kKladom stanovene poukzane a wyplatené sumy. Podla nich kil ast pokladu Antic abinet a druhii ast’ mal zakpit M. Viczay najandmejsi berate umeleckych predmetov a staroZitnosti ra konci 18, azatiatku 19. storotia v Uhorsku. Z neskoriich dokumentov vypljva, 2 Ku kipe nedoslo. Komora v okt6bri 1788 manne Zadsla M, Viczaya o vyiadrenie ohfacne zéujmu zakupit ziné predmety, ktoré sa nachadzali v pokladnici vo Viedni, ako aj precimety neza~ pane. K tymto pripisom bol pripojeny 3 zoznam predmetoy, ktoré prichédza li do dvahy pre kipu. V auguste 1799 Hlavny mincovy trad rozho- dol, Z tieto predmety bud roz- tavené. V désledku. nezéujmu boli 3 jedlineéné predmety znigené. Nastastie P, Prohdsekovl sa podarllo déslednjm Stidiom vietkych dokumentov vypat- rat ich potty a zékladnii charakteristiku, Na roztavenie boli odovzdané tietoziaté a striebor- 1né predmety: 2iat¥ pohérshmotnostou 2709, pravdepodobne rownakého tvaru ako ten, ktorj sa zachoval: tyr até spony (SchlleBen) s celkovou hmotnostou 217g, teda prave tok kolko viii spony, ktore sa dostali do miizea, zrejme ilo takmer o dvo- jithy kspondm,ktoré bol zakipené; jeden ziaty drGt (v origindlnom prameni Trad) s hmotnos- fou 5,2 — pravcepadobne iia latej spony; dve striebomné ,obetné* misky, spolu s hmotnostou 5 7054 (P. Prohiszka upozorfuje, Ze hmotnost Striebomého taniera so ibkovanjm_okrajom bola 7554, Co znamens, e obe tieto roztavené mmisy—v zoename zEperfesu tj. PreSova - ozna- ené ako patenae duae argentae neboli malé imisky na pit ale nadoby masivne a dost tazke) meniia stieborné miska s hmotnostou 940 g; strieboma mals .gravitovand miska s hmot- nosfou 249g; strieborn lydigka s hmatnostou 30,64 podobna te, ktort skal Anticky kabinet (29) COkrem uvedenjch predmetov bol na roz tavenie odovzdené edte rézne dabie strieborné fragmenty vaziace spol priblane 135 tov (ve- ddensky lot = 17,5018 ght j.2 362.7436, P. Prohésckovi sa podatilo_vierohodne preukézat, Ze v lektorjch stpisoch ndlezov 2 Ostrovian | wvidzané striebornd astragalovits spona strednoiaténske} konstrukcie bola knemu ddodatogne priradend omylom, Dejiny objavu nalezu Iz roku 1865, eno skiadby a cesty do mizea v Budapest obsahuji Ud menel nefasnost ako pri ndleze z Ostovien | Prud informacia 0 objave bola v liste stat- kara 2 poslanca parlamentu 2a Sargski: 2ypU Jezsefa Banda zasianom koncom apa. 1865 Vviceprezidentovi Uhorskej akadémie vied bard= novi J6zsefov Ebtvesovi Tento listsa nepodarilo cbjavit ani v madarskjch ani v slovenskjch ar- Siebeme spony inedping) ‘spadviozanow nd2hou _Adoben€ pozltenymipliesham richytenjnpertocaxyi poskétenjeni dt’ ‘Sverbuckies (incomplete with Lnderted leg having gilded tab decoration fastened by peart-gjlded wies Foto:archiv autora Rekonstuicia seta ‘sniznakomn apie streboenjeh pazléenyeh tepanych dostcksgurdlncw vjzdobou.Podla Prohdscky hich, NaStastle joo posta at zveren “P06 AMO Floris Romer (1865, 76 ~ 77}: 22. aprila som ob- Reconstruction ofo sac wih {23ign of application of iver Javily moje} zahrade na brehu rieky stary rim= sky hrob, a sice pravdepodiobne krdfovshy ale- bo knie2zacthrob...Prévetu sa nailipred 60-70 rokmi dve 2laté koruny(2) a viaceré drahocen- aided embossed boards with iqurl decoration. Source: Proidszka 2006, Abb, 70 or lot klinkoritd spon ‘2hatovend technihes a24rovania (opus interes sndpisom VTERE FELOE Golden ol sinterasie) x buckle made ‘Naphonosneie ote perky torques, nramok,agrata $s éoyxci) a kolich ndleru Ostrovany! agratiawith ony 8 ast ktoré sa teaz nachdzad vo Vedensk) Henoinci a tato predhistxia ma privedta k:tomu, aby som sem podnitol wiskum a po= darilo sa vykopat vacere vel pekne pred ety, Ktonjch presny opis posilam archeclo~ aicke} komis. Nasleduje wpoeet jedendstch poleiek znamych predmetov nalezu Osrovany Ila pokraeuje: Vietkolezalo v bloke dvochsiah (tj. 392m ~ pozndmka T. K) v samostatn) ryote skamennou klendou, nes zitenou. ik 2 tychto okolnestiarchealogické kos po- vatuje za zayimavé realizovat wjskum pod je dlozorom, nebudem y nom pokratovat Archeologické komisia poveri touto silo hou Henszimanna,kuktorémusa25.mija 1865 \ Presove pga Herurth, ute na evanelic- kom ce, wynitajci histor cevay prvi tory bo aitornnu pri odkryve hrobu a spo logne navitivlstatkara Banda, Urobl obhiad- ku nalezska, skimali ho pomocou zemného vrtaka, ale bezvysledne. Henszimann preto ne- chal vykopatna severe) nyenine vjskumn Sondua na svahu vyhibt dali veki Jamu, ale ani to neprinizslo aiadne nove nslezy, Potom |. Henszlmann prevzal nélezy a adcestoval do eft. Na tomto mieste treba pripomentt Ze ani pokus M, Lamiove}-Schmiedlove) v roku 1963, 5 cielom identifikovat presné miesto nélezu, pr padne objavit die hroby, nebol korunovany Lispechom (Lamiové-Schmiedlovs 1964), Miesto nlezoy bolo zrejme priamo na brehu Torysy. Z daliich pisomnych pramenov yyphjva, ‘east nlezoy si vytiadal |. Edtves pre prezen- tac na sch6d2i pritodovedcov v roku 1865 v Bratisiave a nélez z Ostrovian i! obdivovali na svetove) wystave 1867 v Paria, V roku 1871 po- rndkol J. Band riaditefovi MNM v Budapest F Pulsckému odpredajnélezu Ostrovany liza 2.000 forintov. P. Prohaseka nenatiel k tejto transakcii Zadne dokumenty, ale zst, Ze MINM muselo predmety ziskat eite pred rokom 1875, preto- 42 v Katalégu zlatnickych pric wystavovanjch roku 1874 y Budapest je uvedené ako wystavo- vatel mizeum, Ked2e sa nenaill Ziadne doklady ‘ondkupe, moéno predpokladat, 2e Pulszkyziskal predmety ako wipodicky. Kjm ndlezy 2 Ostio: vian I ulozené vo Viedni boll zlskané kapou, predmety 2 Ostrovian il v Budapest jednoducho nalezcovi nevi ‘Skutocnost, Ze fast ndlezov z Ostrovian Je ulozena vo Viedni (Ostrovany |) a druhé éast ‘y Budapest (Ostrovany I), mozno vysvetit jd nak okoinostou, Ze medzi objavenim nélezow ‘plynull tr stvrtiny storotia a jednak politickymi pomermi v Rakusko-Uhorsku v 19. storodi Preto bolo pritodzené, 3epredmety 2ndlezu Ostrovany l1uzzostal v dr2be Madarskeho narodného mu- 220, alozeného v roku 1802. Ban a Henszimann hob a jeho okolie do- lade preskiimall. Svedéi o tom opis rozlozenia nélezov: Préve popisané predmety...lezalivina: sledujdicom usporiadani: proti vichodu, kde zatal odkryy sa narazilo na mincu a priarno vedla nej sa zachovolo niekalko malo zacho- vanjch fragmentov lebky, vlavo od lebky stélo zachevané drevené vedro obsahujice tri Salky a pitie, vjeho blizkost lezal:zlaty ndkréntk, dale} 2latd a obe strieborné spony, v oblasti pravého ramena lezal zlomok naznic, v oblas tirdk oba zlaté prstene a viac na zépad zlatd brosia, takze mazno predpokladat, 2e bola osend na 26st pravej ruky. Hned v blizkos ti ledali2vieracie kosti, nadalej smerom na 2é- pad voblasti néh sa narazilona oné pozidtené striebornej platnithy, ktoré boli vySsie opfsané ‘ako prislusenstve obuvi. Fragmenty véisiny striebornjch predmetov, oboch druhov pdsi- kov a strieborne| nédoby lezalirozptylené na fave) strane mrtvoly, véesinou vstrede jej atk. (Henszimann 1866, 47) ® Prohaszka porovnanim distokécie podob- rného inventare v 2ndmych kniezacich germén- skych hoboch dospel k zéveru, Z predmety chatakteristicke) htobove) vybavy, Ktoré v hrobe Il Ostrovian absentujd, sd bohato zastupené vnleze | 2 Ostrovion até a striebomné nédoby, bronzové trojnaika 2 mnohé zleté Sperky vyni- ‘moéného wjenamu (spona s é1yxom, torques, armill, spona s népisom VTERE FELIX, prsteno). Uvedené Sperky a ostatné predmety predstavo- yall podla Prohaszku osobng majetok a symbo- liky vyjadrovali sociiny status pochovansho. Predpoklada, Ze boli v rozmerme} hrobove) Ko more uloiené nedaleko pochovanho v nejake} schrinke, Pravdepodobne tu sa nachadzali aj nadoby s potravou a népojmi a bronzova tro} naka. Henszimann sa pi wskume hrobu I! ob- ‘medzilna severnistenu brehu (hrobovej komo: 12), Co daklads, Ze hrob sa vZase objavy priamo ‘ocitol na okrajiriegneho brehu. Focnetom pre vjskum sa stal kamen, ktory priamo vyénieval z brehu (Vietky ndjdené predmety bol obklo- ‘penéa pokryté pocetnymi kus lomového ka- ‘meiia a jeden z takjch kamefiov vyénievajic zostrany okra brehu sa stl dévodom pre vy- ‘kopeivky — Henselmanin 1865, 95). P, Prohészka spravne uvidza, te od tas budovania hrobu (3. storie) sa podne pome- ryna nalezisku zmenil a Ze potok vllevajic sa ‘vtomto meste do Torysy sa tu hlboko zerezal do terénu, Ak teda akceptujeme tradiciu o néleze Ostrovany |, 2e predmety v roku 1790 sa nail \priamo v stene brehu, obnatila ich bud voda alebo erézia, Miestonélezu bolo iba minimsine prekopavané,pretote dalkiepredmety satu bud Uznenachédizalialebo sa A.Péchy obavalzdvalu steny brehu a uspokoji sa s naldenymi zlatymi 4 strieborryjmi predmetmi.Vtedy bola porusen ‘ia tasthrobove) Komory; ej 2vySok ody 0 75 rokov neskor nowy majite. Na zaKiade Udajoy Henszlmanna le¥al hrobouy nalez Ostrovany I ‘vkomore whofovene) zdreva. Prohascka dosiel kzaveru 2ehrobova kornora mala znaéné,rozme- ry,asi3—4x4~5ma hlbku 2siahy,teda takmer ‘41m. V edie) East sa nasil nlez lav druhe} po- lovici spotival pochovany {ndlez 1). Analjzou predimetoy z oboch nalezoy a ich porovnanim s hrobmi germanskeho knieZacieho horizontu 2.3. storotia dospel P, Prohaszka k prijatetné- mu zaveru, Ze predmety odkryté v rokoch 1790 2 1865 predstavujd inventar toho istého hrobv. Podla sigasnych poznatkov predstavoval najbo- hatsi germansky hrob rimskej doby vobec. ‘Obsah hrobu v Ostrovanoch bol skutoéne impozantnj. Velkolepé v fiom bolo zastipenie najma zlatych predmetov: 2kalichovité pohre, 2 nari, 2 narambky, 5 prstefov,jedna minca ‘10 spn, Stieborné predmety reprezentovalo asi 6 nédob, 2 Iydeky, 2 spony, torzd dvoch pra~ ciek opaska a4 sy pozltenjch plechov-kovani dievenho alebo kozeného sedla, Dali hrovowy inventar tvorli3 sklené misky, bronzové sklada- dla trojnozka, drevené vedra s bronzovyrn ko- vaniami, bronzové kovania 3 ~ 4 drevenich mi- siek, Kostenj hrebe’i,nedpiné bronzové notnice até spony realizovane vnaroznjch st kychtechnkéch granule ligranu a prelamo- vans reprezentoiurikte perky OKs). Medz nimi sa ynima najmskvostn olinkvitéspo- na 3 jemnjm a@irovanim 3 na ligku s napisom TERE FELIX (Uzivaj v 3tasti). Toto zvolanie sa ob- j ave najms na fznych osobnych predmetoch ipesteoch, spondch,akkich) v2, 4, stro kore bjvajd povazovenéz0 mimoriadny dale bo aj wznamenanie je nositefi. Prohészka sa domnieva, Ze gemanskemu majitelovisa spova dostale ako dar zrimskehocisrskcho avora. Je zaujimave, Ze predmetystjmto napisom saéas- tgile yshytu vo asnokrestanskom prose ako v ponanskom nilezovor Konto. hij preto 52 predmetystimto elanim pripisoval eestan- skemu svetu od potiatks vshyeu a po 6. st roéie, Rumunski bidatlia (Gudea 2006), kor dlsponujrelativne znaeaym poétom takichto nlezov prt krestansky svi len v ripa- doch, ak sa vyskytu spol s inj Specainyni symbolimi (nap. kr christogram a pod) alebo pri ich wshyte v starokestanskom prostredi. [A takéto sivslost v Ostiavanach cha, 2) ked teoreticky by bolo mo2né pripusi 22 predsta- vite Vendalavusilenivhomom Pots uz dost cdo kontakt atinskyai Gti Sperkom vynimotnej hodnoty bola a) spo- na-agrafa 5 polodrahokamom ~ tojstrovym Ginyrom v prelamovane} ovine) obcube 2 50 Styrmi ozdobaymiretiazkowjmi_priveskemi- Samostani a iedkavi kategériuSperoy tor- liv Ostovanoch até ndktenky a nay, kto- + mal v hroboch 23. stroia funk odznaku najySsiho socialneho a mocensktho postave- nia (rine, rege). Bez analégie mez nimi Faksimiledokiedy Krdfovste) ‘astriebornchpredmevoch zndlezv Ostowany Pol Prohdszka 2006, Abb. 6. Facsimile of aeyal Chamber’ document about melted gale ‘and ver items frm the Ostrovany finding. Source: Prohszha 2006, AbD. 6 Slusinas @ = ohare tg in 92 Copenpare th fn Reg bg, Cg tba Golan nd wifi Lic itp ie omary oreztavenychalajeh 0 Strebouny skyphos sreefnou porlitenou yjzdobou~ _sdpasmizveratadionyzavsko ‘bakchovskjemi maskami 1 ‘and Dionys Bakch masks stojivyie pol Klogramu vétici torques s boha to profilovanym wzaverom. K wyS8ie uvederyim Spetkom,ktoré bol stat sucastou koja asst reprezentovall osobné vlasnictvo a bohatstvo zosnulého, patil aj zlté prstene. Medzi nimi sa vynima predowethjm pte trojtym te nenim a troma gervenyml kamennmi okam| {rubin?), ako aj prsteh s bohatou arenulova ou a filigrdnovou vjadobou, tdajne povodne s ényxovjm ockom (podla prugho preSouskeho stipisu), Ktoré sa v priebchu transportu prsteria do Viedne niekde strato. Jednoduchiie prstene + hranami st dokladom 2meny funkce prsteria 04 povodneho symbolu a odznakusmoci k deko- rationemu Sperku Nélez_wjnimosne} hodnoty_reprezentuje sttieborny skyphos typu Meroe na stenach $= linou pozistenou vjadobout Na jednej strane je wfjav s grifom zabjajicim jeleta, na druhe) astotne potkodene| strane je obdobnj moti: paanter zabja os; scény so Zipasmi alert si ddelene viavo muzskou a vprava Zenskou mas: ou. Na vodoroynjch driadlich je vyobrazend imisa $ ovocim medzi pantermi s prewatenjmi rnédobkami a nad tjrn maska Dionjza-Bakcha, Ide o helenisticko-rimsky wjrobok z prve polo- vice 2 storoda askany pravdepodobne ako ko- ris alebo rimsky dar-keimelia pri vyznamnjch stveinutiach predstavitelov mse) moci a ges- ménskych kita Unikatna je aj strieborna tanierovits misa so sine po8kedenym zibkovanym okrajom, vste-

    Вам также может понравиться