Roèník II. Èíslo 5.
December 2004
PF ´05
Tajomné a zdanlivo nevysvetlite¾né javy priahujú pozor-
nos ¾udí už od nepamäti. Zatia¾ èo dnešný èlovek si potrebný
prídel tajomna dávkuje èítaním príslušnej literatúry èi sle-
dovaním ob¾úbených filmov alebo televíznych seriálov v
pohodlí bezpeèného domova, naši predkovia sa s podobnými
úkazmi stretávali takpovediac v prvej línii a navyše bez
náležitej teoretickej prípravy.
Na tomto mieste sa nebude-
me zaobera nadprirodzenými a
zázraènými javmi spadajúcimi do
sféry kresanskej vierouky, hoci
sa od kresanského výkladu ne-
dajú oddeli takmer žiadne tajom-
né a neobvyklé javy a úkazy
prakticky až do prelomu 18. a 19.
storoèia, kedy zaèalo dochádza
ku pozvo¾nej zmene myslenia ¾udí
v dôsledku stále silnejšieho vply-
vu osvieteneckých ideí.
Zvýšený záujem o zdanlivo
nevysvetlite¾né javy a úkazy sa
na území Európy datuje od za-
èiatku 16. storoèia a vo všeobec-
nosti sa bez výnimky, èi už z pozí-
cií katolíckej alebo reformovanej
Dobová rytina zobrazuje udalos z r. 1503,
kedy sa vraj z neba zniesla spàška krížov. vierouky, vykladali ako znamenia
Èastejšie však bolo v Európe padanie rýb. V Božej moci a Božieho hnevu, kto-
stredoveku sa takéto udalosti vysvet¾ovali rými Pán tresce hriešnikov a ktoré
presvedèením, že na nebesiach je more (dolu zároveò predznamenávajú ešte
hlavou). Panovala aj domnienka, že po týchto prísnejšie tresty.
nebeských vodách plávajú nebeské plavidlá. Pokraèovanie na str. 4.
V súèasnosti sa vianoèná symbolika zúžila na vianoèný
stromèek, kapra, oblátky....V minulosti však bola v mnohých
prípadoch obsahom chudobnejšia, ale významom bohatšia.
Vianoèné obdobie, tak isto ako aj iné významné sviatky, ktoré
sa na dedine konali v priebehu roka, boli spojené s prácou
na hospodárstve. Nieko¾ko príkladov je možné nájs i v oko-
litých obciach Banskej Bystrice. Napríklad aj v neïalekej
obci Hronsek sa zachovali spomienky na tradièné Vianoce.
Gazda urobil kríž cesnakom na dverách maštale ako ochra-
nu statku pred zaèarovaním. Statku sa cesnak s chlebom aj
podával. Štedroveèerný stôl bol špecificky upravený – pod stolom
bolo uložené vrece s obilím, odkladali sa omrvinky z vianoèného
stola. Keï v priebehu roka niekdo z rodiny ochorel, zapálili ich
a hovorilo sa, že dym z nich pomáha chorým vyzdravie.
Pred štedrou veèerou gazda hádzal do kútov hrs hrachu
pre strigy, aby strigy niè nerobili, iba zbierali hrach. Štedroveèerná
veèera pozostávala z kapustnice s hubami, klobásy, neskôr sa pridávali i jaternice,
údené mäso, ryby. Oblátky, med, cesnak, chlieb nesmeli chýba, podobne aj opekance
s makom. Piekli sa makovníky, lekvárniky, tvarožníky a orechovníky. V katolíckych
rodinách sa však postilo až do pol-
noci, v súèasnosti sa k rybe podá-
va zemiakový šalát. Stolovalo sa
na bielom obruse pri svieèke. Pri
stole bolo vždy o jedno miesto
naviac pre hosa, pre tuláka. Veèera
sa zaèínala spoloènou modlitbou.
Na božie narodenie zavèas
ráno vybehlo mladé dievèa z domu
nabra na potok èerstvej vody. V nej
sa ráno umývali všetci èlenovia
rodiny. Prv však trikrát predniesli
veršík:
Najprv voda, potom oheò,
aby nebol ¾uïom škoden. Naro-
dil sa Kristus pán v tento deò.
Po umytí každý vhodil do vody
peniaz, urèený dievèau, ktorá
doniesla vodu. Tradiène bol èas okolo Vianoc spojený s vinšovaním: malí chlapci
chodili s oce¾ou, prièom vinšovali:
Doniesou som vám oceli, aby sa vám hrnce, miske nebili, sekere nemlátili
a reaze netrhali a kolesá nelámali.
Vinšovník, ktorý takto vinšoval, mal vo vrecku skalu.
Na štedrý deò chodil vinšova aj pastier, prièom roznášal chreòovce – metrové
brezové prúty, ktoré mali navrchu zviazané malièké kúsky èeèiny – jedlièky, tisa,
smreèka:
Pánu hospodáru vinšujem toho, aby mal na poli obilia mnoho.
Pani gazdinej vinšujem, aby sliepke, husi, morky, kaèice
chodili za òou šade po ulice.
Ešte k tomu všetko iné, nak vám v novom roku niè nezahynie.
Pokraèovanie na str. 2.
 Vinšujeme Vám Nový rok
Vinšujem vám šastlivý nový rok,
aby vám dau Pánboh zdravia,
a hojnô božskô požehnania,
na poli úrodu, do domu príchodu,
Každoroène 1. decembra ožívajú na Barbakane na Námestí Pánboh daj dobrô rano!
Štefana Moysesa v Banskej Bystrici figúrky anjelov, ktorým Pánboh vám pomáhaj
sa tešia nielen malièkí. Skvostní anjelici patria mestu, stali
a celý rok šastie daj!
sa jeho súèasou a vianoènou výzdobou. Za týmto umeleckým
Vinšujem vám nový rok,
dielom stojí niekto, kto síce nie je anonymný, iba sa o òom
málo vie. Poodkryme tajomstvo nášho banskobystrického
aby vám odpadou s peci bok,
ANJELSKEHO ORCHESTRA s jeho autorkou, Dr. Katarínou a z kozuba polovièka,
Lucinkiewiczovou - Michalovou. aby sa vám otelila kravièka,
- a z kozuba rúra, aby vaša tetka ostala hrubá.

A ja malá panna, vítam Krista Pána.

A ja si ho vítam, peniažtek si pýtam.
Peniažtek mi dajte, zdraví ostávajte.

Ja malièký, nevelièký, pýtam si ja do kapsièky

kus koláèa, kus pagáèa, donesiem vám zajtra vtáèa.

Pri dverách stojím, Boha sa bojím.

Pes na mòa vrèí, kapsa mi trèí.
Dajte mi do nej, nech sa mi napuèí.
Pánu hospodáru vinšujem toho,
aby mal na poli obilia mnoho.
Pani gazdinej vinšujem, aby sliepky, husi, morky, kaèice,
chodili za òou všade do ulice (po ulice).
Ešte k tomu všetko iné,
Èím sú Vianoce pre Vás, keï ste sa rozhodli vdýchnu život práve anjelom? nech vám v novom roku niè nezahynie.

- Vianoce sú rozprávkové, èarovné, neobyèajné obdobie. Navracajú ¾udí do Poneváè nám milý Pánboh ráèil da a doèka
èarovného detstva, stávajú sa pre èloveka „posvätným“, naliehavo nás upozoròujú jakošto Krista pána narodeného,
na ¾udskú blízkos, spolupatriènos, preteplené miesto v rodinnom kruhu. teda ja vám vinšujem zdravia dobrého, pokoja stáleho.
Neto¾ko èasne, ale tak veène, aby sme sa mohli radova
- Ako vlastne došlo k tomu, že sa Vaši anjeli „mohli narodi“? a tie pesnièky prespevova.
- Tento nápad mal urèite ¾udský rozmer v ¾uïoch, ktorí ma vyprovokovali Sláva bohu na výsostiach a pokoj ¾uïom dobrej vôle na zemi.
k realizácii orloja. Idea da banskobystrickým deom i dospelým „darèek“, ktorý Pán boh vám daj dobrô ráno.
by potešil ich duše a zároveò ozvláštnil mesto nieèím jedineèným, prišla od Veselá svätá novina, poslal nám pán boh z výsosti syna,
Viery Dubaèovej – režisérky Divadla ktorého sme od dávna a vrúcne žiadali.
z pasáže a Jany Suraovej – šéfky
umeleckej agentúry MANA, s. r. o., Rados rados jest veliká, vidíme z Boha èloveka.
ktoré ma oslovili a ja som urobila Narodil sa v meste judskom, zjavil sa nám v tele ¾udskom.
výtvarné návrhy štyroch anjelov.
Traja z nich „hrajú“ na hudobných
nástrojoch – huslièkách, harfe a píš-
alke a jeden má v rúèkach diri-
Dokonèenie zo str.1.
gentskú palièku a ratoliestku pokoja.
Do výrazu tvárièiek som chcela Gazdiná si musela vytiahnu z viazanice prútov vždy nepárny poèet chreòovcov,
vloži pokoj, teplo a vieru v ¾udskú ale nie holou rukou, ale rukou s fiertuškou.
spolupatriènos. Pastier povedal:
Dajte si ich do mytovnice, v ktorej je obilie
- Ale Vaši anjelici sú èarovní aj preto,
a budete ma takje peknje klasy, ako tie prúty.
že nie sú „iba sochami“…
S týmito prútami na jar vyháòali prvýkrát dobytok na pašu. Za vinšovanie dostal
- Chcela som, aby mali dušu nielen pastier peniaze, koláèe a pálenku. Na štedrý deò chodil po dedine vinšova aj obecný
v tele. Sú pohybliví, vždy ten, ktorý bubeník pougár, ktorému dali v každom dome 20 halierov od duši.
hrá, dvíha krídelká a hrá si na svojom nástroji a potom v závere „svojho vystúpenia“ Na štedrý veèer sa praktizovali aj veštby v súvislosti s budúcim manželským
sa spoloènou hrou stávajú malým ansamblom. Hrajú spoloène, žijú spoloène, partnerom:
spoloène bývajú v drevenom prístrešku – vo svojom anjelskom domèeku.
Keï sa išlo z kostola na štedrý veèer, tak chytro, pokia¾ nezaèali zvony
- Kto zhmotnil Vᚠvýtvarný návrh do reálnej podoby? zvoni, utekali dievèence do drevárne a nabrali nakálaného dreva a rátali. Keï
- Z lipového dreva vytvoril kvarteto anjelov výšky 80 cm výtvarník Ludvík boli polená na pár, tak sa do roka vydá, keï nie, tak bude èaka.
Pozníèek. Ponáh¾ali sme sa z kostola, ako nám nohy vládali a zobrali sme koláè,
utekali sme na roh domu a poèúvali, z ktorej strany sa ozve pes – na tú stranu sa
- Ale podarilo sa dotiahnu nápad aj so zvukovou realizáciou...
vydá.
- Aby mohol anjelský orchester každú celú hodinu hra, o to sa prièinila firma Na Štefana – na druhý sviatok vianoèný 26. XII. chodili chlapci s prútami, ktoré
IQM, s. r. o. zo Zvolena a nádhernú hudbu zložil prof. Belo Felix, môj kolega doniesol pastier chreòova – šiba dievèence, aby boli celý rok šikovné. Pri tom hovorili:
z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela.
Prišli sme k vám na Štefana – krá¾a,
So želaním, aby anjelský chór naïalej obšastòoval ¾udí a ozvláštòoval zimnú aby sa vaša diouka vychreòova dala.
Banskú Bystricu, poïakovala za rozhovor
Veèer bývala „štefanská zábava“, kde nanosili dievèatá koláèe a aj pálenku.
Slavomíra Oèenášová-Štrbová Jolana Darulová
 muselo by servírované osobitne. Zakázané
bolo podáa aj kandizované ovocie a zá-
kusky. Povolené bolo cudzokrajné ovocie
Mesto so svojimi obyvate¾mi priamo i nepriamo riadilo a ve¾mi ovplyvòovalo život a doma peèené koláèe. Nariadenie sa týkalo aj obsluhujúceho personálu, ktorý bol na
jednotlivca. Svadba v Banskej Bystrici, v období 17. – 18. st., bola príležitosou výrazne tieto príležitosti špeciálne prijímaný. Bohatšie rodiny mohli prija ku každému stolu
demonštrova spoloèensko-ekonomické postavenie rodín a spåòala reprezentatívnu i dvoch obsluhujúcich, stredné vrstvy po jednom a chudobnejšie rodiny mohli prija len
prestížnu funkciu. Poèas tejto výnimoènej sviatoènej príležitosti sa otvorili leštené skrinky jedného obsluhujúceho pre všetkých hostí.
na jedálenskom zariadení a ukázali sa rodinou strážené cenné jedálenské súpravy,
vzácne zlaté a strieborné príbory, strieborné misy, poháre a džbány. Tieto predmety si
bystrickí mešania zaobstarávali ani nie tak kvôli luxusu, skôr do nich investovali svoje
peniaze. Aj v chudobnejších rodinách sa našla strieborná so¾nièka, menšia misa, èi pohár.
Povinnos uzavrie cirkevný sobᚠako jediný právoplatný ustanovil v r.1563
koncil v Tridente a jeho priebeh urèovala cirkevná liturgia. Samotná svadba sa mohla
uskutoèni v ktorýko¾vek deò dopoludnia, okrem piatku a soboty. Slávnostný priebeh
svadby zabezpeèoval dvorný stolovník. On mal na starosti organizáciu svadobného
sprievodu, usporiadanie úèastníkov svadby pri ceste na sobᚠa spä. Všetci
svadobèania sa pod jeho doh¾adom stretli v dome ženícha, peši odprevadili snúben-
cov do kostola a po skon-
èení obradu sa spoloène
vrátili spä do domu ženícha.
Medzi jeho povinnosti patrilo
aj urèi zasadací poriadok pri
svadobnom stole a pred Cudzoložstvo bol hriech, ktorému napomáhajú samotní diabli.
podávaním jedla odrieka Samotná svadobná hostina mohla trva u zámožnejších rodín dva dni, u ostatných
modlitbu. Špeciálne posta- jeden deò. Právo hráva na svadbách mal len vežový trubaè so svojou kapelou.
venie dvorného stolovníka, Cudzím hudobníkom nebolo dovolené hra, alebo sa v meste usadi. Na konci 16.
ktorý sa ako svadobný fun- storoèia mal banskobystrický vežový trubaè dobré meno aj u š¾achticov v susedných
kcionár aktívne podie¾al na župách, a tak k údajne dos
Cirkevné požehnanie sobáša.
priebehu celej svadby, bolo vysokému príjmu mu takto
zvidite¾nené v oznaèení, ktoré ho odlišovalo od ostatných svadobných hostí. Jeho pribúdali aj peòažné odmeny
atribútom bola maš¾ami, farebnými stužkami a kvetmi ozdobená palica. Za svoju za hranie na svadbách.
vykonanú funkciu dostal zaplatené. Hudobníci zvykli skoro ráno
Neustále spojenie, ktoré udržiavali banské mestá po celé stároèia s Nemeckom, po svadbe malým budíèkom
urèovali aj životný štýl a kultúru v obliekaní. Svadba bola príležitosou obliec sa do prekvapi novomanželov.
drahých šiat, prizdobi sa klenotmi. Ve¾kú hodnotu v ženskom i mužskom odeve mal Tento zvyk bol však mest-
opasok, ktorý bol neraz dielom zlatníka. S ve¾kým prepychom sa stretávame pri skou radou zakázaný. Dovo-
pánskych baraniciach, dámskych klobúkoch, šatkách, èepcoch i svadobných závo- lený bol len slušný tanec.
joch zdobených perlami. Svadobèania sa museli vy-
Svadby oslavovali aj chudobnejší ve¾mi okázalo, pompézne, a preto Mestská varova všetkým neprístoj-
rada vydala nariadenie, ktoré presne urèovalo, kto aké šaty, dokonca z akej látky môže ným tancom, vyvolávajúcim
nosi. Nieko¾ko nariadení sa týkalo aj slávnostného stolovania. pohoršenie.
Stredobodom svadby bývala svadobná hostina. Potvrdili sa òou novovzniknuté Jednotlivé nariadenia
príbuzenské vzahy a oslavovalo sa speèatenie vzájomného zväzku nevesty a ženícha. mestská rada kontrolovala a
Jej hlavná funkcia je utilitárna, etická, spoloèenská i zábavná. Samotná svadobná ich nedodržanie sankcio-
hostina zaèínala okolo 12. hodiny. Rozsah pohostenia býval ve¾mi bohatý. novala. No aj napriek peòaž-
Napríklad, na svadbe Jána Schmedela v r.1625 bola obstaraná hovädzina za „18 ným pokutám èasto dochá- Verejný trest pre záletníka.
zlatých, èo predstavovalo 3 metráky hovädzieho mäsa. Ïalej sa spotrebovalo 6 teliat, dzalo k ich porušovaniu.
1 vykàmený brav, 30 kusov vynikajúco, chrumkavo opeèených prasiat, 20 kusov Mestské súdnictvo sa èasto muselo zaobera mravnými prehreškami, ktoré
králikov, 80 sliepok, 25 kapúnov, 8 moriek, 5 tetrovov, 50 jarabíc. Divinu doniesli z neboli cudzie chudobným i bohatým obyvate¾om mesta. Tých, ktorí mali pred svad-
Ružomberka, pstruhy z Revúcej, šuky zo Zvolena, boli aj plže a úhory v bou sexuálny pomer, èakal najažší trest, prípadne boli priviazaní o ståp hanby, o
neobmedzenom množstve. Na kladu na hradnom námestí a pod., alebo ich èakalo vyhostenie z mesta
uhasenie smädu po týchto vybe- i z územia ostatných banských miest. V lepšom prípade bolo záverom
raných jedlách bolo urèených 9 a 1/2 súdneho konania rozhodnutie uskutoèni sobáš. Samozrejme, že nešlo
sudov vína, z ktorých sa väèšina o jeho bežne zaužívaný priebeh. Dievèinu, ktorá mala na hlave slamený
minula. To sme ešte nehovorili o veniec, priviedol z väzenia na hradné nádvorie kat. Kòaz zosobášil
neprebernom množstve masti, oboch milencov, ale hneï ako sa skonèila cirkevná ceremónia, vyš¾a-
vajec, múky, korenia at hali ich bièom, prútmi a najbližšou bránou boli z mesta vyhnaní.
Prehnané, okázalé hostiny, ktoré O nieèo miernejší trest bol vyrieknutý nad párom, ktorý sa síce
zapríèinili finanèné zadåženie mno- dopustil mravného poklesku, ale sám si želal sobáš. V tomto prípade
hých rodín, sa snažil zamedzi Polizei musela nevesta so zaviazanou hlavou v šatke stᝠpred kazate¾nicou,
und Kleiderordnung z r. 1723, ktorý aby si ju každý všimol. Trestom bolo aj ich zosobášenie v predsieni
presne urèil priebeh a množstvo kostola. Takého rozhodnutie vyriekol mestský súd ve¾mi rýchlo. Staèilo
pohostenia. Týmto nariadením bolo priznanie dievèaa a výpovede jedného alebo dvoch svedkov. Mestská
dovolené podáva na svadobnej rada trestala mravné poklesky aj prácami, na ktoré ona už v pokladnici
hostine vyšších spoloèenských nemala financie, èím vlastne mesto aj zve¾aïovala. Napríklad bohatší
vrstiev 18 chodov jedál, strednej vrst- mešan bol za svoj prehrešok tohto charakteru odsúdený k trestu
vy 12 a nižšej 6. Torty a paštéty mohli vydláždi ulicu od trhu až po mestskú bránu, alebo iný musel postavi na
podáva len v najbohatších rodinách vlastné náklady 150 siah mestských hradieb.
a boli zarátané do poètu chodov. Na Katarína Koštialová
jednom podnose sa nesmelo podáva Poznámka redakcie: Použité rytiny pochádzajú zo staršieho obdobia,
viac druhov peèeného mäsa. Každé Trest za neplnenie si manželských povinností než o ktorom píše autorka èlánku.

!
Pokraèovanie zo str.1.
Napríklad aj pod¾a Luthera zvýšená frekvencia víchric a búrok, zatmení slnka a ho ve¾mi z¾akli a považovali ho za prejav Božieho hnevu nad svojimi hriechmi. Poèas
mesiaca, padaní hviezd, potôp, výskytu komét a padania krížov z neba, ktoré sa datujú celého 16. storoèia boli zemetrasenia v Banskej Bystrici ve¾mi frekventované, ale
práve od zaèiatku 16. storoèia, predpovedali skorý koniec sveta. Nebudeme sa však našastie nikdy nenadobudli takú intenzitu, aby spôsobili väèšie škody. Oproti tomu
zaobera ani tými javmi, ktoré vzbudzovali iba obyèajný strach, pretože strach nebol v zemetrasenia v 17. a 18. storoèí boli iba ve¾mi zriedkavé, nako¾ko ich za celé dve
živote mešanov nièím neobvyklým, ba dokonca bol integrálnou súèasou ich storoèia pozorovali iba v januári 1692 a v júli 1693. Jedno z najväèších zemetrasení
každodenného života. Strach vzbudzovali všetky tie javy, ktoré prinášali boles, choro- prepuklo 30. júla 1595 po veèernej pobožnosti, ktoré vtedajší banskobystrický nemecký
by èi stratu osôb a majetku - èi to už bol strach o vlastnú pozemskú existenciu a evanjelický kazate¾ a neskorší hlavný mestský farár Šalamún Curreus vysvetlil ako
posmrtnú budúcnos, alebo strach z nového, neznámeho a nepoznaného, z rôznych Boží trest a varovanie za ¾ahkovážne porušovanie posledného prikázania mešanmi.
fantastických, èloveku nepriate¾ských bytostí, poènúc diablom a konèiac permoníkmi v Ve¾kú pozornos, ale opätovne bez písomného zaznamenania komentárov a
baniach, ale aj celkom reálnych javov, akými boli sucho, hlad, neúroda, lúpežníci, reakcií obyvate¾stva vzbudzovali aj také javy, ako na danú roènú dobu neobvyklé
vojny alebo bezprostredné ohrozenie Turkami. poèasie. Napríklad také, ako bolo zaèiatkom januára 1714, kedy na lúkach okolo
Okrem uvedených zdrojov pozna- mesta vyrástol divý cesnak, alebo keï v
te¾ného strachu však strach a zvýšenú júli 1717 bola až taká zima, že zamrzol
pozornos mešanov vzbudzovali aj javy, viniè a mešania museli nosi teplé
ktoré im svojou iracionálnosou dodávali kabáty. Rovnako neobvyklé teplé poèa-
celkom nový rozmer a kvalitu. Zatia¾ èo sie bolo v januári a februári 1724, kedy sa
napríklad požiare a morové epidémie prí- zazelenali mestské polia. V júni 1596 fú-
liš ve¾kú pozornos kronikárov nevzbu- kal nato¾ko silný vietor, že strhával strechy
dzovali, to isté sa už nedá poveda o domov a v okolitých lesoch povyvracal z
zemetraseniach a ostatných neobvyk- koreòov ve¾ké stromy. Rovnako silný
lých a zriedkavých prírodných javoch, vietor, navyše spojený s dažïom a prie-
akými boli záplavy alebo nezvyèajné tržou mraèien, sa zopakoval v júni 1598
atmosferické úkazy. a neobvykle silný vietor trval aj od
O záplavách vyvolaných zvýšením septembra do novembra 1598. Tento mal
hladiny rieky Hron a zriedkavejšie aj zapríèini úhyn ve¾kého množstva
potoka Bystrica máme k dispozícii dobytka.
pomerne mnoho záznamov. Pretože Omnoho tajomnejšie a hrozivejšie
zatápanie dolnej èasti mesta v oblasti boli rôzne nezvyèajné astronomické
špitála svätej Alžbety bolo ve¾mi úkazy na oblohe. V októbri 1593 bolo od
frekventovaným javom, ktorý dokonca v polnoci do tretej hodiny ráno vidie celkom
polovici 17. storoèia viedol ku zrušeniu jasnú oblohu a oproti tomu bolo nebo na
tamojšieho cintorína, písomné záznamy poludnie celkom tmavé a temné. V marci
sa obmedzujú iba na výnimoène ve¾ké 1588 sa na oblohe objavili tri slnká a tieto
záplavy. Najstarší záznam pochádza z sa opätovne zjavili v októbri 1593 poèas
roku 1543, kedy sa zaèiatkom augusta raòajších bohoslužieb. Veèer sa potom
po šiestich silných búrkach zo svojho poèas kázne na oblohe namiesto sånk
koryta vylial Hron a znièil 160 metrov zjavili tri mesiace, medzi ktorými žiarila
murovaných hradieb niekde v priestore Dobová rytina zobrazuje konjunktúru planét - predzves katastrofy. postava èloveka v podobe ukrižovania. V
dolného predmestia, ktoré nedlho predtým mesto stavalo na obranu proti blížiacim sa júli 1596 bolo okolo slnka vidie akýsi zahnutý kruh alebo auru. V septembri 1599 bolo
tureckým vojskám. Stúpaniu vodnej hladiny nedokázala zabráni ani prosebná poèas nieko¾kých hodín pred veèerom na oblohe vidie krvavoèervené slnko a v noci
bohoslužba, a tak sa zápis o tejto udalosti s prosbou o Božie z¾utovanie dostal na potom krvavoèervený mesiac.
stránky osobitného mestského administratívneho protokolu, do ktorého sa zvyèajne Z astronomických úkazov sa však jednoznaène za najstrašnejšie úkazy, ktoré sa
zapisovali iba najvýznamnejšie záznamy právneho charakteru. Spomedzi ïalších už od èias Kristovho narodenia považovali za predzves omnoho závažnejších a
záplav za zmienku stálo rozvodnenie potoka Bystrice v roku 1642, kedy voda preliala väèšinou tragických javov a udalostí v neïalekej budúcnosti, považovali kométy. V
kamenný most pri Dolnej bráne a v októbri 1646, kedy voda zaplavila všetky záhrady Banskej Bystrici bolo v priebehu celého 16. storoèia pozorovaných mnoho komét, z
v priestore medzi Dolnou bránou a Striebornou bránou. Rovnaká udalos sa zopako- ktorých sa najpopulárnejšou stala kométa z roku 1577 zásluhou tlaèou vydaného
vala v júli 1652, kedy sa voda dostala až do Mediarskeho hámra, kde poškodila vedeckého pojednania banskobystrického mešana a astronóma alebo skôr astro-
zariadenie a poškodila aj tzv. dolné hrable (na sútoku Hrona a Bystrice) na zachytáva- lóga, Jakuba Pribicera. Pretože všetky kométy pod¾a vtedajších vedeckých názorov
nie plaveného dreva z Horehronia. Poškodenie Komorskej brány spôsobila záplava z veštili príchod ve¾kých katastrof ako boli napríklad vojny, smr panovníkov, choroby a
apríla 1661, kedy Hron zaplavil aj väèšinu domov, stojacich na Hronskom predmestí. podobné nešastia, Pribicer na základe zloženia hmoty kométy, jej tvaru a pohybu
Vodná hladina dosiahla vyššiu úroveò než poèas predchádzajúcej ve¾kej záplavy z predpovedal, že prinesie zimnice, melanchóliu, vodnatielku, žltaèku, zhubné katary,
roku 1614. Len o málo menšia bola záplava z júla 1692 a z novembra 1700. Ïalšie èrevné choroby, podagru, bolesti zubov, èiernu choleru, zemetrasenia, mor, hlad,
pozoruhodne ve¾ké záplavy nasledovali v máji 1710, septembri 1713 a v máji 1725, búrky, silné vetry a snehové fujavice, ktoré sa nemali obmedzova iba na Uhorsko, ale
prièom záplavy z roku 1710 spôsobili odplavenie pôdy v záhradách a až také ve¾ké mali sužova aj celý Balkán a Nemecko. Kumulovanie ïalších nezvyèajných
nánosy bahna v susedstve potoka Bystrice, že mešania boli nútení na istý èas preruši astronomických úkazov, ktoré Pribicer pozoroval v Banskej Bystrici (viaceré slnká,
dopravu v okolí záhrad medzi Dolnou a Striebornou bránou. nezvyèajné dúhy, blýskavice, èasté padanie meteorov, akási éterová fak¾a na oblohe)
Omnoho väèšiu pozornos než záplavy však vzbudzovali zemetrasenia. ho viedli ku presvedèeniu, že ide o Božie znamenia, ktoré vyzývajú ¾udí k pokániu a sú
Stredoslovenskú banskú oblas 5. mája 1443 postihlo silné zemetrasenie, ktoré znièilo nepochybne predzvesou súdneho dòa.
mnohé banské diela a budovy v Banskej Štiavnici a v Kremnici a azda aj v Banskej Nemenej závažnými a efektnými znameniami než najrôznejšie astronomické
Bystrici. O tomto zemetrasení sa však v Banskej Bystrici na rozdiel od predošlých úkazy, o ktorých sme hovorili minule, boli aj celkom obyèajné blesky. Pozornos
dvoch miest nezachovali žiadne písomné záznamy vzh¾adom na znièenie mestského miestnych kronikárov vzbudil najmä blesk z júna 1596, ktorý zabil baníka poèas rybo-
archívu požiarom v roku 1500. Máme k dispozícii pozoruhodne ve¾ké množstvo lovu v Hrone alebo silné búrky v júli 1702, poèas ktorých blesk zabil celé stádo 75
záznamov o zemetraseniach z priebehu 16. storoèia a je zaujímavé, že zápisy sa baranov, patriacich banskobystrickým mäsiarom.
zväèša obmedzujú na samotnú udalos s uvedením dátumu a niekedy aj èasu udalosti Omnoho väèšiu pozornos však vzbudila dvojdòová búrka zo septembra 1597
bez akýchko¾vek komentárov, ktoré podobné javy vyvolávajú ešte aj v súèasnosti. spojená s ve¾kým vetrom, kedy cez komín vletel blesk do kuchyne akejsi pani
Najstarší zápis o zemetrasení z Banskej Bystrice pochádza z konca augusta Schoperovej a tu narobil obrovské škody. V týchto dòoch blesky udreli aj do viacerých
1549, kedy sa zem zatriasla medzi desiatou hodinou veèer a polnocou. Mešania sa ¾udí a do dobytka na poliach v okolí mesta. Je zaujímavé, že zatia¾ èo úder blesku do

"
baníka v roku 1596 stál tvorcom kronikárskych záznamov iba za necelé dva riadky, z dozvedela mestská rada Banskej Štiavnice, s poukazom na skutoènos, že taký jav
dnešného h¾adiska menej významná udalos, kedy v roku 1750 blesk udrel do neveští niè dobrého a ve¾mi ¾ahko sa môže zmeni v Boží hnev nielen na samotné
popraviska za Dolnou bránou, vzbudila v meste obrovský rozruch a vyžiadala si mesto ale aj celú krajinu, až do odvolania zakázala tanec na verejnosti ale aj v súkromí.
šesstranový zápis v mestskom administratívnom protokole. Mešania totiž usúdili, Okrem tanca pod hrozbou prísneho trestu zakázala aj všetky oslavy. Rovnakou
že priamo z nebies obdržali ve¾mi závažné znamenie, upozoròujúce na ich nedban- udalosou sa na svojom zasadaní 24. mája zaoberala kongregácia Zvolenskej župy,
livú údržbu a starostlivos o jedno zo zariadení pre výkon trestov - totiž praniera na ktorá pod trestom prekliatia zakázala tanec na všetkých panstvách, mestách, dedi-
námestí, ktorý bol už dlhšiu dobu poškodený a ležal zvalený na zemi. Mestská rada sa nách a iných sídlach vo Zvolenskej župe. Až na druhý deò sa zápis o udalosti dostal aj
udalosou podrobne zaoberala a na 7. októbra vypracovala na stránky administratívneho protokolu
podrobný rozpis obradu opráv starého praniera ako aj bles- mesta Banskej Bystrice, tentoraz však bol
kom poškodeného popraviska za úèasti mestských fun- rozšírený o podrobnosti. Oèitým sved-
kcionárov, príslušníkov všetkých mestských remeselníckych kom celej udalosti bol plachtinský rektor
cechov a ostatných mešanov. Úloha to bola viac než chú- Ján Andreade a èerstvá a skutoèná krv
lostivá, pretože primeraným spôsobom nelegalizovaný do- údajne vytekala zo zeme v komore, v
tyk neèistých vecí, medzi ktoré v prvom rade patrilo všetko, predsieni a pri dverách do predsiene v
èo súviselo s výkonom trestov, mal za následok stratu dome ro¾níka menom Balík. Zároveò
poèestnosti mešana. Že to bola skutoène ve¾mi vážna vec, vytekala zo zeme v kúpeli u Balíkovho
dosvedèuje aj prípad z roku 1695, kedy sa luèenecký gom- suseda Lániho. Krv vytekala aj z ve¾kého
bièkársky majster Sister v období pred Vianocami neopatrne kameòa pred vchodom do domu a v
a nevedomky dotkol odevu èloveka, ktorý absolvoval muèenie. prípade, ak sa dostala do styku s ¾udským
Z tohto dôvodu majstra vyhnali z cechu a luèeneckí gombiè- telom, dotyèný pod¾a rektorovho sve-
kári na udalos okamžite upozornili príslušníkov bansko- dectva zaèal na postihnutom mieste sám
bystrického gombièkárskeho cechu, s ktorým boli od októbra silno krváca. Je zaujímavé, že napriek
1693 spojení. Po èase však luèeneckí remeselníci svoj postoj týmto hozivo vyzerajúcim skutoènostiam
prehodnotili a v máji nasledujúceho roka požiadali mestská rada Banskej Bystrice na roz-
banskobystrický cech o povolenie prija majstra spä po diel od Banskej Štiavnice neprijala žiad-
zaplatení príslušnej pokuty. ne vlastné preventívne opatrenia a v
Nepríjemnou udalosou a zároveò predzvesou nieèoho mestskom protokole sa neobjavilo ani
omnoho strašnejšieho bolo objavenie sa kobyliek. Tieto mesto uznesenie Zvolenskej župy.
nieko¾kokrát navštívili v 16. a 18. storoèí. Najstarší záznam o Nᚠexkurz do sveta tajomných a
ich prílete pochádza z 29. júla 1546. Obrovské kàdle, ktoré neobvyklých javov, ktoré sa v dávnej
zosadli na mestské polia nedokázalo rozohna ani zvonenie a minulosti odohrali v Banskej Bystrici,
stre¾ba z diel. Mestský pisár zaznamenal udalos v admini- zakonèíme prípadom, v ktorom figuruje aj
Dobová rytina zobrazuje útok hmyzu.
stratívnom protokole s poznámkou, že kobylky urobili ve¾ké meno uhorského palatína Juraja Thurzu.
škody predovšetkým na obilí chudobných ¾udí. Kobylky prileteli do mesta aj na druhý Ten sa v septembri 1615 od kohosi dozvedel, že v Banskej Bystrici údajne z neba
deò, ale tentoraz nenarobili žiadnu škodu a iba vydesili ¾udí. V júli nasledujúceho roka poèas búrky spadol kríž, ktorý mal by uložený v mestskej radnici. V úsilí dopátra sa
prileteli kobylky opätovne a tentoraz spôsobili ve¾ké škody na obilí na poliach nielen v príèin a všetkých okolností tohto neobvyklého úkazu, 29. septembra požiadal
meste, ale aj v neïalekej dedine Majer. Prílet kobyliek mešania považovali za Božie banskobystrickú mestskú radu, aby mu kríž požièala a aby mu ho poslali do Bytèe po
znamenie predznamenávajúce príchod tureckých a tatárskych vojsk alebo za predzves spo¾ahlivých posloch, po ktorých ho po preskúmaní pošle nazad. V prípade, ak by to
požiarov. Kobylky sa v meste ešte raz objavili v priebehu roka 1748 a mešanom sa mesto nemohlo urobi, palatín požadoval, aby mu vyhotovili kresbu kríža a uviedli jeho
ich nepodarilo odohna ani zvonením zvonov. Kobylky tu strávili dlhší èas, prièom ve¾kos, miesto a èas pádu ako aj všetky ïalšie zaujímavé okolnosti nálezu. Reakciu
nakládli vajíèka a definitívne ich zlikvidovali až kàdle vrán, ktoré ich postupne požrali. mesta na palatínovu žiados nepoznáme, ale mestská úètovná kniha obsahuje záznam
Medzi neobvyklé javy patrili aj narodenia monštier alebo oblúd. V roku 1574 sa o vyslaní posla do Bytèe už 30. septembra, ktorý so sebou ako dar palatínovi niesol
jednej žene bývajúcej na Hornej ulici narodilo diea so štyrmi nohami a štyrmi rukami. desa hovädzích alebo bravèových jazykov a ïalšieho posla mesto vyslalo 10. októbra.
Rovnaká udalos sa zopakovala v roku 1582, kedy sa vo februári v neïalekej dedine V polovici októbra sa do Banskej Bystrice dostavil palatínov sekretár, ktorého mesto
Sielnici narodilo diea s dvomi trupmi, štyrmi nohami a štyrmi rukami. V júli 1620 sa na uctilo sedemnástimi žajdlíkmi vína, ale nikde sa neuvádza, v akej záležitosti mesto
podveèernej oblohe nad Banskou Bystricou objavili tri dúhy, ktoré mali predznamena navštívil. Banskobystrický historik Emil Jurkovich síce uvádza, že palatínov tajomník
narodenie monštra s dvomi hlavami v neïalekej dedine Majer. Najzaujímavejší prípad zamenil listy urèené pre Banskobystrièanov a pre Zvolenèanov a pretože
tohto druhu sa však stal v roku 1666, kedy akási žena, bývajúca za Hornou bránou, Banskobystrièania nevedeli o èo ide,
údajne porodila diea a spolu s ním aj živého leva, ktorý však èoskoro nato zahynul. poslali palatínov list so žiadosou o kríž
Pretože žena narodenie leva dávala do súvislosti so sochou leva, nachádzajúcou sa po poslovi do Zvolena, kde vzbudil ve¾ké
na fontáne na námestí, na ktorú èasto poèas svojho tehotenstva h¾adela, mestská rada rozhorèenie a údiv nad tým, ako Zvolen-
sa rozhodla fontánu s levom zbúra a nahradi ju fontánou s holubicou, rozstrekujúcou èanov niekto u palatína ohovoril a jeho
vodu na štyri strany. Udalos si všimol a popísal tak osvietený èlovek, akým nepochybne samotného dobehol, ale mestská úè-
bol Matej Bel a celkom vážne sa zamýš¾al, èi narodenie tohto monštra náhodou tovná kniha Banskej Bystrice neobsahu-
nemalo nejaký súvis s nasledujúcim Vešeléniho sprisahaním. Rovnaký autor sa vo je žiadne záznamy o posloch do Zvolena
svojom monumentálnom diele zmieòuje aj o existencii vlkodlakov, èiže ¾udí pre- až do 3. októbra 1615 a o ïalšom, Jurko-
menených na vlkov, v ktorých existenciu verili Bystrièania ako aj všetci obyvatelia Zvo- vichom popisovanom priebehu udalostí
lenskej župy, ale tentoraz sa pohoršoval nad touto nezmyselnou a škodlivou poverou. sa nezmieòuje ani príslušný admini-
S vlkodlakmi ve¾mi úzko súvisí aj existencia rôznych upírov, diablových stratívny protokol.
pomocníkov a èarodejníc, viera v ktorých bola ve¾mi živá aj v Banskej Bystrici. Písom- Celá udalos sa však v Banskej
né záznamy sa zmieòujú o viacerých prípadoch od 16. do 18. storoèia, medzi ktorými Bystrici zopakovala po takmer štyroch
bol aj prípad domnelého upíra. Zaèiatkom roka 1716 obyvatelia He¾py, Polomky a storoèiach. Kríž tentoraz nespadol z ne-
Pohorelej nebohého Jakuba Hampla, ktorého oznaèili za èarodejníka, chceli vykopa ba, ale iba zo strechy farského kostola
z hrobu a jeho màtvolu znièi. Nešastná matka, Anna Marková, sa v snahe ochráni Nanebovzatia Panny Márie a pri páde
pamiatku a èes svojho nevlastného syna obrátila na banskobystrickú mestskú radu, prerazil karosériu osobného auta, zapar-
ktorá 17. apríla vydala osvedèenie o bezúhonnosti nebohého, ktorý v minulosti zastá- V èase honieb na èarodejnice sa verilo, kovaného na ulici pri kostole. Okrem
val post mestského senátora a zaruèila sa za jeho kresanské cnosti. že tieto sa môžu premeni na krvilaèné postihnutého vodièa a príslušného
Obrovský rozruch nielen v celej Novohradskej a Zvolenskej župe, ale aj za ich vlky a napáda ¾udí aj zvieratá. Niektorí farského úradu však už táto udalos
hranicami vzbudila udalos, ktorá sa prihodila v Horných Plachtinciach v polovici mája ¾udia si mysleli, že sa na vlky skutoène nikoho príliš nezaujala a nikto neh¾adal
1696. Najskôr v jednom dome a na druhý deò v troch ïalších po dobu štvr hodiny zo môžu premeni a dokonca sa priznali, žiadne iracionálne vysvetlenia.
že sa v tejto podobe dopúšali vrážd.
zeme údajne vyvierala èerstvá krv. Akonáhle sa o tomto úkaze o dva dni neskôr Igor Graus

#
Žalostný osud drobných sakrálnych objektov v Banskej Bystrici
V Banskej Bystrici sa v minulosti nachádzalo viac drobných odstránený po asanácii okolitých budov po roku 1974, prièom tiež
sakrálnych objektov (kaplnky, ståpy, kríže, sochy), z ktorých mohol by zachovaný in situ. Osud súsošia po asanácii nie je známy,
mnohé už zanikli a ostávajúce sú v žalostnom stave. Zo hoci o jeho záchranu sa snažil prof. G. Balaša.
zaniknutých len niektoré boli odstránené v dávnejšom období,
väèšina z nich však zanikla po druhej svetovej vojne za éry
socializmu, keï z ideologických dôvodov nebolo žiadúce
zachovanie takýchto náboženských symbolov a to bez oh¾adu
na ich kultúrnohistorický význam. V našom príspevku budeme
venova pozornos už zaniknutým pamiatkam, na ešte
jestvujúce sa pozrieme v budúcom èísle.
Na Hornom námestí
(dnes Nám. Š. Moyse-
sa) pred barbakanom
(predsunutá vstupná
brána do stredovekého
opevnenia mestského
hradu) stála neskoro-
baroková kaplnka sv.
Jána Nepomuckého.
Postavili ju koncom 18. Súsošie sv. Anny a malej Márie, posledné zastavenie osúdencov.
storoèia na mieste zasy-
panej vodnej priekopy. Na Dolnom námestí (Hušták), pred ïalším kováèstvom, pri moste
Jej èelná fasáda bola cez Bystrièku, stál ve¾ký drevený kríž s korpusom ukrižovaného
ukonèená tympanónom, a oblúkovitou plechovou strieškou. Znázornený je na ma¾be dolnej
v strede s polkruhovite mestskej brány od A. Stollmanna. Kríž preèkal 2. svetovú vojnu aj
ukonèeným vstupom asanáciu kováèstva po nej a ešte je vidite¾ný na dobovej fotografii
po stranách lemova- z roku 1953. Neskôr bol odstránený a dnes sa v chodníku pri križovatke
ným pilastrami. Strecha na ulicu J. Krá¾a zachovala len statná lipa, pri ktorej tento kríž stál.
bola cibu¾ovitá s mako- Pred Medeným hámrom na odboèke cesty do Laskomera stála
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. vicou. Vstup bol uzavre- jednoduchá kaplnka, ktorá bola zastavením na „jezuitskej“ krížovej
tý kovanou mrežou. Od ceste z Banskej Bystrice do Španej Doliny (Permon è. 1/2003).
kaplnky bol prístup na chýrnu promenádu lemovanú dvojradovou Pod¾a dobovej fotografie z konca 19. storoèia tento objekt na dvoch
alejou stromov na mieste terajšej tržnice. Zrejme z dôvodu uvo¾nenia vyvýšených stupòoch mal niku pre obraz, trojuholníkový štít
priestoru pred barbakanom pre neskoršie trhovisko v roku 1902 a sedlovú striešku. Ved¾a na podstavci bola umiestnená socha sv.
kaplnku zbúrali a jej mobiliár darovalo mesto obci Kostiviarska. Jej Jána Nepomuckého a celý tento komplex bol ohradený nízkym
podoba je známa už len z niektorých dobových malieb a fotografií. kovovým oplotením. Pri výstavbe súèasného komunikaèného
Na konci bývalej systému koncom sedem-
Radvanskej ulice, opro- desiatych rokov minulého
ti dolným (Radvan- storoèia, mohol by objekt
ským) kasáròam a sú- zachovaný v terajšom
kennej továrne (modro- parèíku so stromami,
tlaèe) pri premostnení avšak nebol o to záujem.
Tajovského potoka stá- Niektoré zo zastavení tej-
la asi od konca 18. st. to krížovej cesty sa za-
neskorobaroková Ma- chovali (Kostiviarska, 
riánska kaplnka. Jej naj- Jakub a i.)
staršia podoba je zrej- V komplexe Mede-
má z litografie Karola ného hámra (technická
¼udovíta Libaya z roku pamiatka) sa do zaèiatku
1852. Na èelnej fasáde 21. storoèia nachádzala
bol polkruhovite ukon- pieskovcová socha sv.
èený vstup s dvojkríd- Floriána – patróna hasi-
lovými dverami, nad èov. Zrejme sa jedná
ktorým bol volutový štít o príèinnú súvislos s nièi-
na vrchole s makovicou vým požiarom v roku
a dvojramenným krížom. 1761, ktorý sa odtia¾to za
Pri porovnaní s neskor- silného vetra rozšíril na
šími dobovými fotogra- Vzácna litografia Karola .¼. Libaya zachytáva Mariánsku kaplnku. vtedajšie mesto. V súèas-
fiami sa dá predpokla- nosti je táto socha depo-
da, že pôvodnú vysokú sedlovú strechu z neznámych príèin novaná v Stredoslovenskom múzeu.
nahradili plytšou, v závere s ihlanovým ukonèením. Po asanácii Na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, nezvestnou sa stala
objektov kasární a továrne v šesdesiatych rokoch minulého socha Panny Márie, ktorá bola pôvodne umiestnená v nike na
storoèia, ako aj v súvislosti s terénnymi úpravami pre výstavbu budove bývalého Kammerhofu na hlavnom námestí a zopakovaná
miestnych komunikácií, kaplnku zbúrali, hoci pri dobrej vôli mohla bola aj na neskôr postavenej budove riadite¾stva štátnych lesov
by zachovaná. O osude mobiliáru niet informácií. (1913 – 1916), v teraz už zamurovanej nike nad podchodom do
Na Troskách, v ulièke za Antalovou kováèskou vyhòou, stálo Národnej ulice. Odstránená bola poèas užívania budovy KV KSS.
na murovanom podstavci súsošie sv. Anny a malej Márie (výuka Na vrchole cesty z Banskej Bystrice smerom na Mièinú stál do 70.
malej Márie) s plechovou oblúkovitou strieškou. V stredoveku tu minulého storoèia prícestný drevený kríž s korpusom ukrižovaného
malo by tretie (posledné) zastavenie pri ceste odsúdencov na nama¾ovanom na plechu, èo žia¾ už tiež patrí len minulosti.
Šibenièný vàšok. Tento historicky významný prícestný ståp bol
Július Burkovský

$
Bývalý Unterhaus – Dolný dom
Kedysi najväèší a možno aj najvýznamnejší dom v Banskej Bystrici
Minimálne od 14. st. až do asanácie v r. 1913, na pravej - juhovýchodnej strane Hlavného námestia stál dom nazývaný jednoducho
„Unterhaus“ (Dolný dom). Okrem tohto pomenovania, ktoré dostal od nemeckých novousadlíkov, mal aj ïalšie prívlastky:
Karlovský, Jungovský, Ernstovský, Hampovský, Krá¾ovský, Komorský... Na rozdiel od ostatných domov po dobudovaní zaberal
priestor dvoch až troch domových parciel. Dnes na jeho mieste stojí budova riadite¾stva Štátnych lesov (Námestie SNP è. 8).

Unterhaus pred rokom 1400 patril k tzv. vežovým domom, ktoré boli vybudované krá¾ovskom dvore požíval ve¾kú vážnos a dôveru krá¾a Mateja Korvína. Podporoval
v takmer pravidelných odstupoch po celom obvode mesta. Niektorí zámožnejší ho najmä finanène pri jeho nákladných vojenských výpravách, èím sa stal jeho hlavným
Bystrièania, majitelia baní, si už v tomto období, keï v meste ešte prevládali drevené verite¾om. Matej Korvín bol úplne závislý na Ernstových peniazoch, za èo mu poskytoval
domy, stavali murované viacpodlažné obydlia, ktoré mali zväèša štvorcový pôdorys. rozlièné osobné privilégiá a obdarúval ho rozsiahlymi majetkami.
Parcely, na ktorých domy stáli, boli V apríli roku 1470 Ernstovci získali
obohnané kamennými múrmi, èím sa ¼upèianske hradné panstvo, ktorého
vytvoril samostatný obranný celok – malá územie sa tiahlo od Banskej Bystrice až
pevnos, ktorej súèasou boli zrejme aj po Lopej a Hronec na východe. V tom
hospodárske budovy. Poloha Unterhausu istom roku mu krá¾ daroval Sklabinský
spolu s niektorými ïalšími domami, hrad aj s dedièným titulom turèianskeho
hlavne s tzv. Horným a Stredným domom župana. O ich blízkych vzahoch svedèí
(„Oberhaus“ a „Mittelhaus“) sa stala do aj skutoènos, že sa krá¾ Matej Korvín
znaènej miery urèujúcou pre stavebný stal krstným otcom jeho dvoch synov.
vývoj námestia v nasledujúcom období. V tomto období Unterhaus nazývali tiež
Spolupôsobením aj ïalších faktorov sa Hampovský, po Jánovi Ernstovi mlad-
Hlavné námestie vyvinulo do tzv. vre- šom, ktorý mal prezývku „Hampo“.
tenovitého tvaru, ktorý je v slovenských V roku 1473 paradoxne Matej Korvín
podmienkach dos ojedinelý. rinkový dom aj s baòami Jánovi Ernstovi
Prvými známymi vlastníkmi domu odòal a daroval ho svojej milenke –
boli Karlovci (ich bývalé pozemky Rakúšanke Barbore Edelpöckovej,
v severnej èasti mesta sa dodnes s ktorou mal syna Jána Korvína. Unter-
nazývajú Karlovo), ktorí boli zrejme Bývalý Unterhaus – Dolný dom, od roku 1546 sídlo banskej komory (Kammerhof). haus až do príchodu Thurzovcov a Fug-
potomkami alebo nástupcami tzv. Fotografia z roku 1913 krátko pred asanáciou. Archív autora. gerovcov spravoval patrícij Hans
lokátorov (zakladate¾ov mesta). V za- Sturtzer. V tomto období krá¾ Matej Kor-
chovaných mestských dokumentoch sa vín viackrát navštívil Banskú Bystricu
stretávame so štyrmi generáciami tejto a pri svojich pobytoch v meste, ktoré
rodiny (od roku 1326 po rok 1425). Naj- niekedy trvali aj 2 – 3 týždne býval
známejším bol Peter Karl (v roku 1896 s najväèšou pravdepodobnosou
po òom premenovali Lazovnú ulicu). Bol v Unterhause a nie v dome nachádza-
synom Mikuláša a vnukom Karla júcom sa v hradnom areáli, ktorý dodnes
(Karlusa), ktorý sa spomína v roku 1326 spájajú s jeho menom.
ako èlen mestskej rady. Peter Karl okrem Od roku 1494 sa Unterhaus na
baní a iných nehnute¾ností od roku 1363 nasledujúcich viac ako 50 rokov stáva
vlastnil (mal naò patronátne právo) aj majetkom Thurzovsko-Fuggerovskej
špitálsky kostol sv. Alžbety a k nemu spoloènosti. V roku 1546 prechádza do
patriaci Dolný mlyn na konci Dolnej vlastníctva banskej komory, èím sa stáva
(Špitálskej) ulice. Jeho synovia Mikulᚠprvým domom v meste, ktorý nebol
a Ondrej boli èlenmi mestskej rady súkromným majetkom. Slúžil pre potreby
a v rokoch 1388, 1393, 1404 a 1406 aj banskej spoloènosti, ktorá bola de facto
richtármi mesta. v rukách štátu (monarchie, krá¾a).
Po roku 1430 Karlovské majetky Banská komora dom užívala vyše 300
vrátane domu na námestí prešli do vlast- rokov (do roku 1871), kedy sa stal sídlom
V rokoch 1914 – 1916 na mieste bývalého „Unterhausu“ postavili novú budovu správy cisársko-krá¾ovských lesov.
níctva Štefana Junga (alias Schwamgrät-
správy cisársko-krá¾ovských lesov. Archív autora.
tela), ktorý medzièasom vo svojich Súèasou Unterhausu boli aj
rukách sústredil rozdrobený majetok rodiny Karlovcov. Štefanovi Jungovi okrem mestské verejné kúpele, ako o tom svedèí dobový záznam z roku 1392. Po rozsiah-
„rinkového“ domu a baní na Španej Doline patrili aj poddanské obce v okolí Banskej lom požiari, ktorý v apríli roku 1500 postihol rozsiahlu èas mesta, kúpele na pôvodnom
Bystrice (Podlavice, Rieèka, Kostiviarska, Jakub, U¾anka a Majer). V rokoch 1450 mieste už neobnovili. Žigmund Ernst, päkostolný biskup, syn Jána Ernsta, ktorý zdedil
a 1454 zastával funkciu richtára. V roku 1456 resp. 1457 musel opusti mesto (ujs zriaïovacie právo na kúpele, sa svojich privilégií vzdal v prospech mesta. Magistrát
pred verite¾mi do Nemecka) a tak Jungovský majetok spravovali dvaja z jeho synov: s výdatnou finanènou pomocou Michala Königsbergera zriadil nové kúpele v roku
Mikulᚠa nevlastný syn Egid von Berg. Tretí syn Jakub Jung – farár v špitálskom 1505 v Lazovnej ulici (dom è. 7). V Unterhause okrem kúpe¾ov fungovala aj mincovòa
kostole sv. Alžbety, sa za 200 zlatých vzdal svojho podielu na majetku. Ako vyplýva a tiež starý a nový pivovar. V období, keï dom spravovala banská komora, dostal
z archívnych dokumentov, v roku 1465 už MikulᚠJung a ani Egid von Berg nežili, prívlastok Komorský (Kammerhof). Patril k nemu aj majer na ¾avej strane Hronskej
a tak sa ich otec, starnúci Štefan Jung, vrátil z Nemecka do Banskej Bystrice usporiada (dnes Kapitulskej) ulice v miestach dnešného parkoviska pred Pamätníkom SNP.
pomery okolo opusteného rodinného majetku. Z 13. marca 1466 sa zachovala listina Po nieko¾ko storoènej existencii budovu Unterhausu v roku 1916 nahradila nová
Ostrihomskej kapituly, v ktorej sa okrem iného píše, že Štefan Jung predáva svoj budova, v ktorej dodnes sídli riadite¾stvo Štátnych lesov. Prejazdná brána, ktorá je jej
banskobystrický majetok za 6 200 zlatých Jánovi Ernstovi (budínskemu mešanovi) súèasou, umožnila otvorenie a výstavbu úplne novej Národnej ulice, ktorá sa stala
a Jánovi Thúzovi (slavónskemu bánovi z Laku). Ján Thúz sa však v roku 1470 za neodmyslite¾nou súèasou historického centra mesta.
2000 zlatých zriekol svojho podielu na majetku v prospech Jána Ernsta, èím sa budínsky Ján Baláž
mešan stal jeho jediným vlastníkom. Pramene:
Ján Ernst pochádzal z „horného“ Nemecka, bol ve¾koobchodník pravdepodobne Matulay C., Mesto Banská Bystrica, Katalóg administratívnych a súdnych písomností
židovského pôvodu. Už v roku 1466 zastával funkciu kremnického komorského grófa (1020) 1255 – 1536;
a od roku 1470 aj župana zvolenskej stolice a krá¾ovského pokladníka. Na budínskom Skladaný M., Zápas o banskobystrickú meï v polovici 15. storoèia.

%

Prvá známka z r. 1936.
Známka z r. 1937 s pretlaèou.
Známka z r. 1945 - 1. výroèie SNP.
Letecká známka Banskej Bystrice z r. 1955.
&
Existenciu poštovej známky môžeme už dnes poèíta na storoèia. Toto malé
výtvarné dielko sprevádza naše kontakty s blízkymi, s priate¾mi, s firmami aj s úradmi.
Ani si to neuvedomujeme a malý obrázok prekonáva mestá, štáty, ba i kontinenty a
èasto sa stáva akýmsi podvedomým priblížením krajiny odosielate¾a.
V èasoch nedávnominulých bol pre mnohých z nás jedinou možnosou, ako sa
„dotknú“ vzdialenej - exotickej cudziny. Vo chví¾ach, keï sme s lupou v ruke študovali
všetky detaily práve objaveného „pokladu“, prenášali sme sa priestorom a mimovo¾ne
nasávali atmosféru inakosti. Samozrejme, sú a vždy budú aj iné dôvody, preèo si
prezera a uchováva malé výtvarné dielka. Preèo vklada neve¾ké i nemalé finanèné
obnosy do sólo známok alebo do rozsiahlych kolekcií. Myslíme si však, že najsilnejším
motívom je nedefinovate¾ná vnútorná rados a zadosuèinenie, ktoré pocíti v okamihu Kuriózna známka s chybou z r. 1968.
stretnutia s dielkom každý, kto aspoò okrajovo privoòal k filatelii.
Motívom poštovej známky sa poèas existencie Èeskoslovenska,
Slovenského štátu a Slovenskej republiky stala viackrát i Banská Bystrica.
Historické centrum s vežami a s barbakanom inšpirovalo tvorcov a
zároveò podvedome vytváralo image mesta, na jeho škodu èasto
jednotvárne. Ïalšie, nie menej inšpiratívne pamiatky, poh¾ady a zákutia
zostávali pre tvorcov neobjavené. Urèitou výnimkou boli len dve známky
s odlišným námetom. Jedna z nich nesie v sebe kuriozitu dnes už
nepochopite¾nú a druhá je detailom urèite najslávnejšieho
banskobystrického obrazu.
V roku 2005, pri príležitosti 750. výroèia udelenia mestských privilégií
Banskej Bystrici bude vydaná ïalšia známka, zachytávajúca jednu z
najstarších stavieb v meste. Jej inaugurácia by sa mala uskutoèni 14.
februára 2005. Bude to doposia¾ prvá a jediná jubilejná známka poèas
existencie Slovenskej republiky.
Prvou známkou s motívom nášho mesta bola známka, ktorá uzrela
svetlo sveta v r. 1936. Tvorila súèas emisie krajiny, hrady a mestá a
bola èervenej farby s nominálnou hodnotou 1,50 Kè. Ako príklad
rozdielnosti známok obsahujúcich rovnakú rytinu prikladáme aj známku
z r. 1937. Ide o totožnú známku s tou z roku 1936, ale táto obsahuje
pretlaè s textom B.I.T. 1937.
Druhou v poradí bola známka z roku 1945. Bola vydaná ako súèas Známka s detailom obrazu D. Skuteckého z r. 1970.
hárèeka pri príležitosti osláv 1. výroèia SNP. Známka je modrej farby a
s nominálnou hodnotou 2 K. V strede spodnej èasti nesie dátum
vypuknutia povstania 28. VIII. 1944. Autor v zmysle zdôraznenia ústrednej myšlienky
- svitlo na nové èasy, utiekol od reality a zobrazil slnce nad mestom v polohe, v ktorej
ho nikdy nemožno vidie. Že má ís o slnce, ktoré skutoène svieti a nie len o symbol
dosvedèujú i tiene, ktoré od neho vrhajú budovy Banskej Bystrice.
V r. 1955 vyšla tretia v emisii Èeskoslovenské mestá. Jej nominál bol 2,30 Kès. V
tomto prípade hovoríme o „leteckej známke“. Pre oživenie statického záberu (ale aj pre
symbolické naznaèenie odvážnosti mesta v SNP) nakreslil výtvarník v ¾avej hornej
polovici letiaceho dravca, ktorý akoby sa zastavil v letu tesne pred tým, ako sa vrhne na
obe. V pravom dolnom rohu sa poprvýkrát dozvedáme meno autora (rytca), ktorým
bol Jiøí Švengsbír.
V r. 1968 sa stretávame s kuriozitou. Prvá viacfarebná známka mesta ,vydaná v
emisii Znaky èeskoslovenských miest, by mala by tvorená erbom mesta Banská
Bystrica a nápisom Banská Bystrica. Nepozornosou, chybou autora, chybou pri
výrobe štoèkov, nedôslednosou kontroly, èi podobne (dnes už ažko h¾ada príèinu a
Slovenská známka z r. 1994.
vinníka) erb Banskej Bystrice má oto-
èené farby. Strieborné polia sú namiesto
èervených a naopak. Ako zaujímavos uvádzame, že presne takto vyzeral erb
krá¾ovských Arpádovcov, od ktorého bol mestský erb odvodený. Napriek zjavnej
chybe bola známka hojne používaná najmä vïaka svojej nominálnej hodnote 60 ha-
lierov. Pre úplnos uvádzame meno autora tohto nepodarku J. Herèíka, ktoré je
umiestnené v ¾avom spodnom rohu.
Detail nádherného obrazu Dominika Skuteckého trh v Banskej Bystrici sa stal
námetom v poradí štvrtej známky viažúcej sa k Banskej Bystrici. Známka z r. 1970
mala nominál 1,80 Kès a v pravom dolnom roku nachádzame meno Jindra S.
Doposia¾ poslednou známkou Banskej Bystrice a zároveò prvou po vzniku
Slovenskej republiky je známka z r. 1994, zobrazujúca mestský hrad s barbaka-
nom. Jej autorom bol Stanislav Tropp a rytcom František Horniak. Slúžila ako výplatná
známka s nominálom 3 Sk.
Ako sme už bolo povedali v úvode, v súèasnosti je vo výrobe známka, ktorá má
podèiarknu trištvrtetisícroèné trvanie mesta Banská Bystrica. Všetci úprimne veríme,
že s jej distribúciou sa rozletí do sveta okrem mena aj obraz Banskej Bystrice.
Dušan Gubík, Dušan Jarina
 Zaèiatky ¾ahkej atletiky v Banskej Bystrici sa viažu k aktivitám miestneho štátneho Po vojne sa znova rozbehla atletika na banskobystrických gymnáziách.
gymnázia, ktoré usporiadalo v roku 1904 Telovýchovné slávnosti (Szövetségi Významnejšie úspechy v tom èase dosahovali žiaci Ján Èepèiansky, Igor Országh,
tornaünnepek), na ktoré prizvali atlétov zo susedného gymnázia v Kremnici. Súažilo sa Ivan Jaso, Igor Patráš, Miloš Hornoveský, Dušan Navrátil a iní, ktorí dostali zborovské
v behu na 100 m, 1000 m, v skoku do výšky a dia¾ky, o žrdi, v hode diskom a v štafetovom odznaky zdatnosti za najlepšie výkony v okresných a krajských pretekoch, konaných
behu na 4 x 100 m. Z týchto radov vyšli aj neskorší olympionici Pogányi a Kucsera. v roku 1947 (15.6.). Na celoštátnych pretekoch v Prahe štartovali Országh, Jaso,
Neskôr sa v meste vytvoril registrujúci klub BSC (Besztercebányai Sport Club). Helécius a Petráni. Z dievèat boli úspešné Alica Bevilaquová, Vlasta Kocumová a Bet-
Po prvej svetovej vojne nahradil BSC nový klub BAC (Banskobystrický atletický ka Technovská. Najväèšie úspechy si však získal vytrvalec (slovenský Zátopek) Ján
klub), ktorého èlenmi boli Renner, Klimo, Šebök, Puškáš, Béreš a iní. Zo zaèiatku Bakaljar, ktorý sa stal po roku 1947 slovenským rekordérom na 1500, 2000, 3000 aj
využívali pre atletiku mestský park, ktorý vysadilo mesto koncom 19. storoèia. V tom 5000 metrov. Vyhral aj majstrovstvá ÈSR v cezpo¾nom behu (konali sa v Bratislave).
èase rozvíjala v meste atletiku aj ŠK Nový rozvoj po oslobodení spomalili
Slávia, ale najmä ¾ahkoatletický odbor rôzne zmeny – prepúšanie a prekladanie
spolku YMCA, kde tento šport viedol profesorov, reformy v školstve a telový-
tajomník spolku, známy básnik, Fráòa chovnom hnutí, kde sa prešlo na so-
Velkoborský. vietsky typ. Týmto zásahom sa zrušili
Súaže v atletických disciplínach sa dovtedajšie organizácie a nové –
konali v Banskej Bystrici vždy koncom zastrešované dobrovo¾nou športovou
augusta. Na pretekoch, ktoré dòa 28.8. organizáciou ROH - nedosahovali ani
1921 zorganizovala ŠK Slávia, dosiahol predchádzajúce výsledky.
nadaný Viliam Kutschy na 100 m dobrý Situácia sa zmenia až v roku 1957,
èas – 11,3 sek. Reprezentoval mesto na po vzniku Èeskoslovenského zväzu
majstrovstvách ÈSR v Prahe, ktoré telesnej výchovy. V nových podmienkach
vyhral. Po prvých úspechoch sa rozrástla sa starali o rozvoj ¾ahkej atletiky v meste
rodina atlétov – tvorili ju Renner, Kutschy, metodik OV ÈSTV Ján Bakaljar a tajomník
Šebök, Klimo, Pásztor, Puškáš, Freiwirth, OV ÈSTV Pavel Bajs. Jediný oddiel ¾ah-
Fraòo, Musil, Martinkoviè a ïalší. V roku kej atletiky pracoval v tom období v TJ
1924 štartoval v Banskej Bystrici aj Športové ihriská Sládkovièovho gymnázia. Foto pred r. 1931. Lokomotíva Banská Bystrica. Situáciu
svetový rekordér, americký šprintér skomplikovala náhla smr Jána Bakaljara
Charlie Paddock. Dosiahol tu èas na 100 m 10,9 sek., druhý za ním bol nᚠKutschy v júni 1960. V podmienkach TJ Lokomotíva rozvíjali atletiku aj naïalej nový metodik
s èasom 11,2 sek. Milan Doležal a tajomník Igor Chromek. Z tohto obdobia sú aj dodnes organizované
Prvá atletická dráha, o ktorú sa v areáli gymnázia A. Sládkovièa prièinil telocvikár Horehronské hry mládeže v ¾ahkej atletike, ktoré sa konali už na novej atletickej dráhe
Jozef Koudelka, bola dokonèená v roku 1925. Ešte v tom roku sa tam uskutoènili Štadióna SNP na Štiavnièkách. Už v prvom roèníku prekvapili skvelými výkonmi žiaci
Stredoškolské preteky za úèasti atlétov a športovcov z banskobystrických škôl. a žiaèky z Pohorelej a Èierneho Balogu - Jánošovky. Rozvoj ¾ahkoatletického športu
V jarných mesiacoch organizovala YMCA štafetový beh mestom od konca Súdobnej mimoriadne posilnil príchod Róberta Rozima, ktorý nastúpil na katedru telesnej výchovy
ulice (Skuteckého) po Masarykovo námestie (Nám. SNP). Na druhom roèníku behu, PI v Banskej Bystrici. Jeho prièinením sa po krátkom úèinkovaní v TJ Lokomotíva
konanom 11. apríla 1926, bežali dorastenci 10 x 100 m a dospelí pretekári 5 x 200 m. Slávia presunul oddiel ¾ahkej atletiky do novovytvorenej TJ Slávia Pedagogický inštitút
Súažilo sa o „Pohár bratov Velkoborských”. Banská Bystrica (založenej v decembri 1962).
15. augusta 1926 otvorili v Banskej Bystrici druhý atletický štadión, ktorý vybudovala K ïalšiemu rozvoju ¾ahkej atletiky došlo v meste na pôde Armádneho strediska
YMCA za Hronom (Na Hrabliach). Pri tej príležitosti sa tam konalo trojstretnutie – vrcholového športu Dukla Banská Bystrica i napriek tomu, že bolo pôvodne vytvorené
Èechy – Morava – Slovensko v ¾ahkej atletike. kvôli futbalu. Od druhej polovice 60. rokov 20. storoèia vychovalo stredisko ve¾ké
V uvedených aktivitách pokraèovali obe organizácie – klub YMCA a ŠK Slávia množstvo atlétov, èi išlo o bežcov, chodcov, maratóncov, skokanov, vrhaèov a iných,
ïalších desa rokov. Tréningy na atletickej dráhe v objekte Gymnázia A. Sládkovièa ktorí preslávili naše mesto aj na olympijských hrách.
viedli tréneri A. Štefek a Ernest Šebök.
Èasté zmeny v zložení profesorských zborov na banskobystrických školách, Spracované pod¾a výroèných správ, dobovej tlaèe, záznamov a spomienok
vojnové udalosti na zaèiatku 40. rokov 20. storoèia negatívne ovplyvnili ïalší rozvoj zúèastnených.
¾ahkej atletiky. V Kremnièke zahynul ja tréner Ernest Šebök. Igor Chromek

Koncom roku 2004 si pripomenieme dve vzácne jubileá z dejín Banskej Bystrice.
155.výroèie zaèatia poslovenèovania banskobystrického gymnázia (1849) a
150.výroèie povýšenia tohto gymnázia na štátne vyššie gymnázium (1854). Ide o dva
významné medzníky v dejinách slovenského školstva a pedagogiky. V zápase
o slovenskú školu zohrala Banská Bystrica vedúcu úlohu, ktorú podmieòovala bohatá
história školstva.
Už roku 1537 vznikla mestská latinská škola, ktorá dosahovala vysokú úroveò
a navštevovali ju žiaci aj z iných miest Slovenska. Zanikla roku 1674. V jej tradíciách
pokraèovala evanjelická škola ako gymnázium, ktorej rozkvet dosiahol za rektorátu
Mateja Bela mimoriadne úspechy. Okrem evanjelického gymnázia roku 1648 vzniklo
aj katolícke gymnázium, ktoré v neskorších rokoch získalo štatút vyššieho gymnázia,
na ktorom sa èiastoène vyuèovalo aj v slovenskom jazyku. Rozvoj gymnázia a stále
vyššiu úroveò vyuèovania podporovali biskup Štefan Moyses a dištriktuálny škôldozorca
Jozef Kozáèek, s ktorým sa spája prvé nami spomínané výroèie. Bol to on, ktorý roku
1849 nariadil poslovenèenie gymnázia, keï 13.12.1849 na pedagogickej porade
profesorského zboru gymnázia nariadil viacero opatrení, aby sa jeho nariadenie
o poslovenèení gymnázia aj skutoène realizovalo. K tomu však bolo potrebné vymeni
alebo aspoò zreorganizova profesorský zbor, ktorého èlenmi boli v absolútnej väèšine
profesori maïarskej národnosti a propagátori maïarskej štátnej idey. Preto Štefan
Moyses s Jozefom Kozáèkom podnikli všetky kroky, aby na gymnázium prišli
slovenskí i èeskí profesori.
Už v školskom roku 1851/52 boli za profesorov menovaní Martin Èulen, Juraj
Slota, Ján Rožek, Ján Gotèár a zaèali vyuèova aj cirkevní hodnostári Štefan Moyses,
Jozef Kozáèek, TomᚠÈerveò, Jozef Tvrdý a ïalší. Tým sa úroveò gymnázia
podstatne zlepšila a vytvorili sa podmienky na zápas o vydobytie si štatútu vyššieho
osemtriedneho gymnázia, èo sa aj v septembri 1854 podarilo. Cisár rozhodol, že
banskobystrické gymnázium sa stane c. k.. štátnym vyšším gymnáziom. To bolo
ve¾ké víazstvo slovenských národovcov, lebo z tohto gymnázia sa postupne stávala
prvá slovenská škola, ktorej význam presiahol hranice stredného Slovenska a po
nástupe Martina Èulena za riadite¾a gymnázia v roku 1862 sa banskobystrické
gymnázium stalo skutoène prvým slovenským gymnáziom na celom území Slovenska.
Martin Èulen ako vynikajúci pedagóg a významný národovec dokázal vybudova
kvalitný profesorský zbor, v ktorom boli znamenití odborníci a zároveò aj presvedèení
národovci, akými boli napr. autori uèebníc Jozef Loos, Emil Èerný, Florián Èerveò,
František Mráz, Jozef Èelko a ïalší. Martin Èulen dokázal so svojím mladým
kolektívom profesorov vybudova z gymnázia školu vysokej úrovne, školu slovenskú,
naplnenú kresanským a národným duchom.
Miloš Štilla

'
 Napríklad usporiadanie osad-
níckych pomerov na Èiernom
Hrone (1807 - 1814), zavedenie
umelej obnovy lesa sejbou a
V júli tohoto roku sme si pripomenuli 230. výroèie narodenia Jozefa Dekreta Matejovie, neskôr aj sadbou (v r. 1809-
ktorý patril medzi najuznávanejších lesníckych odborníkov na prelome 18. a 19. storoèia. 1837 umelo zalesnil 4000 ha
Významnou mierou prispel k záchrane baníctvom a hutníctvom zdevastovaných lesov, prièom lesa a prirodzenú obnovu dosia-
ním uplatòované novátorské metódy výrazne presiahli obvod jeho pôsobenia a boli základom hol na 6000 ha), ïalej to bolo
pre usporiadanie obhospodarovania lesov v celej krajine.
vydanie ažbovej inštrukcie
(1818), inštrukcie na pestovanie
Životná i odborná dráha Jozefa Dekreta Matejovie (prímenie je lesov (1821), alebo zavedenie píly do stínky lesa a manipulácie
po starom otcovi), rodáka z èiernobalockej osady Dobroè, boli dreva (1825) atï. Tieto novátorské spôsoby èasto nenachádzali
bezprostredne, ba až osudovo úzko späté s Banskou Bystricou, pochopenie a podporu na Hlavnom komorskogrófskom úrade v
v ktorej sídlil komorský lesmajstrovský úrad. Banskej Štiavnici, èo Dekreta znaène deprimovalo, dokázal sa však
Mladuèký, trinásroèný Dekret sa prvýkrát ocitol v tomto meste vždy odborne obháji.
po absolvovaní nižšieho piaristického gymná- Po pädesiatroènej zásluž-
zia v Brezne v hodnosti „humaniora“ r. 1787. nej lesníckej službe v r. 1837
Vtedy nastúpil do úradu komorského lesmaj- odišiel v 63 rokoch Dekret do
stra ako neplatený manipulant pri meraèských výslužby. V r. 1839 spolu s man-
prácach jozefínskeho katastra, na ktorom želkou podnikol takmer päme-
pracoval až do r. 1790. Potom na 10 rokov saènú okružnú cestu po monar-
opúša Banskú Bystricu, prièom v tomto obdo- chii, v rámci ktorej navštívil aj
bí bol najprv pomocným dozorcom v rodnej Bratislavu, Viedeò a Budapeš.
Dobroèi a Vyšnej Boci, potom manipulantom Do Banskej Bystrice sa vrátil 22.
v Tisovci a Pohronskej Polhore. V r. 1793 sa augusta 1839, v nasledujúcom
stal pomocným a od r. 1798 riadnym horárom roku však zaèal chor¾avie a 18.
v Brezne. januára 1841 vo veku 67 rokov
V r. 1800 sa vracia do Banskej Bystrice zomrel na zápal p¾úc. Miestom
vo funkcii podlesného. Tu sa 28 roèný Dekret jeho posledného odpoèinku je
v r.1802 oženil s Katarínou Teréziou Haber- banskobystrický r.k. cintorín,
lovou, nevlastnou dcérou hutníckeho správcu kde na doteraz zachovanom liati-
Wencla z Michalovej pri Polhore. Žil s òou 39 novom náhrobku je uvedené:
rokov až do svojej smrti v harmonickom, ale
bezdetnom manželstve, Dekretovci však vy- Hier ruhet
chovali dve nevlastné dievèatá. V r. 1804 Ioseph Decrett
nakrátko preložili Dekreta do Polhory, avšak K: Waldmeister
v októbri 1805 sa opä vrátil do Banskej Des Neusohler
Bystrice, kde ho menovali za doèasného les- Districtes
ného, so špeciálnym poslaním upravi staro- Geb: Den 12. Juli 1774
horské kopanice.  Od r. 1807 sa Dekret stal Jozef Dekret Matejovie (12.7. 1774 - 18.1. 1841). Gest: Den 18. Janer 1841
definitívnym banskobystrickým nadlesným.
Zaujímavou epizódou Dekretovho života bolo v r. 1805 pove- Dekret od r. 1814 až do svojej smrti býval v Banskej Bystrici vo
renie stráži rakúsky štátny poklad, ktorý bol odtransportovaný vlastnom dome na vtedajšej Obere Gasse (neskôr Horná ulica è.5).
z Viedne ohrozenej Napoleónovým vojskom a neskôr sledovaním Tento dom spolu s nieko¾kými ïalšími v r. 1947 zbúrali v dôsledku
pohybu nepriate¾ských vojsk. Bol to prejav mimoriadnej dôvery výstavby budovy terajšej pošty. Z príležitosti tohoroèného 230.
najvyšších miest a uznanie jeho spo¾ahlivosti. výroèia narodenia Jozefa Dekreta Matejovie, v mieste kde stál jeho
V r. 1808 vo veku 34 rokov Dekret nastúpil do funkcie lesného dom, umiestnili pamätný kameò. Podarilo sa tak aspoò po 90 rokoch
pojazdného v Brezne, odkia¾ sa v r. 1814 tentoraz už natrvalo vrátil naplni myšlienku vyjadrenú už v r. 1913 pri odhalení jeho prvého
do Banskej Bystrice, kde pamätníka na brale v Dolnom Jelenci. V Banskej Bystrici sa nachá-
bol ako štyridsaroèný dza aj busta Jozefa Dekreta Matejovie z r. 1915 od toho istého
postavený na èelo les- autora (F. Sidló) ako reliéf na pamätníku v Dolnom Jelenci. Táto
ného úradu vo funkcii busta bola pôvodne vo vestibule lesného riadite¾stva a na terajšie
komorského lesmajstra. miesto v Národnej ulici bola premiestnená v r. 1954 v rámci osláv
Je pozoruhodné, že do 180. výroèia jeho narodenia. Rovnako ako Dekretov dom v Hornej
tejto vysokej funkcie ulici sa nezachovala ani budova Kammerhofu na Hlavnom námestí,
menovali samouka ne- v ktorej úradoval, pretože túto v r. 1913 zbúrali a následne do r.
urodzeného pôvodu. 1916 namiesto nej postavili novú, doteraz zachovanú budovu, v
Bolo to však v dôsledku ktorej sídli š.p. Lesy SR.
uznania jeho nevšedných Jozef Dekret Matejovie považoval lesnícku službu nie za pro-
odborných schopností, striedok na získanie živobytia ale za poslanie, ktorým chcel napravi
praktických skúseností predchádzajúce neuvážené zásahy do lesov a prispie k ich
a predovšetkým presved- ïalšiemu rozumnému využívaniu tak, aby boli zachované aj
èivých pracovných vý- potomstvu.
sledkov. Július Burkovský
Dekretove odborné
aktivity smerovali k och- Výber odporuèenej literatúry:
rane a zve¾aïovaniu
lesov, k hospodárnosti, HORÁK, J.: Volanie lesa. Mladé letá, Bratislava, 1985. 279 s.
zdokona¾ovaniu eviden- JANÈÍK, A.: Jozef Dekret Matejovie priekopník lesného hospodárstva na Slovensku.
cie a k zlepšovaniu so- ŠPN Bratislava, 1954. 60 s.
ciálno-ekonomických JANÈÍK, A. a kol.: Jozef Dekret Matejovie. ŠPN Bratislava, 1954. 443 s.
KAÁN, K.: Decrett József élete és erdõgazdasági tevékenyesége, 1774 – 1841
podmienok lesných ro-
Erdészeti lapok, Budapest, 1912. 56 s.
Dnes už nejestvujúci dom J.D. Matejovie na botníkov. Spomeòme
KOVÁÈIK, P.: Svätý z Handlov. Slovenský spisovate¾, Bratislava, 2003. 128 s.
Hornej 5 musel ustúpi výstavbe pošty. aspoò niektoré z nich.
URGELA, J.: Jozef Dekret Matejovie, LDPM Antol, 1974. 85 s.


 V predošlom vydaní Permona sme sa zmienili o významnom umiestnená v Matici slovenskej a Literárnom múzeu v Banskej
slovenskom skladate¾ovi Jánovi Levoslavovi Bellovi. Dnes sa prista- Bystrici, èas sa dostala do súkromnej zbierky Jána Gajdoša, ktorý
víme pri jeho pedagógovi v biskupskom seminári Jánovi Egrym. ju v 50-tych rokoch 20. storoèia zachránil pred znièením. V sú-
Ján Egry sa narodil 12. decembra 1824 v Nádaši (v dnešnom èasnosti má Vladimír Gajdoš ako jediný kompletne spracovanú
Trstíne okres Trnava) v rodine miestneho organistu, no od r.1849 pozostalos Jána Egryho. Egryho svetské skladby sú komponované
až do svojej smrti žil v Banskej Bystrici. na maïarské, nemecké texty a sú diametrálne odlišné od kompo-
V nám dostupných zdrojoch (neve¾ký prí- ziènej techniky jeho sakrálnych
spevok Štefana Hozu v Katolíckych novinách diel. Mali skôr pedagogicko-
z roku 1950) sa môžeme doèíta, že Egry výchovný charakter a boli kom-
študoval na Pražskej organovej škole, ktorá ponované pre študentov ban-
v tých èasoch patrila k najlepším vzdelávacím skobystrického gymnázia.
inštitúciám profesionálnych hudobníkov V súèasnosti diela Jána
v rámci Rakúsko – Uhorska. Egryho, tohto významného hu-
Po štúdiách prišiel do Banskej Bystrice, dobného skladate¾a, zostávajú
kde nastúpil najskôr do cirkevných služieb skoro bez povšimnutia. Z inicia-
v biskupskom seminári a neskôr pracoval tívy Prof. Evy Langsteinovej a za
aj ako regenschori a uèite¾ hudby a spevu spolupráce Doc.Vladimíra Gaj-
na banskobystrickom katolíckom gymnáziu. doša bola naštudovaná a pre-
Za svojho ïalšieho pôsobenia v Banskej miérovo uvedená omša Pasto-
Bystrici sa stal riadite¾om chóru farského ral Messe pre sólo, zbor a
a kapitulského kostola. orchester Jána Egryho. V na-
Jeho mimoriadne aktívne angažovanie študovaní Akademického zboru
sa v hudobnom živote mesta prispelo i k za- Jána Cikkera pri FHV UMB
loženiu Banskobystrického hudobného v Banskej Bystrici a orchestra
spolku, ktorý na urèitý èas spåòal úlohu Konzervatória Jána Levoslava
hudobnej školy. Ako mestský kapelník Bellu v Banskej Bystrici sme ju
a pedagóg gymnázia sa zaslúžil o verejné mali možnos poèu 9.9. 2004
hudobné akadémie, ktoré svojou kvalitou v rímsko-katolíckom kostole
vyvolali ve¾ký záujem publika v meste. Nanebovzatia Panny Márie.
O týchto akciách máme príspevok aj v do- Banskobystrièania budú
bovej tlaèi Pešbudínskych novín. Náplòou ma príležitos si ju vypoèu ešte
koncertov bolo uvádzanie sólových vokál- raz v decembri tohto roku. Tento
nych, zborových, inštrumentálnych a orches- termín je úzko spojený so 180.
trálnych skladieb. Okrem toho Egry spolu- výroèím narodenia Jána Egryho.
úèinkoval na príležitostných koncertoch Všetkých srdeène pozývamena
Ján Egry (1824 – 1908). Originál portrétu z r. 1855 sa nachádza v
a spomínaných akadémiách, aj na pred- túto nevšednú kultúrnu udalos.
zbierkach Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.
staveniach koèovných divadelných spo- Jana Škvarková
loèností v budove Mestského divadla v Banskej Bystrici.
Pôsobenie Jána Egryho v cirkevných službách mu umožòovalo Osobnosou, akou Ján Egry pre banskobystrický región
nielen sa prezentova ako interpret, ale vyvíjal aj vlastnú tvorivú nesporne je, sa podrobne vedecky zaoberá už dlhší èas PhDr.
aktivitu. Je autorom 170 cirkevných kompozícií, ktoré sú zachované ¼udmila Èervená z Katedry hudby FHV UMB v Banskej Bystrici.
dodnes. V rokoch 1956 – 1973 bola èas fondu Egryho tvorby Tento príspevok èerpá hlavne z tohto fundovaného zdroja.

Pred 299 rokmi v r. 1705

Pred 599 rokmi v r. 1405
M 5.2. - Mandát krá¾a Žigmunda o baníctve v obvode 6 stredoslovenských ban-
ských miest – Kremnice, Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, ¼ubietovej, Novej
Bane a Pukanca.
M od tohto roku mala Banská Bystrica svojich zástupcov v Uhorskom sneme.
M 15.4. - „Decretum minus” krá¾a Žigmunda o mestách.
Pred 499 rokmi v r. 1505
M boli dokonèené mestské kúpele – Batstube (nová výstavba po požiari r. 1500),
investor Königsberger krátko na to zomiera, zachoval sa jeho ve¾korysý testament.
M 22.8. – Krá¾ovná Anna oznamuje stredoslovenským banským mestám, že ich
inskribuovala spolu s hradom Zvolen Jánovi Thurzovi.
M 14.9. – Vladislav II. ubezpeèuje stredoslovenské banské mestá, že ich ochráni
proti prípadným útokom vyplývajúcim z ich s¾ubu vernosti krá¾ovnej Anne, ktorý
zložili až na jeho opätovnú výzvu, kým prvú odmietli ich vtedajší zástupcovia
s odôvodnením, že nemôžu poruši prísahu, danú krá¾ovnej Beatrix.
Pred 399 rokmi v r. 1605
M v noci zo 16. na 17. apríla – požiar, prišlo o život 200 mešanov, znièený starodávny
chudobinec (Seelenhaus) sv. Alžbety spolu s hospodárskymi budovami okolo
neho a s mlynom, ktorý stál oproti nemu (Boèkayovci vypálili mesto), vyhorela
aj knižnica rektora špitála - Klementa, ktorá mala 70 zväzkov kníh prevažne
liturgických latinských, znièená bola budova Königsbergerových kúpe¾ov i mestská
dievèenská škola.
M do vonkajšej mestskej rady prenikli Slováci.
M 22.4. – bystrickí evanjelici opä posielajú k Rákoczimu posla, ktorý mu vyslovil
vïaku za náboženskú slobodu a v mene evanjelikov súril, aby im boli vrátené
chrámy a cirkevné majetky. Väèšina ich žiadostí bola ešte toho roku splnená.
M 29.10. – otvorila Banská Bystrica (po porážke rákociovských vojsk pod Trenèínom)
brány Löffelholtzovi a Viardovi.
M 1.11. – obsadil ¼upèiansky zámok pre krá¾a gróf Peyersberger a v Slovenskej
¼upèi sa po domoch ubytovali vojaci jeho pluku. Potom sa ¼upèiansky zámok
s náležitosami dostal zase do vlastníctva Krá¾ovskej komory v Banskej Bystrici.
Od tých èias majite¾om ¼upèianskeho zámku nebola nijaká osoba.
Pred 199 rokmi v r. 1805
M Benického dom sa stáva majetkom Antona Hiraya – kúpna cena 15 000 zlatých,
ve¾korysá renovácia – vzniká mestský redutel, miesto mestských plesov.
M až 1808 pôsobí v Banskej Bystrici Ján Èaploviè (*22.9. 1780 v Príbelciach + 29.5.
1847 vo Viedni), etnograf, publicista a advokát, študoval v Banskej Bystrici.
Pred 99 rokmi v r. 1905
M bol otvorený Štátny mernícky úrad v Banskej Bystrici.
M Filip Machold ml. preberá kníhtlaèiareò v Hornej ulici.
M bol založený pivovar Herkules Armina Zsolnaiho v Banskej Bystrici.
M štrajk krajèírskych zamestnancov.
M mesto Banská Bystrica povolilo francúzskemu odborníkovi E. Mezzenovi prebáda
svoju farbštôlòu na Pieskoch, stalo sa tak na žiados riadite¾stva špaòodolinskej
prevádzky medenej bane.
Spracoval Dušan Jarina


 Tajomný svet podzemia odkrýva tajomstvá

Celá myšlienka vytvori banícky orloj vznikla

v dvoch hlavách ktoré milujú Španiu Dolinu a to u Ing.
Milana Vigaša a Zdena Majera.
O samotnom projekte prezradíme to¾ko, že
každú hodinu sa ozve zvuk klopadla, objaví sa svätý
Klement – patrón špaòodolinských baníkov a zaène
sa otvára „skala“. Pred zrakom návštevníkov sa
pomaly vynárajú keramické postavièky fárajúcich
baníkov v priereze podzemných chodieb a to všetko
za zvukov ve¾mi emotívnej hudby banskobystrického
hudobného skladate¾a Bela Felixa.
Autorom a realizátorom projektu bol Ludvik
Pozníèek, autorom keramických figúr znázoròujúcich
baníkov pri ich práci v bani Zdenko Majer. Software
a hardvare dodala IQM s.r.o., supervízia zabezpeèila
Mana s.r.o., a celý projek vznikol na podnet a za
finanènej podpory spoloènosti MONTANA s r.o,
Špania Dolina.

individuálne a tvorivé metódy svojej práce. Ideálny je miestny sprievodca, ktorý svoju
èinnos vykonáva ako svoje hobby.
Správanie sa sprievodcu má by prirodzené, priate¾ské, zdvorilé, slušné, taktné
a diskrétne, prejavujúce sa v osobnej disciplíne, postojoch, sebaovládaní, sústredenosti,
Banská Bystrica je jedno zo slovenských miest (Trnava, Košice, pozornosti, poznaní pravidiel spoloèenského správania a ich uplatòovaním ku všetkým
Prešov ...), ktoré majú vlastných miestnych sprievodcov. Títo sa uplat- úèastníkom. Ani v problémových situáciách nereaguje precitlivelo, urážlivo a hrubo.
òujú v mestskom cestovnom ruchu. Èinnos miestnych sprievodcov Vykonávanie funkcie miestneho sprievodcu vyžaduje aj primeranú fyzickú kondíciu.
v meste Banská Bystrica zatia¾ upravuje „Všeobecne záväzné Odbornos sa prejavuje vo všeobecných vedomostiach a poznatkoch z dejín kultúry,
nariadenie mesta Banská Bystrica è. 37/96” vydané Mestským zastupite¾stvom v B. geografie cestovného ruchu, základov cestovného ruchu, technológie služieb
Bystrici v zmysle paragrafu 6, zákona SNR è. 369 Zb. o obecnom zriadení v znení cestovného ruchu, metodiky èinnosti miestneho sprievodcu, poznaní súèasného
neskorších zmien. Èo je struèným obsahom záväzného nariadenia: spoloèenského a ekonomického diania a v konkrétnych poznatkoch o geograficko-
- opakované sprevádzanie skupín alebo jednotlivcov demografickej charakteristike mesta a jeho okolia, jeho histórii, kultúrno-historickom
- starostlivos o dodržanie dohodnutého programu potenciáli, súèasnosti a perspektívach ïalšieho rozvoja. Výkladom potvrdzuje známy
- poskytovanie informácií a odborného výkladu za úhradu na území mesta B. Bystrica. poznatok, že nestaèí vedie, ale je dôležité ma èo poveda.
Pritom sprievodcovskú èinnos na území mesta môžu vykonáva sprievodcovia Jozef Ïurianèik, Magdaléna Machunková
len na základe oprávnenia (preukazu) vydaného mestom Banská Bystrica.
Prípravu overenia odbornej spôsobilosti uchádzaèov o túto èinnos
zabezpeèuje Mestský úrad v Banskej Bystrici v spolupráci s Kultúrnym
a informaèným strediskom mesta Banská Bystrica. Odbornú a jazykovú
skúšku záujemca vykoná pred komisiou. Až po jej úspešnom zvládnutí
môže držite¾ preukazu miestneho sprievodcu vykonáva túto èinnos na
území mesta Banská Bystrica a jeho okolí.
Záverom treba uvies, že záujemca o miestneho sprievodcu musí
by obèanom SR, prípadne obèan iného štátu ovládajúci slovenský jazyk
s platným povolením na trvalý pobyt v SR, spåòajúci podmienky
bezúhonnosti a s ukonèeným minimálne stredoškolským vzdelaním
s maturitou.
1. Hlavným cie¾om mestského cestovného ruchu je sprostredkova
zážitok z návštevy mesta. Realizuje sa prostredníctvom rôznorodých
výkonov a služieb využívaných rôznymi cie¾ovými skupinami návštevníkov.
2. Po vstupe SR do EÚ 1.5. 2004 sa pripravuje celoštátna zmena
v tomto druhu sprievodcovskej èinnosti.
Miestny sprievodca, v odbornej literatúre tiež vlastivedný sprievodca, Ïalšou atrakciou Španej Doliny sa v týchto dòoch stal netradièný Betlehem. Jeho predlohou
má ma vlastnosti a schopnosti, ktoré sa prejavujú zmyslom pre sa stal historický papierový, ktorého autorom je domáci obyvate¾ Štefan Knopp (nar. 16.6. 1913).
organizovanie, pohotovými reakciami, rýchlou orientáciou v meste, Betlehemské figúrky pôvodného dielka - ¾udová ma¾ba (akvarel) – boli vystrihnuté z papiera
výbornou pamäou, logickým, rýchlym a komplexným myslením, a podlepené drevenými doštièkami. Mašta¾ka bola vypílená z preglejky, strieška z tenkého plechu
dôvtipom, vnímaním miestnych súvislostí, rozlišovaním podstatného (na zadnej strane je rok 1921). Rozmery tohto unikátneho dielka sú 21 x 19 x 8,5 cm. Do maš-
a naliehavého, schopnosou vedie zaujímavo hovori, jazykovým ta¾ky sa vkladal farbotlaèový obrázok nalepený na drevenej doštièke, znázoròujúci klaòanie
a reèníckym nadaním, chuou pracova s ¾uïmi, schopnosou objektívne troch krá¾ov. Jednotlivé figúrky boli vyhotovované postupne v 30. až 40. rokoch 20. st. Súèasou
posudzova efektívnos a kvalitu svojho správania a vystupovania. bola aj architektúra – veže s hodinami. Fasády domov majú rozmery 58 x 88 x 5,3 cm.
Miestny sprievodca musí ma o sprevádzaných úèastníkov záujem, Projekt netradièného Betlehemu bol realizovaný vïaka iniciatíve a finanènej podpore
vedie s nimi nadviaza kontakt, získa si ich dôveru, v závislosti od spoloènosti Montana, s.r.o., Špania Dolina. Zaujímavé dielko bude vystavené v priestoroch
vekového, sociálneho, profesijného zloženia skupiny uplatòova pódia v Šachte Ferdinand pri penzióne Klopaèka od 1.12. 2004 do 7.1. 2005.

BYSTRICKÝ
PERM ON Vydáva: BYSTRICIENSIS - Združenie cestovného ruchu, Vychádza štvrroène. Šéfredaktor: Ing. Pavel Gender.
Zodpovedná redaktorka: PaedDr. Slavomíra Oèenášová-Štrbová, PhD., Redakèná rada: Ján Baláž, PhDr. Jolana
Darulová, CSc., PhDr. Igor Graus, PaedDr. Július Lomenèík, prof. PhDr. Pavol Martuliak, CSc., PhD., MgA. Janka
Škvarková, ArtD., PaedDr. Dušan Jarina, Igor Chromek, Ján Vicen, Milan Žuffa-Ellek. Èíslo neprešlo jazykovou úpravou, za obsah èlánkov si
zodpovedajú autori. Grafická úprava: PaedDr. Dušan Jarina. Adresa redakcie: Ing. Pavel Gender, Horná 48, 974 01 Banská Bystrica. E-mailový
kontakt: permon@fhv.umb.sk, jarina@misbb.sk Tlaè: PRINT – Svetlík Štefan, Slovenská ¼upèa. Registr. èíslo: OÚ-OPT-1/2003. Revue vychádza
v rámci grantového projektu VUGA UMB Vedou k poznaniu a ¾udskosti. Elektronickú podobu nájdete: www.banskabystrica.sk v podadresári kultúra.