Академический Документы
Профессиональный Документы
Культура Документы
Kaye etidyan an
Kou kreyòl ayisyen
Kaye etidyan an
Liv sa a se pou:
Elvis Rosario
………………………………………………………………
Dat kou a:
Loma de Cabrera
………………………………………………………………
Pawòl byenveni yo
Aviso legal
© 2007-2013. Este curso de criollo ha sido preparado para los Testigos de Jehová y es propiedad del circuito
criollo haitiano de Republica Dominicana. Todos los derechos reservados. Está protegido por los derechos de autor
(copyright) y es solo para su uso personal. No debe reproducirse o fotocopiarse ninguna porción ni pasarse a
formato electrónico. Se entrega un ejemplar a todo estudiante del curso de criollo haitiano. Hemos preparado este
curso con cuidado con el propósito de ayudar a los Testigos de Jehová a predicar las buenas nuevas del Reino en el
idioma criollo haitiano.
Para más información favor de comunicarse con uno de los superintendentes de circuito criollo haitiano en la
Republica Dominicana. Oramos que Jehová bendice sus esfuerzos para agradecer su ministerio en el campo de
criollo. v11-13.03.24 printed in Dominican Republic 06-08-2014
Leson 1
Lis leson yo
Aviso legal .............................................. - 1 - Ekspresyon teyokratik yo – 3 .............20 Vokabilè ak tablo pou devlope langaj –
Leson 1 ................................................. - 3 - gouvènman ................................................ 20 13 .......................................................... 35
Baz enfòmasyon biyografik yo – 1 . - 3 - jeyografi .................................................... 20 Prezantasyon – 13 ............................... 36
Alfabè a ............................................. - 3 - Prezantasyon – 7 .................................20 Dikte – 1 ............................................... 36
Vwayèl yo (las vocales):...................... - 3 - Leson 8 ....................................................21 Leson 14 .................................................. 37
Semivwayèl yo (las semi-vocales): ..... - 3 - Règ gramè – 5 ......................................21 Règ gramè – 11.................................... 37
Vèb yo / Los Verbos .................................. 21 Vèb yo ....................................................... 37
Acentuación ........................................... - 3 -
Pase resan ak pase definitif / El pasado Egzèsis ................................................. 37
Tablo pou devlope langaj – 1 ........ - 4 -
Baz enfòmasyon biyografik yo – 5 .... 37
Liv ekriti ann ebre yo – 1 ................ - 4 - reciente y el pasado resuelto..................... 21
Vokabilè ............................................... 38
Prezantasyon – 1............................. - 4 - Egzèsis .................................................21 Devlope langaj – 14 ............................. 38
Leson 2 ................................................. - 5 - Vokabilè ................................................21 Dikte – 2 ............................................... 38
Nimewo yo......................................... - 5 - Tablo pou devlope langaj – 8 ..............22
Ekspresyon teyokratik yo – 4 .............22 Leson 15 .................................................. 39
Liv ekriti an grèk yo – 2 .................... - 5 -
istwa........................................................... 22 Règ gramè – 12.................................... 39
Prezantasyon – 2 .............................. - 6 -
Vwa pasif / Voz pasiva .............................. 39
Lè a / La hora ................................... - 6 - Prezantasyon – 8 .................................22
Complemento de la hora ........................ - 6 - Egzèsis ................................................. 39
Leson 9 ....................................................23 Tablo pou devlope langaj – 15 ........... 39
Tablo pou devlope langaj – 2 .......... - 6 - Règ gramè – 6 ......................................23 Vokabilè ............................................... 40
Chema panse .................................... - 7 - Vèb yo ....................................................... 23 Prezantasyon – 14 ............................... 40
Leson 3 ................................................. - 8 - 1. Fiti a / El futuro (1ra parte) ................... 23 Dikte – 3 ............................................... 40
Jou yo, mwa yo ak sezon yo ........... - 8 - 2. Se ak Ye / Los verbos ‘ser’ y ‘estar’ .... 23 Leson 16 .................................................. 41
Moun biblik yo ak tèm teyokratik yo – 3 Egzèsis .................................................24 Règ gramè – 13.................................... 41
............................................................ - 8 - Vokabilè ................................................24 Vèb yo ....................................................... 41
Tablo pou devlope langaj – 3 .......... - 8 - Tablo pou devlope langaj – 9 ..............24
Baz enfòmasyon biyografik yo – 2 . - 9 - Enperatif yo (dezyèm pati) / La forma
Ekspresyon teyokratik yo – 5 .............25
Prezantasyon – 3 .............................. - 9 - imperativa (2da parte) ................................ 41
lwa e politik ............................................... 25
Leson 4 ............................................... - 10 - Patisip prezan an / Participio presente ..... 41
medikal ...................................................... 25
Règ gramè – 1 ................................. - 10 - Pou mete aksan / Para enfatizar ............... 41
Prezantasyon – 9 .................................25
Vèb yo / Los verbos ............................. - 10 - Egzèsis ................................................. 41
Leson 10 ..................................................26
Prezan oswa pase resan / Presente o pasado Jeyografi ayisyen ................................ 42
Règ gramè – 7 ......................................26 Vokabilè ............................................... 43
reciente ................................................. - 10 - Vèb yo ....................................................... 26
Enperatif / Imperativo (1ra parte) ........ - 10 - Dikte – 4 ............................................... 43
Fiti a / El futuro (2da parte) ....................... 26 Kilti ayisyen—Enfòmasyon ki ka itil
Egzèsis ............................................ - 10 - Fiti ensèten / futuro incierto ...................... 26 nou nan chan kreyòl la ....................... 44
Tablo pou devlope langaj – 4 ........ - 11 -
Fiti kondisyonèl / futuro condiciona ......... 26 Lòt obsèvasyon yo ..................................... 44
Vokabilè / Vocabulario ........................ 11
Prezantasyon – 4 ................................. 11 Egzèsis .................................................26 Leson 17 .................................................. 45
Tablo pou devlope langaj – 10 ............27 Baz enfòmasyon biyografik yo – 6 .... 45
Leson 5 .................................................... 12
Vokabilè ................................................27 Lekti presi – 1 ...................................... 45
Règ gramè – 2 ...................................... 12
Ekspresyon teyokratik yo – 6 .............28 Vokabilè ............................................... 45
Pwonon yo / Los pronombres ................... 12
òganizasyon ............................................... 28 Eksperyans – 1 .................................... 46
Vèb yo / Los verbos .................................. 12
moralite, fanmi .......................................... 28 Dikte – 5 ............................................... 46
Egzèsis ................................................. 13 Prezantasyon – 15 ............................... 46
Prezantasyon – 10 ...............................28
Tablo pou devlope langaj – 5 ............. 13
Leson 11 ..................................................29 Leson 18 .................................................. 47
Ekspresyon teyokratik yo – 1 ............. 13
Règ gramè – 8 ......................................29 Baz enfòmasyon biyografik yo – 7 .... 47
atitid ak konduit ........................................ 13
Vèb yo ....................................................... 29 Lekti presi – 2 ...................................... 47
asanble yo .................................................. 13 Se pou nou konprann – 1 ................... 47
Kondisyonèl / Condicional ....................... 29
Prezantasyon – 5 ................................. 14 Vokabilè ............................................... 48
Lòt kondisyonèl / Otro condicional .......... 29
Leson 6 .................................................... 15 Dikte – 6 ............................................... 48
Règ gramè – 3 ...................................... 15 Baz enfòmasyon biyografik yo – 4 .....29 Prezantasyon – 16 ............................... 48
Atik defini / Artículos definidos ............... 15 Tablo pou devlope langaj – 11 ............30
Vokabilè ................................................30 Leson 19 .................................................. 49
Singilye / Singular .................................... 15 Lekti presi – 3 ...................................... 49
Ekspresyon teyokratik yo – 7 .............31
Plural......................................................... 15 moun .......................................................... 31 Se pou nou konprann – 2 ................... 49
Atik endefini / Artículos indefinidos......... 15 Baz enfòmasyon biyografik yo – 8 .... 49
Prezantasyon – 11 ...............................31
Vèb yo / Los verbos .................................. 15 Vokabilè ............................................... 49
Leson 12 ..................................................32 Eksperyans – 2 .................................... 50
Prezan kontinyèl (pwogresif) .................... 15 Règ gramè – 9 ......................................32 Dikte – 7 ............................................... 50
Presente continual (progresivo) ............... 15 Vèb yo ....................................................... 32 Prezantasyon – 17 ............................... 50
Egzèsis ................................................. 15 Pase a / pasado inmediato ......................... 32 Leson 20 .................................................. 51
Ekspresyon teyokratik yo – 2 ............. 16 Egzèsis .................................................32 Prezantasyon kou final ....................... 51
kongregasyon ............................................ 16 Tablo pou devlope langaj – 12 ............32 Evalyasyon pwogrè w ......................... 51
Prezantasyon – 6 ................................. 16 Vokabilè ................................................32 Apendis / Apéndice ................................ 52
Tablo pou devlope langaj – 6 ............. 17 Ekspresyon teyokratik yo – 8 .............33 Los verbos principales ....................... 52
Vokabilè ................................................ 17 relasyon nou avèk Bondye ........................ 33 Vèb prensipal yo ................................. 53
Leson 7 .................................................... 18 Prezantasyon – 12 ...............................33 1,200 palabras que mas se usan ....... 54
Règ gramè yo – 4 ................................. 18 Leson 13 ..................................................34 1,200 pawòl yo itilize pi souvan yo .... 59
Ajektif yo / Adjetivos ................................ 18 Règ gramè – 10 ....................................34 Annou pale / Para conversar.............. 65
1. Adjectivos indefinidos ........................... 18 Vèb yo ....................................................... 34 Saludos y despedidas ........................ 66
2. Definidos o calificativos ....................... 18 Negasyon an / La negación ....................... 34 Annou konpare vèb yo / Comparación
Konparatif yo / Las comparaciones.......... 18 Egzèsis .................................................34 de los tiempos del verbo .................... 67
Baz enfòmasyon biyografik yo – 3 .... 19 Ekspresyon teyokratik yo – 9 .............35 Mesaj legal ........................................... 67
Vokabilè ................................................ 19 relijyon ...................................................... 35 Nòt nou yo ................................................. 68
Tablo pou devlope langaj – 7 ............. 20 Lòt pwovèb ayisyen ............................... 68
-2-
Leson 1
Leson 1
Alfabè a
El criollo haitiano, se escriben fonéticamente y se pronuncian todas las treinta letras del alfabeto. Hay cuatro reglas
fundamentales:
1. Hay una letra por cada sonido. 3. No hay letra muda.
2. La misma letra representa el mismo sonido. 4. Cada letra tiene su función.
-3-
Leson 1
Tablo pou devlope langaj – 1
Ak tablo sa a, ou kapab fòme anpil fraz. Konbyen fraz ou kapab ekri?
Con esta tabla se puede escribir varias oraciones. ¿Cuántas oraciones puedes escribir?
sijè vèb kote tan avèk
mwen vle ale Sal Wayòm nan jodi a sè
ou renmen vini lakay mwen semèn pwochen kouzen
li fè mache nan biwo anvan yon zanmi
nou ka (kapab) etidye Ayiti yè manman
yo antre soti reyinyon demen fanmi
yon moun gen (genyen) kòmanse lavil pi ta frè
kèk moun pran wè teritwa bonè vwazen
Prezantasyon – 1
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
Escribe una presentación para la salida al servicio.
-4-
Leson 2
Leson 2
Nimewo yo
-5-
Leson 2
Prezantasyon – 2
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
Escribe una presentación para la salida al servicio.
Lè a / La hora
Para expresar la hora específicamente, usamos lè, zè, è.
Lè se usa para preguntar la hora.
• Ki lè ou travay? ¿A qué hora trabajas?
• Kilè li ye? ¿Qué hora es?
Complemento de la hora
Para expresar la 1:00 PM, no se dice ‘yonè’; se dice inè.
Para expresar las fracciones de la hora, se citan los minutos después de la hora.
• inè kenz (la una y quince) twazè dis (las tres y diez) dizè karant (las diez cuarenta)
-6-
Leson 2
Chema panse
diskou pa w / su discurso diskou w ap koute a / discurso que está escuchando
èt
Pyè
onn
Revelasyon 14:1-5; 21:2
Jan
k
2 Pyé 3:11, 12 2 Pyé 3:11, 12
en re
Danyel 2:44 Jezi
non mw
? ?
nr
ek
on
nè
Izayi 9:6, 7
onn en
ek
Lik 17:26-30
h
pou m chèc
diskou jodi a
dappiyanp
bridsoukou medsen
maspinay
nnèt
paradi
pawòl
gouvènen 144,000
pawòl m reko
a lapriyè
-7-
Leson 3
Leson 3
-8-
Leson 3
Baz enfòmasyon biyografik yo – 2
Bonjou, …………………. . Kòman ou ye?
Kilè ou kapab etidye?
Ki nimewo telefòn ou?
Eske mari / madanm / zanmi ou vle etidye tou?
etidye
non lè telefòn
wi / non
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Prezantasyon – 3
Ki kesyon ou ka poze semèn sa a pou prepare moun pou yon pwochen vizit?
¿Qué pregunta pude hacer esta semana para preparar une revisita?
Remak / Observación
Kisa w te remake nan koutim ayisyen?
¿Qué observaste de las costumbres haitianas?
-9-
Leson 4
Leson 4
Règ gramè – 1
Vèb yo / Los verbos
Vèb yo pa janm chanje avèk pwonon oswa sijè (mwen, ou, li, nou, yo). Yo toujou nan enfinitif; pa gen konjigezon. Tan vèb
la chanje selon prefiks oswa patikil gramatikal yo mete ant sijè ak vèb (ap, te, pral, ta…).
En criollo haitiano, el verbo no se conjuga. Se queda en el infinitivo. Los tiempos se indican por medio de prefijos, es
decir, de partículas gramaticales situadas entre el sujeto y el verbo en infinitivo (ap, te, pral, ta…).
Eg. Sarah chita anndan kay la. Annou chita anndan kay la. Ou mèt chita anndan kay la. Chita anndan kay
la. Kite l chita anndan kay la. Ba l chita anndan kay la.
b. Se pou nou mete chak fraz nan prezan senp. Escribe cada oración en el presente.
6. Ou mèt pale. (Jan) ........................................................................................................................................................
7. Yo mèt fè devwa yo. (nou) ............................................................................................................................................
8. Nou mèt gade vèse sa a. (li) .........................................................................................................................................
9. Li mèt brase melanj lan. (Mèsidye) ...............................................................................................................................
10. Ou mèt suiv chemen Bolivar la rive jis nan fon an. (otobis yo) .....................................................................................
- 10 -
Leson 4
Tablo pou devlope langaj – 4
Nonmen tout pati kò yo epi fè yon desen.
Escribe las partes del cuerpo y haz un dibujo.
Vokabilè / Vocabulario
dwèt dan gwo
zòrèy cheve pwòp
tèt san mis
kò sèvo lèv / po bouch
bra je cho
zotèy do frèt
pye zong savon
janm men eponj
lave figi piti
seche kè nen
benyen gòj fò
bwose fèb bouch
penyen laj zepòl
vant po lang
Prezantasyon – 4
Ekri yon fason senp pou nou kòmanse yon etid biblik.
Escribe una presentación cencío para empezar un estudio bíblico.
Objeksyon / objección
Ki objeksyon ou te tande semèn sa a? / ¿Qué objeccion tubieron esta semana?
- 11 -
Leson 5
Leson 5
Règ gramè – 2
Pwonon yo / Los pronombres
Tout pwonon yo aji kit se antanke pwonon pesonèl, kit se antanke pwonon posesif. Yo gen de fòm: kout ak okonplè.
Los pronombres personales son también pronombres posesivos. Tienen dos formas: entero o abreviado.
Pronombres
personales/posesivos Pronombres personales Objetivos Pronombres posesivos
okonplè fòm kout
mwen m yo me mi
ou w tu / usted te /usted tu
li l el(ella) le/lo/la su
nou n nosotros (Ustedes) nosotros nuestro(a,os,as)
yo y ellos/ellas les/los/las sus
a. En criollo haitiano, la forma larga de los pronombres se usa después de las palabras terminadas por una
consonante, antes de los verbos y después de pou (por, para), sou (encima de; acerca de; en) y nan (en,
dentro de).
b. La forma corta de los pronombres (m, w, l, n, y) se usa solo antes de los verbos empezado por una vocal y
solo después de los verbos terminados por una vocal.
12
Leson 5
Egzèsis
a. Mete pwonon yo swa nan fòm kout, swa nan fòm okonplè.
Abrevia los pronombres donde es posible:
1. (Li) …………… jwe bezbòl. 6. (Yo) …………… fè tout sa pou Jewova.
2. (Mwen) …………… vle etidye Bib la. 7. Fè (li) …………… fè sa pou ou.
3. Pandan (ou) …………fè sa, (mwen) ………… ale fè lòt 8. (Mwen) …………… ap vini.
bagay. 9. Men (li) …………… .
4. (Nou) …………… ale. 10. (Ou) …………… ap pwoch avè (li) …………
5. Gade sa (yo) …………… ap fè.
b. Mete gen oswa genyen nan chak fraz.
Pon gen o genyen en las siguientes oraciones:
1. Mari ……………yon grip. 3. Anita …………… senk etidyan Labib.
2. Nou …………… anpil! 4. Jewova ………… kat kalite ki pi remakab.
c. Mete bay, ba oswa ban nan chak fraz.
Pon bay, ba o ban en las siguientes oraciones:
1. ………… m plim sa a, souple. 4. Adelbè ………… pitit li manje.
2. Jewova ………… nou privilèj pou nou sèvi l. 5. Yo ………… l sa li merite.
3. Jewova ………… Moyiz dis kòmandman yo. 6. Ansyen yo …………nou bonjan konsèy.
Ekspresyon teyokratik yo – 1
atitid ak konduit motivar motive
espayòl kreyòl nueva personalidad nouvo pèsonalite
actitud atitid proceder kontinye
actitud de ‘yo primero’ atitid ‘mwen dabò’ rescate ranson
rutina abitid; woutin
actitud mental atitid mantal
ser equilibrado gen ekilib; ekilibre
actitud negativa atitid negatif
vieja personalidad ansyen pèsonalite
apreciar apresye
capacidad de pensar kapasite pou reflechi
asanble yo
comida espiritual manje espirityèl la
condición de corazón kondisyon kè a espayòl kreyòl
dar el ejemplo bay egzanp lan asamblea asanble
de corazón honrado apati yon kè onèt asamblea de distrito kongrè distri
de toda alma avèk tout nanm nan circuito sikonskripsyon
espiritualidad espirityalite drama dram
estilo de vida jan l ap viv programa pwogram
materialismo materyalis superintendente de circuito siveyan sikonskripsyon
voluntario volontè
- 13 -
Leson 5
Prezantasyon – 5
Ekri jan nou ka envite moun li yon paragraf, oswa li yon vèsè biblik, oswa bay ide pa l.
Escribe como podemos invitar a la gente a leer un párrafo, o un versículo, o para expresar su opinión.
Remak / observación
14
Leson 6
Leson 6
Règ gramè – 3
Atik defini / Artículos definidos Atik endefini / Artículos indefinidos
Los artículos definidos se colocan normalmente después Yon o on (un, uno, una) se colocan antes del nombre.
del nombre o sustantivo.
Eg. yon timoun (un niño); yon fanm (una mujer): on
Singilye / Singular nèg (un señor).
Hay cinco artículos definidos en la forma singular:
Nota: Para expresar el plural, se puede poner unos
• La va después de los nombres terminados por una adjectivos indefinidos antes del nombre: plizyè
consonante, que no sea n o m. (varios/varias); anpil (muchos/muchas); kèk
(algunos/algunas).
Eg. kay la (la casa); Bib la (la Biblia); bwat la (la
caja).
Vèb yo / Los verbos
• Lan se pone después de una consonante precedida de
un sonido nasal (on, an, en + consonante). Prezan kontinyèl (pwogresif)
Eg. bank lan (el banco); sant lan (el centro). Presente continual (progresivo)
• Nan se usa después de un nombre terminado por una Yo fòme prezan kontinyèl la ak ap + vèb.
n, m, y, any, eny, ann o ony. La forma progresiva se forma de la siguiente manera:
auxiliar ap + verbo. El prefijo ap indica que el suceso
Eg. chawony nan (el cadáver en putrefacción): kabòn está ocurriendo en el momento mismo o que está por
nan (el carbono); kann nan (la caña de azúcar). ocurrir.
• A se usa después de un sustantivo terminado por una Eg. Nou ap (n ap) preche toupre Sal Wayòm nan
vocal sin sonido nasal. kounye a.
(Estamos predicando cerca del Salón del Reino.)
Eg. matla a (el colchón); zorye a (la almohada). L ap travay. (Está trabajando.)
Y ap rive kounye a menm. (Llegarán ahora
• An se utiliza si la terminación del nombre que precede mismo.)
tienen sonido nasal o las combinaciones an, on o en. M ap vini. (Ya voy.)
Eg. ban an (el asiento); tonton an (el tío, el viejo).
Aviso: La combinación ap + ale nunca se dice ap ale.
Plural Siempre se dice prale o pral (el verbo ale traduce ‘irse’
Yo después del sustantivo marca el plural del nombre. en español).
Eg. kay yo (las casas); ban yo (los asientos). Eg. Edgar pral voye yon lèt bay sè li a.
(Edgar enviará una carta a su hermana.)
Egzèsis
a. Mete atik yo selon endikasyon an (a, an, la, lan, nan, yo, yon).
Escribe el artículo que conviene.
(una) ……… tab; (el) mi ………; (la) madanm ………; (el) syèl ………; (el) solèy ……; (un) …… wa; (los) bèt ………
(un) ……… kabrit; (algunos) ……… solda; (el) mechan ………; (el) mont ………; (los) bourik ………; (una) ……… lè
b. Mete fraz yo nan prezan kontinyèl. c. Konplete fraz yo ak atik defini ki apwopriye a.
Escribe las oraciones en el presente progresivo. Completa las oraciones con un artículo definido.
1. Magali travay. .......................................................... 1. Jan ak Pyè se disip Jezi ……… (plural).
2. Mwen pale avèk zanmi m. ....................................... 2. Yo etidye Bib ……… (singular).
3. Johnny vini kounye a. .............................................. 3. Chèz li nan kay ……… (singular).
4. Yo etidye avèk Gladys. ........................................... 4. Roben rete nan kay ki gen fenèt wouj …… (singular).
5. Nou preche nan mache santral. .............................. 5. Mete fwi ……… (plural) ak manyòk ……… (plural)
nan sak ……… (singular).
- 15 -
Leson 6
Ekspresyon teyokratik yo – 2
kongregasyon kongregasyon
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
anciano ansyen expulsado eskominye
asignación patisipasyon; asiyasyon la cena del Señor soupe Seyè a
biblioteca bibliyotèk lector lektè
caja de contribuciones bwat ofrann lectura de la Biblia lekti Bib la, lekti Labib
congregación kongregasyon micrófono mikwofòn
conmemoración memoryal plataforma lestrad
contribución, donación ofrann programa pwogram
cristiano/a kretyen; kretyèn puntos sobresalientes de pwen enteresan nan lekti
cuerpo de ancianos kolèj ansyen la Biblia Labib
discurso diskou repaso oral revizyon oral
diskou nimewo en, diskou reunión de ancianos reyinyon ansyen yo
discurso de instrucción
enstriksyon reunión de servicio reyinyon sèvis
discurso público diskou piblik reuniones reyinyon yo
discursante oratè Salón del Reino Sal Wayòm
emblemas anblèm yo secretario sekretè
escuela del ministerio del siervo ministerial asistan ministeryèl
lekòl ministè Wayòm nan
Reino superintendente siveyan
escuela del ministerio coordinador del cuerpo de kowòdinatè kolèj ansyen
lekòl ministè teyokratik la
teocrático ancianos yo a
estudio de la Atalaya etid Toudegad la superintendente de siveyan sèvis
estudio bíblico de etid biblik kongregasyon servicio
congregación an tema tèm
Prezantasyon – 6
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
Lòt ide yo
Ki objeksyon ou te tande semèn sa a? Ki jan ou te venk objeksyon an?
¿Qué objecciones escuchaste esta semana? ¿Cómo venciste la objección?
Fè yon chema panse pa w yo pou fè w sonje fason pou simonte objeksyon ou pis renmen an:
16
Leson 6
Tablo pou devlope langaj – 6
Nonmen tout pati rad epi fè yon desen pati sa a.
Escribe el nombre de varias ropas en criollo y dibújelo.
kreyòl desen kreyòl desen
Vokabilè
- 17 -
Leson 7
Leson 7
Règ gramè yo – 4
Ajektif yo / Adjetivos
1. Adjectivos indefinidos
Van antes de los nombres. Los más comunes son:
kèk (alguno/a/os/as); plizyè o divès (varios/as); sèten (cierto/a/os/as); anpil (mucho/a/os/as); nenpòt (aproximativa),
kèlkeswa (cualquier/a); tout (todo/a/os/as); menm (mismo/a/o/as); okenn (ningún/o/a/os/as); lòt (otro/a/os/as); kokenn,
kokennchenn (inmenso/a/os/as); lèzòt (otros/as)
2. Definidos o calificativos
Incluyendo los colores, se ponen generalmente después del nombre que califican.
Eg. Li gen soulye mawon ak yon chemiz krèm. El tiene zapatos marrones y una camisa color crema.
Excepciones
Hay algunas excepciones donde el adjectivo calificativo se pone antes del nombre:
ansyen (antiguo/a); gwo (gran/de); jenn o jèn (joven); lòt (otro/a/os/as); bèl (bello/a); move (malo/a, mal); vye
(usado/a/os/as); vye (indecente); bon (bueno/a); ti, piti (pequeño/a/os/as; diminutivo de ‘cariño’); gran (grande de tamaño,
de importancia o de madurez)
Eg. Ou se yon gran moun. Usted es un gran personaje. (nota: granmoun [adulto])
Ti men ak ti pye bebe a piti anpil! Las manitas y los pies pequeñitos del bebe ¡son
realmente chiquitos!
3. En criollo haitiano, los adjetivos casi nunca se concuerdan con los nombres que califican.
2. Comparación de igualdad
tankou / menm jan ak (tanto ... como)
Pou fè konparezon de egalite. Se coloca tankou o menm jan ak entre las dos cosas a comparar.
Eg. Jezi renmen nou menm jan ak Papa li. Jesús nos ama tanto como su Padre.
Li pale tankou yon òm ki gen otorite. Habla como un hombre que tiene autoridad.
Ti gason an sal menm jan ak yon peny ti dan. El muchacho está tan sucio como un peine de dientes finos.
(Expresión haitiana que significa ‘estar muy sucio/a’)
3. Comparación de inferioridad
pa tankou (no tanto ... como); pa menm jan ak (no está tan); mwens pase (menos ... que)
Eg. Jonas gen mwens enfliyans sou ti frè li a Jonás tiene menos influencia en su hermanito que su
pase papa l. Padre.
Pozisyon Jewova pa menm jan avèk okenn La posición de Jehová no es como la de ningún hombre.
lòt moun.
4. Superlativos
a. pi (más): se usa para marcar la superioridad.
Eg. Jacob pi renmen Rachèl. Jacob ama más a Raquel.
18
Leson 7
d. kokenn / kokennchenn
Se utilizan para engrandecer las personas o cosas.
Eg. Bib la se yon kokenn kado Bondye ban nou. La Biblia es un muy valioso regalo Dios nos da.
Gen yon kokennchenn van deyò a. Hace un viento tremendo afuera.
e. ala
Se emplea al principio de las oraciones para dar énfasis al adjetivo calificativo.
Eg. Ala entelijan timoun sa a entelijan! ¡Que inteligente es este muchacho!
Ala bèl sa ta bèl si ou ta akonpaye m nan ti ¡Que bello sería si pudieras acompañarme en el
fèt la! pasarrato!
Vokabilè
- 19 -
Leson 7
Tablo pou devlope langaj – 7
Chwazi pami mo nan vokabilè pi wo a pou kreye fraz ki gen konparezon ladan yo.
Usando las palabras del vocabulario abajo, construye oraciones con comparaciones.
Egzanp: Bib la pi enpotan lontan pase nènpot lòt liv.
Ekspresyon teyokratik yo – 3
gouvènman jeyografi
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
administración administrasyon Jardín de Edén Jaden Edenn nan
cuestión kesyon Mar de Galilea Lanmè Galile
gobernación gouvènman; dominasyon Monte Sinaí Mòn Sinayi
gobierno gouvènman Monte Sión Mòn Syon
Reino Wayòm Tierra Prometida Latè promiz
Reino de Dios Wayòm Bondye a Río Jordan Rivyè Jouden
soberanía souvrènte Mar Rojo Lanmè Wouj
teocracia universal teyokrasi inivèsel
Prezantasyon – 7
Ekri kèk ekspresyon nou ka sèvi nan priyè nou yo avan oubyen alafen yon etid biblik.
Escribe algunas expresiones que podríamos incluir en nuestras oraciones antes o después de un estudio bíblico (criollo).
Lòt ide yo
Ki objeksyon ou te tande semèn sa a? Ki jan ou te venk objeksyon an?
Fè yon chema panse pa w yo pou fè w sonje fason pou simonte objeksyon ou pis renmen an:
20
Leson 8
Leson 8
Règ gramè – 5
Vèb yo / Los Verbos
Pase resan ak pase definitif / El pasado reciente y el pasado resuelto
1. El pasado reciente no lleva el prefijo te antes del verbo sino que se identifica por un complemento de tiempo
especificando el cuándo del suceso (hoy, ayer, recientemente, etc.). Según el contexto, este tiempo también puede
expresar un futuro cercano.
Eg. Èske nou preche jodi a? ¿Fueron a predicar hoy?
2. El pasado resuelto indica que el suceso tuvo lugar hace mucho tiempo y que no tiene nada que ver con el presente. Se
forma con el prefijo te seguido por el verbo.
Eg. Jonas te ale [o t ale] nan reyinyon yè swa. Jonás fue a la reunión anoche.
Kilè ou te vini lakay mwen? ¿Cuándo viniste a mi casa?
Egzèsis
Mete fraz yo nan pase resan oswa nan pase definitif selon kontèks la.
Escribe las oraciones en el pasado reciente o resuelto.
1. Nou ………… asiste asanble distri nan mwa jiye. 6. Mwen …………gen tan wè sa. (pase definitif)
2. Robert ………… travay sou machin mwen jodi a. 7. Yo ………… etidye ann Ayiti anvan yo te vini.
3. Rita ………… prepare manje pou yo yè. 8. Ki kote ou ………… pèdi sa?
4. Li ………… vini nan peyi sa a gen senk an. 9. Yo ………… kase kay li a lannuit pase.
5. Gen yon ti tan depi Frank ………… pale avè l. 10. Berta, èske ou …………wè Toudegad mwen an?
Vokabilè
- 21 -
Leson 8
Tablo pou devlope langaj – 8
Sèvi avèk vokabilè ki pi wo a pou kreye anpil fraz.
Emplea las palabras del vocabulario para escribir oraciones.
Egzanp: Kisa w genyen? Mwen gen tèt fè mal. Mwen bezwen bwè yon grenn.
Ekspresyon teyokratik yo – 4
istwa istwa
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
a. E.C. anvan epòk nou an para siempre pou toutan
Armagedón Amagedòn paraíso paradi
cielo syèl paraíso espiritual paradi espirityèl
contaminación kontaminasyon presencia prezans
crimen krim profecía pwofesi
cronología kwonoloji Salvador Sovè
destrucción destriksyon señal de los últimos días siy dènye jou yo
E.C. epòk nou an simbólico senbolik
escasez de alimento rate manje sistema de cosas sistèm de chòz
espíritu del mundo espri monn nan terremoto tranblemanntè
guerra lagè tiempo de los gentiles tan janti yo, tan nasyon yo
hambre grangou tiempo del fin tan lafen an
juicio jistis tierra paradisíaca paradi terès
no ser parte del mundo pa fè pati monn nan últimos días dènye jou yo
nueva tierra tè tounèf lavi etènèl, lavi ki pap janm
vida eterna
nuevos cielos syèl tounèf fini an
nuevo sistema nouvo sistèm de chòz
Prezantasyon – 8
Ekri kèk fason pou nou kòmanse etid biblik yo.
Escribe algunas maneras para empezar estudios bíblicos.
Lòt ide yo
Ki sa yo te di semèn sa a ki ka ede w fè yon vizit?
¿Qué se dijo esta semana que puede ayudarle a hacer una revisita?
22
Leson 9
Leson 9
Règ gramè – 6
Vèb yo
ra
1. Fiti a / El futuro (1 parte)
El futuro tiene diferentes formas: cercano, indefinido, con intención, incierto, condicional.
Fiti sèten / futuro seguro: ap + vèb
Indica que la acción tendrá lugar en el futuro seguro.
Eg. Mèkredi nou prale preche ak kongregasyon El miércoles saldremos a predicar con la congregación de
kreyòl la. criollo.
Nan senk minit, reyinyon an pral kòmanse. La reunión empezará en cinco minutos.
Georges prale nan sèvis avè w maten an. Georges irá en el servicio contigo esta mañana.
Eg. M gen pou ale Sen Domeng demen. Estoy planeando ir a Santo Domingo mañana.
Ye se pone siempre al final de la oración y traduce el estado. Se usa tambien con las preguntas empezadas con
ki.
Eg. Ki lè li ye? ¿Qué hora es?
Se pyonye li ye. Es precursor/a.
• Adjetivos calificativos
Eg. Mamoune ansent san li poko marye. Mamoune está embarazada sin estar casada.
Joseph entelijan anpil. Joseph es muy inteligente.
- 23 -
Leson 9
Egzèsis
Mete fraz yo nan fiti sèten an oswa nan fiti endefi a, selon konteks la.
Escribe las oraciones el futuro cercano o en el futuro indefinido.
1) Jewova di li ..................... detwi tout mechan yo. 6) Pita m ..................... etidye avèk Paulin.
2) Nou ..................... wè nan pwochen reyinyon an. 7) Tè a ..................... tounen yon paradi.
3) Altagrace ..................... wè doktè li nan kèk minit. 8) Èske ou ..................... vizite manman w lè w ale Ayiti?
4) Kongregasyon an ..................... nan kongrè nan mwa out. 9) M ..................... vini vizite w lè m gen tan.
5) Èske w sèten li ..................... vini nan randevou a? 10) Y ..................... fè sa yon lè.
Vokabilè
24
Leson 9
Ekspresyon teyokratik yo – 5
lwa e politik lwa e politik
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
acuerdo akò organización de Jehová òganizasyon Jewova
conciencia konsyans pacto alyans
diez mandamientos dis kòmandman persecución pèsekisyon
enfrentarse a los presión de grupo enfliyans moun parèy nou
fè fas ak pwoblèm yo
problemas principios bíblicos prensip biblik yo
gran tribulación gran tribilasyon medikal
justicia lajistis espayòl kreyòl
juicio jijman aborto avòtman, touye yon tibebe
ley mosaica lalwa mozayik alcoholismo pwoblèm alkòl, konn bwè twop
Liga de naciones Sosyete nasyon yo depresión depresyon
mediador medyatè drogas dwòg yo
nacionalismo nasyonalis estrés estrès, tansyon
Naciones unidas òganizasyon nasyonzini sida sida
neutralidad netralite tarjeta medica / kat avi medikal
organización òganizasyon instrucciones previas
organización de Dios òganizasyon Bondye transfusión sanguínea transfizyon san
Prezantasyon – 9
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
Lòt ide yo
Ki objeksyon ou te tande semèn sa a? Ki jan nou te venk objeksyon sa a?
¿Qué objeciones escuchaste esta semana? ¿Cómo venciste la objeción?
- 25 -
Leson 10
Leson 10
Règ gramè – 7
Vèb yo
Egzèsis
Mete fraz yo nan fiti ensèten an oswa nan fiti kondisyonèl la, selon konteks la.
Completa las oraciones en el futuro incierto o condicional según el contexto.
26
Leson 10
Tablo pou devlope langaj – 10
Men kèk pwovèb ayisyen. Ou mèt tradwi yo jan w kapab. Mande etidyan w yo ak frè ak sè w yo sa yo vle di.
Algunos proverbios haitianos. Tradúcelos. Pregunte a sus estudiantes, hermanos o hermanas lo que significan.
pwovèb ayisyen tradiksyon esplikasyon
Koze mande chèz.
Mache chèche pa domi san soupe
Li pale kreyòl tankou rat.
Ravèt pa janm gen rezon devan bèk poul.
Bay piti pa chich.
Bouch manje tout manje, men li pa pale
tout pawòl.
De je kontre, manti kaba.
Se kouto ki konnen sa ki nan kè yanm.
Bat chen an tann mèt li.
Sa Bondye sere pou ou, lavalas pa ka
pote l ale.
Ti grenn fè gwo pyebwa.
Evite miyò (pi bon) pase mande padon.
Bat men ankouraje chen.
De mèt pa gouvènen nan menm lakou.
Men anpil, chay pa lou.
Maladi pa konn vanyan.
Piti piti zwazo fè nich.
Sa je pa wè, kè pa tounen.
Pi bonè se gran maten.
Yon sèl dwèt pa manje kalalou.
Dèyè mòn gen mòn.
Zafè kabrit pa zafè mouton.
Kouri pou lapli, tonbe nan larivyè.
Vokabilè
- 27 -
Leson 10
Ekspresyon teyokratik yo – 6
òganizasyon òganizasyon
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
anuario anyè Sociedad Sosyete
Betel Betèl suscripción abònman
betelita betelit tomo encuadernado volim relye
cancionero liv kantik videocinta vidyokasèt
cántico kantik Sucursal Biwo filyal
casete kasèt
Central mundial Biwo santral mondyal moralite, fanmi
Escuela de entrenamiento Lekòl
ministerial espayòl kreyòl
fòmasyon ministeryèl
Comité de Sucursal Komite filyal la adulterio adiltè
construcción konstriksyon conducta relajada konduit deregle
Cuerpo Gobernante Kolèj santral cónyuge no creyente konjwen ki pa kwayan
departamento de literatura depatman piblikasyon divorcio divòs
¡Despertad! Réveillez-vous! educación edikasyon
diccionario diksyonè entretenimiento divètisman
folleto bwochi fornicación fònikasyon
libro liv homosexualidad omoseksyalite
Nuestro Ministerio del inmoralidad imoralite
Ministè Wayòm nan
Reino malas compañías move frekantasyon
párrafo paragraf matrimonio maryaj
revista peryodik moralidad moralite
Salón del Reino de Sal Wayòm konstriksyon recreación detant
construcción rápida rapid violencia vyolans
Prezantasyon – 10
Ekri kèk kesyon nou ka poze pou nou kòmanse konvèsasyon yo.
Escribe algunas preguntas para entablar conversaciones.
Sa nou te di
Ki kesyon ou te poze semèn sa a pou prepare moun pou yon pwochen vizit?
¿Qué pregunta hiciste esta semana para preparar une revisita?
Fè pwòp chema panse pa w yo pou fè w sonje kesyon enteresan lòt frè te poze yo.
Haz tu propio mapa de ideas para recordarte las preguntas interesantes que tu oístes.
28
Leson 11
Leson 11
Règ gramè – 8
Vèb yo
Kondisyonèl / Condicional
Esta forma expresa cortesía, deseos y/o el resultado de una condición: (Si) + ta + vèb
Eg. Si ou te pyonye pèmànan, ou ta kapab Si fuera precursor/a regular, conducirías más estudios
kondwi plis etid biblik. bíblicos.
Mwen ta ka fè sa si lapli pa tonbe. Lo haría si no estaba lloviendo.
Erik ta renmen ale nan Memoryal la avèk nou. Erik quisiera ir a la Conmemoración con nosotros.
También se puede utilizar la forma: (te + apral) t apral + vèb cuando se expresa algo que pasaría en el sentido de ‘iba’.
Eg. Izayi te predi Babilòn t apral tonbe. Isaías profetizó que Babilonia iba a caer.
Jezi te konnen li t apral fè yon bagay Jesús sabía que él haría algo extraordinario.
estrawòdinè.
Tambien se puede usar (ta + ap) t ap + vèb para dar el sentido de certitud después de una clausula que comienza con
‘si’. A menudo tiene sentido de un condicional pasado.
Eg. Yo t ap gen apwobasyon Jewova si yo te rete Tendrían la aprobación divina si se hubieron mantenido
fidel ak prensip moral li yo. fieles a sus principios morales.
Si se te w menm, ki sa w t ap fè? ¿Si fuera tú que habrías hecho?
Como se puede notar, t ap está más cerca en el tiempo, t apral está más lejos, y t ava está todavía más en el futuro.
- 29 -
Leson 11
Tablo pou devlope langaj – 11
Vokabilè
30
Leson 11
Ekspresyon teyokratik yo – 7
moun moun
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
ángel anj / zanj hermano frè
apóstol apòt Hijo de Dios Pitit Bondye
bondad inmerecida bonte moun pa merite ilustración ilistrasyon
bondad amorosa bonte ki gen lanmou ladann, Israel Izrayèl
lanmou fidèl Israel antiguo Izrayèl nan tan lontan
cabras kabrit Israel espiritual Izrayèl espirityèl
144,000 sankarankatmil Jehová Dios Jewova Dye
cristianos ungidos kretyen wen Jesucristo Jezikri
demonio demon judíos juif yo
discípulo disip justicia lajistis
12 apóstoles douz apòt (yo) lealtad fidelite
esclavo fiel y discreto esklav fidèl ki prevwayan an Mesías Mesi
espíritu santo lespri sen otras ovejas lòt mouton yo
fruto del espíritu fwi lespri a perdón padon
gran muchedumbre gwo foul moun prójimo moun parèy nou, pwochen
hermandad fratènite, frè yo rebaño pequeño ti twoupo
Prezantasyon – 11
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
Sa nou te di
Ki kesyon ou te poze semèn sa a pou prepare moun pou yon pwochen vizit?
Fè yon chema panse w yo pou fè w sonje kesyon lòt frè te pose yo.
- 31 -
Leson 12
Leson 12
Règ gramè – 9
Vèb yo
Egzèsis
Chanje fraz yo nan pase resan an (fin / fini) oswa nan pase kondisyonal la (t apral), selon enstiksyon yo.
Cambia las oraciones en el pasado inmediato (fin / fini) o pasado condicional (t apral) según las instrucciones.
Vokabilè
32
Leson 12
Ekspresyon teyokratik yo – 8
relasyon nou avèk Bondye relasyon nou avèk Bondye
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
amen amèn obediencia obeyisans
arrepentirse repanti oferta òf
arrepentimiento repantans oración lapriyè; priyè
bautismo batèm Padrenuestro Nòtrepè; priyè Seyè a
bendición benediksyon precursor pyonye
buenas nuevas bon nouvèl la precursor auxiliar pyonye ogzilyè
casa en casa kay an kay precursor regular pyonye pèmànan
conocimiento exacto konesans egzak predicación en las calles preche nan lari
dedicación vwe tèt (nou) bay predicación informal predikasyon enfòmèl
devoción piadosa atachman pou Bondye predicar preche
disciplina disiplin presentación prezantasyon
estudiante de la Biblia etidyan Bib la publicador pwoklamatè
estudio etid publicador no bautizado pwoklamatè ki poko batize
estudio bíblico etid Bib la puerta en puerta pòt an pòt
estudio de familia etid fanmi relación con Dios relasyon avèk Bondye
estudio personal etid pèsonèl reunión para el servicio reyinyon pou soti
fidelidad fidelite predikasyon
informe rapò revisita nouvèl vizit
inmundicia salte; konduit ki pa pwòp servicio de tiempo sèvis aplentan
completo
integridad entegrite
servicio del campo predikasyon
jefatura otorite
siervo sèvitè
justo jis
sujeción soumisyon
literatura literati
territorio teritwa
ministerio ministè
Testigo de Jehová Temwen Jewova
ministro minis
testimonio temwayaj
misionero misyonè
Prezantasyon – 12
Ekri kèk ekspresyon nou ka sèvi nan priyè nou yo avan oubyen alafen reyinyon yo.
Escribe algunas expresiones que podríamos incluir en nuestras oraciones antes o después de las reuniones (criollo).
Sa yo te di
Ki kesyon etidyan nou an te poze nan dènye visit? Ki repons w ap prepare pou li?
- 33 -
Leson 13
Leson 13
Règ gramè – 10
Vèb yo
Negasyon an / La negación
(pa + te) pa t + vèb Eg. Abraram pa t sakrifye Izarak toutbonvre. (Abraham no sacrificó Isaac de veras.)
pa + pral(e) + vèb Eg. Nou pa prale nan kanaval. (No iremos en el Carnaval.)
(pa + ap) pap + vèb Eg. Li pap vini si li pa touche. (No vendrá a menos que cobre.)
pa + ta + verbo Eg. Si ou pa ta vini, mwen ta ale. (Si tu no hubieras venido, yo hubiera ido.)
2. ka + pa + verbo: En el caso de la negación del futuro incierto, pa va inmediatamente antes del verbo.
Eg. Mwen ka pa ale nan reyinyon an paske mwen malad.
(Es probable que no voy a ir a la reunion porque estoy enfermo.)
5. Nanpwen (no hay) Eg. Nanpwen luil pou fè manje. (No hay aceite para cocinar.)
Egzèsis
Chanje tout fraz negatif an fraz afimatif e tout fraz ki afimatif an fraz negatif.
Cambia las oraciones en la forma negativa o afirmativa.
1. Peterson t ap mache depi lakay li jis nan Sal Wayòm nan. ..........................................................................................................
2. Yoland pap bay diskou li a semèn sa a. .......................................................................................................................................
3. Medikaman sa yo pral ede w geri. ................................................................................................................................................
4. Yo ta ka fè pi byen. ......................................................................................................................................................................
5. Lapli ap tonbe. ..............................................................................................................................................................................
6. Pòl pat egzòte kretyen nan Korent yo. .........................................................................................................................................
7. Dariyis pa fè Dànyèl vin yon gwo chèf nan wayòm li a. ................................................................................................................
8. Gen moun ki te fè Golyat pè.(nadie). ...........................................................................................................................................
9. Gen anpil frèz ann Ayiti. (nunca). .................................................................................................................................................
10. Izrayelit yo plenyen poutèt gen dlo nan dezè a. (no hay). ..........................................................................................................
34
Leson 13
Ekspresyon teyokratik yo – 9
relijyon relijyon
espayòl kreyòl espayòl kreyòl
adoración verdadera vrè adorasyon hades adès
alma nanm inmortalidad imòtalite
Babilonia la Grande Gran Babilòn nan madero de tormento poto soufrans
Biblia Bib, Labib, Bib la Palabra de Dios Pawòl Bondye a
capítulo chapit Pascua Pak
clero klèje Pentecostés Pannkòt
creación kreyasyon religión relijyon
Creador Kreyatè religión falsa fò relijyon
cristiandad kretyènte Sábado saba
cristianismo krisyanis sacerdocio pretriz
cristiano kretyen sacerdote prèt
diluvio delij Seol cheyòl
escritura ekriti sepulcro común de la
tonm ki la pou tout moun
Escrituras Griegas humanidad
Ekriti grèk kretyèn yo
Cristianas servicio sagrado sèvis sakre
Escrituras Hebreas Ekriti ann ebre yo texto tèks
espiritismo espiritis texto diario tèks pou jounen an
evolución evolisyon verdad verite a
fariseo farizyen versículo vèsè
- 35 -
Leson 13
Prezantasyon – 13
Ekri kèk kesyon ki ka ede nou touche kè etidyan yo.
Escribe algunas preguntas que pueden ayudarnos a tocar el corazón de nuestros estudiantes.
Sa nou te di
Ki kesyon ou te poze semèn sa a pou prepare moun pou yon pwochen vizit?
Dikte – 1
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
36
Leson 14
Leson 14
Règ gramè – 11
Vèb yo
Algunos verbos marcan un tiempo o una acción precisos:
2. soti / sot (acabar de): soti se dice sot delante de un verbo y precisa una acción reciente.
Eg. Mwen sot dejene talè a la a. Acabé de desayunarme ahora mismo.
3. fèk (acabar de): delante de un verbo, fèk precisa una acción reciente.
Eg. Mwen fèk fin benyen. Cheve m poko sèch. Acabo de bañarme, mis cabellos no se han secado
todavía.
Egzèsis
Sèvi ak fè, fèk ak fèt pou chanje fraz sa yo nan pase resan.
Utiliza fè, fèk y fèt para cambiar las siguientes frases.
Eg. Moun yo travay lakay mwen. Moun sa yo fèk travay lakay mwen.
Moun sa yo fèk fè travay lakay mwen. Travay lakay mwen fèk fèt.
1. Te gen yon kokenn privilèj yo te ba li. .........................................................................................................................................
2.
3.
4.
5.
- 37 -
Leson 14
Vokabilè
Devlope langaj – 14
Konplete fraz nan kantik la avèk mo ki manke yo (kraze, preche, konprann, misyon, genyen, aji, gen, dwe, nou).
Dikte – 2
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la sou yon fèy apa. Pwofesè pral ranmase tout fèy yo pou fè koreksyon yo.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
38
Leson 15
Leson 15
Règ gramè – 12
Vwa pasif / Voz pasiva
Los hablantes de criollo prefieren usar la voz activa. El sujeto va primero y ejerce la acción del verbo.
La forma pasiva con el verbo “ser” seguido por el participio pasado no existe en criollo.
Por ejemplo, “Toda Escritura es inspirada por Dios” sería “Dios inspiró toda Escritura”. En criollo seria: “Tout sa ki nan
Ekriti yo se Bondye ki enspire yo.
Para hablar de algo en un sentido general, se utiliza yo. La persona responsable para la acción no es indicada
directamente. El sujeto es reemplazado por yo. Por ejemplo, en vez de decir, “Jewova te chwazi Jezi kou wa.” podemos
decir, “Jezi, sila yo te chwazi kou wa.” Es parecido al español cuando se usa la tercera persona plural de manera
impersonal o la tercera persona singular en la forma reflexiva.
Eg. Yon ranson se pri yo peye pou libere yon Un rescate es el precio que se paga para recuperar una
moun. cosa.
Yo te anonse Jezi t ava vini depi tan lontan. Anunciaron la venida de Jesús desde hace mucho
tiempo.
Egzèsis
a) Chèche nan referans yo bay nan liv Anseye a pou jwenn plis egzanp vwa pasif yo. Ekri yo bò kote dwat.
Escriba a la derecha otros ejemplos de voz pasiva según las referencias del libro ¿Que enseña?
Paj 38
Paj 49, para. 7
Paj 41, nòt anba paj
b) Tradwi epi chanje tout fraz ki sou vwa pasif pou yo aktif.
Traduzca al criollo las siguientes frases en la forma pasiva a la forma activa.
1. Robaron su carro anoche. ..........................................................................................................................................................
- 39 -
Leson 15
Vokabilè
Prezantasyon – 14
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
Dikte – 3
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
40
Leson 16
Leson 16
Règ gramè – 13
Vèb yo
Enperatif yo (dezyèm pati) / La forma imperativa (2da parte)
1. fòk o fò: marca una obligación y se coloca, generalmente, al principio.
Eg. Fòk li ale kapital la si l vle jwenn viza. Tiene que irse a la capital si quiere conseguir su visa.
Egzèsis
a. Ekri chak fraz avèk ‘fòk’, ‘dwe’ epi ‘se pou’.
1. Nou ka vizite filiyal la lè nou nan kapital. ....................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................................................
5. Mekanisyen ki te travay sou machin mwen an, li bon. Se frè mwen, Wilmi. ...............................................................................
....................................................................................................................................................................................................
c) Chanje fraz yo yon fason pou mete plis aksan sou vèb oswa sou ajektif.
6. Esperans nou an bèl. ..................................................................................................................................................................
- 41 -
Leson 16
Jeyografi ayisyen
42
Leson 16
Chèche repons ak kesyon sa yo nan kat jeyografi Ayiti. Ekri fraz ki konplè.
1. Konbyen lanmè ki genyen toutotou Ayiti? Nonmen yo: ..............................................................................................................
Vokabilè
kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl
bèlte tablo brannen
grate inite sèk
bè sanble take
jaden flè distans
pawòl jij foto
paj mitan posib
fòm won voye
tou prèt sèlman
itilize janti plant
ide sèvitè gendelè
fil gwosi payen
domaj rale charye
basen mouye atansyon
Dikte – 4
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
- 43 -
Leson 16
Kilti ayisyen—Enfòmasyon ki ka itil nou nan chan kreyòl la
Pratik espiritis ak maji domine lavi de milyon moun memsi yo asiste nan yon legliz kèlkonk. Li bon pou nou mete anpil
aksan sou chapit sis ak dis nan liv Anseye a. Nou pral jwenn nan ministè nou a anpil ki pral vle etidye. Yo pa vle di ‘Non’ a
Bondye mensi y ap pratike espiritis. Poutèt sa, l ap trèzenpotan pou nou lapriyè ni pou nou menm jwenn pwoteksyon Jewova a,
ni pou ede etidyan nou yo.
Ayisyen renmen mizik pa yo (konpas), yo renmen jwe futbòl, e yo renmen lòt jwèt tou (zo). Mache a fè pati lavi sosyal
ayisyen—se pa sèlman yon kote y al achte oubyen y al vann. Yo santi yo byen lè nou konnen yon tikal nan jeografi yo a tankou
ki kote kèk vil ak kèk bouk ye. Se peyi pa yo e nou ka respekte sa.
Depi lontan gen yon lit ki fèt nan sosyete ayisyen pou moun aksepte lang kreyòl la kòm yon lang toutbon. Men nan denye
diz ane yo anpil travay t ap fèt pou bay lang pèp la valè, e pou anseye lang nan nan lekòl. Lè yon moun eseye pale lang pa yo,
sitou yon moun dominiken, sa gen yon gwo efè pozitif, e sa bay yo kè kontan. Yo trè konsyan pwòblèm prejije, menm antre yo
menm, pou klas sosyal, pou koulè po, pou kiyès nan yo ki pale plis fransè. Se sa k fè, lè nou preche se pou nou teni kont tout
moun ki la, e pou nou pa inyore pyès moun.
Enfòmasyon ki vin aprè a ka itil moun k ap preche ayisyen yo (li evidan bagay sipèstisyon yo ak bagay ògèy yo pa aplikab
lè nou boule ak kretyen parèy nou yo):
• Lè nou pale ak fi ki gen gwo vant, pa manyen vant li • Lè gen yon gwoup moun, toujou gen youn ki
epi pa mande l sou dat akouchman an. Anpil moun reprezante yo kom lidè. Si moun sa a enterese, tout
panse se malchans w ap atire si w fè sa. lòt yo ka vle koute tou.
• Se pi bon pou nou pa manyen ti moun piti oswa pou • Lè yon moun malad, y ap tann pou moun vini vizite
nou pa ba yo konpliman jiskaske nou konnen atitid yo. Pa manke vizite etidyan nou yo lè yo malad. Si
paran yo. Gen moun ki kwè malè ka rive si ou fè sa. nou pa ale wè yo, yo ka vin ofanse. Lè youn nan
• Eksperyans: Ann Ayiti, yon frè ki te soti yon lòt peyi manm fanmi yo mouri, prezans nou trezenpòtan pou
te fè yon tifi yon konpliman. Tifi sa a te vin malad. yo.
Moun nan zòn nan te mete maladi a sou kont • Moun pwovens pa panse menm jan ak moun ki soti
konpliman frè te bay la epi yo te vle lenche l (bat li). vil yo, sitou moun zòn Pòtoprens. Lè nou sèvi ak
• Li fasil pou nou jwenn etidyan ki vle jwenn avantaj ilistrasyon kabrit yo, sa ka pa fonksyone ak moun vil
materyèl poutèt se konsa legliz pa yo fonksyone. Sa yo. Si nou pale ilistrasyon teknoloji a, sa ka initil pou
ki plis enpotan pou nou se pou nou ede yo pran moun pwovens yo. Zafè kabrit pa zafè mouton. (be-
swen pwop tèt yo ak ansèyman biblik. FR leson 45, ak 46 yo)
• Ayisyen pa renmen lè nou inyore yo. Nou bezwen fè • Gen kèk moun ki pa vle kite nou pale avèk yo oswa
ka yo, menm si se pa avèk yo n ap pale. Li ta bon ki renka pou yo reaji nan pwemye fwa, dezyèm fwa,
pou nou toujou salye yo oswa pou nou ba tout moun ata twazyèm fwa n ap pale avèk yo. Se yon kalite
menm atansyon. Yo sansib ak sa ki ka sanble yon ògèy ki vle pou yo pa montre yo trop fasil. Men sa pa
prejije (eg. youn resevwa yon feyè epi lòt pa jwenn vle di yo pa enterese.
youn). Li pi bon pou nou asire nou genyen ase feyè • Gen kèk moun ki pa vle gade yon etranje nan je l. Y
pou chak moun nan gwoup la. ap gade bo kote depreferans. Sa pa vle di li pa
• Sè yo pa dwe ensiste si yo gen enpresyon yo pa vle respekte nou men pito se yon fason pou yo montre
vann yo oswa si yo pa vle pale avè yo. Sa kapab w respè.
yon sipèstisyon ki vle pou se pa yon fi ki achte nan • Toujou ede etidyan an fè diferans ant sa ki vre ak sa
men yo an premye jounen sa a. ki fo avèk franchiz, toutpandan ou respekte diyite l.
• Kwayans sou loua oubyen mistè a (yon espri • Lè n ap anseye, byen sèvi ak egzanp, imaj, ak
mechan moun yo konn adore) se baze sou kwayans pwovèb pou ede etidyan yo wè pi klè.
moun ki mouri yo ka enfliyanse moun ki vivan yo, kit • Pou nou pa jenen yon moun, olye pou nou poze l
se pou byen kit se pou mal. Y ap bay manje ak bwe kesyon ‘si l konn li’, li pi bon pito mande l pou l li pou
pou loua yo pou yo ta proteje tout sa yo posede yo nou yon vèsè oswa yon fraz. Konsa n ap konnen si l
ak tout fanmi yo. konn li oubyen si l pa konn lèt yo.
• Gen moun ki kwè kloure yon fèy lalwa sou tèt pòt • Teni kont nivo konpreyansyon etidyan yo pou nou
kay yo ka pwoteje yo anba maladi yo. Yon lòt sèvi ak mo ki pi senp ak moun ki pa t fè gwo klas.
sipèstisyon fè yo mete yon dan chen sou kou timoun Eg. pou 'ezite’ nou mèt di ‘rete nan pa ka deside’.
piti pou dan pitit yo ka pouse dwat. Moun yo konn
sèvi ak plizyè fetich oswa gad.
Pòl te di li te vin ‘ tout bagay pou tout kalite moun. ’ (1 Kor 9:19-23) Sandout ou pral aprann lòt bagay ki pral itil pou ministè
ou a. Toutfwa, nou espere ti pwen sa yo ka ede w imite egzanp Pòl lè w preche ayisyen yo pou yo pa gen rezon pou yo pa
tande nou lè n ap preche.
Lòt obsèvasyon yo
Ekri lòt pwen ou aprann ki ka ede ou boule byen ak ayisyen yo.
44
Leson 17
Leson 17
2.
3.
4.
5.
Lekti presi – 1
Ekri mo ou pa konn pwononse byen. Chèche konnen pwononsyasyon an epi repete l. Lè w ka li l byen, mete yon √.
Vokabilè
- 45 -
Leson 17
Eksperyans – 1
Ekri eksperyans pa w.
Pran nòt sou eksperyans lòt moun bay. Souliye chak mo ou pa konprann.
Dikte – 5
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
Prezantasyon – 15
Ekri yon prezantasyon pou soti nan predikasyon.
46
Leson 18
Leson 18
..........................................................................................................................................................................................................
Mande lòt elèv yo kesyon pa yo a. Ekri mo yo pa byen pwononse.
non kesyon mo yo pa byen pwononse
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Lekti presi – 2
Ekri mo ou pa konn pwononse byen. Chèche konnen pwononsyasyon an epi repete l. Lè w ka li l byen, mete yon √.
- 47 -
Leson 18
Vokabilè
Dikte – 6
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
Prezantasyon – 16
Kòman nou ka mete fen nan yon diskisyon avèk jantiyès?
¿Cómo podemos terminar una discusión polémica con cortesía?
48
Leson 19
Leson 19
Lekti presi – 3
Ekri mo ou pa konn pwononse byen. Chèche konnen pwononsyasyon an epi repete l. Lè w ka li l byen, mete yon √.
2.
3.
4.
Vokabilè
- 49 -
Leson 19
Eksperyans – 2
Ekri eksperyans pa w.
Pran nòt sou eksperyans lòt moun bay. Souliye chak mo ou pa konprann.
Dikte – 7
Ekri mo pou mo sa yo dikte w la.
Esplikasyon
Ekri mo ou pa konprann (chèche definisyon) oubyen mo w pa konn pwononse byen.
Prezantasyon – 17
Ki sa nou ka fè pou evite antre nan yon diskisyon?
¿Qué podemos hacer para evitar una discusión polémica?
50
Leson 20
Leson 20
Kesyon:
Vèsè:
Konklizyon:
Ann aprann
Ekri prezantasyon lòt elèv yo nan fòm ti pwen.
Entwodiksyon:
Kesyon:
Vèsè:
Konklizyon:
Entwodiksyon:
Kesyon:
Vèsè:
Konklizyon:
Entwodiksyon:
Kesyon:
Vèsè:
Konklizyon:
Entwodiksyon:
Kesyon:
Vèsè:
Konklizyon:
Evalyasyon pwogrè w
Li posib pou pwofesè a ba w yon evalyasyon ekri pou ede w wè pwogrè pa w.
Pou ou ka kontinye bèl pwogrè nan lang kreyòl ayisyen, n ap sijere w koumanse chak jou avèk lekti tèks pou jounen an
awotvwa. Epitou, li enpòtan pou w kondui etid biblik an kreyòl. Mande etidyan w yo pou yo ede w, korije w, ba w sijesyon, epi
konseye w sou fason w ap pale kreyòl. Si ou potko fè sa, enskri tèt ou nan Lekòl ministè teyokratik la. Prepare byen chak
patisipasyon. Eseye bay prezantasyon yo san ou pa li yon tèks prepare alavans, oswa san ou pa resite yon tèks ou konnen
pakè. Ou ka swiv yon ti plan depreferans.
Komantè w ap bay nan reyinyon yo ap ede w òganize panse w yo nan lang kreyòl ayisyen toutpandan w ap ankouraje lòt moun
k ap asiste nan reyinyon yo. Pran yon ti tan pou ou itilize tout mwayen kominikasyon ki egziste kote ou kapab koute bonjan
kreyòl. Chak semèn vizite youn nan fanmi Ayisyen nan kongregasyon pa w. Pa kite yo pale avè w an espayòl, men fè yo pale
kreyòl depreferans, e ou menm tou, fè menm jan an.
Nou ta renmen di w jis nan ki pwen travay ou pandan kou sa a ankouraje nou. Se pou kou sa a ede w lè w al « preche bon
nouvèl Wayòm nan ». Nou swete pou Gran Dye nou an, Jewova, beni tout efò w ap fè pou etann ministè w nan teritwa kreyòl!
Bon siksè!
- 51 -
Apendis / Apéndice
Apendis / Apéndice
Vèb prensipal yo
- 55 -
Apendis / Apéndice
espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl
entre pami final fen hablar pale joven jèn
enviar voye finca fèm hacer fè juez jij
error erè fingir pretann halar rale jugar jwe
es se fino / delgado mens hasta ata juguete jwèt
escalera nechèl firmar siyen hasta jis / jiska juntos ansanm
escoger chwazi firme fèm hembra femèl justificar jistifye
escribir ekri físico fizik hendido fele labio po bouch / lèv
escritorio biwo flecha flèch herido blese lado bò
escritura ekriti flor flè hermana sè lado kote
escuchar koute fondo fon hermano frè ladrillo brik
escuela lekòl forma fòm hervir bouyi ladron vòlè
eso sa fósforo alimèt hierba zèb lana lèn / lenn
espacio espas foto foto hierro fè lanza lans
espacio plas freno fren hilo fil lápiz de carbón kreyon
espalda do fresa frèz historia istwa largo long
especial espesyal frío frèt hoja fèy lastima domaj
espejo glas frió fredi hoja (papel) fèy (papye) lata fè blan
esperanza espwa / lespwa frotar fwote hombre lòm látigo fwèt
esperar tann fruta fwi hora lè / è / zè lavar lave
esponja eponj fuego dife hormiga foumi lazo pyèj / pèlen
esposa madanm fuerte fò hospital lopital leche lèt
estación estasyon fuerza fòs hoy jodi a lectura lekti
estado eta fumar fimen hoyo twou lejos lwen
estanque; barreño basen funda sache huella tras lengua lang
estante etajè futuro fiti hueso zo lenguaje langaj
este ès / lès gancho kwòk huevo ze lento lan
estomago lestomak garganta gòj huir fwi levantar leve
estornudar etènye gastar gaspiye idea ide / lide levantarse kanpe
estrecha jennen gato chat iglesia legliz ley lwa / lalwa
estrella etwal gaveta tiwa igual egal libre lib
estructura estrikti general jeneral igualito egal ego libro liv
estufa recho gerente jeran iluminar klere límite limit
etapa etap girar tounen importante enpòtan limpiar netwaye
examen egzamen gobierno gouvènman imprimir enprime limpio pwòp
examen tès goma kawòtchou impuesto enpo / taks lino len
existencia egzistans grasa gra industria endistri líquido likid
experiencia eksperyans gota gout inicuo mechan lisiado kokobe
explosión eksplozyon gotear degoute inscribir enskri liso lis
explotar eksploze gozo lajwa inspeccionar enspekte lista lis
extraño etranj / dwòl grado degre inspector enspektè listo pare
fácil fasil grande gran instrumento enstriman listo; dispuesto prè
falda jip gratis gratis interesar enterese prèt pou / pare
listo para
fallar manke gripe grip invierno livè pou
falso fo gris gri ir ale llama flanm
falta fòt grueso epè isla zile llave kle
familia fanmi grupo gwoup izquierda gòch llegar rive
fe lafwa guante gan jabón savon lleno plen
felicidad bonè guerra lagè jamás jamè llevar mennen ale
feliz ere guía gid jardín jaden llevar pote
fiesta fèt gusano vè jarro po llorar kriye
fijo fiks gusto gou jefe chèf lluvia lapli
56
Apendis / Apéndice
espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl
lo que atrae atirans mismo menm nuevo nouvo / tounèf parto akouchman
luchar boule mojado mouye nuez; negro nwa pasado pase
luna lalin mono makak número nimewo paso pa
luz limyè montaña mòn / montay o oswa / oubyen pata pat
madera bwa morder mòde obedecer obeyi patada koutpye
maleta malèt morir mouri observación obsèvasyon pausa pòz
maleta valiz motor motè odiar rayi paz pè / lapè
malo mal mover bouje odio rayisman / lahèn pecho pwatrin
malo move mover deplase oeste lwès pedacito timoso
mamá manman movimiento mouvman oferta òf pedazo moso
mañana demen muchachita tifi oír tande pedir mande
mañana maten muchachito tigason ojo je pegar kole
mano men mucho anpil poco estricto vag peinar penyen
manso dou mudo bèbè olla mamit peine peny
manta kouvèti muerte lanmò olor odè pelear batay
mantener; agarrar kenbe muerto mò olvidar bliye peligro danje
mantequilla bè mujer fanm operación operasyon pena lapenn
manzana pòm músculo mis opinión opinyon pendiente pant
mar lanmè música mizik orden kòmann / lòd pensamiento panse
marca mak muy trè oreja zòrèy pequeño piti
marco kad nacer fèt organización òganizasyon pequeño ti
marrón mawon nacimiento nesans oro lò perdida pèt
martillo mato nación nasyon oscuridad fènwa perdido pèdi
mas plis nadar naje otra vez ankò pero men
mas alto pi wo naranja zoranj otro lòt perro chen
más que plis pase nariz nen otro lado lòt bò persona moun
más que pi pase natural natirèl otro momento yon lòt fwa persona mala vye moun
masa mas navegar navige oveja mouton perspicacia klèvwayans
material materyèl necesario nesesè pagano payen peso pwa
media chosèt necesidad bezwen pagar peye pez pwason
medical medikal negocio biznis página paj pie pye
medicamento medikaman niebla bouya pago peman / pèy piel po
médico doktè nieve nèj país; zona peyi pierna janm
medida mezi hija pitit fi pala pèl pintar pentire
medio mwayen ningún okenn palabra mo pintura penti
mejía jou hijo pitit gason palabra pawòl pipa pip
memoria memwa nivel nivo palabra fea vye pawòl piso etaj
menos mwens no pa (negasyon) palacio palè piso planche
mente, espíritu lespri no non pan pen placer plezi
mercado mache no hay nanpwen pantalón pantalon plana plat
mermelada jele noche aswè papá papa planta plant
mes mwa noche nuit / nwit papel papye plantar plante
mesa tab noche swa paquete sache / pakèt plata ajan
meta objektif nombre non para pou plato asyèt
metal metal normal nòmal paragua parapli pluma, lapicero plim
mezclar melanje / mele norte nò paralelo paralèl pobre malere
miel siro myèl nosotros mismos nou menm parar kanpe pobre pòv
militar militè nota nòt parece sanble poco (un) tijan
minuto minit noticia nouvèl yo pared mi poder kapab / kab / ka
mío pa m / mwen nube nyaj parir akouche poder pouvwa
mirar gade nudo ne parte pati política politik
- 57 -
Apendis / Apéndice
espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl
polvo poud / pousyè químico chimik saber; conocer konnen simiente semans
poner mete rabo ke sabio saj simple senp
ponerse de pie kanpe raíz rasin sacar brillo sire sistema sistèm
poquito tikal / tikras rama branch sacudido brannen / sekwe sobrante rès
por pa rápido rapid sacudir sekwe / souke sobre sou
por favor tanpri / souple rápido vit sal sèl sociedad sosyete
por qué poukisa ratón rat salir soti soga fisèl / kòd
porcentaje pousantaj raya pli salud sante sol solèy
porque poutèt / paske rayo / haz reyon salvaje sovaj solamente sèlman
portero pòtè razón rezon salvar sove solar tè
posible posib reacción reyaksyon sanar geri solicitud demann
posición pozisyon realidad reyalite sangre san sólido solid
potestad pisans rebajar glise sano y salvo sennesòf sombra lonbray
precio pri recibir resevwa sea swa sombrero chapo
predecir predi recibo resi sea swa / kit sonido son
predicar preche reclamar revandike secar seche sonrisa souri
pregunta kesyon recompensa rekonpans seco sèch / sèk sopa soup
prendas bijou reconfortar rekonfòte secretario sekretè soplar soufle, vante
presente prezan recordar sonje secreto sekrè soplo souf
presionar peze red filè seda swa soporte sipò
primavera prentan regalo kado seguir kontinye sorprendido sezi
primero premye regla règ segundo dezyèm sorpresa sipriz
primo, prima kouzen / kouzin regular regilyè segundo segonn suave lis / swa
privado prive reír ri seguro asirans sucio sal
probable pwobab relación relasyon seguro sèten suficiente ase
problema pwoblèm religión relijyon selección seleksyon sufrir soufri
producir pwodwi reparar ranje sellar sele sugestión sijesyon
productivo pwodiktif representante reprezantan sello so sumar adisyone
profundo pwofon resolver rezoud semana semèn sur sid
propiedad pwopriyete respeto respè sembrar simen / simaye sustancia sibstans
propósito objektif respirar respire semilla grenn tablero; pizarra tablo
protestar pwoteste responsable responsab señal siy tacto tak
provecho pwofi respuesta repons seno tete tal vez gendwa
próximo pwochen reunión reyinyon señor mesye tal vez petèt
publicidad piblisite reunir reyini señora madanm también tou
público piblik reventar pete señorita madmwazèl tapa bouchon
puede mèt rico rich sentarse chita tarde swa / apremidi
puente pon rió rivyè / larivyè sentido sans techo tèt kay / do kay
puerco kochon ritmo ritm sentimiento santiman tela twal
puerta pòt robar vòlè sentir regrèt temor lakrentif
puerto pò roca wòch separar separe temor pè
pulgar pous rodilla jenou serie seri temperatura tanperati
puño pwen (men) rojo wouj serio serye temprano bonè
punto pwent rol; papel wol serpiente sèpan tendencia tandans
punto de vista pwennvi rollo woulo sexo seks tenedor fouchèt
qué ki sa romper kase si si tener gen / genyen
quedar rete ropa rad si wi teoría teyori
quemar boule rueda wou siervo sèvitè terreno teren
querer vle ruido bwi silenciar; ¡silencio! fè silans tibia tyèd
queso fwomaj ruta wout silencio silans ticket tikè
quién kiyès / kilès sabana dra silla chèz tiempo tan
58
Apendis / Apéndice
espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl
tienda magazen transporte transpò vaca vach vergüenza wont
tierra tè / latè trastes vesèl vaciar vide versículo vèsè
tijera sizo tratar de eseye vació vid vestido wòb
tinta lank tren tren valor valè vestir abiye
tiza lakrè triste tris vanagloria vante viaje vwayaj
tocar touche triturar krabinen vapor vapè vicio vis
todo tout truco trik vaso vè viejo vye / ansyen
tomar bwè trueno loray / tonnè vaso de plástico kèp viento van
tomar pran tu ou / w vela balèn viento vante
tonto sòt último dènye vela vwal viento abanico vante
torcer tòde un solo yon grenn vender vann vino diven
tos tous una bola woulib veneno pwazon violento vyolan
trabajo, trabajar travay uñas zong venir vini vivir viv
traer mennen unidad inite ventana fenèt voz vwa
traer mennen vini unido inite ver wè vuelo vòl
tranquilidad trankilite uno yon / youn verano ete yo mwen
tranquilo trankil unos cuantos bann verdad verite / vre yola kannòt
transparente klè uso itilizasyon verdadero vre zapato soulye
transportar charye utilizar itilize verde vèt zona zòn
chapo sombrero dezyèm segundo enpo / taks impuesto fèt fiesta / nacer
chat gato dife fuego enprime imprimir fèy (papye) hoja (papel)
cheval / chwal caballo distribisyon distribución ere feliz fisèl / kòd soga
dènye último egal ego igualito fè blan lata gen / genyen tener
60
Apendis / Apéndice
kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl
gendwa tal vez jwe jugar kòl corbata kòz / akòz a causa
geri curar jwenn encontrar kole pegar koze charlar
gid guía jwèt juguete kòman cómo krabinen triturar
gildiv destilería jwi disfrutar kòmann / lòd orden kraze aplastar / romper
glas espejo kabann cama kòmanse empezar kredi crédito
glise rebajar kabare bandeja komès comercio kreyon lápiz de carbón
gòch izquierda kabrit chivo komite comité krim crimen
gòj garganta kabwèt / charyo coche kòn cuerno kriye llorar
gou gusto kad marco kondisyon condición kriyèl cruel
goumen batallar kadna candado kondui conducir kui / po cuero, piel
gout gota kado regalo konduit conducta kuiv / kwiv cobre
gouvènman gobierno kalite cualidad konesans conocimiento kwayans creencia
gra gordo kamera cámara de foto konkirans competencia kwaze cruzar
gran grande kannòt yola konnen saber; conocer kwochi doblado
grate comezón; rasgar kanpe levantarse konparezon comparación kwòk gancho
gratis gratis kanpe parar konpayi compañero kwoke enganchado
grenn semilla kanpe ponerse de pie konplèt completo laba allá
gri gris kantik cántico konplete completar ladan en
grip gripe kapab / kab / ka poder konplike complicar lafwa fe
gwoup grupo kare cuadrado konpòtman comportamiento lagè guerra
hèn / lahèn odio kase romper konsa así laj amplio
hinghang disputa kat carta, mapa konsekans consecuencia lajan dinero
ide; lide idea kawòtchou goma konsènan concerniente lajwa gozo
ijans emergencia kay / lakay casa; hogar konsèy consejo lakrè tiza
inite unidad ke rabo kont contra lakrentif temor
inite unido kè corazón kont cuento lalin luna
isit aquí kèk alguno kontan contento lame ejército
istwa historia mantener/ konte contar lan lento
kenbe
itilizasyon uso agarrar kontinye seguir lang lengua
itilize utilizar kèp vaso de plástico kontwòl control langaj lenguaje
jaden jardín kesyon pregunta konvèti convertir lank ancla
janbe atravesar ki jan cómo kopi copia lank tinta
janm pierna ki kote dónde kopye copiar lanmè mar
janm / jamè jamás ki sa qué kòsaj blusa lanmò muerte
janti amable kilè cuándo kote cerca de lans lanza
je ojo kite dejar kote lado lanse echarse
jele mermelada kiyè cuchara koton algodón lapenn pena
jèn ayuno kiyès / kilès quién kou cuello lapli lluvia
jèn joven klase clasificar koub curva lave lavar
jeneral general kle llave koulè color lè aire
jenou rodilla klè claro kounye a ahora lè / è / zè hora
jeran gerente klè transparente koupe cortar legliz iglesia
jij juez klere iluminar kouran corriente lekòl escuela
jile chaleco klèvwayans perspicacia kouri correr lekontrè contrario
jip falda klòch campana kousen cojín lekti lectura
jis / jiska hasta kò cuerpo kout corto len lino
jistifye justificar kòb dinero koute escuchar lèn / lenn lana
jodi a hoy kochon puerco kouto cuchillo lespri mente, espíritu
jòn amarillo kòd cuerda koutpye patada lestomak estomago
jou día kokobe lisiado kouvèti manta lèt carta
jou mejía kokoye cocotero kouzen / kouzin primo, prima lèt leche
- 61 -
Apendis / Apéndice
kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl
leton bronce (latón) maten mañana nanpwen no hay pansman curita
lèv / po bouch labio materyèl material nasyon nación pant pendiente
leve levantar mato martillo natirèl natural pantalon pantalón
li él ,ella, leer mawon marrón navige navegar pànye cesta
lib libre mechan inicuo ne nudo papa papá
likid líquido medikal medical nechèl escalera papye papel
limen encender medikaman medicamento nèj nieve paralèl paralelo
limit límite medsen médico nen nariz parapli paragua
limyè luz melanje / mele mezclar nenpòt cualquiera pare listo
lis liso memwa memoria nesans nacimiento parèt aparecer
lis lista men mano nesesè necesario pase pasado
lis / swa suave men pero netwaye limpiar pat pata
liv libro menm mismo nimewo número patat batata
livè invierno mennen traer nivo altura pati parte
lò oro mennen ale llevar nò norte pawòl palabra
lòm hombre mennen vini traer nòmal normal payen pagano
lonbray sombra mens fino / delgado non no pè temor
long largo mesye señor non nombre pè / lapè paz
lopital hospital mèt puede nòt nota pèdi perdido
loray / tonnè trueno metal metal nou menm nosotros mismos pèl pala
lòt otro mete poner nouvèl yo noticia peman / pèy pago
lòt bò otro lado mezi medida nouvo / tounèf nuevo pen pan
lwa / lalwa ley mi pared nuit / nwit noche penti pintura
lwen lejos militè militar nwa nuez / negro pentire pintar
lwès oeste minit minuto nyaj nube peny peine
lwil / luil aceite mis músculo obeyi obedecer penyen peinar
mache caminar mitan en el medio objektif propósito pèt perdida
mache mercado mizik música obsèvasyon observación petèt tal vez
machin carro, máquina mo palabra odè / sant olor peye pagar
madanm señora mò muerto òf oferta peyi país; zona
madmwazèl señorita mòde morder òganizasyon organización pèz balanza
magazen tienda mòn / montay montaña okenn ningún peze presionar
mak marca moso pedazo operasyon operación pi pase más que
makak mono motè motor opinyon opinión pi wo mas alto
mal malo mou blandito oswa / oubyen o piblik público
malad enfermo moun persona otomatik automático piblisite publicidad
maladi enfermedad mouri morir otorite autoridad pini castigar
malè desgracia mouton oveja ou / w tu pinisyon castigo
malere pobre mouvman movimiento ouvri abrir pip pipa
malèt maleta mouye mojado pa paso pisans potestad
mamit olla move malo pa por piti pequeño
mande pedir move sant olor pa (negasyon) no pitit fi / tifi niña
manje comer mwa mes pa m / mwen mío pitit gason / tigason niño
manje comida mwayen medio paj página planche piso
manke fallar mwen yo pakèt / sache paquete plant planta
manman mamá mwens menos pale hablar plante plantar
manton barbilla myèl miel palè palacio plas espacio
maryaj boda myèl / abèy abeja pami entre plat plana
marye casarse naje nadar pandan durante plen lleno
mas masa nan en pandye / pann colgar plezi placer
match encuentro nanm alma panse pensamiento pli pliegue
62
Apendis / Apéndice
kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl
plim pluma, lapicero pwent punto revèy despertador sezi sorprendido
plis mas pwobab probable reveye despertar si / sèten si / seguro
plis pase mas que pwoblèm problema reyaksyon reacción sibstans sustancia
pliye doblar pwochen próximo reyalite realidad sid sur
po piel pwodiktif productivo reyini reunir sijesyon sugestión
po jarro pwodui producir reyinyon reunión sik azúcar
pò puerto pwofi provecho reyon rayo/haz silans silencio
pòch bolsillo pwofon profundo rezon razón silans silencio
politik política pwòp limpio rezoud resolver simen / simaye sembrar
pòm manzana pwopriyete propiedad ri reír sipò soporte
pon puente pwopriyetè dueño ri / lari calle sipriz sorpresa
ponp bomba pwoteste protestar rich rico sire sacar brillo
ponpe bombear pye pie rido cortina sistèm sistema
posib posible pye bwa árbol ritm ritmo siy señal
pòt puerta pyèj; pèlen lazo rive llegar siyen firmar
pote llevar rad ropa rivyè / larivyè rió sizo tijera
pòtè portero rale halar riz artimaña so sello
pou para ranje arreglar sa eso solèy sol
poud / pousyè polvo ranje reparar sab arena solid sólido
poukisa por qué rankontre encontrar sache funda son sonido
pous pulgar rapid rápido saj sabio sonje recordar
pousantaj porcentaje rasin raíz sal sucio sosyete sociedad
pouse empujar rat ratón san sangre soti salir
poutèt / paske porque ravèt cucaracha sanble parece sou por encima
pouvwa poder rayi odiar sans sentido sou sobre
pòv pobre rayisman / lahèn odio sant olor souf soplo
pòz pausa recho estufa sante salud soufle soplar
poze colocar rèd duro santiman sentimiento soufri sufrir
pozisyon posición règ regla savon jabón soulye zapato
pran tomar regilyè regular sè hermana soup sopa
pran swen cuidar regrèt sentir sèch / sèk seco souri sonrisa
preche predicar rekòlt cosecha seche secar souvan a menudo
predi predecir rekonfò consuelo segonn segundo sove salvar
premye primero rekonfòte reconfortar sekrè secreto swa noche
prentan primavera rekonpans recompensa sekretè secretario swa sea
prèske casi relasyon relación seks sexo swa seda
prèt listo relijyon religión sekwe / souke sacudir swa / kit sea
prèt pou / pare pou listo para renmen amar sèl sal swa / apremidi tarde
pretann fingir reponn contestar seleksyon selección syèl cielo
prezan presente repons respuesta sèlman solamente tab mesa
pri precio repoze descansar semans simiente tablo cuadro
prive privado reprezantan representante semèn semana tablo tablero / pizarra
priz agarre rès sobrante sennesòf sano y salvo tak tacto
priz enchufe resevwa recibir senp simple take cerrar
prizon cárcel resi recibo sèpan serpiente tan tiempo
pwa peso respè respeto separe separar tandans tendencia
pwason pez respire respirar sere apretar tande oír
pwatrin pecho responsab responsable seri serie tankou / kou como
pwazon veneno reta atraso serye serio tann esperar
pwen (men) puño rete quedar sèvitè siervo tanperati temperatura
pwennvi punto de vista revandike reclamar sèvo cerebro tanpri / souple por favor
- 63 -
Apendis / Apéndice
kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl kreyòl espayòl
tè solar tras huella vide vaciar wou rueda
tè / latè tierra travay trabajo, trabajar vil ciudad wouj rojo
teren terreno trè muy vini venir woulib una bola
tès examen tren tren vire doblar woulo rollo
tèt cabeza tris triste vis vicio wout ruta
tèt kay / do kay techo twal tela vit rápido yè / ayè ayer
tete seno twou hoyo viv vivir yon / youn uno
teyori teoría tyèd tibia vle querer yon grenn un solo
ti pequeño vach vaca vòl vuelo yon lòt fwa otro momento
tifi muchachita vag ola vòlè robar zam arma
tigason muchachito valè valor vòlè ladron zanj ángel
tijan poco (un) valiz maleta voye enviar zanmi amigo
tikal / tikras poquito van viento vre verdadero zannimo animal
tikè ticket vann vender vwa voz ze huevo
timoso pedacito vante soplar vwal vela zèb hierba
tiwa gaveta vante vanagloria vwayaj viaje zegwi aguja
tòde torcer vapè vapor vyann carne zèl alas
tonbe caer vè cristal vye / ansyen viejo zepeng alfiler
tou también vè gusano vyolan violento zile isla
touche tocar vè hacia wè ver zo hueso
tounen girar vè vaso wi si zong uñas
toupre / pre cerca verite / vre verdad wo alto zoranj naranja
tous tos vèsè versículo wòb vestido zòrèy oreja
tout todo vesèl traste wòch roca zòtèy dedo de pies
trankil tranquilo vèt verde wòl rol / papel zwazo ave
trankilite tranquilidad vi vista won circulo
transpò transporte vid vació wont vergüenza
64
Apendis / Apéndice
Annou pale / Para conversar
- 65 -
Apendis / Apéndice
Ki moun sa ye? ¿Quién es? ¿Por qué usted no va a la
Poukisa ou pa ale lekòl?
Se sè m. Es mi hermana. escuela?
Kilès ki te vini jodi a? ¿Quién vino hoy? Paske m pa gen rad. Por qué no tengo ropa.
Jodi a se frè m ki vini. Hoy es mi hermano. Poukisa ou te ale nan ¿Por qué usted fue al
dispansè a? dispensario?
Ki moun ki va vini isit
¿Quién viene aquí mañana? Paske m te malad. Por qué estaba enfermo.
demen?
Demen yon bann ti moun Mañana una banda de niños Èske ou bezwen kèk ¿Usted necesita alguna
ap vini. viene. bagay? cosa?
Kilès ki isit la? ¿Quién está aquí? Wi. M bezwen yon
Si. Necesito un lapicero.
kreyon.
Isit la pa gen moun. Aquí no hay nadie.
Èske ou prale ¿Por la noche usted ira al
¿Cuándo? larivyè aswè a? río?
¿Cuándo usted termina su Non. M pa prale. M pè No. No iré. Tengo miedo de
Ki lè ou fini travay ou?
trabajo? vòlè. los ladrones.
M ap fini a dizè. Yo estoy terminando a las 10. Èske ou grangou? ¿Tiene hambre?
Ki lè w ap vini? ¿A Qué hora viene usted? Wi. M grangou anpil. Si. Tengo mucha hambre.
M ap vini demen. Yo vengo mañana. Èske ou malad? ¿Está enfermo?
¿Cuándo usted; ira a la Wi. Mwen gen tèt fè mal. Si me duele la cabeza.
Ki lè w pral lavil?
ciudad?
Èske ou fatige? ¿Está cansado?
M apral lavil samdi. Yo voy a la ciudad el sábado.
M pa konprann. No le entiendo.
Ki lè w ap tounen? ¿Cuándo vuelve usted?
Le pregunto si usted esta
M ap tounen dimanch. Vuelvo (regreso) el domingo. M mande w si ou fatige.
cansado.
¿Para quíen? ¿Por qué? Non. M pa fatige. No. Yo no estoy cansado.
Pou ki moun w ap koud rad ¿Para quién UD. cose este M te nan vil la. Yo estaba en la ciudad.
sa a? vestido?
Ki kote ou te soti pou vini
Pou frè m. Para mi hermano. ¿De dónde viene usted?
isit?
¿Por qué usted va a la M soti Pòtoprens (Port-
Poukisa w ale lekòl? Vengo de Puerto Príncipe.
escuela? au-Prince).
Paske m bezwen aprann Por qué necesito aprender Ki kote kay ou ye? ¿Dónde está su casa?
anpil bagay. muchas cosas.
Kay mwen isit la. Mi casa está aquí.
Poukisa ou manje anpil ¿Por qué usted come tanto
konsa? así? Kote fanmi ou ye? ¿Dónde está su familia?
Paske m grangou. Por Qué tengo hambre. Ki kote ou te ye? ¿Dónde estaba usted?
M prale lakay mwen. Yo voy a mi casa.
Saludos y despedidas
Saludos Saludos
Onè! … Respè! ¡Honor! … ¡Respeto! Trè byen, mèsi Muy bien, gracias
Bonjou mesye! ¡Buenos días, señor! E fanmi ou? ¿Y tu familia?
Bonswa madanm! ¡Buenas tarde, señora! Ti Jan malad. Fulanito está enfermo.
Bon nwit mezanmi! ¡Buenas noches amigos/ Mwen regrèt. Lo siento.
amigas. Despedidas
Bonswa mesyedanm! ¡Buenas noches señoras Padekwa / pa fatige w. De nada.
y señores!
M ale. Pase bon jounen. Me voy. Pase buen día.
Kouman ou ye? ¿Cómo está usted/estás
tú? M ale. Pase bon nwit. Me voy. Pase buenas
noches.
Kouman nou ye? ¿Cómo están ustedes?
M ale, wi. Me voy.
E nwit la? ¿Cómo estuvo la noche?
Na wè pita. Nos veremos
Kouman ou pase nwit la? ¿Cómo paso la noche?
Na wè demen si Bondye vle. Nos vemos mañana si
Kouman jounen an te ye? ¿Cómo estuvo el día? Dios quiere.
E jounen an? ¿Cómo estuvo el día? Di tout moun bonjou. Saluda a todos.
Pa pi mal. Regular. Orevwa madmwazèl! ¡Hasta luego, señorita!
E ou menm? ¿Y tu / usted? Orevwa madanm! ¡Hasta luego, señora!
66
Apendis / Apéndice
Annou konpare vèb yo / Comparación de los tiempos del verbo
vèb
sijè prefiks konpleman
verbo espayòl
sujeto prefijo / marcador complemento
invariable
prezan “Juana come arroz.”
Jàn Ø manje diri.
presente simple
prezan
“Juana está comiendo
kontinyèl /
arroz.”
pwogresif Jàn ap manje diri.
(la acción no está
presente
acabada todavía)
progresivo
“Juana comió arroz. No
pase definitif Li pa grangou tiene hambre ya.”
Jàn te manje diri.
pasado resuelto ankò. (la acción está
acabada)
pase pwogresif “Juana comía arroz.”
pasado Jàn t ap manje diri. (se habla de una
progresivo / acción del pasado que
imperfecto no estaba acabada)
fiti pwoch
“Juana va a comer
futuro próximo / Jàn pral manje diri.
arroz.”
cercano y seguro
fiti sèten “Juana comerá arroz el
Jàn ap manje diri dimanch.
futuro seguro domingo.”
fiti endefini
futuro Jàn a (va, ava) manje diri. “Juana comerá arroz.”
indefinido /
eventual
kondisyonèl “Juana comería arroz
Jàn ta manje diri si l te grangou.
condicional si tenía hambre.”
lòt kondisyonèl
“Juana iba a comer
el otro Jàn t apral manje diri.
arroz.”
condicional
Mesaj legal
© 2007-2013. Kou kreyòl sa a prepare pou Temwen Jewova yo. Tout dwa yo rezève. Diplikasyon nan pati oswa ann entye
pa nenpòt mwayen san nou resevwa pèmisyon pa ekri entèdi. Nou te prepare liv sa a avèk swen pou ede moun genyen yon
baz nan lang kreyòl ayisyen afenke yo ka bay mesaj Wayòm nan devan tout moun ki pale lang sa a.
Pou tout enfòmasyon konsènan liv sa, a ou ka kontakte youn nan siveyan sikonskripsyon kreyol yo, Repiblik Dominicèn.
Nou lapriyè pou Jewova beni efò w fè pou etann ministè w a nan teritwa kreyòl la. v11-13.03.24
- 67 -
Lòt pwovèb ayisyen
Nòt nou yo
1. Ti bout kouto miyò pase zong. 21. Nan pwen lapriyè ki pa gen ‘amèn’.
5. Makak pa jwe ak tig. 25. Nan tan grangou patat pa gen po.
6. File kouto, men veye dwèt ou. 26. Chat ki chode pè menm dlo frèt.
7. Tout chay gen trokèt li. 27. La fimen pa leve san dife.
8. Bèl fanm pa vle di bon ménaj. 28. Kreyòl pale, kreyòl konprann.
10. Se soulye ki konnen si chosèt gen twou. 30. Bèl pawòl pa vle di verite pou sa.
11. Kat je pa koupe bwa kwochi. 31. Chen pa janm mode piti li jis nan zo.
12. De je kontre manti kaba. 32. Achte peye, prete remèt, se sa ki fè zanmi dire.
14. Rayi chen, di dan l blanch. 34. Kabrit de mèt mouri nan solèy.
15. Tande pa di konprann pou sa. 35. Mizè fè bourik kouri pase chwal.
17. Ròch nan dlo pa konn doulè ròch nan solèy. 37. Sa chat konnen, se sa li montre pitit li.
18. Ti chen gen fos devan kay met li. 38. Pa konen pa al lajistis.
68