Вы находитесь на странице: 1из 115

ARANDU ROKY

BROTE DE SABIDURÍA

CURSO DE GUARANI

AUTORES:

Mg.: Sebastián Araujo Rivas

Mg.: Lidia Lucia Orrego

Corrección y Actualización: Mg. Gustavo Benitez

AÑO: 2020

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 1


UNIDAD I

ÑE’ẼPUKUAA - FONOLOGÍA
Ñe’ ẽpukuaa: Ha’ e arandu ombo’éva oñeñe’ ê haĝua ha ojehai porâ haĝua umi ñe’ ê pukuéra
Iñambue Ñe’ êpu’ andúgui, ha’éva arandu ombo’ éva ojekuaa porâ haĝua umi ñe’êpukuéra
oñeñe’ ê jave, oñemboykévo mba’ épa he’ ise.
La fonología: Estudia los fonemas o Sistema fónico de la lengua, es decir, estudia los sonidos
desde el punto de vista de su funcionamiento en el lenguaje y de su utilización para formar
signos lingüísticos.
Se diferencia de la fonética, que estudia los sonidos y su realización en el habla, sin tener en
cuenta su Significado.
Guarani Achegety: Guarani achegetýpe jajuhu mbohapypa apy tai. Peteîteî oguereko peteî
pu año. Ndaipóri tai ipu’ỹva.
Alfabeto Guaraní: En guaraní existen 33 letras y 3 letras con opción de prestamos llamadas
letras periféricas que son las letras (d-f-ll). Cada letra tiene un solo sonido y cada sonido es
representado por una sola letra. No existen letras mudas en guaraní.

Guaraní Achegety
Péicha jaguereko: tai michîva Letras minúsculas.
a - ã - ch - e - ẽ - g - ĝ - h - i - ĩ - j - k - l - m - mb - n - nd - ng - nt - ñ - o
– õ - p - r - rr - s - t - u - ũ - v - y - ỹ - ‘ (puso).

Tai tuicháva Letras mayúsculas.


A – Â - CH - E - Ê - G - Ĝ - H - I - Î - J - K - L - M - MB - N - ND - NG -
NT - Ñ - O - Ô - P - R – RR - S - T - U - Û - V - Y - Ỹ- ‘ (Puso) .
Todo Alfabeto consta de vocales y consonantes.
Vocal: Pu’ ae
Pu’ ae ñemohenda Clasificación de Vocales
Taikuéra, ipuháicha rupi, oñemohenda kóicha. Las letras, según su sonido, se clasifican en:
a-) Pu´ae Jurugua â-) Pu’ae tîgua
a-) Pu´ae Jurugua: Ha´e umi ipúva voi ijehegui, noikotevêi ambue rehe. Ipu ha´e héra
a-) Vocales Orales: Son sonidos puros, que salen por la cavidad bucal sin obstrucción
alguna.
Su sonido constituye su nombre.

Techapyrã Ejemplos
Kuarahy= sol - oguapy= sentarse - kuatia= papel

â-) Pu’ae tîgua: Ha’e umi ñe’ê pu osêva ñane tî rupi.


â-) Vocales nasales: Son sonidos que salen por la nariz cuando se pronuncia.
Techapyrâ
Akâ= Cabeza - hû= negro - pytâ= rojo
 Oî pakôi pu´ae Poteî jurugua ha poteî tîgua - Las vocales son doce seis orales y
seis nasales (12):
â - â - e - ê - i - î - o - ô - u - û - y - ŷ.

 Pu’ae ñemohenda tuichaháicha- Clasificación de vocales desde el punto de vista


general.
a-) Pu’ ae jurugua: Vocales Orales a - e - i - o - u - y
â-) Pu’ ae Tîgua: Vocales Nasales: â - ê - î - ô - û - ỹ

 Iñe’ẽpu andu rupi: Desde El punto de vista fonológico.


a-) Pu’ ae jurugua: Vocales Orales a - e - i - o - u
â-) Pu’ ae Tîgua: Vocales Nasales: â - ê - î - ô - û
ch-) Pu’ ae ahy’ ogua: Vocal Gutural: y
e-) Pu’ ae ahy’ otîgua: Vocal Gutonasal: ŷ

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 2


Techapyrâ:
a: a= caerse e: e= decir i: tapiti= conejo
a= fruta pe= ese piri= estera

o: po= mano u: u= comer y: y= agua


popo= saltar pu= sonido sy= madre

ã: â= estos ẽ: pê= romperse ĩ: tî= nariz

õ: mokôi= dos ũ: kû= lengua ỹ: kyrỹi = cosquillas


mokô= tragar tû= pique sỹi= resbaladizo

 Pundie consonantes: Ha’e umi pu iñambuéva osẽvove ñande juru rupi ko’âva oñemoñe’ẽ
ñamoîva ijykére pu’ae “e”.
 Consonantes son sonidos modificados, salen con obstáculo por la cavidad bucal.
Estas se leen agregándoles la vocal “e” después de las mismas.
Oĩ mokõipa peteî pundie - Las consonantes son veintiuna:
Ch (e) – g (e) – ĝ (e) – h (e) – j (e) - k (e) – l (e) – m (e) – mb (e) – n (e) – nd (e)
ng (e) - nt (e) – ñ (e) – p (e) – r (e) - rr (e) – s (e) – t (e) – v (e) - ’ (puso).

Techapyrâ
Pyta : talón oke : duerme aky: inmaduro
Pyta: quedar okê: puerta akỹ= húmedo, mojado

Pundie ñemohenda: Clasificación de consonantes.


a-) Pundie Jurugua Consonantes Orales: ch – g – h - j- k – l – p – r – rr – s – t - v- (’) puso.
â-) Pundie Tîgua Consonantes Nasales: ĝ – m - mb – n – nd – ng – nt - ñ.
Techapyrâ
Ch g h j k
Chipa= chipa guasu= venado havô= jabón jagua= perro ko’ ê= amanecer
ĝ m mb n ñ
ĝuaĝui= anciana memby= hijo/a mbokaja= coco nambi= oreja ñaña= malo/a

ch-) Pundiekôi: Ha’ e tai ndojeírava ojuehegui ndaikatúi ñaipehê’a, katuete ohova’erâ
oñondive ha ojapo ñe’ êpehe pu’ae ohóva ijykereguándi.

Digramas: bilíteras- Consonantes dobles o compuestos, inseparables porque


constituyen una sola letra con un solo sonido: ( ch – mb – nd – ng – nt – rr ). Forman sílaba
con la vocal que les sigue.

Ko pundiekõi oñemohenda jey: Las Digramas se vuelven a clasifican)


a-) Pundiekõi jurugua: ch - rr â-) Pundiekõi tîgua: mb - nd -
ng - nt

Techapyrâ
Kamby= leche Kambuchi= cántaro Ndénte= sólo tú
Cháke= ¡cuidado! Nandi= vacío Anguja= ratón

e-) La consonante glotal (’) (puso) Pundie ahy’opy’agua: Ha’e pundie ohóva mokõi
pu’ae pa’ũmente, ha ojapo ñe’ẽpehẽ pu’ae ijykereguándi. Ha’endaikatúi omoñepyrû ñe’ẽ térâ
ndopái ijepurúpe.
La consonante glotal (’) (puso) Pundie ahy’opy’agua: Consonante glotal: ' (puso),
es una consonante de uso intervocálico, es decir solo se usa en medio de dos vocales.
Forma sílaba con la vocal que les sigue.
La consonante glotal o “puso” nunca inician o termina palabra alguna, su uso crea diferencia
semántica o de significado.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 3


Techapyrâ
Kua= agujero – hoyo mboi= devestir, desnudar
Ku’a= cintura mbo’i= picar

ẽ-) Las letras B - C - Q - X - W - Z, del abecedario o alfabeto español, no


Existen como tales en el alfabeto o abecedario guaraní.
Los sonidos:
Ca, que, qui, co, cu, del castellano, en guarani se escriben solamente con la letra “k”:
ka, ke, ki, ko, ku, ky
Techapyrâ: kerana kygua pakova kesu oke

Ba, be, bi, bo, bu, del castellano, en guaraní se escriben solo con la letra “ v ”:
va, ve, vi , vo, vu, vy.
Techapyrâ viru vosa výro overa oveve

Za, ce, ci, zo, zu , del castellano, en guarani solo se escriben con la letra “s “:
sa, se, si , so , su , sy.
Techapyrâ: Sapatu ososopa Yguasu syva ryguasu

Ja, je, ji, jo, ju , del castellano, en guaraní se escriben solamente con la letra “ h ”:
ha , he, hi, ho, hu, hy.
Techapyrâ: hesa oho hetyma ohupi hova

Ya, ye, yi, yo, yu del castellano, en guaraní se escriben solamente con la letra “ j”:
ja, je, ji, jo, ju, jy.
Techapyrâ= jaguarete jyva rejogua juru mandyju
Tembiaporâ: Ejercicios.
I- Ambohovái: Contesto
1- Mba´éichapa oje´e guaraníme
a- Vocal: __________ ch- Oral: __________
â- Alfabeto: __________ e- Nasal: __________
II- Amoîmba pu´ae ha aikuaa mymbakuéra réra. Completo con las vocales para conocer
nombres de animales.
a-) J___k___r___ â-) mb__r__k__j__ ch-) T___p___t___
e-) ___v___ch___ ê-) k___v___j___ g-) ___ ng___j___
ĝ-) p___n___mb___ i-) p___r___ ĩ-) g___s___
J-) k___P___J___ k-) a___mb___r__ l-) j__k__V___r___

III- Amoîmba : Completo


a-) Pu´ae jurugua: ______________________ch-) Pu´ae ahy´ogua: ____________________
â-) Pu´ae tîgua: _______________________e-) Pu´ae ahy´otîgua: _____________________

IV- Ahai mbohapy ñe´ê oñepyrûva ko´â pu´aépe: Escribo tres palabras que comienzan con
estas vocales:
a: __________________ __________________ _________________
e: __________________ __________________ _________________
y: __________________ __________________ _________________

V- Ahai mba´éichapa oje´e guaraníme. Escribo como se dice en guaraní:


a- Consonantes: ______________________ ã- Digramas: ________________________
ch- Glotal: ____________________ e- Consonantes orales:_________________
ẽ- Consonantes nasales:___________________ g- Digramas orales:______________________
ĝ- Digramas nasales: ______________________ h- Vocales Orales: -___________________
i- Vocales nasales: _______________________ ĩ- Consonantes glotal: __________________
MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 4
VI- Amoĩmba achegety guaraní.
1-) a-___ - ch- e -___ - g - ___ - h -___ - î - ___ - k - l - ___ - ___ - n - ___ - ng –
___ - ñ - o - ô - ___ - r -___ - s - ___ - u - ___ - v - y - ___ - ___ (puso).
2- Ahai pundie jurugua: ____________________________________________________
3- Ahai pundie tîgua: ____________________________________________________
4- Ahai pundiekôi: ______________________________________________________

VII- Ahai tai castellano-pegua ndojepurúiva guaraníme:


____________________________________________________________________

VIII- Ahai ñe´ẽ oipurúva ko´ã tai:


K: _____________________________ P: ______________________________
(Puso):________________________ R: ______________________________
J: ____________________________ L: ______________________________
H: ____________________________ M: ______________________________
S: ____________________________ V: ______________________________

IX- Ahai pundie oiko haĝua ñe´ẽ:


a-) ____ua____a____y â-) ____a____y ch-) ____y____a
e-) ____e____y ____a ê-) ____i____a g-) o____e____a
X- Ahai porã guaraníme ko´ã ñe´ẽ:
cabayú: ............................... ca´i:.......................... co´êyu:.................................
querambu:........................... cebói: ........................ yagua:..................................
zaraqui: .............................. opurayéi:................. ayaca: ..................... …….....
ipoyái:.................................. boza: ............................. iñacâ:...................................
yyba: ..................... ………. cangue:............................ corazô: ..................................
ndénteco: ................................ aquece: ............................. acaruce: ...............................
XI- Ahai porã guaraníme ko´ã ñe´ẽjoaju: Escribo correctamente estas oraciones:
1- Umi obecha oique corape oqueyagua.............................................................................................
2- Ñande zy oyogua jheta yboty.........................................................................................................
3- Co´ê bobe jha´e ozapukái...............................................................................................................
4- Umi yagua oguajhu pucu................................................................................................................
5- Co´â mitâ opoco cururure..............................................................................................................
6- Pe Cuñacarai oyohéi ao..................................................................................................................
7- Co carai oguata cocuere. ................................................................................................................
8- Co apuca opyta ocape.....................................................................................................................
9- Amo cure ose coragui ....................................................................................................................
10- Cele ojo cocuepe oheca mandio ..................................................................................................
11- Ña Nati ha calo ojo ñume ojeca vaca............................................................................................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 5


ÑE´Ẽ APO ATY FORMACIÓN DE PALABRAS
El guaraní es un idioma aglutinante y polisintético.
1- La aglutinación (Ñe´ẽpyty): Ha’e mokõi térã hetave ñe’ẽrapo oñembojoajúrõ ojuehe oiko
haḡua chugui ñe’ẽ pyahu. Es el proceso por el cual dos palabras, inicialmente
Distintas, se unen para formar una unidad permanente con un nuevo significado.
Techapyrã
Sustantivo + sust. Sust. + adj adj+ adj sust. + verbo
Akâ/ rague akâ / perô he´êro apyka- hai
cabeza- cabello cabeza - pelado dulce- agridulce silla- escribir

2- La Polisíntesis (Ñe´ẽkytyporu): Ha’e peteῖ ñe’ẽrapóre oñembojoajúrõ heta ñe’ẽky,


ikatúva: mboyvegua ha upeigua.
Es el proceso por el cual una palabra o raíz se unen a una serie de elementos gramaticales o
de relación gramatical (afijos: número, persona, tiempo, forma, modo, voz, grado).

Techapyrã

Amboguatasetereikuri

a = Partícula de nro. y persona


mbo = partícula de voz coactiva
guata = raíz
se = partícula de modo volitivo
terei = partícula de grado
kuri = partícula de tiempo pret. reciente

Según la polisíntesis las partículas prefijas (Ñe´êky mboyvegua), las partículas


sufijas (ñe´êky upeigua) y las posposiciones monosilábicas (ñe´êrireguateî) se unen a la
raíz formando con ella una sola palabra ortográfica.

2.1- Las partículas prefijas: Son aquellas que se escriben antes de la raíz de la palabra
(Ñe´êky mboyvegua). Ha’e ñe’ê ojehai ha Oñembojoajuva´erâ ñe´êrapo mboyve ha oiko
chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Ambopurahéi - les hago cantar - ojesapukái – se grita -ñamba´apo trabajamos

2.2- Las partículas sufijas: Son aquellas que se escriben después de las palabras, se unen a
la raíz y forman una sola palabra. (Ñe´êky Upeigua). Ha’e ñe’ê ojehai ha
Oñembojoajuva´erâ ñe´êrapo rire ha oiko chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Karaieta (Señores) Ogakuéra (Casas) Pa´ikue (Ex Sacerdote)

2.3- Ñe´êriregua ipehêteîva: Posposiciones monosilábicas: Ha’e umi oguerekóva peteî


ñe’êpehênte, jahaikuévo ñambojojava’erâ ñe’êre. Las posposiciones son aquellas que
constan de una sola sílaba, al escribir se debe unir a la raiz.

Las posposiciones son las equivalentes a las preposiciones castellanas.

NE’ÊRIREGUA ÑEMOHENDA
a-) Ñe’êriregua iñe’êpehêteîva: (Posposiciones Monosilábicas)

Ñe’êrireguaiñe’êpehêteîva España ñe’ême Techapyrâ


Pe a – en Ógape
Gui De Mbo’ehaógui
Re Por Okêre
Gua De Paraguaygua
(nasal) me En Retâme
(nasal) ỹ Sin Ao’ ỹ

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 6


Techapyrâ:
PE (ojeipuru ñe´ê jurugua reheve a - en
ME (ojeipuru ñe´ê tîgua reheve
Kalo ohota Pirivevúipe - Tovatîme oî heta mba´aporâ

Gui (ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua rehevé) ( De )


Che ru ou Karapeguágui - Mi padre viene de Carapeguá
Ho´â kavaju árigui - Se cayó del caballo

Re (ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua rehevé. ( Por )

Amo mitâ oñani tapére - Aquel niño corre por el camino


Oguata ka´aguýre umi kuñataî. – Caminan por el bosque esas señoritas.

Gua (Ohechauka moôguápa.)


Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( De )

Umi tembimbo´e ha´e Atyragua - Esos alumnos son de Atyrá


Moôguápa nde? - ¿De dónde eres?

Ndi (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Con )

Vito osê isýndi - Victor sale con su mamá


Lolo okaru Kalo ha itykérandi. - Dolores come con Carlos y su hermano mayor

Ŷ (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Sin )


Ha´ekuéra opyta tupa´ŷre. - Ellos / as quedaron sin cama
Hese´ŷ ndaikatúi aiko. - Sin él / ella no puede vivir.

b-) Ñe’êriregua iñe’êpehê’etáva (Posposiciones polisilábicas)


Ñe´êriregua iñe´êpehê´ etáva: Ha’e umi oguerekóva mokôi térâ mbohapy ñe’êpehê
ha nañambojoajúiva’erâ ñe’ê rapóre. Son aquellas que poseen más de una sílaba. No se unen
a la raiz, van separadas.

Ñe’ê riregua iñe’êpehê’etáva España ñe’ême Techapyrâ

haĝua Para Agueru ja’u haĝua

ĝuarâ Para Ndéve ĝuarã

rehe Por Nde rehe che mandu’a

rupi Por Upe rupi ahasa

peve (oral) Hasta A peve ajuta

meve (nasal) Hasta Ko’ê meve ajerokýta

Rire Después Upe rire ajuta roheka

Ndive Con Ne ndivénte aimese

Ári Sobre Mesa ári oî yvoty

Gotyo Hacia Jahápy amo gotyo

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 7


Techapyrâ
Peve (Ojeipuru ñe´ê jurugua reheve) ( Hasta )
Meve ( Ojeipuru ñe´ê tîgua reheve)

Jajohecha peve Hasta luego.


Che akâ meve Hasta mi cabeza

Guive (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Desde )

Rohecha guive rohayhu Desde que te he visto te amo.


Aikuaa guive pe oikóva, avy´a. Desde que supe lo que ocurría estoy
feliz.

Ndive (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve). ( Con )

Nati oguahêta isy ndive. Natalia llegará con su mamá.


Che aguapy Kame ndive. Yo estoy sentado / a con Carmen.

Ári (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Sobre )

Umi yvoty oî mesa ári. Esas flores están sobre la mesa.


Tupa ári oî aramboha. Sobre la cama está la almohada.

Rehe (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Por )


Rupi (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Por )

Ore roju Ka´akupe rupi Nosotros vinimos por Caacupé


Huâ ou tape po´i rehe. Juan viene por el camino.

Haĝua (Ojeipuru ñe´êtéva reheve) ( A- Para )


Guarâ (Ojeipuru tero reheve)

Ou oke haĝua Vino a dormir.


Pe yvoty che sýpe ĝuarâ. Esa flor es para mi madre.

Gotyo ( Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Hacia )

Aháta nde róga gotyo. Iré hacia tu casa.


Amogotyo opyta mbo´ehao. Hacia allá queda el colegio.

Vove ( Ojeipuru ñe´ê jurugua reheve) Cuando (en el momento de)


Ou vove japurahéita. Cuando venga cantaremos.
En el momento de llegar cantaremos.
Ajahu vove chemandu´a. Cuando me bañaba me acordé.

Mboyve (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Antes de )


Ñañe´êta ñaĝuahê mboyve ógape. Hablaremos antes de llegar a casa.
Jake ou mboyve. Durmamos antes de que venga.

Rehe´ŷ (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Sin )

Ndaikatúi aiko Kalo rehe´ŷ. - No puedo vivir sin Carlos


Kuatia rehe´ŷ ndajapói mba´eve. - Sin papel no hago nada.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 8


JAJAPOHÁPE JAIKUAA.
EJERCICIOS TEMBIAPORÂ
Amoñe’ ẽ Moñe’êrã
MBA’APO
Petei chokokue heta rire omba’apo oñemity rire oikove aja pukukue ha ndoguerekói mba’eve,
ojepy’amongeta peteῖ árape, ohejaségui ta’yrakuérape katupyryeta ha’e omono’õva’ekue hekovépe
omba’apo aja, ombyatypa ta’yrakuéra ate’ỹ atýra ha he’i chupekuéra:
-Chetujáma ahávo ha ko’erõite ahejamava’erã ko arapy ha nahi’ãi chéve poheja mba’eve ỹre.
Ahejase peẽme peteῖ mba’e porã ha hepýva, arekóva heta árama iñongatupy che ñe’ᾶ kuaitépe.
Mitᾶkaria’ykuéra joyke’y oῖ haguéicha omañajoa ojuehe, noimo’ᾶire hikuáí ituakuéra oguerekóne
haḡua aipo mba’e iñongatupy.
He’i chupekuéra pe karai: -Pehóta peheka amo kokuépe. Umi kogatýre, pe mba’e porᾶ ha’éva
peẽme, che arekóva iñongatupy.
Pejeporeka porᾶmínte hese ha pejuhúta katuete.
He’ipávo upéicha pe karai, ta’yrakuéra ‘’oipovã hikuái hembyre’’, ohua’ῖ ñanime kokue gotyo.
Oñepyrũ ojeporeka hikuái opaicharei.
Ojo’o pe yvy opa rupirei ha ojeporekaverõ jepe hikuái ndojuhúi mba’eve. Ha katu pe yvy ojo’o ha
ombojerepava’ekue hikuái omongakuaa porãiterei ikogakuéra ha upe arýpe heteitereive ombyaty
hikuái mba’erepy ikokuekuéragui.
Ohepyme’ẽmbávo imba’erepykuéra. Ojejuhu hikuái hetaiterei ipirapire, ha upépe ohechakuaa ha
oikumby hikuái itua tujami he’iseva’ekue chupekuéra ‘‘ Remba’apo ramo, nderehasavaichéne.’’
Lino Trinidad Sanabria
A-) AMOÑE’E MOÑE’ERA HA AMBOHOVÁI
1-Mba’ére oñe’ẽ ko moñe’ẽrã?
………………………………………………………………………………………………………
2- Mba’e he’i petei árape chokokue ita’yrakuérape?
……………………………………………………………………………………………………….
.
3-Moõ ohua’ῖ ita’yrakuéra?
………………………………………………………………………………………………………

4- Mba’e ombyaty hetaiterei hikuái?
………………………………………………………………………………………………………
5- Mba’e ohechakuaa ha oikumby hikuái?
……………………………………………………………………………………………………….
.
B-)Amoñe’ẽ jey moñe’ẽrᾶ ha ahaiguy Ñe’êriregua iñe’êpehêteîva ha Ñe´êriregua
iñe´êpehê´ etáva ha upe ñe’e ahaiguy va’ekuégui ajapo ñe’ẽjoaju
a-……………………………………………………………………………………………
b-……………………………………………………………………………………………
c-……………………………………………………………………………………………
4-……………………………………………………………………………………………………
C-) AIKUAA MBA’ÉPA HE’ISE ÑE’Ê:
Amoñe’ẽ moñe’ẽra ha ahaiguy ñe’ẽ aikumby porã’ỹva, uperire ajapo chugui ñe’ẽjoaju:
Arapy - joyke’y - kóga - hua’i - kumby
1- ………………………………………………………………………………………………
2- …………………………………………………………………………………………………
3- …………………………………………………………………………………………………
4- …………………………………………………………………………………………………
5- …………………………………………………………………………………………………
6- …………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 9


D-) Amoῖmba haipyvo ñe’ẽme.
Oikumby - arapýpe - kóga - ijoyke’y - ohua’i
Temimbo’e Peru ………………………………. Mbo’ehaope ikatu haguáicha
………………………………… he’íva mbo’ehára.
Ou rire oho oka’api ……………………………… kokuépe ……………………………ndive.
Ha’ekuéra oiko pora ko ………………………………………… oñondive.

E-) AMBOJOAJU HU’ÝPE ÑE’Ê HE’ISÉVA NDIVE:


Kóga acudir
Joyke’y mundo
Hua’i interpretar
Kumby plantación
Arapy hermano
JAIKUAAVE HAḠUA
1- Ahaiguy ñe´êrapo ha amongora ñe´êpehêtai mboyvegua ha upeigua ha ahechauka
mba’eichaguápa
Ndoguerekói Morotîmi ombyatypa osapukáita ikokue
katupyryeta sapaturâ hakângue omono’ova’ekue
reinupâse pekese ombyatypa ta’yrakuéra poheja
aipuruta ndajahuséi aipohânota nomba´aposéi aguerohoryta

2- Ahai ko´â ñe´êpehêtaime ñe´êrapo. Escribo la raíz a estas partículas:


o……………joa Pe………ta pe……………. O……………..kuaa
Ij........ ñai……… o se i ndape i
hára .................nguéra kuéra ita
temi hára i iterei i ete
ai kuri tembi a kuri i eterei

3- Amoñe´ê ñe´êjoajukuéra, amongora ñe´êriregua ipehêteîva ha ahaiguy ñe´ê


iñe´ê´epê´etáva. Luego de leer las oraciones, encierro en círculo las posposiciones
monosilábicas y subrayo las polisilábicas.

1- Che aramboha ho´a tupágui 2 - Ne rovêtame opurahéi Hose

3- Ko mbeju re´u haĝua. 4- Ahákuri Paraguay gotyo

5- Kalo oguata Kokuére 6- Ore roñe´ê mbo´ehára ndive.

7 - Peteî jagua ñarô che muña óga peve 8- Che taita oho kavaju ári Karapegua
peve

9 - Heta yvoty agueru Tupâsýme ĝuarâ. 10- Che reindýndie ou mokôi karia´y.

11 - Nde koty henyhê yvotýgui. 12 - Pende rógare ohasáta che irû.

13 - Peru ha Vito ha´e Pirajugua.

14 - Che akâme aguereko heta mba´e, ndaikatúigui aiko nerehe´ŷ.

15 - Mombyry guive ou che machu ha he taitachu, ha´ekuéra ha´e Ka´akupegua

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 10


4- Amoîmba ñe´êjoaju ñe´êriregua reheve. Completo estas oraciones con posposiciones:
- Pe karai ou mombyrý (de)
- Ha´ekuéra oúta Kalo (con)
- Amo karia´y ohóta nde róga (a)
- Che akâ aguereko heta mba´e. (en)
- Karaieta ou Itacurubi (de)
- Amo jagua ojupise apyka (sobre)
- Ha´ekuéra osêva´ekue Arturo (con)
- Nde ha che jaháta mbo´ehao (hasta)
- Mbo eharakuéra oguapy apyka ............... (sobre)

5. Ahechakuaa ko´â ñe´êjoajúpe ñe´êriregua, ahaiguy iñe´êriregua ipehêteîva ha amongora


ñe´ê iñe´ê’epê’etáva:
1- Nde rógape, oúta heta karai ha kuñakarai, nde sy arambotyhápe.

2- Reho guive Paraguaýpe nde reindykuéra ndovy’avéi.

3- Kuehe ka’aru Tuni heta imandu’a porã nde rehe.

4- Lolo uke’i ha’e Paraguaygua

5- Chive ha Toño ohóta yvy rupi nde róga peve.

6- Nati memby kuimba’e ho’a yvyra rakâgui.

7- Kuehe ka’aru ahasa kalo róga rupi.

8- Chive ogueru Selépe ogueru heta hi’upyrã ojapo haĝua.

9- Lolo oho ojogua yvoty Tupãsyme ĝuarã.

10- Ko’ẽrõ ka’aru pytũ rohóta nde róga gotyo.

11- Reju vove Tava’igui jaháta jahecha Perúpe.

12- Konche he’i imembýpe ou haĝua itúaou mboyve.

13- Nerehe’ỹ ndavy’ái ha upévagui aipota rejujey.

14- Kuehe ka’aru pytũ cherykue che akã meve.


Ahai aikuaa pyahúva ko mbo´epýpe

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 11


CRITERIOS DE SEPARACIÓN DE SÍLABA: ÑE´ẼPEHẼ
APOREKOKUAA
ÑE´ÊPEHÊ: Ha´e peteî taipu térâ peteî taipu aty oñemoñe´êva peteî jeýpe.
SÍLABA: Es un fonema o un grupo de fonemas que se pronuncia en una sola emisión de
voz.

Viene de estas palabras Ou ko´â ñe´êgui

Ñe’ê : palabra
Pehê : pedazo, fragmento.

Techapyrâ
Ryguasu Ry- gua - su gallina Kambuchi Ka- mbu – chi
cantaro
Kuarepotiju kua- re- po - ti - ju Oro Kamby ka - mby leche
Hepyme’ ê he – py – me - ’ê vender Arai a –ra – i nube
Todas las sílabas en guaraní son directas, formadas de consonantes más vocales o de vocal sola.
Nunca de vocal más consonante. Las palabras en guaraní no terminan en consonante. Siempre
terminan en vocal.

Techapyrâ
Kagua ka - gua: Vaso va- ka (vaca)
Mbyja mby - ja: Estrella Mitâ mi – tâ ( criatura)

Pundiekôinguéra (ch - mb – nd - ng nt - rr) ndojeíri ojuehegui ñe’êpehê ñemboja’ópe.


Los digramas ( los digramas ch – mb – nd – ng – nt – rr) Las consonantes compuestas son
inseparables en la división de sílabas.

Techapyrâ
Tahachi ta - há - chi: Policia Mbarakaja mba – ra – ka- ja:
gato
Ñembosako’i Ñe- mbo - sa - ko ’i: Preparación Andai a - nda - i: calabaza
Momarandu mo - ma ra – ndu: informar Kamby ka - mby: leche

Pundie hay’opy´agua ( ’ ) puso ojeporúva pu’ae pa’ûme añónte, ojapo ñe´êpehê pu’ae
ohóva upe rire ndive. La consonante glotal intervocálica ( ’ ) puso forma sílaba con la vocal
que le sigue.

Techapyrâ
ka - ’a: ka’a
Tyke’ýra: ty - ke- ‘ý – ra
Mba’éichapa : mba – ’éi – cha - pa
Temimbo´e: Te – mi – mbo – ‘e
Ka’aru: ka - ‘a - ru

JAIKUAAVE HAĜUA AMBUE TECHAPYRÄ

Ñe’êpehê ñemboja’o (Separación en sílabas)


Ñe’êpehê (sílaba): Es un fonema o un grupo de fonemas que se pronuncian en una emisión
de voz.

1- Ñe’êpehê mbohasapyréva (Silabación directa)


Guaraníme umi ñe’êpehê opava’erâ katuete pu’aépe, ndopaiva’erâ pundiépe.
El idioma guaraní se caracteriza por la silabación directa, es decir, sílabas formadas
únicamente por consonante más vocal o vocal sola.
Techapyrâ. Sapatu: sa- pa- tu okaruse: o-ka-ru-se

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 12


2-Pundiekôi jeporu (Uso de los digramas)
Pundiekôi ha’e peteî tai añónte oñemoñe’êpehêva’erâ pu’ae térâ pu’aekuéra hapykuerigua
ndive.
Los digramas forman sílabas con la vocal que le sigue.
Techapyrâ. Mbaraka: mba-ra-ka omondoro: o-mo-ndo-ro

3. Pundie ahy’opy’agua (Consonante glotal)


Puso oñemoñe’êpehêva’erâ pu’ae hapykuérigua ndive.
La consonante glotal puso forma sílaba con la vocal que le sigue.
Techapyrâ: hu’u: hu - ‘u mandi’o: ma-ndi- ‘o

4. Pu’ae aty guaraníme (grupos vocálicos)

Pu’ae pu’atâ (vocales fuertes) : a- â- e- ê- o- ô

Pu’ae kangy (vocales débiles): i- î- u- û- y- ỹ

1-Pukôi (Diptongo)
Oî jave peteî ñe’êpehême mokôi pu’ae ojapo oñondive peteĩ ñe’ẽpehẽ. Es la concurrencia
de dos vocales consecutivos, formando juntos una sílaba.

Pukôi oiko oîramo. Diptongo se produce cuando hay:

Pu’ae atâ + pu’ae kangy: Vocal fuerte + débil o viceversa.


→ namicháî = na – mi – cháî
→ rovái = ro – vái
→ jaiporu = jai – po – ru
→ purahéi = pu – ra – héi
→ oiporuva’ekue = oi-po-ru-va-‘e-kue

Pu’ae kangy + pu’ae atâ: Vocal débil +fuerte.


→ jagua = ja – gua
→ kua = kua
→ gua’u = gua – ‘u
→ ogueru = o-gue-ru
→ guapy = gua-py
Pu’ae kangy + pu’ae kangy: Vocal débil + débil
→ amýi = a – mýi
→ tysýi = ty – sýi
→ pohýi = po-hýi
→ ndajuhúi =nda-ju-húi

Puapy (triptongo)
Oî jave mbohapy pu’ae ojoapykueri peteî ñe’êpehême. Es la concurrencia de tres vocales
consecutivos formando juntos una sílaba.
→ tuguái = tu - guái
→ guéi = guéi
→ jokuái = jo – kuái
→ haguéicha = ha – guéi – cha

Pukôi’ ỹ (adiptongo)
Ha’e oî jave mokôi pu’ae atâ ojoapykuéri térã peteĩ pu’ae atã ha peteĩ pu’ae kangy ndohóiva
peteî ñe’êpehême. Es la concurrencia de dos vocales fuertes o una vocal fuerte + débil sin
formar sílaba juntos.
→ ao = a – o
→ kuaa = kua – a
→ peteî = pe – te – ĩ
→ karai = ka – ra – i

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 13


Jaikuaave haĝua
Grupos Vocálicos : Diptongo, triptongo, adiptongo
Pu´ae´aty ( pukôi, puapy, pukôi´ŷ)
Pu´aekôi (pukôi) Ha´e mokôi pu´ae ojojuhu ramo peteî ñe´êpehême.
Diptongos: Es la concurrencia de dos vocales consecutivos y forman sílaba. Generalmente
forman diptongos las sílabas formadas por vocal débil + vocal fuerte o viceversa.
Techapyrâ Ogue o –gue kuehe kue - he
vd+vf vd+ vf
2. Pu´aeapy (Puapy): Mbohapy pu’ae ojujuhu ramo peteî ñe’êpehême
Triptongo: Es la concurrencia de tres vocales consecutivos y forman sílaba. Generalmente
forman diptongos las sílabas formadas por vocal débil + vocal fuerte + vocal débil.
Techapyrã: Ejemplos
Paraguái: Pa – ra – guái guéi Kuâirû
vd+vf+vd vd+vf+vd v.d +vf+vd v.d +vf+vd

3. Pukôi´ỹ: Ojojuhu ramo peteî ñe’êpehême mokõi pu’ae atâ ojeiva’erâ ojuehegui katuete.
Avei umi oîháme pu’ae atâ, pu’ae kangy ykére ha pe ikangýva ári ho’a ramo muadnuhe, umi
pu’ae ojehekýiva’erâ ojuehegui.
Adiptongo : Es la concurrencia de dos vocales consecutivos, pero sin formar juntos sílaba
alguna. Generalmente son vocal fuerte + vocal fuerte o vocal fuerte + vocal débil.

Techapyrâ
ao a – o peteî pe - te - î rei re- i poapy po - a - py
vf+ vf vf+vd vf+vd. Vf+vf

Ñane mandu´a haĝua (Para recordar)

Pu´ae atâ (vocales fuertes): a - e - o - â - ê -ô

Pu´ae kangy (Vocales débiles): i - u - y - î - û - ŷ

EJERCICIOS DE SEPARACION DE SILABA


JAJAPO KYRE´ỸME Ã TEMBIAPO
1- Ahai mba’épa he’ise. Escribo la definición de:
Pukôi:
………………………………………………………………………………………………..
………..………………………………………………………………………………………
Puapy:
…………..………………………………………………………………………………….
………………………………..……………………………………………………………
Pukôi’ŷ:
…………………………………………………………………….………………………..
………………………………………………………………………………………………
2-Amongora ñe´ê oguerekóva pukôi - Encierro en círculo las palabras que tengan
diptongo.

Purahéi Peteî Ao Poapy hayhu Mbói


tuicha
Ryguasu kuãirũ guereko pakôi Gua´u ndaikuaái
Mokôi aorã reindy kuatia rei karai
Jogua moõpa guejy mboriahu sái kuñataî
Mbo’ehao karamegua kuimbe kuñataî Kái kuatiahai

3- Ahaiguy ñe´ê oguerekóva puapy (Subrayo las palabras que tengan triptongo).

Guaikuru kyguái kuaa Tuguái ka´aru

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 14


Kuâiru kaigue hikuái Ĝuaiĝui mbegue
Tembiayhu joayhu tembiguái kuatiahai itahai
Ryguasu kuãirũ guereko pakôi ndaikuaái
Gua´u araroguekúi apañuái tavaguasu Kokuére
jykýi akâreñói Kuarepotiju Ruguái guapo’y

4- Ambyaty ñe´ê oguerekóva pukôi´ỹ (Agrupo palabras que contengan adiptongos)


Pyrai - Uke´i …………………………………………
Ojokuái - Moôpa …………………………………………
Mbói - Mboi ................................................................
Tai - Tái .................................................................
Poapy - Atúa .................................................................
Karai - Peteî ....................................................................
Ao - kuñataî ....................................................................
Keraguata - karãi ………………………………………..............
Kuâiru - kaigue ………………………………………………
Tembiayhu - joayhu ……………………………………........
Ryguasu - kuãirũ ………………………………….............
Hikuái - Ĝuaiĝui …………………………………………
Mbegue - itahai ………………………………………....
Tembiguái - kuatiahai …………………………………………
Guereko - pakôi …………………………………………
5- Amopehe ko’â ñe´ê ha ha’e pukôi, puapy térã pukôi´ỹpa. Separo en sílabas las
palabras y señalo el diptongo, triptongo o adiptongo.
Osapukái: ……………………………………………………………………..…………
Mba´éichapa: ....................................................................................................................
Mokôi: ..............................................................................................................................
Kuñataî: .............................................................................................................................
Tembiayhu: .........................................................................................................................
Arai: ....................................................................................................................................
Karia´y : ..............................................................................................................................
Gua´u : ...............................................................................................................................
Araroguekúi : ........................................................................................................................
Apañuái : ..............................................................................................................................
Tavaguasu : ..........................................................................................................................,
Kokuére : ..............................................................................................................................
Jykýi : ...................................................................................................................................
Akâreñói: ..............................................................................................................................
Kuarepotiju: .........................................................................................................................
Ruguái : ................................................................................................................................
Guapo’y : ..............................................................................................................................

6- Amohenda umi ñe´ẽ tembia po 5 pegua

Pukõi:…………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
Pukõi´ỹ………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
Puapy…………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………….

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 15


MUANDUHE GUARANÍME: LA ACENTUACIÓN EN GUARANÍ
Vocal Tónica: Pu´ae pu´atâ: Ha´e upe ja´e hatâvéva peteî ñe´ême. Es aquella en la cual se
carga la voz con mayor intensidad.
Techapyrâ
Vaka Mbo´ehára Sapatu sapukái
VT VT VT VT

Muanduhe Pu´atâ ikatu oĩ: Acento tónico puede ser:


a-)Ojehaíva: Pe pu´ae pu´atâ (VT) ndaha´éirô pu´ae paha (VF) peteî ñe´ême.
Gráfico o pintado: Cuando la vocal tónica (VT) no es la vocal final (VF) de la palabra.
Techapyrâ
Atýra: montón Róga: casa Mba´éichapa: cómo estás

b)Ojehai´ỹva: Pe Pu´ae Pu´atâ (VT) ha´érô avei pu´ae paha (VF) peteî ñe´ême. (Ndojehaíri,
oñemoñe´ênte).
No gráfico, fonético o prosódico: Cuando la vocal tónica es al mismo tiempo la vocal final
de la palabra (no se marca, pero se pronuncia).
Techapyrâ
Kavaju pyhare tapiti
vtf vtf vtf

Muanduhe Pu´atâ apopykuéra. Funciones del acento tónico.


1- Omoteî ñe´ê he´iséva. Determina el significado de las palabras.
2- Omohenda ñe´ênguéra: Ñe´ê ipu atâteîva ha ñe´ê ipu´atâetávape. Clasifica a las
palabras en monotónicas y politónicas.
2.1- Ñe´ê ipu´atâteîva: Ha´e umi oguerekóva peteî muanduhe pu´atâ, ojehaíva térâ
ojehai´ỹva. Palabras Monotónicas: Son aquellas que tienen un solo acento tónico, sea
gráfico o fonético.

Techapyrâ
Sái Tembi´u upéicha.
Vt vt-Vf vt vf

2.2- Ñe´ê ipu´atâetáva: Ha´e umi oguerekóva mokôi ỹrô hetave muanduhe pu´atâ, ojehaíva
térâ ojehai´ỹva.
Palabras Politónicas: Son aquellas que tienen más de un acento tónico, sea gráfico o
fonético.
Techapyrâ
Kuñakarai yvotyty yvotytýre
vt vt-vf vt vt vt vt vf
Jesarekopyrâ:
1- Umi ñe´ê ipu´atâetáva ogueraha muanduhe pu´atâ ha´erô pu´ae paha´ỹ. Umi pu´ae paha
ári ndojehaíri muanduhe pu´atâ.

Observación: En las palabras politónicas el acento que predomina es el último de la serie.


Si la vocal tónica de la serie es vocal final no se grafica el acento, pero si no es final, sí se
grafica.
2- Muanduhe tîgua térâ tîgua rechaukaha: Omyengovia muanduhe pu´atâ haípe. El
acento nasal o marca de la nasalidad, le reemplaza al acento tónico gráfico.
Techapyrã Py´ỹi: a menudo, frecuentemente.
Tâi: diente Ky´ỹi: morrón, locote

3- Tîgua rechaukaha: Omoambue ñe´ênguéra ojuehegui. Guaraníme jaguereko pu’ae


jurugua ha tîgua ha avei pundie jurugua ha tîgua. La marca de la nasalidad hace
diferencia semántica, y determina el significado de la palabra. En guaraní existen vocales
orales y nasales y también consonantes orales y nasales.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 16


Pu’ae jurugua: Vocales orales: Pundie jurugua: Consonantes orales:
a–e–i -o–u -y ch – g - h – j – k – l – p - r – rr – s – t - v – ’.
Pu’ae tîgua: Vocales nasales: Pundie tîgua: Consonantes nasales:
â - ê - î -ô -û - ŷ ĝ - m - mb - n - nd - ng - nt - ñ.

Ñe´ẽpehẽ tĩguáva jehairã:Formacion de sílabas nasales


Peteĩ ñe´ẽpehẽme ndojehairiva´erã mokõi taipu tĩguáva. Techapyrã: me, okẽ, ĝui
1- Pu´ae jurugua oĩramo pindie tĩgua terã pundie tĩjuruguandive, ko´ãva oguerova hese
hyapu tĩgua. Cuando la vocal oral forma silaba con consonantes nasales o naso-orales,
queda nasalizada por dichas consonantes.
2- Pu´ae tĩgua oikéramo ñe´ẽpehẽme pundie juruguáva ndive, ko ñe´ẽpehẽgui oiko
tĩguáva. Cuando la vocal nasal forma silaba con consonante oral, dicha silaba es nasal.
Techapyrã: Kẽ: okẽ - kã: akã
El acento determina el significado de las palabras. He aquí algunos ejemplos.

Tîgua rechaukaha omoambue ñe’êguéra ojuehegui. La marca de la nasalidad hace diferencia


semántica.
Techapyrã.

Mbói : Serpiente - Pytû: oscuridad - Tâi : diente


Mbo’i: picar - Pytu: espíritu - Tai: letra
Mboi : desnudar - desvestir. - Pytu: aliento - Tái: agrio - picante

Aky: inmaduro – verde - Jopòi: regalo - Àpe: aqui


Akỹ: mojado -Jopoi: largarse - separarse - Ape: forro - superfície

Pyta: talón - Ava: persona - Sâ: cuerda


Pytâ: rojo - Àva: cabello - Sa: cien
Pyta: quedar - Ava: estos / as

kuâ: dedo - Tupâ: Dios - Pê: romperse


kua: agujero - Tupa: cama - Pe: chato – ese / a
ku’a: cintura - -

Â: estos / as - alma - Okê: puerta - Apovô: pegajoso


A: fruta - caerse - Oke: duerme - Apóvo: al saltar

Pirî: escalofrío Piri: paja

Apopyrâ, Ejercicios
1- Ahechauka pu´ae pu´atâ ko´â ñe´ême ha upéi ajapo mokôi aty: Señalo las vocales
tónicas en estas palabras y luego formo dos conjuntos.

Puraheihápe - Óga - Ha´ekuéra - Oipotaháicha


Ohechávo - Osapukái - Mbo´ehára - Huguái
Ohohápe - Jagua - Kure - - Ynambu
Mbo’ehao - karamegua - kuimbe - kuñataî
Kái - kuatiahai - Kamby - hetave

a-) Oguerekóva peteî pu’ae pu’atâ â-) Oguerekóva mokôi pu’ae pu’atâ
……………………………………… …………………………………
…………………………………… ………………………………….
…………………………………… …………………………………
…………………………………… …………………………………
2-) Amoîmba Completo
a-) Ñe’ê oguerekóva peteî pu’ae pu’atâ héra. Las palabras con una vocal tónica se llaman:

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 17


Ñe´ẽ ipu´atãteĩva - Palabras Monotónicas

â-) Ñe’ẽ oguerekóva mokõi térã hetave pu’ae pu’atâ héra. Las palabras con dos o más
vocales tónicas se llaman: Ñe´ẽ ipu´atãetáva - Palabras Politónicas

3- Ahechauka pu´ae pu´atã paha ko´ã ñe´ẽme: Señalo las vocales tónicas finales en
estas palabras
Pytagua - Marangatu - Mbarakaja - Oporandu - Temimbo´e
Imbarete - Pyhare - Rovaja - Yvotyeta

4- Ahai muanduhe pu´atã ko´ã ñe´ã oikotevãvape: Pinto el acento tónico a las
palabras que necesitan.
Mboi (serpiente) - Sai (vestido) - jopoi (regalo)
Jagua (perro) - Tarave. - Karumbe
Mbo´ehao - Ojerokyta - Tekombo´e
Ta´yra (hijo) - Tajyra (hija) - ype (pato)
Haiha - He´iva - Haihara ( escritor)
Angete - Mbo´ehara - Opama

5- Aiporavo ha ahaiguy oguerekóva po ñe´ê ipu´atateîva. Selecciono 5 palabras


monotónicas.
Mbo’ehára - Mbói - Jerokyhápe - Sái - Avatitýre - Jopòi
Karaikuéra - Jagua - Vakapi - Tarave - He´íva - Haihára
Karumbe - Ta´ýra - Tajýra - ype - Haiha - Vakakuéra

6- Aiporavo po ñe´ê ipu´atâetáva: Selecciono 5 palabras politónicas.


Sái - Mbo´ehao - Mbo´ehára - Kái - Haihára
Kunakarai - Mitãkuña - kure - Puraheihápe ýpe
Ha´ekuéra - tái - Oke - Oipotaháicha
7- Ahechakuaa ko’ã ñe´ẽjoaju apytépe ñe’ê ipu’atãteîva pea ahaiguy ha ñe´ê
ipu´atâetáva amongora, umi ñe´ê aiporãva´ekue reheve ahai ñe’êjoaju. Identifico y
subrayo en estas oraciones las Palabras Monotónicas, y las palabras politónicas encierro en
círculo, luego formulo oraciones con aquellas palabras seleccionadas.
1-Sele oho Paraguaýpe ha ojogua isái pyahurã.
2- Karai Tani ogueru ita’ýrape heta jopòi porã hi’ára mbotýre.
3- Mitãrusu ou ka’aguýgui ha omombe’u ikyvýpe oĩ upépe heta mbói vai.
4- Lolo oho ysyrýpe ojohéi heta ahoja ky’a, ha ohecha upepe heta ype sa’yju.
5- Chica oguereko ikorapýpe peteĩ karumbe ra’y oñembojarúva oñondive
6- Mbo’ehára he’i mitãnguérape ojapo haĝua tembiapo ome’ẽva’ekue chupekuéra
7- Mitãkuña porãite oho oheka yvoty Tupãsýme ĝuarã.
8- Mitãnguéra ombohovái chupe ojapotaha tembiapo ha’e oipotaháicha
9- Puraheihápe heta kuñakarai ha karai oñeha’ã ombyaty mitãnguérape.
10- Haihára he’i kuñataĩ ha karia’ykuérape omoñe’ẽva’erã arandukakuéra ikatu haĝuaicha
ikatupyry hikuái.
1-…………………………………………………………………………………………….
2-……………………………………………………………………………………………..
3- …………………………………………………………………………………………….
4-……………………………………………………………………………………………..
5-…………………………………………………………………………………………….

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 18


8- Ahai pu´ae tĩgua umi ñe´ẽ oikotevẽvape. Pinto la marca de la nasalidad a las palabras
que necesiten.

Ko´e - Asaje - Akarague - Andai


Moogua - Mokoi - Kocho - Ama
Aguyje - Kua (dedo) - Pysa - Memby
Petei - Kuñatai - guaimi - Nambi
Aka - Kuñakarai - Kurapepe - guahe.
9- Ahechakuaa, ko´â ñe´ẽjoajupe ñe´ẽ ogueraháva pu´ae tĩgua:
Pytũvove che añenòma ake haĝua, ha che reindy che ja’o, ha’e katu ohose oguata.
Che ru heta oñani hague aimete ipytupa.
Livo oho pohã rekávo táva guasupe, itúvape ĝuarã.
Che memby oike poha mbo’esyrýpe.
Piri: Che ru oho ogueru heta pirígui ojapo haĝua akãngao.
Ahechávo mitãkuña ohasa che pirĩmba.
Che sy katuete che rovasa asẽvove ha ojerure Tupãme ani haĝua ojehu chéve mba’e vai.
Chive ojogua peteĩ tupa pyahu ne porãmbajepéva.
10- Ahai pu´ae tĩgua ñe´ẽ oikotevẽvape ko´ã ñe´ẽjoajúpe. Pinto la marca de la nasalidad
a las palabras que necesiten en estas oraciones.

a-) Ko’e vove aháta poha rekávo.


â-) Amo mita hase isýry.
ch-) Kame hata ombota iñaka.
e-) Emboty pe oke, háke mita oke.
ê-) Che rogapegua oveta michi.
g-) Karai Kalo oipytyvo pahanohárape.
ĝ-) Che sy oguahe hagua hógape oikoteve mbayrumýi
11-) Amongora ñe’ẽ oñemomuanduhe vaíva. Encierro en círculo las palabras mal
acentuadas.
a-) Umi karaí oipuru hetá mba’é.
â-) Ha’ékuéra oñani pya’é ka’aguyré.
Ch-) Che róga rokê oñembyaí.
e-) Ko’â apyka rogueraháva’erâ okapé.
12- Amoñe’ẽ ñe’èjoaju ha amomuanduhe hekópe: Leo las siguientes oraciones y
acentúo correctamente.
Umi karaikuera oipotata heta pirapire hogape ĝuarâ.
Umi tahyi oike ikuape oñongatuvo hembi’u.
Ña Lolo oho imena rekávo tasyope.
Peicha avei opurahei guyrakuera ñume.
Che rupe ojerureta heta mba’e mbo’ehaope ĝuarâ

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 19


13-) Amomuanduhe ñe’ẽ oikotevêva: Acentúo las palabras que necesitan.
Angete Mbo’ehara Ojerokyta He’iva
Tape karape Jaguarete Okaruta
Okaruva apykahaipe Opama Ka’aguyre
Puraheihape - okehape okepama ogueruta
Ogueruta mymbakuera guyrakuera oipotama

Unidad II Ñe´ẽtekuaa

TERO/ TERA SUSTANTIVO

Tero:Ha´e ñe´ê ohenóiva ava, ka´avo ha mymbakuéra térâ opa mba´e oîva ñande jerére,
hekove ha hekove´ŷva.
Sustantivos: Son palabras que nombran todos los objetos que tiene existencia, persona
animal o cosa.
Ejemplos: Techapyrâ
Hose – mesa - apyka - tembiapo - Paraguay- jagua

Terokuéra oñemohenda kóicha: Los sustantivos se clasifican así:


A- Ñe´epu´andu rupi - Por su fonética

1.Tero jurugua: Ha´e umi ndoguerekóiva tai tîgua hetepýpe ha ipu ñande juru rupi.
Sustantivos Orales: son aquellos que no tienen letras nasales dentro de su estructura y se
pronuncian por la boca.
Techapyrâ
Kalo - apyka – yvoty - tapiti.

2. Tero tîgua: Ha´e umi oguerekóva tai tîgua hetepýpe ha ipu ñane tĩ rupi.
Sustantivos Nasales: Son aquellos que tienen letra nasal en su estructura y se pronuncian
por la nariz.
Techapyrâ
Kame - anguja - okẽ - tembiapo.

Â- Hupytyha rupi Por su extensión

1- Terotee: Ha´e ñe´ê ohenóiva térâ ombohérava ava, mymba, ka´avo térâ mba’e oikuaávo
mba’eichaguápa
Sustantivos Propios: Son aquellos que designan personas, animales, o cosas haciendo
referencia a sus características.

Techapyrâ Ejemplos
Sepi: Cipriano - Karai Fernando López - Ka´akupe - Ysyry Parana – Paraguay.

2- Terorei: Ha´e umi ombohérava yvypóra, mymba térâ ambue mba´e he´i´ỹre
mba´éichapa.
Sustantivo Común: Son aquellos que nombran personas, animales o cosas sin hacer
referencia a sus características.
Techapyrâ
Vaka – mitâ – apyka – kuatia – kuña – yvoty – yvyra – yva.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 20


Ch- He´iséva rupi Por su significado

1-) Tero Andúva: Ha´e umi ombohérava yvypóra ha mba´e ikatúva ñañandu, japoko.
Sustantivos Concretos: Son aquellas que nombran seres con existencia real o lo que
podemos sentir, palpa o haciendo uso de los sentidos corporales.
Techapyrâ
Mesa - aranduka - karia´y - yvoty - yva.
2-)Tero andu´ỹva: Ha´e umi ojehechakuaáva pe temiandu rupi ikatu’ỹva japoko.
Sustantivo abstracto Es el que se percibe a través de los sentimientos.
Techapyrâ
Mborayhu – py’aguapy – ñyrô -vy’apavê - tekojoja.

E- Ñe´êysajakuaa rupi Por su morfología


1-Tero ysajateî: Ha´e umi oguerekóva peteî ysajánte ojeipuru haĝua.
Sustantivos Uniformes: Son aquellos que tienen una sola forma para su uso.

Techapyrâ
Memby - ovecha – mbo´ehao - ita – mitâ .

Memby: hijo / a Ovecha : Oveja


Che memby: Mi hijo/ a Che Ovecha: Mi oveja
Ne memby: Tu hijo / a Nde ovecha: Tu oveja

2-Tero ysajakôi: Ha´e umi oguerekóva mokôi ysaja ijepurúpe.


Sustantivos Biformes: Son aquellos que tienen dos formas para su uso.
Las palabras que comienzan con “t” están en forma absoluta (heko ypy), y se usa para
formar posesivos en la tercera persona del singular y plural. Las palabras que comienzan
con “r” están en forma constructiva (hekopuru) y se usan para formar posesivos en la
primera y segunda persona tanto del singular como en plural.
Techapyrâ
Tyke´ýra - ryke´y Túva – ru
Tykéra - ryke Ta´ýra – ra´y
Tyke´ýra: Hermano Mayor Túva – ru
Che ryke´y: Mi hermano mayor Che ru: Mi papá
Nde ryke´y: Tu hermano mayor |Nde ru: Tu papá

3-Tero ysajaapy: Ha´e umi oguerekóva mbohapy ysaja ijepurúpe.


Sustantivos triformes: Son aquellos que tienen tres formas para su uso.
“T y O”: formas absolutas,”R y H”: formas constructivas
Techapyrâ
Tesa – resa - hesa
Tetyma – retyma - hetyma
Tetâ - retâ - hetâ
Tova – rova – hova
Ovetã - rovetã - hovetã
Tetâ : Patria Tetyma: Pierna
Che retâ: Mi Patria Che retyma: Mi Pierna
Ne retâ: Tu Patria Nde retyma: Tu pierna
Hetâ: Su Patria Hetyma: Su pierna
Che rovetã Ne rovetã
Hovetã
4- Tero ysajarundy: Ha´e Tero ojepurúva irundy hendáicha.
Sustantivos cuatriformes: Son los sustantivos que se utilizan de cuatro maneras o formas.
Techapyrâ
So´o - ro´o – ho´o - to´o
Mymba - rymba - hymba - tymba
Inimbe - renimbe - henimbe - tenimbe
Inimbo – renimbo – henimbo – tenimbo
Aku – raku – haku - taku – (de temperatura)
Ague – rague – hague - tague

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 21


Ẽ- Ijejapo rupi Por su estructura
1- Teroteî: Ha´e umi oikóva peteî ñe´ê añógui, oguereko peteî ñe´êrapónte.
Sustantivos Simples: Son aquellos que están formados por una sola palabra, o una sola raíz.
Techapyrâ
Pira - rete - po - kuatia.

2- Teroeta: Ha´e umi oikóva mokôi térâ hetave ñe´êgui.


Sustantivos Compuestos: Son aquellos que están formados por dos o más palabras o
raíces.
Techapyrâ
Pirapire : pira + pire Popyte: po + pyte
Jaguarete: Jagua + rete Kuatiahai: kuatia + hai

G- Tero meña Género del sustantivo


Tero meña: Ohechauka tekove ha mymba meña. Guaraníme oî heta tero imeña’ŷva
El género de los Sustantivos: Indica el sexo en persona y animales. Los sustantivos en
guaraní son neutros en su mayoría.

1-) Kuimba’e meña: Ha’e umi tero ombohérava kuimba’épe.


- Género masculino: Son los sustantivos que indican personas (hombres).

Techapyrâ
Túva (padre) Kyvy (hermano)

Ojehechauka avei oñembojoapývo ñe’êrapo rehe ko’â ñe’ê. Se expresan también añadiendo
a la raíz estas palabras:

….Kuimba’e
….karia’y
….ra’y

Techapyrâ
Membykuimba’e (hijo)
Membykaria’y (hijo)
Mitâra’y (niño)

Ñe’êpehêtai upéigua “me” ojeipuru oñembojoavy haĝua mymbakuéra.


“Me” ou “méñagui”

La partícula sufija “me” se utiliza para indicar el sexo masculino de algunos animales.
“Me” viene de la palabra “ména”.

Techapyrâ
Ryguasume (gallo) Jaguame (perro)

2-) Kuña meña: Ha’e umi tero ombohérava tekove téra mymbápe, kuñáva guive.
- Género femenino: Son los sustantivos que indican persona (mujer) o animal
(hembra).

Techapyrâ
Kuña (mujer) ryguasu (gallina)
Sy (madre) vaka (vaca)

Ojehechauka avei oñembojoapývo ñe’êrapo rehe ko ñe’ê. Se expresa también añadiendo a


la raíz esta palabra:

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 22


….kuña
Techapyrâ
Membykuña (hija)
Mitâkuña (jovencita)
Jaguakuña (perra)

3-) Meña’ỹ: Ka’avo ha mba’ekuéra réra guaraníme naimeñái.


- Género neutro: En guaraní los nombres de vegetales y cosas carecen de género.

Techapyrã:
Avati (maíz) Yvoty (flor) Haiha (lápiz)
Mbokaja (coco) Tupa (cama) Kuatia (papel)

4-) Meñakuaa’ỹva: Ndojekuaái kuimba’e térâ kuñápa.


- Género Ambiguo o Epiceno: Se refiere a aquellos cuyo sexo es dificil de determinar a
simple vista.
Techapyrâ
Tarave (cucaracha) Ñati’û (mosquito)
Jatyta (caracol) Mberu ( mosca)

Jesarekopyrâ
Guaraníme oî tero ombohérava tekovépe, aĝa katu peteî jeýpente ndojekuaái kuña téra
kuimba’épa.
Techapyrâ
Mitâ (niño o niña)
Observación: En guaraní existen sustantivos que designan a seres sexuados, aunque en sí
no determinan el sexo.
Ejemplos: Memby (hijo o hija)

Tembiaporã Ejercicios
Tero rehegua De los sustantivos

Karumbe ha ypekuéra

Oî ndaje peteî karumbe oikóva óga korapy guasúpe, upégui ha’e nosêi, upévare oñembyasy
ha ndovy’ái.

- Ahase mombyry, aikuaáse opa tetâ yvorapegua – ojepy’amongeta.

Peteî ára, ou mokôi ype ha’éva karumbe angirû, ko’âva he’i chupe oho haĝua hendivekuéra
oikuaa haĝua ambue tetânguéra. Umi ype ojapyhy peteî yvyra puku ha omoinge ijurupekuéra,
upe karumbe hâi rupi ojapyhy pe yvyra osâingo haĝua, upépentema oveve umi ype ha
karumbe ohóma hendivekuéra, ha’ete chupe ikérapente ojehuhína â mba’e, ovy’aitei,

ko’aĝa ae ikatúta aikuaa tetâ ambuekuéra.

Ovy’aitereígui oñepyrû asapukái: Che añoite ha’e karumbe ikatúva oveve! Che ha’e
karumbekuéra myakâhára! Péicha hesarái hâi rupi osâingoha, ojejurupe’a ha ho’a,
aichejaranga karumbe! Hatâiterei ho’a!.

Kóva ñanembo’e ñañangarekova’erâha mba’e jahupytývare, anítei pya’eterei opa


ñandehegui

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 23


1-) Ajepy’amongeta ha ahai peteĩ téra pyahu ko moñe’ẽrãme. Pienso y escribo un
nuevo título a esta lectura.

………………………………..……………………………………………………………

2-) Ambohovái Contesto.


1- Moõpa oikóva peteĩ karumbe.
……………………………………………………………………..........……………………

2 Mba’éichapa ha’e oiko upépe.

…………………………………………………………………………………..........……….

3- Mba’épa ha’e ojepy’amongeta.

…………………………………………………………………………………….........……..

4- Mba’épa oiko peteĩ ára.

……………………………………………………………………………………..........…….

5- Mba’épa ojapyhy umi ype.

………………………………………………………………………………………….......

6- Mba’épa ojapo karumbe.

………………………………………………………………………………………...........…

7- Mba’épa ojehu ichupe ipahápe.

………………………………………………………………………………………..........….

3-) Anguenohẽ moñe’ẽrãgui poapy tero. Entresaco del texto ocho sustantivos.
……………………………… …….………….………… ...………………………
……………………….. …… …………………….…… ..……………………….

4-) Amohenda umi tero anohẽva’ekue iñe’ẽpuàndi rupi. Clasifico los sustantivos
entresacados según su fonética

Jurugua (orales) Tîgua (Nasales

_____________________________ _____________________________

_____________________________ _____________________________

_____________________________ _____________________________

_____________________________ _____________________________

5-) Ahaiguy tero jurugua ha amongora Tero tîgua. Subrayo los sustantivos orales y
encierro en círculo los sustantivos nasales:

ñandu haiha kuatia mbojojaha mesa porâ ha’e okê

asaje ka’aru guéi apyka mbaraka kavaju memby

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 24


6-) Amoñe’ẽpehẽ ko’ã tero Separo en sílabas estos sustantivos:

Anguja: ____________________________________

Panambi: ____________________________________

Arai: ____________________________________

Apykahai: ____________________________________

Membykuña: ____________________________________

Akârague: ____________________________________

7-) Amoĩ muanduhe pu’atã térã tĩgua rechaukaha ñe’ẽ oikotevẽvape. Acentúo
tónicamente o completo con la marca de la nasalidad según corresponda

a) Ña Nati osapukai mitanguerape ou haĝua okaru

â) Umi jagua oñaro karia’ykuerare

ch) Yvoty oiva kotype oñenohema okape

e) Che roga ykere oi petei pohanohara

ê) Ogyhuhaipe mbo’ehara ohai rojapova’era .

8-) Amoha’eño terokuéra ñe’êjoajupegua Clasifico los sustantivos de las oraciones


anteriores

Tero Jurugua (Sustantivos orales) Tero Tîgu (Sustantivos nasales)


__________________ _________________ _____________________

__________________ _________________ _____________________

__________________ __________________ _____________________

9-) Amoĩmba Completo

- Tero ñemohenda - Clasificación de los sustantivos

- Iñe’êpu’andu rupi a) ________________________


(según su fonética) â) ________________________

- Ñe’êysayakuu Ijysaja rupi a) ________________________


â) ________________________
(Según su morfología) ch) ________________________
e) ________________________

- Ijejapo rupi
a) ________________________
(Según su estructura) â) ________________________
10-) Ha’e mba’éichagua terópa. Digo qué clase de sustantivos son.

Tero Iñe’êpu andu rupi Ijysaja rupi

(Sustantivos) (según su fonética) (Según su morfología)

Óga ……………………….. .. …………………………


Tetyma …………………………. …………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 25


Mesa …………………………. …………………………
Túva …………………………. …………………………
Ryke’y ………………………….. …………………………
Akâ ………………………….. …………………………
Okê ………………………….. …………………………
Aokuéra ………………………….. …………………………
11-) Ahai ã terógui ijysaja ambue. Escribo las otras formas de estos sustantivos.

Tesa
…………………………………………………………………………..…………………
Ta’ýra
……………………………………………………………………….….………………
Typycha
…………………………………………………………………….………………………
Óga
……………………………………………………………………….……………………
Remiarirõ
………………………………………………………………………………………….
Tyvyta
……………………………………………………………………….…………………
Ryvy
……………………………………………………………………..……………………
Tupa
……………………………………………………………………….…………………
Havõ
…………………………………………………………………………………………
Hembireko
………………………………………………………………………………………
Tatakua
…………………………………………………………………………………………
Réra
…………………………………………………………………………………………

12.-) Ambohasa españa ñe’ẽme ko’ã ñe’ẽjoaju. Traduzco al castellano estas oraciones.

a-) Pe apykatimói che jarýipe ĝuarâ.


…………………………………………………………………………………………….......
â-) Kotykaruhápe oike hetaiterei mitâ saraki.
…………………………………………………………………………………………….......
ch-) Mbo’ehára oipota haiha, kuatiahai, kuatiañe’ê ha mbojojaha.
…………………………………………………………………………………………….......
e-) Mbo’ehakotýpe oî apykahai, mesa, apyka ha pejuha.
…………………………………………………………………………………………….......
ẽ-) Karai Vito ha hembireko oguereko heta pirapire.
…………………………………………………………………………………………….......
13-) Anohẽ ñe’ẽjoajukuéragui umi tero ha amohenda Ijejapo rupi. Entresaco de las
oraciones dadas los sustantivos y los clasifico según su estructura.

Teroteî (Simples) Teroeta (Compuestos)


…………………………………… …………………………………………
…………………………………… …………………………………………
…………………………………… …………………………………………
…………………………………… …………………………………….…...
…………………………………… …………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 26


14-) Ajapo teroeta ã terógui. Formo sustantivos compuestos de estos sustantivos
simples

Po ………………………………… Akâ …………………………

Mitâ ……………………………….. Jagua …………………………

Py ……………………………….. Tupã …………………………

Memby ………………………………. Kuã …………………………

15-) Ahaiguy teroeta ha amongora terotee. Subrayo los sustantivos compuestos y


encierro en círculos los sustantivos simples.

Temimbo’e Apykarundy Tatakua Typycha Mbo’ehára


Kotyjahuha Tataypy Kambuchi Kotyĝuahêha Guaikuru
Tuguái Aorenda

16-) Ahai. Escribo

a) Irundy tero tĩĝua: Cuatro sustantivos nasales.


………………………………… ………………………………
………………………………… ………………………………
ã) Irundy tero ysajateĩ: Cuatro sustantivos uniformes
…………………………… ……………………………
……………………………… …………………………..
Ch) Irundy tero ysajaapy. Cuatro sustantivos triformes.
……………………………. …..…………………………
……………………………… ………………………………

e) Irundy teroteĩ: Cuatro sustantivos simples.


…………………………… …….……………………………
…………………………… …………………………………..
ẽ) Irundy teroeta: Cuatro sustantivos compuestos.
……………………………….. …………………………………
………………………………… …………………………………..
17- Ajapo ñe’ẽjoaju ko’â tero reheve. Formulo oraciones con estos sustantivos
Kuñataî Mbarakaja Kururu Kotykeha Kuatiahaipyre:
1-
………………………………………………………………………………………………
2-
………………………………………………………………………………………………
3-
………………………………………………………………………………………………
4-
………………………………………………………………………………………………
5-
………………………………………………………………………………………………
18-) Amohenda terokuéra hupytyha rupi. Clasifico los sustantivos según su extensión.

Aramboha Lambare Kuñakarai Tapiti Kambi Mbyja


Cristina Paraguay Mesakaruha Mburikao Pirapo Jaguarete

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 27


Terotee (Propios) Terotei (Comunes)

…………………………………..… ………………………………………
……………………………………..
………………………………………
. ……………………………………
……………………………………….
……………………………………..

19-) Ajapo ñe’èjoaju ko’ã ñe’ẽ reheve. Formulo oraciones con estas palabras

Mbarakaju Ovecha Pedro Kambi Kuimba’e


1-
………………………………………………………………………………….……………
2-
………………………………………………………………………………….……………
3-
……………………………………………………………………………………….………
4-
……………………………………………………………………………………….………
5-
……………………………………………………………………………………….………
20- Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã tero reheve: Formulo oraciones con estos sustantivos.

Tekojoja Kotykaruha Py’aguapy Ogarokái


Ñembyasy Tupa Memby Reindy
1- ……………………………………………………………………………………………

2-
………………………………………………………………………………………………
3-
………………………………………………………………………………………………
4-
……………………………………………………………………………………………….
5-
………………………………………………………………………………………………
6-
………………………………………………………………………………………………
7-
………………………………………………………………………………………………
8-
………………………………………………………………………………………………

21-) Aiguyhai mbohovái oĩ porãva. Subrayo la respuesta correcta.

a-) Terotee Fernando ha’e (El sustantivo Fernando es):


Kuatiañe’ẽ rehegua téra rehegua terajoapy

â-) Terotee kambi ha’e (El sustantivo Kambi es):


Ysyry mitãkuña’i téra

ch-) Terotee Paraná ha’e ( El sustantivo Paraná es):


Terajoapy mymba yguasu

e-) Terotee Rodríguez ha’e (El sustantivo Rodríguez es)


Terajoapy mymba téra

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 28


ê-) Terotee Pilar ha’e. (El sustantivo Pilar es)
Téra tekove táva

g-) Terotee Mbarakaju ha’e ( El sustantivo Mbarakaju es).


Ysyry yvyty yvytu

22-) Ambohasa guaraníme Traduzco al guaraní y subrayo los sustantivos


1) Mis hijos están en el colegio
………………………………………………………………………………………………
2) Mamá y mi abuela lavan mis ropas
………………………………………………………………………………………………
3) Mi gato está en la cama
………………………………………………………………………………………………
4) Estos niños irán al médico
………………………………………………………………………………………………
5) Los cuadernos y los libros se cayeron de la mesa
………………………………………………………………………………………………
23-) Ambohasa guaraníme- Traduzco al guaraní

a) Mis hijos están en el colegio:……………………………………………………………..


â) Mamá y mi hermana lavan mis ropas:……………………………………………………
ch) Mi perro está en el corredor:…………………………………………………………….
e) Estos señores irán al hospital………………………………………………………………
24-) Amoñe’ê ha upéi ahai imeña. Leo y luego escribo su género
a-) Reindy: …………………………………………………………………
â-) Menarâ: ……………………………………………………………….
ch-) Karumbe: ……………………………………………………………
e-) Tapiti: ……………………………………………………………………
ê-) Jatyta: ………………………………………………..………………….
g-) Kururu: ………………………………………..………………………..
ĝ-) Mitâ: …………………………………..…………………………………
h-) Mitâkuña: …………………………..…………………………………
Amoñe´ê moñe’êrâ ha ajapo tembiapo aikuaave hagua Terokuéra rehegua
YVA
Nati ombyaty yva ka’aru vove. Pyhareve, isy ogueraha ñemuhápe ohepyme’ê
haĝua, pe kuñakarai ojoguáva yva, héra Sele.
Katuete oha’arôva’erâ Nati sýpe ka’ay aku rehe.
Ko mitâkuña’i oho pyharevekue mbo’ehaópe ha’e oî poapyha mbo’esyrýpe, oîva guive
ohayhu chupe, mba’égui piko ndaupeichamo’âi, ko ha’e katuete tenonde mbo’ehaópe.
Ambue ára ndaje ohóta táva Ka’akupépe ahecha haĝua mba’éichapa ojejapo mahe’ê
yvágui.
Filemón Sanabria
Tembiaporâ
1-Aguenohẽ tero ajuhúva guive moñe’êrâgui ha ajapo ñe’êjoaju aipuruhápe
terokuéra ha upei ahaiguy ha ha’e mba’éichagua oî â ñe’ê apytépe
……………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………
MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 29
2-Amyesakã ã ñe’ẽ
Hepyme’ẽ: …………………………… Mbo’esyry: …………………..............
Mbyaty: ………………………………. Ka’ay: ………………………………
Mahe’ẽ: ……………………………… Pyharevekue: ………………………
Táva: …………………………………. Yva: ………………………………..

TEROJA – ADJETIVO
1- Teroja: Adjetivo: Ha´e ñe´ê omoirûva terópe ha he’íva mba’éichapa térâ moô pevépa
oĝuahê.
Es la palabra que se utiliza, para acompañe a al sustantivo y señalar una cualidad del mismo
o determinar su extensión.
Teroja ñemohenda: Clasificación del Adjetivo
1- Teroja Tekome´ẽva: Adjetivo Calificativo: Ha´e ñe´ê ohekome´êva terópe. Es la
palabra que indica una cualidad o califica al sustantivo.
Techapyrã
Mitâ porã: Niño lindo
Jagua piru: perro flaco
Kuñataî karape: Señorita baja
Tapiti morotĩ: Conejo blanco

Sa’ykuéra ha’e avei teroja tekome’ẽva. Los colores son también adjetivos
calificativos:
Pytã: rojo morotĩ: blanco hovy: azul
Sa’yju: amarillo hũngy: gris hovyhũ: azul verdoso
Pytãngy: rosado Hovyû: verde oscuro pytâhû: granate
Pytãsyry: bermejo sa’yky: Verde claro hovyngy: celeste

Jaikuaave haĝua… Para conocer más…


Ambue teroja Tekome’ẽva. Otros Adjetivos Calificativos
yvoty porã (lindo/a) Kamisa tuja (viejo/a)
Haiha vai (lindo/a) Ao pyahu (nuevo/a)
Jagua piru (flaco/a) Narâha hái (agrio/a)
Ovecha kyra (gordo/a) Merô he’ê (dulce)
Mesa tuicha (grande) Inimbo puku (largo/a)
Mbarakaja michî (chico/a pequeño/a) Akãrague mbyky (corto/a)
Apyka karape (bajo/a) Apyka guasu (grande)
Tupa yvate (alto/a) Mesa apu’a (redondo/a)
Jagua ñarô (bravo/a) Apyka pe (ancho/a)
Karia’y katupyry (hábil, habilidoso/a) Tembi’u he (sabroso/a)
Karai arandu (inteligente) Apyngua po’i (fino/a)
Kuñakarai marangatu (bueno/a, bondadoso/a) Mitâ kangy (débil)
Mitâ ñaña (malo/a) Karia’y ate’ŷ (perezoso/a)
Korapy ky’a (sucio/a) kuñataî kyre’ŷ (voluntarioso/a)
Óga potî (limpio/a) Y ro’ysâ (fresco/a)

2-Teroja Moteĩva: Ha´e umi ñe´ê ohechaukáva moôpa oî, máva mba´épa mboy terópa oî.
Adjetivo determinativo: Son las palabras que indican dónde están, de quién es o cuantos
sustantivos hay.
Entre estos encontramos los siguientes:
2.1- Teroja moteîva techaukarã: Ohechauka moôpa opyta umi tero, aĝuípa térâ
mombyrýpa, oî hovake térâ hovake´ỹme.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 30


Adjetivo determinativo demostrativo: Indica el lugar o distancia en que se encuentra la
persona, el animal o la cosa, del interlocutor. Pueden también indicar si están en presencia o
no. Por eso los clasificamos así.
a-) Tovakegua De presencia
â-) Tovake’ŷgua – Pore’ŷva De ausencia
2.1.1- Teroja moteîva techaukarâ tovakegua: Ohechauka mba´e oîva omombe´úva
rovake. Adjetivo determinativo demostrativo de presencia: Indica objetos que están a la
vista del que oye o del que habla.
Papyteĩme (N° singular) Techapyrã
Ko: este - esta Ko óga
Pe: ese - esa Pe apyka
Amo: aquel – aquella Amo kuatia

Papyeta: (N° Plural) Techapyrã


Ko´â: estos / as Ko´ â ryguasu
Â: estos / as  mitâ
Umi: esos/ as – aquellos/ as Umi mitâ
Techapyrâ Pe kuñataî porâ ojerokykuaa Esa señorita bella sabe
bailar

 ovecha opytáta akápe Estas ovejas quedarán


afuera.
Umi kavaju oñani pya’e. Esos caballos corren rápido.

2.1.2- Teroja moteîva techaukarâ pore`ỹgua (tovake´ŷgua): Ohechauka mba`e oî’ŷva


omombe`ùva rovake.
Adjetivo determinativo demostrativo de ausencia: Indica objetos que no están a la vista
del que oye o del que habla.
Upe ese / a - Ako táva
Papyteîme:
En n° singular Aipo ese / a - Aipo karia´y
Ku ese / a - Ku mitâ
Ako ese / a aquel / lla - Upe karai

Papyeta Umi esos / as - aquellos / as - Umi mymbaita


(Plural)

Techapyrâ:
Aipo mitâ hasê Esa criatura llora.
Ku Karai opurahéiva. Ese señor que canta
Umi kuñataî oñembo’éva. Esas señoras que rezan

2.2- Teroja moteîva mba´éva: Ha´e ñe´ê ohechukáva máva mba´épa.

Adjetivo determinativo posesivo: Es la palabra que indica idea de posesión o pertenencia.


Che Mi
Nde, Ne Tu
Ñande, Ñane Nuestro/a/os/as
Ore Nuestro/a/os/as
Pende, Pene Vuestro/a/os/as
(^): Por armonización nasal:
Ne, ñane ha pene ojeipuru tero tîgua renondépe. Ne, ñane y pene se utilizan delante de
sustantivos nasales.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 31


Techapyrâ
Che memby oho mbo’ehaópe Mi hijo va a la escuela
Ne memby oho mbo’ehaópe Tu hijo va a la escuela.
Ñande sy ogueru yvoty. Nuestra madre trae flores.
Ñane reindy osapukái hatâ. Nuestra hermana grita fuerte.
Jesarekopyrâ
Ndaipóri teroja mba’ éva ava mbohapyhápe ĝuarâ, upévare ojeipuru ko’âva:
Observación: No existen adjetivos posesivos para las terceras personas, por eso
utilizamos indices de posesión, como:
h hova su cara
i ita’ýra su hijo
hi’ hi’ára su día
ij ijao su ropa
iñ Iñakã su cabeza
Techapyrâ Che akâ: Mi cabeza
Che róga: Mu casa Ne akâ: Tu cabeza
Hóga: Su casa Iñakâ: Su cabeza
Ñande róga: Nuestra casa Ñane akâ: Nuestra cabeza
Ore róga: Nuestra casa Ore akâ: Nuestra cabeza
Pende róga: Nuestra casa Pene akâ: Vuestra cabeza
Hóga: Su casa Iñakâ: Su cabeza

2.3- Teroja moteîva kuaa´ŷva: Adjetivo determinativo indefinido: Ha´e umi ñe´ê
ndohechaukapáiva terópe, nde´íri mboýpa. Son aquellas palabras que determinan a los
sustantivos de una manera vaga o general.
Techapyrâ
Oimeraê: cualquier / a Mayma: todo / a Pokâ: poco/a
Heta: mucho / as Mbovy: pocos / as Michî: poco/
Ambue: otro/a
Techapyrâ
Tou oimeraê mitâ. Que venga cualquier criatura.
Mbovy karia’y opurahéita. Pocos jóvenes cantarán.
Heta kuñataî opuka. Muchas señoritas se ríen.
Aipota ambue haiha. Quiero el otro lápiz
.
2.4- Teroja moteîva papapýva: Ha´e umi ñe´ê ohechaukáva mboy térâ mboyhápepa oî.
Adjetivo determinativo numeral: Son aquellas palabras que indican cantidad u orden de
ubicación.
Techapyrâ
Irundyha tendápe En el cuarto lugar
Mokôi mitâ Dos criaturas
Mbohapyha mitâ che mba’e El tercer niño es mio

2.4.1- Teroja moteîva papapy papýva: Ha´e ñe´ê. ohechaukáva mboy terópa oî.
Adjetivo determinativo numeral cardinal: Es la palabra que determina la cantidad de los
sustantivos.
Techapyrâ
Peteî mitâ Mokôi yva Mbohapy kuatia Irundy kavaju

Peteî mitâ oúta che ndive y rekávo. Un niño va ir comigo a buscar agua.
Mokôi yva aju ne mba’erâ Dos frutas maduras son para ti.
Mbohapy kuatia eme’êta chéve. Tres papeles me vas a dar.
Irundy kavaju eraháta ñúme. Cuatro caballos vas a llevar al campo.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 32


2. 4.2- Teroja moteîva papapy papyháva: Ha ´e ñe´ê ohechaukáva mboyhápepa oî tero
Adjetivo determinativo numeral ordinal: . Es la palabra que determina en que orden se
encuentra el sustantivo.
Techapyrâ
Mitâ peteîha Mbo´esyry mokôiha Aranduka mbohapyha
Tembiaporà Ejercicios
1-) Amoñe’ê. Leo
Pe mitâ guasu osapukái che kyvýpe.
Ese adolescente le grita a mi hermano.
Ore taita ogueru oréve mymba porâita.
Mi abuelo nos trae animales bellos.
Umi karai katupyry omba’apo hetaiterei.
Esos hombres habilidosos trabajan muchísimo.
Peteî mesa pyahu ajuhu nde rógape.
Una mesa nueva encontré en tu casa
Oimeraê karia’y marangatu ikatu opyta.
Cualquier buen joven se puede quedar.
Amo mesa ky’a ndoipotái avave.
Aquella mesa sucia nadie quiere.

2-) Anohê teroja ajuhúva guive ñe’êjoajukuerápe ha ha’e mba’eichaguápa. Entresaco


los adjetivos de las oraciones dadas y clasifico:.
Pe: Teroja techaukarâ
………………………………….. …………………………………….
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
3-) Ambohasa guaraníme ha amohenda hekópe. Traduzco al guarani y completo el
cruadrigrama.

a) Bravo a)

â) Sucio â)

ch) Amarillo ch)

e-)Inteligente e-)

ê) Grueso ê)

g) Ancho g)

ĝ) Fino ĝ)

h) Verde h)

i) Negro i)

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 33


4-Ahai ko´â Tero ykére
Teroja Tekome´êva: Escribo al lado de estos sustantivos adjetivos calificativos.
Apyka: ........................................ Karaja: ………………………………
Yvoty: ......................................... Ovecha: ……………………………
Vaka: .......................................... Mesa: ………………………………
Haiha: ........................................ . Kuatiahai: …………………………
Ao: .......................................... Karai: …………………………………
5- Ajapo ñe´êjoaju ko´â Teroja Tekome´êva reheve. Formulo oraciones con estos
Adjetivos Calificativos.
Tuicha: ............................................................................................................................
Vai: ..................................................................................................................................
Potî: .................................................................................................................................
Saraki: .............................................................................................................................
Morotî: ...........................................................................................................................
Vevúi: ............................................................................................................................
Yvate: ………………………………………………………………………................

6- Amoîmba aipurúvo teroja moteîva techaukarâ: Completo usando Adjetivos


determinativos demostrativos.
1- ............................. mitâ oho.........................mbo´ehaópe.
2-Ña Sele omba´apo..........................................tasyópe.
3- Karai Sepi ohaími ........................................ ñe´êpoty porâite.
4-..........................mymba oñani joa ....................... ka´aguýpe.
5-..........................mitâ ho´u...........................pakova aju.
6- ...........................kavaju oñanita.................................tapére.
7- Tataypýpe opyta..................... kuñakarai.
8- Che roagaykereguakuéra oipota.......................mesa tuicha.
9- ................................kuatiahai ha´e che irûme ĝuarâ.
10- Vito ha Seve ogueru...............................apyka porâite
11- ..................................... karia´y opurahéi porâiterei.
7-) Ajapo ñe’ẽjoaju ko’â ñe’ẽ reheve. Formulo oraciones con estas palabras.
Ñande: - Umi - Opavave -Mbohapy - Heta
Irundy (cuatro) - Pokôiha (séptimo) - pateî ( once)
poha (quinto) - Mohapy (tres) - porundyha (noveno)
1- ……………………………………………………………………………………
2- ………………………………………………………………………………………
3- ………………………………………………………………………………………
4- ………………………………………………………………………………………
5- ………………………………………………………………………………………
6- ………………………………………………………………………………………
7-………………………………………………………………………………………
8-………………………………………………………………………………………
9- ………………………………………………………………………………………
10- ……………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 34


8- Amoîmba aipurúvo Teroja Moteîva mba´éva: Completo usando adjetivos
determinativos posesivos.
1- Amo kuatia .................. mba´e ha pe aranduka ………….. mba’e.
2- .............sy oho kokuépe ha ……… ryke’y oheka avati.
3- …………ñe´ê opyta …………akâme.
4- Chive ha´e ……….. irû mbo´ehaoguasúpe.
5- Kande ................akâ porâ, upévare …..sy ovy’aiterei hese.
9- Ahaiguy teroja mba´éva. Subrayo adjetivos posesivos.
a- Che memby oñemoarandu mbo´ehaópe.
â- Nde reguapýta ne reindy ykére.
ch- Ore rojapóta ore rembiapo mbo´ehára ndive.
e- Peê peguapýta pende apykápe.
ê- Peru ha Vito oguerúta ijao.
10- Amoîmba teroja mba´éva ndive. Completo con adjetivos posesivos.
a- .................... ra´y ojogua jopói...........................rajýpe.
(Tu) (mi)
â- ....................ména oguerúma ............................ao.
(Tu) (nuestra)
ch- .....................sy oguereko ................... mbojojaha ha ………… haiha.
(Nuestra) (nuestra) (nuestro)

e- ........................mesa ha ............................apyka opyta okápe.


(Vuestra) (vuestra)
11- Ambohasa España ñe’ême ñe’êjoajukuéra oîva yvateve. Traduzco al castellano
las oraciones dadas en el ejercicio anterior
a-) ………………………………………………………………………………………
â-) ……………………………………………………………………………………
ch-) …………………………………………………………………………………
e-) …………………………………………………………………………………
12- Amoîmba aipurúvo teroja kuaa´ỹva: Completo con adjetivo indefinido:
.......................haiha ......................mymba .......................viru
......................apyka ………………so´o ……………tembipuru
13- Amoîmba aipurúvo teroja papapy papyháva: Completo con adjetivo
determinativo numeral ordinal:
Apyka........................ mitâ:……………… óga: ………………..
14- Ahaiguy teroja mba´éva ha amongora teroja papýva: Subrayo los adjetivos
posesivos y encierro en círculo los adjetivos numerales:
A-Nde rógape oî parundy yvoty.

â- Po jagua oñeno akême.

ch-Che memby ohóta mbo´ehaópe.

e- Amo kuñataî ojohéi: mokôi tupa ao ha peteî ahoja.

ê- Nde jarýi ojogua mbohapy havô.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 35


15- Amoîmba teroja techaukarâ reheve. Completo con adjetivos demostrativos.

a-) ……………….. kavaju oñaníta ……………………tapére.


(Esos) (ese)
â-) Tataypýpe opyta …………………………….. kuñakarai.
(esa)
ch-) Che rogayguakuéra oipota …………………… mesa tuicha
(esta)
e-) ………………. Kuatiahai ha’e che irûme ĝuarâ.
(estos)
ê-) Victor ha Mauricio ogueru ……………………………. apyka porâite.
(esta)
g-) ………………………….. karia’y opurahéi porâiterei.

16-) Amohenda hekópe. Clasifico correctamente

Oimeraê – mokôi - opavave - umi - ñande – akahata - po - â - pene - amo


Irundyha - ore - pytâ - karape - mayma - mbarete - nde - vevúi.

a-) Teroja Techaukarâ â-) Teroja Tekome’êva


Adjetivos demostrativos Adjetivos calificativos

…………………………………. ………………………………..
…………………………………. …………………………………
…………………………………… …………………………………..
Ch-) Teroja Kuaa’ŷva e-) Teroja Papára ê-) Teroja Mba’éva
Adjetivos inefinidos Adjetivos numerales Adjetivos posesivos
…………………………………… …………………………………………
…………………………………… ……………………………………..
…………………………………… …………………………………….
……………………………………. ………………………………………..
17-) Ambohasa guarani térâ España ñe’ême. Traduzco al guaraní o al castellano
según corresponda.
Su mano: ……………………………… Héra: …………………………………

Su dueño: ……………………………… Hi’áva: ………………………………

Su cara: ………………………………. Iñakã: ………………………………

Su ropa: ………………………………. Ijyva: ………………………………

Su día: ………………………………… Ijajúra: ……………………………

18-) Amoîmba teroja mba’éva reheve. Completo con adjetivos posesivos.

.……………….. ajaka

a-)- Ne térâ nde: ……………….. reindy

..……………….. ra’y

……………….. akâ

â-) Ñane térâ ñande ……………….. kûimbe

……………….. aramboha

……………….. yvoty

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 36


….……………. Poyvi

Ch-) Pende térâ pene ……………….. renypy’â

……………….. jyvanga

……………….. karamegua

……………….. rupa

19- Ajapo ñe’êjoaju ko’â teroja reheve. Formulo oraciones con estas oraciones.

Irundy - pokôiha - Pateî - poha - mbohapy - porundyha.


(cuatro) (sétimo) (once) (quinto) (tres) (noveno)

1……………………………………………………………………………….………………

2………………………………………………………………………………….……………

3………………………………………………………………………………….……………

4………………………………………………………………………………………..……..

5……………………………………………………………………………………..………..

6……………………………………………………………………………………..………..

20-) Ambohasa guaraníme. Traduzco al guaraní.

a-)Nombre: ……………………………… â-) Cara: ……………………………

Mi nombre: ……………………………….. Mi cara: ………………………….…

Tu nombre: …………………………….. Tú cara: ……………………………....

Su nombre: ……………………………. Su cara: ………………………….

ch-) Ropa: …………………………………. e-) Día: …………………………….

Mi ropa: …………………………. Mi día: ……………………………

Tu ropa: ………………………… Tu día: ……………………………

Su ropa: ………………………… Su día: ……………………………

Ñe’ẽjoaju Oración
Ñe’êjoaju: Ha’e ñe’ê mbojoaju mbykyvéva oje’ehápe oje’esevaite.
Ñe’ẽjoaju ha’e ñe’ẽaty oñeikûmby porâva ha ogueraháva peteî ñe’ètéva mosusûmbyre.

Oración: Es la menor unidad del habla con sentido completo. La oración es el conjunto de
palabras con sentido completo, y con un verbo conjugado.
Ñe’êjoaju ou ko’ã ñe’ẽgui: “Ñe’êjoaju” viene de estas palabras:

Ñe’ẽ palabra – hablar

Joaju Unión

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 37


Techapyrâ Mitãnguéra oho mbo’ehaópe. Los niños van al colegio (a la escuela).

Juan ha Teresa opuka nderehe. Juan y Teresa se ríen e ti.


Ko ka’arúpe oúta nde sy. Esta tarde vendrá tu madre.

Ñe’êjoaju rehegua Partes de la oración


Teroñe’ê: Ha’e ava, mymba, ka’avo térã mba’e oñeñe’êvagui ñe’ẽjoajúpe.
Sujeto: Es la persona, animal, vegetal o cosa de quién o de que se habla en la oración.
Teroñe’ẽ ou ko’ã ñe’ẽgui: “Sujeto” viene e estas palabras:
Tero Sustantivo
Ñe’ẽ Hablar – palabra

Teroñe’ẽje’éva: Ha’e opa mba’e oje’éva Teroñe’êgui. Predicado: Es todo lo que se dice
del sujeto.

Teroñe’ẽje’éva ou ko’ã ñe’ẽgui: “Predicado” viene de estas palabras:

Teroñe’ẽ Sujeto
Je’e (oje’e) Se dice
Va Partícula de Modo Habitual
Teroñe’èje’éva ikatu ha’e: El predicado puede ser:

a-) Teroñe’ẽje’éva teróva: Upe ñe’ẽ oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî tero térâ teroja
oñembojoajúva teroñe’ẽ rehe, peteî ñe’ẽtéva tekome’ẽmby rupi.
Predicado nominal: Si la palabra principal es un sustantivo o adjetivo que se une al sujeto
mediante un verbo copulativo.

Jesarekopyrã. Observación

Teroñe’ê: Ikatu oho ñe’ẽjoaju ñepyrûhápe, mbytépe térã ipahápe. El sujeto puede ir al
iniciar la oración, en el medio o al final.

Techapyrâ Ejemplos:
(Che) ha’e mbo’ehára (Yo) soy profesor/a
Teroñe’ê Teroñe’êje’e teróva Sujeto VC Predicado nominal

(Amo mitã) iporã (Aquella criatura) es hermosa


Teroñe’ê Teroñe’êje’e teróva Sujeto VC Predicado Nominal

- Teroñe’ẽje’etéva: Upe ñe’ê Oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî ñe’êtéva. Predicado


verbal: Si
la palabra principal es un verbo
Techapyrã Ejemplos:
(Pe kuñakarai) ojogua chipa (La señora) compra chipa
Teroñe’ê Teroñe’êje’etéva Sujeto Predicado verbal

(Vito) ogueru peteĩ merõ (Víctor) trae un melón


Teroñe’ê Teroñe’êje’etéva Sujeto Predicado verbal
Jesarekopyrâ: Observación:
Teroñe’ẽ ikatu oho ñe’ẽjoaju ñepyrũhápe, mbytépe térã ipahápe. Elsujeto puede ir al
iniciar la oración, en el medio o al final

Techapyrã Ejemplos:
- Teroñe’ê ikatu oho ñe’êjoaju ñepyrûme - El sujeto está al inicio de la oración
(Umi karia’y) oñani pya’e (Esos jóvenes) corren rápido
Teroñe’ê Teroñe’êje’éva Sujeto Predicado

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 38


Teroñe’ẽ oĩ ñe’ẽjoaju mbytépe - El sujeto está en el medio de la oración
Ko’êrô (nde ru) ohóta imba’apohápe
Teroñe’êje’éva Teroñe’ê Teroñe’êje’éva

Mañana (tu padre) irá a su trabajo


Predicado Sujeto Predicado

Teroñe’ẽ oĩ ñe’ẽjoaju pahápe. El sujeto está al final de la oración


Omaña yvate gotyo (umi mitâ)
Teroñe’êje’éva Teroñe’ê

Miran hacia arriba (esas criaturas)


Predicado Sujeto

Ñe’ẽjoaju Ñemohenda Clasificación de las oraciones

1 Ñe’êjoajuteĩva: Ha’e ñe’êjoaju - Oraciones simples: Son aquellas que


Oguerekóva peteî ñe’êtéva año. llevan un solo verbo.

Techapyrâ Ejemplos:
Jaguakuéra oguahujoa Los perros aúllan
Fernando ha Alicia oho mombyry Fernando y Alicia van lejos
Umi guyra oveve yvate Esos pájaros vuelan alto

2 Ñe’êjoajuetáva: Ha’e ñe’êjoaju - Oraciones compuestas: Son


aquellas
oguerekóva mokôi térâ hetave ñe’êtéva. que llevan dos o más verbos.

Techapyrâ Ejemplos:
Ricardo osapukái ha José opurahéi. Ricardo grita y José canta
Umi temimbo’e ou ha oho mbo’ehaópe Esos alumnos vienen y van al colegio

Pe kuñataî oguapy ha oha’ârô isýpe Esa señorita se sienta y espera a su


madre

 Ñe’êjoajuteîva ñemohenda: Clasificación de las oraciones simples


1- Ñe’êjoajuteéva: Ha’e ñe’êjoaju omonei térâ ombotovéva peteî mba’e.
Oración enunciativa: Es aquella en la cual se afirma o se niega algo.

a) Moneíva: Ha’e ñe’êjoaju omoneíva peteî mba’e.


Afirmativa: Es aquella oración en la que se afirma algo

Techapyrâ Ejemplos:
Che ru oguapy okápe Mi padre se sienta afuera
Amo yvoty iporâ Aquella flor es hermosa

â) Mbotovéva: Ha’e ñe’êjoaju ombotovéva.


Negativa: es aquella en la que se utiliza laación.
Techapyrâ Ejemplos:
Che ru ndoguapýi okápe - Mi padre no se sienta afuera
Amo yvoty naiporâi - Aquella flor no es hermosa

Ch) Ñe’êjoaju porandúva: Ha’e ñe’êjoaju oporandúva.


Oración interrogativa: Es aquella en la cual se interroga
Techapyrâ Ejemplos:
Mba’éichapa nde réra? ¿Cómo es tu nombre?
Nde sy piko hasy? ¿Está enferma tu madre?

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 39


e) Ñe’ejoaju mo’âva: Ha’e ñe’êjoaju he’iva ikatúva oiko.
Oración dubitativa: Es aquella en la cual se expresa duda.
Techapyrâ Ejemplos:
Ikatu aha nde rógape Quizás vaya a tu casa
Aháne nerendápe ko’êrô Tal vez vaya junto a ti mañana

ẽ) Ñe’ejoaju momorâva: Ha’e ñe’êjoaju Omomorâva peteî mba’e.


Oración exclamativa: Es aquella en la cual se admira una cosa
Techapyrâ Ejemplos:
Iporâtitépa upe yvoty! ¡Qué hermosa es esa flor!
Avy’aite nendive! ¡Estoy muy contenta/o contigo!

g) Ñe’ejoaju apoukapyva: Ha’e ñe’êjoaju he’iva mba’épa rejapo térâ


nderejapoiva’erâ.
Oración imperativa: Es aquella que indica orden, mandato.

Techapyrâ Ejemplos:
Epyta upépe Quédate ahí
Ani resê okápe No salgas afuera

ĝ) Ñe’ejoaju apopyrâva: Ha’e ñe’êjoaju he’iva jaipotáva. Oración


desirerativa: Es aquella que expresa deseo.

Techapyrâ Ejemplos:
Aipota peteî sapatu pyahu Quiero (quisiera) un zapato nuevo
Ounga’u Kalo ha ita’ýra Ojalá vengan Carlos y su hijo
Ahase Ka’akupépe Quiero (quisiera) ir a Caacupé

Tembiaporâ (Ejercicios)
Mauricio héra peteî mitâ ahayhu añetéva. Ko mitâ porâite oguereko
peteî ary. Ha’e hesa guasu, ityvyta karapâ asy ha itî michîmi, hova apu’a
ha iñakârague hû. Opa ára isy ha itúva oñangareko hese.
Mauricio ryke’y héra Sebastián.
Ha’e oguereko porundy ary ha akóinte oñangarekóva ityvýrare. Ha’ekuéra
oñembosaráiva oñondive ha avei ambue ipehênguekuéra ndive.
Opavavéva ovy’a ohechávo Mauricio pukavy, häi morotï ha hembe pytä asy.
Ijarýi ohupise Mauricio-pe. Ha’e ndojupisevéima.
Ha’e oguataséma ha’eño, ndokyhyjéi. Isy katu okyhyjeterei ho’a ramo ĝuarä ha manterei
ñahëndu he’ iramo: - Epyta ne mitä. Háke, re’áne! Ani reguata pya’eterei. Re’ase mba’e
piko? Ikatunga’u ajoko.
Maymáva he’i:: Mauricio, mitä katupyry, omañakuáva ñanderehe.¡Iporäitépa ko mitä!

1- Aguenohê moñe’êrâgui: Entresaco de la lectura:


a)- Po teroja tekome’êva: - Cinco adjetivos calificativos
_______________________ _____________________________
_______________________ ________________________
_______________________

â)- Po ñe’ẽndy ogaygua - Cinco palabras del vocabulario familiar


_____________________ _______________________
_____________________
_____________________ _______________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 40


ch)- Mokôi terarângue kuaa’ỹva:- Dos pronombres indefinidos:
___________________________ __________________________
e)- Mokôi terarânguete - Dos pronombres personales
___________________________ __________________________
ê)- Mokôi ñe’êtéva oîva ysaja mbotovépe - Dos verbos que estan en forma negativa
___________________________ _________________________
2- Aiporavo moñe’êrâ ryepýgui mbohapy ñe'êjoajuteî ha ahechauka ipype teroñe’ê
ha teroñe’êje’éva .
Entresaco de la lectura tres oraciones simple y señalo en ellas el sujetolpredicado:
_________________________________________________________________________
_________________________________________________________________________
_________________________________________________________________________

3- Ahechauka teroñe’ê ha teroñe’êje’éva ko'â ñe’êjoajúpe. Señalo el sujeto y el predicado


en las siguientes oraciones
a)- Mitânguéra mbo’ehaopegua oho Ka’akupép
â)- Juan ha Teresa opuka nderehe
ch)- Ko ka’arúpe oúta nde sy
e-) Umi karia’y oñani pya’e tapére.
ẽ-) Ko’ẽrõ nde taita oĝuahẽta Karapeguágui
4- Ahai teroñe’ẽ ko’ã teroñe’ẽje’évape: Escribo el sujeto a estos predicados.

a-) …………………………………. ………….. Omongaru imembykuéape.


ä-) ……………………………………………… peguerúta vaka ñúgui.
Ch-) .................................................................... rohóta mombyry ko’águi.
e-) ..................................................................... oñeno voieterei.
ë-) ..................................................................... remongakuaa porä ne memby.
5- Ahai teroñe’ẽje’éva ko’ã teroñe’ẽme: Escribo el predicado a estos sujetos:

a-) Amo jagua ñarö _________________________________________________________


ä- Temimbo’ekuéra: ________________________________________________________
ch-) Cha taita ha che jarýi ___________________________________________________
e-) Ha’ekuéra _____________________________________________________________
ẽ-) Yvotyeta ______________________________________________________________

6- Aguenohẽ moñe’ẽrᾶgui peteĩ. Entresaco de la lectura un/una:

a-) Ñe’ẽjoaju porandúva: Oración interrogativa


…………………………………………. …………………………………………………
ã-) Ñe’ẽjoaju moneῖva: Oración afirmativa
…………………………………………. ………………………………………………
Ch-) Ñe’ẽjoaju mbotovéva: Oración negativa
………………………………………… ………………………………………………
e-) Ñe’ẽjoaju momorãva: Oración exclamativa
………………………………………… ………………………………………………
ẽ-) Ñe’ẽjoaju apopyrãva: Oración desiderativa
………………………………………… ……………………………………………….
g-) Ñe’ẽjoaju apoukapýva: Oración imperativa
………………………………………… …………………………………..………….
ĝ-) Ñe’ẽjoaju mo’ãva: Oración dubitativa
………………………………………… ……………………………………….………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 41


7- Ahechauka teroñe’ẽ ha teroñe’ẽje’éva: Señalo el sujeto y el predicado:

a-) Amo ka’i tuicha opo yvyra rakãre . Ä-) Ojupi yvate umi mitã akãhatã.

Ch-) Aguata mbo’ehao peve. e-) Okaru Lolo isy ha itúva ndive

Amoï teroñe’ë: Completo con sujeto:


a) ………………………………….. opurahéi porä.
ä) ………………………………….. jaguapy okápe.
ch) ………………………………… roguereko yvoty.
8- Ambohasa guarani ñe’ẽme: Traduzco al guarani:

a-) A pedro le duele su cabeza:


………………………………………………………..…………………..…………………
ã-) Mi mamá tiene los labios rojos.
………………………………………………………………………………………...............
ch-) Mi amigo se lava las manos, la cara y la cabeza
.………………………………………………………………………………….……………
9- Aiporúvo peteĩ ñemoaranduha aporeko amombyky marandu
ahesa´ỹjova´ekue (Utilizo una técnica de estudio para sintetizar las informaciones
analizadas)

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 42


ÑE´ẼTÉVA - VERBO
Ñe´ẽtéva Ha´e ñe´ê omombe´úva mba´épa oiko, tekove, oñeñandu ha ojeipotáva. Ha’e ñe’ê
oñemombe’uhápe mba’épa ojapo teroñe’ê.
Verbo: Es la palabra que indica, estado, acción, proceso, sentimiento, existencia señalando
casi siempre tiempo y persona. Son palabras en las que se expresan lo que hace el sujeto.

Ñe’ẽtéva ou ko’â ñe’ègui: “Ñe’ẽtéva” viene de estas palabras.

Ñe’ẽ Palabra
Te (de tee) Verdadero, propio
Va Partícula de modo habitual

Techapyrâ Chokokue omba´apo. ( acción)


Amo mitâ hasy. (estado)
Ka´avokuéra okakuaa. ( proseso)
Che irû oporohayhu. (sentimiento)
Luchi oî okápe. ( existencia)

Ñe´ẽtéva pypeguakuéra: (elementos del verbo)

1- Ñe´ẽpy: Ha’e ñe’ê térâ ñe’êpehê ohechaukáva ñe’ètéva rembiapo.


(Raíz): Es la palabra que representa el concepto y que sirve para nombrar cosas materiales
e inmateriales. Puede constar de uno o más fonemas y generalmente es invariable.
Techapyrâ Guata - Sẽ - Ke - Mba´apo
1. 1- Ñe´ẽky: Iñambue ha ombojoapy ñe’ême he’iséva. Oì mboyvegua, ajehaíva ñe’ẽpy
mboyve; ha upéigua, ojehaíva ñe’ẽpy rire.
( Partículas): Son variables y añaden accidentes a las palabras. Pueden ser prefijas, se
escriben antes de la raíz; y sufijas, se escriben después de la raíz verbal.

Techapyrâ

Amboguataseterei - asẽta

Ñe’êpy Ñe’ẽpy

Raíz Raíz

Ñe’ẽky Ñe’êky Ñe’ẽky Ñe’ẽky


Mboyvegua Upéigua Mboyvegua Upéigua
(partícula prefija) (Partícula sufija) (partículas prefijas) (partículas sufijas)

Ñe’ẽtéva ñemohenda Clasificación de los verbos


1. Oikoe rupi: Oî ñe’êtéva moingoepy’ŷ. Moigoepy, iñambuépa’ŷva ha hekopeteîva.
Por su variabilidad: Existen verbos regulares, irregulares, defectivos y
unipersonales.
1.1. Ñe’êtéva moingoepy’ŷ: Ha’e upe iñe’êrapo iñambue’ŷva. Ko’â ñe’êtéva oipuru
ñe’êpehêtai papy ha ava rehegua.
Verbos regulares: Son aquellos cuya raíz permanece invariable. Estos verbos
utilizan partículas de número y persona.Terarânguéte ha Ñe’êpehêtai papy ha
ava rehegua jaipuru ñamosusû haĝua ñe’êtéva.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 43


Pronombres personales y Partículas de número y persona utilizamos para la
conjugación de verbos.

Che ……………….. a Ñande ja (verbo oral)

Nde ………………. re ña (verbo nasal)

Ha’e ………………. o

Ore ……………….. ro

Peê ……………….. pe

Ha’ekuéra …………. o

Jesarekopyrâ Observación

Ha’e ñe’êpehẽtai papy rehegua. Son partículas de número y persona.

a - re - o - ja - ña - ro - pe - o

Techapyrâ

Ñe’ẽtéva: guata (caminar)


Che aguata Yo camino
Nde reguata Tú caminas
Ha’e oguata Él camina
Ñande jaguada (*) Nosotros caminamos
Ore roguata (**) Nosotros caminamos
Peê peguata Vosotros camináis
Ha’ekuéra oguata Ellos caminan
Ñe’êtéva mba’apo (trabajar)
Che amba’apo Yo trabajo
Nde remba’apo Tú trabajas
Ha’e omba’apo Él trabaja
Ñande ñamba’apo Nosotros trabajamos
Ore romba’apo Nosotros trabajamos
Peê pemba’apo Vosotros trbajáis
Ha’ekuéra omba’apo Ellos trabajan

(*) Incluye a la persona que escucha

(**) Excluye a la persona que escucha.

1.2. Ñe’ẽtéva moingoepy: Ha’e umi oñemosusû vove iñambue iñe’êrapo térâ
iñe’ẽpehẽtai papy ha ava rehegua.
Verbos irregualares: Son aquellos que al ser conjugados pueden variar la raíz o las
partículas de número y persona.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 44


Ko’ápe jahecháta ñe’ẽtéva moingoepy ñemosusũmbyre. A continuación veremos la
conjugación de verbos irregulares.

Ho (ir) U (comer)

Che aha yo voy Che ha’u (Yo como)


Nde reho Tú vas Nde re’u (Tú comes)
Ha’e oho Él va Ha’e ho’u (Él come)
Ñande jaha Nosotros vamos Ñande ja’u (Nosotros comemos)
Ore roho Nosotros vamos Ore ro’u (Nosotros comemos)
Peê peho Vosotros vais Peê pe’u (Vosotros coméis)
Ha’ekuéra oho Ellos van Ha’ekuéra ho’u (Ellos comen)

E (decir) Ju (venir)

Che ha’e Yo digo Che aju Yo vengo


Nde er Tú dices Nde reju Tú vienes
Ha’e he’i El dice Ha’e ou Él viene
Ñande ja’e Nosotros decimos Ñande jaju Nosotros venimos
Ore ro’e Nosotros decimos Ore roju Nosotros venimos
Peê peje Vosotros decís Peê peju Vosotros venís
Ha’ekuéra he’i Ellos dicen Ha’ekuéra ou Ellos vienen

A (caerse) Y’u (beber agua)

Che ha’a Yo me caigo Che hay’u Yo bebo


Nde re’a Tú te caes Nde rey’u Tú bebes
Ha’e ho’a Él se cae Ha’e hoy’u Él bebe
Ñande ja’a Nosotros nos caemos Ñande jay’u Nosotros bebemos
Ore ro’a Nosotros nos caemos Ore roy’u Nosotros bebemos
Peê pe’a Vosotros os caéis Peê pey’u Vosotros bebéis
Ha’ekuéra ho’a Ellos se caen Ha’ekuéra hoy’u Ellos beben

Yta (nadar) Reirei (mentir)

Che ayta Yo nado Che ha’erei Yo miento


Nde re’yta Tú nadas Nde ererei Tú mientes
Ha’e oyta Él nada Ha’e he’irei Él miente
Ñande ja’yta Nosotros nadamos Ñande ja’erei Nosotros mentimos
Ore ro’yta Nosotros nadamos Ore ro’erei Nosotros mentimos
Peê pe’yta Vosotros nadáis Peê pejerei Vosotros mentís
Ha’ekuéra oyta Ellos nadan Ha’ekuéra he’irei Ellos mienten

1.3. Iñambuepa’ŷva - Oje’epa’ŷva: Ha’e umi ñe’êtéva ndoguerekóiva papyteî;


papyeta añónte oñemosusû.
Defectivos: Son aquellos verbos que carecen de singular; sólo se conjugan en
plural.
Techapyrâ

Ko’i: ……………………………………. acudir


Hua’ĩ: ………………………………….. venir
Je’ói: …………………………………… ir
Ñande jako’i - Nosotros acudimos Ñande jaje’ói - Nosotros vamos
Ore roko’i - Nosotros acudimos Ore roje’ói - Nosotros vamos
Peê peko’i - Vosotros acudís Peê peje’ói - Vosotros vais
Ha’ekuéra oko’i - Ellos acuden Ha’ekuéra oje’ói - Ellos van

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 45


Ko’â ñe’êtéva apytépe oì avei umi naiñambuéiva oñemosusû vove, ndaipóri
ñe’êpehêtai papy ha ava rehegua.
Entre estos verbos están también los que tienen la misma forma al ser conjugados, no
utilizan partículas de número y persona.

Ejemplos
Ha’e …………………………………………. Ser
Ikatu…………………………………………. Poder

Che: ha’e Yo soy Che: ikatu - Yo puedo


Nde: ha’e Tú eres Nde: ikatu - Tú puedes
Ha’e: ha’e Él (ella) es Ha’e ikatu - Él (ella) puede
Ñande: ha’e Ntros somos Ñande: ikatu -Ntrospodemos
Ore: ha’e Ntros somos Ore: ikatu - Ntros podemos
Peê: ha’e Vtros. Sois Peê: ikatu - Vtros. Podéis
Ha’ekuéra ha´e Ellos son Ha’ekuéra: ikatu - Ellos pueden
Jesarekopyrâ: Oî aranduka he’ihápe ko’âva ndaha’éiha ñe’êtéva, ha’eha ñe’ê ojepurúva
oñembojoaju haĝuánte.

Observación: Existen libros en donde se lee que estos no son verbos, que son simples
conectores.

1.4. Unipersonales: Son aquellos verbos que se conjugan sólo en la tercera persona de
singular. Indican fenómenos naturales.

Techapyrâ Oky Llueve

Osunu Truena

Hayvi- hayviru’i Llovizna


Overa Relampaguea
Otiri Se requebraja

2. Ñe´ẽky ysajarehegua - Accidente de formas


2.1. Ysaja omoneĩva: ndoguerahái ñe´ẽky
Forma Afirmativa: no lleva partícula de forma
Tembiecharã:
Ñe´ẽtéva: Jahu Ñani
Che ajahu añani
Nde rejahu ..........................
Ha´e Ojahu ..........................
Ñande Jajahu ..........................
Peẽ pejahu ..........................
Ha´ekuéra Ojahu ..........................

2.2. Ysaja ombotovéva:Ñe´ẽtéva mbotoveva oipuru ñe´ẽky mboyvegua “Nd” terã “N”
há ñe´eky upeigua “i” terã “ni”.
Forma Negativa: la forma negativa del verbo utiliza partícula prefija “Nd o N” y
la partícula sufija “i o ri” oral nasal

Nd: ñe´ẽtéva jurugua reheve N: Ñe´ẽtéva tĩgua reheve Ndokéi - Noñaniri


I: Ñe´ẽtéva ndopáiva i pe Ri: Ñe´ẽtéva oparamo i pe Ndokéi - Noñaniri

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 46


Tembiecharã:
Ñe´ẽtéva: Jahu Ñani
Che Ndajahúi (no me baño) Nañaniri (no corro)
Nde nderejahúi (no te bañas) .......................... (no corres)
Ha´e Ndojahúi (no se baña) .......................... (no corre)
Ñande Ndajajahúi (no nos bañamos) .......................... (no corremos)
Ore Ndorojahúi (no nos bañamos) .......................... (no corremos)
Peẽ Ndapejahúi (no os bañáis) .......................... (no corréis)
Ha´ekuéra Ndojahúi (no se bañan) .......................... (no corren)
- Pe mitâ ndojahúi pya’e - Esa criatura no se baña rápido
- Kavajukuéra noñaníri ñúre - Los caballos no corren por el campo
2.3. Ysaja porandúva: oipuru ñe´ẽky upeigua pa terã piko
Forma interrogativa: utiliza partícula sufija pa o piko
Pa: oja ñe´ẽpýre Va unida a la raiz verbal Ajahúpa
Piko: Ndojái ñe´ẽpýre Va separada de la raiz verbal Añanita piko

Tembiecharã:
Ñe’êtéva: jahu – ñani

Che ajahúpa (¿me baño?) añani piko (¿corro?)


Nde rejahúpa (¿te bañas?) reñaní piko (¿corres?)
Ha’e ojahúpa (¿se baña?) oñaní piko (¿corre?)
Ñande jajahúpa (¿nos bañamos?) ñañaní piko (¿corremos?)
Ore rojahúpa (¿nos bañamos?) roñaní piko (¿corremos?)
Peê pejahúpa (¿os bañáis?) peñaní piko (¿corréis?)
Ha’ekuéra ojahúpa (¿se bañan?) oñaní piko (¿corren?)
Reñanipa kuehe ¿Corriste ayer?
Pe mitã ojahu pya´e piko ¿Esa criatura se baña rápido?

3. Ñe´ẽtéva ñe´ẽapoha ñemoambue – Accidentes de voz del verbo


3.1. Ñe´ẽapohaite: ndoipurúi ñe´ẽky
Voz activa: no tiene partícula
Tembiecharã:
Che aguapy
Nde reguapy
Ha´e oguapy
Ñande jaguapy
Ore roguapy
Peẽ peguapy
Ha´ekuéra oguapy
3.1.1. Ñe´ẽapoukaha:Ha´e upe teroñe´ẽ ojapokáramo peteĩ mba´e ambuépe.
Oipuru ñe´ẽky “mbo”, ne´ẽ jurugua ndive, ha “mo” ñe´ẽ tĩgua ndive.
Voz coactiva: El sujeto manda realizar la acción a otra persona
Tembiecharã:
Che amboguata amoñe´ẽ
Nde remboguata ..........................
Ha´e omboguata ..........................
Ñande ñamboguata ..........................
Ore romboguata .........................
Peẽ pemboguata ..........................
Ha´ekuéra omboguata ..........................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 47


3.1.2. Ñe´ẽapo oñondivegua: Ha´e mokõi terã hetave ava ojapóramo, oñandúramo
peteĩ mba´e ojuehe jojaitépe. Oipuru ñe´ẽky mboyvegua jo (ñe´ẽ jurugua
ndive) ha ño (ñe´ẽ tĩgua ndive) Ojeiporu papyetápe añónte
Voz reciproca: Es cuando dos o más personas ejecutan la acción
simultaneamente. Solo se usa en plural
Tembiecharã:
Ñande: jajoayhu Nosotros: nos amamos .............................
Ore : rojoayhu Nosotros: nos amamos .............................
Peẽ : pejoayhu Vosotros: os amáis .............................
Ha´ekuéra: ojoayhu Ellos : se aman .............................
3.1.3. Ñe´ẽ apoukapy: Ha´e hina peteĩ ava ojapóramo peteĩ mba´e ambue aváre
terã mymbáre. Ñe´ẽky oipurúva ha´e “poro” (avápe ĝuarã) há “mba´e”
(mymba ndive)
Voz objetiva: El sujeto realiza la accion en personas o animales indeterminadas.
Tembiecharã:
Che aporojapi amba´ejogua
Nde reporojapi ..........................
Ha´e oporojapi ..........................
Ñande japorojapi .........................
Ore roporojapi ..........................
Peẽ peporojapi ..........................
Ha´ekuéra oporojapi ..........................
3.1.4. Ñe´ẽapokañy: Ha´e peteĩ ava ojapoukárõ ambuépe upe ha´e ojapóva avei.
Oipuru ñe´ẽky mboyvegua “gũero” terã iñemombyky “ro”
Voz subsuntiva: Es cuando el sujeto realiza la acción para conseguir que el
paciente realice la misma acción.
Tembiecharã:
Che aguerokañy aguerosapukái
Nde reguerokañy ..........................
Ha´e oguerokañy ..........................
Ñande jaguerokañy .........................
Ore roguerokañy ..........................
Peẽ peguerokañy ..........................
Ha´ekuéra oguerokañy ..........................

3.2. Ñe´ẽapoheta ñe´ẽhára rehe oikóva:Há´e hina upe ohechaukáva teroñe´ẽre oikóva,
ojejapóva hese ha oipuru ñe´ẽky mboyvegua je, ñe´ẽtéva jurugua ndive, ha ñe,
ñe´ẽtéva tĩgua ndive.
Voz pasiva: Es cuando se recibe los efectos de una acción.
Tembiecharã:
Ajeja´o añeñapĩ añemosẽ
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 48


4. Ñe´ẽtévakuéra Ára Tiempos verbales

Arakuéra Ñe’ẽkykuéra
Tiempos particulas

 Ára Aĝagua – Tiempos Presentes

Aĝagua – Presente no tiene partícula sufija

 Ára Mboyvegua – Tiempos Pretéritos


1. Mboyveguaite – Pretérito Perfecto akue (tónica)
2. Mboyveguaiteve – Pretérito Pluscuamperfecto va’ekue (tónica)
3. Mboyvegua Puku – Pretérito Imperfecto mi (átona)
4. Mboyvegua ramo – Pretérito Reciente kuri (átona)
5. Mboyvegua ndaje – Pretérito Remoto raka’e (átona)
6. Mboyvegua Yma – Pretérito Anterior ra’e (átona)
 Ára Upéigua – Tiempos Futuros
1. Upeiguaite – Futuro Perfecto ta (átona)
2. Upeigua Katuete – Futuro obligatorio va’erã (tónica)
3. Upeigua tekotevẽva – Futuro necesario ‘arã (tónica)
4. Upeigua Aĝui – Futuro Próximo pota (tónica) con verbos orales
Mbota (tónica)con verbos
nasales
5. Upeiguárô – Futuro Dudoso ne (átona)
Oñemosusũ haĝua ñe’ẽtéva Moingoepy’ỹ, oimeraẽ árape, ojeipuru terarãnguete ha
avei ñe’ẽpehẽtai mboyvegua papy ha avaite rehegua.
Para conjugar verbos regulares, en cualquier tiempo, se utiliza pronombres
personales y partículas prefija de número y persona.

Terarãnguete Ñe’ẽpehẽtai Mboyvegua Papy ha Avaite rehegua.


(Pronombres Personales) (Partículas Prefijas de Número y Persona)
Ha’eteguáva - Categóricas
Che a
Nde re
Ha’e o

Ñande ja (Verbo orales)


Ña (Verbo nasales)
Ore ro
Peê pe
Ha’ekuéra o
Techapyrã
Mosusũ ñe’ẽpehẽtai ha’eteguáva papy ha avaite rehegua. Conjugación con partículas
categóricas de número y persona.

Che ajupi
Nde rejupi
Ha’e ojupi
Ñande jajupi
Ore rojupi
Peẽ pejupi
Ha’ekuéra ojupi

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 49


Ñe´ẽtéva Ára (Tiempos del verbo)

Techapyrã ñe’ẽtéva ñemosusû Ejemplos de conjugación de verbos:


Ñe’ẽtéva: karu, ñe’ẽ: Verbos: comer, hablar
Jurugua - tîgua rehegua:
Ára aĝagua: Tiempos Presente
1.1-Ára Aĝaguaite Presente perfecto. Ñemohenda: (Clasificación del Tiempo
Presente)
1.1- Ára Aĝaguaite: Presente no tiene partícula.
Che akaru añe’ê
Nde rekaru reñe’ê
Ha’e okaru oñe’ê
Ñande jakaru ñañe’ê
Ore rokaru roñe’ê
Peê pekaru peñe’ê
Ha’ekuéra okaru oñe’ê

2- Ára mboyvegua: Tiempos Pretéritos

2.1- Mboyveguaite: Pretérito Perfecto (‘akue)

Che akaruakue añe’êakue


Nde rekaruakue reñe’êakue
Ha’e okaruakue oñe’êakue
Ñande jakaruakue ñañe’êakue
Ore rokaruakue roñe’êakue
Peê pekaruakue peñe’êakue
Ha’ekuéra okaruakue oñe’êakue

2.2- Mboyveguaiteve: Pretéterito Pluscuamperfecto (va’ekue)

Che akaruva´ekue Yo había comido ………………………..


Nde rekaruva´ekue ………………………..
Ha´e okaruva´ekue ………………………..
Ñande jakaruva´ekue ………………………..
Ore rokaruva´ekue ………………………..
Peê pekaruva´ekue ………………………..
Ha´ekuéra okaruva´ekue ………………………..
2.-3. Mboyvegua Puku: Pretérito Imperfecto (mi)
Che akarúmi añe’êmi ………………………..
Nde rekarúmi reñe’êmi ………………………..
Ha’e okarúmi oñe’êmi ………………………..
Ñande jakarúmi ñañe’êmi ………………………..
Ore rokarúmi roñe’êmi ………………………..
Peê pekarúmi peñe’êmi ………………………..
Ha’ekuéra okarúmi oñe’êmi ………………………..
2.4- Ára mboyvegua ramo: Tiempo pretérito reciente (kuri)
Che aguatákuri (Hablar)
Nde reguatákuri ………………………..
Ha´e oguatákuri ………………………..
Ñande jaguatákuri ………………………..
Ore roguatákuri ………………………..
Peê peguatákuri ………………………..
Ha´ekuéra oguatákuri ………………………..
………………………..

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 50


2. 5- Ára Mboyvegua Ndaje: Tiempo Pretérito Remoto: (raka´e)
Che akaruraka´e (Hablar)
Nde rekaruraka´e ………………………..
Ha´e okaruraka´e ………………………..
Ñande jakaruraka´e ………………………..
Ore rokaruraka´e ………………………..
Peê pekaruraka´e ………………………..
Ha´ekuéra okaruraka´e ………………………..
………………………..
2.6- Ára mboyvegua yma: Pretérito Anterior: (ra´e)
Che akarura´e (Hablar)
Nde rekarura´e ………………………..
Ha´e okarura´e ………………………..
Ñande jakarura´e ………………………..
Ore rokarura´e ………………………..
Peê pekarura´e ………………………..
Ha´e okarura´e ………………………..
………………………..

3- Ara Upéigua : Tiempos Futuros


3.1-Ára upeiguaite: Futuro perfecto (ta)
Che akéta (Hablar)
Nde rekéta ………………………..
Ha´e okéta ………………………..
Ñande jakéta ………………………..
Ore rokéta ………………………..
Peê pekéta ………………………..
Ha´ekuéra okéta ………………………..
………………………..
3.2- Ara upeigua Katuete: Tiempo Futuro Obligatorio: (va´erã)
Che akaruva´erâ (Hablar)
Nde rekaruva´erâ ………………………..
Ha´e okaruva´erâ ………………………..
Ñande jakaruva´erâ ………………………..
Ore rokaruva´erâ ………………………..
Peê pekaruva´erâ ………………………..
Ha´ekuéra okaruva´erâ ………………………..
………………………..
3.3 Ara Upeigua tekotevẽva: Tiempo Futuro Necesario: “’arâ”
Che akaru’arâ Ñande jakaru’arâ
Nde rekaru’arâ Ore rokaru’arâ
Ha´e okaru’arâ Peê pekaru’arâ
Ha´ekuéra okaru’arâ

3.4- Ara Upeigua Aĝui: Tiempo Futuro Próximo: Lleva la partícula “pota” para verbos
orales y “mbota” para verbos nasales.
Techapyrâ
Che akarupota: Estoy por comer Añe´êmbota: Estoy por comer
Nde rekarupota
Ha´e okarupota
Ñande jakarupota
Ore rokarupota
Peẽ pekarupota
Ha´ekuéra okarupota

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 51


3.4- Ara Upeiguárô: Tiempo Futuro Dudoso: “ne”
Techapyrâ
Che akarúne Yo voy a comer
Nde rekarúne
Ha´e okarúne
Ñande jakarúne
Ore rokarúne
Peê pekarúne
Ha´ekuéra okarúne

Tembiaporâ

Amoñe’ê ko ñe’êpoty: Leo la siguiente poesía:


Ka’aru oĝuahê Kunu’u aheka.
oñua pytû che táva porâme Ndavy’avéi nde reho guive.
ha che ñe’âme Chetarovaite.
ojopy asy angata pohýi. Ikatuva’erâ piko Ñandejára
Che ahy’o ikâ peteî ko’ême
nde réra ahenói ha nde nderejúi po’a ome’ê chéve
mitâkuñami resa hû porâ. ha amano mboyve rohecha jey
Ndéicha ko yvy ári ahayhu añetéva
ndaipóri mokôi.
Rohechaga’u.
Mombyry reime.

(Pomberi mba’e)
1- Anohê poapy ñe’êtéva ñe’êpotýgui Entresaco ocho verbos de la poesía-
_____________________ ________________ _________________
_____________________ __________________ _________________
_____________________ __________________ __________________

2- Amohenda ñe’ẽtéva aguenohẽva’ekue ñe’ẽpotýgui. Clasificolos verbos que entresaqué de


la poesía
Ñe’ẽtéva jurugua Ñe’ẽtéva tîgua
(Verbos orales) (Verbos nasales)

3- Anohẽ ñe’ẽpotýgui ko’ã ñe’ẽtéva: Entresaco de la poesía los siguientes verbos

a) Irundy ñe’êtéva ysajateî: Cuatro verbos uniformes:


- _________________________ - ___________________________

- _________________________ - ___________________________

b) Mokôi ñe’êtéva ysajaapy. Dos verbos triformes

- ___________________________ - ________________________

4- Ambohasa gyaraníme Traduzco al guaraní

a) Luis y María van al mercado


………………………………………………………………………………………………
â) Mi amigo dice cosas bellas
…………………………………………………………………………………….…………
ch) Mi hermana come banana
……………………………………………………………………………………….………
e) Tu abuelo viene de lejos

…………………………………………………………………………………………..……

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 52


ẽ) El niño se cae de la cama
………………………………………………………………………………………………..
5- Amoĩmba ñe’ẽjoajukuéra Completo las oraciones
a) Nde ____________________ hetaiterei
(bebes)

â) Ñande ___________________ ambue tetãgui


(venimos)

ch) Che ra’y ___________________ yvatégui


(cae)

e) Opa temimbo’e ____________________ merõ, sandia ha narã


(comemos)

ê) Ore ru ____________________ añetegua


(dice)

g) María ha che _____________________ so’o chyryry mandi’o reheve.


(comemos)

ĝ) Umi mitãkaria’y ______________________ porãiterei


(nadan)
h) Peê ____________________ pya’e pende rógagui
(venís)

6- Amosusũ ko’ã ñe’ẽtéva Conjugo los siguientes verbos


E (decir) Ju (venir) Ho (ir)
_____________________ _____________________ ____________________

_____________________ _____________________ ____________________

_____________________ _____________________ ____________________

_____________________ _____________________ ____________________

_____________________ _____________________ ____________________

_____________________ _____________________ ____________________

_____________________ _____________________ ____________________

7- Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã ñe’ẽtéva reheve Formulo oraciones con estos verbos

Ja’u __________________________________________________________
Pe’a __________________________________________________________
Roy’u __________________________________________________________
Peje __________________________________________________________

8- Ahechauka ñe’ẽrapo ha ñe’ẽpehetaikuéra ko’â ñe’êtévape (Señalo la raíz y las partículas


en los siguientes verbos)

Ropurahéimi Jahayhueterei

Pehokuaa’akue Oñehenoiva’erâ

Reñemuva’erâmo’â Oporohenoiva’ekue

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 53


9- Ambohasa guaraníme Traduzco al guaraní

a) Aquel niño es hermoso


___________________________________________________
â) Esa niña tiene ropa nueva
___________________________________________________
ch) Ese perro es bravo y feo
___________________________________________________
e) La profesora nos llama
_____________________________________________________
ê) Mi padre y mi made me escuchan
____________________________________________
10- Ajapo ñe’êjoaju ko’â ñe’êtéva reheve Formulo oraciones con estos verbos

Mboty (cerrar)
_________________________________________________________
Su’u (morder)
_________________________________________________________
Ñomi (esconder)
_________________________________________________________
Hendu (escuchar)
_________________________________________________________
Jogua (comprar)
_________________________________________________________
11- Ajapo ñe’êjoaju: Formulo oraciones

- Mokôi ára Mboyveguaitépa: Dos en tiempo Pretérito Perfecto


_____________________________________________________
____________________________________________________
- Mokôi ára Upeiguaitépe: Dos en tiempo Futuro Perfecto
_____________________________________________________
_____________________________________________________
12- Ambohasa ára Mboyveguaitépe ko’â ñe'êjoaju. Paso al Pretérito Perfecto las Siguientes
oraciones.

a) Chive ha Nati ojapo hembi’urâ? ______________________________

â) Heta oiko oñondive? ______________________________

ch) Opavave oguerohory che jagua’i? _______________________________

e) Umi mitâkuña porâ omopotî óga? ________________________________

ê) Ame’ê ndéve che ñe’ê? _______________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 54


13- Amosusũ ko’ã ñe’ẽtéva Conjugo los siguientes verbos: Henói (Llamar)

Ára Mboyveguaitépe Ára Aĝaguaitépe Ára Upeiguaitépe


(Pretérito Perfecto) (Presente Perfecto) (Futuro Perfecto)
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
_________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
_________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
_________________ _________________ __________________
Jogua (Comprar)

Ára Mboyveguaitépe Ára Aĝagua Ára Upeiguaitépe


(Pretérito Perfecto) (Presente ) (Futuro Perfecto)
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ _________________
__________________ _________________ ________________

14- Ambohasa ambue árape ko’â ñe’êjoaju: Paso a otros tiempos las siguientes oraciones

a) Umi mitakuña oho mombyry.

- Ára Mboyveguaitépe: - Pretérito Perfecto:


…………………………………………………………………………………………….......
- Ára Upeiguaitépe: - Futuro perfecto:
…………………………………………………………………………………………….......
â) Ricardo okaru nde rógape.

- Ára Mboyveguaitépe- Pretérito Perfecto:


…………………………………………………………………………………………….......
- Ára Upeiguaitépe- Futuro perfecto:
…………………………………………………………………………………………….......
ch) Mbo’ehárakuéra oĝuahê voi mbo’ehaópe

- Ára Mboyveguaitépe- Pretérito Perfecto:


…………………………………………………………………………………………….......
- Ára Upeiguaitépe - Futuro perfecto:
…………………………………………………………………………………………….......
e) Upe ka’i ho’u pakova

- Ára Mboyveguaitépe - Pretérito Perfecto:


…………………………………………………………………………………………….......
- Ára Upeiguaitépe - Futuro perfecto:
…………………………………………………………………………………………….......
ê) Karia’yeta omaña kuñataînguéra rehe

- Ára Mboyveguaitépe - Pretérito Perfecto:


………………………………………………………………………………………...............

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 55


- Ára Upeiguaitépe - Futuro perfecto:
………………………………………………………………………………………………
15- Amoîmba ñe’êtévca ára Aĝagua Pukúpe. Completo con los verbos en el Tiempo
Presente Imperfecto

a) Che jarýi ha che taita __________________________ Tupasỹ Ka’akupére.


(ma’ê)
â) Nde ______________________ ne rembiapo mbo’ehaopegua
(japo)
ch) Peê _________________________ heta mba’e porâ
(gueru)
e) Ñande ___________________________ okápe ñande ru ndive
(guapy)

16- Amosusũ Ára Aĝagua Pukúpe ko’ã ñe’êtéva –Conjugo en Presente Imperfecto los siguientes
verbos
Ñani (Correr) Hai (Escribir) Me’ê (Dar)

_________________ ________________ _______________


_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
_________________ ________________ _______________
17- Ahaiguy ñe’êteja ha amongora teroja tekome’êva, - Subrayo los adverbios y encierro
en círculo los adjetivos calificativos, alado pongo lo que es:

a) Amo kuñataî porâ ojeroky porâ g) Aĝui opytáta che mbo’ehao tuicha
â) Pe apyka vai oîkuri yvate ĝ) Oîhína heta yvoty sa’yju che rógape
ch) Umi kavaju hû oñani’akue pya’e ñúre h) Omaña vai cherehe amo karia’y ñaña
e) Kuehe ou che che ru ápe ha i) Pe tapiti morotî che irûme ĝuarâ
ndachejuhúi î) Mombyry opava’erâ pe kururu tuja
ê) Ko’â jagua ñarô okarumi heta

18- Anohê ñe’êtevakuéra ñe’êjoajúgui ha ha’e mba’e árapepa oî. Entresaco los verbos
de las oraciones y digo en qué tiempo están:
a) _______________________________ __________________________________
â) _______________________________ __________________________________
ch) ______________________________ __________________________________
e) _______________________________ __________________________________
ê) _______________________________ __________________________________
g) _______________________________ __________________________________
ĝ) _______________________________ __________________________________

Tembiaporâ
19- Agrego part. prefija de número y persona en los espacios correspondientes:

Las partículas de número y persona son: (a- re- o- ja o ña- ro- pe- o )

a- Che ha che irû ......sê voi ógagui.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 56


b- Umi mitâ....... japo hembiapo

c- Ore ........katupyry jehaípe.

d- Che ha Luchi ….. karúkuri

e- Nde …..gueru haiha

f- Kuehe ka´aru che …….sê.

20- Aiporavo peteî ñe´êtéva ha amosusû ára aĝagua ha ysaja mbotovépe.

...........................................................................................................................................
............................................................................................................................................
............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................
21- Ajapo peteî aty ára aĝagua rehegua: Agrupo verbos del tiempo presente.

Óga - ojahu- omba´apóta – kuehe- rosapukái - ñande – ahai - pema´ê.

.................... ......................... ....................... ...............................


..................... ......................... ......................... ..............................
22- Amosusû ñe´êtéva “sapukái” ára ojejerurévape:

Agaguaitépe T.Presente perfecto Mboyvegua ramóme T. Pretérito reciente

Che ............................ .............. .............................. ..........


Nde .............................................. ...........................................
Ha´e ............................................... ............................................
Ñande ............................................ ...........................................
Ore ................................................. ..........................................
Peê ................................................ .......................................+....
Ha´ekuéra ....................................... ............................................
23- Ahai ijykére mba´e ysajápa oipuru ñe´êtéva: Escribo la forma de verbo que utilizan las
oraciones.

- Che nakañýi avavégui : ......................................................................................

- Rome´êkuri ore aranduchauka: ………………………………………………


- Oguerúnepa ha´ekuéra ihaiha: ...........................................................................
- Chokokue oñemity. ............................................................................................
24- Ajapo ñe´êjoaju ko´â ñe´êtéva reheve. Formulo oracionescon estos verbos.

Ja´u: .......................................................................................................... .........................


Pe´a: ........................................................................................................ ...........................
Roy´u: ....................................................................................................... .........................
Peje: ......................................................................................................... .........................
25- Ambohasa ambue árape ko´â ñe´êtéva. Paso al Tiempo indicado estos verbos.
Ára mbyveguaitépe (Pretérito Perfecto) Ára Upeiguaitépe (Futuro Perfecto)
Ojesareko............................................... ......................................................
Ohecha ................................................. ......................................................
Osê ....................................................... ......................................................
Jakaru ................................................... ......................................................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 57


Ñahenói ................................................. ......................................................
26- Amoîmba Ñe´êtéva Ára Agagua Pukúpe (Completo con los Verbos en el Tiempo Presente
Imperfecto)
1- Che ha che ru ............................................................... Tupâsýre.
oma´ê
2- Nde ............................................. ne rembiapo ogapypegua.
Rejapo
3- Peê ............................................... mokôi ryguasu ra´y.
Pegueru
4- Ñande ...................................yvyraguýpe ñande sýndi
Jaguapy
Amoñe’ẽ Leo:
Ype ha Mbói El pato y la serpiente
Yno’ô tuicha rembe’ýpe oî peteî Ype A orillas de un gran lago había un pato
de
oñe’ê ayvúva he’ívo ijupe ĝuarâ: hablar barullento, quien se dijo para sí
oiménepa oî ambue mymba oñeme’êvape mismo:
chéve oñeme’êháicha? Habrá algún otro animal a quien se le
de todo
che niko aikokuaa y ha yvýpe, avei lo que a mí se me da. Yo sé vivir en el agua
avevekuaa. Cheñane’ôite vove aguatahague, y en la tierra, también sé volar. Si me
siento muy
aipotárô, ha’yta. Péicha oî pe Ype jejapo, cansado se caminar, si deseo, vuelo; si quiero,
namombyrýi chugui oî peteî Mbói katu- nado.
Pyry ohendúva pe ha’e he’íva ha ituru- Así se encontraba ese pato presumido,
y no lejos
ñe’ême ohenói chupe ha he’i: Anína ejeja- de él una astuta serpiente que escuchaba todo
lo
poiterei,upéva naiporâi, oî niko mymba que decía, y con su silbido lo llamó y le dijo:
oguatakuaáva ndehegui, oî ho’yta porâvéva No seas presumido, no está bien, hay animales
ha avei oveve porâvéva. Ha che aikuaa- que saben caminar mejor que tú, hay quienes
háichape mba’e tuichavéva ha’e jaikuaa nadan y vuelan mejor. Y que yo sepa lo más
heta mba’e ha vai vaínte jajapo. grande es conocer o hacer bien algo, y no,
conocer mucho y hacer mal que mal.
Adaptación: El pato y la serpiente: Tomás de Iriarte

1- Ambojoaju he’iséva reheve: Uno con su significado:

Yno’õ presumido
Rembe’y animal
Ayvu silbido
Mymba hábil
Jejapo orilla
Katupyry lago
Turuñe’ẽ barullo

2- Ahai ñe’ê he’iavýva- Escribo el antónimo:


Tuicha: ___________________________________
Porâ: ___________________________________
Oñe’ê: ___________________________________
Mombyry: ___________________________________
Chéve: ___________________________________
Upéva: ___________________________________
Aikuaa: ___________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 58


3- Anohê moñe’êrâgui irundy ñe’ê. Entresaco de la lectura cuatro palabras:
- Ipukôiva: - Con diptongos
__________________________ ___________________________
_______________________ _____________________________
- Ipykôi’ŷva: - Con adiptongos
_____________________________ ______________________
_____________________________ _______________________

4- Amoñe’êpehê ko’â ñe’ê. Separo en sílabas estas palabras.


Chekane’ôite: …………………………………………………………….
Oñeme’êháicha: …………………………………………………………...
Namombyrýi: ……………………………………………………………...
Ejejapoiterei: ………………………………………………………………..
Péicha: ………………………………………………………………………..
5. Anohê moñe’êrâgui: Entresaco e la lectura.
Ñe’ê oguerekóva muanduhe pu’atâ ojehaíva. Palabras con acento tónico pintado.
……………………… ………………………… …………………………
Ñe’ê oguerekóva muanduhe pu’atâ ojehai’ŷva. Palabras con acento fonético o prosódico.
……………………… ……………………… ………………………….
Ñe’ê oguerekóva tîgua rechaukaha. Palabras que tienen la marca de la nasalidad.
……………………… ………………………… …………………………..

5) Ñe´ẽtéva jeaporeko – Accidente verbal de aspecto


Ohechauka mba´eichapa oguerojera ha omohenda hembiapo. Oiporu ñe´ẽky “ikoni” ha
“aína”, ikatu oho ñe´ẽtéva ára rire.
Papyetápe mokõivéva oiporu ñe´ẽky papy ha ava rehegua “ña”, “ja”rangue.
Señala el proceso, característica y forma en que se desarrolla la acción.
Tembiecharã:
Che Aguataseaína omba´aposehikóni
……………………. …………………….
……………………. …………………….
Ñande jaguataseñaina ñamba´aposeñaikóni
……………………. ……………………..
……………………. ……………………..
……………………. ……………………..
Tembiaporã:
1-Amosusũ 3 ñe´ẽtéva oiporúvo ñe´ẽtéva jeaporeko
……………………. ……………………. …………………
……………………. ……………………. …………………
……………………. ……………………. …………………
……………………. ……………………. …………………
……………………. ……………………. …………………
……………………. ……………………. …………………
……………………. ……………………. …………………
2- Ahai ñe´ẽjoaju aiporu porãvo ñe´ẽtéva jeaporeko
1………………………………………………………………………………………………
2………………………………………………………………………………………………
3………………………………………………………………………………………………
4………………………………………………………………………………………………
5……………………………………………………………………………………………….

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 59


TERARÃNGUE PRONOMBRES
Terarãngue: Ha´e ñe´ê ojepurúva téra rekovia, oñe´ê tekove térâ mba´égui he´i´ỹre héra.
Pronombre: es la palabra que se utiliza para remplazar al nombre; designa a una persona o
cosa sin nombrarla.

Terarãngue ñemohenda : Clasificación de los pronombre

1. - Terarãnguete - Pronombres personales


2. - Terarãngue techukarã - Pronombres demostrativos
3. - Terarãngue mba´éva - Pronombres posesivos
4. - Terarãngue kuaa´ỹva - Pronombres indefinidos
5. - Terarãngue porandúva - Pronombres interrogativos

Jesarekopyrã: Terarãngue ndaikatúi oho tero ndive.


Observación: los pronombres nunca acompañan a un sustantivo.

1. Terarãnguete: Pronombres personales:


Ikatu oiko: Pueden oficiar de:

1.1. -Teroñe´ẽ ramo - De sujeto


1.2. - Moĩmbaha - De complemento
Mbohasapyréva ramo Directo
1.3. - Moĩmbaha - De complemento
Mbohasapyre´ỹva ramo Indirecto
1.4. - Moĩmbaha - De complemento
Opaichaguáva ramo Circunstancial

1.1. Terarãngue oikóvaTeroñe´ê ramo: Pronombres personales que


ofician de Sujeto
Papyteĩ (singular) Papyeta (plural)
Che Yo Ñande Nosotros – as (incluyente)
Nde Tú Ore Nosotros- as (excluyente)
Ha´e El o ella Peê Vosotros -as
Ha´ekuéra Ellos –as
Techapyrã
Che Nde
Che ajogua peteĩ sapatu Yo compro un zapato.
Ñande jaguapy okápe Nosotros nos sentamos afuera.
Nde rehota egueru y

Ñande incluye a la persona o grupo con quien se habla.


Ore excluye a la persona o grupo con quien se habla.

1.2. Terarãnguete oikóva Moĩmbaha Mbohasapyréva ramo / Pronombres


personales que ofician de Complemento Directo:
Papyteĩ (singular)
Che me, a mí
Nde, ne , ro te, a ti
Chupe , ichupe le, la, lo, a él, a ella

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 60


Papyeta (Plural)
Ñande, ñane, ore nos, a nosotros
Pende, pene, po os, a vosotros
Chupe, ichupe (kuéra) les, las, los a ellos, a ellas.
Techapyrã Ejemplos
Ha´e cherayhu Él o ella me ama
Nde sy nerenói Tu mamá te llama
Che ahenói ichupekuéra Yo les llamo
1.3. Terarãnguete oikóva Moîmbaha mbohasapyre´yva ramo / Pronombres
personales que ofician de Complemento Indirecto.
Papyteĩ (singular)
Chéve a mí (me)
Ndéve a ti (te)
Chupe, ichupe le, a él, a ella
Papyeta (plural)
Ñandéve, oreve nos, a nosotros
Peẽme os, a vosotros, a ustedes
Chupe, ichupe (kuéra) les, a ellos, a ellas

Techapyrâ
Kola ogueru chupe havô Carlos le trajo jabón
Ñande ru ojogua ñandéve ao Nuestro padre nos compra ropa.
Ndéve nerenói Isabel A ti te llama Isabel
1.4. Terarânguete oikóva Moîmbaha Pronombres personales que ofician
Opaichaguáva ramo: de Complemento Circunstancial:

Terarânguete oiko moîmbaha Los pronombres personales


Opaichaguáva ramo ohechuukávo cumplen la función de comple-
Araka´e, moôpa, mba´éichapa ha mento Circunstancial cuando
ambueve. Indican tiempo, lugar, modo etc.

Techapyrâ
Amo karia´y osê nendive. Aquel joven sale contigo
Pe ita guasu ho´a mesa ári Esa piedra grande cayó sobre la mesa
Heta mba´e ñañongatu ñandepype. Muchas cosas encondemos en nosotros.

2. Terarãngue techuakarâ: ha´e upe oñe´êva mba´e térâ tekovégui, he´i´ŷre héra yrô
mba´éichapa. Ohechauka moôpa oî umi oñe´êvagui.
Pronombres demostrativos: son los que permiten al hablante referirse a una cosa o
persona sin designar su nombre o describirla. Indica el lugar donde se encuentra.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 61


Terarângue techaukarâ ha´e: Los pronombres demostrativos son:
Papyteî (singular)
Kóva este, esta, esto
Péva ese, esa, eso
Upéva ese, esa, eso
Amóva aquel, aquella
Aipóva aquel, aquello, eso (no está a la vista)
Papyeta (plural)
Ko´âva estos, estas
Âva estos, estas
Umíva esos, esas, aquellos / as.
Techapyrã:
Che aipota umíva Yo quiero aquellos.
Kóva chemba´e ha aipóva ndaje imba´e Esto es mío y dice que aquello es suyo.

Jesarekopyrâ: Oî tekove oipurúva terarângue techaukarâ péicha:


Observación: Hay personas que utilizan los pronombres demostrativos así:
Kóa esta, este, esto
Péa ese, esa, eso
Amóa aquel, aquella, aquello
Upéa ese, esa, aquel, aquella
Aipóa aquel, aquella
Umía aquellos, aquellas, esos, esas.

3. Terarãngue mba´éva: Jajesareko porâva´erâ jaipurukuévo terarângue mba´éva, ani


agua jaipuru ñe´êtéva ramo.
Pronombres posesivos: debemos observar que indiquen posesión, que remplacen al
nombre para no utilizarlos como verbo.
Papyteî (peteĩ jára)
Che mba´e mío, mía
Nemba´e tuyo, tuja (Un poseedor)
Imba´e suyo, suya
Papyeta (Heta jára)

Ñanemba´e nuestro /a/os/as


Oremba´e nuestro/a/os/as (varios poseedores)
Penemba´e vuestro /a /os/as
Imba´ekuéra suyos

Techapyrã
Pe mitâ nemba´éva che aipota Yo quiero esa criatura tuya.
Péva piko ha´e nemba´e. ¿Es tuyo eso?
Amóva ha´e chemba´e. Aquello es mío
Jaguerohorýke ñanemba´éva. Admiremos lo nuestro.
Penemba´éva ogueru ha´e. Lo vuestro trajo él.
4. Terarãngue kuaa´ỹva: Oñe´ê tekove térâ mba´égui, he´i´yre máva térâ mba´épa.
Terarângue kuaa´ŷva ndohói tero ykére.
Pronombres indefinidos: se refieren a personas o cosas, de una manera vaga o
general. Los pronombres indefinidos no acompañan a los sustantivos.
Avave nadie
Mokôiveva ambos
Oimeraêva cualquiera

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 62


Noimeraêvai no cualquiera
Peteîva uno
Peteîño, peteînte uno sólo
Ambuéva otro
Mba’eve nada
Opavave todos
Maymáva todos
Heta muchos
Mbovy pocos
-Ojepuru avei péicha -Se utilizan también así:

Neaño, neañónte tú solo


Ha’eño, ha’eñónte él solo
Ñaneaño, ñaneañónte nosotros solos
Peneaño, peneañónte vosotros solos
Ha’ekuéra añónte ellos solos
Techapyrã: Ejemplos:
Maymáva ohóta Ka’akupépe. Todos irán a Ka’akupe
Heta oῖ oútava ko pyharépe. Muchos son los que vendrán esta noche
Mbovy opytáva mbo’ehaópe. Pocos quedaron en el colegio (en la escuela)
Ikatu opyta oimeraeva. Puede quedar cualquiera

5. Terarãngue porandúva: Ha’e umi Ohóva tekove térâ mba’e ojekuaa’ŷva ha


oñeporanduvarângue. Ikatu oipuru ñe’êpehêtai upeigua: pa (ojáva ñe’ê rehe) piko
(ndojáiva ñe’ê rehe).
Pronombres Interrogativos: son los que remplazan a seres u objetos desconocidos
sobre los cuáles se está preguntando.Pueden utilizar partículas sufijas, como: pa (unida a la
palabra) piko (separada de la palabra).

Techapyrã Ejemplos

Ava mba’e piko ha’e pe vaka. ¿ De quién es esa vaca?


Mboýpa opyta upépe. ¿ Cuántos han quedado allí ?
Mávapa oúta ko ka’arúpe ¿ Quién vendrá esta tarde ?
Máva mávapa ohóta jerokyhápe ¿ Quiénes irán a la fiesta ?
Máva mávapa jagueraháta. ¿ A quiénes llevaremos ?
Mboy ha mba’e mba’épa opytáta. ¿ Cuántos y cuáles quedarán ?
Máva kuñakarai piko. ¿ Cuál señora ?

Tembiaporã Ejercicios

Amoñe’ẽ. Leo

Apysa ñeñangareko. Cuidado del oído.

Nde ha che jajapova’erâ ñande sy térâ ñande ru he’íva.


Ha’ekuéra oipota mba’e porâ ñanéve ĝuarâ, umíva apytépe oî ñande apysa ñeñangareko.
Ñande apysa heko andueterei ha ñañangareko porâva’erâ ñamopotî vove.
Ñande apysa rupi ñahendu opa mba’e ha opaichagua tyapu. Hese ae nañaneakâjeréi ha
ndaja’ái.
Ha’e, peê térâ ñande nañamoingeiva’erâ ñande apysápe: yvyra’i, ju ŷrô ambue mba’e
ijapýrava.
Oñembyairô ñande apysa japyta ñahendu’ŷre.
Aníke jaheja máva oturuñe’ê, osapukái térâ oñe’ê hatâ ñande apysápe;
Jajeiva’erâ avei oìhágui tyapu vai.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 63


1- Anohẽ ñe’ẽ hesakâ’ŷva ha aheka ñe’ẽngueryrúpe mba’épa he’ise. Entresaco palabras
de difícil comprensión y busco su significado en el diccionario, luego formulo oraciones.

………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………….……………………………………...
………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………….……………………………………...
………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………….……………………………………...
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………...…………………………………….
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………...…………………………………….
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………….…………………………………...
2-Anohê terarânguere oîva moñe’êrâme. Entresaco los pronombres personales de la
lectura.

……………………………… ………………………… ……….………………


…………………………….. ……………………..… …………..…………..
…………………………… ………………………… ……………………….
3- Aiporavo po tererãnguete anohêva’ekue ha ajapo ñe’êjoaju. Elijo cinco pronombres
personales que entresaque y formulo oraciones.

1- ……………………………………………………………………………………………
2- ……………………………………………………………………………………………
3- ……………………………………………………………………………………………

4- Amoîmba terarãnguete reheve. Completo con los pronombres personales.

Papyteĩ …………………………….. Papyeta ……………………….

(singular) ……………………………. (plural) …………………………

……………………………. …………………………

……………………………. …………………………

5- Amyenyhẽ terarânguete reheve. Completo con pronombres personales.

................... rosapukái ............................ oñeno


................... pejapo ............................ remba´apo
................... ohai ............................ ñame´ê
.................... jaguapy ............................. ambo´e
6- Amyengovia terarãnguete rehe ñe´ẽ ojehaiguýva ñe´ẽjoajúpe. Sustituyo por
pronombres personales las palabras subrayadas en las oraciones.

1- Lolo oguapy apyka ári


............................................................................................................
2- Arturo, Mario ha Fernando omaña umi kuñataîre.
................................................................
3- Victoria ha nde pepurahéi porâiterei.
..................................................................................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 64


4- María, nde ha che jakéta ágape
...........................................................................................
5- Nde ha che ñamba´apóta ko´êrô peve.
....................................................................................
6- Lolo ha che rojapo tembi´u héva.
...........................................................................................
7- Amoîmba ñe´êpehêtai papy ha ava reheguáre - Completo con partículas de
número y persona,
Ha´e............................jupi Ñande ................guapy
Ore..............................guejy Peê .....................pu´â

Che .............................henói Nde.................mba´apo


Ha´ekuéra....................ñani Ñande ................mbota
8- Ajapo ñe´êjoaju ko´â terarânguete reheve. Formulo oraciones con estos
pronombres personales
Che…………………………………………………………………………………………
- Nde......................................................................................................................................
-Ha´e………………………………………………………………………………………
- Ñande.................................................................................................................................
- Peê .....................................................................................................................................
- Ha´ekuéra…........................................................................................................................

9 -Amongora terarãnguete ha aiguyhai teroja mba´éva. Encierro en círculo los pronombres


personales y subrayo los adjetivos posesivos, digo su clase.

a-) Nde sy ha nde pejapo porã pene rembiapo.

â-) Peẽ peguahẽ pende rógape kuehe.

ch-) Ñande jaha ñane mbo´ehaópe ñande sy ndive


e-) Ore reindy ogueru ore sapaturâ.

ê-) Che amba´apo che ména ndive.

g-) Pene mbo´ehára ha peê pehota Kuruguatýpe.

g-) Che ajohéi che ao, che rova ha che akâ

10-) Ahaiguy terarângue techaukarâ ha amongora teroja techaukarâ. Subrayo los


pronombres demostrativos y encierro en círculos los adjetivos demostrativos. Digo su clase

1-) Amo óga porâ che sy mba´e ha amóva che mba´e.

2-) Péva che aipota, pe haiha nemba´e.

3-) Umi mitâ oḡuahê ramo mbo´ehaópe, umíva katu ohóma.

4-) Péva ha´e che memby, umíva ha´e che kyvy ra´y ha rajy.

5-) Âmitâ opytáta avei ko´âva ndive.


11-) Ajapo irundy ñe´ẽjoaju aipuruhápe terarãngue mba´éva. Formulo cuatro
oraciones donde utilizo pronombres posesivos.
1- ............................................................................................ .............................................
2- ............................................................................................. ...........................................
3- ............................................................................................... .........................................
4- ................................................................................................. ......................................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 65


12-Ajapo ñe´ẽjoaju aipuruhápe ko´ã terarãngue kuaa´ỹva. Formulo oraciones con
estos pronombres indefinidos.

Oimeraêva Ambuéva Avave Heta


..................................................................................................... .........................................
.......................................................................................................... ....................................
....................................................................................................... .......................................
......................................................................................................... .....................................

13-) Ambohasa españa ñe´ẽme . Traduzco al castellano

a- Mávapa ne memby?
...................................................................................................................
â- Ha´e ou penendive.
.....................................................................................................................
ch- Péva ndaha´éi chemba´e .
..........................................................................................................
e- Che ndajoguái mba´eve.
............................................................................................................... .................................
ê- Âva piko ohóta hendápe?.
..................................................................................................................................................
g-) Opavavéva ikatu jaha.
...................................................................................................................................................
g-) Mbovy oî asêva hendive.
…………………………………………………………….......................................................
h-) Ha´ekuéra oipota imba´éva.
..................................................................................................................................... ...........
i-) Maymáva oguerúkuri amóva.
………………………………………………………..............................................................
î-) Umíva ha´e nemba´e.
..................................................................................................................................................
14- Amohenda terarânguekuéra oîva ñe’ẽjoaju ambohasava’ekue España ñe’ẽme.
Clasifico los pronombres que hay en las oraciones que traduje al castellano.

a-) Terarãnguete â-) Terarãngue porandúva

…………………………………... .............................................
…………………………………… .............................................
…………………………………... .............................................
…………………………………… .............................................
…………………………………… .............................................
…………………………………… .............................................
Ch-) Terarãngue kuaa’ỹva e-) Terarãngue techaukarã

………………………………………… .............................................
……………………………………… .............................................
………………………………………… .............................................
……………………………………… .............................................
………………………………………… .............................................
……………………………………… .............................................
ê-) Terarãngue mba’éva

………………………………………… .....................................……..............
………………………………………… .....................................……..............

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 66


ÑE´ẼTEJA ADVERBIOS
Ñe´ẽteja Adverbios: Ha´e ñe´ê ojeipurúva oñemoambue haĝua peteî ñe´êtéva, peteî teroja
térâ ambue ñe´êtejápe. Es la palabra que sirve para modificar a un verbo, a un adjetivo o a
otro adverbio.

Ñe´êteja ñemohenda. Clasificación de los adverbios

1- Ñe´êteja Araguáva: Adverbios de Tiempo: Ha´e umi ñe´ê he´íva araka´e. Son aquellas
palabras que dan idea de tiempo.

Áĝa, ko´áĝa ahora, hoy - Akokuehe la vez pasada


Aĝaite: enseguida, recién - Máramo nunca
Aĝave: después, más tarde - Aje´i, aje´íma hace un rato, hace ya un
buen rato.
Ange pyhereve esta mañana - Upe rire después
Ange asaje: esta siesta - Upérô entonces
Asajekue: de siesta - Upéi después
Ka´arukue: de tarde - Raê antes, primero
Ka´arupytû al atardecer - Ramo recién
Pyharekue de noche - Voi pronto
Pyharepytû al anochecer - Rire después de ( con verbos)
Araka´eve nunca - Tapia simpre
Aja mientras, durante - Akói, akóinte siempre
Aja mientras, durante - Gueteri todavía
Ko´êambuerô pasado mañana - Márõ nunca
Kuehe ayer - Mboyve antes
Kueheambue ante ayer
Techapyrâ

Aĝaite oĝuahêta hikuái Enseguida llegarán ellos


Reke aja ho´a pe mitâ Mientras dormías se cayo esa criatura.
Upéi amombe´úta ndéve. Después te lo contare
Ou mboyve ñasêta oñondive. Antes de que venga saldremos juntos.

2- Ñe´ẽteja Mba´eichaguáva: Adverbios de Modo: Ha´e umi ñe´ê he´íva mba´éichapa


oiko mba´e. Son aquellas palabras que indican el modo en que se realiza la acción verbal.

Techapyrâ
Pya´e rápido, rápidamente
Mbegue despacio, lentamente
Porã bien
Vai mal
Péicha, upéicha así, de ese modo
Kóicha así, de este modo
Peteĩcha iguales
Mba´evéicharõ de ningún modo
Puku largamente
Jepe sin embargo.

Techapyrã:
Umi kuñataî ojeroky porâ Esas señoritas bailan bien.
Oguata pya´e amo karia´y Camina rápido aquel oven.
Kóicha aipota che ao. Así quiero mi vestido.

3- Ñe´ẽteja Tendaguáva. Adverbios de Lugar: Ha´e umi ñe´ê he´íva moôpa oiko mba´e.
Son aquellas palabras que indican el lugar donde se realiza la acción.
Ko´ápe aquí - Iguýpe debajo
Amo allá - Pépe, upépe allí, ahí

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 67


Mamove en ningún lugar - Agui cerca
Mombyry lejos - Pype dentro
Pégotyo hacía allí, hacía ahí - Tenonde delante
Tapykue detrás - Okápe afuera
Opárupi por todos lados - Árupi por aquí
Ko´árupi por aquí - Upérupi por allí
Oimehápe dondequiera - Yvate arriba

Techapyrâ
Oimehápe aháta hendive. Dondequiera iré con él (ella).
Mitânguéra oho pégotyo. Los niños fueron hacia ahí
Mombyry guive rohecha Desde lejos te he visto

4- Ñe´ẽteja Mboyguáva. Adverbios de Cantidad: Ha´e umi ñe´ê he´íva mboýpa oî. Son
aquellas palabras que expresan idea de cantidad.
Heta, hetaiterei mucho, demasiado mucho
Mbovy, mbovyete poco, muy poco
Tuicha, tuichaiterei mucho, demasiado mucho
Michî, michîmínte un poco, sólo algo

Sa´i, sa´ieterei poco, demasiado poco

Techapyrã:

Sa´i opyta chéve upe pirapirégui Poco me quedó de ese dinero.


Amo karai okaru hetaiterei. Aquel señor come demasiado mucho
Mbovy ohendu che jarýi. Mi abuela escucha poco.

5- Ñe´ẽteja Moneĩva: Adverbios de afirmación: Ha´e umi ñe´ê ojepurúva oñemonei


haĝua. Son aquellas palabras que se utilizan para afirmar.

Néi sí, bueno, está bien


Héê sí
Avei también
Añete de veras, es cierto
Upéicha así es

Techapyrâ

Néi, che ahátama ake. Bueno, ya me iré a dormir


Egueru avei nde taitápe. Trae también a tu abuelo
Añete upe eréva. Es cierto lo que dices.

6- Ñe´êteja Mbotovéva. Adverbios de Negación: Ha´e umi ñe´ê ojepurúva oñembotove


haĝua. Son aquellas palabras que se utilizan para negar.

Nahániri no
Ani, anítei, aníke no
Anichéne no (no creo)
Tove no
Né´írâ todavía no, aún no.

Techapyrâ

Nahániri che ndaipotái. No, yo no quiero.


Che ru he´i chéve tove Mi padre me dijo que no.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 68


Ani nerasê ko´ápe. No llores acá.

7- Ñe´ẽteja Porandúva. Adverbios de Interrogación: Ha´e umi ñe´ê ojepurúva


oñeporandu haĝua. Ikatu oho ñe´êpahêtai upeigua reheve: a (oja ñe´êre) –piko (ndojái
ñe´êre). Son aquellas palabras que se utilizan para preguntar. Pueden ir acompañados por
partículas sufijas: pa (unida a la palabra) piko (separada de la palabra).

Moô, moôpa moôiko ¿ Dónde?


Araka´e, araka´épa ¿ Cuándo?
Mamópa ¿ Dónde?
Mamo rupipa ¿ Por dónde?
Mamóguipa ¿ De dónde?
Araka´e guive ¿ Desde cuándo?
Mba´éichapa ¿ Cómo?
Mba´ére, mba´érepa ¿ Por qué ¿ ( razón)
Maerâpa, añete piko ¿ De veras? ¿ Es cierto?
Techapyrã

Maerâpa oho che jarýi Ypakaraípe. ¿Para qué va mi abuela a Ypacarai?


Mba´éichapa oiko nde taitachu. ¿ Cómo vive (está) tu abuelito?
Añeípa oúta ne ména. ¿ Es cierto que vendrás tu esposo?

Tembiaporã Ejercicios

Amoñe’ẽ Leo
Che memby ha’e peteî mitã’i katupyry.
¿Mba’épa ojapo? – oñeporandu chéve.
Amombe’úta peême mba’épa ojapo peteĩ árape:
Ko’ẽ vove, oñembosako’i oho haĝua mbo’ehaópe,
Ojohéi porã ipo, hova, hãi. Oñemonde pya’e,
orambosa tuicha, ombyaty opa mba’e oguerahava’erã.
Ovy’aiterei ohóta vove mbo’ehaópe, upépe ha’e oñemoarandu ha avei
Oñembosarái iñirũnguéra ndive.
Ndopytaséi araka’eve hógape; ikatu okýrõ añoite opyta.
Kuehe, mbo’ehára marangatu he’i chéve: Ne memby oĩ porãiterei,
Upéicharõ jepe reipytyvõva’erã chupe ko’ã aranduchauka oúvape.
Ajerure upe mbo’ehárape ani haĝua iñangekói, che aipytyvô
mbaretégui che membýpe.
Ohai: Mirian de Báez

1- Anohê moñe’èrâgui. Entresaco de la lectura.

a-) Mokõi teroja tekome’ẽva. Dos adjetivos calificativos.


……………………....................... ......……………………………………
â-) Irundy tero. Cuatro sustantivos.
………………………………………… …………………............……………
…………………………........................ ……………………..………..............

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 69


Ch-) Mokôi teroja mba’éva. Dos adjetivos posesivos.
…………………………………………
…………………………………….......
e-) Mokôi ñe’êteja tekoguáva: Dos adverbios de modo.
……………………………………………
………………..……………………...........
ê-) Mokôi ñe’êteja araguáva. Dos adverbios de tiempo.
……………………………………………
……………………….....………………...
2-) Ahai mokõi ñe’êteja: Escribo dos adverbios de:
a-)Ñe’ẽteja Moneíva. De afirmación.
…………………………………………… ……………………………………................
â-) Tendaguáva. De lugar
……………………………………………… …………………………………….......
ch-) Tekoguáva. De modo:
…………………………………………… …………………………………...........
e-) Moyguáva. De cantidad:
………………………………………… ……………………………
ẽ-) Porandúva. De interrogación:
………………………………………… ………………………………
3-) Ajapo ñe´êjoaju ko´â ñe´êteja reheve. Formulo oraciones con estos adverbios.
Aĝui, mombyry, márâmo, py’ŷi, kóicha, ne´írâ, araka´e.

1:........................................................................................................................
2: ........................................................................................................................
3: ........................................................................................................................
4: ........................................................................................................................
5: ..........................................................................................................................
6: .........................................................................................................................
7 : .........................................................................................................................
4-) Ahaiguy ñe´ẽteja ha amongora teroja tekome´ẽva. Subrayo los adverbios y encierro en
círculo los adjetivos calificativos. Digo su clase
a- Umi kuñataĩ porã ojeroky ha opurahéi porã.

â- Pe apyka tuicha opẽ ha tuicha chemondýi.

ch- Umi temimbo´e akãhatã osapukái hatã.

e- Voi apu´ã aha haĝua mbo´ehaópe.

ê- Neresẽmo´ãi ou mboyve nde ru.

g- Amo karia´y yvate oha´ã yvate avei.

6-) Ajapo ñe´ẽjoaju ko´ã ñe´ẽ reheve. Formulo oraciones con estas palabras

Kuñakarai, yvoty, irundy, peteî


1-
………………………………………………………………………………………………
2-
………………………………………………………………………………………………
3-
………………………………………………………………………………………………
4-
………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 70


7-) Amoĩmba terarãnguete reheve. Completo con pronombres personales.
a- ......................roguahê - â- ..........................peguapy
ch- ....................ojogua - e- ..........................reguata
ê- ......................ñañeno - g- .......................... japurahéi
g- .....................ahendu - h- ..........................opuka.

8-) Ahai porã ñe´ẽnguéra . Corrijo las siguientes palabras.


Cabaju .................................. - Yaguereco.........................................
Cabara................................... - Cuejhe..............................................
Yagua ................................... - Mbaracaya.........................................
Yogua ................................... - Ca´abo ..........................................

9-) Ahaiguy teroja ha amomgora ñe´ẽteja ( ha´e mba´éichaguapa). Subrayo los adjetivos
y encierro en círculo los adverbios ( digo su clase)
Amo kavaju morotĩ oñani porã.

.................................................................................... ……………………...........................

Ko´ẽrõ ahecháta che róga porã.

...................................................................... …………..........................…………................

Ojeroky vai umi karia´y vai.

.......................................................................... …………......................…………..............

Pe jagua tuicha okaru tuicha ha nde ru oñemondýi.

....................................................................... …………................................……….…......

Umi panambi para oveve yvoty pytã ári.

…………........................................................................... …………....................................

10- Aipuru ko´ã ñe´ẽteja ñe´ẽjoajúpe. Utilizo estos adverbios en oraciones.

Ko´êrô ( mañana) – Mombyry (lejos) – Raê (primero / a) - Amo (allá)

....................................... ………….....................................…………....................................
…………................................................. …………...............................................................
............... …………...................................... …………...........................................................
............................... …………......................... …………........................................................
11-) Amoĩmba ñe´ẽjoaju ko´ã ñe´ẽteja reheve. Completo las oraciones con estos adverbios.

Mbegue, péicha, voi, ramo, gueteri, upépe, moô, okápe.


a-) ......................................nte ho´u nde ru.
( de ese modo)

â-) Ou ............................... pe mitâ tupaôgui.


( recientemente)

ch-) Che sy ndoúi ………………………….Paraguaýgui.


( todavía)

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 71


e-) Eheja………………….. pe typycha.
(allí)

ê-) Nde Tani, eñe´ẽ ............................. , oke nde ru.


( despacio)

-) ....................................oúta che ména Areguágui.


( temprano)

ĝ-) ............................... opyta nde róga.


( dónde)

h-) Che taita opyta.....................................................


(afuera)

ÑE`ẼNDÝI - INTERJECCIONES
Ñe´ẽndýi Interjecciones:Ha´e umi ñe´ê omombe´úva mba´éichapa ñañeñandu.Ha´eño voi ha´éma
ñe´êjoaju. Oî ñe´êndýi guaranimeguánte. Son palabras que sirven para expresar estados de ánimo.
Por sí mismas ya son oraciones. Existen expresiones muy propias del guarani.
Ñe´ẽndýi Oheuchaukáva
(Interjecciones) (Lo que expresan)
Néike Apuro
E´a, épa Sorpresa, asombro
Cháke, háke Cuidado
Ñandejára! Asombro, admiración
Aichejáranga! Compasión, lástima
Hýpy Rechazo
Néina Ánimo
Pípu Alegría
Nápy Rechazo, hacer de lado

Techapyrâ Ejemplos
Háke! Ho´a pe mitâ. !Cuidado! se cae esa criatura.
E´a! Ou nde ru. ¡Oh! Viene tu padre.
Aichejáranga! Hasê pe mitâ´i. !Pobrecito! llora ese niño.
Ñandejára! Iporâite piko. ¡ Dios mío, qué lindo es!

Tembiaporâ Ejercicios
1- Amoîmba ko´â ñe´êjoaju ñe´êndýi rehevé: Completo estas oraciones con interjecciones.
1- ............................................. , ho´áta amo mitâ.
2- ............................................. , oúma nde sy.
3- ............................................. , hasê jeýma.
4- ............................................. , esê chéve ko´águi.
5- ............................................ , ani ejupi upépe.
6- ............................................. , iporâite piko umi yvoty!
2- Amoîmba ojeruréva chéve: Completo el cuadro.
Ñe´êndýi Ohechauka
( Interjecciones) ( Lo que indican)
E´a ......................................................................
Épa......................................................................
Ñandejára! .........................................................
Hýpy .................................................................
Nápy .................................................................

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 72


3- Ajapo ñe´ẽjoaju ko´â ñe´êndýi revé. Formulo oraciones con estas interjecciones.
Néina Néike Cháke Aichejáranga Nápy Pipu
1- ......................................................................................................................... ……………………

2- .......................................................................................................................... ……………………

3- ................................................................................................................. …………………………
4- .......................................................................................................................... ……………………

5- ........................................................................................................................ ……………………

6- ………………………………………………………………………………………………………

Unidad III Ñe´ẽjoajungatu- Sintaxis

Ñe’ẽjoajuha Conjunciones
Ñe’ẽjoajuha: ha’e umi ombojoajúva ñe’ê térâ ñe’èjoaju. Son elemntos relacionantes a palabras u
oraciones.

Ñe’ẽjoajuha ñemohenda. Clasificación de las conjunciones

Ñe’ẽjoajuhaite. Conjunción copulativa.


Ha, ha’e : y, e
Techapyrã

Ha’ekuéra ha che rohóta ko’êrô. Ellos y yo iremos mañana.


Pedro opurahéi ha María ojeroky. Pedro canta y María baila.

Ñe’ẽjoaju avyha. Conjunción disyuntiva

Ỹrõ : o, u
Térã : o, u

Techapyrã
Ricardo térâ Oscar ohókuri tasyópe? ¿Ricaro u Oscar fue al hospital?
Oúta Natalia ŷrô Isabel. Vendrá Natalia o Isabel.

Tembiaporã Ejercicios

1-)Ambohasa guarani ñe’ẽme. Traduzco al guarani.

a-) Pedro y yo iremos a Caacupé.


…………………………………………………………………………………………
Â-) Doña Catalina compra: almidón, queso y sal.
…………………………………………………………………………………………
Ch-) El profesor de Matemática o el de Ciencias irá con nosotros.
…………………………………………………………………………………………
e-) Tú o él traerá las flores para la Virgen.
…………………………………………………………………………………………
Ê-) El Presidente se sentará acá o allá.
…………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 73


2-) Ambojoaju hu’ýpe. Uno con flechas.

Ñe’ẽjoajuha Avýva Conjunción copulativa

Ñe’êjoajuha Conjunción disyuntiva.

Ñe’êjoajuhaite Conjunción

3-) Amoĩmba Completo

a- Upe karia’y …………… Umi mitâkuña ojeroky hetaiterei.


(y)
â- Temimbo’e …………… mbo’ehára ombotýta okênguéra.
(o)
Ch- Pe kavaju oñaniva’erâ ……………. rohepyme’êta
(o)
e- Nde ………………… nde sy ojapóta tembiapo.
(o)
Ê- Karai Kola opurahéi ……………….. oñeñandu porâ.

4- Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã ñe’ẽjoajuha reheve. Formulo oraciones con estas conjunciones.

Ha Térã Ŷrõ Ha’e

1-
…………………………………………………………………………………………………………
2-
…………………………………………………………………………………………………………
3-
…………………………………………………………………………………………………………
4-
…………………………………………………………………………………………………………
Tembiaporã ñe’ẽndykuéragui.

Ambohasa España ñe’ẽme ko’ã ñe’ẽndy.

1-Temimbo’e oho mbo’ehaoguasúpe oheka kuatiñe’ê, ñe’êryru oñemoarandu haĝua.


…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
2- Mbo’ehára ogueru jopóiramo heta haiha, mbojojaha ha mbyapeha temimbo’ekuérape.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

3- Haihára he’i iñangirũ ta’angahaihárape oha’angahai haĝua ogykehaipe hembiapo.


…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
4- Karai sambyhyhára he’i mitãnguérape oĝuahẽmaha aranduchauka oñemoaranduva’erã.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
5- Heta porandu oĩ aranduchaukápe ejesareko porâva’erâ embohovái haĝua.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 74


6- Jasyteĩme aháta Chika ndive Seku rendápe rokaru haĝua so’o mbichy.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
7- Heta yvypora oiko ñeko’õime upevágui ndaikatúi oñakãrapu’ã hikuái.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
8- Ava ndaikatúi oiko jojápe upévagui heta oĩ oñakãrapu’ã’ỹva máramo noñeha’ãi.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………..…………………………………………………………………….
…………………………………………………………………………………………………………
12- Pytyvõhaihára katu ohai jehupyrehaípe pe mba’emombe’u he’iva karaikuéra.

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………. …………………………………………………………………………………………….

Unidad IV Ñomongeta ha Jehai – Conversación y Redacción

EXPRESIONES DE COTESÍA: ÑE´ẼPORÃNGAREKO

Ñe´ẽndy mbo´ehakoty rehegua: Vocabulario de la clase


Temimbo´e: Alumno / a Ary: Año
Mbo´e: Enseñar Kuaaha´ã: Estudiar
Mbo´erã: Asignatura Arange: Fecha
Kuaaha´ãhára: Estudiante Mbo´ehára: Profesor
Mbo´ehao: Escuela - Colegio Mbo´esyry: Curso, grado
Mbo´ehaoguasu: Universidad Moñe´ẽ: Leer
Mbo´ehaopavẽ: Universidad Kuatiahaipyre: Diario, revista
Mbo´epy: Lección Periódico
Mbojojaha: Regla Haihára: Escritor
Mbogueha: Borrador Jesareko: Atender, fijar
Haiha: Lápiz - birome Aranduchauka: Prueba, examen
Haitĩ: Tiza blanca Kuatiahaiha: Periodista
Itahai: Tiza Ta´angahai: Dibujo
Ogykehai: Pizarra Ta´angahaihára: Dibujante
Apykahai: Pupitre Papa: Contar, numerar
Kuatiahai: Cuaderno Mombe´u: Narrar, contar
Kuatiañe´ẽ: Libro – Carta Porandu: Pregunta
Aranduka: Libro Mbohovái: Respuesta
Ñe´ẽryru: Diccionario Mbyapeha: Forro
Irũ: Compañero / a Terahaiha: Rótulo
Angirũ: Amigo / a Ta´angarenda: Cuadro
Techapyrã: Ejemplo Yvotyrenda: Florero
Tembiecharã: Ejemplo Sãmbyhyhára: Director / a

1-Ambopapapy he’iséva ndive. Pareo con su significado.


1. irû ( ) diccionario.
2. kuatia ( ) borrador
3. ogyhai ( ) letra.
4. mombe’u ( ) pupitre
5. mbo’esyry ( ) aula, sala.
6. mbyapeha ( ) papel
7. moñe’ê ( ) grado- curso
8. apykahai ( ) pizarra
9. mbogueha ( ) narrar- relatar
10. mbo’ehakoty ( ) lección
11. mbo’epy ( ) leer

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 75


12. pytu’u ( ) compañero
13. ñe’ẽngueryru ( ) recreo- receso
14. mbojojaha ( ) rótulo
15. ary ( ) responder
16. arange ( ) preguntar
17. haihára ( ) profesor/a
18. porandu ( ) amigo/ a
19. tai ( ) escribir
20. terahaiha ( ) regla
21. mbohovái ( ) libro
22. mbo’ehao ( ) atender- observar
23. mbo’ehára ( ) alumno/a
24. mbo’erã ( ) ejemplo
25. angirũ ( ) examen- prueba
26. itahai ( ) director/a
27. hai ( ) carta
28. aranduka ( ) año
29. techapyrã ( ) asignatura
30. mbo’e ( ) fecha
31. temimbo’e ( ) tiza
32. aranduchauka ( ) escuela- colegio
33. kuatiañe’ẽ ( ) enseñar
34. sambyhyhára ( ) forro
35. jesareko ( ) escritor

2- Amoĩmba ñomongeta ñe’ẽndy mbo’ehaopegua rehe. (Completo el diálogo con vocabulario de


la clase)
 Mba’éichapa neko’ẽ che________________________
 Iporãnte ha nde _________________________
 Moõguipa ejogua pe__________________ pyahu reguerekóva.
 Ajogua________________ Luchi ñemuhágui.
 Nde, emoñe’ẽ pikora’e________________ ome’ẽ’akue________________
 Nahániri, che ndajumo’ãivoíkuri ko árape_______________________
 Néi, ñañomongetáta__________________

3-Ambohasa España ñe’ẽme ko’ã ñe’ẽjoajukukuéra aikuaave haĝua ñe’ẽndykuéra:


1-Umi temimbo’ekuéra ogueru mbo’ehaógui heta mbo’epy, ome’ẽva’ekue chupekuéra mbo’ehára.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………

2-Mbo’ehaoguasúpe he’i oréve Sambyhyhára roikuaahaãve haĝua ikatu haĝuáicha rome’ ẽ porã ore
aranduchauka.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………...
3-Ña Lolo oho ojogua imemby Ulópe oho haĝua imemby Kaalópe mbojojaha, mbogueha, haiha ha
heta itahai opaichagua isa’ýva.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………..
4-Karai Seku oho omba’apo Ita’ýa ndive mbo’ehaópe, omoĩ hikuái ogykehai pyahu
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
5-Upe ogykehai pyahúpe ikatuta mbo’ehára ohai mbo’erâ mitâguérape .
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………..

3-Ambohasa guarani ñe’ême. (Traduzco al guaraní)

 Maria tiene una casa con un gran patio.


__________________________________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 76


 Marta limpia la pared, el techo, el piso y las ventanas de su habitación.
__________________________________________________________

 Compré cuchillos, cucharas, tenedores, platos y vasos.


__________________________________________________________

 A mi padre le gusta sentarse en el sillón.


_________________________________________________________

 Mi vecino vende televisores, roperos y camas.


_________________________________________________________

4- Aiporu terarãnguete amoĩmba haĝua ñe’ẽjoaju.

_______ roḡuahẽ, _____pejeroky, ___________ ojogua, ________ reguata.

______ñañeno, _______japurahéi____________ahendu, ____________opuka.

Ñe´ẽ óga rehegua Vocablos referentes a la casa


Okẽ: puerta
Ovetã: ventana
Ogyke: pared
Ogahoja: techo
Ogapepo: alero
Ogypy: piso
Amandykyha: canaleta

2- Emoñe´ẽ óga rehegua ñe´ẽ: Lee los vocablos referentes a la casa


Tapỹi rancho - choza
Óga casa
Ogaguy corredor
Ogarokái cerco – alambrado
Ogaykepegua- ogaykeregua vecino
Koty piesa
Kotykeha dormitorio
Kotykaruha comedor
Kotyguahẽha sala
Kotyjahuha baño – bañadera
Tataypy cocina
Koty´ikotevêha baño letrina

3- Eiporavo poteî ñe´ê óga rehegua ha ejapo ñe´êjoaju. Selecciona seis palabras referentes a la casa y
forma oraciones.
1- ______________________________________________________________________
2- ______________________________________________________________________
3- ______________________________________________________________________
4- ______________________________________________________________________
5- ______________________________________________________________________
6- ______________________________________________________________________
4- Embohasa guaraníme. Traduce al guarani:
1. Mi casa queda lejos
_____________________________________________________

2. El perro duerme en el comedor


____________________________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 77


3. Mi madre toma mate en la cocina.
____________________________________________________

4. El dormitorio es limpio.
____________________________________________________

5- Eheka ijoguaha ha embojoaju. Busca su equivalente y une con flecha.


Ogyke techo
Ovetâ casa
Ogapy pared
Tataypy ventana
Ogapepo corredor
Ogahoja alero

6- Ojeporúva Ogapýpe Lo que se usa en la casa


Tupa cama
Apyka silla
Karamegua baúl
Karamegua yvate ropero
Ao ryru ropero
Ña´ê latona
Kyse cuchillo
Japepo olla
Kuimbe cuchara
Ña´êmbe plato
Kambuchi cantaro
Kypa tenedor
Kuimbeguasu cucharona

7- Ejapo ñe´êjoaju ñe´ê ogapypegua ndive. Construye oraciones con vocablos de la casa.
1- _____________________________________________________________________
2- _____________________________________________________________________
3- _____________________________________________________________________
4- _____________________________________________________________________
5- _____________________________________________________________________
6- _____________________________________________________________________
8- Eheka ijoguaha ha embojoaju – Busca su equivalente y une con flecha.
Japepo tenedor
Kyse plato
Ña´êmbe olla
Kuimbe cuchillo
Ña´ê latona
Tupa cuchara
Karamegua cama
Kypa baúl
9- Embohasa guaraníme ko´â ñe´êjoaju. Traduce al guarani estas oraciones.
- Mi madre compro cuatro cucharas
______________________________________________________________________

- Mi ropa guardo en el baúl

______________________________________________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 78


- Tu abuela quiere una olla.

______________________________________________________________________

- Cayó en el suelo tres platos


_______________________________________________________________________
10- Embojoaju. Une con flecha
Irû diccionario
Kuatia preguntar
Ogyhai forro
Mombe´u pupitre
Mbo´esyry aula, sala de clase
Mbyapeha papel
Moñe´ê grado, curso
Apykahai pizarra
Mbogueha narrar, relatar
Mbo´ehakoty lección
Mbo´epy leer
Ñe´êngueryru compañero

I- Ahai muanduhe ñe’ê oikotevêhápe ha ahaiguy terotee, ñe’êtéva amongora ha teroja


tekome’êva. amoῖ rokáipe.

Acentúo las palabras donde sea necesario, subrayo los sustantivos propios, y encierro en círculo
los verbos y entre paréntesis los adjetivos calificativos.

Mymbakuéra ñembyaty (Reunión de animales)

Mymbakuera ka’aguypegua oñembyaty mesa guasu jerere, oñomongeta hagua jehasa asy oivare
tekoha oñemongy’apagui.
Jurumi tuicha ha ipohyiva oguapy peteîva mesa akame pytyvohara ykere, ambue iñakame oguapy
ka’aguypegua Rréi, Leô. Yvate gotyo mbytepe oguapy tahyi oñe’eva mboi ndive oguapyva
henondetepe ha ju’i ndive oguapyva mboi ykere ha jaguarete renondepe.
Ambue mymba oiva atyhape ningo ka’i guasu oñemohyakua hina ha kapi’yva oiva Leo ha Ju’i
mbytepe, he’i imbyry’aiha.

2- Ahai muanduhe ñe’ê oikotevêhápe ha ahaiguy pytâvápe terotee, hovývape ñe’êtéva ha


sa’yjuvápe teroja tekome’êva. Acentúo dondelo necesita y subrayo en rojo sustantivo propio, en azul
verbo y en amarillo adjetivo calificativo.

- Ahai guaraníme. Escribo en guaraní:

Cintura = …………………… Mono= …………………………

Agujero= …………………… Fino= …………………………

Lombriz= …………………… Mano= ……………………….

Amigo= …………………….. Señor= ……………………….

Alumno: ……………………. Nube= ………………………..

3- Amoîmba ñe’ê oikotevêhápe.

1- Che ………………… oho che………………………………. rógape akay’u hagua.


Mi abuelo hermana mayor
2- Sele …………….. ou kuehe hetaiterei ovy’a ………………........…. Arambotýre.
Cuñada hermana menor
3- ……………………………. Oútama …………………….. ……... opyta haguáicha hógape.
En abríl Estanilao
4- Kuehe ka’aru ajuhu marandu porâ ……………………..……… ohaiva’ekue karaikuéra.
Diario

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 79


4- Ahai porâ ñe’ê oîvaíva: Corrijo las palabras mal escritas)

1-Cuehe ca’aru ou je zy Paraguáigui.


..……………………………………………………….......…………………………….......................
2- Carameguáme amoî je aocuéra.
……………………………………………………………………………………………....................
3- Carai Lupe ou cueje cokuégui ha ogueru abatiky.
…………………………………………………………………………………………………………
4- Co mbo-ejaópe oî hjeta meza ja apycahai.
…………………………………………………………………………………………………………
5- co-êrô ajhata nde rógape hja’u hagua tembi’u hjéba.
…………………………………………………………………………………………………………
5-) Traduzco Al guarani: Ambohasa guaraníme:

1- Mi madre compró cuatro cucharas.


...........................................................................................................................................
2- Mi ropa guardo en el baúl.
.........................................................................................................................................
3- Tu abuela quiere una olla nueva.
...........................................................................................................................................
4- Cayó en el suelo tres platos.
...........................................................................................................................................
5- Tu mamá trae agua en el cántaro.
...........................................................................................................................................

6-) Ambohasa españa ñe´ême ko´â ñe´êjoaju aipuruhápe ñe´êndy kuña ha kuimba´e oipurúva:
Traduzco al castellano estas oraciones utilizando el vocabulario de uso del hombre o de la mujer,
según la situación:

1- Che rembireko oúta ambue tetãgui ha oguerúta heta pirapire.


..................................................................................................................................................
2- Kalo ra´yanga ohota omba´apo karai Livo ra´ýndi Paraguaýpe.
..................................................................................................................................................
3- Che ryvy ogueru che sýpe heta jopói porã hi´ára mbotýre.
…………………………………………………………………………………………………………
4- Nati tyvyra oho kokuépe oñoty haĝua mandi´o ha avati ituvandi.
...................................................................................................................................................
5- Che uke´i oho ojohéi ao ña Sele membyanga ndive Paranáme.
..................................................................................................................................................
7- Ambohasa guaraníme. Traduzco al guaraní.

1- Mi hermana mayor me trajo de regalo una olla, tenedor, plato y cucharona.

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
2- En el patio de Carlos encontraron botella, vaso, olla y una cucharona nueva.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
3- Natalia es una persona muy buena tiene el cabello negro, diente blanco.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 80


ÑE´ÊNDY OGAYGUA VOCABULARIO FAMILIAR
Vocabulario del hombre y de mujer
Kuña ha kuimba´e oipurúva De uso común.
Sy, che sy Mamá, mi mama
Túva – ru, che ru Papá, mi papá
Jarýi, che jarýi Abuela, mi abuela
Taita, che taita Abuelo, mi abuelo
Machu, che machu Abuelita, mi abuelita
Taitachu, che taitachu Abuelito, mi abuelito
Temiarirô, remiarirô Nieto

1- Ñe´ẽ kuimba´énte oipurúva- Vocabulario exclusivo del hombre


Che rembireko- rembireko- hembireko Mi esposa
Che rajy Mi hija
Che ra´y Mi hijo
Che reindy, teindýra, heindy Mi hermana
Che ryvy, tyvýra Mi hermano menor
Che rembikorâ Mi novia
Che ra´yanga Mi hijastro.
Che rajyanga Mi Hijastra
Che rovaja Mi cuñada
Tyke’ýra – ryke’y Hermano mayor

2- Ñe´ẽ kuñante oipurúva De uso femenino

Ména, che ména Esposo, mi esposo


Menarâ, che menarâ Novio, mi novio
Memby, che memby Hijo, hija, mi hijo/a
Che membykuimba´e Mi hijo
Che membykuña Mi hija
Tykéra, ryke, che ryke Hermana mayor, mi hermana mayor
Kypy´y, che kypy´y Hermana menor, mi hermana menor
Kyvy, che ryvy Hermano, mi hermano
Uke´i, che uke´i Cuñada, mi cuñada
Tovaja, rovaja, hovaja Cuñado
Apopyrâ (Ejercicios)
1- Amoĩmba ko´ã ñe´ẽjoaju, pe ñe´ẽ ojeruréva, castellánope.
1- _____________ ojogua kuatiahaiha.
Mi madre
2- Amo karia´y ha´e _____________________ he´i Livo.
Mi hermano menor
3- ________________ okay´u _________________ndive.
Mi abuela mi abuelo
4- Kame he´i, amo mitâkuña ha’e ______________________
mi hermana menor
5- Pe kuñakarai ha´e Kande ________________
cuñada
6- Ko mitâ ha´e _________________ he´i karai Sepi.
mi nieto
7- Ko mbarakaja ha´e ________________ mba´e he´i Chive.
mi hermana
8- Kalo ha´e Kame _______________
novio
9- ___________________ iñarandu ha heko porâ.
mi abuelito
10- _______________________ omba´apo kyre´y he´i Peíto.
mi hermano mayor

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 81


2- Ambohasa España ñe’ẽme. Traduzco al castellano

Tivu oho kuehe kokuépe omopotĩ haĝua yvy’a ha karaguataty.


…………………….…………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………….

Ha Lika katu oho oka’api mbaysyvo ha yvyra paje ty:


………………………………….……………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………….
Che sy ogueru kokuégui avakachi ha aratiku he’ê asýva.
…………….…………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………….
Che kyvy oho omba’ejuka ka’aguýra ha ogueru ynambu kapi’yva, mborevi ha teju.
………………………………………………………………………….……………………………
…………………………………..…………………………………………………………………...
5- Temimbo’e oho mbo’ehaoguasúpe oheka kuatiañe’ê, ñe’èryru oñemoaranu haĝua.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
6- Mbo’ehára ogueru jopóiramo heta haiha, mbojojaha ha mbyapeha temimbo’ekuérape.
……………………………………………...…………………………………………………………
………………………………..……………………………………………………………………….
7- Heta porandu oî aranduchaukape ejesareko porava’erâ embohovái haĝua.
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………….………………………………………………………………………...

8- Jasyteĩme ahata Chika ndive Seku rendápe rokaru haĝua so’o mbichy.
……….………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………….
9-Temimbo’e oho mbo’ehaoguasúpe oheka kuatiñe’ê, ñe’èryru oñemoarandu haĝua.
………………………………………………………………………………..............……..................
.....................……...................................................................................................................................
10- Mbo’ehára ogueru jopóiramo heta sapatu, py ao ha voko temimbo’ekuérape.
……………………………………………………………………………….................…...................
.......................….....................................................................................................................................
11- Haihára he’i iñangirû ta’angahaihárape oha’angahai haĝua ogykehaipe hembiapo
………………………………………………………………………………..................………..........
................................................................................................................................................................

TEMBIAPORÃ

3- Embohasa guaraníme Traduce al castellano

- Mi hermano mayor: _____________________________________________________

- Mi hermana menor: ______________________________________________________

- Su abuela: _____________________________________________________

- Tu esposa: _____________________________________________________

- Su papá: _____________________________________________________

- Tu abuelo: ___________________________________________________

- Tu hermano: _____________________________________________________

- Su festejada: ____________________________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 82


5- Eipuru ñe´ẽ ogaygua ñe´ẽjoajúpe. Utiliza palabra de la casa en esta oración.

1- _____________________________________________________________________
2- _____________________________________________________________________
3- _____________________________________________________________________
4- _____________________________________________________________________
5- _____________________________________________________________________
6- Amyengovia ñe’ẽ ojehaiguýva ñe’ẽ he’isejojáva rehe: Reemplazo la palabra subrayada por su
sinónimo.

1- Che sy oñeno tupa pyahúpe.


………………………………………………………………………………………………….

2- Ama omohe’õ che kamisa.


……………………………………………………………………………………………………..

3- Umi mitã oñembosarái vakapipopo.


…………………………………………………………………………………….…

4- Amo mitãkuña hi’áva puku.


…………………………………………………………………………………………………….

5- Chejukapota ñembyahýi.
…………………………………………………………………………………………………….…..

6- Hetakuri hi’upyrã che reiny arambotýpe.


……………………………………………………………………..…………

7- Amyengovia ñe’ẽ ojehaiguýva ñe’ẽ he’iseavýva rehe: (Reemplazo la palabra subrayada por su
antónimo.)

1- Karai Kalo ogueru kamisa pyahu Perúpe.


…………………………………………………………………………………………………………

2- Sele membykuña iñarandueterei.


…………………………………………………………………………………………………………

3- Nati oúta arahakujave ohecha imembýpe.


……………………………………........................................................................................................

4- Karai Chive ra’y mymba vaka ivaieterei he’i Livo.


……………………………....................................................................................................................

5- Ka’aru vove aháta ahecha che sýpe he’i karia’y.


……………………………....................................................................................................................

6- Pytũ vove ahata jerokyhápe.


…………………………………………………………………………………………………………

JASYRERAKUÉRA ÑE´ẼNDY: VOCABULARIO: LOS


MESES DEL AÑO
Arandupapaha: Calendario

Jasy: Mes, Luna

Jasyteî: Enero
Jasykôi: Febrero
Jasyapy: Marzo
Jasyrundy: Abril
Jasypo: Mayo

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 83


Jasypoteî: Junio
Jasypokôi: Julio
Jasypoapy Agosto
Jasyporundy: Setiembre
Jasypa: Octubre
Jasypateî: Noviembre
Jasypakôi: Diciembre

Ñe´ẽndy arajere rehegua: Vocabulario: estaciones del año


Arahaku: Verano
Araroguekúi: Otoño
Araro´y: Invierno
Arapoty: Primavera

Vocabulario: Días de la semana. Ñe´ẽndy Arapokõindy rehegua.


Domindo: Arateĩ
Lunes: Arakõi
Martes: Araapy
Miércoles: Ara rundy
Jueves: Arapo
Viernes: Arapoteĩ
Sábado: Ara pokõi
Semana Arapokõindy
Día Ara
Feriado Arete

Ñe´ẽndy aravo rehegua – Vocabulario: sistema horario


Ara Tiempo
Aravo Hora
Aravo´i Minuto
Aravo´ive Segundo
Aravopapaha Reloj

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 84


Papapy Guarani: Numeración guarani
 El sistema numeral guaraní propuesto por el Dr. Reinaldo Decoud, es el siguiente:
1- peteĩ: uno 5- po: cinco 9- porundy: nueve
2- mokõi: dos 6- poteĩ: seis 10- pa:diez
3- mbohapy: tres 7- pokõi: siete
4- irundy: cuatro 8- poapy: ocho
 Los únicos números con nombres propios, fuera de los auténticamente guaraní son:
Po: 5 (por alusión de una mano)

Pa: 10 (se explica que se formó de opa, terminaron los dedos)

 Los números siguientes, se formaron de diez en diez, es decir tomando por base el número
cumbre (diez, veinte, treinta) y la yuxtaposición de los nueve primeros números.

Ejemplos: pa + teî (peteî) = pateî = 11


Pa + kôi (de mokôi) = pakôi = 12
Paapy = 13
Parundy = 14
Papo = 15
Papote î = 16
Papokôi = 17
Papoapy = 18
Paporundy = 19
Mokôipa = 20
Para indicar las cumbres denarias se procede a la multiplicación.

Ejemplos:

- mokõ i x pa = mokõipa = 20
- mbohapy x pa = mbohapypa = 30
- irundy x pa = irundypa = 40
- popa = 50
- sa = 100
- posa = 500
- su = 1000
- pasu = 10000
- sasu = 100000
- sua = 1000000

Papapy papýva: Números cardinales

Peteĩ = uno
Mokõi = dos
Mbohapy = tres
Irundy = cuatro
Po = cinco
Poteĩ = seis
Pokõi = siete
Poapy = ocho
Porundy = nueve
Pa = diez
Pateĩ = once
Pakõi = doce
Paapy = trece
Parundy = catorce
Papo = quince
Papoteĩ = dieciséis
Papokõi = diecisiete
Papoapy = dieciocho
Paporundy = diecinueve
Mokõipa = veinte
Mokõipa peteĩ = veintiuno

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 85


Mokõipa mokôi = veintidós
Mokõipa mbohapy = veintitrés
Mokipa irundy = veinticuatro
Mokôipa po = veinticinco
Mokôipa poteî = veintiseis
Mokôipa pokôi = veintisiete
Mokôipa poapy = veintiocho
Mokôipa porundy = veintinueve
Mbohapypa = treinta
Irundypa = cuarenta
Popa = cincuenta
Poteĩpa = sesenta
Pokõipa = setenta
Poapypa = ochenta
Porundypa = noventa
Sa = cien
Mokõisa = doscientos
Mbohapysa = trescientos
Irundysa = cuatrocientos
Posa = quinientos
Poteĩsa = seiscientos
Pokõisa = setecientos
Poapysa = ochocientos
Porundysa = novecientos
Su = mil
Mokõisu = dos mil
Irundysu = cuatro mil
Posu = cinco mil
Poapysu = ocho mil
Pasu = diez mil
Mokõipa su = veinte mil
Popa su = cincuenta mil
Poapypa su = ochenta mil
Sa su = cien mil
Mbohapysa su = trescientos mil
Posa su = quinientos mil
Poapysa su = ochocientos mil
Sua = un millón
Mokõi sua = dos millones
Po sua = cinco millones
1989 = su porundysa poapypa porundy
Su = 1000
Porundysa = 900
Poapypa = 80
Porundy = 9

OBSERVACIÓN

En guaraní para formar números ordinales se agrega la partícula sufija “ha” a los números
cardinales.

Techapyrâ: peteîha: primero mokôiha: segundo.

Amoñe’ê ko haipyvo upéi ahaiguy ñe’ê ogaygua oîva ipype.(Leo este párrafo luego subrayo el
vocabulario familiar empleado en él)

Ko’erô che ru ha che kypy’y ohóta tasyópe oñandu haĝua Pule rajýpe, imemby rámova. Che
uke’i niko pe mitâ pyahu sy ha che kyvy niko upe mitâ ru. Pule rajy niko che kyvy rembireko.

Mávapa pe oñe’êva ko haipyvópe, kuña térâ kuimba’e.

_________________________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 86


Ambohasa guaraníme ha ahai rokáipe mávapa ikatu he’i (Traduzco al guaraní, luego escribo
entre paréntesis quién lo puede usar)

 Mi hijo: ________________________ ( )
 Mi hermano mayor______________________ ( )
 Mi hermano menor_________________________ ( )
 Mi abuelo _______________________________ ( )
 Mi novio________________________________ ( )
 Mi marido_______________________________ ( )
 Su cuñada ______________________________ ( )
 Mi esposa______________________________ ( )

Amyenyhê ñe’ẽ ogaygua rehe (Completo con vocabulario familiar)

 Ña Kame osẽ__________________________ ndive.


 Che_________________ oho Paraguaýpe.
 Sele__________________ojogua peteî aranduka.
 Peru ha’e Karai Kalo___________________.
 Che__________ omendáta karai Vito___________ ndive.
 Che__________ ha’e che______ sy.
 Che _________omano, che ru omenda jey ambue kuña ndive hérava Lili .Lili ha’e
che___________.

Aiporu ñe’ẽ ogaygua ñe’ẽjoajúpe (Utilizo en oraciones vocabulario familiar)

Kuña ha kuimba’e oiporúva.


1. _______________________________________________
2. _______________________________________________
Kuimba’e oiporúva
1. _______________________________________________
2. _______________________________________________
Kuña oiporúva
1. __________________________________________________
2. ___________________________________________________
Ambojere guarani ñe’ẽme.( Traduzco al guaraní)
1. Tu abuela es anciana._____________________________________________
2. Mi abuelo es don Pedro.___________________________________________
3. Debes amar a tu abuelito__________________________________________
4. Tu madre te llama. ____________________________________________
5. Yo soy nieto de doña María. ________________________________________
6. Nuestro padre es bueno e inteligente.________________________________

Ambohasa españa ñe’ẽme (Traduzco al español)

1. Che sy ohókuri Paraguaýpe. _______________________________________


2. Nde ru oĝuahẽ ramo. _______________________________________
3. Ha’e osẽ’akue itaitachu ndive._________________________________________
4. Ñande taita hasyete ______________________________________________
5. Ore jarýi ndokarusevéi_______________________________________________
6. Ne’ĩra ou hemiarirõ. ______________________________________________
Ambojere españa ñe’ẽme ko ñe’ẽjovái.(Traduzco al castellano este diálogo)
-Mba’e aravópa reguereko karai. __________________________
-Che aguereko pa aravo mokôipa aravo’i. ___________________________
- Uje’íma piko reha’ârô ko’ápe. __________________________
- Héẽ, oiméne ojapo mbohapypa aravo’i __________________________
- Iporãitépa pe nde aravopapaha, ___________________________
Moõgui piko rejoguara’e. ___________________________
- Iporã ajépa? Kóva niko ajogua pateî karai Paraguayguágui.____________
______________________________________________________

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 87


Ahai guaraníme ko’ã papapy réra.

960:………………………………………………………………………………………………

123.:………………………………………………………………………………………………

750:………………………………………………………………………………………………

319:
……………………………………………………………………………………………………

450:………………………………………………………………………………………………

561…………………………………………………………………………………………………

127:………………………………………………………………………………………………

532:………………………………………………………………………………………………

625:………………………………………………………………………………………………

1986:………………………………………………………………………………………………

1994:………………………………………………………………………………………………

2003:………………………………………………………………………………………………

10360:……………………………………………………………………………………………

101:………………………………………………………………………………………………

208:………………………………………………………………………………………………

506:………………………………………………………………………………………………

311:………………………………………………………………………………………………

329:………………………………………………………………………………….......................

777:………………………………………………………………………………………………

1990:………………………………………………………………………………………………

1999:………………………………………………………………………………………………

7440:………………………………………………………………………………………………

6026:………………………………………………………………………………………………

10472:……………………………………………………………………………………………

15690:……………………………………………………………………………………………

Ambohasa España ñe’ẽme ko’ã papapy

Irundysa poapypapokõi:……………………………………………………………………...

Poteĩsa mokõipa irundy: .................................................................................................................

Su posa mokõipa po: …………………………………………………………………………….

Su posa mbohapypa poteĩ: ………………………………………………………………………

Mbohapysu irundysa popa poapy:……………………………………………………………….

Pokõisu poapysa pokõi: …………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 88


Porundysu mbohapysa mbohapypa porundy: …………………………………………………..

Pasu pokõi:………………………………………………………………………………………

Mokõisu irundysa popa:…………………………………………………………………………

Mbohapypasu irundysa:………………………………………………………………………….

Sua mbohapysa irundypa porundy:……………………………………………………………….

Mokôisua irundysa mokôipa peteî:…………………………………………………......................

Posua mbohapysu posa poapypa poteî:…………………………………………………………….

Ahai papapy

Irundysa pokõipa poteĩ: ____________

Su posa mbohapypa pokõi: ____________

Poteĩsu mokõipa porundy: ____________

Mokõisu pokõi: ____________

Amoĩmba ñe’ẽjoaju jasykuéra réra rehe.( Completo las oraciones con los nombres de los meses)

1. Kalo ombotýta…………………………………. 35 ary.


(febrero)
2.…………………… …………….añepyrûta aha mbo’ehaópe.
( Marzo)
3.…………………… ........oúta che ru Paraguaýgui.
( Agosto)
4. Maria ohóta Concepciónpe ……………………...............
(julio)
5………………................ oñepyrû arapoty.
(Septiembre)
6. Jasy aguerohoryvéva hae………………………………
(noviembre)

Ambohasa guaraníme ko’â ñe’êjoaju ojehaíva españa ñe’ême. (Traduzco al guarani estas
oraciones que están escritas en español)

1. El lunes iré a tu casa.___________________________________________________________

2. Norma llegó el viernes de Villarrica._______________________________________________

3. Pedro nació el domingo.________________________________________________________

4. José se levanta a las siete y treinta minutos._________________________________________

5. Juan almuerza a las doce horas.___________________________________________________

6. Yo ceno a las veinte y veinte minutos.______________________________________________

Amongora tai oîva ñembohovái porâ ykére. (Encierro la letra que contiene la respuesta correcta)

1. Papy “132” guaraníme ha’e (El numeral “132” en guaraní es)

a. Sa mbohapypa moköi
â. Sa mokôipa peteî.
ch. Sa mokôipateî.
e. Sa mokôipapeteî
2. “Pasu mbohapysa popa” ha’e papapy (El numeral correspondiente a este nombre es)
a. 9650
ã. 7350
ch. 10325
e.10350

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 89


3. Papapy réra oĩ vaíva guaraníme (La letra que contiene el nombre incorrecto del numeral es)

a. 532: posa mbohapypa mokôi


â. 2001: mokôisu peteî.
ch. 506: posa peteî.
e. 970: porundysa pokôipa.
4. Aravo réra oĩ vaíva guaraníme ha’e (La letra que presenta el nombre incorrecto de la hora es)

a. 03: 20 mbohapy aravo, mokôipa aravo’i


â. 15:10 papo aravo, pa aravo’i
ch. 20: 30 mokôipa aravo, mbohapy aravo’i
e. 17:15 papokôi aravo, papo aravo’i.
Ehechauka teroñe’ê ha teroñe’êjeéva ko’â ñe’êjoajúpe. Señala el sujeto y el predicado en las
siguientes oraciones.

1. Ko’êrõ ohóta nde rógape che sy.

2. Pe jagua ñarô oñehendu mombyry guive.

3. Moôpa opyta nde róga.

4. Che ru oikuaa heta purahéi porâ.

5.Amo oga’i ha’e Kande mba’e.

6. Rohóta ko’êrô tupâópe.

7. Vy’ápe umi kuñataî ojeroky.

Embohéra ko’â ñe’êjoaju. Nombra clase de oraciones.


1. Che rymba jagua héra Kambi. __________________________
2. Terehóke ko pyharépe. ___________________________
3. Oguerunga’u chéve yvoty. ___________________________
4. Pe mitâ ndohoséi tupápe. ___________________________
5. Kande oguerúne che haiha. ___________________________
6. Mboy arýpa reguereko. ____________________________
7. Mbo’ehára opurahéi porâ. ___________________________
8. Pe jagua oisu’use hapichápe. ___________________________
9. ¡Iporâiterei pe yvoty morotî! ___________________________
Ahaiguy ñe’êjoaju oiporúva ñe’êndýi myangekói rehegua (Subrayo la oración cuya interjección
empleada expresa sorpresa)

-¡ Háke!, ho’a pe mitâ.


-¡ E’a!, ou nde ru.
-¡ Hýpy!, ndahaéi che sy.
-¡ Néina!, ehókatu .
Amoñe`ê ha amohenda che akâme : Leo y memorizo
PAPAPYKUÉRA GUARANÍME - LOS NUMEROS EN GUARANI.

Peteî 1 Mokôipa peteî 21


Mokôi 2 Mohapypa 30
Mbohapy 3 Mbohapypa peteî 31
Irundy 4 Irundypa 40
Po 5 Popa 50
Poteî 6 Poteîpa 60
Pokôi 7 Pokôipa 70
Poapy 8 Poapypa 80
Porundy 9 Porundypa 90
Pa 10 Sa 100
Pateî 16 Su 1.000

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 90


Pakôi 17 Pasu 10.000
Paapy 13 Popasu 50. 000
Parundy 14 Sasu 100.000
Papo 15 Sua: 1.000. 000
Papoteî 16
Paokôi 17
Papoapy 18
Paporundy 19
Mokôipa 20
Tembiaporâ
Amoñe’ẽ ko moñe’ẽrã mkykymi.
Arapoty

Arapotýpe oî heta mba’e porâ. Jahecha yvoty morotî, pytâ, sa’yju, hovy ha pytângýva.
Che sy katuete oiporavo iporâvéva.
Mainumby oveve yvotytýre. Oguejy yvoty ári ohavi’u mba’e he’ê. Mbyju’ikuéra katu
ovevejoa yvate vate ñaimo’â ku ojapóva hikuái opaichagua ta’anga.
Kuarahy omimbi, yvytu oipeju vevúi asy, guyrakuéra opurahéi, arai okañy ha jasy
opukavy pyharekue.

Ahekýi moñe’êrâgui:

Tero jurugua:____________________________________________________
Tero ijysajaapýva:________________________________________________
Teroja tekome’êva:_______________________________________________
Ñe’êtéva tîgua:___________________________________________________
Ñe’êteja:________________________________________________________
Ñe’ê oiporúva ñe’êriregua iñe’êpehêteîva:_____________________________
Ñe’eriregua iñe’êpehê’etáva:________________________________________

Encierro en círculo la letra que antecede a la respuesta correcta.


1. El alfabeto guaraní se caracteriza por:
a. Poseer letras mudas.
b. Poseer cada fonema un solo grafema.
c. Poder representar un sonido por medio de diferentes letras.
d. Poseer sílabas trabadas.

2. “ Peteî tapiti oñani hatâiterei javoráire”, en esta oración, la palabra subrayada es:
a. Tero
b. Teroja
c. Ñe’êteja
d. Ñe’êtéva.

3. “ Hetaiterei ko mitâ okaru”, en esta oración, la palabra subrayada es:


a. Teroja tekome’êva
b. Teroja papýva
c. Ñe’êteja mboyguáva
d. Ñe’êtéva tîgua.

4. La oración que emplea pronombre es:


a. Che reindy oho tasyópe.
b. Péva ha’e ne mba’e.
c. Pe karai omopotî hóga okára.
d. Nde aokuéra ikâmbáma.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 91


5. Para acentuar una palabra en guaraní se considera la:
a. sílaba tónica
b. vocal tónica
c. consonante
d. vocal átona

6. Estas palabras: “oho, akaru, amaña, ivai”, son:


a. tero
b. teroja
c. ñe’êtéva
d. ñe’êteja

Terakuéra guaraníme: Nombres en guaraní


Sepe, Sefe = Ceferino Sele = Celedonio, Celestino
Kame = Carmen Konche = Concepción
Toño = Antonio Kande = Candelaria
Koti = Clotilde Laku = Dela Cruz
Lolo = Dolores Leu = Eleuterio
Eli = Eligio Epi = Epifanio
Tani = Estanilao Ulo = Eulogio
Chika = Francisca Chiro = Isidoro
Luli = Juliana Live = Liberato
Luchi = Luciano Nati = Natividad
Kola = Nicolás Peru = Pedro
Tuni = Saturnino Seku = Secundino
Chive = Silverio Tivu = Tiburcio
Naíno = Bernadino Pato = Patrocinia
Mami = Mamerta Nili = Nilda
Peto = Petrona

Amoîmba ñe’è oikotevêhápe.

1- Karai ……………........... ha ……………… ..........ombojy hikuái ………….............…… karurâ.


Epifanio De La Cruz morcilla
2- karai kalo ………….....………..ha …..........…………….. oitypa yvytu kuehe pyhare.
techo corredor
3- Ña Nati Katu omoika ……….…………, ……………….…….ha ……….…………… pyahu
hógape.
Alero piso canaleta
4- Lolo ojogua …………………..., ……….……….…… ha …………………….…….. imembýpe
guarâ.
Cama silla ropero
5- Konche ogueru jopóiramo ……….…….., …………….., ………….., ha ………………….
Tenedor plato cuhillo latona
6- ………….… ahata ….……… ndive ……….……… rendápe rokaru haĝua …………………
Enero Francisca Secundino asado
7- ……………..… oñoty heta ……………, ………………. ha …………………… itúvape ĝuarâ.
Isidoro caña de azucar, tabaco y pimiento
8- Che sy oka’api heta ……………………, …………………. ha ……………. ty.
Tártago karanda’y papa
9- Ryguasu ra’ýpe ojopipaite ……………….……… kuehe ………..……………….. týpe.
Ortiga mimosa
10- Mymbakuéra oike kuehe che sy …………..………, ……….…….ha …………….... type.
Helecho pacholi higuera
11- ………..……… , ………………….. ha ………………….. opurahéijoa che sy yvotytýpe.
Colibrí paloma zorzal cantor
12- Ñúme katu heta oî ……………………, ……..………… , …….…………. Ovy’ajoa hikuái.
Mula aguila becasina
13- Che ru oho omba’e juka ka’avýre , …………., …………….ha ……………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 92


Tembi´ukuéra réra: Nombres de comidas típicas
So´o jukysy Caldo, sopa de carne
So´o josopy; sojo Caldo de carne pisada o molida
So´o apu´a Albóndigas
So´o piru Carne seca- charque
So´o chyryry Bife
So´o ka´ê- So´o mbichy
Asado
So´o ku´i Guisado de carne molida
So´o mbutuka Pastel, empanada
Puchéro Sopa de carne
Pajagua mascada Tortitas hechas de masa de mandioca,
Carne y condimentos, etc.
Vori – vori Sopa de pequeñas albóndigas
Saporo Locro con trozo de carne
Mbusia Morcilla
Mbeju Torta delgada de almidón
Chipa Pan Paraguayo, preparado generalmente en hornO
Hu´itî maimbe Hariana de maiz tostada.
Rora Corteza de grano de maíz molida, tostada.
Rora kamby El anterior, pero servido con leche.
Kavure Croquetas de fariña de mandioca.
Pamoña Masa de harina de mandioca con queso o carne.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 93


Ñande Yvyraty réra Flora del paraguay
Takuare´ê Caña de Azúcar
Mandyju Algodón
Pety Tabaco
Avati Maíz
Manduvi Maní
Karaguata Planta textil
Pindo Palmera
Jata´i Palmera
Karanda´y Palmera
Mandi´o Mandioca
Jety Batata
Yvy´a Papa
Sanaória Zanahoria
Ky´yi Pimiento, ají
Mba´ysyvo Tártago
Pyno Ortiga
Andai Calabaza
Kurapepê Zapallo
Ka´pi´ipe Césped
Takuára Caña de bambu
Urumbe Tuna
Amambái Helecho
Pacholi Pacholí
Jukeri Mimosa
Yvyra paje Incienso
Guapo´y Higuera
Sevói Cebolla

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 94


Yvakuéra réra Nombres de frutas
Mbokaja Coco , cocotero
Merô Melón
Sandia Sandía
Narra Naranja
Arasa Guayaba
Lima sutî Limoncito
Lima puru´â Limón de España
Pakova Banana
Avakachi Piña, anána
Aratiku Chirimoya
Mamóne Mamón

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 95


Mbymbakuéra réra: Nombres de animales en guarani
Ka´i: Mono Karaja: Mono grande- Mono aullador
Pitogue: Benteveo- vienteveo Korochire: Zorzal cantor
Mainumby: Colibrí - picaflor Gua´a: Loro - Guacamayo
Ynambu: Perdiz Mbopi: Murciélago
Pykasu: Paloma Jaguarete: Tigre
Tu´î: Cotorra Mbarakaja: Gato
Aguara: Zorro Tapiti: Liebre
Apere´a: Púi Kapi´yva: Carpincho
Mykurê: Comadreja Anguja: Ratón
Tapiti: Conejo – Liebre Mbarakaja: Gato
Tatu: Armadillo Jakavere: Becasina
Jurumi-kaguare: Oso hormiguero Mburika: Mula / o
Kure: Cerdo Guasu: Venado
Mborevi: Tapir Taguato: Aguila pequeña
Karakara: Carancho – gavilán Yryvu: Cuervo
Kavure´i: Buho chico Ky: Piojo
Urukure´a: Lechuza Aka´ê: Urraka
Mbyju´i: Golondrina Korochire: Zorzal cantor
Ypaka´a: Gallineta de agua Ambere: Lagartija
Teju guasu: Iguana Mbói: Serpiente
Piraju: Dorado Paku: Palometa grande
Pati: Salmonado Mandi´i: Bagre
Suruvi: Manchado Ype: Pato
Ryguasu: Gallina Ryguasume-kupyju: Gallo
Karáû: Ibis. Karumbe: Tortuga
Jakare: Caimán - cocodrilo Teju: Lagarto
Manguruju: Especie de tiburón Piky: Pescadito
Pirãi: Piraña Javevýi: Raya
Mbusu: Anguila
Lembu: Enema - escarabajo Muâ: Luciérnaga
Panambi: Mariposa Tuku: Langosta
Tahýi: Hormiga Kýju: Grillo
Káva: Avispa Mamanga: Avispón
Eiru: Abeja
Mbutu: Tábano Ñetî: Jején - Polvorín
Jatevu: Garrapata Sevo´i: Lombriz
Ysope: Sanguijuela Jatyta: Caracol
Jagua: Perro Vaka: Vaca
Chavurro – Mamymba: Asno Kavaju: Caballo
Kavara: Cabra Ovecha: Oveja
Tungusu: Pulga Guarimbe: Ganzo

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 96


ÑE`ENDY TEKOJOJARÂ - VOCABULARIO JURÍDICO
Apañuái: Problema Yvypora’aty: Asociación

Tekove’asy: Conflicto Ava’aty techakuaarâ: Comisión Cooperadora

Mba’e porâ maymávape guarâ: Bien Común Oikovai: Pelea – lucha

Joavy: Ofensa – diferencia de idea – conflicto Jehepyme’ê: pagar

Jogua: Comprar – parecer Kuave’ê: Ofrecer

Ñe’eme’ê: Compromiso Ñe’ejoja: acuerdo

Ka’irâi: Cárcel – prisión Tahachiróga: Comisaría - tahachi:


Agente PolicialTahachi Tetâygua: Policía Nacional Kuatiañe’ekatu: Carta Poder

Pysyrô: Defender – Salvar Mo’â: Proteger

Yvypóra: Gente – humano Mbytepegua: Mediador

Ojoavýva mbytepegua: Mediador del conflicto Tekojoja: Justicia

Joja: Igualdad Tekove: Vida

Viru mono’o: Cobro de dinero Amandaje: Congreso

Hu’â: Final – fin Ijapýra: Extremo – fin

Opa: Fin Mohu’â: Finalizar

Ñe’epohýi: Amonestación Pytyvô: Ayudar

Myatyrô: Arreglar – mejorar Mba’ehasapyre: Experiencia

Tyguypochy: Nerviosismo Myesakâ: Aclarar - explicar

Kuaapy: Conocimiento Tekombo’e: Orientar – dirigir idea

Sako’i: Preparar Sako’ipyre: Preparado

Moteî: Determinar Techauka: Demostrar – mostrar

Tembikuaa: Conocomiento Ñomongeta: diálogo – conversación

Ñehesa’yijo: Análisis – analizar Ñyrô: Perdón – Disculpa


Royrô: Odio Ñeko’ôi: Disgusto

Akarapu’â: Progreso Jerurehai:Solicitud

Pyenda: Base Akatúa: Derecha

Akatúa gotýo: Hacia la derecha Asu: Izquierda

Asu Gotýo: hacia la izquierda Saso: Libertad – liberar

Poguy: subordinar Táva: Ciudad - Pueblo

Tavusu: Departamento Tavaguasu: capital Tava’i: barrio –


compañía

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 97


Apoukapyrâ: Obligación Kuatiavusu tetâygua: Constitución Nacional

Tetarembiguái: Soldado Tekorâ mbo´e: Derecho

Tekorâ mbo´ekuaakuaa: Derecho (carrera), Ciencias Jurídicas

Ñemokyre’y: motivar - alentar – incentivar Vore: Artículo

Mba’emomaranduhárakuera: Medios de Comunicación -

Ñeimeporâ: Bienestar Ñemoiporâ: Acomodar

Ava mba’etee: derecho humano Añetegua: verdad

Añete: cierto – verdad Yvytee: propiedad (tierra)

Mba’etee: propiedad(personas, animal, cosas) Poyhu: respeto

Apañuáikuaauka: demanda Tekojojarogusu: Palacio de justicia

Tekojojarenda: Juzgado Mba’emombe’u: declaración

Mbojovake: Juicio Jehupyrehái: Acta

Ñombojavakehára: Juez (hue: juez-hispanismo) Pytyvôhaihára: Secretrio/a de actas

Mo’âhára: Abogado Marandu rerojaha: Ungier

Tembiapokuaa: profesión Ogamo’âhára: Ingeniero Civil

Amombekuaahára: Plomero Ñemumo’âhára: Ingeniero Comercial

Ogamoha’angahára: Arquitecto Poguasu: poderoso – respetable

Ñanirỹikuaahára: Electricista Ogaapoháraa: Constructor Albañil

Mbayruguata myatyrohára: Mecánico Pohânohára: Médico

Pytyvôhára: Secretario Haihára: Escritor

Kuatiahaihára: periodista Hepyme’êhára: vendedor

Moherakuâ: publicidad Moherakuâhára: Publicista

Ñangarekokuaahára: Administrador Mohembykuaahára: Economista

Jehepyme’ehai: Recibo Py’ỹi: A menudo

Máramo- Márô: nunca – jamás Popinda: Ladrón - el que roba

Mondaha: Robón Monda: Robar – Hurtar

Mboro: Intratable – Argel Akãguapy: Tranquilo

Py´aguapy: Paz – tranquilidad Mbotavy: engañar

Poro’o – Tuicha: Gran – grande Amyrỹi: Finado

Te’ôngue: Cadáver Ñe’ẽrei: Calumnia

Korapy: Patio Tie’ỹ: malo-grosero-pícaro-atrevido

Chu’imi: de poco valor yangekói: perturbarse, inquietarse

Japyhy: Agarrar – tomar Ñetî: Vergüenza

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 98


Jekopyty: Entendimiento – buena relación Tetâsambyhyhára: Gobernante

Tendota: Presidente - Jefe Rerekua: Cuidador

Tava rerekua: Intendente Municipal Angaipa: Pecado – error

Pyahê: gemido Pykúi: Andar – caminar

Ñemyrô: Resentimiento Angapyhy: Satisfecho

Tîndy: Cabizbajo – decaído Pungueryru: Cassette

Okaraygua: Campesino/a Kûsỹi: Orador hábil

Poriahu: Pobre – Indigente Jahéi: obrar con disgusto

Ñeñopê: trenzar Pokarê: Tramposo

Oti’ỹ: sin vergüenza Mboypýri: al otro lado

Guataha: Calle- camino Tape: camino

Mba’ete: desgracia – tragedia Akói – tapia: Siempre

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 99


NOMBRES DE ENFERMEDADES: MBA´ASYKUÉRA RÉRA
Ajura´atã: Dolor inmovilizante del cuello . Anquilosis cervical
Ajura´ avevo: Tumefacción cervical Ajurakandu: Tumoración cervical
Ajurakytĩ: Degollamiento, decapitar Ajuravo´î: Delgadez llamativo del cuello
Ajura ra´ỹi: Adenopatía cervical Akâjere: Mareo, Vértigo, Vahído
Akãkõi: Bicéfalo. Bicefalia Akâkuchu: Flojera de la cabeza
Akâkuru: Grano del cuero cabelludo Akâky´o: Lavarse la cabeza
Akâky´o: Lavarse la cabeza para eliminar piojos Akâmbota: Golpear la cabeza
Akâmbuku: Elevación anormal de la coronilla de la cabeza
Akânga´u: Mareo, vértigo Akânundu: Fiebre
Akânunduro´y: Escalofrío, chucho, paludismo.
Akânunduvai: Intermitencia de fiebre muy alta, hiperpirexia
Akânunduvevúi: Febrícula Akânundu´ȳ: Sin fiebre
Akâ´o: Decapitar Akâperô: Calvicie
Akâpohýi: Pesadez de la cabeza Akârasyvai: Jaqueca
Akâraguekúi: Caida del cabello
Akârapu´â: Convalecer, recuperarse, aliviarse
Akârasy: Dolor de cabeza
Akâresakuaguyry: Mareo, vehído
Akâryapu: Zumbido en el interior de la cabeza
Akytâ – Apokytâ: tumorcito, terrón, módulo
Apiku´i: Caspa
Apyngua´ai: Ulcera, infeccion o llaga de las fasas nasales
Apynguasyry: Rinorrea, escurrimiento nasal, secreción, rado
Apyngua´apýra: Ápice de la nariz Apynguapepo – Tîpepo: alas de la nariz
Apysarasy: Otalgia, dolor de oído Apysaky´a: Cerumen, suciedad del oído
Apysakuañemboty: Disminución de la percepción auditiva
Apysapu: Secreción purulenta del oído Ruru: Hinchazón
Apysaryapu: Zumbido del oído Sysýi: Tic nervioso
Tytýi: Movimiento pulsátil de la piel Apytu´ûrasy: Dolor encefálico
Apytu´ûry: Líquido céfalo raquídeo Ati´y´a: Parálisis del hombro
Ati´ykandu: Tumoración del hombre Ati´yjehekýi: Luxación del hombro
Jehýi: Hormigueo, parestesia
Atúakandu: Protuberancia del cuello Atukuperasy: Dolor de espalda
Juru´a: Ptósis del labio inferior Juru´aysy: Saliva espesa, gomosa
Juruhe: Apetito, apetencia Juruherâ: Que da apetito, apetencia
Jurujái: Boquiabierto, embobado Jurumomby: Sensación de gusto acre en la boca
Jurune: Mal aliento, halitosis Jurupyte: Beso, chupar la boca
Jurutî: Capa blanquesina sobre la lengua Juruvâ: Boca torcida
Juruvy: Boca semiabierta Juruyjúi: Espumarajo, babeante
Jyva´apî: Brazo amputado Jyvaguy: Axila
Jyvaguyhe: Bromihidrosis Kama´akându: Tumor del seno
Kamambu: Ampolla Kamarasy: Dolor de las mamas
Kambire: Seno carente de leche Kandu: hinchazón, chichón
Kanguepê: Fractura del hueso
Kanguepiriri: Crepitación del hueso fracturado
Kanguepururû: Crujillo del hueso fracturado
Kuâchapî: Dedo amputado
Kanguerasy: Dolor de hueso Karapâ: Arquedo, torcido
Korasôjopy: Dolor opresivo del corazón Korasômba´asy: Cardiopatía
Korasôperere: Taquicardia Korasôrasy: Dolor del corazón, cardialgia
Korasôsâ: Cayado de la aorta Ku´arasy: Dolor de cintura
Kuâ´apa: Contractura del dedo Jehýi: Parestecia, hormigueo
Pê: Fractura Ruru: Hinchazón
Kû´ai: Llaga de la lengua Kû´atâ: Parálisis lingual
Kûmbe: Jadear Kûmby: Deglutir sin masticar
Kûsâ: Frenillo sublingual Kytâ: Tumercillo, grano, clítoris

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 100


Kytâremói: Calentura sexual femenina
Penarâjehekýi: Luxación de la rótula, dislocación Penarâjei: Luxación, dislocación
Perevypu´â: Dolor o cansancio de bazo, esplenocontracción
Penarâjei: Luxación, dislocación Penarâjeka: Rotura rotuliana
Pire´aku: Calentura de la piel, hipertermia
Pire´anambusu: Aumento de grosor de la piel
Pire´o: Despellejar, escoración, peladura Pirehavara: Piel áspera
Pirejeka: Rotura de la piel Pirekorocho: Aspereza aumentada
Pirekuerei: Solo piel Pirepara: Manchas cutáneas
Piremba´asy: Patología cutanea, enfermedad de la piel. Pirî: Piloerección, piel de gallina
Pirevai: Piel estrutural y funcionalmente deficiente Piro: Pelar, despellejar
Po´o: Amputar la mano Po´o: Destetar, quitar el pecho
Puru´â: Ombligo Puru´a: Gestación, embarazo
Py´agualala: Ruido hidroaéreo intestinal de tono grave
Py´aguelele: Ruido hidroaéreo intestinal de tono intermedio
Py´agualili: Ruido hidroaéreo intestinal de tono fino
Py´ahái: Acidez estomacal Py´ajere: Náusea
Py´aka: Atragantarse, atorar, dificultad de respiración Py´akangy: Desgano, fastidio
Py´akororô – Tyekororô: Hambre
Py´akutu: Dolor punzante en el epigastrio (estómago)
Py´amano: Desmayo Py´akȳi: Deseo despertado para reir
Py´amokôi: Titubear, indecisión, duda Pyambu: Bufido, quejido, gemido
Py´anandi: En ayunas Py´añe´ê: Hambre
Py´aperere: Taquicardia Py´apohýi: Pesadez digestiva, dispepsia
Py´apy: Aflicción Py´araku: Hepatósis
Py´arasy: Hambre, apetito
Py´aro: Amargura estomacal, resentimiento
Py´aropu: Desfallecimiento a causa del esfuerzo extremo del corazón
Py´avai: Náusea Pyahê: Gemido
Pytajeca: Talón cuarteado, quebrado
Pyti´achiâ: Chillido del pecho, sibilancia toráxica Pyti´ajopy: Opresión toráxica
Tâirasy: Dolor de muelas Tâikupi´i: Caries
Tâimopotîha: Dentrífico Tâipohânohára: Odontólogo
Tembe´a: Ptósis del labio inferior Tembejere: Eversión de los labios
Tembesysýi: Contracción idiomuscular de los labios Tembevo: Labio leporino
Tesa´ygáu: Catarata, opacidad del cristalino Tesa´ypytũ: Lipotimia, escotoma
Tesakuaguyry: Mareo, vértigo, vahído Tesakane´õ: Astenopía, cansancio visual
Tesakuape: Ciego Tesape´ũ: Legaña
Tesapile´u: Ojo legañoso Tesapirî: Parpadeo, pestañeo
Tesapo: Ojo saltón Tesapyso: Visión aguda
Tesaravê: Visión borrosa Tesatû: Tuerto, seguera
Tesavâ: Desviación visual
Tetekechê: Cuerpo desarmónico: Tetekarapã: Cuerpo arqueado hacia adelante
Tetejepepy: Cuerpo arqueado hacia atrás Tenypy´ã´apa: Calambre de la rodilla
Tenypy´âjehýi: Farestecia de la rodilla
Tevirasy: Dolor anal Teviro: Homosexual
Teviruguy: Rectorragia, pérdida de sangre por el ano
Tevisê: Prolacto rectal Tîpa´ã: Obstrucción nasal
Tîpê: Fractura del hueso nasal Tîruguy: Sangrado de las fosas nasales
Tîsyry: Escurrimiento nasal, rinorrea
Tova´apeno: Cara con roncha Tuguy´asuka – Tuguyhe´ê: diabetes
Tuguykangy: Hemopenia, sangre débil Tuguy´i : Anemia, sin sangre
Tuguyno´ô: Hematoma Tuguáipo´i: Diarrea, gastroenteritis
Tuguyra´â: Exámen, análisis de sangre Tuguyrypy´a: Coagulación de sangre
Tumby´a: Lumbago Tepyno: Pedo
Tye´yku: Defecación pastosa
Tyechivivi: Diarrea hídrica Tyeguasu: Embarazo

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 101


Tyeruguy: Diarrea con sangre, disentería Tyerasy: Dolor de vientre
Tyevu: Flatulencia, meteorismo intestinal Tyruguy: Orina sanguinolenta
Tekaka´ypy: Meconio, primera defecación Tyasy: Próstata
Mbiru´a: Varicela Sarapi´û: Sarampión
Tekakapa´â: Estreñimiento Kambyryrujere: Dispepsia estomacal
Membykuaa: Aborto Memby: Dar a luz
Membyramo: Que da a luz recientemente

Tembiaporã

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 102


Avarete vorekuéra: Partes del cuerpo humano
Akâ: Cabeza Akâpire: Cuero cabelludo
Akârague: Cabello Áva: Cabello
Ajúra: Cuello, pezqueso Syva: Frente
Syva´yke: Sien Tî: Nariz
Tîpepo: Alas de la nariz Nambi: Oreja
Apysa: Oido Tîngua: Fosas nasales
Tî´apýra: Ápice de la nariz Tova – rova – hova: Cara, faz
Tova´yke-tatypy: Mejilla
Tatypykua – ratypykua – hatypykua: Oyuelo de la mejilla
Tyvyta: Ceja Tesa – resa – hesa: Ojo
Topepi – ropepi – hopepi: Párpado Topea – ropea – hopea: Pestaña
Tesara´ȳi: Pupila del ojo Tañyka – rañyka – hañyka: Mentón
Juru: Boca Tâi – râi – hâi: Diente
Jyryvi: Papada Kû: Lengua
Kũkangue: Ioide Kûguy: Espacio sublingual
Apekû: Paladar
Â: Laringe Ahy´ orapo – ahy´okua: Faringe
Ahy´o: Garganta Ahy´okua: Faringe
Ñoko´ê: Región supraesternal Ahy´opy´atî: Úvula, campanilla
Pyti´a: Pecho Ati´y: Hombro
Ape: Espalda Apysa: Oido
Atúa: Nuca
Atukupe: Espinazo Karaku: Médula
Tumby – humby: Zona lumbar, cadena Ñarukâ: Costilla
Puru´ã: Ombligo Tye – rye – hye: panza, vientre, barriga
Tambeypy – rambeypy – hambeypy: Zona pudenda, zona genital
Teviro´o: Nalga Tevipa´û: Surco o canal ínter glúteo
Tevi – revi – hevi: ano, culo Tapi´a – rapi´a – hapi´a: pene
Tapi´a akâ: Glande Tapi´aakâpire: Prepucio
Tembo – rembo – hembo: Pene Ta´ỹi – ra´ỹi – ha´ỹi: Testículo
Tyryru: Vejiga Tumbyky: Colita
Tyrape: Ureter Tako – rako – hako: Vulva
Tysẽha: Uretra
Takokua: Orificio vaginal, introito ( Sinónimo: tatu, kesu, tamba )
Takokû: Clitoris Kesutî: Clitoris
Takorague: Pelos de la vulva Takosuva: Monte de Venus
Jyva: Brazo Jyvanga: Codo
Jyvarapo: Antebrazo Jyvaguy: Axila
Pyapy: Muñeca del brazo
Pyapytytýi – pyapyundu: Pulso radial o de la muñeca Po: Mano
Kuâ: Dedo de la mano Pyapê: Uña del dedo de la mano
Kuâpa´ũ: Espacio interdigital Tetyma: Pierna
Tetymarapo: Muslo Tenypy´â – renypy´â – henypy´â: Rodilla
Penarâ: Rótula Kupy: Pierna inferior
Pytasã: Tendón de Aquiles Pitikiri´î: Riñón
Pyñuvâ: Tobillo Py: Pie
Pyta: Talón Pysâ: Dedo del pie
Pysâpẽ: Uña del dedo del pie Py´a: Estómago - Higado
Py´asâ: Diafragma Vevuikuéra: Pulmones
Perevy: Bazo sanguíneo Korasô – ñe´â: Corazón
Korasõsã: Cayado de la aorta Tuguy – ruguy – huguy: Sangre
Tuguyrape: Venas Tuguyrapeguasu: Aorta
Tuguyrapety: Arteria
Tajygue: Tendón Tajygue´i: Nervios
Tyekue: Intestino
Tyekuepo´i: Intestino delgado

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 103


Tyekueguasu: Intestino grueso Tyekue´apýra: Recto
Tyeguy: Bajo vientre Titi: Seno, te
Káma: Seno, teta Ku´a: Cintura
Tapypa´û: Falda, regazo Mombary: Espermatozoide
Mombaryrape: Trompa de falopio
Tupi´akyryru: Ovario Tupi´aky: Óvulo
Membyryru: Útero Membyryrukue: Placenta
Akâpicha´i: Cabellos enrulados
Apía: Organo genital masculino, pene con glande pelada
Ati´ykangue: Omóplato Kamakua: Pezón
Kupy: Pierna Mitâsâ: Cordón umbical
Ñoko´ê: Región supraesternal Py´ajuru: Boca del estómago, epigastrio
Tesay: Lágrima
Tesayvosa: glandula lagrimal Tevipa´û: Surco o canal interglúteo
Teviro´o: Nalga Apytu´ũ: Cerebro
Kũ: Lengua Vohe: Pancrea

Tembiaporã

…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 104


VOCABULARIOS MÉDICOS
Ahy´okekẽ: Carraspera-ronquera Ko´õ: irritar
Ahy´opa´ã: Atragantarse Kuaruhýi: poliuria – ganas de orinar
Ai: llaga-úlcera Ahy´okerésa: Amigdalitis
Akãsysýi: estremecimiento de la cabeza Ahy´opyáu: afónico – carraspear
Akuruchĩ: Tullido- Acurrucado Akãkangue: cráneo
Apiku´i: Caspa Akatĩ : Canas
Ãgue: alma o espíritu Apeno: roncha-urticaria
Chiã: Chillido Ãho: suspirar
Gue´ẽ: vómito Chae: empírico
Tyekuesẽ: hernia Chi´õ: llorón – quejón
Japiro: masturbarse – pelarse el pene Hasýva: enfermo
Jari´i : Acné –Granito en la cara Hypy´a: coagular
Jayvy: Agacharse Japichy: acariciar
Johýi: fregar Jati´i: nacido – forúnculo
Jyru´ói: tráquea Jejurupeka: bostezar
Karaku: médula Jojói: hipo
Karãi: rasguñar Karácha – kura´ỹi: sarna
Kerasy: insomnio Karáu: torcedura
Keraguata: sonámbulo

ÑE´ÊNDY YVYMBA´APO REHEGUA – VOCABULARIO


AGROPECUARIO o AGRONOMÍA
Ka´avo: Vegetal – verdura Ka´avoty: huerta
Kokue: chacra Chokokue: agricultor
Kóga: plantas de la chacra Ñemitỹ: cultivo
Ñemyasâi: sembrar – esparcir Kóga ra´ỹi: semilla
Yvypehêngue: parcela Kóga ñemohe´ô: regadío de plantas
Yva: frutas Yvymba´apokuaahára: agrónomo
Mandyju: algodón Soha: soja
Arro: arroz Avati: maíz
Avatimirî: trigo Avatipichinga: maíz pororo
Sevói: cebolla Áho: ajo
Mandi´o: mandioca Jety: batata
Aramirô: almidón Kumandá: poroto
Yvy pehêngue techaukarâ: parcela demostrativo Yvy ñembyavevo: abonar
Yvy ñemongu´e: remoción de tierra Yvy ñemongu´i: curubicar tierra
Kóga ñemopotî: limpieza de plantas Pohâ ñana jukaha: herbicida
Mymbachu´i jukaha: insecticida Ñana: yuyo – maleza
Kokuére: capuera Yvopê: algarrobo
Takuara: bambu Ygary: cedro
Arasa: guayabo
Guajaivi: terminalia: (árbol de la zona tropical, utilizada en la industria textil y es medicinal)

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 105


Guajaivihû: patagonula americana. Árbol de madera dura y de gran resistencia)
Yvyrapaje: incienso
Inga: acacia formosa (arbol frutal, parecido al timbo)
Hakaranda: Jacaranda acutifolia. (su madera se utiliza para la abañistería)
Kurupa´y: (de buena madera, dura se utiliza para horcones, vigas y tirantes)
Tajy: lapacho
Aju´y: laurel (su madera se usa en abañistería y carpintería)
Mbokaja: cocotero
Yvyra pytâ: palo rosado (da excelente madera y sus raíces, hojas y frutos tienen propiedades
medicinales.)
Parapara´i: carova o ka´aro: jacaranda brasilensis (tiene propiedades y usos medicinales)
Quebrayo: quiebra haya (hay dos clases de quebrayo blanco y colorado se usa para durmientes de
ferrocarril, postes y pilotes y se emplea también en trabajo hidráulico.
Samu´û: palo borrayo (de su fruto se obtiene una especie de algodón y se usa para tejer o rellenar
cobijas, colchones y almohadas.
Kavara ka´a: margarita del campo o yerba de Cristo Aka’ẽ: Urraca
Anguja ruguái: doradilla crespo Akãreñói: Creatividad
Aratiku: chirimoya Akekẽ: Hormiga cortadora
Taguana: habillas (especie de poroto) Akua: Puntiagudo
kumanda yvyra´i: especie de poroto Amandáu: Granizo
Typycha guasu: malva Angu’a: mortero
Agaura ruguái: cola de zorro Apesã: Manojo- racimo
Ka´a hovy : añil (se usa como colorante) Sỹi: Liso - resbaladizo
Takuare´ê: caña de azúcar Apiche: Olor a quemado
Manduvi: maní Aponde’a: plan
Ka´avo pochy: yerba mala Aporeko: Técnica
Ka´ajuky: llantén Aporekokuaa: Tecnología
Mburukuja: pasionaría Apovõ: Pegajoso. Gomoso
Petỹ: tabaco Arapungo: Pájaro campana
Arapytu: Aire Arareko: Tiempo
Ararokái: Arcoiris Aratiku: Chirimoya
Aratimbo: Bruma Aratiri: Rayo- relámpago
Aravai: Tempestad- mal tiempo Asãi: Sembrar- extender
Cha’ĩ: arrugado Chesyasy: Chingolo – gorrión
Chichã: Chinche Chochĩ: calandria
Chokokue: Agricultor: Chovi: amontonar
Chue: tortuga Mymbachu’i: insecto
Chichu: Constelación “Las 7 cabrillas” Eirete: Miel de abeja
Eiru: Abeja Eiretevoña: Apicultura
Eiruaty: Enjambre Eirarúa: Reina
Eiretã: Colmena Gareporu: Pomelo
Garimbe: Ganso Gasu: Gas
Gasutimbo: Evaporación Guapo’y: Higuera
Guyramondýiha: Espantapájaros Hoky: Brota
Hoviru: Hoja seca Hugua: Fondo
Iróva: Guaripóla: caña Itakyra: Petróleo
Itaysy: Azufre Jalea: convalecer- restablecer
Jatevu: Garrapata Javorái: Maleza
Joha: Irritante - picante Jykýi: Desgranar
Kaguyhái: Vinagre Karugua: Pantano- estero
Káva: Avispa Kopiha: Machete
Korovi: Microbio Kuarepoti: metal- hierro
Kuarepotiju: Oro Kuarepotipytã. Cobre
Kuarepotitã: Acero Kuarepotitĩ: Plata

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 106


Tembiaporã
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………....
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………....
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………....
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 107


VOCABULARIO COMERCIAL
Aojoheicha: lavarropas Aojoheihára: Lavandera
Ao´apoha: Máquina de coser Arandukaenda: Biblioteca
Arandua: facultad Arange: Fecha
Arapytu´u: Vacación Ayvuryru´ive: Computadora
Changüí: Ventaja Eiratâ: Azúcar
Haryvo: Desvainar – despellejar Ha´ârô: Esperar – aguantar
Hechapyrâ: Ejemplo Hekýi: arrancar – quitar – extraer
Hemikotevê: Su necesidad Hepyme´ê: Pagar
Hopykue: Precio – costo Hepy: Caro
Jehepyme´ehai: Recibo Hesarái: Olvidarse
Jararâ: Destinatario Jeguaka: Adorno
Jeharu: Malograrse Jepuruka: Préstamo
Jerekôirirî: Bicicleta Syryrykôi: Bicicleta
Jogua: Comprar Joguaha: Parecido
Jopói: Regalo Jupiha: Escalera
Jurupipi: Imprudente Jurumyi: chismoso – Charlatán
Juru´akua: Pedigüeño Kaguy: Bebida – Vino
Karuharóga: Restaurante kuaaukahára: Comunicador
Kuatiañe´e: Carta Kuatiañe´e´i: Esquela
Kuatia´ata: Cartón – título – diploma kuatia´ata´î: Tarjeta
Hesarea: confundirse – desorientarse Jehepyme’ê: pagar
Joavy: Ofensa – diferencia de idea – conflicto Jogua: Comprar – parecer
Kuave’ê: Ofrecer Ñe’eme’ê: Compromiso
Ñe’ejoja: acuerdo Ka’irâi: Cárcel – prisión
Tahachiróga: Comisaría’ tahachi: Agente Policial
Tahachi Tetâygua: Policía Nacional Kuatiañe’ekatu: Carta Poder
Mo’â: Proteger Pysyrô: Defender – Salvar
Yvypóra: Gente – humano Mbytepegua: Mediador
Ojoavýva mbytepegua: Mediador del conflicto Tekojoja: Justicia
Joja: Igualdad Tekove: Vida
Viru mono’o: Cobro de dinero Amandaje: Congreso
Hu’â: Final – fin Ijapýra: Extremo – fin
Opa: Fin Mohu’â: Finalizar
Ñe’epohýi: Amonestación Pytyvô: Ayudar
Myatyrô: Arreglar – mejorar Mba’ehasapyre:Experiencia
Tyguypochy: Nerviosis mo Myesakâ: Aclarar - explicar
Kuaapy: Conocimiento Tekombo’e: Orientar – dirigir idea
Sako’i: Preparar Sako’ipyre: Preparado
Moteî: Determinar Techauka: Demostrar – mostrar
Tembikuaa: Conocomiento Ñomongeta: diálogo – conversación
Ñehesa’yijo: Análisis – analizar Ñyrô: Perdón – Disculpa
Royrô: Odio Ñeko’ôi: Disgusto
Akarapu’â: Progreso Jerurehai:Solicitud
Pyenda: Base Akatúa: Derecha
Akatúa gotýo: Hacia la derecha Asu: Izquierda
Asu Gotýo: hacia la izquierda Sãso: Libertad – liberar
Poguy: subordinar Táva: Ciudad - Pueblo
Tavusu: Departamento Tavaguasu: capital Tava’i: barrio – compañía
Apoukapyrâ: Obligación Kuatiavusu tetâygua: Constitución
Nacional
Tetãrembiguái: Soldado Tekorâ mbo´e: Derecho
Tekorâ mbo´ekuaakuaa: Derecho (carrera), Ciencias Jurídicas
Ñemokyre’y: motivar - alentar – incentivar
Vore: Artículo Mba’emomaranduhárakuera: Medios de Comunicación
-Ñeimeporâ: Bienestar Ñemoiporâ: Acomodar
Ava mba’etee: derecho humano Añetegua: verdad
Añete: cierto – verdad Yvytee: propiedad (tierra)
Mba’etee: propiedad(personas, animal, cosas) Poyhu: respeto
Apañuáikuaauka: demanda Tekojojarogusu: Palacio de justicia
Tekojojarenda: Juzgado Mba’emombe’u: declaración
Mbojovake: Juicio Ñombojavakehára: Juez (hue: juez-hispanismo
Jehupyrehái: Acta) Pytyvôhaihára: Secretario/a de actas
Abogado: Mo’âhára: Marandu rerojaha: Ungier
Tembiapokuaa: profesión Ogamo’âhára: Ingeniero Civil

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 108


Amombekuaahára: Plomero Ñemumo’âhára: Ingeniero Comercial
Ogamoha’angahára: Arquitecto Ñaniryikuaahára: Electricista
Ogaapoháraa: Constructor Albañil Mbayruguata myatyrohára: Mecánico
Pohânohára: Médico Pytyvôhára: Secretario
Haihára: Escritor Kuatiahaihára: periodista
Hepyme’êhára: vendedor Moherakuâ: publicidad
Moherakuâhára: Publicista Poguasu: poderoso – respetable
Ñangarekokuaahára: Administrador Mohembykuaahára: Economista
Jehepyme’ehai: Recibo Py’yi: A menudo
Máramo- Márô: nunca – jamás Popinda: Ladrón - el que roba
Mondaha: Robón Monda: Robar – Hurtar
Mboro: Intratable – Argel Akaguapy: Tranquilo
Py´aguapy: Paz – tranquilidad Mbotavy: engañar
Poro’o – Tuicha: Gran – grande Amyryi: Finado
Te’ôngue: Cadáver Ñe’erei: Calumnia
Korapy: Patio Tie’y: malo-grosero-pícaro-atrevido
Chu’imi: de poco valor Myangekói: perturbarse, inquietarse
Japyhy: Agarrar – tomar Ñetî: Vergüenza
Jekopyty: Entendimiento – buena relación Tetâsambyhyhára: Gobernante
Tendota: Presidente - Jefe Rerekua: Cuidador
Tava rerekua: Intendente Municipal Angaipa: Pecado – error
Pyahê: gemido Pykúi: Andar – caminar
Ñemyrô: Resentimiento Angapyhy: Satisfecho
Tîndy: Cabizbajo – decaído Pungueryru: Cassette
Okaraygua: Campesino/a Kûsyi: Orador hábil
Poriahu: Pobre – Indigente Jahéi: obrar con disgusto
Ñeñopê: trenzar Pokarê: Tramposo
Oti’y: sin vergüenza Mboypýri: al otro lado
Guataha: Calle- camino Tape: camino
Mba’ete: desgracia – tragedia Akói – tapia: Siempre

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 109


JEHEPYME’ẼHAI- Recibo
Ha’e peteî kuatiahai omombe’úva peteî ava ojapyhyhague viru hapichágui, kóva ome’êvo peteî
mba’erepy téra tembiapóre.
Es un documento escrito, donde costa que una persona ha recibido dinero de algún semejante a
cambio de una mercancía o servicios.

Jehepyme’ẽ vorekuéra Partes del Recibo - IPYPE OJEHAI

Arange: fecha
Ome’êva réra: el que da el dinero o el documento
Mba’érepa: concepto
Mboýrehepa: cuánto
Joguahára: comprador

Techapyrâ

G. 200.000

Paraguay, jasypo 2020-pe

Carlos Mendieta omoguahê chéve mokôisa su guarani che koty jeipuruka rehe, jasypoapy
rehegua.

Maria Riquelme

Jehepyme’êrâhai: Pagaré

G. 600.000

Arange 12 jasypokôi ary 2020- pe, ame’êta Karai Roberto López Térâ hérape viru aty
poteîsu guarani, ome’êhaguéicha chéve.

Téra……………………..

Tenda…………………..

Teraguapy

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 110


Jehupyrehai: Acta
Ha’e peteî kuatiahai ojeporúva oikohápe aty. Upe kuatiápe ojehai opa mba’e oñeñe’êva upe
atýpe.
Es un documento utilizado en una reunión. en ese documento se escribe asentando todos los
tratados en esa reunión o asamblea.
TECHAPYRÂ

PAPY 02

Táva Natáliope, mokôi jasykôi, ary mokôisu mokõipa, 16: 30 aravo jave oñepyrû aty túva ha
sykuéra ndive, mbo’ehao “Juana María de Lara” korapýpe. Ojeiporavo karai Antonio Benítez- pe
omyakâ haĝua. Ko aty ojejapo ojeiporavo haĝua arange ha tembiapo ojejapotáva ikatuhaĝuáicha
péva rupi oñembyaty viru.
Opavave karai ha kuñakarai oîva he’i tembiapo ikatúva ojejapo.

Heta ñomongeta rire oñeguahê peteî ñe’ême:

 Ojejapóta peteî jeroky guasu oñembohétava “Jerojy javy’a haĝua oñondivéi”


 Ko jeroky oikóta Mbo’ehao korapýpe aĝa arapokôi 26 jasykôipe, 21:00 aravo
guive.

 Pe pyharépe ojejerokýta “Los Facheros” ndive. Ko atýpe ojehepyme’eva’erâ peteî sua


guarani hembiapo rehe.
 Kuñakarai Sara González ojapokáta kuatia oñeikótevêva ojeike haĝua pe jerokyhápe.
 Oñeme’êta temimbo’ekuérape kuatia jeikerâ ohepyme’ê haĝua hikuái.
 Ña Carmen López ha kuñatai Ester Cardozo opytáta okême.
 Karai Luis Franco ha Victor Martínez opytáta ñemuhápe.
 Arange ojejapótava ambue aty, ha’e: 02 jasyapýpe, 17:00 aravo jeve, mbo’ehao korapýpe
jey.
Papoapy aravo jave onemohuâ ko aty, maymáva oîva omboguapy héra kuatiápe.

…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 111


Nomenclatura Guaraní de Psicología
Psicología Angapykuaa: Anga = Alma; Py = profundidad, Kuaa= Saber, conocer

Tekokuaa: de teko = Conducta, vida Kuaa = Saber, conocer

Psicólogo Tekokuaahára: angapykuaahára

Psicología General = Tekokuaa etáva: Angapykuaa etáva

Psicología Evolutiva = Tekokuaa moheñóiva: Angapykuaa maambyeva

Psicología Educacional = Tekokuaa Tekongátuva: Angapykuaa tekongatu

Problema = Avo´ói

Aprendizaje = Jetavy´o: kyaapyre

Psicoterapia = Tekokuaapohâno: Angapykuaapohâno

Psiquiatra = Tekokuaapohânohára: Angapykuaapohânohára

Psiquiatría = Tekokuaapohânorâ: Angapykuaapohânora

Psicoanálisis = Tekokuaa guarâ: Angapykuaa

Psicología = Tekokuaamotenonde

Sicopatología = Tekokuaamba´asyrehaka

Psicosis = Tekomba´asy

Psicotecnia = Tekokuaamyesakâ

Psicastenia = Teko opaichagua

Psíquico = Â

Psicopatía = Tekokuaa mba´asy

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 112


Unidad V Tavarandu – Folklore

MARANGATU ÁRA: FIESTAS PATRONALES


Marangatu ára: Fiestas Patronales
Casi todas nuestras fiestas religiosoas y profanas nos vinieron de los españoles, traídas por
ellos, tomaron aquí caracteres propios y sufrieron modificaciones impuestas por el medio y
por nuestra cultura.
Las fiestas patronales en nuestras ciudades y pueblos de campaña se caracterizan por un
conjunto de ceremonias o actos religiosos y profanos, dentro de un acto de solemnidad, de
gran fiesta y júbilo popular. La organización de los caballeros, los más activos y conocidos
en la comunidad. En días de fiestas patronales los parientes que viven lejos vienen a pasar en
casa de los familiares.

La parte religiosa comienzanueve días antes, cuando se inicia la novena del rezo al santo/a
patrono/a del pueblo; en los barrioas y en las compañías, a veces se reduce a un triduo con
predicación. En las vísperas de la gran fecha se hace una misa por los parroquianos fallecidos,
por los benefactores, por los enfermos, ect. Es costumbre también en que se regularicen los
matrimonios.

Antiguamente era más generalizada la costumbre de que la imagen del santo/a era conservada
y cuidada en casa de familia, de allí la imágene era llevada con todo el esplendor de su atavío,
hasta la Iglesia Parroquial para el comienzo de la novena, en una procesión con banda y
cohetería. Los que tienen imágenes de santos patronos en capillas, en las compañias, traen
esas imágenes en procesión a la Iglesia parroquial en la víspera del día del patrono con cortejo
de banda de músicos, gente a pie y a caballo, banderas desplegadas, estandartes, y estruendos
de bombas y cohetes.
En la vispera se celebran en la Iglesia solemne misas cantadas. El dia de las fiestas se inicia
con repiques de campanas, bandas, lanzamiento de bombas y cohete

La parte profana de las fiestas patronales comprende bvarias manifestaciones y actos: el


adorno de las calles con arcos (hecho de tacuara revestida con hoja de laurel, ka´avove´i,
ect.), banderillas (triangulares, de papelen colores, dispuestassobre cordeles que cruzan las
calles), piriritas (pedazos de papel colocados en cordones, que al moverse al viento producen
ruído), bandera etc. Frente a las casas se adornan con banderas, masetas de plantas y flores,
floresn en las ventana, balcones, a veces con chales o mantas con flecos.
En la plaza de la Iglesia o en algún terreno baldío se instala un parquede diversiones, que
también llaman kermese, con kioscos, carpas etc. En este parque se instala la calesita, los
diversos juegos: lotería, dados, limeta jekutu, de aros, bochas, tiro al blanco, juesgos de carta,
etc. También, puestos de venta pero más comunmenteen las cercanías de la iglesia, venden
estampas, velas, imágenes, reliques, rosarios, etc.
Algunas fiestas patronales tienen juegos y diversiones propios como la fiesta de San Juan,
San Antonio, Virgen de caacupe, San Bantasar, etc.

Otras Fiestas Patronales


San Blas: 03 de Febrero
San José Obrero 01 de Mayo
Virgen de Fátima 13 de Mayo
San Pedro y San Pablo 29 de Junio
San Antonio 13 de Junio
Virgen de Caacupe 08 de Diciembre
San Miguel 29 de Setiembre
San Juan 24 de Junio

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 113


BIBLIOGRAFÍA
1-Académia de Lengua Guarani “Gramática Guarani”, primera edición, 2018, Asunción paraguay

2- ACOSTA, FELICIANO. "Avañe´ê". Primera edición. Asunción Paraguay

3- AQUINO, ALMIDIO. " Aprendamos nuestra lengua guaraní". Programa de profesionalización


docente. 1986. Asunción- Paraguay.

4- GUASH, ANTONIO " El idioma guaraní: gramática, lecturas, vocabulario doble". Segunda
edición.

5 -GUASH, ANTONIO - ORTIZ, DIEGO. Diccionario Castellano- Guaraní / Guaraní - Castellano.

6- Folleto del Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní.

7- SILVA, RAMÓN. Diccionario Neológico. 2.002. Asunción- Paraguay.

8- MANSFELD DE AGUERO, MARÍA EVA. "Guaraní Actual". Editorial Aramí. 2002. Asunción-
Paraguay.

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 114


Índice
ÑE’ẼPUKUAA - FONOLOGÍA ...................................................................................................... 2
ÑE´Ẽ APO ATY FORMACIÓN DE PALABRAS ........................................................................... 6
NE’ÊRIREGUA ÑEMOHENDA ....................................................................................................... 6
CRITERIOS DE SEPARACIÓN DE SÍLABA: ÑE´ẼPEHẼ APOREKOKUAA............................ 12
MUANDUHE GUARANÍME: LA ACENTUACIÓN EN GUARANÍ ........................................... 16
Ñe´ẽpehẽ tĩguáva jehairã:Formacion de sílabas nasales ................................................................... 17
Unidad II Ñe´ẽtekuaa.................................................................................................................... 20
TERO/ TERA SUSTANTIVO .......................................................................................................... 20
TEROJA – ADJETIVO..................................................................................................................... 30
Ñe’ẽjoaju Oración ............................................................................................................................. 37
ÑE´ẼTÉVA - VERBO .................................................................................................................. 43
5) Ñe´ẽtéva jeaporeko – Accidente verbal de aspecto ...................................................................... 59
TERARÃNGUE PRONOMBRES .............................................................................................. 60
ÑE´ẼTEJA ADVERBIOS................................................................................................................. 67
ÑE`ẼNDÝI - INTERJECCIONES.................................................................................................. 72
Unidad III Ñe´ẽjoajungatu- Sintaxis .......................................................................................... 73
Ñe’ẽjoajuha Conjunciones ............................................................................................................... 73
Unidad IV Ñomongeta ha Jehai – Conversación y Redacción......................................................... 75
EXPRESIONES DE COTESÍA: ÑE´ẼPORÃNGAREKO ............................................................. 75
Ñe´ẽndy mbo´ehakoty rehegua: Vocabulario de la clase .......................................................... 75
Ñe´ẽ óga rehegua Vocablos referentes a la casa ..................................................................... 77
ÑE´ÊNDY OGAYGUA VOCABULARIO FAMILIAR ..................................................... 81
JASYRERAKUÉRA ÑE´ẼNDY: VOCABULARIO: LOS MESES DEL AÑO ............................ 83
Papapy Guarani: Numeración guarani ........................................................................................... 85
Terakuéra guaraníme: Nombres en guaraní ................................................................................. 92
Tembi´ukuéra réra: Nombres de comidas típicas ........................................................................ 93
Ñande Yvyraty réra Flora del paraguay ...................................................................... 94
Yvakuéra réra Nombres de frutas ..................................................................... 95
Mbymbakuéra réra: Nombres de animales en guarani .......................................................... 96
ÑE`ENDY TEKOJOJARÂ - VOCABULARIO JURÍDICO......................................................... 97
NOMBRES DE ENFERMEDADES: MBA´ASYKUÉRA RÉRA ................................................ 100
Avarete vorekuéra: Partes del cuerpo humano ................................................................................ 103
ÑE´ÊNDY YVYMBA´APO REHEGUA – VOCABULARIO AGROPECUARIO o
AGRONOMÍA ................................................................................................................................ 105
VOCABULARIO COMERCIAL ................................................................................................... 108
JEHEPYME’ẼHAI- Recibo ............................................................................................................ 110
Jehupyrehai: Acta .......................................................................................................................... 111
Nomenclatura Guaraní de Psicología .............................................................................................. 112
Unidad V Tavarandu – Folklore..................................................................................................... 113
MARANGATU ÁRA: FIESTAS PATRONALES ......................................................................... 113
BIBLIOGRAFÍA............................................................................................................................. 114

MG. SEBASTIÁN ARAUJO, MG. LIDIA ORREGO DE COHENE 115

Вам также может понравиться