Príručka pre

miestnu verejnú správu

V OBLASTI
RIADENIA MIGRÁCIE
A ROZMANITOSTI
 OBSAH

Úvod���������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������� 5
Hlavný cieľ������������������������������������������������������������������������������������������������������������������ 6
Očakávaný dopad������������������������������������������������������������������������������������������������������� 7
Zoznam skratiek��������������������������������������������������������������������������������������������������������� 7

Kapitola 1: Kultúrne prejavy a akulturácia

(kultúrne aspekty migrácie)�������������������������������������������������������������������������������������� 8

Nástroj na zhodnotenie vlastnej kompetencie������������������������������������������������� 9

Modelová situácia 1: Keď sa stretnú kultúry: čo je to akulturácia?��������������� 12
Modelová situácia 2: Prekonávanie kultúrnych bariér: komunikácia������������ 17
Modelová situácia 3: Stereotypy���������������������������������������������������������������������� 21
Príručka pre miestnu verejnú správu
v oblasti riadenia migrácie a rozmanitosti Poznámka na záver������������������������������������������������������������������������������������������� 27
Autori:
Chronopoulos, Aris Kapitola 2: Politika miestnej integrácie
IDEC, Grécko
Knežová, Jana
(sociálne aspekty migrácie)������������������������������������������������������������������������������������� 30
ASTRA, Slovensko
Malatinec, Tomáš
Technická univerzita v Košiciach, Slovensko
Nástroj na zhodnotenie vlastnej kompetencie�����������������������������������������������31
Nagy, Enikő Modelová situácia 1: …je to celé o integrácii��������������������������������������������������� 40
TREBAG, Maďarsko
Tóth, Judit Modelová situácia 2: Empatia …a empatia pre dobrú miestnu
TREBAG, Maďarsko integračnú politiku������������������������������������������������������������������������������������������� 51
Poznámka na záver������������������������������������������������������������������������������������������� 59
Táto publikácia bola pripravená v rámci projektu MAMIDI.
[Project No. 2016-1-SK01-KA204-022518]
http://mamidi.eu Kapitola 3: Verejné rozhodovanie
(administratívne aspekty migrácie)������������������������������������������������������������������������ 60
Vydala Technická univerzita v Košiciach, Slovensko, 2018
Grafická úprava: Anton Vaľko (www.tonio.sk)
Nástroj na zhodnotenie vlastnej kompetencie�����������������������������������������������61
ISBN 978-80-553-2752-5
Modelová situácia 1: Čo je to rozhodnutie vo verejnom záujme?������������������ 64
Tento dokument nesmie byť kopírovaný, reprodukovaný alebo upravovaný, a to ani ako celok, ani jeho Modelová situácia 2: Rozmanitosť je sestrou migrácie����������������������������������� 69
jednotlivé časti, a to za žiadnym účelom bez písomného súhlasu konzorcia MAMIDI. Okrem toho
autori dokumentu musia byť uvedení, jasne odcitovaní, a musia sa dodržiavať všetky relevantné časti Modelová situácia 3: Proces rozhodovania
autorského práva.
– efektívnosť verzus participácia��������������������������������������������������������������������� 72
Všetky práva vyhradené. Poznámka na záver������������������������������������������������������������������������������������������� 81

/ 3
 ÚVOD

Kapitola 4: Objavovanie ekonomického potenciálu migrantov
(ekonomické aspekty migrácie)������������������������������������������������������������������������������� 82
Nástroj na zhodnotenie vlastnej kompetencie����������������������������������������������� 85
Modelová situácia 1: Riadenie prípadu – kto tomu velí?�������������������������������� 88
Modelová situácia 2: Učenie sa kľúčovým schopnostiam/získavanie
technických znalostí����������������������������������������������������������������������������������������� 90
Modelová situácia 3: Požiadali vás, aby ste pomohli migrantovi
rozbehnúť podnik – čo môžete urobiť, čo by som mal/a robiť?���������������������� 94
Zdroje����������������������������������������������������������������������������������������������������������������������100
Táto príručka je informačný návod projektu MAMIDI, ktorý podporuje zlepšovanie
zástupcov a zamestnancov miestnej verejnej správy (obzvlášť všetkých tých, od
ktorých sa očakáva, že prídu do priameho styku s migrantmi a/alebo majú vplyv na
riadenie migrantov a rozmanitosti na miestnej úrovni samosprávy), ich schopnosť
zhodnotiť svoje súčasné možnosti pri riadení migrácie a rozmanitosti a  robiť
proaktívne opatrenia, ich zavádzanie a užívanie v každodennom pracovnom
živote. Táto príručka môže slúžiť ako užitočný nastroj pre každého, kto pracuje
s migrantmi. Príručka obsahuje najdôležitejšie poznatky zo 4 modulov kurzu
MAMIDI, ktorý bol pripravený ako výstup projektu. Jej cieľom je poskytnúť
stručnú a veľmi užívateľsky prívetivú verziu pre všetky strany, ktoré sa zaujímajú
o riadenie migrácie a rozmanitosti. Odráža moduly kurzu MAMIDI a má 4 kapitoly:

»» Kultúrne prejavy a akulturácia

(kultúrne aspekty migrácie)
»» Politika miestnej integrácie
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Táto publikácia odráža pohľad len autora,
a Komisia nenesie zodpovednosť za akékoľvek použitie informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté.
(sociálne aspekty migrácie)
»» Verejné rozhodovanie
(administratívne aspekty migrácie)
»» Objavovanie ekonomického potenciálu migrantov a utečencov
(ekonomické aspekty migrácie)

Príručka riadenia migrácie a rozmanitosti je dostupná

v 4 jazykoch (angličtina, gréčtina, maďarčina a slovenčina)
a slúži ako doplnkový materiál k vzdelávacím modulom
MAMIDI e-learningového kurzu.

Príručka poskytuje svojím užívateľom základné navigačné

prvky, aby ich povzbudila zamyslieť sa nad migráciou tak
z osobného, ako aj z profesionálneho uhla pohľadu.

/ 5
 OČAKÁVANÝ DOPAD

Používaním MAMIDI príručky môžem byť ja ako zamestnanec/zamestnankyňa

verejnej správy na miestnej úrovni viac

»» INFORMOVANÝ/Á (Môžem získať viac poznatkov

HLAVNÝ CIEĽ
Podporiť záujem a zlepšiť znalosti cieľových skupín
(zamestnancov miestnej verejnej správy so zameraním na
zamestnancov miestnej územnej samosprávy) a rozvinúť
ich proaktívny prístup k riadeniu migrácie a rozmanitosti
so špeciálnym zameraním na rôzne aspekty migrácie:
kultúrne, sociálne, administratívne a ekonomické.
a rozšíriť svoje portfólio)
»» CHÁPAVÝ/Á (Začať meniť svoj postoj k migrantom, ich integrácii
a mojej úlohe v tomto procese)
»» MOTIVOVANÝ/Á (Som si vedomý/á potreby riešiť problémy
spojené s riadením migrácie a rozmanitosti), takže môžem
·· porozumieť hlavným pojmom a výrazom v spojitosti s migráciou,
uvedomiť si dôležitosť akceptácie iného kultúrneho pôvodu a byť
schopný/á konať tak, aby som podporil/a akulturáciu
·· spustiť proces rozvoja miestnej integračnej politiky
(ak som v takej pozícii) alebo začať a podporiť rozvoj tohoto
dokumentu a potom podporiť jeho užívanie a realizáciu
·· uvedomiť si potrebu proaktívneho riešenia témy, o ktorej sa
rozhoduje v otázkach rozmanitosti a začlenenia migrantov
a uvedomiť si dôsledky svojich rozhodnutí
·· byť citlivý/á, profesionálny/a, korektný/á
·· objavovať ekonomický potenciál migrantov a utečencov

ZOZNAM SKRATIEK

·· MVS – miestna verejná správa

·· MIP – miestna integračná politika

6 / / 7
 Byť si vedomý/á kultúrnych rozdielov a poznať proces akulturácie znamená, že:

»» Viem o základných pojmoch a konceptoch

migrácie. Poznám najdôležitejšie pravidlá
a predpisy v mojom odbore. Viem, aké sú
Kapitola 1: Som si vedomý/á
stereotypy a ako funguje medzikultúrna
komunikácia.

KULTÚRNE
PREJAVY
»» Už len tým, že mám stručné poznatky o danej
problematike, môžem sa vyhnúť takým
Viem sa vyhnúť pasciam, akými sú stereotypizácia a negatívna
diskriminácia.

A AKULTURÁCIA
(kultúrne aspekty »» Uvedomujem si potrebu proaktívneho riešenia

migrácie) Som proaktívny/a a môžem používať hlavné nástroje, ako napríklad

medzikultúrna komunikácia.

NÁSTROJ NA ZHODNOTENIE
VLASTNEJ KOMPETENCIE

Dotazník o tom, ako ste pripravený pracovať s klientom cudzieho pôvodu:

Sebahodnotiaci nástroj je zameraný na hodnotenie pracovníkov MVS a iných
príbuzných profesionálov, ktorí pracujú alebo by mohli pracovať s klientmi
cudzieho pôvodu.

8 / / 9
 INŠTRUKCIE
Viete, čo je to diaspóra?
Prosím, prečítajte si pozorne každy výrok predtým, než začnete zaznamenávať
svoje odpovede. Dotazník vám poskytuje jednoduchý systém vo forme ÁNO alebo Vedeli by ste vymenovať 2 najväčšie diaspóry na Slovensku?
NIE otázok, aby vám tak poskytol prehľad o vašej pripravenosti. Odpovedajte na
otázky čo najspontánnejšie a najčestnejšie. Poznáte typické menšiny vo vašom regióne?

ÁNO NIE Ste v kontakte s ich organizáciami/lídermi?

Žili ste niekedy dlhšiu dobu v zahraničí? (viac ako 4 mesiace)

Ste si vedomý/á ich kultúry, tradícií, zvykov?

Rozprávate nejakým cudzím jazykom? Poznáte orgány na Slovensku, ktoré sa zaoberajú rôznymi
problémami cudzincov/migrantov žijúcich na Slovensku?

Mávate často zahraničných klientov?

Viete, aký je rozdiel medzi migrantom a utečencom?

Ste na nich pripravený/á? Organizovalo vaše pracovisko za posledné 3 roky akýkoľvek kurz/
výcvik týkajúci sa problematiky rozmanitosti/multikulturalizmu?
Je vo vašej kancelárii kolega, ktorý je určený na to,
aby s nimi pracoval? Zúčastnili ste sa na nejakom z týchto kurzov?

Poznáte nariadenia vo vašej krajine vzťahujúce sa

k občanom EÚ/tretích krajín a utečencom?
Vyhodnotenie: (na základe ÁNO odpovedí)
Sledujete pravidelne zmeny vo vzťahu k cudzincom
vo vašej oblasti práce?
0 – 10 áno odpovedí
Poznáte vo vašej lokalite nejaké neziskové organizácie, združenia, Pri práci so zahraničnými klientmi môžete mať nejaké ťažkosti. Pozrite si náš
kluby, ktoré sa zaoberajú problematikou rozmanitosti/zameriavajú
sa na určité náboženstvo/národ? materiál, aby ste si precvičili svoje vedomosti z oblasti migrácie a rozmanitosti.

Máte nejakých zahraničných kolegov? 11 – 16 áno odpovedí

OK. O tejto téme máte určité informácie a vedomosti. Ak by ste chceli zlepšiť svoje
Máte vo vašej kancelárii nejaký informačný materiál, ktorý je znalosti, pozrite si naše moduly.
dostupný v cudzom jazyku? (webová stránka, letáky)

Máte s kolegami zoznam jazykových znalostí, ak by sa vyskytla 17 – 21 áno odpovedí

situácia, v ktorej by bolo potrebné prekladať? Gratulujeme! O tejto téme toho viete veľa. Ak by ste mali záujem, v našich moduloch
môžete nájsť ďalšie zaujímavé detaily.
Máte možnosť zavolať tlmočníka, ak by to bolo potrebné?
Má vaša kancelária databázu tlmočníkov?

10 / / 11
 MODELOVÁ SITUÁCIA 1: KEĎ SA STRETNÚ Zmeny, ktoré nastávajú na individuálnej psychologickej úrovni, môžeme
KULTÚRY: ČO JE TO AKULTURÁCIA? zoskupiť do piatich všeobecných kategórií:2

Každý človek je začlenený do spoločnosti, do ktorej sa narodil a ktorej súčasť

formuje. Keď sa migranti dostávajú do inej spoločnosti odlišnej od tej, na ktorú sú Fyzická
zvyknutí, musia čeliť výzvam vyplývajúcim z kultúrnych rozdielov.
Rozdiely medzi kultúrou krajiny pôvodu a prijímajúcou krajinou sa môžu odlišovať
svojou veľkosťou a povahou a môžu viesť ku kultúrnemu šoku a ťažkostiam
pri akulturácii. Psycho-
Biologická
Keď ste oboznámený s procesom akulturácie, vieme lepšie porozumieť určitému logická Akul-
správaniu klientov, čo uľahčuje spoluprácu. turačné
zmeny
Akulturácia je nepretržitá priama interakcia medzi dvoma odlišnými kultúrnymi
skupinami, ktorá vedie k spoločenskej, psychologickej a kultúrnej zmene na viacerých
úrovniach, a to aj v pôvodnej (rodnej) aj v novo prijatej (hostiteľskej) kultúre.1
Sociálna Kultúrna

»» Fyzické zmeny: nové miesto na bývanie, nový typ bývania, vyššia

hustota obyvateľstva atď.
Skúste si spomenúť na svoj vlastný život, keď ste žili/navštívili krajinu »» Biologické zmeny: nový nutrične odlišný status a iná dostupnosť
odlišnú od vašej domoviny: potravín, nové typy ochorení a pod.
»» Kultúrne zmeny: politické, ekonomické, technické, jazykové,
»» Ktorú krajinu, ktorá sa veľmi kultúrne odišovala náboženské a sociálne inštitúcie sa prispôsobili a nové zaujali ich miesto.
od vašej domoviny ste navštívili alebo ste v nej žili?
»» Nové súbory sociálnych vzťahov: vytvárajú sa kategórie ako „my“
»» Aké podobnosti ste našli
v kultúre/zvykoch/kultúrnom správaní? alebo naša skupina (in-groups) a „oni“ alebo ich skupina (out-groups).
»» Zažili ste niekedy kultúrny šok? »» Psychologické zmeny: zmeny v správaní a striedanie psychických
»» Museli ste zmeniť svoje návyky/zvyky/správanie? stavov, určitá úroveň akulturačného stresu a pod.
»» Ktoré kopingové stratégie ste použili?

1 Sam, D. L.- Berry, J. W. 2010. Acculturation When Individuals and Groups of Different 2 Berry, J. W. 1997. Immigration, acculturation, and adaptation. Applied Psychology. 46(1). pp. 5-34.
Cultural Backgrounds Meet. Perspectives on Psychological Science. 5 (4): pp. 472-481.

12 / / 13
 Aby ste lepšie porozumeli, pozrite si nasledovný príklad:

Skúste napísať príklad na každú z vyššie uvedených zmien, ktoré by mohli zažiť
migranti, ktorí prídu do vašej krajiny:
Zuzana mala 24, keď sa presťahovala do Talianska, aby tam pracovala ako
letuška pre medzinárodné aerolinky. V nasledujúcej časti môžete sledovať
štádiá jej akulturačného procesu:
1. Štádium nadšeného prijatia (fáza medových týždňov): Vidíte
len pozitíva a prehliadate chyby danej kultúry, presne ako milenci.
„Nemohla som sa dočkať, kedy sa presťahujem do Pisy. Bol to môj dlhodobý
sen bývať v krajine „la vita bella“. Nebolo jednoduché nájsť si ubytovanie,
ale našťastie sme našli krásny byt na pobreží. Teraz môžem každý deň pred
prácou chodiť na pláž, na konci ulice si dať tú najlepšiu zmrzlinu a úžasné
morské plody hneď za rohom.“

2. Štádium pochybností a výhrad: Začnete si uvedomovať, že daná

kultúra nie je až taká perfektná, ako ste si po príchode mysleli.
Vždy, keď sa do krajiny prisťahuje niekto nový, musí prejsť rôznymi „Pracovať s kolegami Talianmi je sranda, všetci sú veľmi milí, aj keď ich
štádiami zvykania si na nový spôsob života, novú kutúru. Na individuálnej vôbec netrápi, že po taliansky nerozumiem a tým pádom sa cítim byť
úrovni rozlišujeme päť štádií akulturačného procesu: vylúčená, keď sa bavia po taliansky celý deň. Toto by sa nikdy nestalo, ak
by spolu pracovali traja Slováci a jeden Talian. Nemali by sme problém
rozprávať sa po anglicky, aby nám dotyčný mohol rozumieť!“
Nadšené prijatie
(štádium medových týždňov)
3. Štádium znepokojenia a kritiky: Toto je bod, kedy sa začínate
pozerať na cudziu kultúru kriticky. Zistíte, že ľudia sú nevzdelaní
Štádium pochybností a výhrad a  hrubí, zamestnanci sú nekompetentní a pod. Ak si neuvedomíte,
čo sa deje, môžete od seba odohnať tých, ktorí sa nakoniec stali
vašimi priateľmi.
„Dnes sme opäť skončili v práci o hodinu neskôr: museli sme polhodinu
Štádium znepokojenia a kritiky čakať, kým sme boli schopní odbaviť pasažierov, potom dispečerovi trvalo
večnosť, kým dokončil papiere. Bez urážky, ale toto by sa nikdy nemohlo
stať na letisku v Bratislave. Tento týždeň sme mali úvodný let do Trapani.
Prispôsobenie sa
Panebože, čo je to s tými Sicílčanmi? Prečo si musia päťkrát meniť sedadlo
(štádium pocitu domova)
a brať so sebou celý svoj dom? Samozrejme, hovoria len po taliansky, čiže
nerozumejú ničomu z toho, čo im ja hovorím po anglicky, čo je zdrojom
večných sťažností. Začína byť frustrujúce, že nehovorím po taliansky.“
Štádium ubytovania a vyhodnotenia

14 / / 15
 4. Prispôsobenie sa (štádium pocitu domova): Uvedomíte si, že
nespokojnosť a kritický postoj, ktorý ste zažívali, bol skôr dôsledkom
vašich adaptačných problémov, než nedostatkov v novej kultúre.
„Omylom som kamarátovi natankovala benzín namiesto nafty, pretože
ma nejak zmiatli talianske výrazy. Keďže bol august a celá krajina je na
dovolenke, trvalo nám večnosť nájsť niekoho, kto to opraví. Zúrila som!
Nedávno som bola taká vystresovaná a mala som plné zuby tejto krajiny,
že ešte aj s touto udalosťou som dosiahla bod zlomu. Nakoniec, je to ich
krajina, ich pravidlá a zvyky, ja som tu len hosť. A vlastne, vôbec to nie je
zlé miesto, takže odteraz sa budem snažiť oceniť skôr dobré veci a nestarať
sa tak o tie zlé.“
5. Štádium ubytovania a vyhodnotenia: Počas tejto fázy získate
určitú mieru pohodlia, získate si priateľov a začnete sa tešiť zo
skúseností v novej kultúre.
„S kolegami a spolubývajúcimi sme prežili úžasné prázdniny! Po skvelej
vianočnej párty sme strávili deň na pláži: na konci decembra bolo
20 stupňov!!! Silvestrovskú párty sme usporiadali v našom byte a prišlo
takmer 40 kolegov! Každý doniesol nejakú domácu taliansku špecialitu,
byt bol plný koláčikov, tiramisu a prosecca! Myslím, že to bola najlepšia
novoročná párty v mojom živote! Nakoniec to bol úžasný rok v mojom
novom domove, v Taliansku.“
Aké by mohli byť tieto štádiá, ak by sa niekto zo zahraničia chcel usadiť na
Slovensku? Pre lepšie upresnenie si vyberte vysielajúcu krajinu a prijímajúci
región.
16 /
MODELOVÁ SITUÁCIA 2: PREKONÁVANIE
KULTÚRNYCH BARIÉR: KOMUNIKÁCIA
Ak migrant a úradník nenájdu spoločný jazyk, ich verbálna komunikácia je
často znemožnená. Migranti často neovládajú ani jazyk hostiteľskej krajiny, ani
angličtinu, ale často ani úradníci nemajú jazykové znalosti.
»» Akými jazykmi sa hovorí na vašom pracovisku?
»» Máte najakých zahraničných kolegov?
»» Máte nejaké informačné materiály dostupné v cudzích
jazykoch (webové stránky, letáky)?
»» Máte medzi kolegami, občanmi zoznam jazykových schopností
pre prípad, že by bolo potrebné okamžite prekladať?
AKO PREKONAŤ JAZYKOVÉ BARIÉRY?
Cudzinci si často sami nezariaďujú svoje formálne záležitosti: môže ich sprevádzať
poradca pre premiestňovanie, sociálny pracovník, medzikultúrny sprostredkovateľ,
priateľ alebo rodinný príslušník, ktorý je buď miestny, alebo v krajine už chvíľu žije.
V prípade, že nič z toho nie je k dispozícii, online slovníky alebo Google prekladač
môžu pri komunikácii poskytnúť rýchlu pomoc. Ak vaša znalosť cudzieho jazyka
nie je veľmi dobrá, môžete so sebou nosiť zoznam užitočných slov a výrazov o danej
téme a tým komunikáciu uľahčiť.
Úplná alebo funkčná negramotnosť môže takisto spôsobiť problémy. Rôzne
kultúry vyžadujú rôzne schopnosti čítania a písania. Napríklad, úroveň čítania,
ktorú dosahuje funkčne gramotný farmár z vidieka v rozvojovej krajine by bola
dostačujúca len na to, aby bol funkčne negramotný vo veľkom meste technologicky
/ 17
 rozvinutej krajiny. Oficiálne formuláre a dokumenty sú napísané v právnickej
terminológii, ktorá je ťažko zrozumiteľná aj pre miestnych obyvateľov, nieto
ešte pre cudzincov. Toto je problém obzvlášť pre migrantov z rozvojových krajín,
keďže nemusia byť zvyknutí na vyplňovanie dokumentov. Aj keď je negramotnosť
v rozvinutých krajinách nezvyčajná, množstvo ľudí v rozvojových krajinách nemá
príležitosť chodiť do školy a preto nevedia čítať a písať. Všetky dokumenty im
musia byť predčítané.
OPATRENIA
Sú vo vašej kanceárii dostupné dokumenty v niekoľkých jazykoch? Uistite sa,
že vyberáte zahraničné verzie v čo najväčšom počte jazykov! Oboznámte sa tiež
s jazykovými schopnosťami svojich kolegov. Pripravte zoznam jazykov, ktorými sa
dohovoríte, spolu s telefónnymi číslami. V prípade, že sa stretnete s jazykovými
problémami, by vám mohol niekto pomôcť!
NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA
Ak hýbete hlavou horizontálne zľava doprava, vo väčšine krajinách sveta
to znamená, že s niečím nesúhlasíte. V Bulharsku a v Indii je to naopak.
V západných kultúrach si muži na pozdrav podajú ruku; Arabi sa pobozkajú na
obe líca. V  Japonsku sa ľudia navzájom ukláňajú, kým v Mexiku sa objímajú.
Ľudia v Tonge v prítomnosti niekoho s iným postavením sedia; ľudia zo západnej
Európy pri tom stoja. Prekrížiť si nohy v Spojených štátoch znamená, že ste
uvoľnení; v Kórei je to sociálne tabu. Japonci dávajú darčeky oboma rukami,
kým Moslimovia považujú ľavú ruku za nečistú a nepoužívajú ju na jedenie alebo
podávanie predmetov.
18 /
Predchádajúce príklady sme použili, aby sme ukázali, že neverbálne správanie
je formované kultúrou: rovnaký čin má pre jedincov z rôznych krajín
rôzny význam.
Neverbálnej komunikácii sa nevyhneme: v priebehu dňa vysielame a prijímame
neverbálne správy nespočetne krát. Množstvo životne dôležitých správ v ľudskej
komunikácii prijímame a interpretujeme prostredníctvom dotyku, výrazov tváre,
intonácie alebo gest, často bez pomoci slov. Od chvíle, ako niekoho stretneme, až
kým sa s ním nerozlúčime, skúmame toho druhého všetkými našimi zmyslami:
vidíme úsmev, počujeme dlhšiu pauzu v konverzácii, pozorujeme držanie tela.
Hodnotenie týchto kinetických, vokálnych a verbálnych vodítok nám pomáha
efektívne komunikovať a robiť rozhodnutia, aj keď, pokiaľ nepoznáme inú kultúru,
môžu spôsobiť nedorozumenia.3
TOP TIP
BYŤ DOBRÝMI POSLUCHÁČMI V MEDZIKULTÚRNEJ KOMUNIKÁCII
»» POČÚVAŤ POZORNE – byť si vedomý, že prízvuk toho, kto rozpráva,
môže byž iný než ten, ktorý poznáme
»» HĽADAŤ JASNOSŤ – kedykoľvek si myslíte, že ste sa stratili v tom,
čo druhý rozpráva, žiadajte si objasnenie
»» MAJTE ÚCTU – počúvať iný prízvuk môže byť frustrujúce, ale vy
musíte byť zdvorilý a tolerantný voči tomu, s kým sa rozprávate
»» BUĎTE TRPEZLIVÝ
»» REČ TELA – buďte si vedomý reči svojho tela a toho,
ako sa kvôli tomu môže druhý cítiť. Nechcete predsa druhého
frustrovať alebo ho náhodou uraziť.
3 Samovar, L. A., Porter, R. E., McDaniel, E. R. 2007. Communication between cultures.
Belmont: Thomson. 170-172, 250-270.
/ 19
 BYŤ DOBRÝM REČNÍKOM V MEDZIKULTÚRNEJ KOMUNIKÁCII MODELOVÁ SITUÁCIA 3: STEREOTYPY
»» HOVORTE TAK, ABY VÁS BOLO POČUŤ – snažte sa rozprávať
tak jasne, ako je to možné Stereotyp je „fixné, generalizované presvedčenie o určitej skupine alebo triede
»» HOVORTE POMALY – pomôžte druhej strane úplne porozumieť ľudí“.4 Používaním stereotypov môžeme zjednodušiť náš sociálny svet, keďže
tomu, čo hovoríte redukujú množstvo myšlienok, ktoré máme, keď stretneme niekoho nového.
»» BUĎTE PRIPRAVENÝ OPAKOVAŤ TO, ČO HOVORÍTE – možno Predpokladáme, že osoba má celé spektrum vlastností a schopností, o ktorých
dokonca niekoľkokrát si myslíme, že ich majú všetci členovia danej skupiny.
»» POUŽÍVAJTE JEDNODUCHÝ JAZYK Stereotypizácia nám pomáha v situáciách na základe našich predošlých
»» BUĎTE POKOJNÝ – nenechajte sa znechutiť množstvom skúseností rýchlo reagovať, ale zároveň nás to núti ignorovať rozdiely medzi
vyjasňujúcich otázok. Cieľom je zostať čo najpokojnejší a pritom ľuďmi a generalizovať.5
odkomunikovať svoju správu.

Pozrite sa na príklady uvedené nižšie. Ako by ste jednali s týmito ľuďmi?

Skúste preskúmať svoje vlastné stereotypy.

4 Cardwell, M. 1996. Dictionary of Psychology. Chicago IL: Fitzroy Dearborn.

5 McLeod, S. 2008. Stereotypes. Published in: Simply psychology. Available at:
https://www.simplypsychology.org/katz-braly.html.

20 / / 21
 Predstavte si, že v kancelárii úradu je plná čakáreň. Na vybavenie čakajú
nasledujúci ľudia:
Jama je zo Somálska a má dodatočný ochranný status. Jeho otec bol
vysokopostavený politik, a preto museli utiecť už pred rokmi. Jama vyštudoval
verejnú správu na univerzite v Pakistane a teraz si robí titul z antikorupčných
štúdií. Dúfa, že sa jedného dňa vráti do Somálska a bude bojovať proti korupcii.
Počas utečeneckej krízy pracoval pre OSN ako tlmočník v teréne. Ovláda
štyri jazyky.
Karam je programátor z Indie a presťahoval sa sem, aby pracoval pre veľkú
indickú IT firmu. Je tu so svojou ženou a deťmi. Firma platí všetky jeho výdaje,
vrátane poradcu pre premiestnenie, ktorý je tu dnes s ním, aby mu pomáhal.
Ilaha je utečenkyňa z Afganistanu, ktorá musela utiecť z krajiny po tom, ako začala
dostávať výhražné správy od ISIS, pretože pracovala ako sudkyňa trestného súdu.
Teraz pracuje ako medzikultúrny mediátor pre miestnu mimovládnu organizáciu.
James je z Veľkej Británie. Sedem rokov pracoval v Bratislave pre veľkú
medzinárodnú spoločnosť. To mesto miluje a nechystá sa tak skoro vrátiť späť
do Londýna.
Joao, ktorý je pôvodne z Brazílie, sa sem presťahoval nedávno, aby tu začal život
so svojou novou slovenskou manželkou.
Lissy je z Austrálie a v Bratislave študuje medicínu.

22 / / 23

Čo by ste si pomysleli v momente, keď by sa pred vás posadil Jama
zo Somálska? Na základe farby jeho pokožky by ste pravdepodobne
predpokladali, že je z Afriky alebo Spojených štátov. Potom by boli vaše
myšlienky ovplyvnené vašimi predchádzajucimi skúsenosťami s týmito
oblasťami, a to by ovplyvnilo vaše správanie. Je to normálne, väčšina ľudí
takto koná, volá sa to stereotypizácia.
POZITÍVNE A NEGATÍVNE STEREOTYPY
Stereotypy môžu byť pozitívne alebo negatívne. Tie, ktoré popisujú skupinu
ľudí ako lenivých, nevzdelaných a hlúpych, sú očividne negatívne. Keď poviete,
že všetci Angličania sú sofistikovaní a inteligentní gentlemani, bude to pozitívny
stereotyp. Pretože stereotypy zužujú naše vnímanie, zvyčajne ohrozujú
mezinárodnú komunikáciu a naberajú negatívny tón. Dôvod je ten, že majú
tendenciu zovšeobecňovať vlastnosti skupiny ľudí. Napríklad, nie všetci Angličania
sú gentlemani a neexistuje taká skupina, kde by boli všetci leniví a hlúpi.
NEBO je tam, kde: sú policajti Briti, šéfkuchári sú Taliani, mechanici sú
Nemci, milenci Francúzi a všetko riadia Švajčiari.
PEKLO je tam, kde: sú policajti Nemci, šéfkuchári Briti, mechanici
Francúzi, milenci Švajčiari a všetko to riadia Taliani!6
6 JOKES4US. 2017. Heaven and hell is where. Dostupné na:
http://www.jokes4us.com/ethnicjokes/italianjokes/italianheavenandhelljokes.html.
24 /
Môže sa zdať, že sú stereotypy nápomocné, ale je to zradné. Ak ste prebrali
negatívne stereotypy od určitej skupiny ľudí, môže to mať nepriaznivý vplyv na
vašu komunikáciu a prácu s niekým z tej istej skupiny. Preto je veľmi dôležité
pristupovať ku každému ako k jednotlivcovi a nie ako k členovi skupiny. Je dôležité
pristupovať ku každému prípadu s otvorenou mysľou.
Zuzana, sociálna pracovníčka v zadržiavacom centre pre cudzincov, rozpráva
o stereotypizácii:
“Keď nastane problém s klientom, strážnici často začnú stereotypizovať o danej
národnosti alebo náboženstve, ako napríklad: “Všetci Alžírci sú takíto, vravel
som ti to, už keď sem prišiel on…” “Poznám takých, ako je on…” alebo “Krv nie
je voda…”
Opakujem im moju mantru: “Vašou prácou nie je súdiť ich, ale zabezpečiť vysokú
úroveň odbornej spôsobilosti, keď ich strážite.” Vlastne, keď pracujem, nestarám
sa, prečo sú tu alebo čo urobili. Pre mňa sú si všetci rovní. Snažím sa všetkým
poskytovať rovnakú úroveň starostlivosti, bez ohľadu na ich náboženstvo,
národnosť alebo dôvod migrácie.”
AKO SA VYHNEME STEREOTYPIZÁCII?
Stereotypy sú v mnohom naučené. Proces zvyčajne začína v detstve, keď ich
priamo alebo nepriamo preberáme od rodičov. Neskôr nás v tomto smere
ovplyvňujú spolužiaci. Keď sa deti stanú členmi rôznych naboženských alebo
sociálnych skupín, počas toho, ako sa dospelí snažia ich naučiť hodnotám, môžu
na deti nechtiac preniesť aj stereotypy o odlišných skupinách. V dospelosti masové
médiá, reklamy, filmy, to všetko je zdrojom stereotypov, ale môžu sa tiež vyvíjať
zo strachu pred osobami z určitých skupín, ktoré sa odlišujú od tých našich. Aby
ste posúdili vaše súčasné stereotypy, opýtajte sa sami seba tieto otázky, vyplňte
prázdne miesta multikultúrnou skupinou:
/ 25

Keď počujete pojem________, aké myšlienky alebo obrazy týkajúce sa ich
správania, postojov a životného štýlu vás napadajú?
Čo obdivujete alebo rešpektujete na______?
Ktoré skúsenosti mali najväčší vplyv na vaše súčasné pocity ku________?
Ako ovplyvnili významné osoby vo vašom živote vaše postoje k________?
Ak ste nemali veľa kontaktu s________, čo bráni tomu, aby sa tak stalo?
Ak vás napadnú myšlienky, ktoré majú charakter predsudkov alebo počujete
nejakú poznámku plnú predsudkov, ako to zvládnete?
Čo dnes urobíte, aby ste zvýšili svoje multikultúrne povedomie?
Keď ste už identifikovali svoje stereotypy, tu je 5 krokov, ako ich prekonať:
TOP TIP
PRESKÚMAJTE základ stereotypu. Ak viete a preukážete, že je založený
na nesprávnych predpokladoch, môžete mu vziať jeho moc.
ZHODNOŤTE dôvody, prečo stereotyp existuje a má moc. Je mocný, pretože
je založený na strachu? Často sú stereotypy založené na úzkosti z toho,
že nerozumieme ľuďom a myšlienkam, ktoré sú iné ako tie naše.
SLEDUJTE: Získajte viac vedomostí o skupine, vystúpte zo svojej zóny komfortu
a vystavte sa ľuďom danej skupiny, vyhľadávajte mediálne portréty,
ktoré sú pozitívne a realistické. Návštevy kostolov, hier, filmov a koncertov,
ktoré oslavujú rozmanitosť tiež rozšíria váš svetonázor.
PRÍJMITE: Podporte akceptáciu rozdielov namiesto ich demonizácie. Každý je
jedinečným produktom svojej individuálej výchovy a skúseností.
PREHODNOŤTE: Pozrite sa na veci z inej perspektívy. Len preto, že väčšina
ľudí premýšľa určitým spôsobom, ešte to neznamená, že je správny, môžeme
sa na veci pozerať z viacerých perspektív. Týmto spôsobom môžeme
predefinovať stereotypy.
26 /
POZNÁMKA NA ZÁVER
POZNAJTE SVOJICH KLIENTOV A AKÉ PREDPISY
SA NA NICH VZŤAHUJÚ
Kto prichádza do úradu MVS? Poďme späť k príkladu z čakárne:
»» zahraniční pracovníci/ekonomickí migranti, ako Karam,
indický programátor z Veľkej Británie
»» migranti prichádzajúci z iných dôvodov (manželstvo, dôchodok, iné),
ako Joao, ktorý má manželku Slovenku
»» utečenci, ako Somálec Jama a Ilaha z Afganistanu
»» študenti ako Lissy, študentka medicíny z Austrálie
TOP TIP
Migranti môžu prichádzať z iných krajín Európskej únie alebo z „tretích krajín“
(krajiny mimo EÚ). Pravidlá a postupy sú vo vzťahu k týmto dvom skupinám
rôzne. Uistite sa, že sú vám známe pravidlá a postupy pre obidve skupiny.
Migrant môže byť definovaný ako akákoľvek osoba, ktorá žije dočasne alebo
trvalo v krajine, kde sa on alebo ona nenarodili a ku ktorej získali určité významné
sociálne väzby.
Utečenec je niekto, kto bol donútený utiecť z jeho alebo jej krajiny kvôli konfliktu
(napríklad vojne alebo násiliu) alebo prenasledovaniu. Čo sa prenasledovania týka,
utečenec môže mať dobre odôvodnený strach, a to z rôznych dôvodov, zahŕňajúc
pritom rasu, náboženstvo, národnosť, politické názory alebo členstvo v konkrétnej
sociálnej skupine. S najväčšou pravdepodobnosťou sa utečenec domov vrátiť
/ 27
 nemôže alebo má strach sa vrátiť. Vojna a etnické, kmeňové a náboženské násilie
sú hlavnými príčinami, prečo utečenci opúšťajú svoje krajiny.7
Pred získaním statusu utečenca musia ľudia prejsť dlhým procesom, aby sa zistilo,
či sú oprávnení byť utečencami v ich hosťujúcej krajine. Ľudia, ktorých žiadosť
o azyl ešte nebola schválená sa nazývajú uchádzači o azyl.

TOP TIP

Rozlišovanie medzi migrantmi a utečencami je pre verejný sektor dôležité.

Krajiny sa vysporiadavajú s migrantmi na základe svojich vlastných imigračných
zákonov a procesov. Utečencov vybavujú prostredníctvom noriem ochrany
utečencov a azylových noriem, ktoré sú definované v národnej legislatíve
a medzinárodnom práve. Znamená to, že krajiny majú špecifické povinnosti voči
žiadateľom o azyl a musia dodržiavať i medzinárodné pravidlá.

7 Stanovisko UNHCR: ‘Utečenec’ alebo ‘migrant’ – Čo je správne?

28 / / 29
 »» Som si plne vedomý faktu, že som súčasťou
Ako zamestnanec procesu integrácie migrantov ako profesionál,
orgánu MVS občan hostiteľskej krajiny a ako člen
miestnej komunity
Kapitola 2:
POLITIKA Som súčasťou »» Ktorý mám a poznám, alebo som

MIESTNEJ
procesu prípravy zodpovedný za jeho rozvoj, alebo môžem
miestnej integračnej začať jeho prípravu
politiky

INTEGRÁCIE »» Viem, ktoré témy by mali byť zahrnuté

(sociálne aspekty
»» Som schopný viesť proces rozvoja politiky
Viem, čo by miestnej integrácie alebo k tomuto procesu
mala táto politika môžem prispieť
pokrývať
migrácie) »» Viem správne komunikovať integračnú politiku
a zaviesť ju v mojom rámci

NÁSTROJ NA ZHODNOTENIE
VLASTNEJ KOMPETENCIE

Každý deň robia stovky verejných orgánov na rôznych úrovniach rozhodnutia,

ktoré ovplyvňujú naše životy: parlament schvaľuje nové zákony, vlády rozhodujú,
odkiaľ získať zdroje do verejných rozpočtov a ako ich minúť, miestne a regionálne
vlády silne ovplyvňujú našu prítomnosť a vytvárajú plány pre našu budúcnosť.

30 / / 31
 Lídri vo verejných sektoroch – na miestnych, regionálnych, národných
a medzinárodných úrovniach robia rozhodnutia a môžeme hovoriť o rozhodovaní
na základe dôkazov alebo na základe výskumu. A určite to bez správnych
vodcovských kompetencií nie je jednoduché.
Verejné vodcovstvo bolo vo všeobecnosti opísané ako „rola, v ktorej osoba zastáva
verejný úrad a slúži a vedie komunitu ako celok“, napríklad starosta. Autor
v  úvode knihy “The New Public Leadership Challenge” (Nová výzva pre verejné
vodcovstvo), ktorú editoval s Keithom Grintom, definuje verejné vodcovstvo ako
oveľa kompletnejší a zmyslupnejší spôsob:
Forma kolektívneho vedenia, v rámci ktorého verejné orgány a agentúry
spolupracujú na dosiahnutí spoločnej vízie založenej na spoločných cieľoch
a hodnotách a rozdeľujú to prostredníctvom každej organizácie kolegiálnym
spôsobom, ktorý sa snaží podporovať, ovplyvňovať a prinášať vyššiu verejnú
hodnotu, čo dokazuje trvalý sociálny, environmentálny a ekonomický blahobyt
v rámci komplexného a meniaceho sa kontextu (Brookes and Grint, 2010:1).
V nasledujúcej kapitole nájdete nástroj na zhodnotenie svojich kompetencií, ktorý
bol navrhnutý tak, aby vám pomohol identifikovať vaše silné stránky a stránky,
ktoré potrebujú ďalší vývoj pre pozíciu vodcu/manažéra vo verejnej správe.
Je  vytvorený na základe hlavných vodcovských kompetencií pre verejnú správu
a môže vám pomôcť pri zvýraznení vodcovského správania, ktoré opakovane
prejavujete a toho, čo si naopak vyžaduje rozvoj. Prejavy správania sú zoskupené
do deviatich kompetenčných klastrov.
V druhom stĺpci uveďte, aké dôležité je toto správanie vo vašej úlohe ako vodcu/
manažéra. Použite nasledovnú stupnicu:
»» NIE JE DÔLEŽITÉ – toto správanie v mojej pozícii nie je dôležité
»» DOSŤ DÔLEŽITÉ – dôležité, ale viete sa zaobísť aj bez tohto správania
»» DÔLEŽITÉ – bez tohto správania by bolo dosť ťažké uspieť
»» VEĽMI DÔLEŽITÉ – bez tohto správania by bolo nemožné uspieť
Ak chcete zistiť, či by sa kompetencia mala považovať za vašu „hlavnú oblasť
štúdia“, postupujte takto:
»» Skontrolujte svoje dokončené hodnotenie.
»» Opýtajte sa sami seba „Je táto kompetencia kľúčová pre úspech mojej
skupiny/oddelenia, centra, orgánu miestnej samosprávy alebo agentúry
v nasledujúcich 6 – 12 mesiacoch?“
»» Tie kompetencie, ktoré ste ohodnotili ako „Takmer nikdy“ alebo
„príležitostne“ a považujete tieto kompetencie za „dôležité“ alebo „vážne“
sú s najväčšou pravdepodobnosťou pre vás hlavnou oblasťou štúdia.
Nezabudnite vziať do úvahy aj ciele a potreby vašej skupiny.
»» Ak ste uviedli „často“ alebo „takmer vždy“ ku určitému správaniu,
znamená to, že túto oblasť kompetencií mate silnú. Nižšie hodnotenia
môžu znamenať, že ste nemali príležitosť prejaviť tieto kompetencie.

INŠTRUKCIE

Pozorne si prečítajte všetky výroky a pred tým, ako začnete zaznamenávať svoje
odpovede, by ste sa mali pokúsiť pripomenúť si príklady situácií, v ktorých ste
preukázali uvedené správanie. Pomôže vám to pri výbere vhodnej odpovede.
Použite nasledujúcu stupnicu a uveďte, ako často prejavujete dané správanie:

»» TAKMER NIKDY –Týmto spôsobom sa správam zriedkavo.

»» PRÍLEŽITOSTNE – Niekedy sa správam týmto spôsobom.
»» ČASTO – Týmto spôsobom sa správam pravidelne a viem poskytnúť
príklady z nedávnej minulosti.
»» TAKMER VŽDY – Vždy sa správam týmto spôsobom a dokážem
to ilustrovať mnohými príkladmi z nedávnej minulosti.

32 / / 33
 Ako často prejavujem toto Aké dôležité je toto správanie
Je to
správanie? v mojej súčasnej pozícii? priorita pre
môj ďalší
Takmer Príleži- Takmer Nie je Dosť Veľmi vývoj?
Často Dôležité
nikdy tostne vždy dôležité dôležité dôležité

Uistím sa, že sa informácie dostanú ku všetkým

1.1
relevantným osobám, a to rýchlym a efektívnym spôsobom.

1.2 Komunikujem úctivým spôsobom.

1.3 Prispôsobujem metódy komunikácie cieľovému publiku.

1. KOMUNIKÁCIA
Efektívne zdieľanie
1.4 Píšem rôzne texty, listy, maily jasne a stručne.
informácií v rámci
a mimo verejnej správy. Aktívne počúvam iných, aby som sa ubezpečil/a,
1.5
čo naozaj hovoria.
Mám efetívny štýl prezentácií prednášok,
1.6
fokusových skupín alebo rozhovorov.
Čo sa týka formálnej komunikácie, dodržiavam pravidlá
1.7
stanovené vládou a našimi internými predpismy.
Aktívne vyhľadávam a analyzujem relevantné informácie,
2.1
aby som vyriešil/a problémy.

2. ROBENIE Robím rozhodnutia, ktoré sú v zhode s cieľmi

2.2
ROZHODNUTÍ a hodnotami organizácie.
Mať a prevziať V procese rozhodovania využívam svoje
2.3
zodpovednosť za včasné analytické schopnosti.
robenie vhodných
rozhodnutí. 2.4 Za svoje rozhodnutia beriem zodpovednosť.

2.5 Zavádzam a vyhodnocujem rozhodnutia.

Podporujem pracovné vzťahy, aby som podporil/a

3.1
ciele oddelenia a vlády.
3. TVORBA VZŤAHOV
Identifikácia, tvorba 3.2 Udržiavam pracovné vzťahy, aby som dosiahol/a ciele.
a udržiavanie
pracovných vzťahov
a partnerstiev 3.3 Spolupracujem s inými, aby som dosiahol/a ciele.
dôležitých pre úspech.

3.4 Podporujem zamestnancov a kolegov, aby spolupracovali.

34 / / 35
 4. BUDOVANIE Nadväzujem pracovné vzťahy, aby som podporil/a
4.1
VZŤAHOV ciele oddelenia a vlády.
Identifikácia, budovanie
a udržiavanie 4.2 Udržiavam pracovné vzťahy, aby som dosiahol/la ciele.
pracovných vzťahov
a partnerstiev 4.3 Spolupracujem s ostatnými, aby som dosiahol/la ciele.
dôležitých
pri dosahovaní
cieľov vlády. 4.4 Podporujem zamestnancov a kolegov, aby spolupracovali.

Ku všetkým sa správam s úctou, bez ohľadu na rod, vek, rasu,

5.1
schopnosti, sexuálnu orientáciu, kultúru alebo náboženstvo.
5. ETIKA
A PROFESIONALITA 5.2 Udržiavam profesionálne štandardy etiky a integrity.
Konanie v súlade
s hodnotami
a presvedčeniami 5.3 Rešpektujem súkromie a diskrétnosť iných.
verejnej správy.
5.4 Som príkladom úctivého správania sa na pracovisku.

6.1 Preukazujem porozumenie vláde a jej štruktúre.

6. STRATEGICKÉ
ZAMERANIE Beriem do úvahy „širšie súvislosti“, keď robím rozhodnutia
6.2
Ukážka porozumenia o strategických pokynoch a cieľoch.
dlhodobých problémov
a príležitostí Zabezpečujem zosúladenie divíznych cieľov
6.3
ovplyvňujúcich vlastné s cieľmi organizácie.
oddelenie a vládu.
6.4 Zavádzam politiky v súlade so stanovenými cieľmi.

7.1 Identifikujem vnútorných a vonkajších klientov.

7. POSKYTOVANIE
SLUŽIEB
Služba vo verejnom Snažím sa porozumieť súčasným a budúcim
7.2
záujme so zameraním potrebám klientov.
úsilia na politický
Dosahujem výsledky, ktoré podporujú priority
program a služby, 7.3
vlády a oddelenia.
ktoré podporujú
smerovanie vlády. Pri rozhodovaní využívam najlepšie metódy
7.4
založené na dôkazoch.

36 / / 37
 Pri plnení úloh zoraďujem prácu podľa dôležitosti
8.1
a rešpektujem časovú os.
Rozlišujem prekážky pracovnej produktivity a robím
8.2
všetko pre to, aby som tieto prekážky minimalizoval/a.

8. SAMOSPRÁVA Viem rozpoznať, keď niekto potrebuje pomoc

8.3
Efektívny časový a viem o pomoc požiadať.
manažment a práca pri
dosahovaní výsledkov. 8.4 Učím sa z chýb a úspechov.

Aby som si udržal/a efektivitu, praktikujem

8.5
techniky riadenia stresu.

8.6 Využívam príležitosti na vzdelávanie a rozvoj.

Posilňujem iných prostredníctvom delegovania

9.1
zodpovednosti a autority.

9.2 Poskytujem neustálu spätnú väzbu.

Poskytujem zamestnancom jasné porozumenie

9. RIADENIE 9.3
ich individuálnych cieľov.
VÝKONU
Rýchlym a konštruktívnym spôsobom
Posilnenie a motivácia 9.4
riešim problémy výkonu zamestnancov.
zamestnancov
dosahovať výsledky. 9.5 Ukazujem stratégie riešenia konfliktov.

9.6 Uznávam prácu jednotlivcov.

9.7 Podporujem celoživotné učenie.

Preukazujem vedomosti o procese zmeny

10.1
a ako to ovplyvňuje mňa a ostatných.
10. RIADENIE ZMENY
Schopnosť efektívne 10.2 Oznamujem zmeny ako príležitosti pre inovácie a rast.
vytvárať pozitívne
zmeny, riadiť procesy
Získavam a poskytujem zdroje na zavádzanie
zmeny a prispôsobenie 10.3
iniciatív na zmenu.
sa zmene.

10.4 Riadim odpor voči zmene.

38 / / 39
 MODELOVÁ SITUÁCIA 1:
…JE TO CELÉ O INTEGRÁCII
Ako zamestnanec/zamestnankyňa orgánu verejnej správy na lokálnej úrovni by
som mal/a a mohol/la vedieť, chápať a konať tak, aby ma nezaskočila situácia, keď
sa vo dverách kancelárie objaví niekto, kto možno správne nevysloví „dobrý deň“.
ZAČNIME OD SEBA!
Ako môžem predísť tejto nepríjemnej či trápnej situácii? Čo by som mal/a alebo
mohol/a urobiť, aby som JA aj ON/ONA boli opäť „v pohode“? Mal/a by som si
v prvom rade uvedomiť, že už teraz som aj ja súčasťou procesu integrácie.

Otázky, ktoré mi vtedy začnú víriť hlavou:

ČO SI PREDSTAVUJEM POD POJMOM INTEGRÁCIA?
»» Kto si?
»» Odkiaľ si? Doplňte výroky alebo slová týkajúce sa integračného procesu, ktoré vám
»» Čo odo mňa chceš?
bezprostredne napadnú a začínajúce sa písmeno je zo slova integrácia...
»» Prečo si prišiel práve ku mne, keď vedľa pri okienku
je kolegyňa Kristínka?
I – iný neznamená zlý
N – neznáme nie je vždy strašidelné
T – tu som, aby som pomohol
E –
G –
R –
Á –
A zrazu sú dve bytosti v nepohode
C –
a pravdepodobne zmätené.
I –
A –
AnAd čo
now
wteraz?
hat?
JA/JA/JA

JA
I ONA
SHE »» ako človek, sused, obyvateľ hostiteľskej krajiny
»» ako profesionálny úradník

40 / / 41
 MIGRANT8 – širšia definícia:

»» ten, kto emigroval do krajiny EÚ z inej krajiny EÚ („migranti EÚ“),

»» ten, kto prišiel do krajiny EÚ z krajiny, ktorá nie je členom EÚ („krajiny
mimo EÚ“, narodený alebo štátny príslušník „tretej krajiny“),
»» domorodé dieťa prisťahovalcov (často označované ako „druhé generácia“)
KTORÉ BARIÉRY MÁM V HLAVE, KTORÉ NA PAPIERI? »» osoba, ktorá utiekla z krajiny pôvodu a hľadá medzinárodnú ochranu.

Čo viem/neviem?
Čo si myslím? (Čo všetko by som teraz
(môj postoj) potreboval/a vedieť? Mám popis
procesu, čo mám robiť?)
Je to zároveň nový člen našej spoločnosti, komunity, možno môj sused, spolužiak
môjho dieťaťa v škole, kolega mojej sestry vo firme, je to človek, ktorý tu potrebuje
jesť, bývať, pracovať a cítiť sa bezpečne a šťastne.
Ako k tomu môžem prispieť ako profesionál a prečo by som mal?

MIESTNA INTEGRAČNÁ POLITIKA (MIP) – NAOZAJ JU POTREBUJEME?

Migrácia nie je len záležitosťou toho, koľko ľudí migruje, ale ako dobre sa dokážu
integrovať do svojich hostiteľských spoločností. „Migrácia vytvára rozmanitejšie
miesta, prináša nové výzvy a príležitosti, ktoré musia byť spravované lokálne
ON/ONA (Benton, 2017). Kým imigračná politika je často určená na národnej úrovni,
miestny úrad má zastrešujúci mandát zabezpečovania miestneho, sociálneho
»» Čo viem o ňom/nej? a ekonomického blahobytu. Ba čo viac, v priemerných krajinách OECD (Organizácia
»» Ako vnímam jeho/ju? pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) majú subštátne vlády na starosti 40%
verejných výdavkov a 60% verejných investícií (OECD, 2017).“9

MIGRANT?

??? ONA UTEČENEC?

8 http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/local_integration.pdf
AZYLANT? 9 http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/local_integration.pdf

42 / / 43
 Čo musia miestne vlády a miestne orgány verejnej správy urobiť pre efektívnu
integráciu týchto nových komunít?

PREDPOKLADY

Z pohľadu verejnej správy – je 5 rozmerov kľúčom k definovaniu dôsledného,

koordinovaného prístupu k migrujúcemu obyvateľstvu a efektívnej integrácii:

»» Súčasťou rámca viacúrovňového riadenia migrácie je miestna úroveň,

ktorá má príslušné kompetencie na konanie. Mestá, obce , okresy sú vážni
partneri v politickom dialógu o tejto téme.

»» Miestne orgány majú dosah na všetky kľúčové sektory v procese

integrácie: trh práce, sociálny sektor, zdravotný sektor, bývanie,
vzdelávanie, hospodársky rozvoj, kultúra atď.

»» Miestne orgány majú rozvinuté a dobré vzťahy s rôznymi aktérmi

z miestnej komunity: mimovládne organizácie, podniky, záujmové
komunity, aktivisti, zoskupenia migrantov a pod.

»» Miestne orgány majú záujem o neustály proces celoživotného učenia,

zdieľania, hodnotenia a komunikáciu o téme migrácie a zraniteľnosti.
Sú uvedomelé.

»» Miestna úroveň pristupuje k téme proaktívne a vo vhodnom meradle,

kapacite a rozmere.

Pomôže nám v tomto nejaká „politika“, ktorá by to zastrešila?

UTEČENCI VITAJTE

44 / / 45
 ČO MYSLÍME POD POJMOM POLITIKA?
Už existujúce normy a pravidlá týkajúce sa
POLITY (normy)
migrantov: poznám ich?
Proces stretávania sa záujmov, nápadov a neustálej
POLITICS (proces) výmeny názorov ohľadom migrantov – procesuálna
stránka politiky: deje sa niečo?
Konkrétny nástroj – dokument, koncept, filozofia,
POLICY (dokument)
stratégia: máme to?
a rozdielom v politike, čo by mohlo byť strategické, keď sa tento prístup začlení do
sektorových politík na miestnej úrovni. To sa dá uľahčiť mechanizmami spolupráce
a dialógu, zdieľaním informačných systémov, vzájomným využívaním postupov
a budovaním zmyslu pre zdieľanie zodpovednosti vo všetkých oddeleniach, ktoré
sa priamo stretávajú s migrantmi.
INTEGRAČNÁ POLITIKA NA MIESTNEJ ÚROVNI AKO VEREJNÁ
POLITIKA: ČO A AKO?
To, ako sa politika tvorí, je rovnako dôležité ako to, čo je v nej obsiahnuté. Na čo by
sa nemalo zabúdať je obsah miestnej integračnej politiky. Bez ohľadu na to, či som
zamestnancom štátnej správy alebo územnej samosprávy, na miestnej úrovni sa
koncentruje najviac konkrétnych problémov v súvislosti s adaptáciou migrantov.
Špecificky sú cieľovým miestom migrantov viac mestá (obzvlášť veľké mestá) ako
vidiecke prostredie a preto by najmä mestá mali dnes mať túto oblasť pokrytú.

Na aké otázky by ste chceli, aby v súvislosti s témou integrácie migrantov OBSAH: ČO
zodpovedala miestna integračná politika? Prosím, uveďte zoznam týchto
otázok nižšie:
»» Čo všetko potrebujeme riešiť na miestnej úrovni v otázke
»» integrácie migrantov?
»» »» Čo má obsahovať miestna integračná politika?
»»
»» Miestna integrácia je komplexný a postupný proces, ktorý má svoje právne,
»» ekonomické, sociálne a kultúrne dimenzie. Predstavuje značné požiadavky na
»» strane jedinca ako aj prijímajúcej spoločnosti, krajiny alebo komunity. Dobrá MIP
»»
by mala pokrývať hlavné výzvy integrácie a dimenzií, akými sú:
»»

»» Právno-politická (Aké majú migranti práva? Zaobchádza sa s nimi ako

Komplexné poňatie politiky – zásad, princípov a opatrení zameraných na proces
adaptácie a začlenenia migrantov do spoločnosti môže priniesť tvorba miestnej
integračnej politiky.
„Cestovný prístup“ – sleduje kroky migrantov v priebehu ich života a to v ich
kritických momentoch predstavujúcich zmenu, aby sa predišlo medzerám
s ostatnými občanmi, obyvateľmi? Sú ich práva zahrnuté v už existujúcich
politikách?);
»» Socio-ekonomická (Majú plné práva a rovnaké príležitosti v oblastiach
práce, vzdelania, bývania a zdravia?);
»» Kultúrno-náboženská dimenzia (Majú práva a príležitosti porovnateľné
s existujúcimi kultúrnymi a náboženskými skupinami?).

46 / / 47

Zamyslite sa, položte si otázky a hľadajte odpovede. Porovnajte
svoje poznámky a myšlienky z predchádzajúcich úloh s kontrolným
zoznamom nižšie.
Kontrolný zoznam verejných krokov integrácie migrantov na miestnej úrovni:10
Blok 1. Viacúrovňové riadenie: inštitucionálne a finančné nastavenia
»» Cieľ 1. Zvýšiť účinnosť politiky integrácie migrantov prostredníctvom
lepšej vertikálnej koordinácie a implementácie v príslušnom rozsahu.
»» Cieľ 2. Hľadať súdržnosť politík pri riešení mnohodimenzionálnych
potrieb a príležitostí pre migrantov na miestnej úrovni.
»» Cieľ 3. Zabezpečiť prístup k finančným zdrojom a ich efektívne
využívanie, ktoré sú prispôsobené zodpovednosti miestnej správy
za integráciu migrantov.
Blok 2. Čas a priestor: Odpovede pre migrantov a hostiteľské krajiny ako
spoločne nažívať
»» Cieľ 4. Návrh integračných politík, ktoré berú do úvahy čas v priebehu
života migrantov a vývoj statusu rezidenta.
»» Cieľ 5. Vytvorte miesta, kde migrantov a komunity miestnych zblíži
vzájomná interakcia.
10 http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/local_integration.pdf
48 /
Blok 3. Miestna kapacita pre tvorbu a implementáciu politiky
»» Cieľ 6. Budovať kapacitu a rôznorodosť vo verejnej správe s cieľom
zabezpečiť prístup k bežným službám pre migrantov a prisťahovalcov.
»» Cieľ 7. Posilniť spoluprácu so zainteresovanými neštátnymi stranami,
a to aj prostredníctvom transparentných a efektívnych zmlúv.
»» Cieľ 8. Zintenzívniť hodnotenie výsledkov integrácie migrantov
a hostiteľských komunít a ich využitie pre politiky založené na dôkazoch.
Blok 4. Sektorové politiky vo vzťahu k integrácii
»» Cieľ 9. Spojte schopnosti migrantov s ekonomickými
a pracovnými príležitosťami.
»» Cieľ 10. Zabezpečte prístup k vhodnému ubytovaniu.
»» Cieľ 11. Poskytnite opatrenia sociálnej starostlivosti, ktoré sú v súlade
so začlenením migrantov.
»» Cieľ 12. Zaveďte vzdelávania ako odpoveď na riešenie segregácie
a zabezpečte rovnaké možnosti profesionálneho rastu.
Miestna integračná politika nemusí mať podobu uceleného dokumentu, môže to
byť súbor navzájom harmonizovaných opatrení a krokov v rôznorodých oblastiach
záujmu. Každá politika sa najlepšie tvorí tak, keď si samých seba predstavíme
v úlohe toho, pre koho ju robíme.
Prečítajte si aj Kapitolu 3. Tvorba efektívnej miestnej integračnej politiky,
z Modulu 2: Miestna integračná politika.
/ 49
 MODELOVÁ SITUÁCIA 2: EMPATIA
…A EMPATIA PRE DOBRÚ
MIESTNU INTEGRAČNÚ POLITIKU
Predstavte si: Ste George a ráno sa so svojou rodinou zobudíte v cudzej krajine.
Čo potrebujete na to, aby ste tu začali žiť?

»» ???
»» ???

A teraz ste opäť ten, ktorý má možnosť ovplyvniť, ako sa Georgovi bude dariť...

Potrebujem jesť,
vstúpiť na pracovný
trh, prispievať, byť
užitočný/á

Chcem
Potrebujem
tu žiť s vami,
mať kde spať,
dostať vzdelanie, MIGRANT slušné miesto
komunikovať,
na život
zdieľať kultúru

Potrebujem
prístup
k zdravotným
a sociálnym
službám

50 / / 51
 Migrant, tak ako každý, potrebuje v novom prostredí nielen:
»» PREŽIŤ (bývať, pracovať, jesť, obliekať sa) ale aj
»» ŽIŤ (vzdelávať sa, mať zdravotnú a sociálnu starostlivosť,
prístup ku kultúrnym službám, cítiť sa bezpečne)
Kľúčové oblasti, ktoré by mali verejné politiky riešiť špecificky so zameraním na
zraniteľné cieľové skupiny, kam migranti patria, sú nasledovné:
»» Bývanie: Základným východiskom a nevyhnutným krokom k zákonnosti
a podmienkou registrácie ako obyvateľov mesta je pre migrantov dostupné
a  primerané bývanie. Nakoľko sa migranti koncentrujú viac v mestách,
kde sa otázka bývania rieši diferencovane, je potrebné dať do pozornosti
možnosť sociálneho bývania. Migranti majú logicky tendenciu hľadať
bývanie v štvrtiach, kde už žijú veľké spoločenstvá migrantov, potencionálne
vytvárajúce segregačné javy. V prípade utečencov je potrebné starostlivo
pracovať s verejnou mienkou, aby sa zabránilo nesprávnym interpretáciám.
»» Integrácia na trhu práce: Dopyt po pracovnej sile (kvalifikovaní/
nekvalifikovaní) a medzera na trhu práce, ktorá môže byť vyplnená
migrantmi, sa v rôznych štátoch, regiónoch, mestách značne líši. Spravidla
platí, že miestne orgány nemajú právomoc vydávať pracovné povolenie
(to je úloha národných rámcov politiky) ale miestne orgány môžu aktívne
upozorňovať na nedostatky v tejto oblasti. Miestne orgány majú však
dobrú východiskovú pozíciu na vytvorenie spojenia (rola mediátora)
medzi existujúcou ponukou a potrebami miestneho trhu práce (vrátane
prevencie diskriminácie). V tejto sfére je potrebné vytvárať viac príležitostí
a priamo komunikovať so súkromným sektorom, tvoriť komunálne
"go-to-place", kde by si podnikateľské združenia, odborári a tretí sektor
mohli vymieňať informácie o miestnych príležitostiach.
»» Zdravotné a sociálne služby: Vo všeobecnosti majú migranti rovnaký
prístup k službám a na rovnakom základe ako všetci ostatní. Mestá sú
prvé oblasti poskytovania základných sociálnych služieb (napr. prístrešie,
hygiena, teplé jedlo, atď.), ktoré často riešia najzákladnejšie potreby
utečencov. V súlade s vnútroštátnou legislatívou, dopĺňajú niektoré mestá
nad rámec príspevky na sociálne zabezpečenie (t. j. rodinná podpora,
príspevky atď.) a zdravotné služby, ktoré sú citlivé na potreby migrantov
(prevencia, primárna starostlivosť, nemocnice a zdravotné strediská).
52 /
»» Vzdelávanie a kultúrne služby: Dôležité je komunikovať a vytvoriť
podmienky pre celoživotné vzdelávanie. Hlavne pre deti a mládež je
kľúčové pracovať so školským prostredím tak, aby sa dosiahli požadované
efekty integrácie a zamedzilo sa nežiaducim diskriminačným javom,
vrátane šikanovania. Vytváranie podmienok účasti na kultúrnych službách
je dôležitým bodom integračného procesu, pretože prostredníctvom
umenia sa šíria pozitívne hodnoty, ktorých posolstvá by mali byť základom
formovania a rozvoja spoločnosti. Dôležité je nepodceňovať tento aspekt.
Na zvládnutie všetkých týchto tém by mala miestna integračná politika
priniesť odpovede nielen migrantom, ale aj tým, ktorí tieto služby
pokytujú – teda aj MNE.
Pri tvorbe žiadnej novej politiky sa nevyhneme fáze ANALÝZY. Takže si zvyčajne
kladieme nasledujúce otázky: Aký je súčasný stav v riešení tejto témy v našom
meste/obci? Aké informácie mi chýbajú?
Avšak v tejto fáze je už potrebné zapájať do procesu všetkých relevantných aktérov.
Tak poďme spolu tvoriť!
V úvodnej fáze rozvoja MIP by sme mali zobrať do úvahy nasledujúce otázky:
»» Aký je zámer? Čo ňou chceme dosiahnuť?
»» Aké politiky (aj vo význame stratégií, koncepcií...) v jednotlivých
sektorových oblastiach na miestnej úrovni sú v súčasnosti platné?
»» Obsahujú aktuálne dokumenty, ktoré sú záväzného strategického
charakteru na miestnej úrovni čo i len zmienku o téme migrantov?
»» Ktoré fakty, dáta chýbajú? (počty migrantov a pod.)
/ 53
 Identifikácia
PARTICIPATÍVNY SPÔSOB TVORBY MIESTNEJ INTEGRAČNEJ
POLITIKY: AKO?
Hodnotenie Proces tvorby Formulácia
Odpoveď je jednoduchá: systematicky, participatívne a proaktívne! :-) politiky verejnej politiky politiky
Ale ako začať?

»» Proaktívne – to už robím Zavedenie Prijatie

»» Systematicky – viem, čo ňou chceme dosiahnuť, viem, čo má obsahovať, politiky politiky
ako ju dobre vytvoriť tak, aby sa od analýzy neznámeho prešlo
k realizácii opatrení Hlavné kroky pozostávajú z nasledovných činností:11
»» Participatívne – s kým ju treba tvoriť?

Iniciatíva môže vyjsť od zamestnancov, ak si predstavitelia miestnych vlád
neuvedomujú svoj diel zodpovednosti v tejto oblasti. Je však užitočné získať pre
túto agendu podporu u miestnych politických lídrov, ktorá následne bude o jej osude
rozhodovať (viac v Príručke, kapitole zameranej na tvorbu verejných rozhodnutí
(vrátane uvoľňovania zdrojov – finančných a pod.)), ako aj u iných známych osobností
miestnej komunity.
 
Politický cyklus rozvoja MIP prebieha v základných fázach ako:
FÁZA ANALÝZY A IDENTIFIKÁCIE PROBLÉMU
»» Využite inštitucionálne mapovanie: inštitucionálne mapovanie (kto čo
robí, ako a s kým) je mocný nástroj na identifikáciu všetkých relevantných
aktérov v priereze všetkých úrovní vlády, ich úloh a ich funkčných
vzťahov (stratégia a plánovanie, informácie, zavádzanie politiky, financie,
monitorovanie, operačné riadenie).

»» Analýza a identifikácia problému – proces adaptácie migrantov v našom

meste je riešený len okrajovo a už vôbec nie je podchytený komplexne
»» Formulácia opatrení a návrhov – tvorba politiky
»» Prijatie/schválenie politiky
»» Implementácia politiky
»» Hodnotenie politiky

Verejná politika vo forme dokumentu vyjadruje spravidla súhrn zásad,

princípov a opatrení na dosiahnutie cieľov (zmeny v nejakej oblasti ako
odraz riešenia problému alebo výzvy).

Formulácii opatrení predchádza dôsledne vykonaná analýza.

11 http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/local_integration.pdf

54 / / 55
 »» Vytvorte kontaktný zoznam »» Zistite, prečo problém existuje – nestačí len pasívne prijímať vysvetlenie,
ktoré vám bolo dané.
»» Dostaňte sa do jadra problému – pozrite sa na to, zažite to,
rozumejte tomu.
»» Takisto ako ciele, aj problémy musia byť kvantifikované.

Vždy sa odporúča problém vymedziť skôr, ako sa vrhneme na jeho riešenie

(Brown, D.)12.

»» Vytvorte kontaktný zoznam tých, ktorých je potrebné určite zahrnúť do

procesu tvorby MIP vo vašom prostredí

Hlavne nie o nás bez nás – viac v module Verejné rozhodovanie

»» Vytvorte užší pracovný tím

»» Choďte do terénu: Navštívte osobne miesta, kde žijú migranti O 3:45 som sa zobudil s opuchnutou tvárou a hroznou bolesťou zuba. Jáááj,
a porozprávajte sa s nimi. Skúste s nimi navštíviť úrady, školy... čo budem robiť? Zoberiem si tabletku proti bolesti? Dám si zopár pohárikov…
choďte s nimi do obchodu a pozorujte... ZABIŤ bolesť. Vyrieší sa tým môj problém? Určite nie.
»» „Mesto očami migranta“: Absolvujte s migrantom prechádzku po Rozlišujte medzi:
meste. Kam by ste sa s ním vybrali? Čo by ste mu ukázali a prečo?
»» Hľadajte a skúmajte dostupné sekundárne dáta: štatistiky, »» Symptóm – opuchnutá tvár
dostupné už existujúce výskumy, správy, informácie – všetko, čo by »» Problém – bolesť zuba
mohlo byť užitočné. »» Príčina – zapálený koreň zuba
»» Spoločne definujte hlavný problém: Po zhromaždení dostupných
informácií skúste spolu s aktérmi, ktorých ste si uviedli v kontaktnom Príčina 3 Príčina 1

zozname, definovať problém, resp. skupinu problémov. Podpríčina 1 Podpríčina 1

Podpríčina 2 Podpríčina 2

Podpríčina 3 Podpríčina 3

ZAPAMÄTAJTE SI NASLEDUJÚCE ZLATÉ PRAVIDLÁ PROBLÉM

Podpríčina 1 Podpríčina 1
Nemýľte si ciele s definovaním problému. Napríklad: Problémom je, že migranti Podpríčina 2 Podpríčina 2
potrebujú viac informácií vo svojom materinskom jazyku. Mohlo by to byť riešenie Podpríčina 3 Podpríčina 3

hľadajúce problém!
Príčina 4 Príčina 2

12 https://www.miun.se/siteassets/fakulteter/nmt/summer-university/problemanalysispdf

56 / / 57
 FÁZA FORMULÁCIE OPATRENÍ A NÁVRHOV – FORMULÁCIA POLITIKY POZNÁMKA NA ZÁVER
»» Navrhnite opatrenia na elimináciu definovaných problémov. Opatrenia Tvorba miestnej integračnej politiky sa môže stať veľmi ľahko politicky
a riešenia sú reakciou na príčiny. zneužitou témou:

Nezabúdajte, že možnosti zavádzania opatrení je potrebné posúdiť s ohľadom

na to, či vieme danému opatreniu priradiť:

»» vlastníka/garanta
»» zdroje
»» časový plán realizácie

»» Aká je verejná mienka ohľadom migrantov vo vašom meste, krajine?

»» Akú rolu v tom zohrávajú médiá?
»» Aký priestor poskytujú médiá tejto téme?
»» Venujú sa tejto téme aj miestne a regionálne média?

Prečítajte si k tomu kapitolu 2.1 Ako verejnosť vníma migrantov z Modulu Miestna
integračná politika.
»» Komunikujte vašu MIP

Ak bol proces tvorby politiky realizovaný skutočne participatívne, už teraz má

vytvorená politika mnoho priaznivcov a podporovateľov. Už na začiatku bolo
spomenuté, že podpora lídrov a predovšetkým politických, ktorí majú možnosť
miestnu integračnú politiku presadiť, schváliť – teda ROZHODNÚŤ o jej osude, je
mimoriadne dôležitá pre jej prežitie.

SCHVÁLENIE, IMPLEMENTÁCIA A HODNOTENIE MIP

(ČAS POZRIEŤ SA BLIŽŠIE NA MODUL: VEREJNÉ ROZHODOVANIE)

58 / / 59
 Dobrý proces rozhodovania v miestnej integračnej politike znamená, že:

Som zodpovedný/á »» Uvedomujem si dôsledky svojich rozhodnutí

Kapitola 3:
VEREJNÉ »» Viem pozorne počúvať a brať do úvahy názory

ROZHODOVANIE
Som kooperatívny/a tých, ktorých tieto rozhodnutia ovplyvňujú

(administratívne
aspekty migrácie) Som proaktívny/a
»» Uvedomujem si potrebu proaktívneho
riešenia tém, o ktorých sa bude
rozhodovať v problematike rozmanitosti
a inklúzie migrantov

NÁSTROJ NA ZHODNOTENIE
VLASTNEJ KOMPETENCIE
Dotazník o zapájaní sa občanov a migrantov vo verejnom rozhodovaní:
Nástroj na vlastné zhodnotenie je zameraný na hodnotenie zapájania sa občanov,
ktoré je podporované a/alebo propagované vaším centrom, orgánom miestnej
verejnej správy alebo agentúrou.

60 / / 61
 0 1 2 3 4 5
1 Celková stratégia angažovanosti občanov a migrantov
INŠTRUKCIE
2 Počet zamestnancov zodpovedných za stratégiu
angažovanosti občanov a migrantov
Pred tým, ako začnete zaznamenávať svoje odpovede si prosím prečítajte 3 Fondy v rozpočte pridelené na angažovanie migrantov
pozorne každý výrok. Každú otázku by ste mali starostlivo zvážiť pred tým, než 4 Kapacita v pojmoch technickej infraštruktúry
na angažovanie
na ňu odpoviete a to na základe vašich vedomostí a skúseností. Použite škálu so
5 Otvorenosť vedenia voči podpore angažovanosti
6 možnosťami uvedenú nižšie: občanov a migrantov
6 Úsilie o monitorovanie prístupu občanov a migrantov
»» 0 – neexistujúca k poskytnutým informáciám
7 Činnosti na podporu konzultácie s nasledujúcimi
»» 1 – veľmi slabá/malá existencia aktérmi vlády:
»» 2 – slabá/malá 7.1 Štátne alebo štátom vlastnené spoločnosti
»» 3 – priemerná/stredná/postačujúca 7.2 Súkromné podniky
»» 4 – dobrá/vysoká/silná 7.3 Mimovládne organizácie (MVO)
»» 5 – veľmi dobrá/veľmi vysoká/veľmi silná existencia 7.4 Organizácie občianskej spoločnosti
8 Proaktívne kroky na angažovanie nasledovných skupín
občanov a migrantov:
Toto sebahodnotenie umožňuje získať celkové skóre. Na základe tohto skóre si 8.1 Mládež/študenti
môžete na relevantnej úrovni vyhodnotiť zapájanie migrantov a občanov a/alebo 8.2 Ženy
konkrétne vládne zastupiteľstvo. Vždy je užitočné a žiadané brať do úvahy kontext, Zraniteľné/socio-ekonomicky znevýhodnené skupiny
8.3 (napríklad skupiny s nízkym príjmom, negramotné
ktorý zahŕňa napríklad región krajiny, kde je zastupiteľstvo umiestnené, vzdelanie, osoby,invalidi, starší občania, Rómovia)
príjem, úrovne infraštruktúry, dostupnosť finančných a ľudských zdrojov a iné Angažovanosť občanov do spoločnej implementácie riešenia
9
parametre, ktoré môžu ovplyvniť získané výsledky. otázok ich záujmu
Je na nejakej úrovni vlády orgán (napr. ministerstvo alebo
podobne) poverený angažovať občanov a/alebo migrantov
HODNOTENIE ZAPÁJANIA SA MIGRANTOV A OBČANOV 10 v rozhodovacom procese, ako napríklad v dialógu s cieľom
nájsť spoločný základ a zhodnúť sa na problémoch
POSKYTOVANÉ VAŠIM ZASTUPITEĽSTVOM/SKUPINOU/ODDELENÍM ovplyvňujúcich ich každodenný život:
ALEBO AKÝMKOĽVEK INÝM ORGÁNOM MVS. 10.1 Národný plán rozvoja
10.2 Návrh a/alebo riadenie verejných služieb
Táto časť si vyžaduje veľmi dobré znalosti stratégie zapájania sa občanov 10.3 Monitorovanie výdavkov na verejnú alebo rozvojovú pomoc
a migrantov vášho vládneho zastupiteľstva (bez rozlišovania na základe rasy, farby 10.4 Národná integračná politika pre migrantov
Existujú občianske organizácie, ktoré podporujú angažovanie
pokožky, rodu, jazyka, náboženstva, politických alebo iných názorov, prírodného 11
občanov do vládnych procesov?
alebo sociálneho pôvodu, majetku, narodenia alebo iného statusu) a jej zavádzania. Existujú nejaké vzdelávacie/výcvikové programy
12
na zapájanie verejnosti?
13 Vyžadujú si občania a migranti:
13.1 Prístup k informáciám?
13.2 Konzultovanie otázok, problémov ovplyvňujúcich ich
každodenný život, analýzy, alternatívy alebo návrhy?
13.3 Byť zapojení do dialógu s cieľom nájsť spoločnú reč a dosiahnuť
zhodu v otázkach ich záujmu (angažovanosť v rozhodovaní)?
13.4 Byť zaangažovaní pri zavádzaní riešení ovplyvňujúcich
ich každodenné životy?

62 / / 63
 MODELOVÁ SITUÁCIA 1: ČO JE TO
ROZHODNUTIE VO VEREJNOM ZÁUJME?
Podľa Oxford Advanced Learner’s Dictionary (Oxfordský slovník pre pokročilých)
pojem rozhodovanie znamená – proces rozhodovania sa o niečom dôležitom,
obzvlášť v skupine ľudí v organizácii. Keď sa chce človek dobre rozhodnúť, musí
zvážiť pozitívne a negatívne možnosti a zvážiť všetky alternatívy. Pri efektívnom
rozhodovaní musí byť človek schopný takisto predpovedať výsledok a dopad
každej možnosti a na základe všetkých týchto položiek určiť, ktorá možnosť je
v danej konkrétnej situácii najlepšia. Skutočný vodca vo verejnej správe vie, že:
Verejné rozhodovanie je rozhodovanie vo verejnom záujme.
Aký je verejný záujem v miestnej integračnej politike?
V mestečku Starý Mlyn žijú aj títo ľudia:
»» Anna: 54-ročná predavačka, ktorá má dve deti, žije
sama a nemá rada zmeny
»» Ivan: 28-ročný stavbár, ktorý sa prisťahoval
s manželkou z Ukrajiny kvôli snu mať vyššiu
životnú úroveň
»» Peter: 33-ročný nezamestnaný miestny aktivista
a predseda občianskeho združenia “Za čisté mesto”
»» Gabriela: 45-ročná mestská poslankyňa, majiteľka
exkluzívneho kozmetického salónu, ktorá minulý
mesiac zmenila dcére školu kvôli zvýšenému počtu
rómskych žiakov v triede
»» Juraj: 70-ročný dôchodca žijúci sám, ktorý
nepoužíva internet
64 /
Týka sa podľa vás týchto ľudí nejaká miestna integračná politika? Ak áno, ako? Navoďte
situácie, kedy by mohlo dôjsť k možnej interakcii.
V každej medziľudskej interakcii dochádza aj k stretnutiam a občas aj ku konfliktu
individuálnych záujmov. Jednotlivec má svoj subjektívny záujem, spravidla sa
identifikuje so spoločnými záujmami rôznych skupín, komunít a tým pádom
obhajuje istý kolektívny záujem. Rozhodnutia, ktoré robia orgány verejnej správy
v akejkoľvek sfére majú sledovať verejný záujem.
Pokúste sa sformulovať definíciu verejného záujmu:
Pojem verejný záujem je vo všeobecnosti pomerne nejednoznačný…
Čo hovorí teória?
Blaho verejnosti (v porovnaní so sebeckými záujmami jednotlivca, skupiny alebo
firmy) na ktorom má celá spoločnosť podiel a ktoré si vyžaduje uznanie, podporu
a ochranu zo strany vlády a jej orgánov. Je to záujem reprezentovaný štátom
(vládou), ktorý by mal slúžiť v prospech väčšiny občanov. Verejným záujmom sa
môže stať problém, otázka, pri ktorej došlo k politickej dohode, že sa považuje za
prioritu a následne k dohode o spôsobe riešenia tohto problému ako priority. Je
to časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej
situácii, na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.
/ 65
 Ako zladiť individuálne a skupinové záujmy v rámci miestnej integračnej politiky
do spoločného verejného záujmu, ktorý by mala definovať miestna vláda?

migranti

miestna
občania
vláda

spoločný
verejný politické
záujem strany,
firmy záujmové
skupiny
verejné
inštitúcie
mimovládne
(školy,
organizácie, nemocnice,
cirkev kancelárie)

Pokúste sa definovať, čo by mohlo byť zahrnuté v téme miestnej integrácie pod

nasledujúcimi nadpismi:

Záujmy migrantov
»»
»»
»»
»»
»»

66 / / 67
 Záujmy miestnych obyvateľov MODELOVÁ SITUÁCIA 2: ROZMANITOSŤ
»»
»»
JE SESTROU MIGRÁCIE
»»
»» Riadenie rozmanitosti:
»» Prax riešenia a podpory viacerých životných štýlov a osobných charakteristík
v  rámci definovanej skupiny. Riadiace aktivity zahŕňajú vzdelávanie skupiny
Naozaj viem, o kom a pre koho sú rozhodnutia, ktoré robím? Vytvorte a poskytovanie podpory pre akceptáciu a rešpekt voči rôznym rasovým, kutúrnym,
zoznam kľúčových slov využitím Kapitoly: 1.1.1 Migrácia a rozmanitosť sociálnym, geografickým, ekonomickým a politickým prostrediam.13
– základné pojmy z Modulu: Riadenie migrácie a diverzity na miestnej úrovni
»»
»»
»»
»»
»»
Aké typy, druhy rozmanitosti prináša so sebou proces migrácie?
Rozhodovanie vo verejnom záujme v oblasti miestnej integračnej politiky je O čom všetkom potrebujú oficiálne autority rozhodnúť? Skúste popísať
v prvom rade o uvedomení si diverzity. tieto tri oblasti:

»» Integrácia
»» Verejná služba
»» Medzikultúrna a otvorená spoločnosť

INTEG-
RÁCIA
MEDZI-
KULTÚRNA
A OTVORENÁ
VEREJNÉ SPOLOČ-
SLUŽBY NOSŤ

13 http://www.businessdictionary.com/definition/diversity-management.html

68 / / 69
 Teraz si porovnajte svoj zoznam s krokmi uvedenými v nasledovnej publikácii: C. VEREJNÉ SLUŽBY
“Compilation of Good Practices (Zostavenie správnych postupov) z ICC 11. Zamestnanie (napr. rozpoznávanie schopností a kvalifikácie; odborné vzdelávanie
Cities 2017”: a profesijný rozvoj; rozmanitosť pracovnej sily a budovanie kapacít a pod.)
12. Vzdelanie (napr. školy; univerzity; neformálne vzdelávanie; medzikultúrny
životopis; medzikultúrne kompetencie pre učiteľov; aktivity pre rodičov a pod.)
OBLASTI ČINNOSTI 13. Zdravie (napr. prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti; medzikultúrne
kompetencie zamestnancov verejných nemocníc; podpora rodín a pod.)
A. BUDOVANIE INTERKULTÚRNEJ A OTVORENEJ SPOLOČNOSTI 14. Bývanie a územné plánovanie (napr. verejný priestor; desegregácia susedstiev;
1. Vodcovstvo a politický záväzok (napr. vyhlásenie o záväzku; medzikultúrne prístup k ubytovaniu pre prisťahovalcov a pod.)
stratégie; verejný diskurz; medzikultúrna kompetencia pre verejné inštitúcie atď.) 15. Bezpečnosť a ochrana (napr. medzikultúrne kompetencie policajtov; verejný
2. Stratégie a kampane zamerané na boj proti klebetám, akcie proti prejavom priestor a územné plánovanie; medzikultúrna mediácia; prevencia konfliktov;
nenávisti a zločinom z nenávisti. prevencia extrémizmu a pod.)
3. Médiá, komunikácia a verejné povedomie (napr. spolupráca s médiami; 16. Viacjazyčnosť (jazykové kurzy; viditeľnosť a uznávanie jazykov menšín; jazyky
verejný diskurz; informačné kampane; zvláštne ocenenia/ceremónie pre migrantov ako zdroje a pod.)
migrantov; prieskumy verejnej mienky; sociálne médiá; publikácie o mestskej
rozmanitosti a jej dopade; webové stránky/aplikácie mapujúce rozmanitosť
populácie, spájajúce občanov a pod.)
4. Podnikanie a rozmanitosť (napr. samostatná zárobková činnosť a podnikanie;
prístup k pôžičkám; podnikateľské inkubátory; sociálna inovácia; prístup
k verejnému obstarávaniu pre rôzne podniky a pod.)
5. Náboženstvo a interdisciplinárny dialóg (napr. interdiciplinárne rady;
mediácia; miesta pre bohoslužby; antidiskriminačné opatrenia; prevencia
náboženského extrémizmu a pod.)
6. Kultúra, voľný čas a dedičstvo (napr. umenie a festivaly; šport a rekreácia;
mestské dedičstvo; knižnice; gastronómia a pod.)

B. INTEGRÁCIA
7. Uvítanie a sociálna integrácia migrantov (napr. uvítacie iniciatívy; uľahčovanie
občianstva a pracovných povolení; mestské občianstvo; podpora naturalizácie;
integračné kurzy s medzikultúrymi prvkami; opätovné stretnutie rodín a pod.)
8. Utečenci (napr. uvítacie programy; integračné kurzy; maloletí bez sprievodu;
povolenia na pobyt a pracovné povolenia; opätovné stretnutie rodín; siete
solidarity a pod.)
9. Politická a občianska účasť (napr. zostavovanie rozpočtu s účasťou všetkých;
záujmové skupiny; prístup k volebným právam; IT nástroje a online platformy;
podpora občianskej spoločnosti a pod.)
10. Mediácia a riešenie konfliktov.

70 / / 71
 MODELOVÁ SITUÁCIA 3: PROCES
ROZHODOVANIA – EFEKTÍVNOSŤ
VERZUS PARTICIPÁCIA
Vo všeobecnosti je možné rozhodovanie a rozhodovacie metódy členiť do
rôznych kategórií s využitím viacerých kritérií. Základným hľadiskom je počet
rozhodovacích subjektov, na základe ktorého delíme rozhodovacie metódy na
individuálne (rozhoduje jednotlivec) a kolektívne (rozhoduje skupina). Najmä
pri nových výzvach a agendách (medzi ktoré riadenie rozmanitosti a migrácie
jednoznačne patrí) sa uplatňujú metódy kolektívneho, kolaboratívneho či
participatívneho rozhodovania.
Aby sme splnili toto kritérium, musíme veľmi seriózne pracovať s prvkom
participácie. Verejná účasť je založená na presvedčení, že tí, ktorí sú ovplyvnení
rozhodnutím, majú právo účastniť sa rozhodovacieho procesu.
PRIZVAŤ – ZAHRNÚŤ – INŠPIROVAŤ
Participácia nie je jednotný koncept, ale pozostáva z navzájom prepojených prvkov,
ktoré sa môžu prejavovať v procese rozhodovania rôznymi spôsobmi. Tri ústredné
prvky konceptu participácie sú:
1. vplyv
2. interakcia a
3. zdieľanie informácií, ktoré si vyžadujú zváženie.

Kľúčová otázka znie: Ako zahrnúť migrantov do verejného rozhodovania?

Prístup k informáciám je prvé, základné a najdôležitejšie

právo, ktoré podmieňuje celý proces účasti. Hoci to znamená,
Ako by ste definovali: že miestna verejná správa informuje verejnosť o svojich
plánoch a typoch dokumentov, ktoré chce na začiatku procesu
PRÍSTUP prijať, zdôrazňuje aj právo verejnosti (vrátane migrantov).
»» Efektívne rozhodovanie K INFORMÁCIÁM Prístup k informáciám je právo upravené v osobitných
»» Participatívne rozhodovanie zákonoch. Hoci na tejto úrovni nie je potrebná intenzívna
interakcia medzi miestnou vládou a migrantmi, vláda by
nemala uplatňovať opatrenia, ktoré by bránili verejnosti
prijímať informácie dôležité pre tento proces.
Je možné dosiahnuť oboje naraz? Môže byť participatívne rozhodovanie efektívne
a naopak? Konzultácia je formou participácie, keď vláda vyzýva
Efektivita rozhodnutí závisí na: migrantov, aby poskytli svoje stanovisko, pripomienky,
pohľady a spätnú väzbu na konkrétny dokument. Zatiaľ čo
otázky, ktoré verejnosť konzultuje, sú vymedzené vládou,
1. Dosiahnutí cieľa. tento proces by mal takisto umožniť verejnosti vyjadriť sa
2. Cene realizácie. k iným otázkam obsiahnutým v návrhu. Konzultácie môžu
3. Čase potrebnom na realizáciu rozhodnutia. KONZULTÁCIA byť organizované so širšou skupinou účastníkov z verejnosti.
Je to reaktívny spôsob participácie – verejnosť je zahrnutá,
pretože si to vláda vyžaduje. Tým nechceme povedať, že
Ako je však uvedené vyššie, obzvlášť v témach, ktoré sú nové a citlivé, musíme verejnosť si nemôže konzultáciu vyžiadať. V skutočnosti by
uplatniť ešte jedno kritérium: mala konať a pripomínať vládnym orgánom, že je potrebné,
aby sa vyjadrili k zákonom, stratégiám, dokumentom, ktoré
ich ovplyvnia.
4. Akceptovanie rozhodnutia inými.

72 / / 73
 Aktívna účasť (partnerstvo) vo verejnom rozhodovaní
znamená spoluprácu a spoločne prevzaté zodpovednosti
vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu (stanovenie
agendy, identifikácia problému, vypracovanie, rozhodnutie
a implementácia). Je to najvyššia forma účasti; dala by sa
opísať ako situácia, v ktorej zástupcovia verejnosti vrátane O akom vážnom probléme sa vo vašej organizácii/úrade rozhodovalo
AKTÍVNA ÚČASŤ migrantov sedia spoločne za stolom so zástupcami vlády. naposledy? Uplatnili ste participatívny postup? Ako?
PROSTRED- Iniciatíva môže prísť z oboch strán. Hoci by sa mala dosiahnuť Indikátory verejnej účasti: urobte KONTROLNÝ ZOZNAM:
NÍCTVOM DIALÓGU dohoda o spoločných cieľoch procesu, tí z verejného diania,
A PARTNERSTVA ktorých sa to týka, by mali byť schopní udržať si svoju »» Aké informácie boli dostupné? V akej forme?
nezávislosť a obhájiť a propagovať riešenia, ktoré chcú, aby
»» Aké nástroje participácie sa ponúkali?
sa prijali. Dialóg je aktívna forma účasti. V skutočnosti je
dialóg nevyhnutou podmienkou pre spoluprácu. Vyžaduje »» Kto mohol participovať?
si „obojstrannú komunikáciu založenú na vzájomných »» Boli akékoľvek zákony alebo ústavné záruky?
záujmoch a potencionálne zdieľaných cieľoch, aby sa »» Bolo konečné rozhodnutie prijaté?
zabezpečila pravidelná výmena názorov.“ »» Bolo to efektívne alebo participatívne rozhodnutie?

Rozsah, v akom sú inštitúcie pripravené umožniť rozmanitosť, je silným

ukazovateľom rozsahu, v akom je miestna participácia reálna. Ak sú komunity
schopné zostaviť vlastné plány a identifikovať svoje vlastné priority, budú sa
KONZULTOVAŤ SPOLUPRACOVAŤ nevyhnutne odlišovať od oblasti k oblasti.

Prosím, vyplňte:
INFORMOVAŤ ZAPOJIŤ UMOŽNIŤ

KOLEKTÍVNY PARTICIPATÍVNY ROZHODOVACÍ ŠTÝL

POZITÍVA NEGATÍVA

74 / / 75
 Vysoká úroveň participácie nemusí znamenať efektívny proces rozhodovania,
ale naším cieľom je efektívne participtívne verejné rozhodovanie.
PARTICIPATÍVNE ROZHODOVANIE V MODELI DIAMANTU14
IDEALIZOVANÝ PROCES SKUPINOVÉHO ROZHODOVANIA
Diamantový model navrhli Sam Kaner, Lenny Lind, Catherine Toldi, Sarah
Fiskand Duane Berger. Spoluautori Príručky sprostredkovateľa participatívneho
rozhodovania (Jossey-Bass Business & Management, 2011).15

Diamant opisuje proces, ktorým skupina prechádza pri riešení ťažkého

problému. Proces nie je ani hladký ani postupný. Je charakteristický zmätkom
a nedorozumením.

„Hypotetické“ riešenie problému alebo diskusia o spoločných cieľoch pravdepodobne

vyzerá takto:

V skutočnosti môže diskusia vyzerať takto…

DIVERGENTNÉ (ROZBIEHAVÉ) KONVERGENTNÉ (ZBIEHAVÉ)

myslenie myslenie

»» Vytvorenie zoznamu myšlienok »» Triedenie myšlienok

»» Voľne plynúca do kategórií
otvorená diskusia »» Zhrnutie kľúčovych bodov
»» Hľadanie rôznych »» Rozhodnutie samotné
uhlov pohľadu »» Dosiahnutie dohody
»» Pozastavené rozhodnutie

14 fellowship.gleon.org/wp.../Jan-workshop-presentation-gsh-2.pptx 15 http://www.globallearningpartners.com/downloads/resources/Diamond_of_Participato-
ry_Decision-Making.pdf

76 / / 77
 Napriek zložitosti, časovej náročnosti a pravdepodobne aj vyšším nákladom
spojenými s kolaboratívnym rozhodovaním, prináša participácia posilnenie
niekoľkých dôležitých a pozitívnych hodnôt ako sú tolerancia, vzájomné
pochopenie, zdieľanie zodpovednosti a pod. Tie sú v témach migrácie a rozmanitosti
obzvlášť dôležité.

Zdieľanie zodpovedností

Inkluzívne riešenie

Vzájomné porozumenie
4 participatívne hodnoty
diamantového modelu rozhodovania
Úplná participácia pre skupiny

Neexistuje správny alebo nesprávny pracovný postup alebo model. Sú len dve
možnosti medzi mnohými, ktoré by sme mali rozlišovať. Je normálne, že sa to
niekedy stáva medzi skupinami, ale je na nás ako na skupine rozhodnúť, ako
chceme, aby cesta spolupráce vyzerala, ako chceme spolupracovať, čo chceme
dosiahnuť a AKO SA ZHODNEME NA TOM, AKO TO DOSIAHNUŤ.

78 / / 79

Pozrite sa bližšie na obrázok číslo 5. Metódy verejnej účasti na rozhodovacom
procese, ktoré môžete nájsť v Kapitole 6: Účasť na správe vecí verejných
–  participácia, Modul: RIADENIE MIGRÁCIE A ROZMANITOSTI NA
MIESTNEJ ÚROVNI: VEREJNÉ ROZHODOVANIE
Pokúste sa vybrať z uvedeného zoznamu vhodnú metódu účasti verejnosti
na rozhodovacom procese:
»» Skupina migrantov z jednej krajiny požiadala o možnosť
využívania priestoru miestneho kultúrneho centra raz
do týždňa, aby tam mohli realizovať svoje kultúrne aktivity
(tanečné štúdio, tvorivé dielne a pod.), vrátane platenia
nevyhnutnej úhrady za prenájom priestoru.
»» Dvaja poslanci prišli s návrhom vytvoriť miestnu
integračnú politiku.
»» Obyvatelia bytového domu sa obrátili na miestny úrad
so sťažnosťou, že migrant žijúci v ich štvrti opakovane
narúša nočný kľud a napriek opakovaným zásahom polície
nedochádza k zlepšeniu.
80 /
POZNÁMKA NA ZÁVER
Zlaté pravidlá participatívneho rozhodovania:
»» Nepoužívajte príkazy, keď potrebujete konsenzus. Nepoužívajte príkazy
v dôležitých rozhodnutiach, ktoré potrebujete vyhrať. Konsenzus
bude vhodnejší.
»» Aby ste robili efektívne a informované rozhodnutia, konzultujte.
Použite konzultácie, aby ste získali nápady a podporu bez toho, aby ste
zbytočne rozhodovali.
»» Použite hlasovanie, ak je efektívnosť najdôležitejším faktorom. Použite
hlasovanie, aby ste boli efektívni a keď každý súhlasí s podporením
výsledku hlasovania.
»» Použite konsenzus, keď potrebujete súhlas všetkých. Použite konsenzus,
keď potrebujete, aby každý podporil dôležité rozhodnutie.16
Vybrané predpoklady pre prijímanie dobrých verejných rozhodnutí (Vasilescu 2011):
»» jasne definovať ciele alebo výsledky, ktoré chcete dosiahnuť;
»» zhromaždiť toľko informácií, koľko môžete, aby ste vedeli vyhodnotiť
vaše možnosti;
»» zapojiť každého, kto má byť do rozhodovania zapojený s ohľadom na
princíp efektívnosti;
»» vytvoriť niekoľko možností, ktoré sú v zhode s vašimi hodnotami,
záujmami a schopnosťami;
»» zamyslieť sa nad možným výsledkom a analyzovať výsledok každej
alternatívy a zhodnotiť, či je prijateľná;
»» urobiť krátky zoznam „pre a proti“ podľa toho, čo považujete za veľmi
dôležité/dôležité/menej dôležité;
»» poučiť sa z predchádzajúcej skúsenosti a pýtať sa na názory tých, ktorí boli
v podobnej situácii ako vy.
16 http://sourcesofinsight.com/4-decision-making-methods/
/ 81
 »» Plne si uvedomujem, že som ako
Ekonomická profesionál/ka súčasťou integračného procesu

Kapitola 4: integrácia
je základ
migrantov a že ekonomická integrácia
migrantov je predpokladom akejkoľvek
sociálnej integrácie.

OBJAVOVANIE »» Fakt, že som neštudoval/a ekonómiu

EKONOMICKÉHO
(alebo som aj študoval/a, ale neviem,
Som súčasťou ako pomôcť migrantom, ktorí chcú pracovať),
ekonomickej pre mňa nie je ospravedlnením.
integrácie »» Musím byť horlivý/á a byť pripravený/á

POTENCIÁLU
migrantov migrantov v tomto ohľade podporovať

MIGRANTOV Musím
»» Viem, ako nájsť informácie a sprostredkovať
ich migrantom.
»» Som schopný/á prisťahovalcom poskytnúť prvú
spolupracovť
(ekonomické s inými
pomoc pri ich práci.
»» Viem, komu mám navrhnúť, aby sa stretol
s migrantmi.
aspekty migrácie) »» Som schopný/á spolupracovať s ľuďmi na iných
pozíciách, ktorí by migrantom mohli poskytnúť
konkrétnejšiu pomoc.

POSTUP A POSKYTNUTIE POMOCI MIGRANTOM PRI HĽADANÍ PRÁCE

Vy, ako zamestnanec verejnej správy pracujúci v orgáne miestnej územnej

samosprávy, ktorá prichádza do styku s migrantmi, ste s najväčšou
pravdepodobnosťou absolventom humanitných odborov (sociológ, sociálny
pracovník, psychológ, učiteľ, absolvent verejnej správy atď.) alebo máte veľmi
špecifickú profesiu (napr. policajt, lekár alebo zdravotnícky personál).

82 / / 83
 Je takisto pravdepodobné, že sa vo vašej práci od vás nevyžaduje, aby ste striktne
vystupovali ako prvok uľahčujúci migrantom nájsť si prácu.

Čo vás napadne, keď sa vás migrant opýta na informácie ohľadom

hľadania práce? »» Viem, prečo je pre miestnu komunitu dobré, že sú migranti
integrovaní do miestneho pracovného trhu?
»» Prečo sa na mňa migrant obrátil ohľadom problémov,
týkajúcich sa jeho/jej práce?
»» Musím sa znova zamýšľať nad tým, čo je »» Ak skrátka odpoviem, že neviem, alebo že to nie je moja práca,
Práca je pre aké ťažké bude pre migranta nájsť a osloviť správnu osobu?
to migrácia a ako môžu byť migranti pre
miestnych.
miestne komunity prospešní? »» Poznám ekonomickú a enviromentálnu štruktúru
Migranti by im
nemali brať prácu »» » Som na správnej pozícii alebo sa každý v mojej komunite?
deň cítim strašne, že musím.

Nie je to moja »» Medzi verejnými činiteľmi je všeobecne

práca, preto do známe, že čím menej sa zapájam, tým
toho nezasahujem menší mám problém. Súhlasím s tým?

NÁSTROJ NA ZHODNOTENIE
Môžem vás
»» Inými slovami chcem byť nápomocný/á,
ale (Nemám čas, dostatočné vedomosti,
VLASTNEJ KOMPETENCIE
naviesť tam, správne kompetencie a pod.) Môžem
kde vám pomôžu spomenúť niektoré agentúry, na ktoré
Dotazník o objavovaní ekonomického potenciálnu migrantov:
by sa mohol migrant obrátiť?
Sebahodnotiaci nástroj je zameraný na hodnotenie osobných kompetencií
zamestnancov verejnej správy vo vzťahu k poskytovaniu pomoci migrantom pri
»» Viem, na koho sa musí migrant obrátiť ekonomickej integrácii v miestnej ekonomike počas práce v ich centre, miestnej
Môžem vám (nielen správny orgán, ale možno samospráve alebo agentúre.
poskytnúť konkrétna osoba)?
zrozumiteľné »» Rozumiem správne miestnemu trhu
Dotazník môže fungovať ako kontrolný zoznam toho, čo sa vyžaduje, ako nástroj
informácie práce a/alebo odbornej príprave?
a zaviesť vás na analýzu potrieb učenia a ako pripomienka, že je potrebné prijať opatrenia.
»» Som ochotný/á ujať sa prípadu?
za ostatnými »» Umožňuje mi moja práca prevziať
túto úlohu?

84 / / 85
 0 1 2 3 4 5
INŠTRUKCIE 1 Poznám štruktúru miestnej ekonomiky
2 Poznám miestnu štruktúru podporujúcu zamestnanosť
3 Poznám osoby pracujúce v miestnej štruktúre
Pozorne si prečítajte každý výrok pred tým, než začnete zaznamenávať svoje podporujúcej zamestnanosť
odpovede. Pred tým, než odpoviete, by ste mali každú otázku na základe svojich 4 Poznám postupy, ktoré musí jedinec uplatniť,
keď rozbieha svoj vlastný podnik
vedomostí a skúseností pozorne zvážiť. Použite škálu so šiestimi možnosťami
5 Môžem pomôcť migrantovi pri riešení byrokratických
uvedenú nižšie: problémov, pri rozbiehaní svojho vlastného podniku
6 Poznám postupy pri zakladaní sociálneho podniku
»» 0 – neexistuje 7 Môžem poskytnúť podporu osobe, ktorá by si chcela
založiť sociálny podnik
»» 1 – veľmi slabá/nízka/vedomosť/zručnosť/kompetencia
8 Môžem pomôcť migrantovi napísať správny životopis
»» 2 – slabá/nízka Môžem poskytnúť migrantovi informácie o tom,
9
»» 3 – priemerná/stredná/dostatočná ako dostať pracovné povolenie
»» 4 – dobrá/vysoká/silná 10 Môžem poskytnúť migrantom informácie týkajúce sa
jeho/jej práv, pokiaľ ide o prácu v inej krajine EÚ
»» 5 – veľmi dobrá/veľmi vysoká/veľmi silná vedomosť/zručnosť/kompetencia
11 Môžem poskytnúť migrantom informácie týkajúce sa
uznávania kvalifikácií
Tento sebahodnotiaci nástroj umožňuje dosiahnuť celkové skóre. Na základe tohto 12 Môžem poskytnúť migrantom informácie týkajúce sa
jeho/jej práv podľa národného pracovného práva
skóre môžete vy ako zamestnanec verejnej správy zhodnotiť svoje kompetencie vo
13 Môžem konať ako vedúci prípadu, koordinovať
vzťahu k poskytovaniu pomoci migrantom, a to tak, aby sa ekonomicky začlenili a uľahčovať ekonomickú integráciu migrantov
do svojej miestnej komunity. Vysoké skóre znamená, že už máte dobrý stupeň 14 Môžem hovoriť so zamestnávateľom s cieľom uľahčiť
požadovaných schopností a že ste už vykonali značnú prácu pri napĺňaní potrieb nábor/zabezpečenie práce migranta
15 Môžem pomôcť migrantom pri mapovaní jeho/jej
migrantov. Nižšie skóre znamená, že máte medzery, ktoré je potrebné vyplniť (neformálnych) kompetencií
prostredníctvom školení a/alebo osobnej angažovanosti a práce. Veľmi nízke skóre Môžem pomôcť migrantovi nadobudnúť istotu
16
môže naznačovať, že vás ekonomická integrácia migrantov zaujíma veľmi málo v jeho/jej kompetenciách
17 Môžem odhaliť medzery vo vzdelávaní
a/alebo je táto téma pre vašu prácu úplne nepodstatná.
Viem o poskytovaní/poskytovateľoch odbornej
18 prípravy v mojej komunite a/alebo poskytovaní
elektronického vzdelávania
Posudzovanie vedomostí, zručností a kompetencií zamestnancov verejnej 19 Môžem migrantov nasmerovať na odbornú prípravu
20 Rozumiem kultúre migrantov v jej vzťahu
správy (v orgánoch miestnej územnej samosprávy) na poskytovanie k zamestnávaniu žien
pomoci pri ekonomickej integrácii migrantov. 21 Môžem poskytnúť informácie o jasliach, školách atď.
22 Môžem informovať ženy migrantky o ich právach
súvisiacich s ochranou materstva
23 Viem, ako reagovať, ak migrant trvá na tom,
že on/ona je obeťou obchodovania s ľuďmi
24 Viem, komu mám nahlásiť obeť obchodovania s luďmi
25 Mám základné vedomosti o tom, ako funguje trh
26 Dokážem si prečítať jednoduchú súvahu
27 Môžem pomôcť migrantovi získať peniaze,
keď si zakladá svoj vlastný podnik
28 Rozumiem základu obchodnej ekonomiky
a viem ju vysvetliť

86 / / 87
 MODELOVÁ SITUÁCIA 1: RIADENIE PRÍPADU
– KTO TOMU VELÍ?

Pri riadení prípadu je úlohou manažéra prípadu zaujať ku „klientovi“ holistický Riadenie prípadu je časovo náročné a môže si vyžadovať účasť
prístup. Ak sa rozhodnete vziať úlohu prípadového manažéra, potom budete viacerých agentúr a odborníkov. Podľa definície je riadenie prípadov
musieť na migranta nazerať z rôznych uhlov pohľadu: individualizovaným prístupom, takže toto úsilie nemožno poskytnúť
viacerým príjemcom. To môže byť nákladné.

kognitívne
ja Na druhej strane má riadenie prípadu v rôznych smeroch svoje výhody a môže
emocio-
fyzická ušetriť peniaze.
nálna
kondícia Napadajú vás nejaké, ktoré by ste mohli uviesť do tabuľky? (aspoň 4 pozitívne
situácia
a 4 negatívne).

migrant
kultúrne sociálne Prosím doplňte:
ja podmienky
RIADENIE PRÍPADU

POZITÍVA NEGATÍVA
regionálne sociálne
podmienky siete

Vašou úlohou je uľahčiť nadväzovanie kontaktov, orientovať migrantov na

primerané agentúry (a osoby), aby sa im dostalo konkrétnejšej pomoci, diskutovať
s nimi o rôznych možnostiach, hovoriť s (potenciálnym alebo skutočným)
zamestnávateľom, nachádzať riešenia, odstrániť faktory, ktoré bránia zamestnaniu.

Nezabúdajte: V celom tomto procese je migrant ten, kto by mal riadiť

rozhodnutia (nie vy).

88 / / 89
 MODELOVÁ SITUÁCIA 2: UČENIE SA Úroveň 1: Úroveň 2: Úroveň 3: Úroveň 4:
KĽÚČOVÝM SCHOPNOSTIAM/ZÍSKAVANIE Základná Stredná Pokročilá Expert

TECHNICKÝCH ZNALOSTÍ Učí sa novým

technickým
Rýchlo sa učí
a zavádza nové
Je vysoko zdatný/á
vo vzdelávaní,
Má sklony k rýchlemu
učeniu, integrácii
zručnostiam, technické integrácii a a uplatneniu špičkových
ak sa to od schopnosti uplatnení nových technických zručností
Podľa Microsoftu je kompetencia jednou z množstva kompletných funkcionálnych neho/nej a znalosti technických zručností a znalostí
a behaviorálnych kvalít, ktoré, ak sa naplno realizujú, môžu pomôcť dosiahnuť vyžaduje a vedomostí
úspech v profesionálnej oblasti.
Úspešne sa Úspešne sa Aktívne vyhľadáva Priebežne hľadá cestičky
zúčastňuje zapája do spôsoby, ako sa a je odhodlaný/á dozvedieť
Technické znalosti sa dajú získať aj takto: technických technických dozvedieť o pokroku sa o pokroku v príslušných
kurzov kurzov v príslušných technických disciplínach,
a seminárov a seminárov; technických vrátane technických
»» Učenie sa v kurzoch. To môže zahŕňať počiatočné vzdelávanie a odbornú
hľadá cesty disciplínach vrátane kurzov, seminárov,
prípravu, ako aj odbornú prípravu v odborných kurzoch na zlepšenie technických konferencií, odborných
technických kurzov, seminárov, časopisov, kolektívneho
»» Učiť sa lepšie sa učiť. Pokúste sa robiť veci a dokonca aj učiť ostatných poznatkov konferencií, vzdelávania
odborných časopisov,
niečo, čo sami dobre neovládate
kolegiálneho
vzdelávania
»» Učenie sa priamo počas práce z príslušných zadaní
Zavádza nové Efektívne Účinne a dôsledne Zručne aplikuje nové
poznatky do zavádza nové zahŕňa nové technické poznatky na
»» Učte sa zo skúsenosti, spätnej väzby a od iných ľudí jeho/jej práce technické technické poznatky inováciu a zlepšovanie
poznatky do do svojej práce, výkonnosti; neustále
jeho/jej práce hľadá príležitosti na hľadá príležitosti uplatniť
»» Vyhodnoťte a príjmite spätnú väzbu z viacerých zdrojov za použitia
uplatnenie nových technické inovácie na
viacerých metód poznatkov riešenie organizačných
problémov
V nasledujúcej tabuľke môžete nájsť (https://www.microsoft.com/en-us/
education/training-and-events/education-competencies/technical_learning.
aspx) štyri úrovne odbornosti týkajúce sa získania technických zručností.

Aké zručnosti potrebuje migrant získať najskôr?

90 / / 91
 Európsky rámec kompetencií uvádza:

»» 7 kľúčových kompetencií (jazyk – materinský jazyk, jazyk

– cudzí jazyk, matematické a technické, digitálne, učenie sa
učiť, sociálne a občianske, iniciatíva a podnikanie)
»» 6 úrovní znalostí (Úplný začiatočník A1, Začiatočník A2,
Mierne pokročilý B1, Stredne pokročilý B2, Pokročilý C1
a Expert C2)
»» 4 domény zobrazenia a využitia každej kompetencie
(osobný život, verejný život, zamestnanie, vzdelanie)

Napíšte otázku zisťujúcu úroveň nadobudnutia jazyka hostiteľskej krajiny v každej

zo štyroch oblastí:

Osobný život

Verejný život

Zamestnanie

Vzdelanie

92 / / 93
 MODELOVÁ SITUÁCIA 3: POŽIADALI
VÁS, ABY STE POMOHLI MIGRANTOVI
ROZBEHNÚŤ PODNIK – ČO MÔŽETE
UROBIŤ, ČO BY SOM MAL/A ROBIŤ?
1. Čo by ste mohli urobiť pre podnikateľský profil migranta?

S najväčšou pravdepodobnosťou migrant, ktorý práve prišiel (utečenec alebo Môžem pomôcť migrantovi preskúmať jeho/jej podnikateľské
ekonomický migrant) ani nepomyslí na samostatne zárobkovú činnosť alebo na schopnosti? Aké by mohli byť tieto schopnosti?
to, aby zakladal spoločnosť, ale bude si hľadať prácu.
Po niekoľkých rokoch sa môže on/ona cítiť dostatočne sebavedomo na to, aby V nasledujúcom texte uvádzame orientačný zoznam podnikateľských
začal/a s takouto iniciatívou. Ale založenie spoločnosti, aj keď maličkej a len zručností, ako je uvedené v bibliografii. Nižšie napíšte každý atribút
s jedným zamestnancom (samostatne zárobková činnosť) je veľmi komplikované alebo zručnosť a to, akým spôsobom by mohla prispieť, pokiaľ ide
o úspech v podnikaní.
dobrodružstvo, ktorého úspech závisí na viacerých faktoroch a vyžaduje si početné
iniciatívy. Takýmito faktormi môže byť podnikateľský profil, obchodná myšlienka,
trh, byrokratické postupy, získavanie financií atď. To všetko môžu byť veci, na
ktoré sa vás môže migrant pýtať, najmä ak pracujete v agentúre, ktorá sa zaoberá
podobnými záležitosťami, môže si pýtať informácie a/alebo pomoc. Sebavedomie

Sebakontrola
PODNIKATEĽSKÝ
PROFIL

Pocit naliehavosti

Porozumenie komplexným situáciám

ZÍSK Ľ SKÝ
ANI ATE
E FI
NAN ODNIK AD
CIÍ P NÁP

Realizmus

Schopnosť rýchlo sa rozhodovať

Y É
ES CK
OC T I
PR KRA

TR
H
RO

Medziľudské vzťahy
BY

94 / / 95
 Inovatívnosť Aké sú pohnútky, ktoré poháňajú migranta, aby si založil/a vlastný podnik?

Motívy môžu byť pozitívne, ako napríklad:

Trúfalosť (podstupovanie vypočítaných rizík)
»» Chcem si splniť vášeň
»» Chcel/a by som vytvoriť príjem
Kreativita »» Mám dobrý nápad
»» Chcem robiť niečo, aby som pomohol/a iným
»» Viem kontrolovať svoj život
Energia »» Chcem sa vyjadriť
»» …

Výdrž Motívy môžu byť tiež negatívne, ako napríklad:

»» Neviem, čo iné by som robil/a

Originalita »» Neviem si nájsť prácu a toto je moje jediné východisko
»» Prežil/a som veľkú stratu a toto je spôsob, akým na to reagujem
»» …
Optimizmus
Ľudia s pozitívnou motiváciou majú väčšiu pravdepodobnosť, že uspejú, než
tí s negatívnou.
Flexibilita

Vynaliezavosť

2. Čo môžem urobiť s podnikateľským nápadom migranta?

Ako môžem pomôcť migrantom porozumieť, či on/ona má podnikateľské
schopnosti?
»» Diskutovaním s ním/ňou
»» Navrhnutím, aby sa on/ona porozprávali s podnikateľom, ktorého dobre
poznajú a opýtali sa ich, aké schopnosti prispeli k jeho/jej úspechu alebo
zlyhaniu a následným porovnaním ich vlastných schopností.
»» Tým, že...
»» Môžete pomôcť migrantovi pripomienkovať ho, aby sa
rozhodol sám/a za seba, či stojí za to sa v tom posunúť
alebo to nechať tak.
»» Čo by ste však nemali urobiť je zavrhnúť podnikateľský
nápad. Prečo?

96 / / 97
 Napíšte dodatočné dôvody, prečo by ste nemali zasahovať do výberu
podnikateľského nápadu:

»» Pretože, ak jeho podnik zlyhá, migrant obviní za svoj neúspech mňa

»» Pretože je lepšie, ak migrant sám/a porozumie faktorom, ktoré
ovplyvňujú úspech jeho/jej podnikateľského nápadu
»» Pretože rozhodovanie a podstupovanie rizika sú kvality obchodníka
»» …

3. Ako môžem pomôcť migrantovi na trhu?

»» Je lepšie poskytnúť migrantovi informácie o trhu

alebo ho/ju nasmerovať, aké informácie hľadať,
ako aj kde a ako ich nájsť?
»» Ako by napríklad konkurencia mohla ovplyvniť
životaschopnosť podnikateľského nápadu migranta?
»» Ako by mohli putá a vzťahy migrantov s jeho/jej
domovinou ovplyvniť ich podnikateľský nápad?

98 / / 99
 ZDROJE
KAPITOLA MIP
1. http://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1177/0020852315576706
2. https://bmcpublichealth.biomedcentral.com/
articles/10.1186/1471-2458-14-728
3. http://www.exec.gov.nl.ca/exec/hrs/forms/Self_Assessment_Form_1_
Forms_and_Applications.pdf
4. https://www.tasc.ie/opengovtoolkit/public-decision-making/policymaking/
5. https://www.researchgate.net/publication/281926467_Leadership_
competencies_for_a_global_public_service
6. https://www.tandfonline.com/doi/
abs/10.1080/17516234.2017.1353942?journalCode=rapp20
7. http://www.publicleadership.org/
8. https://repub.eur.nl/pub/51018/Metis_198272.pdf
9. https://people.dsv.su.se/~khansson/papers/
diversityandpublicdecisionmaking.pdf
10. http://workspace.unpan.org/sites/Internet/Documents/CESAQ_
Questionnaire_English_revised_12Dec2014.docx.pdf
11. https://www.miun.se/siteassets/fakulteter/nmt/summer-university/
problemanalysispdf
12. http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/local_
integration.pdf
KAPITOLA VR
1. http://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1177/0020852315576706
2. https://bmcpublichealth.biomedcentral.com/
articles/10.1186/1471-2458-14-728
3. http://www.exec.gov.nl.ca/exec/hrs/forms/Self_Assessment_Form_1_
Forms_and_Applications.pdf
4. https://www.tasc.ie/opengovtoolkit/public-decision-making/policymaking/
5. https://www.researchgate.net/publication/281926467_Leadership_
competencies_for_a_global_public_service
6. https://www.tandfonline.com/doi/
abs/10.1080/17516234.2017.1353942?journalCode=rapp20
7. http://www.publicleadership.org/
100 /
8. https://repub.eur.nl/pub/51018/Metis_198272.pdf
9. https://people.dsv.su.se/~khansson/papers/
diversityandpublicdecisionmaking.pdf
10. http://workspace.unpan.org/sites/Internet/Documents/CESAQ_
Questionnaire_English_revised_12Dec2014.docx.pdf
11. http://persmin.gov.in/otraining/UNDPProject/undp_modules/
ParticipatoryAdmn%20N%20DLM.pdf
12. https://www.jrf.org.uk/sites/default/files/jrf/migrated/files/jr163-
community-participation-development.pdf
13. http://www.aalep.eu/public-participation-decision-making-processes
14. https://rm.coe.int/compilation-of-good-practices-from-icc-cities-
2017/168076fee0
15. http://www.globallearningpartners.com/downloads/resources/Diamond_
of_Participatory_Decision-Making.pdf
16. Vasilescu, C. 2011. Effective Strategic Decision Making In Journal of Defense
Resources Management.Volume 2, Issue 1. pp. 101 – 107. ISSN 2068-9403
KAPITOLA OEP
1. http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/how/improving-investment/
competency/
2. https://www.microsoft.com/en-us/education/training-and-events/
education-competencies/technical_learning.aspx
3. Robert W. Eichinger and Michael M. Lombardo, 2002. LEADERSHIP
ARCHITECT® Competency Library 
4. http://www.makingittv.com/What-is-the-profile-of-an-entrepreneur.htm
5. https://businesstown.com/
6. http://www.emprenderesposible.org/en/what-your-entrepreneurial-profile
7. http://www.businesstown.com/entrepreneur/article1.asp
8. https://smallbusiness.chron.com/5-key-reasons-start-business-19.html
/ 101
ISBN 978-80-553-2752-5