ETIKA V SOCILNEJ PREVENCII

Andrej Mtel Poda renomovanho americkho Slovnka socilnej prce je etika systmom morlnych princpov a pohadov na to, o je dobr a o zl. Je aj filozofiou zaoberajcou sa sprvanm jednotlivcov, skupn, profesi alebo kultr (Barker, 2003, s. 147). V sasnosti je etika akceptovanou vedeckou disciplnou, ktorej objektom skmania je mravnos. ou sa rozumie spsob sprvania jednotlivca v slade so veobecne uznvanmi mravnmi normami a so svojm svedomm. Systm pravidiel a noriem, ktor uruj sprvanie a konanie ud je oznaovan ako morlka. Pomerne asto hoci vemi zjednoduene bva etika oznaovan ako nuka o morlke. Zvyajne bvaj etika a morlka v benej rei nesprvne zamiean a pouvan ako synonym. Rozliovanie medzi nimi je vak potrebn. Morlka predstavuje pravidl udskho sprvania, km etika ako filozofick disciplna skma podstatu a pvod tchto pravidiel a had zdvodnenie, preo je urit konanie dobr a vyaduje sa od jednotlivch lenov spolonosti (Mtel, 2010, s. 10). Etick otzky s v sasnom postmodernom svete ovea naliehavejie ako v minulosti, ke bola morlka sasou istho filozoficko-nboenskho svetonzoru (napr. kresanstva, marxizmu). U franczsky filozof a literrny kritik Jean-Franois Lyotard (1924 1998) vo svojom diele Postmodern situcia uviedol, e to, o ns urobilo postmodernmi, bola skutonos, e sme sa stali nedverivmi voi metanarcim, ie vekm prbehom, ktor nm maj pomha orientova sa vo svete (por. Lyotard, 1993, s. 97-98). Pre postmodern etiku s charakteristick nasledujce rty (por. Banks, 2006, s. 64-71): Morlny pluralizmus rznorodos a rozdielnos rozlinch etickch teri; mal rozprvania, napr. prbehy klientov v socilnych slubch; dikurzvne analzy dohody zaloen na diputch; kontrukn opisy poznatkov a hodnt poda ktorch nejestvuje objektvna realita nezvisl od udskch subjektov. V rmci etiky sa v sasnosti dostva do popredia pomhajcich profesi aplikovan a profesijn etika. Aplikovan etika skma etick aspekty konkrtnych problmov ivota loveka, i u v kadodennom

ivote (napr. etika ivota a smrti), alebo v rmci profesijnej innosti (etika socilnej prce, bioetika, medicnska a oetrovatesk etika, environmentlna etika, uitesk etika at.). ou zostva etika v zkom vzahu k relnym problmom ivota loveka a k jeho profesii. V rmci aplikovanej etiky sa d rozli profesijn etika, ktor aplikuje veobecn mravn normy na konkrtnu profesijn innos (Mtel, 2010, s. 8). Vntri konkrtnej profesie, naprklad socilnej prce, meme rozliova etiku jednotlivch oblast innosti pracovnka vzhadom na ich povahu alebo cieov zameranie, napr. etiku v socilnej prci so seniormi, etiku hospicovej starostlivosti, etiku socilneho vskumu, ale aj etiku v socilnej prevencii. Mravn konanie socilneho pracovnka By mravnou osobou znamen by osobou, ktor je schopn by mravne zodpovedn za svoje iny (Kutnohorsk, 2007, s. 11). Mravnos je mon len v slobode a s dostatonou schopnosou uvania rozumu. V rmci profesijnej innosti je idelom, ke eticky zodpovedn konanie vychdza z vntra pomhajceho pracovnka a je v zhode s jeho svedomm, onm strcom a pozorovateom dobra a zla v loveku, ako ho nazval Seneca. Mravnos by mala by integrlnou zlokou osobnosti kadho socilneho pracovnka. Podobne ako profesionli z ostatnch pomhajcich profesi, aj socilni pracovnci by mali by pre svojich klientov istmi mravnmi autoritami. Zvl aktulne to plat v prevencii antisocilneho sprvania a celom procese odstraovania socilno-patologickch javov, pretoe tieto bvaj asto spojen s nemorlnym a delikventnm sprvanm jednotlivcov alebo skupn. Socilny pracovnk, ktor sm nadmerne pova alkohol, nikdy nedoke nleite pomc klientom zvislm na alkohole. Socilna pracovnka, ktor dlhodobo nekomunikuje so svojimi vlastnmi rodimi, bude len ako pomha klientkam bez domova, aby hadali najprv pomoc u svojich rodiov a prbuznch. Hodnoty v socilnej prci Jednou z najdleitejch oblast skmania sasnej profesijnej etiky s hodnoty. V socilnej prci i ostatnch pomhajcich profesich uruj hodnoty povahu prce a povahu vzahu medzi pracovnkom a klientom, kolegami navzjom i irou spolonosou. S taktie kov pri rieen etickch problmov a dilem. Hodnota je veobecn
-2-

pojem pre vetko, o si cenme, vime, o povaujeme za dleit a vznamn pre loveka. Hodnota vyjadruje taktie fakt, e slobodn voba nie je celkom ubovon, lebo hodnota je to, preo dvame nieomu prednos, o nau vobu uruje. Aby sme si mohli mravn hodnoty uvedomova, porovnva ich, musme ma nejak hodnotov cie, poda ktorho niektor konanie uprednostujeme, in potlame, a si vytvorme ist poradie, ie urme hierarchiu hodnt. Tto potom znamen, e by mala by dvan prednos tej hodnote, ktor stoj z hadiska etickch kategri vyie. Dleit pri mravnom zvaovan je, aby sme vedeli rozliova osobn hodnoty, profesijn hodnoty, spoloensk hodnoty a hodnoty zamestnvateskch organizci. V idelnom prpade mu by tieto v slade, ale nezriedka dochdza aj k ich konfliktu. Aj v takchto prpadoch sa oakva od socilnych pracovnkov, aby robili uven eticky zodpovedn rozhodnutia. V rmci jednotlivch profesi sa odbornci na etiku v sasnosti snaia rozliova tie hodnoty, ktor s pre vkon danej profesijnej innosti najpodstatnejie a bez ktorch by v nej chbalo nieo zsadn. Tieto bvaj povaovan za kov. Ich vber je pomerne zloit a zvis od mnostva faktorov. Kov hodnoty pomhajcich profesi nie s nemennmi veliinami, ale podliehaj mnohm zmenm v spolonosti i samotnej profesii. Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich vberom, tieto s zvyajne aiskom profesijnho etickho kdexu v danej krajine alebo intitcii. Naprklad americk Nrodn asocicia socilnych pracovnkov (NASW) identifikovala es kovch hodnt, ktor s sasou americkho etickho kdexu socilnej prce (2008). S nimi: 1. sluba, 2. socilna spravodlivos, 3. dstojnos a hodnota loveka, 4. dleitos udskch vzahov, 5. integrita, 6. kompetencia. Na porovnanie Britsk asocicia socilnych pracovnkov identifikovala a zahrnula do svojho etickho kdexu (2002) rovnakch p zkladnch hodnt, okrem dleitosti udskch vzahov. Kanadsk asocicia socilnych pracovnkov k predolm piatim kovm hodnotm pridva v svojom etickom kdexe (2005) aj dvernos v profesionlnej praxi. Medzinrodn federcia socilnych pracovnkov opakovane oznaila za zsadn pre socilnu prcu dva princpy, resp. hodnoty, ktormi s repektovanie udskch prv a socilnej spravodlivosti (por. definciu socilnej prce na generlnom zhromaden v Montreale, 2000). Eurpsky socilny model je v Eurpskej nii zaloen na repekte k zkladnm udskm hodnotm za ktor sa povauj dstojnos,
-3-

sloboda, prvo, solidarita a participcia. Socilne sluby eurpskych ttov musia repektova prve tieto hodnoty (Tome, 2010, s. 37). Etick kdexy socilnej prce Etick kdex oznauje sbor psomne formulovanch etickch princpov, hodnt a tandardov relevantnch a normatvnych pre jednotliv profesiu, intitciu alebo organizciu. V socilnej prci meme rozli viacero typov etickch kdexov. Medzinrodn a nadnrodn asocicie sa snaia o formulovanie zkladnch etickch princpov a hodnt socilnej prce do podoby medzinrodnho etickho kdexu. V sasnosti je mon povaova za aktulny medzinrodn etick kdex socilnej prce dokument Etika v socilnej prci vyhlsen princpy Medzinrodnej federcie socilnych pracovnkov (IFSW) a Medzinrodnej asocicie kl socilnej prce (IASSW) z roku 2004. Tento dokument sa sna na veobecnej rovni predloi zsadn etick princpy pre sasn socilnu prcu, priom rozpracovanie pecifickch a podrobnch etickch zsad a ich dodriavanie nechva na nrodnch asocicich jednotlivch krajn. Jeho zkladn truktra pozostva z nasledujcich piatich ast: 1. vod 2. Defincia socilnej prce 3. Medzinrodn dohovory 4. Princpy 4. 1 udsk prva a udsk dstojnos 4. 2 Socilna spravodlivos 5. Profesionlne sprvanie Na Slovensku je doposia platn Etick kdex socilnych pracovnkov Slovenskej republiky pochdzajci z roku 1997. Jeho zkladn truktra je nasledovn: I. Preambula II. Zkladn etick princpy v socilnej prci 1. Normy pre vystupovanie a sprvanie socilneho pracovnka 2. Etick zodpovednos voi klientom 3. Etick zodpovednos voi kolegom 4. Etick zodpovednos voi zamestnvateom 5. Etick zodpovednos voi svojej profesii 6. Etick zodpovednos voi spolonosti Tento kdex deklarovala v iline Asocicia socilnych pracovnkov na Slovensku (ASPS), ktor vychdzala vtedy z aktulneho etickho
-4-

kdexu IFSW (1994). ia, slovensk etick kdex je vzhadom na sasn medzinrodn etick kdex v mnohch oblastiach zastaran a ASPS v sasnosti nevykazuje iadnu innos. Za deficitn oblasti slovenskho nrodnho kdexu meme spomen naprklad absenciu: etickej zodpovednosti socilnych pracovnkov voi sebe; povinnosti spoluprce so kolami socilnej prce; zodpovednos voi celmu pracovisku (v Slovenskom etickom kdexe chba zodpovednos zamestnvateov voi zamestnancom); antidiskrimincia; draz na siln strnky klientov a ich zmocnenie; celostn prstup ku klientom. Aktualizovanie etickho kdexu socilnych pracovnkov povaujeme za jednu z najdleitejch priort rozvoja etiky socilnej prce na Slovensku. Od etickch kdexov socilnej prce mono rozli etick kdexy prvnickch subjektov, i u firiem, zdruen alebo zariaden socilnych sluieb. Tieto bvaj koncipovan adresnejie a konkrtnejie vzhadom na povahu danej intitcie a cieov skupiny klientov. Etika v socilnej prevencii Pod socilnou prevenciou v tejto kapitole rozumieme cielen a systematick jednanie zameran na eliminovanie, resp. minimalizovanie socilnych podmienok, ktor spsobuj alebo prispievaj k vzniku socilno-patologickch alebo socilnoekonomickch problmov jednotlivcov, skupn, rodn alebo komunt. Prevencia je na jednej strane integrlnou sasou socilnej prce, na strane druhej je pecifickou innosou, ktor m svoje osobit ciele, priority, metdy a techniky. Prve cez prevenciu socilna prca vemi zko konverguje k alm pomhajcim profesim a vednm disciplnam, akmi s socilna politika, socilna pedagogika, socilna psycholgia, kriminolgia, zdravotnctvo a sociolgia. V nasledujcich riadkoch sa poksime o predstavenie prve tch hodnt a etickch princpov, ktor povaujeme za zsadn pre socilnu prevenciu vzhadom na jej tri zkladn rovne. 1. Hodnoty a etika v primrnej prevencii Za kov hodnotu v tejto oblasti povaujeme socilnu spravodlivos a jej dsledn repektovanie. Idelom, ku ktormu sa
-5-

vzhadom na tto hodnotu meme pribliova, s podmienky v ktorch maj vetci lenovia spolonosti rovnak zkladn prva, ochranu, prleitosti, povinnosti a socilne vhody (por. Barker, 2003). Etick princp NASW (2008) vzhadom na tto hodnotu znie: Socilni pracovnci odstrauj socilnu nespravodlivos. Usiluj o socilnu zmenu, zvl v prospech zranitench a utlanch jednotlivcov a skupn ud. Toto silie sa primrne tka chudoby, nezamestnanosti, diskrimincie a alch foriem socilnej nespravodlivosti. Vzhadom na socilnu politiku zdrazuje v tejto svislosti Botek (2009, s. 10) preventvnu socilnu ochranu, ktorou sa verejnoprvne subjekty snaia pomocou prkazov a zkazov preds nepriaznivm ivotnm udalostiam. Tome (2010, s. 37) vzhadom na eurpsky socilny model pripomna, e oban m prvo na primeran dstojn podmienky. Ak m oban prvo, m tt povinnos. Medzinrodn etick kdex IFSW/IASSW (2004) v tejto svislosti uvdza princp solidrnej prace socilni pracovnci maj povinnos eli socilnym podmienkam, ktor prispievaj k socilnemu vyleniu, stigmatizcii alebo tlaku, a pracova smerom k inkluzvnej spolonosti. Prve toto je oblas, kde prostrednctvom innej a vasnej primrnej socilnej prevencie meme prispie k zaleneniu do spolonosti tch, ktor s v ohrozen vzniku socilnej ndze. Najviac zranitenmi vzhadom na socilne vylenie s chudobn udia, fyzicky alebo psychicky hendikepovan osoby, alej osoby, ktor boli v minulosti odsden za pchanie trestnej innosti a prslunci nrodnostnch a etnickch skupn (u ns zvl Rmovia). V mnohch prpadoch je najefektvnejou cestou odstrnenia utrpenia jednotlivcov zmena vonkajch podmienok v spolonosti. Socilni pracovnci by preto mali obzvl napomha k zlepovaniu kvality ivota prve osobm, skupinm a komunitm, ktor s najviac ohrozen socilnym vylenm, vrtane aktvnej asti na nrodnej a regionlnej socilnej politike (Mtel, 2010, s. 126). Vzhadom na hodnotu socilnej spravodlivosti sa asto pojednva o profesionlnej a etickej povinnosti eli (negatvnej) diskrimincii. Socilny pracovnk alebo pracovnka by mali repektova jedinenos kadho loveka bez akejkovek diskrimincie, teda bez ohadu na jeho pvod, etnick prslunos, rasu, farbu pleti, matersk jazyk, vek, pohlavie, rodinn stav, zdravotn stav, sexulnu orientciu, ekonomick situciu, nboensk a politick presvedenie a bez ohadu na to, ako sa podiea na ivote celej spolonosti.

-6-

Primrna prevencia je v sasnosti zvyajne chpan ako interdisciplinrna veda a multidisciplinrna prax. strednou aximou socilnej prce v pohade na loveka vzhadom na ciele sluieb primrnej prevencie je v zameran na cel jeho prostredie, vrtane sprvania, jeho psycholgie, socilno-kultrne a fyzick udalosti (Bloom, 2004, s. 1895). Vzhadom na nevyhnutnos spoluprce nielen s kolegami v socilnej prci, ale aj almi odbornkmi z inch pomhajcich profesi, s dleit etick zodpovednosti voi kolegom. Vzah medzi kolegami by mal primrne vies k spoluprci a vzjomnej konzultcii v procese komplexnej pomoci jednotlivm klientom, skupinm a komunitm. Aktvna spoluprca me vznamne prispie k zveniu kvality poskytovania sluieb prevencie. V socilnej prevencii je potrebn vyhn sa rezortizmu, aby sa klientom poskytla o najkomplexnejia pomoc. Socilni pracovnci by v celom procese spoluprce mali repektova znalosti a sksenosti kolegov a koleg, ako aj rozdiely v nzoroch a prstupoch. Pristupuj k nim s ctou a dverou. Kritick pripomienky me vyjadri na vhodnom mieste vhodnm spsobom. 2. Hodnoty a etika v sekundrnej prevencii V sekundrnej prevencii ide o silie zamedzi viemu rozsahu alebo zvanosti problmov prostrednctvom vasnej identifikcie ich vskytu, vasnm njdenm a izolovanm od psobenia na alie osoby (Barker, 2003, s. 385). V sekundrnej prevencii pracujeme s konkrtnym jedincom alebo skupinou, ktor s v ohrozen. Za kov hodnotu meme oznai dstojnos a hodnotu loveka. S kadou udskou bytosou sa m zaobchdza ako s osobou bez ohadu na to km je, alebo o vykonala. Socilni pracovnci by preto mali zaobchdza s kadm lovekom starostlivo a ctivo, majc na pamti individulne rozdiely, kultrnu a etnick rznorodos. Vzhadom na inn socilnu prevenciu by sme spolu s NASW mohli za aliu zsadn hodnotu oznai dleitos udskch vzahov. Prve schopnos vytvori s klientmi vzah, v ktorom bud jedinci v ohrozen vnma socilneho pracovnka nielen ako odbornka, ale do istej miery ako priatea, me by v procese prevencie zsadnm. Zvl mlad udia si cenia priatestvo a partnerstvo, ale odmietaj ttorov, kritikov a vetkch, ktor ich primrne hodnotia. V celom procese prevencie s vemi innmi nstrojmi pomoci alie osoby, ktor mali osobn sksenos so
-7-

socilno-patologickm javom, na ktor je prevencia zameran a s ochotn o svojej sksenosti vydva svedectv a komunikova v rmci diskusie. Takto svedectv a diskusie, ktor sa realizuj v otvorench vzahoch dvery, bvaj jedny z najinnejch nstrojov prevencie. Socilni pracovnci vhodnm vberom nstrojov pre jednotliv preventvne aktivity vyjadruj svoju kompetenciu. Do kompetenci socilnych pracovnkov patr okrem nleitho vysokokolskho vzdelania a alch trningov v oblasti ich pecifickej psobnosti aj poznanie hranc vlastnej kompetencie a schopnos zaangaova alch odbornkov a in osoby, ktor mu pomc k innejej prevencii a elimincii socilnych problmov svojich klientov. Medzi dleit zodpovednosti voi klientom, ktor by sme mohli zdrazni v rmci sekundrnej prevencie, patria prvorados zujmu o klientov, dvernos informci, vyhbanie sa poniujcemu a chybnmu spsobu komunikcie a repektovanie odlinosti a pecifk jednotlivcov alebo skupn. Prvorados zujmu o klientov znamen, e z profesionlneho hadiska s prvorad zujmy klienta, nie zujmy socilneho pracovnka ani organizcie, v ktorej pracuje. Vemi dleit je pritom osobn nasadenie socilnych pracovnkov, aby konali vo vzahu ku klientkam a klientom s asou, empaticky, starostlivo, vyuijc vetky svoje vedomosti a zrunosti. Repektovanie dstojnosti a udskch prv vetkch ud nie je v protiklade ba prve naopak s rznorodosou a jedinenosou kadej osoby, skupiny alebo komunity. Aj etick princpy IFSW/IASSW (2004) zdrazuj potrebu uznania rznorodosti: Socilni pracovnci maj rozpozna a repektova etnick a kultrnu rznorodos v spolonostiach, kde pracuj, berc pritom v vahu individulne, skupinov a komunitn odlinosti. Vemi dleitou poiadavkou v tejto oblasti je holistick prstup, ie jedna s kadm lovekom ako s celostnou bytosou s jeho bio-psychospiritulno-socilnymi zlokami. Socilni pracovnci sa maj zaujma o jednotlivho loveka vo vntri rodiny, komunity, spoloenskho a prirodzenho prostredia. Medzi dleit aspekty ivota osb, ktorm by mali socilni pracovnci porozumie, patr aj rasov, nrodnostn a kultrna prslunos, osobn hodnoty a zvyky. Americk NASW kdex (2008) uvdza, e socilni pracovnci nesm pouva poniujci (pohdav) jazyk vo svojej komunikcii s klientmi ani o nich. Maj pouva ctiv a zdvoril jazyk vo vetkch formch komunikcie. Prve vhodnou komunikciou meme budova aj v socilnej prevencii vzah zaloen na dvere a repekte.
-8-

Informcie, ktor sa socilni pracovnci dozvedia od klientov v priebehu poradenskho vzahu, leia v oblasti dvernosti. Barker (2003:90) definuje dvernos informci ako etick princp, poda ktorho socilny pracovnk alebo in profesionl nesmie poskytn informcie o klientovi bez jeho shlasu. Tieto informcie zahaj identitu klienta, obsah rozhovorov, profesionlne mienky o klientovi a materily zo zznamov. Dvernos vak nezabrauje poskytova nleit informcie o klientoch kolegom v pracovnej organizcii. Socilni pracovnci by nemali poskytn iadnu informciu o klientovi bez jeho informovanho shlasu, a to akejkovek tretej strane (okrem zkonnch vnimiek), pri audio a video zznamoch rozhovoru, asti na vskume a podobne. 3. Hodnoty a etika v tercirnej prevencii V tercirnej prevencii pomhaj rozlinmi rehabilitanmi siliami socilni a al odbornci pracovnci klientom, ktor u mal sksenos s danm problmom, aby sa zotavil z jeho negatvnych dsledkov a nadobudol dostaton silu, ktor mu zabrni k nvratu (Barker, 2003, s. 433). Okrem vyie zmienench hodnt, princpov a zodpovednost, by sme v rmci tejto rovne prevencie zdraznili najm dleitos autonmie, sebaurenia, spoluasti a zmocnenia klientov. Koncept autonmie vyjadruje spsobilos osoby zaisti si svoje vlastn potreby, vykonva nezvisl konania bez kontrolovania inmi (Barker, 2003, 34). V procese detoxikcie a resocializcie (napr. drogovo zvislch osb) bva doasnou nevyhnutnosou poui direktvne a paternalisticky orientovan prstupy v rmci terapie. V tercirnej prevencii je vemi dleitou lohou socilnych pracovnkov, aby napomhali klientom v ich samostatnosti bez nutnosti kontroly zvonku. Aj slovensk etick kdex (1997) akcentuje dleitos samostatnosti a autonmie: Socilny pracovnk sa zo vetkch sl sna v o najvej miere podporova snahu klienta rozhodova o svojej budcnosti samostatne. Vo vemi zkom vzahu s prvom na sebaurenie je prvo na spoluas. V tercirnej prevencii sa sname o to, aby ilo o spoluas socilnych pracovnkov na rieen problmov klientov (teda nie opane o spoluas klientov na rieen ich problmov socilnymi pracovnkmi). V socilnej prci je potrebn zamera sa na siln strnky jednotlivcov alebo skupn, ktor sa nachdzaj v tercirnej prevencii.
-9-

Cieom takhoto prstupu je podpori ich zmocnenie, o vemi presne vyjadruje anglick koncept empowerment. Ide o jeden z kovch konceptov socilnej prce v sasnosti, zvl pri prci s umi, ktor s zranitenej, utlan alebo ij v chudobe (por. NASW, 2008). Nm sa v socilnej prci me rozumie proces posilovania jednotlivcov, skupn alebo komunt do tej miery, aby boli schopn a zmocnen k vlastnmu zodpovednmu a iniciatvnemu socilnemu sprvaniu. V tomto procese sa nezameriavame na socilnu patolgiu alebo socilny problm, ale klienta podporujeme v jeho silnch strnkach a pomhame mu njs potencil ukryt v om samotnom. Aby v tomto procese nebol klient sm, vemi dleitou sasou tercirnej prevencie s svojpomocn a podporn skupiny, kde sa klienti s rovnakou alebo podobnou socilnou diagnzou vzjomne podporuj a pomhaj si v procese posilovania a zmocovania. Aj v tejto etape s udsk vzahy dleitou hodnotou, bez ktorej by socilna prevencia nebola dostatone inn a efektvna.

Citovanie: MTEL, Andrej. 2010. Etika a etick prstup v socilnej prevencii. In: SCHAVEL et al. Socilna prevencia. 3. vyd. Bratislava : VZaSP sv. Albety, 2010. 266 s. ISBN 978-80-89271-22-1, s. 69-81.
(Pri citovan lnku andrej.matel@gmail.com) prosm o oznmenie na e-mailov adresu:

- 10 -