PSYCHOGIENA V PRCI UITEA

Centrum pedagogickopsychologickho poradenstva a

prevencie
Mgr. Milan Danihel

Stres

Z vsledkov vskumu vyplva, e stres

uiteov na pracovisku sa prejavuje v 3
oblastiach.

Prejavy stresu vo fyziologickej

oblasti
Krtkodob prejavy

benie srdca
sucho v hrdle
zvieranie rk
hrbenie ramien
potenie dlan
revn problmy (ntenie na
stolicu)
nutkanie kvymoeniu
pocit vysuenosti
Dlhodobejie prejavy

bolesti hlavy
bolesti aldka alebo naptie
bolesti chrbta
stuhnutie krku a ramien
nava a vyerpanos

Prejavy stresu v emocionlnej oblasti

Aktne prznaky

ctim sa vzruen
nedokem sa sstredi
pochybnosti o sebe
myse sa tla
myse je nesstreden
ctim sa nervzny
vea sa starm
negatvne mylienky

Chronick prznaky

Prejavy stresu behaviorlnej

oblasti
Aktne prznaky

plalivos
zabdanie
zvyovanie hlasu, vrieskanie
obviovanie druhch
sekrovanie druhch

Chronick prznaky

Stratgie prekonvania stresu

Relaxcia
Organizcia prce a psychohygiena
Spnok
Odpoinok
Pohybov aktivita
Rodina a medziudsk vzahy
Viva
Psychick odolnos

Psychick odolnos
Hardiness (odolnos)
Control
Commitment
Challenge
Sense Of Coherence (vntorn integrita loveka) Antonovsky
Zrozumitenos
Zvldnutenos
Zmysluplnos

Zopr antistresovch typov

znte prli vysok idely
naute sa hovori nie
stanovte si priority
dobr pln uetr polovicu prce
zaraujte si do innosti prestvky
hadajte emocionlnu podporu
hadajte rovnovhu medzi prcou a osobnm ivotom

Produktvne postupy a stratgie

zvlda svoju prcu (odborne i udsky)
vedie zaobchdza s informciami (prijma, triedi, odmieta)
by sm sebou a s druhmi v mieri
ma seba a druhch zdravo rd
vedie sa vcti do druhch
vedie sa zveri druhm a ma k blzkym uom dveru
ma v o, v koho veri
pozitvne preladenie zmena naptia
vedie vypn mozog
repektova vlastn biologick hodiny
sprvna ivotosprva, spnok, strava, port
uvedomova si svoju vntorn filozofiu
humor a relaxcia
pozera sa obas na seba a starosti s odstupom (nadhadom)
uvedomova si ivotn hodnoty priority a riadi sa nimi

Vyhorenie

Burn out je konenm tdiom procesu, pri ktorom

udia, ktor sa hlboko niem emocionlne zaoberaj,
strcaj

svoje pvodn nadenie a svoju motivciu

(Freudenberger, In: Kivohlav, J., 1998, s. 47).

Prejavy vyhorenia
Ako sa prejavuje syndrm vyhorenia?
Prvotn prznaky
ke sa lovek sna robi stle viac a viac, a pritom m
stle menej radosti z toho, o rob,
ke by najradej zanechal to, o rob,
ke mu druh udia id na nervy, neme s nimi
vydra,
ke m tendenciu uchli sa k alkoholu, liekom na
spanie, na upokojenie, ku kve alebo inm drogm, len
aby tento stav nejako preil,
ke mu niekedy povolia nervy napr. na niekoho sa
bezmocne rozkri alebo prepukne v bezmocn pla.

Aktne prznaky
ke lovek v rozlen pociuje zdravotn problmy,
napr. boles v oblasti srdca,
ke mu prde na um mylienka, e by bolo lepie,
keby radej nebol,
ke sa mu stane, e nie je schopn ovldnu zlos,
ke m pocit, e ho opustilo vetko nadenie pre
prcu, ktorou sa zaober.

Chronick prznaky
ke sa lovek neustle vyhba svojej prci,
ke je pre zaako rozprva sa s druhmi umi,
ke pod v prci bezdvodn vpove,
ke mu chba sila riei kadodenn lohy
rodinnho ivota,
ke odmieta hovori aj s blzkymi o svojich
problmoch,
ke sa mylienky na to, e by bolo lepie, keby
nebol, stupuj,
ke nie je schopn prizna si, e m psychick
problmy, kvli ktorm je nutn vyhada pomoc.

PREJAVY VYHORENIA
Syndrm vyhorenia komplexne postihuje vetky roviny
uiteovej osobnosti. Prejavuje sa v kognitvnej, emocionlnej,
telesnej a socilnej oblasti.
S to predovetkm tieto prejavy:
uite m negatvny obraz o svojich schopnostiach,
m negatvny postoj k iakom, rodiom a ku vetkm ktor od
neho nieo vyaduj ,
strca zujem o odborn tmy, ktor ho predtm zaujmali,
unik do fantzie a ku konkom,
ako sa koncentruje a sstreuje pozornos,
pociuje skenos, smtok, depresie,
m pocity bezmocnosti a bezvznamnosti,
objavuje sa u neho sebatos,

bva podrden a nervzny,

m pocit nedostatku uznania,
rchlo sa unav,
m zven nchylnos k chorobm,
m ast bolesti hlavy a zven krvn tlak,
m poruchy spnku,
nedostatone sa pripravuje na vyuovanie a kles
jeho, vchovn angaovanos,
strca snahu pomha problmovm iakom,
obmedzuje kontakt so iakmi, rodimi aj kolegami,
dostva sa do konfliktov v skromnom ivote.

K syndrmu vyhorenia nepatria prpady, ke

je niektor z uvedench prznakov spsoben
psychiatrickm ochorenm, nedostatonou
kvalifikciou pre dan prcu
(nekompetentnos), rodinnmi problmami
prenesenmi do prce alebo navou z
monotnnej prce, lebo t nie je spojen s
pocitom neschopnosti

(Kivohlav, 1998) .

Fzy vyhorenia

1. Nadenie entuziazmus
2. Stagncia
3. Frustrcia
4. Apatia
5. Syndrm vyhorenia

John W. James
Snaha osvedi sa kladne v pracovnom procese.
Snaha urobi vetko sm.
Zabdanie na seba a na vlastn osobn potreby.
Prca, projekt, pln, nvrh loha, cie sa stvaj tm jedinm o o danmu
loveku ide.
Zmtok v rebrku hodnt nevie sa, o je podstatn a o nepodstatn.
Nutkav popieranie vetkch prznakov rodiaceho sa vntornho naptia ako
prejav obrany tomu, o sa deje.
Dezorientcia, strata ndeje, vymiznutie angaovanosti, zrod cynizmu. tek od
vetkho, hadanie techy v alkohole i drogch, v tabletkch na upokojenie,
nadmernom jedle, hromadenie peaz..
Radiklne pozorovaten zmeny v sprvan neznanie rd a kritiky,
akhokovek rozhovoru a spolonosti druhch ud (socilna izolcia).
Depersonalizcia strata kontaktu so sebou samm a s vlastnmi ivotnmi
ciemi a hodnotami
Przdnota pocity zfalstva zo zlyhania a dopadu a na dno. Neutchajci hlad
po skutonom, zmysluplnom ivote.
Depresia zfalstvo s poznania, e ni nefunguje a lovek sa ocit v zmysluplnom
vkuu. Sebaocenenie, sebahodnotenie a sebacta je na nule. Zaiatok pocitu nie
som ni a mrnos nad mrnos.
Totlne vyerpanie fyzick, emocionlne a mentlne. Vyplienenie vetkch zsob
energie a zdrojov motivcie. Pocit plnej nezmyselnosti vetkho i mrnosti

Osobnostn dispozcie
Najrizikovejiu
skupinu
predstavuj
pedaggovia
snaruenm vlastnho pocitu hodnoty, nzkou
toleranciou
zae
frustranou
toleranciou,
nedostatonou
sebadverou
asebareflexiou.
Ohrozen s aj tzv. perfekcionisti- pedaggovia, ktor
sa naplno venuj svojej prci, ktor ich pohlcuje.
Nevedia odpova, maj nzku schopnos empatie a
neustlu potrebu poda kvalitn pracovn vkon.
Pedagg trpiaci syndrmom vyhorenia m obvykle pocit
profesnho zlyhania sabsenciou akejkovek kreativity,
cti sa vemi vyerpan ademotivovan. Demotivcia
sa obvykle prejavuje fluktuciou avysokou rovou
absenci pedagogickch pracovnkov.

Osobnostn dispozcie 2
Existuj aj urit osobnostn dispozcie
podporujce vznik tohto syndrmu. Najvmi s
ohrozen udia so slabm sebapoznanm, s nzkym
sebavedomm, s malou toleranciou zae a
nedostatonou sebadverou. Ohrozen s aj udia,
ktor nevedia odpova, nemaj ujasnen svoje
ivotn hodnoty a perspektvy, nie s schopn
spolucti a primerane komunikova s druhmi.

Koho syndrm vyhorenia najviac

ohrozuje?
Tch, ktor:
s vemi naden
maj prli vek nroky, ambcie
pracuj nad rovou svojej kapacity
s perfekcionisti
nespech prevaj ako svoju porku
nevedia odolva nrokom
nedoku si oddchnu
ij v medziudskch konfliktoch
maj nzku asertivitu
viac dvaj ako prijmaj
s normlne zamestnan a okrem toho sa staraj o ako
chorho, postihnutho loveka z rodiny
s extrmne zameran na moc, peniaze
s saiv

Freudenberger
udia prli oddan tomu, o robia
udia naden svojou prcou
udia pln energie, ktor do svojej prce investuj
udia pracujci prli usilovne
udia, ktorm ide o to, aby ich prca bola dobr a spen
udia, ktor sa dobrovone vzdvaj niektorch vec, aby
mohli robi to, o robia
udia s minimlnymi zujmami mimo pracovnch zujmov
udia, ktor si myslia, e s na pracovisku nenahraditen
udia, ktor nemaj ani tuenie, e by sa u nich mohol
objavi syndrm vyhorenia
udia, ktor sa trpia otzkami typu: o robm zle?, o by
som mal urobi, aby to bolo lepie?

Prevencia syndrmu vyhorenia

Syndrmu vyhorenia mu pedaggovia predchdza,
ak si vprvom rade uvedomia, e profesia sce ponka
monosti na sebarealizciu, ale nie je jedinm
dosiahnutenm cieom na ceste za sebanaplnenm.
Dleit je zvoli si tak ivotn tl, ktor napome
eliminova vskyt stresovch situci. Akonhle si
pedagg uvedom prv prznaky fyzickej apsychickej
vyerpanosti, me sa poksi aspo ominimlnu zmenu
v
inak
benom
pracovnom
stereotype,
alebo
zakomponova nov prvky do vyuovacieho procesu
(lohy pre prcu vskupinch, poun kvzy, ai.). Ak je to
mon,
je
potrebn
poavi
vovntornch
oakvaniach,
ktor
s
astokrt
relne
nedosiahnuten.

Prevencia syndrmu vyhorenia

Socilna opora - blzkos dvernej osoby (kolega, lenovia rodiny,
priatelia), ktor porad, prpadne ponkne primn sptn vzbu, je
nesmierne dleit.
Naui sa hovori nie- sprva sa asertvne avenova sa svojim
stanovenm prioritm. Nepodva neustle pomocn ruku stm, e vlastn
povinnosti odkladme na neskr.
Relaxcia - pravidelne si vymedzi as na uvoujce cvienia, povanie
prjemnej hudby, wellness vkend, prechdzky vprrode, tanie knihy, ai.
Zmysel pre humor - ukazuje sa, e u ud, ktor nemaj zmysel pre humor,
je vyia pravdepodobnos prepuknutia syndrmu vyhorenia sovea vyou
intenzitou.
asov manament - sprvne hospodrenie sasom. Vrmci asovej
spory je vhodn ma usporiadan pracovn dokumenty, i u vpotai,
alebo priamo vkancelrii (abecedn zoznamy, oznaen zakladae, ai.).
Kontrola e- mailovch sprv vpresne uren dobu (napr. rno, pred
odchodom zprce), taktie etr as.
Stanovenie priort- vhodn je vypracova si asov pln anezabda na
oddychov prestvky. Prca nie je vetko - kad je nahraditen. Dleit je
vi si svoj as azbytone neplytva energiou.

Prevencia syndrmu vyhorenia

Eliminova negatvne myslenie - nestrca as zaoberanm sa tm, o sa
nm nepodarilo autova sa, ale predovetkm myslie na dosiahnut spechy
avychutnva to, o m pre ns hodnotu.
Pracova na zvyovan sebadvery - ineustle sebavzdelvanie je vtomto
smere npomocn. Bra nron pracovn lohy ako vzvy, by otvoren
novm monostiam asksenostiam.
Vyjadrovanie svojich pocitov- primne aotvorene vyjadri svoj nzor.
Taktie je dleit vedie vyjadri neshlas, nedusi negatvne emcie v sebe.
Neda sa vtiahnu do nieoho, sm vntorne neshlasme.
Vyiarknutie aktivt, ktor ns neteia - asto sme toti zaneprzdnen
takpovediac zbytone. Vhodn je naplno sa venova vdy iba jednej aktivite
aodmieta ich vykonva viacero naraz.
Vmavos okolia - vprpade, ak sme vprci prli nervzni, je vhodn
poiada kolegu, aby ns na to upozornil. Skr si tto skutonos uvedomme
anaume sa vsprvnej chvli oddychova a stav naptia postupne eliminova.
Rozvaha - jej zachovanie vzaovch situcich je nesmierne dleit. Aj
negatvne sksenosti ns posvaj vpred amnohmu ns nauia. Podstatn je
vedie si uvedomi, ako sa vtchto situcich sprvame a postupne sa snai
naui reagova efektvnejie.

Prevencia syndrmu vyhorenia 2

Utlmte svoje oakvania, nikto neme splni vetky
oakvania
akceptujte nekontrolovan, urit as ivota je
chaotick, nekontrolovaten.
Akceptujte svoje vntorn diea - splte tbu vho
vntornho dieaa po teche, povzbuden, pokoji a
bezpe.
Bute sami sebe dobrmi priateom.
Prestate s popieranm, povajte svoje telo.
Kontrolujte vntornho pohaa.
Ste nahraditen, naute sa delegova, nepreberajte zo
zvyku povinnosti inch.
Udrte si nadhad.
Vyhnite sa izolcii, socilna sie je ako sval, zaou sa
posiluje.

Prevencia syndrmu vyhorenia

3
1. Uvedomi si, e pracova len ,,srdcom" nesta moja prca mus s nad rmec vctenia sa, musm byt
schopn pomc aj inm spsobom.
2. Uvedomi si, e moje zamestnanie je len jednou
asou mjho ivota a e nemem oakva
sebanaplnenie vlune zamestnanm.
3. Upravi svoj ivotn tl tak, aby vyvaoval stres v
zamestnan.
4. Uvedomi si, e moji klienti s rzni a musm svoje
oakvania vo vzahu k nim meni.
5. Ak zanem pociova, e prca ma nadmerne
unavuje, bvam znechuten - poksi sa nieo zmeni,
vloi do svojej prace nieo nove. Ale tie sa zamyslie,
i moje vntorn oakvania nie s nad rmec
monost.

Ako zosta zaplen pre prcu bez

vyhorenia?
udriavajte truktru a hranice
doprajte si dostatok spnku, oddychu, dovolenku, terapiu
neberte si prcu domov
pripojte sa ku skupine
njdite si svoje toisko
obmieajte prcu
vzdelvajte sa
ite svoj vlastn ivot

AKUJEME ZA
POZORNOS.