Вы находитесь на странице: 1из 133

SLOVENČINA

PRE
ZAČIATOČNÍKOV
А1-А2
TEXTY
2
СТУДІЯ РОЗВИТКУ ОСОБИСТОСТІ
м. Ужгород, вул. Минайська, 27

SLOVENČINA
PRE ZAČIATOČNÍKOV
А1-А2
TEXTY

СЛОВАЦЬКА МОВА
ДЛЯ ПОЧАТКІВЦІВ
ТЕКСТИ

Упорядник
доц. Леся Томашівна Буднікова

Ужгород – 2018

3
OBSAH
ЗМІСТ

1. SLOVENSKÁ ABECEDA / СЛОВАЦЬКИЙ АЛФАВІТ……………………………


2. POZDRAVY / ПРИВІТАННЯ…………………………………………………………..
3. JA A MOJA RODINA / Я І МОЯ СІМ’Я……………………………………………..
4. AKO VYZERÁM?/ ЯК Я ВИГЛЯДАЮ?……………………………………….
5. MOJA IZBA / МОЯ КІМНАТА……………………..………………………………….
6. V ŠKOLE / У ШКОЛІ…………………………………………………….……………..
7. MÔJ DEŇ / МІЙ ДЕНЬ…………………………………………….……………………
8. NÁŠ BYT / НАША КВАРТИРА………………………………………………………..
9. V HOTELI / У ГОТЕЛІ…………………………………………………………………..
10.OBLEČENIE / ОДЯГ……………………………………………………………………..
11.NA NÁKUPOCH / ЗА ПОКУПКАМИ…………………………………………………
12.DOPRAVA A CESTOVANIE / ТРАНСПОРТ ТА ПОДОРОЖ………..…………
13.SLUŽBY / ПОСЛУГИ……………………………………………………………………
14.V REŠTAURÁCII / У РЕСТОРАНІ……………………………………………………
15. NA NÁVŠTEVE / У ГОСТЯХ………………………………………………………….
16.NA POŠTE / НА ПОШТІ……………………………………………………………….
17.CHOROBY / ХВОРОБИ ……………………………………………............…………
18.SLOVENSKO / СЛОВАЧЧИНА ………………….......………………………………

4
TÉMA 1. SLOVENSKÁ ABECEDA
Словацький алфавіт

слов. укр. слов. укр

Aa (a) Аа Nn (en) Нн
Bb (bé) Бб Oo ( o) Оо
Cc (cé) Цц Pp (pé) Пп
Čč (čé) Чч Qq (kvé) Кв кв
Dd (dé) Дд Rr (er) Рр
Ee (e) Ее Ss (es) Сс
Ff (ef) Фф Šš (eš) Шш
Gg (gé) Ґґ Tt (té) Тт
Hh (há) Гг Uu (u) Уу
Ch ch (chá) Хх Vv (vé) Вв
Ii (i) Іі Ww (dvojité vé) В в
Jj (jé) Йй Xx (iks) Кс кс
Kk (ká) Кк Yy (ypsilon) i
Ll (el) Лл Zz (zet) Зз
Mm (em) Мм Žž (žet) Жж

Порядок букв у словацькому алфавіті відрізняється від українського, особливо


на початку та наприкінці. В основу словацького алфавіту покладено латиницю.
Однак для словацьких звуків, яких немає у латинській мові, шляхом графічної
адаптації були створені окремі словацькі букви.
1. З’єднанням двох букв позначаються приголосні dz, dž, ch і дифтонги ia, ie,
iu.
2. У деяких буквах використовуються діакритичні, надрядкові знаки, до яких
належать:
а) гачок (háčik) і риска-апостроф (mäkčeň) над шиплячими і м’якими
приголосними ď, ť, ň, ľ, č, š, ž, dž;
б) риска (знак довготи – dlžeň) над довгими голосними á, é, ú, í, ý, ó та
приголосними ŕ, ĺ.
в) дві крапки над буквою ä (široké e);
г) дашок (vokáň) над буквою ô, який позначає дифтонг [uo].
5
Літери q, w, x наявні тільки в іноземних словах: whisky, kilowatt, textil, xerox.

Звуки словацької мови поділяються на голосні (samohlásky) та приголосні


(spoluhlásky). Кожна буква словацького алфавіту передає окремий звук.
Словацька мова має 6 коротких голосних звуків а, ä, е, і, о, u та паралельно 5
довгих голосних звуків і 4 дифтонги. Необхідно чітко розрізнювати довгі і короткі
звуки, які позначають різні фонеми, оскільки вони змінюють значення слова,
наприклад, krik (крик) – krík (кущ), sud (бочка) – súd (суд), tvar (форма) ) – tvár
(обличчя).

Samohlásky:
krátke (6) – a, ä, e, i (y), o, u
dlhé (5) – á, – é, í (ý), ó, ú
Dvojhlásky (4) – ia, ie, iu, ô
(дифтонги)

Spoluhlásky:
tvrdé – d, t, n, l, g, k, h, ch
mäkké – ď, ť, ň, ľ, ž, š, dž, č, dz, c, j
obojaké – b, p, m, v, f, z, s, r

znelé: b, v, d, ď, z, ž, dz, dž, g, h


neznelé: p, f, t, ť, s, š, c, č, k, ch
sonóry: m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, j

Особливiстю словацької мови є те, що сонорні звуки l, ĺ, r, ŕ є


складотворчими, тобто утворюють склади як голосні звуки: srdce, vlna, stĺp, vlk,
prst.
У межах кореляції м’якість-твердість у словацькій мові є тільки чотири
м’яких парних приголосних (ď, ť, ň, ľ), які графічно позначаються надрядковими
знаками, апострофом або гачком.

Приголосні ď, ť, ň, ľ пишуться із пом’якшенням:


а) перед голосними a, o, u, á, ú: ťažký, ľahký, skloňovať, ľud;
б) в середині слова перед приголосними: sieťka, loďka, učiteľka;
в) у кінці слова: písať, úľ, choď.

Приголосні ď, ť, ň, ľ пишуться як d, t, n, l:
а) перед голосними e, i, í у словацьких словах: telo, delo, ticho, divadlo, lístok,
snívať;
б) перед дифтонгами іа, іе, іu: diaľka, peniaz.
У запозичених словах d, t, n, l перед і, е вимовляються твердо: telefón,
magnetofón, televízor.

Наголос у словацькій мові завжди падає на перший склад.

6
UČÍME SA ČÍTAŤ
ВЧИМОСЯ ЧИТАТИ

a mama, baňa, kameň, chata, ryba, sila, kniha, veža, kaša, noša, duša, ovca
o motor, posol, voda, sova, dom, lopta, osem, oko, prečo
u budem, tu, sused, cukor, žuvať, chudoba, hus, budova
i pivo, biť, ticho, kino, matkin, život, šiť, cigareta
y byt, pysk, vy, syn, my, zvyk, kedy, snopy, styk, zuby
e pes, behať, veža, sedem, dedo, cena, jeden, kedy, remeň
ä päť, pätoro, päsť, plemä, mäso, obväz, deväť, opäť, pamäť, najmä

á páni, báseň, máme, dávam, káva, hádam, vysoká, pekná, žobrák


ó sólo, próza, filológia, utópia, psychológ, filológ
ú dúha, kúpim, peknú, dobrú, novú, úspech, úloha
í písať, robím, vítať, cítiť, nízko, čítať, prežívať, vyšívať, napísať, musím, pustím
ý kým, rým, sýty, skrytý, bystrý, tuhý, výkres, vysoký, suchý
é séria, aféra, šéf, problém, nového, dcéra, dobrého, vysokého

ia diaľka, čiara, žiaci, nosia, sedia, pália, slúžia, najstaršia


ie biely, viera, čierny, nesiem, miera, išiel, cieľ
iu cudziu, paniu, krajšiu, novšiu, horšiu
ô pôjdem, kôň, stôl, nôž, môj, dôchodok, dedinôčka, fialôčka, drôt, vôbec, vôňa

r, l vrch, strmý, vrčať, vlna, trh, slnko, krk, prst


ŕ, ĺ mŕtvy, vŕba, kŕč, vŕšok, vĺča, dĺžka, stĺp

ď ďakujem, ďaleko, ďatelina, ďateľ, ďakovný, ďalší


ť ťahám, ťažký, umiesťovať, očisťovať, pracovať, robiť
ň vaňa, kúpeľňa, spálňa, kotolňa, studňa, sukňa, pracovňa
ľ ľavý, ľadový, ľahký, poľovník, poľovať, ľúbim

de, te, ne, le deti, teleso, letisko, nebudem, nemám, teplota, deväť
di, ti, ni, li divne, ticho, niť, nikto, protiklad, tisíc
le, li lekár, les, lebo, alebo, list, len

dé, té, né, lé mladé, čisté, moderné, pohodlné, malé

ž žart, žena, život, žobrák, množstvo, družstvo, muž, už, pápež, zážitok, túžba
č čaj, čas, často, čo, čudo, háčik, výčap, herečka, černoch, hráč, hračka, hasič, koč
š šum, šach, šek, šíp, štát, šport, švagor, pošta, puška, myška, sobáš, tátoš, robíš

g gazda, gajdoš, galéria, generál, guma, anglický, gesto, Kongo


h hadica, hádam, hovorím, noha, mnoho, hudobník, hôrka, horký
ch chápem, chata, chodím, chytám, chudý, chlapci, prechádzka, brucho, strach

7
Čo je to?
To je kniha. To je ruka. To je tvár. To je oko. To je hlava. To je noha. To je prst. To
je voda. To je dom. To je kôň. To je obraz. A čo je toto? Toto je škola. Toto je trieda.
Toto je Bratislava. Toto je ulica. Toto je dedina. Toto je mesto. Toto je les. Toto je
strom. Toto je stena. Toto je mlieko. Toto je lúka. Toto je záhrada. Toto je čelo. Toto je
dlaň. Toto je rameno. Toto je sklo.
Kto je to?
To je Eva. To je Jano. A kto je toto? To je pán Oravec. Je pán Oravec muž? Áno,
pán Oravec je muž. Je Eva dieťa? Áno, Eva je dieťa. Je Jano chlapec? Áno, Jano je
chlapec.
Áno? Nie?
Je toto kniha? Áno, toto je kniha. Je toto oko? Nie, to nie je oko, to je prst. Je toto
ruka? Nie, to nie je ruka, to je noha. Je toto voda? Nie, to nie je voda, to je obraz. Je toto
stena? Áno, to je stena. Je toto ruka? Áno, to je ruka. Je toto tvár? Áno, to je tvár. Je
Bratislava dedina? Nie, Bratislava je mesto. Je toto mlieko? Áno, to je mlieko.
Kde je to?
Kde je kniha? Kniha je tu. Kde je obraz? Obraz je tam. Je tu záhrada? Nie, tu nie je
záhrada, tu je škola. Je tu trieda? Áno, tu je trieda. Je tam les? Áno, tam je les. Kde je
strom? Tam je strom. Kde je Eva? Eva je tu. Kde je Jano? Jano je tu. Je pán Oravec tu?
Nie, pán Oravec nie je tu.
Aký? Aká? Aké?
Aký je obraz? Obraz je veľký. Aká je škola? Škola je veľká. Aké je mlieko? Mlieko
je chutné. Aký je Jano? Jano je malý. Aké je mesto? Mesto je pekné. Je pán Oravec
vysoký? Áno, pán Oravec je vysoký. Je dieťa malé? Áno, je malé. Je Jano dobrý? Nie,
Jano nie je dobrý. Jano je zlý. Aká je lúka? Lúka je zelená.
OTÁZKY
ПИТАННЯ

Kto? Хто? Kam? Куди?


Čo? Що? Odkiaľ? Звідки?
Kde? Де? Aký? Який?
Kedy? Коли? Ktorý? Котрий?
Ako? Як? Načo? Навіщо?
Prečo? Чому? S kým? З ким?
Koľko? Скільки? S čím? З чим?

8
TÉMA 2. POZDRAVY
ПРИВІТАННЯ

Dobré ráno! Доброго ранку!


Dobrý deň! Доброго дня!
Dobrý večer! Доброго вечора!
Dobrú noc! Добраніч!
Ahoj! Привіт! Пока!
Nazdar! Привіт!
Servus! Привіт!
Čau! Привіт! Пока!
Dovidenia! До побачення!
Šťastnú cestu Щасливої дороги!

Dobrú chuť! Смачного!


Na zdravie! Будьмо!
Nech sa páči! Будь ласка! Прошу!
Prosím! Прошу!
Ďakujem! Дякую!
Ďakujem pekne! Дякую гарно!
Vďaka! Спасибі!
Prepáč!Prepáčte! Пробач!/Пробачте!
Pardon! Прошу вибачення! Пардон!
Pozor! Увага! Обережно!

Pán/pani Пан/пані
Slečna Панянка

Áno! Так!
Nie! Ні!
Ako sa voláte? Як вас звати?
Ako sa máte? Як ся маєте?
Teší ma! Мені дуже приємно!
Ľutujem! Мені шкода!
Mrzí ma! Мені шкода!
Samozrejme! Звичайно!
Prirodzene! Звичайно!
Vitajte! Вітаю вас!
Dobre! Добре
Dovoľte! Дозвольте
Môžem? Можна?
Slobodné! Вільно
Obsadené! Зайнятe!
Chvíľu!Chvíľočku Хвилинку
Moment! Хвилинку/момент
Zopakujte, prosím Повторіть, будь ласка
Hovorte, prosím, pomalšie Говоріть, будь ласка, повільніше

CVIČENIA
9
ВПРАВИ

1. Доповніть вираз.

a) Dobrú _____________.
b) Dobrý _____________.
c) ___________ chuť.
d) ____ zdravie.
e) Dobré ____________.
f) Nech sa ___________.
g) _________ ma.
h) Ďakujem __________.

2. Перекладіть словацькою мовою.

Будь ласка – __________________


До побачення – ________________
Дякую – ______________________
Смачного – __________________
Звичайно – ___________________
Прошу вибачення – ________________
Щасливої дороги – _________________
Мені дуже приємно – _______________
Зайнято – __________________
Прошу – ____________________
Мені шкода – ___________________

3. Напишіть правильно.

Dobry chut – _______________


Dobré véčer – ______________
Dobrý noc, páni doktorka – _________________
Tesi má – ________________________
Dovidenja – _________________
Prepac – _____________________
Dobrú den – _________________

10
ČASOVÉ JEDNOTKY

rok zima, jar, leto, jeseň


mesiac január júl
február august
marec september
apríl október
máj november
jún december
týždeň – 7 dní
pondelok piatok dnes
utorok sobota včera predvčerom
streda nedeľa zajtra pozajtra
štvrtok
hodina
minúta
sekunda
KALENDÁR

11
PRVÉ ROZHOVORY

Pán Horák: Dobrý deň.


Slečna Nováková: Dobrý deň.
Pán Horák: Ako sa máte, slečna Nováková?
Slečna Nováková: Ďakujem, dobre. A vy pán Horák?
Pán Horák: Ďakujem, tiež dobre.
Slečna Nováková: Dovidenia.
Pán Horák: Dovidenia.

Peter: Ahoj, Mária.


Mária: Ahoj, Peter.
Peter: Ako sa máš?
Mária: Ďakujem, dosť dobre. A ty?
Peter: Bohužiaľ, nie veľmi dobre.
Mária: Prečo?
Peter: Lebo zajtra mám skúšku.
Mária: Tak veľa šťastia. Ahoj.
Peter: Ahoj.

Počúvajte minidialógy
(Zvukové ukážky č.00/ A-005)

– Dobrý deň, pán profesor!


– Dobrý deň, Martin!
– Ako sa máte?
– Ďakujem, dobre.
– Dovidenia!

– Ahoj, Ondrej!
– Ahoj, Viera!
– Kam ideš?
– Na univerzitu.
– Ahoj!

– Ján, kde študuješ?


– V Bratislave.
– Na akej univerzite?
– Na Univerzite Komenského.

– Odkiaľ ste?
– Som z Anglicka.
– Odkiaľ ste vy?
– Ja som z Rakúska.

12
– Dobrý deň, pani doktorka!
– Dobrý deň, pani Kováčová!
– Ako sa máte?
– Nie veľmi dobre.
– Dovidenia.

– Ahoj, Helena!
– Ahoj, Miro!
– Kam ideš?
– Na seminár.
– Ahoj.

– Mária, Eva, kde študujete?


– V Trnave.
– Na akej univerzite.
– Na Trnavskej univerzite.

– Dobrý deň, pani Bezáková. Som rada, že vás vidím. Dlho sme sa nestretli. Ako sa
máte?
- Ďakujem, dobre. Bola som dva mesiace mimo krajiny. Manžel momentálne
pracuje v Nemecku a chcel, aby som prišla za ním.
- Áno? Musíte mi o tom niekedy porozprávať.
- Veľmi rada. Zavoláme si.

- Janko, si to ty? To je ale prekvapenie! Ani vo sne by mi / ma nenapadlo, že práve


teba stretnem.
- Katka! Kde si sa tu vzala ? Vyzeráš výborne!
- Práve som sa vrátila z dovolenky. Ako sa ti darí? Kde pracuješ? Neoženil si sa?
- Počkaj, nie všetko naraz. Máš teraz čas?
- Áno.
– Pozývam ťa teda na pohárik vínka, pri ňom sa nám bude lepšie rozprávať.

13
PREDSTAVTE SA

– Ako sa voláš?/ Ako sa voláte?


– Volám sa Ivan Kráľ/ Anna Kráľová
– Som Ivan Kráľ/Anna Kráľová

– Odkiaľ si? Odkiaľ ste?


– Som zo Slovenska (z Ukrajiny), som Slovák (Ukrajinec)/ Slovenka
(Ukrajinka)
– Som z Užhorodu.

– Kde bývaš/Kde bývate?


– Bývam na Ukrajine, v Užhorode na ulici Lehockého.

– Študuješ alebo pracuješ?/Študujete alebo pracujete?


– Áno, študujem slovenčinu/angličtinu/nemčinu/medicínu/právo/ekonómiu
– Nie, neštudujem. Pracujem v nemocnici, vo firme/na univerzite...

– Kde pracuješ/pracujete?
– Som lekár chirurg.
– Pracujem ako lekár chirurg v mestskej nemocnici.

– Koľko máš rokov? Koľko máte rokov?


– Mám 20 (dvadsať) rokov.

– Ako sa máš?/Ako sa máte?


– Mám sa dobre/zle

– Si ženatý/slobodný/rozvedený? Ste ženatý/vydatá, slobodný/slobodná.


– Som ženatý/slobodný.

14
DIALÓGY
Počúvajte dialógy
(Hovorme spolu po slovenský-A, Učebnica1 č.-01-P1.1.)

A: Ahoj, ako sa voláš?


B: Ahoj! Volám sa Filip. A ty?
A: Eva.
B: Ahoj, Eva!
A: Čau, Filip!

A: Dobrý deň! Volám sa Pierre Blanc. A vy?


B: Dobrý deň, ja som Mária Kolárová.
A: Teší ma.
B: Teší ma.
A: Dovidenia, pani Kolárová!
B: Dovidenia, pán Blanc!

Počúvajte dialógy
(Hovorme spolu po slovenský-A, Učebnica1 č.-01-P2.1.)

Mark: Dobrý deň, ako sa voláte?


Anna: Dobrý deň, som Anna Bednárová.
Mark: Odkiaľ ste, pani Bednárová?
Anna: Som zo Slovenska, z Bratislavy. A vy?
Mark: Som z Kanady, z Quebecku.

Eva: Ahoj, volám sa Eva. A ty, ako sa voláš?


Filip: Som Filip. Odkiaľ si, Eva?
Eva: Som z Francúzska. A ty?
Filip: Aj ja som z Francúzska.

15
SOM JURKO

Na univerzite / vysokej škole / fakulte


A: Pán profesor, môžem vám predstaviť moju doktorandku? To je Anna
Godárová.
B: Teší ma, že vás poznávam.
C: Anna Godárová. Teší ma, pán profesor. Veľa som o vás počula.

– Prepáčte, prosím. Hľadám docenta Jána Guniša z katedry slovenského jazyka.


- To som ja. Čo si prajete?
- Dovoľte, aby som sa predstavil. Som Ján Huťan z Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre. Som prijatý na doktorandské štúdium a povedali mi, že budete mojím
konzultantom.
- Ach tak, teší ma. Nech sa páči, sadnite si. Hneď sa spolu porozprávame.

– Prepáčte, slečna, aj vy študujete na tejto fakulte?


– Áno.
- Rád by som sa s vami zoznámil. Dovoľte, aby som sa predstavil, Ján Polák.
Som zo Žiliny, študujem tu už tretí rok.
- Teší ma. Helena Konečná.
-Aj mňa. Nebývate náhodou v internáte v Mlynskej doline?
- Áno.
- Zdalo sa mi, že som vás tam už videl. Máme teda spoločnú cestu. Ak dovolíte,
odprevadím vás.

Vypočujte si náhravku a doplňte slová


(Krížom krážom 1 č. CD1/44)

– Dobrý deň.
– Dobrý______. Ako ____ voláte?
– Volám sa Johanna Mark.
– Ako_____________?
– Johanna Mark.
– Johanna Mark.
– Áno, správne.
– Odkiaľ _________?
– ___________ z Nemecka.
– Z Nemecka… moment… Čo študujete?
– Dizajn.
– Hm, zaujímavé. Študujete po slovensky?
– Nie, študujem po anglicky, ale učím sa po slovensky.
– Aha… Nech ______ páči, tu je kľúč. Izba číslo 1105 B.
– Prepáčte, izba číslo.
– …1105B
– Ďakujem.
– Prosím.
– Dovidenia.
– __________________.

16
Vo firme
A: Zoznámte sa s našou novou kolegyňou.
B: Anna Kováčová. Teším sa, že budeme kolegovia.
C: Vitajte medzi najlepšími!

V ambulancii
A: Volám sa Adam Vydra. Som objednaný u doktora Nováka.
B: Dobrý deň. Pán doktor už na vás čaká.

Vonku
A: Ako sa voláš? Si tu nový?
B: Som Kubo. Len včera sme sa prisťahovali. A ty si kto?

V škole I
A: Predstavujem vám novú spolužiačku. Povedz všetkým, ako sa voláš?
B: Ahojte. Volám sa Anita Nováková.
A: Deti, pomôžte jej, keď bude potrebovať.

V škole II
A: Ahoj! Ja som Jakub.
B: Ahoj! A ja Michal. Tak ako?
A: Fajn!

Na diskotéke
A: Ja som Eva. Ako sa bavíte?
B: Ahoj, ja som Miro. Teraz už fajn.

Vyplňte tlačenými písmenami

MENO ____________________________
PRIEZVISKO ________________________
KRAJINA ___________________________
POVOLANIE _________________________
ADRESA ____________________________
__________________________________
TELEFÓN ____________________________
VEK _______________________________
RODINNÝ STAV ________________________

17
UČÍME SA POČÍTAŤ
ВЧИМОСЯ РАХУВАТИ
Číslovky
Základné Radové
0 - nula nultý nultého
1 - jeden prvý prvého
2 - dva druhý druhého
3 - tri tretí tretieho
4 - štyri štvrtý štvrtého
5 - päť piaty piateho
6 - šesť šiesty šiesteho
7 - sedem siedmy siedmeho
8 - osem ôsmy ôsmeho
9 - deväť deviaty deviateho
10 - desať desiaty desiateho
11 - jedenásť jedenásty jedenásteho
12 - dvanásť dvanásty dvanásteho
13 - trinásť trinásty trinásteho
14 - štrnásť štrnásty štrnásteho
15 - pätnásť pätnásty pätnásteho
16 - šestnásť šestnásty šestnásteho
17 - sedemnásť sedemnásty sedemnásteho
18 - osemnásť osemnásty osemnásteho
19 - devätnásť devätnásty devätnásteho
20 - dvadsať dvadsiaty dvadsiateho
21 - dvadsaťjeden dvadsiaty prvý dvadsiateho prvého
22 - dvadsaťdva dvadsiaty druhý dvadsiateho druhého

30 – tridsať 200 – dvesto 32 - tridsaťdva


40 – štyridsať 300 – tristo 43 – štyridsaťtri
50 – päťdesiat 400 – štyristo 54 – päťdesiatštyri
60 – šesťdesiat 500 – päťsto 65 – šesťdesiatpäť
70 – sedemdesiat 600 – šesťsto 76 - sedemdesiatšesť
80 - osemdesiat 700 – sedemsto 87 - osemdesiatsedem
90 – deväťdesiat 800 – osemsto 98 – deväťdesiatosem
100 – sto 900 – deväťsto 129 – sto dvadsaťdeväť
1000 – tisíc 1000 000 – milión

18
TÉMA 3. JA A MOJA RODINA
Volám sa Peter Kováč. Mám tridsať rokov. Pracujem v nemocnici ako lekár-
chirurg. Študoval som na Lekárskej fakulte Užhorodskej národnej univerzity v odbore
všeobecné lekárstvo. Veľmi sa mi páčilo tam študovať. Bývam s rodičmi v Užhorode na
ulici Lehockého v trojizbovom byte. Môj otec je tiež lekár. Matka pracuje v redakcii
ako redaktorka. Mám brata a sestru. Brat je ženatý a má syna a dcéru. Synovec už chodí
do školy, ale neter je ešte malá. Sestra ešte nie je vydatá. Má štrnásť rokov. Chodí do
školy. Je žiačkou ôsmej triedy. Na dedine žijú naši starí rodičia: starý otec a stará
matka. V lete všetci chodíme k nim. Otcovi súrodenci, strýko a stryná, tiež žijú v
Užhorode. Majú deti. Sú to moji bratranci a sesternice. Často sa s nimi stretávam.
Matkini súrodenci, ujес a ujčiná, bývajú v Kyjeve.

1. Kde študoval Peter Kováč?


2. Koľko má rokov?
3. Kde býva?
4. Čím je jeho otec a čím je jeho matka?
5. Koľko má súrodencov?
6. S kým sa často stretáva Peter Kováč?
SLOVNÍK
volať sa – зватися, називатися chodiť – ходити
mať – мати už – вже
osemnásť – вісімнадцять škola – школа
rok, rokov – рік, років neter – племінниця
študovať – навчатися malý, -á, -é – малий
fakulta – факультет ešte – ще
Užhorodská národná univerzita – vydatá – одружена
Ужгородський національний nie – ні
університет štrnásť – чотирнадцять
prvý, -á, -é – перший, -a, -e žiačka – учениця
ročník – курс ôsmy, -a, -e – восьмий
veľmi – дуже trieda – клас
páčiť sa – подобатися dedina – село
mne, mi – мені žiť – жити
bývať – жити, проживати starí rodičia – дідусь і бабуся
rodičia – батьки starý otec – дідусь
trojizbový, -á, -é – трьохкімнатний stará matka – бабуся
byt – квартира leto – літо
môj, moja, moje – мій všetci – всі
otec – батько súrodenеc – брат або сестра
lekár – лікар strýko – дядько
matka – мама stryná – дядина, тітка
pracovať – працювати tiež – також
redakcia – редакція dіеťа – дитина
redaktorka – редактор bratranec – кузен
brat – брат sesternica – кузена
sestra – сестра často – часто
ženatý – одружений sretávať sa – зустрічатися
syn – син matkin, -o, -a – мамин
dcéra – дочка ujес – дядько, вуйко
synovec – племінник ujčiná – тітка

19
DIALÓG:
– Ahoj! Ako sa voláš?
– Volám sa Peter Kováč.
– Ako sa voláš ty?
– Som Helena Bieliková.
– Teší ma.
– Koľko máš rokov?
– Mám osemnásť rokov.
– Kde študuješ?
– Študujem na Užhorodskej národnej univerzite na Fakulte medzinárodných vzťahov. A čím sa
zaoberáš ty?
– Tiež študujem. Som študentka prvého ročníka filologickej fakulty.
– Som rád, že ťa poznávam. Dúfam, že sa ešte stretneme.
– Aj ja.
– Dovidenia!
– Ahoj!

20
Ďalšie pomenovania rodinných vzťahov
Dvojčatá, dvojča - dve deti, ktoré majú tých istých rodičov a narodili sa v ten istý deň;
Synovec, neter – syn/dcéra brata;
Synovec, neter - syn/dcéra sestry;
Bratanec, bratranec, sesternica – dcéra/syn súrodenca rodičov;
Prastarý otec, prastará mama, pravnuk, pravnučka;
Strýc, strýko (brat otca), stryná (strýkova žena);
Ujo, ujec, ujčiná, teta;
Kmotor, kmotra
Krstný otec, krstná mama
Krstňa
Snubenec, snubenica
Ženích, mladucha (nevesta)
Zať, nevesta
Svokor, svokra
Tesť, testiná
Macocha, nevlastná matka,
otčim, nevlastný otec,
nevlastný syn, nevlastná dcéra, pastorkyňa,
nevlastný brat, nevlastná sestra;
Rodina
Rodičia
Príbuzní

CVIČENIA

1. Vypočujte si nahrávku a doplňte chýbajúce slová.


(Hovorme spolu po slovensky č. 2)

Volám sa Marek. Chcem vám predstaviť moju rodinu. Mám dvadsaťosem rokov a som
ženatý. Moja ________sa volá Lucia. Je o tri roky mladšia ako ja. Zobrali sme sa len pred
rokom, __________ ešte nemáme. Som ________, nemám súrodencov. __________ sa
volá Jozef a _________ Elena. Spolu s Luciou bývame u mojich ____________. Z otcovej
strany mám už len_________, ktorá je___________. Jej manžela, môjho _____________,
som nepoznal, zomrel už dávno. Babka Karla má osemdesiatpäť rokov a býva u mojej
____________ Zdeny a ______________ Milana. Môj otec má ešte staršieho ________
Juraja. ____________ Juraj so ___________žijú v zahraničí. ____________ Emu vidím vždy
len na Vianoce, keď sa stretne celá naša rodina.

2. Doplňte ostatné definície.

Bratranec je syn môjho uja (strýka) alebo mojej tety. Sesternica je____________________________.
Synovec je syn môjho brata alebo mojej sestry. Neter je _________________________________.
Svokor je_______________________________. Svokra je matka môjho manžela / mojej manželky.
Zať je manžel mojej dcéry. Nevesta je ___________________________________________. Švagor
je brat mojej manželky / môjho manžela alebo manžel mojej sestry. Švagriná je _________________.

MOJA RODINA A PRÍBUZENSTVO

Som Peter Orlov. Bývam s rodičmi v Kyjeve. Môj otec je lekár. Má štyridsaťpäť rokov. Matka
pracuje ako učiteľka ukrajinčiny na strednej škole. Dvadsiateho šiesteho mája má narodeniny a bude
mať štyridsať rokov. Mám brata a sestru. Moji súrodenci nebývajú s nami. Starší brat je biológ. Je
ženatý. Jeho manželka je ošetrovateľka. Majú dve deti: syna a dcéru. Staršia sestra je prekladateľka. Je
vydatá. Jej manžel je inžinier. Deti ešte nemajú.

21
Ja som slobodný. Som poslucháčom Filologickej fakulty Kyjevskej národnej univerzity. Študujem
slovanské jazyky. Na dedine žijú naši starí rodičia: starý otec a stará matka. Voláme ich babka a
dedko. Sú to matkini rodičia. So starým otcom rád robím rozličné domáce práce. Starí rodičia z
otcovej strany už nežijú.
Otcovi súrodenci, strýko a stryná, tiež žijú v Kyjeve. Majú deti. Sú to moji bratranci a sesternice.
Často sa s nimi stretávam. Matkini súrodenci, ujec a ujčiná, bývajú v Užhorode.

1. Kde býva Peter Orlov?


2. Kto je jeho otec a kto je jeho matka?
3. Má Peter Orlov súrodencov?
4. Čím sa zaoberajú jeho brat a sestra?
5. Kde a čo študuje Peter Orlov?
6. Má Peter Orlov aj starých rodičov?
7. Kde žijú jeho starí rodičia?

SLOVNÍK
môj, moja, moje – мій, моя, моє ešte – ще
príbuzenstvo – родичі, рідня manžel –чоловік
bývať – мешкати, проживати, жити inžinier – інженер
rodičia – батьки ja – а
otec – батько slobodný – неодружений
matka – мати poslucháč – слухач, студент
pracovať – працювати filologická fakulta – філологічний
ako – як факультет
učiteľka – вчителька Kyjevská národná univerzita –
ukrajinčina – українська мова Київський національний університет
na – на študovať – навчатися
stredná škola – середня школа slovanský, á, é – слов’янський, а, е
mať – мати jazyk – мова
brat – брат dedina – село
sestra – сестра žiť – жити
súrodenci – брат або сестра starí rodičia – дідусь і бабуся
s–з starý otec – дідусь
starší, ia, ie – страший, а, е stará matka – бабуся
biológ – біолог otcov, а, о – батьків, а, о
ženatý – одружений strýko – дядько
manželka – дружина stryná – дядина, тітка
ošetrovateľka – медсестра bratranec – кузен
dva, dvoch – два, двох sesternica – кузена
dieťa, deti – дитина, діти často – часто
syn – син stretávať sa – зустрічатися
dcéra – дочка matkin, a, o – материн, а, о
prekladateľka – перекладач ujec – дядько, вуйко
vydatá – одружена ujčiná – тітка

Cvičenia
22
1. Nájdite spoločné pomenovanie pre dvojice

manželia deti súrodenci starí rodičia švagrovci


vnúčence/ vnúčatá svokrovci rodičia

Otec a matka sú ____________. Manžel a manželka sú _____________.


Brat a sestra sú _____________. Vnuk a vnučka sú ________________.
Syn a dcéra sú ______________. Svokor a svokra sú _______________.
Dedko a babka sú ___________. Švagor a švagriná sú _______________.

2. Doplňte dvojice podľa vzoru.

a) muž – žena f) synovec – ________________


b) otec – _______________ g) bratranec – _______________
c) brat – _______________ h) zať – ____________________
d) syn – ________________ ch) ženích – _________________
e) dedko – _____________ i) strýko / ujo – _____________

3. Vyplňte dotazník.
Dotazník
(Píšte tlačeným písmom)

Meno:..............................................
Priezvisko:..................................................
Rodné priezvisko:...............................................
Dátum narodenia: deň......... mesiac........ rok.............
Rodné číslo:..............................................
Miesto narodenia:...............................štát:......................
Vek:.........................................................
Pohlavie:..................................................
Rodinný stav:...........................................................
Národnosť:...............................................
Štátna príslušnosť:................................................
Adresa (bydlisko): ulica..........................číslo..................mesto/obec.......................
PSČ (poštové smerovacie číslo) ..............................
Zamestnanie:.................................................
Zamestnávateľ:...................................................
Číslo pasu:.........................................

Dátum:............................ Podpis:........................... .....

4. Domáce čítanie.
JA A MOJA RODINA

Ja som Peter Young. Som z USA, z Clevelandu.


Teraz som na Slovensku. Študujem slovenčinu.
Moja rodina nie je veľká: moji rodičia – otec a
mama, moji súrodenci – sestra a brat a moji starí rodičia
– stará mama a starý otec. Môj otec je úradník v banke.
Moja mama je učiteľka. Moja sestra je ešte malá, má 8
rokov. Volá sa Ann. Je žiačka. Môj brat má 20 rokov. Je
šofér, teraz vlastne taxikár. Volá sa John. Je vysoký,

23
veľmi veselý a sympatický. Ženatý nie je, ale má už dievča. Je Francúzka, má 18 rokov a je
manekýnka. Samozrejme, je štíhla a pekná.
Moja stará mama je otcova mama. Je zo Slovenska, ale už je Američanka. Býva v USA od roku
1942. Je už stará, má 83 rokov. Je nízka a trochu tučná. Vždy je veľmi veselá, milá a dobrá. Môj starý
otec je otcov otec. On je z Írska, ale už je tiež Američan. Je tu už 65 rokov. Je veľmi šikovný a múdry.
Má rád históriu. Moji starí rodičia sú manželia už 60 rokov a sú na penzii. Bývajú v New Yorku, ale
myslím, že teraz sú na Floride. Aj tam majú byt. Mamin otec a mamina mama už zomreli.
Pozrite, tu je naša fotografia. Sú tam aj moji bratranci a moje sesternice, moji strýkovia a moje
tety.
Moja priateľka Mária je Slovenka. Študuje na univerzite angličtinu. Jej otec je lekár a mama je
predavačka. Mária je zo Žiliny. Jej brat má 14, je ešte žiak. Niekedy je veľmi zlý, ale inak je veselý a
zábavný.
Môj otec je veľmi rád, že študujem slovenčinu. On nevie po slovensky. Po slovensky vie len moja
stará mama a ja. Viem už celkom dobre písať aj čítať, len hovoriť ešte neviem veľmi dobre. Ale čo nie
je, môže byť. A tak sa učím.
(Podľa Böhmerová A. Slovenčina pre vás: Slovenčina pre anglicky hovoriacich – učebnica pre začiatočníkov)

DIALÓG

- To je celá tvoja rodina?


- Áno. Tu vpravo je môj otec. Čo povieš? Podobáme sa?
- Veľmi. Máte úplne rovnaké oči. A tie krásne husté vlasy máš tiež po ňom. A toto je zrejme tvoj brat.
- Áno, uhádla si.
- Zaujímavé, vôbec sa na teba neponáša.
- Máš pravdu. On sa veľmi podobá na mamu, akoby jej z oka vypadol. Teraz práve maturuje.
- A toto je mama?
-Áno.
- Je veľmi šarmantná. Koľko má rokov? Nehádala by som jej viac ako štyridsaťpäť.
- Ale kdeže! Dávno jej minulo päťdesiat.
- Vyzerá tak mlado!
- To preto, lebo športuje.

5. Napíšte o sebe a svojej rodine.


______________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________

24
POVOLANIA
ПРОФЕСІЇ

účtovník manažér dizajnér fotograf novinár obchodník

sekretárka vedec astronaut učiteľ študent chirurg

policajt vodič automechanik hasič motorkár farmár

politik umelec herec herečka spisovateľ čitateľ

tanečník strážnik poštár kaderník hrnčiar lekárka

pekár mäsiar
sestrička kuchár čašník čašníčka

tesár maliar zvárač robotník recepčný pilot

kovboj vojak plavčík modelka muzikant spevák

25
TÉMA 4. AKO VYZERÁM?

Mirka je nízkej a drobnej postavy. Jej hlavu pokrývajú dlhé a rovné


hnedé vlasy. Vlasy nosí rozpustené. Mirka má dlhý krk. Oči majú peknú
zelenú farbu. Má symetrický nos a široký úsmev, ktorý odhaľuje krásne biele
zuby.

Jozef je mladý, vysoký a štíhly. Je veselý a inteligentný. Je dobrý


študent. Jeho obľúbený šport je futbal. Jozef je rýchly futbalista. Jeho
obľúbený nápoj je pivo. Jeho obľúbené jedlo je pizza. Jeho obľúbená hudba
je rokenrol. Jeho obľúbený film je Avatar. Jozef hovorí po slovensky, po
rusky, po anglicky, po nemecky. Jozef je zdravý a šťastný.

Anna nie je veľmi vysoká. Je mladá, štíhla a pekná. Je veľmi veselá.


Anna je lekárka. Je veľmi múdra a dobrá. Hovorí po slovensky, po anglicky
a po ukrajinsky. Jej obľúbený šport je tenis. Anna je dobrá tenistka. Jej
obľúbený nápoj je minerálka a obľúbené jedlo zelenina a ovocie. Jej
obľúbená hudba je opera. Anna je šťastná.

Slovník
postava – фігура
hnedý – коричневий
vlasy – волосся
štíhly – стрункий
rýchly – швидкий
nápoj – напій
obľúbený – улюблений
ovocie – фрукти
zelenina – овочі
Zapamätajte si!
Ja – môj, moja, moje my – náš, naša, naše
Ty – tvoj, tvoja, tvoje vy – váš, vaša, vaše
On, ono – jeho oni – ich
Ona – jej ony – ich

1. Opíšte ako vyzeráte.


Postava – vysoká, štíhla, mocná, drobná, nízka, tučná.
Tvár – okrúhla, široká, podlhovastá, oválna, bledá, ružová, červená.
Vlasy – hladké, kučeravé, tmavé, čierne, hnedé, plavovlasé, blonďavé, šedivé.
Oči – veľké, malé, tmavé, čierne, modré, belasé, zelené, sivé.
Obočie – zrastené, nezrastené, husté, úzke.
2. Zapamätajte si opozitá. Opište svojho známeho.
26
Aktívny – lenivý
Dobrý – zlý
Hlúpy – múdry, inteligentný
Malý – veľký
Mladý – starý
Nízky – vysoký
Pomalý – rýchly
Veselý – smutný
Nudný – zaujímavý
Sympatický – nesympatický
Úspešný – neúspešný

3. Doplňte informácie z textu.


Mirka je ________________________
Anna je mladá, ___________________
Anna hovorí po ___________________
Jej obľúbené jedlo je ________________
Jej obľúbený nápoj je ________________
Anna je ___________________________

4. Domáce čítanie.
Peťo pochádza z dobrej rodiny. Má pätnásť rokov. Poznáme sa už od ranného detstva.
Je vysoký, trochu atleticky rozvinutej postavy. Chodí vzpriamene. Tvár má oválnu s vysokým
čelom zakrytým ofinou, ktorá mu padá až do očí. Jeho malé hnedé oči sú plné radosti a vždy sa smejú.
Pod stredne veľkým nosom má malé ústa s bielymi zubami. Gaštanové vlasy, vzadu zastrihnuté
dostratena, mu veľmi pristanú i keď mu trochu odstávajú uši. Je to celkom obyčajný chlapec. Na prvý
pohľad sa zdá výbušný, bláznivý, no v samom, najhlbšom kúte svojho srdca je tichý, dobrý a
skromný.
Je spoločenským typom človeka, v kolektíve je vždy obľúbený, čo mu veľmi vyhovuje.
Najlepšie sa cíti v kruhu svojich priateľov i priateliek. Je to priateľský, dobrosrdečný človek.
Obľubuje slovenskú kuchyňu, v ktorej dominujú bryndzové halušky. Veľmi rýchlo a dobre sa
orientuje v populárnej hudbe. Medzi obľúbené športy zaraďuje futbal, hokej a cyklistiku.
5. Opíšte seba alebo svojho známeho.
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

27
TÉMA 5. MOJA IZBA
Toto je moja izba. Je to malá, ale príjemná pracovňa, svetlá a teplá. Na okne sú
biele záclony a ružové závesy. V izbe je písací stôl a stolička. Na stole je lampa, pero,
ceruzky, papier a počítač. Na stene sú obrazy. Oproti je veľká knižnica. Sú tam odborné
knihy aj umelecká literatúra. V jednom rohu je malý stolík. Na stolíku je televízor a
telefón. V druhom rohu je vešiak. Na podlahe je veľký červený koberec. Na strope visí
krásny luster.
V izbe ešte mám skriňu na šaty (šatník), pohovku a dve kreslá. Na stenách sú
tapety. Na obločnici sú kvetináče s kvetmi. V lete je vždy v izbe otvorený vetráčik.
Mne sa veľmi páči moja izba, ktorá je zariadená jednoducho a prakticky.
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

1. Aká je pracovňa?
2. Čo je na okne?
3. Čo je v izbe?
4. Čo je na stole a na stene?
5. Čo je na podlahe?
6. Ako je zariadená pracovňa?

SLOVNÍK
toto, táto, tento – оцей, оця, оце umelecká literatúra – художня
môj, mоja, moje – мій, моя, моє літуратура
pracovňa – робоча кімната jeden, -a , -o – один
to, ten, tá – це, цей, ця roh – кут
malý, -á, -é – малий malý stolík – малий столик
ale – але vešiak – вішак
príjemný, -á, -é – приємний umývadlo – умивальник
izba – кімната podlaha – підлога
svetlý,-á ,-é – світлий červený, -á, -é – червоний
teplý, -á, -é – теплий koberec – килим
okno – вікно strop – стеля
biely, -a, -e – білий visieť – висіти
záclony – занавіски krásny, -a, -e – гарний
ružový, -á, -é – рожевий luster – люстра
záves – портьєра šatník – шафа для одягу
písací stôl – письмовий стіл pohovka – диван
stolička – стілець tapety – шпалери
lampa – лампа stena – стіна
pero – ручка obločnica – підвіконник
ceruzka – олівець kvetináč – квітник
papier – папір otvorený, -á, -é – відчинений
obraz – картина vetráčik – кватирка
oproti – навпроти vždy – завжди
veľký, -á, -é – великий páčiť sa – подобатися
knižnica – бібліотека, книжкова шафа zariadený, -á, -é – обставлений
odborný, -á, -é – спеціальний jednoducho – просто
kniha – книга prakticky – практично

DIALÓG:
28
– Ahoj! Ako sa máš?
– Ďakujem, mám sa dobre?
– Aká je tvoja izba?
– Moja izba je malá, ale príjemná.
– Čo máš vo svojej izbe?
– V izbe je stôl, stolička, knihovňa, pohovka a šatník.
– Páči sa ti tvoja izba?
– Áno, veľmi sa mi páči.

FARBY/ КОЛЬОРИ

biela – біла sivá, šedá - сіра, сива


čierna – чорна hnedá - коричнева
modrá, belasá – синя, голуба béžová - бежева
červená – червона ružová - рожева
žltá – жовта fialová - фіолетова
zelená – зелена oranžová – оранжева
bordová – бордова malinová – малинова

MOJA IZBA

Bývam v internáte. Moja izba je skromná, ale veľmi útulná. Je tu takmer všetko, čo k životu
potrebujem: písací stôl, stolička, skriňa, malá knižnica, pohodlná posteľ. Na stenách sú obrazy,
fotografie, staré hodiny a zrkadlo. V knižnici mám uložené učebnice, konspekty, odbornú a umeleckú
literatúru, slovníky a rozličné časopisy a noviny.
Na podlahe je zelený koberec, ktorý harmonizuje so stenami. Veľký luster mi sem priviezol otec.
V kúte je stojacia lampa a televízor. Nepozerám ho však často, lebo sa veľa učím. Na stolíku pri
posteli mám nočnú lampu. Mám veľmi rada kvety. Pestujem ich v kvetináčoch. Dávam ich na všetky
voľné miesta.
Do izby si chcem kúpiť počítač. Budem sa na ňom pripravovať na praktické cvičenia a písať
ročníkové práce.
(Podľa С. Пахомова, Я. Джоганик «Словацька мова»)
Vypočujte si nahrávku a dopňte chýbajúce slová
(Krízom krážom1, CD1/52)
– Zuzana, toto je moja_______?
– Áno.
– Skriňa je_________, výborne! A ktorá je ______ posteľ?
– To je tvoja posteľ a tvoja _______. Veľká polica vpravo je tvoja a ____ polica vľavo je moja.
– Ktorý je _____ stôl?
– Stôl vpredu je tvoj a _____ vzadu je môj.

Aká je vaša izba? Napíšte


__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________

29
Slovník

dvere okno váza šatník strom odpadkový kôš

lampa stolička záves knižnica sviečka rastlina

kvet záhrada kľúč zámok kľučka dverí vodovodný kohútik

umývadlo vaňa dlaždica sprcha vypínač skriňa

zásuvková skrinka zásuvka stôl konferenčný stolík polica obraz

kreslo posteľ gauč vankúš koberec zrkadlo

schod žiarovka osvetlenie uterák kanvica zápalka

30
TÉMA 6. V ŠKOLE
Rada chodím do našej školy. Je to veľká moderná budova. Je tu mnoho tried,
priestranná telocvičňa, niekoľko kabinetov, veľká zborovňa a riaditeľňa. Moja trieda,
siedma A, je na prvom poschodí.
Dnes je streda, prvá hodina je slovenčina. Žiaci si vyberajú z aktovky učebnice,
zošity, perá a ceruzky. Práve vchádza naša učiteľka. Otvára notes a číta moje meno.
Idem k tabuli. Do jednej ruky beriem kriedu, do druhej špongiu a píšem na tabuľu vetu,
ktorú učiteľka diktuje. Vetný rozbor ovládam dobre. Učiteľka je spokojná. Dáva mi
jednotku.
Druhá hodina je matematika. Je to predmet, ktorý nemám rada. Na poslednom
vysvedčení mám z matematiky trojku. S touto známkou som spokojná. Na šťastie ma
dnes učiteľ nevyvoláva.
Nasleduje moja najmilšia hodina – dejepis. Tento predmet nás učí riaditeľka. Dnes
hovorí o zániku Veľkomoravskej ríše. Výklad je veľmi zaujímavý, ani sa nenazdáme –
a zvoní.
Je veľká prestávka. Ponáhľam sa zjesť desiatu, musím si ešte pripraviť pomôcky na
hodinu kreslenia: čistý výkres, vodové farby a štetec. Učíme sa maľovať akvarely.
Na poslednú hodinu rýchlo bežíme do telocvične. Máme telesnú výchovu. Najprv je
gymnastika. Cvičíme na kladine. V druhej polovici hodiny hráme hádzanú.
Vyučovanie sa končí. Náhlime sa domov. Teším sa na dobrý obed.
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

Slovník
chodiť do siedmej triedy – навчатися в 7класі nasledovať – слідувати
vyvolávať – викликати známka – оцінка
najmilší – найбільш улюблений dejepis – історія
moderný – сучасний riaditeľka – директор
Veľkomoravská ríša – Великоморавська výklad – викладання
держава zánik – занепад
priestranný – просторий trieda – клас
telocvičňa – гімнастичний зал zaujímavý – цікавий
zborovňa – вчительська vysvedčenie – табель успішності
riaditeľňa – кабінет директора prestávka – перерва
na prvom poschodí – на другому поверсі ponáhľať sa – поспішати
prízemie – перший поверх musieť – необхідно
dnes – сьогодні desiata – другий сніданок
streda – середа pripraviť si – приготувати
hodina – урок pomôcka – посібник
žiak – учень kreslenie – малювання
vyberať – вибирати výkres – папір для малювання
aktovka – портфель vodová farba – акварель
práve vchádza –щойно входить štetec – пензель
otvárať – відчиняти maľovať – малювати
notes – записна книжка rýchlo – швидко
telesná výchova – фізкультура meno – ім’я
ísť – йти najprv – перш за все
tabuľa – дошка cvičiť – тренуватися, робити вправи
krieda – крейда kladina – колода
špongia – губка polovica – половина
písať – писати hádzaná – гандбол
31
veta – речення vyučovanie – заняття
vetný rozbor – розбір речення náhliť sa – поспішати
pripravovať – готувати tešiť sa – тішитися
spokojný – задоволений mať rád – любити
dávať jednotku – класти відмінну оцінку ovládať – володіти
ani sa nenazdáme – навідь не помічаємо cez – через, під час

UNIVERZITA

Takmer celá Univerzita Komenského je v centre Bratislavy. Je tam rektorát a sú tam


aj fakulty: bohoslovecká, farmaceutická, filozofická, lekárska, manažmentu,
matematicko-fyzikálna, pedagogická, právnická, prírodovedecká a telesnej
výchovy a športu.
Filozofická fakulta je sivá budova pri Dunaji. Má štyri poschodia. Je tam dekan,
dekanát, úradníci tam majú kancelárie, učitelia pracovne a sú tam aj poslúcharne
a učebne. Žiaľ, nie všetky katedry majú študovne. Dolu je jedáleň a bufet. Vedľa je
právnická fakulta. Tam je knižnica, predajňa kníh, telocvičňa, kopírovacie stredisko
a aula. Internáty sú v centre aj mimo centra mesta.
Každá učebňa má stoly, stoličky a tabuľu. Je tam aj krieda, ale učitelia používajú
najmä spätný projektor. Niekedy potrebujú aj magnetofón a video.
Teraz sú zimné prázdniny a študenti tu nie sú. Letný semester sa začína vo
februári. Potom tu slovenskí aj zahraniční študenti zas budú mať prednášky, semináre,
cvičenia, konzultácie, skúšky a zápočty. V lete je na univerzite letná medzinárodná
škola slovenčiny SAS – Studia Academica Slovaca. Idete tam tento rok aj vy?

AKADEMICKÍ HODNOSTÁRI:

Rektor univerzity /rektorka


Prorektor pre štúdium
Prorektor pre medzinárodné vzťahy
Prorektor pre vedu a výskum
Prorektor pre rozvoj
Kvestor / kvestorka

Kolégium rektora
Akademický senát univerzity

Dekan fakulty / dekanka


Prodekan pre štúdium
Prodekan pre medzinárodné vzťahy
Prodekan pre vedu a výskum
Prodekan pre rozvoj
Tajomník fakulty / tajomníčka

Kolégium dekana
Akademický senát fakulty
32
AKADEMICKÉ TITULY:
Bc. – bacalar – bakalár / bakalárka
Mgr. – magister / magisterka
Ing. – inžinier (ekonómie, strojníctva, stavebníctva, chémie)
PhDr. – philosophiae doctor – doktor filozofie
PaedDr. – pedagogicae doctor – doktor pedagogiky
RNDr. – rerum naturae doctor – doktor prírodných vied
MUDr. – medicinae universae doctor – doktor medicíny
MVDr. – medicinae veterinae doctor – doktor veterinárneho lekárstva
PhMgr. – pharmaciae magister – magister farmácie
JUDr. – iurae utrusque doctor – doktor práv
ThDr. – theologiae doctor – doktor teológie
CSc. – candidatus scienciarum – kandidát vied
PhD. – philosophiae doctor – filozofie doktor
DrSc. – doctor scienciarum – doktor vied

UČÍME SA PO SLOVENSKY
Dekanát
A: Dobrý deň. Chcel by som si vybaviť študentský preukaz.
B: Ako sa voláte, prosím?
A. Ján Novák. Som študent 1. ročníka filozofickej fakulty, odbor poľská a slovenská filológia.
B: Potrebujem dátum a miesto vášho narodenia, rodné číslo, bydlisko a dve fotografie.
A: Tu je môj občiansky preukaz, prosím. A tu sú fotografie.
B: Ďakujem, váš preukaz bude hotový o týždeň.

– Študenti! Práve sa pripravuje rozvrh hodín na zimný semester. Aké máte požiadavky?
– Chceli by sme vás poprosiť, aby sme mali v piatok popoludní voľno. Mnohí z nás nie sú z
Bratislavy a cestujú cez víkend domov. Okrem toho by sme mali prosbu, aby prednášky nefigurovali
na posledných hodinách. Vtedy sa už nevieme / nedokážeme sústrediť.
– Máte ešte iné návrhy? Nie? Vynasnažíme sa vašim požiadavkám vyhovieť.

V internáte
– Dobrý deň! Vy ste správca internátu?
– Áno, dobrý deň! Ste nový zahraničný študent?
– Áno, nech sa páči, tu je potvrdenie o prijatí.
– Prosím, sadnite si. Voláte sa Karl Hoffman a ste z Rakúska, pravda?
– Áno.
- Voľné miesta máme v izbe číslo dvadsať a osemnásť. Na dvadsiatke bývajú vaši krajania.
- To je výborné. Ak by to bolo možné, rád by som býval s nimi.
- Samozrejme.
- Veľmi pekne vám ďakujem.
– Počkajte, prosím, musím si vás zapísať.

Vypočujte si nahrávku a doplňte chýbajúce slova


(Krížom krážom1, CD1/51)
– Internát je ______.

33
– Áno, náš internát nie je nový, ale naša izba je _____. A je tu tiež malý balkón. Aká je
kúpeľňa, Robert?
– Kúpeľňa je _____. Ale kuchyňa ____ moderná. A nie je tu chladnička.
– Naozaj.
– Ale _____ je dôležitá.
– To nie je problém. Pri vrátnici je _____ inzerát.
– Zuzana, a je tu práčka?
– Tu nie. Ale myslím, že práčka je dole pri vrátnici.

POSLUCHÁREŇ

Toto je naša poslucháreň. Nie je veľká, ale dosť svetlá a pohodlná. Naľavo je okno,
napravo sú dvere. Okno je široké. Dvere sú biele. Dolu je dlážka. Hore je strop.
Dlážka je hnedá a vždy čistá. Na strope sú lampy. Steny v našej posluchárni sú belasé.
Na stenách sú portréty, veľká mapa a obrazy. Na stene vpredu je veľká čierna tabuľa.
Pri tabuli je krieda a špongia. Vzadu v kúte je knižnica. Tam sú knihy, časopisy,
noviny, slovníky a iné veci. V posluchárni sú stoly a stoličky. Uprostred je stôl pre
profesora . Stoly a stoličky sú svetlé. Na stoloch sú učebnice, zošity, papier, perá a
ceruzy. V posluchárni sú študenti. Majú vyučovanie. Profesor prednáša alebo vedie
seminárne cvičenie. Študenti počúvajú prednášky, píšu, odpovedajú na otázky, robia
cvičenia.
(Podľa Мистрик Й., Тугушева Р. Учебник словацкого языка)
1. Aká je poslucháreň?
2. Kde je okno a kde sú dvere?
3. Aké je okno a aké sú dvere?
4. Kde je tabuľa?
5. Čo je pri tabuli?
6. Čo ešte je v posluchárni?
7. Čo robia študenti v posluchárni?

SLOVNÍK

a –i odpovedať – відповідати
ale – але, а, хоча písať – писати
biel/y, -a, -e – білий pohodln/ý, -á, -é – зручний
cvičen/ie, -ia – вправа, заняття portrét, -u – портрет
seminárne cvičenie – семінарське заняття poslucháreň, -rne – аудиторія
časopis, -u – журнал poval/a, -y,-vál – горище
červen/ý, -á, -é – червоний prednášať – читати лекцію (лекції)
čiern/y, -a, -e – чорний seminárn/y, -a, -e – семінарський
dlážk/a, -y, žok – підлога slovník, -a – словник
dolu – внизу stôl, stola – стіл
dvere, dvier/dverí – двері strop – стеля
hned/ý, -á, -é – коричневий špongi/a, -e – губка
in/ý, -á, -é – інший študent, -a – студент
knižnica, -e – книжкова шафа tabuľ/a, -le – дошка
kried/a, -y – крейда učebnic/a, -e, -níc – підручник
kút, -a – кут vyučovan/ie, -ia – навчання, заняття,
naľavo – наліво, зліва, вліво викладання
napravo – направо, справа, вправо žlt/ý, -á, -é – жовтий
34
oblok, -a – вікно.

DIALÓG:
– Servus! Kam ideš?
– Idem do posluchárne. Máme tam vyučovanie.
– Aká je vaša poslucháreň?
– Naša poslucháreň je svetlá a veľká.
– Máte tam prednášky?
– Áno, máme v posluchárni prednášky aj seminárne cvičenia.
– Som rád, že sme sa porozpravali.
– Maj sa.
– Ahoj!

SLOVNÍK

papier (m) konferenčná miestnosť diár (m) telefónny zoznam (m) slovník (m) nástenka (f)
(f)

pripináčik (m) graf (m) tabuľka (f) fixka (f) pero (n) ceruzka (f)

farbička (f) guma (f) pravítko (n) nožnice (f) (pl) scvakávač (m) spinka (f)
Napíšte o svojej univerzite alebo o škole
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________

35
TÉMA 7. MÔJ DEŇ

Je šesť hodín ráno. Práve zvoní budík. Vstávam a idem do kúpeľne. Vyzliekam si
pyžamu, beriem mydlo a sprchujem sa. Potom sa utieram a čistím si zuby. Vraciam
sa do spálne. Tu sa obliekam. Obliekam si spodnú bielizeň, sveter, nohavice
a ponožky. Potom idem do kuchyne. V kuchyni si pripravujem kávu s mliekom,
chlieb s maslom a so syrom alebo ovsené vločky. Po raňajkách idem do izby
upratovať. V kuchyni umývam riad. Nakoniec idem do predsiene, obúvam si
topánky, obliekam si sako a kabát a bežím von. Musím bežať, lebo je už neskoro
a ponáhľam sa do práce.

SLOVNÍK

budík – будильник
kabát – пальто
nohavice – брюки, штани
obliekať sa – одягатися
ponáhľať sa – поспішати
ponožky – шкарпетки
raňajky – сніданок
riad – посуд
sako – піджак
sprcha – душ
sprchovať sa – приймати душ
upratovať – прибирати
vyzliekať sa – роздягатися

Raňajky – ráno raňajkovať – raňajkujem


Obed – obed, deň obedovať – obedujem
Večera – večer, noc večerať – večeriam

PROGRAM DŇA

Ráno vstávam o šiestej. Najprv sa umyjem, vyčistím si zuby a učešem sa. Potom
sa oblečiem, obujem a naraňajkujem. Raňajkujem kávu, mlieko alebo kakao s
rožkami. Do školy odchádzam o siedmej. Cesta električkou mi trvá približne 20 minút
a o ôsmej hodine sa začínajú prednášky. Prednášky bývajú dopoludnia i popoludní,
denne 6 až 8 hodín. Stravujem sa preto v školskej jedálni. Tam si vyberiem čo chcem a
obslúžim sa rýchlo sám. Domov prichádzam asi o šestnástej až sedemnástej hodine.
V sobotu a v nedeľu mám trochu iný denný program ako v pracovné dni. Vstávam
až o deviatej a obedujem doma. V nedeľu chodím na športové podujatia, na výlety,
alebo si sedím pri knihách a trávim čas čítaním. Každý večer aspoň pár minút pozerám
televízor.
Študujem jazyky a literatúru. Viacej ma baví literatúra. Okrem čítania
zaujímavých kníh chodím do kina a do divadla.
Môj denný program je veľmi pestrý, nikdy sa nenudím. Spať chodím okolo
jedenástej.
(Podľa Мистрик Й., Тугушева Р. Учебник словацкого языка)
SLOVNÍK
36
asi - приблизно knižnica - бібліотека
mimo školy – поза школою naraňajkovať, -uje, -ujú - поснідати
pár- декілька vybrať,-berie,-berú - вибрати
stravovať sa,-uje,-ujú - харчуватися uviesť, -vedie, -vedú - навести
školský – шкільний, студентський nudiť sa, -í, -ia - сумувати
aspoň – хоча б obliecť sa, -lečie, lečú - одягнутися
viacej - більше obuť sa, -je, jú - взутися
baviť - цікавити trvať,-á, -ajú – продовжуватися, тривати
bývať - бувати pestovať, -aje, -ujú – захоплюватися, вирощувати
cez - під час podujatie - захід
denne - кожен день popoludní – після обіду
pri knihách – за книгами zdať sa, zdá, zdajú - здаватися
divadlo - театр prichádzať, -a, -ajú - приходити
dopoludnia – до півдня rámcove – в загальних рисах
chodiť spať – лягати спати rožok, -ka - рогалик
jedáleň - їдальня sledovať, -uje, -ujú - дивитися
výlet,-u - екскурсія, stretávať sa, -a, -ajú - зустрічатися
поїздка за місто tráviť, -i, -ia – проводити час

HODINY

1.00 / 13.00
presne jedna hodina po polnoci
presne trinásť hodín (popoludní)
jedna hodina (popoludní aj po polnoci)

37
1.05 / 13.05
jedna hodina päť minút (po polnoci)
trinásť nula päť (popoludní)
jedna hodina päť minút (popoludní)

1.15 / 13.15
jedna hodina pätnásť minút (popoludní aj po polnoci)
trinásť hodín pätnásť minút (popoludní)
štvrť na dve (popoludní aj po polnoci)

1.25 / 13.25
jedna hodina dvadsať päť minút (po polnoci)
trinásť hodín dvadsať päť minút (popoludní)
o päť minút pol druhej (popoludní aj po polnoci)

1.30 / 13.30
jedna hodina tridsať minút (popoludní aj po polnoci)
trinásť hodín tridsať minút (popoludní)
pol druhej (popoludní aj po polnoci)

1.35 / 13.35
jedna hodina tridsať päť minút (popoludní aj po polnoci)

38
trinásť hodín tridsať päť minút (popoludní)
pol druhej aj päť minút (popoludní aj po polnoci)

1.45 / 13.45
jedna hodina štyridsať päť minút (popoludní aj po polnoci)
trinásť hodín štyridsať päť minút (popoludní)
trištvrte na dve (popoludní aj po polnoci)

1.55 / 13.55
jedna hodina päťdesiat päť minút (popoludní aj po polnoci)
trinásť hodín päťdesiat päť minút (popoludní)
o päť minút dve (popoludní aj po polnoci)

Koľko je?

sčítanie
1+ 5 = 6
a (plus) je / rovná sa súčet

odčítanie
9-3 = 6
bez (mínus) je / rovná sa rozdiel

násobenie
3x4 = 12
krát je / rovná sa súčin

delenie
12 : 6 = 2
delené je / rovná sa podiel

DOMÁCE ČÍTANIE
ADAM A JEHO RODINA
39
Moja rodina je veľká. Starý otec sa volá Matej. Nepracuje. Každé ráno о 7.00 raňajkuje. Potom
číta noviny. Dopoludnia nakupuje. Potom on a jeho kamarát pijú čaj v kaviarni. Stará mama sa volá
Elena. Ona tiež nepracuje. Ráno o 8.00 počúva rádio. Potom varí obed. Popoludní relaxuje v záhrade.
Večer sa starý otec a stará mama prechádzajú.
Môj otec sa volá Jozef. Pracuje ako inžinier. Jeho firma je veľká a známa. Každý večer prichádza
domov o 18.00. Večeria, pracuje na počítači a potom pozerá film. Cez víkend hrá futbal. Moja mama
je úradníčka. Pracuje v banke. Tiež potrebuje počítač. Večer pozerá film, číta alebo píše email. Cez
víkend varí, nakupuje a cvičí v posilňovni. Otec a mama sa vždy večer rozprávajú.
Moja sestra sa volá Ema. Je študentka, študuje tanec. Tancuje každý deň. Popoludní pije čaj
a džús. Večer relaxuje – počúva CD alebo telefonuje.
Môj brat Boris je žiak. Každý deň ide do školy. Popoludní píše domácu úlohu, číta a učí sa. Potom
hrá futbal, surfuje po internete alebo četuje s kamarátom.
Ja sa volám Adam. Neštudujem na Slovensku, teraz bývam v Prahe, v Česku. Študujem medicínu
a som zahraničný študent. Hovorím po slovensky, po česky, po anglicky a po nemecky. Ráno o 7.30
vstávam, raňajkujem a potom idem do školy. Tam študujem – počúvam, píšem, čítam, hovorím alebo
sa pýtam. Obedujem o 13.00. Potom nakupujem alebo sa prechádzam. Nepijem alkohol a nefajčím.
Večer študujem. Cez víkend relaxujem, večeriam a hrám na gitare.

(Podľa Uličná M. a kol. Tri dva jeden - slovenčina)

Napíšte aký máte program dňa


___________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________

40
TÉMA 8. NÁŠ BYT

Bývam s rodičmi. Máme pekný byt. Byt má tri izby. Je to teda trojizbový byt.
Najväčšia izba je obývačka. V obývačke je pekný nábytok: veľký stôl, sedacia
súprava, skriňa a klavír. Na stenách sú maľby. Na okne visia pekné záclony. Na podlahe
leží mäkký koberec. Na strope visí krásny luster. Okolo stola stoja stoličky. V kúte pri
televízore je konferenčný stolík a kreslo. Mamička chce dať do obývacej izby ešte jedno
kreslo. V obývačke prijímame návštevy, odpočívame, pozeráme televíziu.
Druhá izba je spálňa pre rodičov. Tu sú postele, šatník, skriňa na bielizeň, toaletný
stolík, knižnica a pracovný stôl. Otcovi slúži spálňa zároveň ako pracovňa.
Moja izba je najmenšia. Mám tam gauč, stôl, stoličky, šatník, knižnicu,
kreslo, televízor, počítač a magnetofón. Na stene visia poličky na knihy. Vo svojej izbe
môžem pokojne študovať, čítať a počúvať hudbu.
V našom byte je dosť veľká kuchyňa. V kuchyni je sporák, kuchynský príborník,
chladnička a stôl s kuchynskými stoličkami. V kúte je kôš na odpadky. V kuchyni
mamička varí. Kuchyňa nám slúži ako jedáleň. Tam raňajkujeme, obedujeme a
večeriame.
Kúpeľňa v našom byte nie je malá. Má vaňu, umývadlo a sprchovací kút. V kúpeľni
na polici je mydlo a na druhej polici sú zubné kefky. Vedľa umývadla visia ručníky. V
kúpeľni je aj práčka. V kúpeľni sa kúpeme, sprchujeme a tam aj perieme.
Naša predsieň je malá. V predsieni visí zrkadlo, stojí vešiak a stolík s telefónom. Na
vešiak dávame kabáty a klobúky. Pod vešiakom sú prezuvky.
Náš byt sa nám veľmi páči. Je vkusne a praktický zariadený.
(Podľa Мистрик Й., Тугушева Р. Учебник словацкого языка)

1. Aký je váš byt?


2. Ako sa volá najväčšia izba?
3. Ako je zariadená obyvačka?
4. Čo ešte je v byte?
5. Je v byte aj kúpeľňa?
SLOVNÍK
bielizeň – білизна
byt – квартира
41
bývať – мешкати, проживати
čítať – читати
dlažkа – підлога
dosť – досить
druhý – другий
ešte – ще
gauč – диван-ліжко
hudba – музика
chcieť – хотіти
chladnička – холодильник
izba – кімната
jedáleň – їдальня
jedno – одне
kabát – пальто
klavír – рояль, фортепіано
klobúk – капелюх
kniha – книга
knižnica – бібліотека
koberec – килим
konferenčný stolík – журнальний столик
kôš na odpadky – смітник
krásny – гарний, красивий
kreslo – крісло
kuchyňa – кухня
kuchynský príborník – шафа для кухонного посуду
kuchynský –кухонний
kúpeľňa – ванна кімната
kúpiť – купити
kut – кут
ležať – лежати
luster – люстра
magnetofón – магнітофон
maľbа – картина
mamička – мама, матуся
mäkky – м’який
môcť – могти
mydlo – мило
nábytok – меблі
najmenší – найменший
návšteva – візит, відвідини, гості
nаjväčší – найбільший
obedovať – обідати
obývacia izba – гостинна кімната
obývačka – гостинна
odpočívať – відпочивати
páčiť sa – подобатися
pekný – гарний
počúvať – слухати
pod – під
pohovka – кушетка
pokojne – спокійно
polica – полиця
polička – поличка
posteľ – ліжко
povala – горище
pozerať – дивится
práčka – пральня машина
prať – прати
pre – для
predsieň – прихожа, передпокій, вестибюль
42
prezuvky – змінне взуття
pri – біля
prijímať – приймати
raňajkovať – снідати
rodičia – батьки
ručník – рушник
skriňa – шафа
skriňa – шафа
slúžiť – слугувати, служити
spálňa – спальня
sporák – плита
sprchovací kút – душова кабінка
sprchovať sa – приймати душ
stenа – стіна
stojať – стояти
stolička – стілець
stoličkа – стілець
stôl – стіл
strop – стеля
šatník – шафа для одягу
študovať – навчатися, вчитися
telefón – телефон
televízia – телебачення
televízor – телевізор
tiež – теж
toaletný stolík – туалетний столик
tri – три
trojizbový – трьохкімнатний
tu – тут
účelne – практично, доцільно
umývadlo – умивальник
vaňa – ванна
variť – варити
večeriať – вечеряти
vedľa – поряд, поруч, близько
veľký – великий
veľmi – дуже
vešiak – вішак
visieť – висіти
vkusne – зі смаком
vo – у, в
záclonа – занавіска
zariadený – облаштований, обставлений
zároveň – разом з тим
zrkadlo – дзеркало
zubná kefka – зубна щітка

43
Inzerát
Predaj bytu

Plocha: 43 m²

3 izbový byt v osobnom vlastníctve v Kysuckom Novom Meste, tehlová


bytovka, rozloha 42,87 m2, rovná strecha, balkón, poschodie 1./3, ústredné kúrenie,
veľká murovaná pivnica, parkovanie pred bytovkou, veľká špajza.
Byt sa nachádza v tichej lokalite plnej zelene, v blízkosti je škola, škôlka,
zdravotné stredisko cca 10 minút pešo, obchody a športoviská.
Byt je v pôvodnom udržiavanom stave, v izbách sú parkety, v kuchyni je PVC,
drevené okná, udržiavaná kúpeľňa, samostatné WC.

Plocha: 82 m²
3 izbový byt v osobnom vlastníctve na Vlčincoch I, panelový, výmera 82 m2, 2x
loggia, poschodie 2./10., ústredné kúrenie + merače, rovná strecha, výťah, parkovanie
pred panelákom. Panelák je zateplený z jednej strany, murovaná pivnica.
V byte sú parkety, v chodbe je dlažba, v kúpeľni je obklad, na WC je drevený
obklad, na chodbe a spálni sú vstavané skrine, ktoré tam ostávajú, drevené okná. Byt
je v zachovalom pôvodnom stave.
Občianska vybavenosť: škola, škôlka, zdravotné stredisko.
CVIČENIA
1. Thomas Mayer pracuje ako lektor na univerzite. Zatiaľ býva v internáte, ale
hľadá si byt. V novinách našiel tieto ponuky. Prečítajte si ich.

Na prenájom: 2-izbový byt s Dám do dlhodobého prenájmu Prenajmem kompletne


príslušenstvom v novostavbe, nezariadenú dvojgarsónku v zariadený 1-izbový byt v centre
73 m2, prízemie, dobré podkroví v Dúbravke. Lodžia, mesta. Je na 1. poschodí, po
autobusové spojenie + garáž. 35 m2, 11.000 Sk/mes. rekonštrukcii, 38 m2. Cena
Cena dohodou. Tel.: 033/669 9.500 Sk/mes. Tel.:
258 0901655784

2. Prečítajte si telefonický rozhovor a povedzte, na ktorý inzerát


Thomas Mayer reagoval.
A: Bárta, prosím.
B: Dobrý deň. Tu Thomas Mayer. Čítal som váš inzerát.
A: Chcete si prenajať byt?
B: Áno. Ale mám ešte otázky.
A:Nech sa páči.
B: Píšete, že byt je v centre mesta. Nie je hlučný?
A:Nie. Okná sú do tichej ulice, kde nechodia autá. Je tam park.
B: Aké má miestnosti?
A:Jednu veľkú izbu, kuchyňu, kúpeľňu, WC a komoru.
B: Má aj balkón?
A:Bohužiaľ, nie.
B: Kedy sa môžem prísť pozrieť?
A:Zajtra okolo piatej budem doma. Adresa je Kollárova 5, byt číslo 6.

Slovník

plot (m) živý plot (m) brána (f) pánt (m) záhradkárstvo (n)
chalupa (f)

ovocný strom (m) les (m) krík (m) sklenník (m) hrable (f) (pl) tehla (f)

lopata (f) komín (m) veterná zvonkohra (f) lehátko (n) rebrík (m) vedro (n)
fúrik (m) motyka (f) kladivo (n) sekera (f) poleno (n) klinec (m)

skrutka (f) závit (m) matica (f) dláto (n) skrutkovač (m) kľúč (m)

kliešte (f) (pl) rezací nôž (m) špirálový vrták (m) pílka (f) elektrický drôt (m) farba (f)

maliarsky štetec (m) stierka (f) skrinka na náradie (f) schránka (f) zámok (m) motúz (m)

altánok (m) ohnisko (n) grilovanie (n) lavička (f) slnečník (m) hojdacia sieť (f)

V ypočuje si náhravku a doplňte chýbajúce slová


(Krízom krážom1, CD1/55)

– Ahoj, Róbert.
– Ahojte. Nech ________, poďte ďalej. Tak toto je môj ____ byt.
– Vlastný?
– Nie, je prenajatý. Tu vpredu je ______, vpravo je kúpeľňa a ____,
vľavo je ___. V strede je ______ a vzadu je _______.
– Hm, byt je dosť _____. Aj je veľmi pekný a moderný.
– Je tu aj _____?
– Áno, Johanna, tam vzadu.
– Á, ______ je veľmi široký.
– Je to drahý ____?
– No, nie je _____, ale je to normálna cena.
MÔJ DOM

Naša rodina býva v rodinnom dome so záhradou. Náš dom je


jednoposchodový. Na prízemí bývajú moji starí rodičia, na poschodí rodičia a v
podkroví máme ešte dve izby. Dom je veľmi dobre riešený.
Na prízemí i na poschodí sú po tri izby s príslušenstvom. Izby slúžia ako
obývačka, spálňa a pracovňa. Príslušenstvo tvorí predsieň, šatňa, kuchyňa, kúpelňa s
vaňou a WC. V podkroví sú len dve izby – spálňa a detská izba. Ale príslušenstvo ani
tu nechýba. Je tu kuchynka, sprchovací kút a WC.
Kuchyňa je veľmi prakticky zariadená. Je tu elektrický sporák, kuchynský
príborník, chladnička a stôl s kuchynskými stoličkami. Nie je tu nič zbytočné.
Obývacia izba je tiež praktická. Slúži ako jedáleň. Je tam knižnica, gauč, stôl so
stoličkami a veľký koberec.
Každá časť domu má osobitný vchod zo schodišťa. V suteréne je garáž,
práčovňa, sušiareň a pivnica. V dome je ústredné kurenie, ale je aj kozub.
Balkóny na prízemí a na poschodí sú v lete plné kvetov. Plná kvetov je i naša
záhrada. O ňu sa starám ja so starou matkou. Neplechu im často robí kocúr Mišo a
pes Alex.
V záhrade je i malý bazén, skôr na osvieženie po horúcom letnom dni ako na
plávanie. V rohu záhrady je murovaný gril, kde si za teplých večerov robíme
grilované pochúťky. Alebo len tak sedíme na terase, rozprávame si zážitky zo dňa a
kocháme sa pohľadom na lenivo tečúci Dunaj.
CVIČENIA

1. Napíšte názvy miestnosti v dome alebo v byte.

1. Miestnosť, ktorá je v byte prvá, sa volá __________________.


2. Obyčajne najväčšia izba, kde sa stretáva celá rodina, je _______________.
3. Izba, kde spíme, sa volá _______________.
4. Izba pre deti je ________________.
5. Izba, v ktorej pracujeme, sa volá _____________.
6. Miestnosť, kde varíme, je __________________.
7. Malá miestnosť, kde máme potraviny, sa volá ______________.
8. Miestnosť na umývanie a sprchovanie je __________________.
9. WC sa inak volá _________________________.
10. Menšia miestnosť určená hlavne na oblečenie a topánky je ________________.

Slovník

toastovač (m)
kávovar (m) elektrická kanvica mixér (m) práčka (f) chladnička (f)
(f)

mraznička (f) sporák (m) trúba (f) mikrovlnná rúra (f) umývačka riadu (f) zástrčka (f)

zásuvka (f) vypínač (m) elektrická zubná elektrický holiaci fén na vlasy (m) žehlička (f)
kefka (f) strojček (m)

ьто
šijací stroj (m) vysávač (m) telefón (m) bezdrôtový telefón batéria (f) diaľkové
(m) ovladánie (n)

televízor (m) DVD prehrávač videorekordér (m) reproduktor (m) mikrofón (m) prijímač (m)
(m)
objektív (m)

slúchadlo (n) fotoaparát (m) pamäťová karta (f) blesk (m) statív (m)

kamera (f) monitor (m) klávesnica (f) myš (f) disketa (f) kompaktný disk
(m)

procesor (m) integrovaný okruh hard disk (m) kopírka (f) zásobník písací stroj (m)
(m) tlačiarenskej farby
(m)

Inzerát
Rodinný dom v dobrej lokalite v lone prírody. Dostupnosť v zime dobrá, vek stavby cca 17
rokov, vzdialenosť MHD 150 – 200 m, rozmery stavby 12,20 x 10 m, zastavaná plocha cca 130 m2,
pozemok o výmere cca 2 300 m2, rovina. Dom je postavený z kvádrov, strecha ROVAsystém, VIS,
pivnica, ústredné kúrenie z plynového kotla, kotol aj na pevné palivo. Podlahová plocha 4 x 60 m2
- po polpodlaží, terasa, prístrešok na auto, garáž. V roku 2008 bola menená strecha, odkvapy,
nadstavená strecha o 30 cm, zdvojený krov, izolovaný krov, plastové okná. Dom pozostáva
z pivnice, obývačka + kuchyňa s jedálňou, na polpodlaží je 1 izba s príslušenstvom, na ďalšom
polpodlaži sú dve izby, na vrchu je podkrovie.
Cena prenájmu: 1 000 € + energie / mesiac

Aký byt máte vy? Napíšte


________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
TÉMA 9. V HOTELI

Z bratislavskej hlavnej stanice sa rýchlo dostaneme do mesta. Môžeme ísť


električkou alebo autobusom. Kto sa
chce prejsť, môže ísť aj pešo. Okolie
bratislavskej stanice je pekné. Preto je
táto prechádzka príjemná.
Mestskou dopravou je niekedy
nepohodlné cestovať, najmä ráno, keď
idú ľudia do práce. Ale často je
nepríjemné cestovať aj popoludní,
keď idú zasa z práce. Električky,
autobusy a trolejbusy sú preplnené.
Ak máme veľký kufor alebo inú batožinu, je lepšie ísť taxíkom. Pred hlavnou
stanicou obyčajne čaká niekoľko taxíkov.
Môžeme si vybrať niektorý zo známych hotelov. Nenároční cestovatelia sa môžu
ubytovať aj v ubytovni.
Hlásime sa v recepcii. Požiadame o jednoposteľovú, dvojposteľovú alebo
trojposteľovú izbu. V každej hotelovej izbe je
telefón, televízor a klimatizácia.
Za hotelové ubytovanie môžeme zaplatiť
vopred. Najčastejšie sa však platí až pri
odchode. Pri dlhom ubytovaní možno platiť na
konci každého týždňa.
Niekedy je v hoteli mnoho hostí. Preto je
dobre si rezervovať izbu vopred. Treba tak
urobiť aspoň tri-štyri dni pred príchodom.
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

SLOVNÍK

dostat’ sa – потрапити, пройти výt’ah - лiфт


môct’ – могти zostat’ - залишитися
chciet’ – хотiти hneď – вiдразу
prejst’sa–пройтися použit’ - скористатися
prechádzka – прогулянка pešo – пiшки
doprava – транспорт cestovný pas - закордонний
nepohdlný – незручний паспорт
najmä – особливо čakat’ – чекати
zasa/ zase – знову poznat’ – дiзнатися
preplnený – переповнений dostat’ - отримати
lepšie – краще žiadat’ si - просити
čakávat’ – очiкувати aby - щоб
vybrat’ si – вибрати zabezpečit’ - забезпечити
nenáročný – невимогливий príliš - надто
ubytovat’ sa – поселятися vol’ný – вiльний
hlásit’ sa – записатися stred - центр
recepcia – адмiнiстрацiя priam - прямо, як раз
požiadat’ – попросити objednat’ si - замовити
jednopostel’ová izba – одномiсний номер nosič - носильник
dvojpostel’ová – двомiсний trojpostel’ová – тримiсний
ubytovanie – поселення želat’ si – бажати
hotelová izba – номер ( в готелi ) vopred – наперед, завчасно
vopred – наперед, завчасно však – проте
najčastejšie – частiше odchod – вiд’їзд
možno – можливо urobit’ – зробити
rezervovat’ – забронювати príchod – приїзд
odporučat’ – рекомендувати drahý – дорогий
občianský preukaz - паспорт, посвiдчення особи až – лише
turistická ubytovňa – примiщення для нiчлiгу туристiв

A Kde je tu, prosím, dobrý a nie drahý hotel?


B Môžem vám odporúčat’ hotel Tatra.
A Nie je ďaleko od stredu mesta?
B Nie. Hotel Tatra je priam v stredu mesta.
A Chcel by som dvojposteľovú izbu.
B Máte izbu rezervovanú?
A Nie, neobjednal som si ju.
B Uvidím, čo je voľné. Mám dve jednoposteľové izby. Obe s kúpeľňou. Sú na
piatom poschodí.
A To je príliš vysoko.
B Môžete íst’ výťahom.
A Sú to pekné izby?
B Áno, budete spokojný.
A Dobre, zostanem u vás.
B Prosím si váš občiansky preukaz ( váš cestovný pas).
A Nech sa páči !
B Hneď vám dám kľúč od vašej izby.

A: Dobrý deň! Máte, prosím, voľnú izbu?


B: Samozrejme. Chcete sa u nás ubytovať?
A: Áno, chcel by som. Práve som priletel z Kanady. V Bratislave sa zdržím niekoľko dní a potom budem
pokračovať v ceste.
B: Prepáčte, že som taký zvedavý. Povedali ste, že ste z Kanady, ale hovoríte dobre po slovensky.
A: Žijem síce v Kanade, ale moji rodičia pochádzajú zo Slovenska.
B: To znamená, že aj vy ste pôvodom Slovák?
A: Áno, považujem sa skôr za Slováka než za Kanaďana. Rodičia museli emigrovať do Kanady. Ja som sa
narodil ešte na Slovensku, ale moji súrodenci už v Kanade.
B: Hovoria vaše deti po slovensky?
A: Ale áno, nezabudli sme na svoje korene, a preto je ovládanie slovenčiny v našej rodine veľmi dôležité.
Je to predsa náš materinský jazyk.
"
JA SOM SLOVÁK
Na hraničnom priechode I
A: Dobrý deň, pasová kontrola. Vaše doklady, prosím.
B: Nech sa páči.
A: V poriadku, ďakujem.

Na hraničnom priechode II
A: Dobrý deň. Vaše cestovné doklady, prosím.
B: Chcete občiansky preukaz alebo pas?
A: To je jedno.
B: Tak nech sa páči občiansky preukaz.
A: Ďakujem, v poriadku. Dovidenia a príjemnú cestu.

Občiansky preukaz

Cestovný pas

DIALÓGY
Kde je hotel?
A: Prepáčte, hľadám hotel Bratislava.
B: Pôjdete na koniec tejto ulice, uvidíte ho napravo oproti parku.
A: Ďakujem pekne.
B: Niet začo.
V hoteli
A: Dobrý deň, mám tu rezervovanú izbu na meno Smith.
B: Vitajte, pán Smith. Vyplňte, prosím, tento formulár. Tu je váš kľúč. Izba číslo 235, druhé
poschodie, naľavo od výťahu.

- Chcel by som sa ubytovať / Rád by som sa ubytoval v tomto hoteli. Máte voľné izby?
- Žiaľ, momentálne sú / máme všetky izby obsadené. Počkajte chvíľu, zavolám do hotela
Krym, možno budú mať niečo voľné.
- Ďakujem.
.......
- Máte šťastie, je tam ešte niekoľko izieb voľných.
- Veľmi pekne vám ďakujem. Ako sa tam dostanem? Nie som totiž z Bratislavy a mesto
vôbec nepoznám.
- Je to dost’ d’aleko. Ak chcete / Ak si prajete / Ak si želáte, zavolám vám taxík.
- Bol by som veľmi rád. / Bol by som vám veľmi vďačný. / Ste veľmi milý/ láskavý.
Ďakujem.
***
- Dobrý deň. Volám sa Galovič. Minulý týždeň som si rezervoval izbu vo
vašom hoteli.
- Hneď sa pozriem. Igor Galovič, pravda?
- Áno.
- Nech sa páči. Máte izbu na druhom poschodí. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Je svetlá a
tichá.
- Ďakujem.
- Dovolíte váš občiansky preukaz?
- Nech sa páči.
- Ďakujem. Ak by ste mali nejaké želanie, zavolajte, prosím,recepciu. A ešte niečo. Keď
budete odchádzať ( z hotela), nezabudnite odovzdať kľúče na vrátnicu.
- Samozrejme.
- Nech sa páči, tu sú kľúče.
***
- Haló! Recepcia?
- Áno. Prosím?
- Chcel by som sa dať zobudit’. Zajtra totiž skoro ráno cestujem.
- O koľkej?
- O piatej.
- V ktorej izbe bývate?
- V izbe číslo tristopät’.
- Mám to poznamenané, o piatej vás recepčná zobudí, spoľahnite sa. Máte ešte nejaké
želanie?
- Áno. Zavolajte mi, prosím, na šiestu taxík.
- Dobre. Máte veľa batožiny? Potrebujete nosiča?
- Nie, ďakujem. Mám iba jeden kufor.
TÉMA 10. OBLEČENIE
„Veľmi sa mi páči tvoj nový oblek,“ hovorí pán Bezák svojmu priateľovi. „Zdá
sa, že je z dobrej látky a jeho tmavosivá farba je tiež
praktická“.
„Áno, som s ním veľmi spokojný“.
„Oblek je šitý na mieru, pravda?“
„Nie. Je to konfekcia. Pôvodne som si chcel kúpiť hnedú
látku. Vo výkladnej skrini som uvidel tento oblek a veľmi sa
mi zapáčil. Vyskúšal som si ho. Bol akoby na mňa ušitý.
Rozhodol som sa, že ho zoberiem. Iba nohavice boli pridlhé,
musel som si ich dať skrátiť“, povedal pán Pokorný.
„Sako ti vôbec nemuseli upraviť?“
„Nie, sako bolo dobré. Mrzí ma však, že šaty nemajú vestu, boli by ešte
praktickejšie“.
„Akú košeľu budeš k nim nosiť?“
„Najvhodnejšia by bola, myslím, bledomodrá. Dúfam, že sa podarí kúpiť aj
tmavočervenú kravatu. Ponožky by som chcel čiernej farby. K tomu mi vhodný
sveter upletie sestra.“
„Začínaš veľmi dbať o svoj zovňajšok“, žartoval pán Bezák.
„Azda nesmiem? Veď aj ty máš nový klobúk, ani šál som ti ešte nevidel.“
„Áno, šál som dostal ako darček na narodeniny“.
„Aj ja by som chcel prekvapiť manželku pekným darom. Pre ňu rád miniem
peniaze. Chcel by som jej kúpiť líščí kožuch. V kožušníctve však teraz majú iba
kožuchy z baranej alebo nutrej kožušiny. Dúfam však, že jej ho ešte budem môcť
kúpiť.“
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

SLOVNÍK

oblečenie – одяг zdať sa - здаватися


páčiť sa – подобатися látka – тканина, речовина
oblek – костюм tmavosivý – темно-сірий
spokojný – задоволений dostať - отримати
šiť – шити darček - подарунок
miera – міра, мірка narodeniny – день народження
šitý na mieru – сшитий за мірою skutočne - дійсно
konfekcia, -e – готовий одяг svieži - свіжий
pôvodne – спочатку, первісно prekvapiť - здивувати
výkladná skriňa – вітрина dar - подарунок
uvidieť – побачити minúť – витратити гроші
zapáčiť sa – сподобатися líščí kožuch – шуба з лисиці
vyskúšať – примірити kožušníctvo - хутра
rozhodnúť sa – вирішити barania kožušina – овчина
nohavice – брюки nutria kožušina – хутро
pridlhý – довговатий možnosť - можливість
siahať – доходити до чогось štýl - стиль
šál – шарф zovňajšok - зовнішній вигляд
skrátiť – укоротити dávať prednosť- віддавати перевагу
zúžiť – звузити inšpirovať - надихати
kvalitný – якісний výber - вибір, асортимент
zodrať – зносити prechodné - демісезонне
sako,-a – піджак klenoty - коштовності
upraviť- пристосувати kabelka - сумочка
mrzieť- засмучувати džínsy - джинси
šaty, šiat – тільки одяг, сукня, костюм uniforma - уніформа
vesta – жилетка bavlna - бавовна
košeľa – сорочка montérky - спецодяг, комбінезон
vhodný – пригожий polokošeľa – трикотажна сорочка
dúfať – сподіватися rozhalenka – сорочка апаш
podariť sa – удатися, пощастити tričko - футболка
bledomodrý – світло-синій pančuchy - панчохи
tmavočervený – темно-червоний nočná košeľa – нічна сорочка
kravata – краватка pyžama - піжама
ponožka – шкарпетка župan - халат
sveter – светр kimono - кімоно
upliesť, upletiem – сплести domáce oblečenie – домашній одяг
začínať – починати sukňa - спідниця
dbať, dbám – піклуватися, дбати dvojdielne plavky - роздільний
zovňajšok, -a/ -u – зовнішність celé plavky – цільний купальник
zažartovať – пожартувати paleto - полупальто
azda – невже, хіба kabát - пальто
smieť, smiem – мати право blúza - блузон
klobúk – капелюх rolák – гольф

ČO SI MÔŽEME OBLIECŤ?

V obchode môžeme kúpiť dámske oblečenie (sukňu, šaty, blúzku, kostým,


tričko, pančuchy, pančucháče a spodnú bielizeň - podprsenku, nohavičky) a pánske
oblečenie (sako, nohavice, džínsy, košeľu, oblek, šortky, tričko, vestu, kravatu,
ponožky a spodnú bielizeň – tielko a slipy).
V zime nosíme teplé oblečenie: nohavice/sukňu, pulóver, sveter, mikinu,
vetrovku/kabát, čiapku, šál, rukavice. V lete nosíme ľahké oblečenie.
V noci máme na sebe pyžamo alebo nočnú košeľu.
K oblečeniu patria aj módne doplnky: kabelky, opasky, okuliare, bižutéria.
Keď vonku prší, potrebujeme dáždnik.
Na nohách nosíme obuv: topánky, sandále, botasky, tenisky, čižmy a doma
papuče.
Spoločenské oblečenie nosíme, keď ideme na skúšku, na večierok, na ples,
do divadla, na svadbu atď.
SLOVNÍK

nohavice (f) (pl) rifle (f) (pl) kravata (f) oblek (m) dáždnik (m) kufor (m)

aktovka (f) cestovný vak (m) kabát (m) sveter (m) sako (n) kožená bunda (f)

vetrovka (f) košeľa (f) opasok (m) šál (m) tričko (n) rukavica (f)

šaty (f) (pl) sukňa (f) župan (m) blúzka (f) plavky (f) (pl) pršiplášť (m)

kabelka (f) dámska peňaženka klobúk (m) náušnica (f) prsteň (m) náramok (m)
(f)

nohavičky (f) (pl) podprsenka (f) vešiak (m) ponožka (f) okuliare (m) (pl) slnečné okuliare (m)
(pl)

poltopánka (f) topánka (f) sandál (m) vesta (f) tielko (n) čiapka so šiltom (f)

boxerky (f) (pl) nohavičky (f) (pl)


trenírky (f) (pl) pyžamo (n) peňaženka (f) batoh (m)
CVIČENIA

1. Vypočujte text a doplňte chýbajúce slová


(Hovorme spolu po slovensky A, Učebnica2, č.P.9.2.)

Predavačka: _______________ deň, čo si želáte?


Iveta: Potrebujeme _________ nový oblek pre môjho priateľa.
Predavačka: Akú veľkosť potrebujete, __________ pán?
Karol: Myslím, že číslo 52.
Predavačka: Nech sa páči, vyberte si. Obleky veľkosti 52 sú tam vzadu.
Iveta: Ďakujeme, môže si Karol vyskúšať ten __________________?
Predavačka: Samozrejme, skúšobné kabínky sú vpravo.
Karol: Naozaj je celkom ______________. Vyskúšam si ho.

2. Počúvajte ďalší dialóg a prerozprávajte situáciu v minulom čase.


(Hovorme spolu po slovensky A, Učebnica2, č.P.9.3.)

Iveta: Karol, myslím, že ti je trochu široký. A nohavice sú príliš dlhé.


Karol: Áno, necítim sa v ňom dobre.
Predavačka: Bohužiaľ, menšie číslo tohto strihu v tejto farbe a z takého
materiálu nemáme. Ale môžete si vyskúšať podobný sivý.
Iveta: Tmavosivý?
Predavačka: Áno, hneď vám ho prinesiem.

3. Počúvajte nahrávku a pozorujte vyznačené slovné spojenia.


(Hovorme spolu po slovensky A, Učebnica2, č.P.9.4.)

Karol: No, tento je dobrý, čo ty na to?


Iveta: Súhlasím, sedí ti. Aj farba ti pristane. Iba nohavice necháme skrátiť.
Karol: Dobre, tento si kúpim. Kde je pokladňa?
Predavačka: Pokladňa je pri vchode.
Iveta: Môžem platiť platobnou kartou?
Predavačka: Samozrejme.
Karol: Ďakujeme a dovidenia.
Iveta: Karol, cestou sa zastavíme vybrať tú kabelku, nezabudni.
4. Vypočujte báseň a doplňte dĺžne.
(Zvukové ukažky č.02/2.1.4.)

Ta laska
Taka prudka
Taka krehka
Taka nežna
Taka zufala
Ta laska
Krasna ako deň
A zla ako počasie
Keď je zle počasie
Ta laska prava
Ta laska taka krasna
Taka šťastna
A taka smiešna…

Ako sa radi obliekate vy? Napíšte.


____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________
TÉMA 11. NA NÁKUPOCH

Nákupnou horúčkou v našej rodine trpia len naše ženy. Každá z iných
dôvodov. Matka a stará matka v prvom rade preto, aby v domácnosti nič nechýbalo.
Nakupovať potraviny im pomáham aj ja. Urobia mi zoznam a ja idem do
supermarketu. Je tam potravinárstvo,
mäsiarstvo, papiernictvo, kníhkupectvo,
drogéria, odevy, obuv, kvetinárstvo, športové
potreby, nábytok, elektrotovary. Tam nájdem
všetko – mliekarenské výrobky, chlieb a pečivo,
mäso a údeniny, ovocie, zeleninu, drogistický
tovar a aj jedlo pre psa a mačku. Ale zeleninu
nakupujeme aj na trhu.
Trhovníci ponúkajú najmä ovocie a
zeleninu. Mám rád ich pokriky, jednanie a vôbec
atmosféru trhu. Chodievame tam každú sobotu. Domácnosť, to prirodzene nie sú len
potraviny, drogéria, kozmetika či tovar z papiernictva. V domácnosti treba z času na
čas vymeniť bielizeň, záclony, koberce, ba aj nábytok. A, prirodzene, treba sa obliecť
i obuť.
A v tom je majstrom naša Eva. Nikdy si nemá, čo obliecť. Stále by si kupovala
nové šaty, kabelky a topánky. O laku na nechty, odlakovači, rúži, púdri na tvár,
tieňoch na oči, telovom mlieku, ceruzke na oči ani nehovoriac. Ale také sú už ženy.
Rady sa parádia. Ja zas miniem mnoho peňazí na knihy a na videohry.

SLOVNÍK

bielizeň – білизна ovocie – фрукти


domácnosť – домашнє господарство papiernictvo – канцтовари
drogistický tovar – косметичні засоби parádiť sa – чепуритися
dôvod – причина pečivo – випічка
chlieb – хліб potraviny – продукти харчування
chýbať – бракувати rúž – помада
kabelka – сумочка šaty – одяг
mäso – м’ясо trh – ринок
mäsiarstvo – м’ясні вироби trpieť – терпіти
minúť – витратити údeniny – копчені вироби
mliekarenské výrobky – молочні вироби zelenina – овочі
nábytok – меблі zoznam – список
nakupovať – купувати
NAKUPUJEME

Mišo, Ján a Petra radi chodia nakupovať do Tesca. Vezmú si vozík a idú do potravín.
P: Dobrý deň, prosím si dvadsať deka (200 g) šunky a párky.
p: Koľko párkov?
P: Päť párov.
p: Nech sa páči. Ešte niečo?
M: Ešte štvrť kila syra Eidam a desať deka (l00 g) Nivy, prosím.
p: Eidam v kuse či nakrájať?
M: Nakrájať, prosím.

Ján kúpi liter mlieka, jedno maslo, bryndzu, tvaroh, dve smotany, desať vajíčok a niekoľko
jogurtov.
J: Mišo, choď ešte zobrať fľašu vína a čipsy!
P: A pre mňa päť pív a jednu kolu! Počkáme ťa pri zelenine.

Mišo a Petra si pozerajú zeleninu a ovocie. O chvíľu je tam Ján:


J: Majú niečo dobré?
P: Je tu málo ovocia, ale kúpime aspoň nejakú zeleninu: mrkvu, petržlen, kaleráb, šalát, kapustu
a zemiaky.
M: A ešte dve kilá paradajok, pol kila papriky a kilo uhoriek.
P: Zabudli sme na karfiol!
M: A na cesnak a cibuľu!
J: Hm, tie nemám rád. Mne chutí pór. Koľko stojí jeden kus?
Potom idú kúpiť pečivo. Kúpia pol chleba a sedem rožkov.

Odtiaľ idú do oddelenia s oblečením. Ján si hneď vezme nohavice a košeľu.


P: Môžem si vyskúšať túto sukňu a tričko?
p: Nech sa páči, kabínka je vzadu.
P: Pristane mi to?
J: Myslím, že áno.
p: Je vám to dobré?
P: Tričko mi nesedí. Nemáte väčšie číslo?
p: Nie, ale skúste túto modrú blúzku.
P: Ďakujem, vezmem si iba sukňu. Je naozaj pekná.

Mišo a Ján idú do obuvi. Jánovi sa páčia biele tenisky. Mišo si kúpi tmavé topánky a ponožky.
Vpravo sú športové veci, ale oni už nemajú čas.
P: Poďme ešte do drogérie. Potrebujem nejaké veci.

Do vozíka si dá šampón, zubnú kefku a pastu, prací prášok, dve mydlá, toaletný papier a
papierové vreckovky.

Čakajú pri pokladni. Ján má chuť na nejakú sladkosť. Kúpi si čokoládovú tyčinku a žuvačky. Sú
na rade. Každý zaplatí za svoj tovar.
M.: Prosím si ešte jednu tašku!
p: Nech sa páči!
M: Ďakujem.
p: Dovidenia.
KUPUJEME DARČEK

Niektoré výrazy a frázy

Predavač
Čo si želáte?
Čo si prajete?
Želáte si?
Prajete si?
Nech sa páči.
Môžem vám nejako poradiť?
Už ste si vybrali?
Tak ako ste sa rozhodli?
Budete platiť v hotovosti alebo kartou?
Zákazník
Ďakujem, zatiaľ sa len pozerám.
Kedy dostanete nový tovar?
Môžem si vyskúšať tieto šaty/topánky?
Platí sa tu alebo pri pokladni?
CVIČENIA

Výpočujte si náhravku a doplňte chýbajúce výrazy.


(Hovorme spolu po slovensky č. 17)

– Prosím si škatuľku _____________. Aké máte?


– Dalidy a Samsonky.
– Tak škatuľku ___________. A jeden zapaľovač.
– Zapaľovače sú vypredané. Môžu byť zápalky?
– Dobre, tak si vezmem kartón _________.
– Ešte niečo?
– Dajte mi ešte dva balíčky_________________.
– To máme 128 ____________ 50 ______________.

– Nech sa páči, mladá pani.


– Prosím si kilo __________, dve kilá __________, pol __________ z ____________ a 40
deka ____________.
– Máme aj pekné ovocie. Vyberte si!
– Dobre, odvážte mi kilo _________, pol _________ a päť _____________.
– Bude to všetko?
– Áno, ďakujem. Dajte mi to, prosím, do ____________ ________.
– Do _________ alebo ____________?
– Do __________.
– Nech sa páči. Spolu je to 189 ______________.

V OBCHODNOM DOME

Pani Tichá ide na dovolenku. Chce stráviť dva týždne vo Vysokých Tatrách u
príbuzných. Veľmi sa teší na pobyt pri Štrbskom plese, na výlety do blízkeho i
vzdialenejšieho okolia.
S prípravou má veľa starostí. Čo všetko bude v horách potrebovať? Šaty,
topánky, športový výstroj, to už má prichystané. Ako to pobalí? Ani sa jej to
nepomestí do kufra! Ale ešte nemá všetko. Musí zájsť do obchodu, potrebuje ešte
niektoré veci.
„Kde najrýchlejšie všetko pokúpim?" premýšľa. „V obchodnom dome. Tam
dostanem všetko, čo potrebujem." Rozhodla sa. Najväčší obchodný dom je priamo v
centre mesta na hlavnom námestí.
Návštevníkov vítajú vkusne upravené výkladné skrine, vábia bohatým výberom
tovaru.
Pani Tichá sa ponáhľa. Na prízemí sa ani nezastaví. Kabelky a rukavice ju teraz
nezaujímajú. Ani v oddelení pánskej bielizne sa nechce zdržovať.
Výťahom sa vyvezie na druhé poschodie. Tu je oddelenie dámskej bielizne.
„Môžem dostať ponožky do vychádzkových topánok?" pýta sa predavačky.
„Ľutujem, u nás ponožky nepredávame, musíte zájsť do oddelenia obuvi. Tu
máme iba hodvábne pančuchy."
„Tie svetríky sú veľmi pekné. Môžete mi ukázať ten belasý — alebo ten
červený?"
„Tu sú oba. Nech sa páči, vyberte si!"
„Neviem, ktorý je krajší. Oba sa mi páčia. Tento belasý mi asi lepšie pristane,"
pozerá sa do zrkadla. „Koľko stojí?"
„Rovných dvadsať eur."
„Máte moje číslo? Nosím svetre číslo 44. Tento mi bude malý, potrebujem väčší.
Ďakujem, tento je dobrý, zabaľte mi ho, prosím!"
Predavačka vyplnila pokladničný blok a pani Tichá ide s ním k pokladnici.
Okolo oddelenia s látkami prejde dnes bez zastávky. Inokedy si rada prezerá
hodvábne látky pestrých vzorov, ale čas je neúprosný. A ona ešte neskončila nákupy.
Na ďalšom poschodí predávajú obuv. Pani Tichá sa na chvíľku zastavuje pri
vitrínach. Je tu veľký výber rozličných letných topánok, papúč a prezuviek. Pani
Tichá kupuje ponožky. Kúpila dva páry.
V oddelení konfekcie je skutočne na čo pozerať. Visia tu kvalitné pánske obleky,
dámske šaty v najrozličnejších farbách. Plážové šaty pestrých vzorov, jednoduché
línie denných šiat, praktické cestovné kostýmy – na tom môže pani Tichá oči nechať.
Aha, tam majú športové obleky!
„Máte vlnené nohavice tmavšej farby?"
„Áno. Aká farba by to mala byť?"
„Najradšej by som mala tmavosivé."
,,Tie máme iba vo väčších číslach. Pozrite si tieto hnedé! Sú vkusne ušité a z
kvalitnej látky. Látka má nekrčivú úpravu. Sú veľmi praktické. Môžete si ich
vyskúšať. Tu vpravo je kabínka."
„Áno, tieto budú dobré." Pani Tichá je spokojná.
Ešte musí kúpiť niečo na cestu. Zastaví sa v
oddelení potravín.
„Prosím si 15 deka šunky a 30 deka trvanlivej
salámy vcelku!"
Pečivo pani Tichá nepotrebuje. Kúpi si ho až
ráno, aby bolo čerstvé.
Cesta vlakom bude dlhá. Cestovať bude od
rána a na mieste bude až okolo druhej.
Šťastnú cestu, pani Tichá, a veľa krásnych a
slnečných dní!
Pečivo
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)
Obchody

V potravinách
Peter a Mária idú nakupovať potraviny. Mária
potrebuje kúpiť chlieb a kávu. Peter sa ide len
pozrieť, čo v potravinách majú.
Pri vchode si Mária vezme vozík a Peter košík
a chodia pomedzi regály. Mária berie čerstvý
chlieb a mletú kávu, ale aj osem rožkov, liter
mlieka, maslo, jogurt, kyslú smotanu, dve kilá
múky, desať vajíčok, dvadsať deka syra a štvrť kila salámy. Vždy kupuje veľa
jedla, hoci potraviny vôbec nie sú lacné. A ceny ešte vždy stúpajú.
Peter kupuje bonboniéru pre Máriinu mamu, päť fliaš piva pre Máriinho otca a
čokoládu pre Máriu a pre seba. Pri pokladni je dlhý rad, a tak musia čakať. Keď
platia, je už tma. A ešte musia ísť do zelovocu a mäsiarstva.

V zelovoci

V zelovoci chce Mária kúpiť nejakú zeleninu na šalát a


Peter chce kúpiť ovocie. Mária kupuje dva šaláty, kilo
paradajok, jednu uhorku a pol kila cibule. Peter si
pýta šesť banánov, kilo pomarančov, dve kilá sliviek
a ananás. V zelovoci, chvalabohu, nie je teraz nikto,
len oni a predavačka, a tak to ide rýchlo. Predavačka im
odváži tovar (okrem šalátu) a platia hneď pri pulte.
Mária ešte kupuje igelitovú tašku, lebo jej nákupná
taška nie je na celý nákup dosť veľká.

Ovocie – zelenina

V mäsiarstve
Ešte musia nakupovať aj v mäsiarstve. V obchode je dosť veľa ľudí, preto asi
pätnásť minút stoja v rade. Potom si Mária pýta šesť párov párkov, dve klobásy,
jedno väčšie kurča a bravčové mäso na rezne. Peter je prekvapený, ako veľa Mária
platí za mäso. Hoci je už na Slovensku niekoľko mesiacov, v mäsiarstve doteraz
nebol.
Mária mu hovorí: „Veru, mäso a mäsové výrobky sú tiež veľmi drahé. A
väčšinou nie sú veľmi zdravé. Môj otec niekedy dokonca je slaninu a údené mäso, a
tie sú vraj veľmi škodlivé. Škoda, že nie sme vegetariáni - ich strava je nielen
zdravšia, ale aj omnoho lacnejšia.
(Podľa Böhmerová A. Slovenčina pre vás: Slovenčina pre anglicky hovoriacich – učebnica pre začiatočníkov)
V kníhkupectve
Peter a Mária sa idú pozrieť, či v
kníhkupectve v centre Žiliny majú nejaké
zaujímavé knihy.
Mária: Peter, aké knihy si chceš pozrieť?
Peter: Chcem si pozrieť nejaké knihy o
Slovensku a kúpiť dobrý anglicko-
slovenský slovník a veľkú mapu Slovenska.
Mária: Dobre. Ja si zatiaľ pozriem preklady beletrie z angličtiny a novú
slovenskú literatúru.
Predavačka: Čo si želáte?
Peter: Môžete mi, prosím, ukázať, kde sú knihy o Slovensku?
Predavačka: Nech sa páči, tu sú na pulte.
Peter: Máte niečo v angličtine?
Predavačka: Tento turistický sprievodca po Slovensku je v angličtine, aj Peter
Dvorský, totiž jeho biografia. A niektoré
ostatné knihy majú anglické resumé, napríklad
Hrady a zámky A. Brunovský.
Peter: Ďakujem. Á máte nejaký dobrý nový
anglicko-slovenský slovník?
Predavačka: Máme tento vreckový a tento
trochu väčší, ale bohužiaľ sú už vyše 30
rokov staré.
Peter: To je škoda. Tak si kúpim len tohto
sprievodcu po Slovensku a túto biografiu. Kde
platím?
Predavačka: Nech sa páči, tam pri pokladni.
Peter: Mária, už niečo máš?
Mária: Áno. Kúpim si tento preklad Hellera, zbierku básní Milana Rúfusa a
poviedky Štefana Moravčíka.
Peter: Potom mi toho Moravčíka požičiaš? Chcem ho skúsiť čítať.
Mária: Jasné, že požičiam. To teraz poďme zaplatiť
(Podľa Böhmerová A. Slovenčina pre vás: Slovenčina pre anglicky hovoriacich – učebnica pre začiatočníkov)

Dialógy

V oddelení Kniha

– Dobrý deň. Dozvedel som sa, že ste dostali prvý diel Dejín Slovenska. Mali sme ich ešte
minulý týždeň.
– Žiaľ / Bohužiaľ, už sa vypredali.
– To je škoda! Tak som sa na ne tešil! Veď kniha podobného druhu veľmi chýbala na knižnom
trhu. Poraďte mi, prosím, kde by som ju ešte mohol kúpiť / (hovor.) zohnať.
– Skúste zájsť do kníhkupectva na Štúrovej ulici, býva veľmi dobre zásobené.
– Ďakujem za radu. Chcem sa ešte spýtať, dostanete ju v blízkej dobe?
– Ťažko povedať. Ktovie. Sľúbiť vám nič nemôžem. Pokúsim sa zavolať do vydavateľstva.
– Zatelefonujte /Brnknite zajtra, možno už budem niečo vedieť.
- Ďakujem za ochotu. Ste veľmi láskavá.
- Veľmi rada. / Vďačne.

Cvičenia

Vypočujte si náhravku a dopňte do tabuľky ädaju o zlacnených tovaroch a ich zľavách.


(Hovorme spolu po slovensky č. 18)
Výhodná ponuka od ______ do ________ 20_____
Oddelenie _____________ potrieb

Sada _______pohárv Súprava __________ ________ nožov ____________


Za _____ Sk Za __________ Sk Za _______Sk Za ______
korún______halierov
Oddelenie dámskych_____________

Vybrané druhy _____ ________ kostýmy _____________


Zľava ____ – Zľava ______ – _____ Za _________ Sk
_______
Oddelenie_________________

______ kožené ______________rôznych Všetky druhy______


______ _________od _____do _______Sk Zľava__________
Za ______Sk
Oddelenie_______________

Skejtbordová_____ __________súpravy______________ Turistické ruksaky od_______


farieb a ________od kvality_____________ Sk Do ________Sk
_______Sk
Oddelenie________________

Kilo______________ _________balených 100_______údeného


Za____________Sk ________za _____Sk _______za______Sk
2 konzervy _______ _________balenie ___-litrové _______ Vybrané druhy ____
1 _______ maslových _______ stolového _______ a_________ vína
Za ______Sk Za _____korún zľava________
50____

V oddelení Výpočtová technika

- Chcela by som si kúpiť počítač. Môžete mi poradiť, prosím?


- Veľmi rád. Na aké účely ho mienite používať?
- Iba na bežné. Som učiteľka / pedagogička a rada by som si na ňom pripravovala rôzne
materiály.
- V tom prípade by som vám odporúčal typ 486 (štyri-osem—šesť).
- Môžete mi ho ukázať?
- Samozrejme. / S ochotou. Pozrite sa. Pracovali ste už s počítačom?
- Priznám sa, že ovládam iba tie najzákladnejšie úkony.
- To nič. V kníhkupectve dostanete knihu Osobný počítač. Podľa nej sa všetko ľahko naučíte.
- Ďakujem, nablokujte mi ho, prosím.
- Ste tu autom, alebo vám máme počítač priviezť domov?
-Aj takéto služby poskytujete?
- Samozrejme, máte záujem?
- Áno.
- Nadiktujte mi, prosím, vaše meno a adresu.
- Mária Skladaná, Drieňová 12.
- Buďte, prosím, doma popoludní okolo piatej (hodiny). Náš pracovník vám počítač privezie a
nainštaluje.

V oddelení Elektro

- Máte videorekordér značky Philips?


- Momentálne máme iba Panasonic. Táto značka patrí k špičkovým.
- Rád by som ho videl.
- Nech sa páči.
- Môžete mi predviesť časové nahrávanie?
- Veľmi rád. Najprv musíte prístroj zapnúť. Tu vpravo stlačíte toto tlačidlo. Hneď vedľa je
ďalšie (tlačidlo) PROG. To treba stlačiť, ak mienite nahrávať. Potom si zvolíte deň a hodinu, kedy
budete nahrávať. Po každej voľbe treba stlačiť tlačidlo NEXT. To je všetko.
- Ďakujem, je to jednoduché, môžete mi vystaviť'/ vypísať blok.

V oddelení Kožušiny

- Prosím vás, chcem si pozrieť tamtú čiapku zo striebornej líšky.


- Túto ? Prosím!
- Nie, tamtú napravo.
-Nech sa páči. Vyskúšate si ju?
- Áno. Čo myslíte, nie je mi veľká?
- Aké máte číslo? Je trochu priveľká.
- Päťdesiatšesť.
- Táto je o číslo väčšia.
- Hej, je mi voľná. A moju veľkosť nemáte?
- Zo striebornej líšky nie. K vášmu kabátu by sa hodila i táto z modrej líšky. A je to vaše číslo.
- Dovolíte? Skúsim ši ju.
- Prosím, tam je zrkadlo. Ako sa vám páči?
- Veľmi a myslím, že mi pristane.
- Áno, nemali by ste rozmýšľať / váhať, máme totiž už iba posledný kus.
-Dobre, kúpim ju.

V oddelení Kožená galantéria

- Ukážte mi, prosím, nejaké rukavice.


- Aké? Kožené?
- Áno.
-Nech sa páči. Máme rôzne farby: hnedé, červené, šedé, čierne a béžové.
- Páčia sa mi tieto šedé. Aké je to číslo?
- Sedem a pol.
- A väčšie nemáte?
- Sú vám malé?
- Áno. Ide totiž o to, že mám dlhé prsty. Ťažko si môžem nájsť/ ťažko sa mi hľadajú vhodné
rukavice.
- Ukážte mi ruku. Skúste si tieto (rukavice). Podľa mňa by vám mali byť dobré, ale sú béžovej
farby.
- To nevadí, mám takú tašku. Rukavice sa k nej budú hodiť / k nej budú akurát.

V oddelení Klenoty

- Ukážte mi, prosím, nejakú zlatú retiazku. Mám


takú predstavu, že by mala byť úplne hladká, ploská,
široká asi 4-5 mm (milimetrov).
- Akú dĺžku potrebujete?
- Okolo 50 cm (centimetrov). Má to byť jediná
ozdoba na čierne šaty ku krku.
- Viem, na čo myslíte. Žiaľ, teraz nič podobné
nemáme. A čo by ste povedali na túto pletenú retiazku
kombinovanú s bielym zlatom? Je veľmi atraktívna.
- Ano. Je pekná. Čo stojí?
- Šesťsto eur..
- To je priveľa. Mám pri sebe len štyristo.
- Hneď za rohom je banka, ak by ste
potrebovali...
- Ďakujem, pozriem sa ešte niekde inde.

V oddelení Lahôdky

- Prosím si 25 dkg (dekagramov / (hovor.) deka) diétnej salámy a 15 deka uhorskej salámy.
- To je všetko?
- Nie. Ovčí syr máte?
- Áno. Koľko?
- 30 deka.
- Ešte niečo?
- Ešte by som si prosila parížsky šalát.
- Ten sa, žiaľ, už minul. Práve sme však dostali vlašský šalát.
- Prosím si z neho 40 deka. A skoro som zabudla. Párky máte?
SLOVNÍK

ovocie (n) cibuľa (f) paprika (f) cesnak (m) oliva (f) miska s obilnými
vločkami (f)

cestoviny (f) pohár vody (m) šálka čaju (f) šálka (f) miska (f) pomaranč (m)

šálka kávy (f) tanier (m) lyžica (f) vidlička (f) nožík (m) vajce (n)

fľaša piva (f) pohár čaju (m) pohár (m) pohár mlieka (m) fľaša vína (f) šampanské (n)

jablko (n) broskyňa (f) bageta (f) chlieb (m) sendvič (m) syr (m)

maslo (n) hranolka (f) zelenina (f) hruška (f) uhorka (f) servítka (f)

soľ (f) a korenie polievka (f) ryža (f) hrach (m) fazuľa (f) cukrovinka (f)
(n)

sušienka (f) keks (m) citrón (m) banán (m) pór (m) paradajka (f)
TÉMA 12. DOPRAVA A CESTOVANIE

Dnes ráno cestoval môj otec na rekreáciu. Spolu s matkou sme ho boli
vyprevadiť. Keď sme prišli na železničnú stanicu, otec išiel rovno do úschovne
batožín a matka k pokladnici, ktorá je vedľa informačnej kancelárie. Kúpila
cestovný lístok a miestenku. Ja som zasa išiel zistiť, z ktorého nástupišťa a kedy
vlak odchádza.
Keďže do odchodu otcovho vlaku bolo ešte dosť času, zašli sme do staničnej
reštaurácie. Otec mal presné informácie o svojej ceste, a tak sme si mohli spokojne
posedieť všetci pri malinovke.
Ja sám cestujem radšej autobusom ako na železnici. Cestovanie vlakom –
nezáleží na tom, či prvou alebo druhou triedou – je síce trochu pohodlnejšie, ale
autobusom je niečo rýchlejšie. Rodičia majú aj osobné auto, ale autom chodieva iba
otec do práce a niekedy chodievame všetci autom na dovolenku. Keď sa ide autom,
netreba nikde prestupovať, oneskorenie si môže zapríčiniť iba vodič sám. Osobné
auto nie je rýchlik, ale oproti rýchliku má skutočne veľa výhod.
Ale vrátim sa k ceste môjho otca. Po pätnásťminútovom sedení v reštaurácii sme
už sledovali, ako sprievodkyňa signalizuje výpravcovi, aby dal pokyn na odchod.
Dvere vozňov sa pozatvárali a vlak sa dával pomaly do pohybu. Zakývali sme otcovi
na cestu a vracali sme sa späť.
(Podľa Мистрик Й., Тугушева Р. Учебник словацкого языка)

SLOVNÍK
osobné auto – легковий автомобіль malinovka – лимонад
batožina – багаж miestenka – місце у вагоні, плацкарт
cesta – поїздка nástupište – платформа
cestovanie – подорож niekedy – іноді
cestovať – їхати, вирушати odchádzať – відходити
cestovný lístok – проїздний квиток oneskorenie – запізнення
dovolenka – відпустка oproti – в протилежність
chodievať autom – їздити на машині pohodlne – зручно
informačná kancelária – довідкове бюро pohyb – рух
ísť, idem, idú – йти dať sa do pohybu – рушити
jazdiť – їздити pokladnica – каса
keďže – оскільки, бо pokyn – інструкція, знак, сигнал, вказівка
ľubovoľný – вільний pomaly – повільно
cestovný poriadok – розклад руху o – на
pozatvárať – закрити síce – правда, звичайно
presný – точний späť – назад
prestupovať – порушувати spolu – разом
prísť, prídem, prídu – прийти trieda – клас
radšej – найкраще, охотніше úschovňa – камера схову
rekreácia – відпочинок vlak – потяг
rovno – прямо vodič – водій, шофер
rýchlik – швидкий потяг vozeň – вагон
sledovať – спостерігати výpravca – черговий по станції
sprievodkyňa – провідниця vyprevadiť – випровадити
stanica – станція, вокзал záležať – залежити
staničný – вокзальний zistiť – з’ясувати
železnica – залізниця zasa – в свою чергу
železničný – залізничний zájsť, zájde, zájdu – зайти
zakývať na cestu – помахати на розлучення prі – за
zapríčiniť oneskorenie – викликати запізнення

Vypočujte si náhravku
(Hovorme spolu po slovensky č. 10)

C: Dobrý deň, dajte mi, prosím, dva lístky a miestenky do Žiliny.


D: Na ktorý vlak? Ten, čo ide teraz o 14,55?
C: Áno. Druhú triedu pre nefajčiarov, prosím.
D: Spiatočný?
C: Nie, len jednosmerný.
D: Nech sa páči. 10 eur. Ale to je vlak, ktorý ide až z Prahy. Pre zlé počasie má asi
polhodinové meškanie.
C: To nevadí. Počkám. Kde je tu úschovňa batožín a reštaurácia?
D: Úschovňa batožín je hneď za rohom vpravo a reštauráciu nájdete na druhom poschodí.
C: Ďakujem. Dovidenia.
D: Dovidenia

V električke (autobuse, trolejbuse)

- Prosím vás, chcela by som ísť na Púpavovú ulicu. Neviete, kde mám
vystúpiť? / Kde mám vystúpiť?
- To je ešte ďaleko. Ja tam tiež vystupujem, poviem vám.
- Ďakujem.

- Prosím vás, kedy bude Vajnorská ulica?


- Vajnorská už bola, previezli ste sa. Na nasledujúcej zastávke vystúpte a tou istou električkou
sa vráťte tri zastávky naspäť.
- Veľmi pekne vám ďakujem.

CESTUJEME VLAKOM
Je piatok popoludní. Peter a Mária sú na železničnej stanici v Bratislave. O
chvíľu cestujú vlakom do Žiliny. Tam býva Máriina rodina. Peter ide na návštevu.
Teraz si ešte musia kúpiť cestovné lístky. Tu je pokladňa.

Mária: Prosím si dva cestovné lístky na


rýchlik do Žiliny.
Pokladníčka: Len tam, alebo aj spiatočné?
Mária: Spiatočné, prosím.
Pokladníčka: Má to byť prvá trieda alebo
druhá trieda?

Mária: Druhá trieda. A študentské, prosím.


Pokladníčka: Na kedy? Na dnes alebo na zajtra?
Mária: Na dnes. Potrebujeme aj miestenky?
Pokladníčka: Nie, nepotrebujete.
Mária: Čo stojí jeden lístok?
Pokladníčka: Sedem eur tridsať centov.
Mária: Dobre.
Pokladníčka: Spolu je to štrnásť eur šesťdesiat centov.
Mária: Nech sa páči.
Pokladníčka: Tu máte drobné.
Mária. Ďakujem. A prosím, ktoré je to nástupište?
Pokladníčka: Siedme nástupište, štrnásta koľaj. Odchádza o chvíľu, o osem
dvadsať.

Peter a Mária idú na siedme nástupište. Ich batožina nie je ťažká. Peter má tašku,
Mária dosť ľahký kufor. Vlak už čaká, cestujúci nastupujú.
Tento vagón je druhá trieda. Vagón je plný, ale tu je jedno takmer prázdne kupé.
Sú tam len dvaja mladí chlapci, majú asi 16 rokov.

Mária: Prepáčte, sú tieto miesta voľné?


Chlapci: Áno, sú. Nech sa páči, sadnite si.
Mária: Ďakujem. Poď, Peter, sadnime si. Kam cestujete, chlapci?
Martin: Ja cestujem do Trenčína. A Vlado do Ružomberku. A kam cestujete vy?
Mária: My cestujeme do Žiliny. Ja som odtiaľ a bývajú tam moji rodičia. A vy
idete domov, alebo na výlet, či na návštevu?
Vlado: V Ružomberku bývajú moji starí rodičia a idem tam na návštevu. Martin
ide na víkend domov do Trenčína. Bývajú tam jeho rodičia. My sme študenti a
chodíme na strednú elektrotechnickú školu. A vy čo robíte?
Mária: My sme tiež študenti a chodíme na Univerzitu Komenského. Ja študujem
angličtinu a Peter slovenčinu. Peter je z USA.
Martin: Z USA? Odkiaľ?
Peter: Z Clevelandu, z Ohia.
Martin: Moja teta býva v Chicagu, pracuje tam ako predavačka. Je to otcova
sestra. Niekedy si píšeme. A ty vieš po slovensky?
Peter: Trochu. Tu študujem už tri mesiace. Moja stará mama je zo Slovenska a
ešte vie po slovensky.
Vlado: A ako sa ti páči na Slovensku?
Peter: Veľmi sa mi tu páči. Bratislava je sympatické a rušné mesto. Som rád, že
tento víkend uvidím Žilinu. A z vlaku aj iné mestá.
Martin: Teraz sme v Trnave. Je tu univerzita, cukrovar a neďaleko je atómová
elektráreň. Odtiaľto ideme na sever, cez Považie, popri rieke Váh.
Vlado: Počúvajte, chcete jabĺčka? Nech sa páči, vezmite si. Tieto červené sú
veľmi sladké, ale ani tie zelené nie sú kyslé.
Peter: Ďakujem. A ja mám potato chips. Mária, ako sa to povie po slovensky?
Tie slová neviem.
Mária: Zemiakové lupienky.
Peter: Nech sa páči, vezmite si zemiakové lupienky.
Martin: Ďakujem. Aha, toto je už Trenčín. Ja tu vystupujem. Majte sa dobre.
Ahojte.
Vlado: Ahoj.
Mária: Pozri, Trenčín! Je to starobylé mesto. Je tu stredoveký hrad, tam hore.
Niekedy sem musíme prísť na výlet.
Cesta je celkom príjemná a zaujímavá. Väčšinou sa rozprávajú. Vlado potom
trochu drieme - možno aj spí.
(Podľa Böhmerová A. Slovenčina pre vás: Slovenčina pre anglicky hovoriacich – učebnica pre začiatočníkov)

Lexika
1. dopravné prostriedky
auto/automobil
autobus
taxík
lietadlo
vlak
loď
motorka/motocykel
bicykel
metro
električka
trolejbus
2. na stanici a na letisku
lístok
spiatočný/jednosmerný lístok
miestenka
informácie
rezervácia
pokladňa
čakáreň
úschovňa batožiny
cestovný poriadok
východ
príchody / odchody
prílety / odlety (pri ceste lietadlom)
meškanie
študentská/rodinná zľava
3. železničná stanica
osobný vlak/rýchlik/medzinárodný rýchlik
nástupište
koľaj
straty a nálezy
sprievodca
4. autobusová stanica
vodič/vodička
nástupište
žetón
mestská doprava
5. letisko
vnútroštátne lety/medzinárodné lety
letenka
palubný lístok
prihlasovanie (čekovanie, registrácia)
zrušenie letu
meškanie
pilot
straty a nálezy
6. hraničný priechod
pas
občiansky preukaz
colnica
colník
clo
zelená karta
7. som vodič
vodičský preukaz
technický preukaz
obmedzenie rýchlosti
zapnuté svetlá
policajt
križovatka
semafor
mýto
diaľničná známka
bezpečnostný pás
CVIČENIA

1. Kde môžete počuť tieto repliky?

diaľkový autobus vlak letisko osobný prístav loď lietadlo električka


a) Prosím vás, ktorým smerom je jedálny vozeň? ________________
b) Váš pas a letenku, prosím. ________________
c) Idem si do kajuty po sveter. ________________
d) Na tejto zastávke vystupujem. Otvoríte mi batožinový priestor? ________________
e) Ako často robíte vyhliadkové plavby do Devína? ________________
f) Pripútajte sa, prosím. O niekoľko minút pristaneme v Prahe. ________________
g) Idem k divadlu. Viete mi povedať, na ktorej zastávke mám vystúpiť? ___________________

2. K replikám z cvičenia 1 priraďte odpoveď.


a Vpredu, hneď za lokomotívou.
– Ale toto nie je priamy spoj. Pri moste musíte prestúpiť na číslo 4.
– Hneď. Počkajte, ja vám ten kufor vyberiem.
– Dvakrát denne. Ráno a poobede.
– Zobuď sa a zapni si pás!
– Zober aj môj. Tu na palube fúka a je mi zima.
– Nech sa páči. Môžem počas letu dostať vegetariánske jedlo?

3. Ste na železničnej stanici. Staničný rozhlas hlási príchody a odchody vlakov. Doplňte
informácie do tabuľky podľa nahrávky.
(Hovorme spolu po slovensky č. 11)

Číslo Pravidelný Druh vlaku Do stanice Cez Nástupište Meškanie


odchod
1 14.05 Os Trnava Pezinok 2 ---
2
3
4
5

PÁN MALÝ CESTUJE

Pán Malý musí odcestovať do Prahy. Zajtra ráno sa má zúčastniť na dôležitej


obchodnej porade.
„Najlepšie bude cestovať lietadlom," usúdil. Cesta bude pohodlná a na miesto sa
dostane včas. Musí si zájsť do cestovnej kancelárie objednať letenku.
„Kedy letí zajtra ráno prvé lietadlo do Prahy?" spýtal sa úradníčky, ktorá predáva
letenky.
„Lietadlo letí presne o siedmej. Hodinu pred odletom
odchádza odtiaľto autobus, ktorým sa môžete
odviezť priamo na letisko."
„Môžem dostať letenku?"
Ľutujem, všetky letenky sú už vypredané. Myslela
som, že ste mali letenku objednanú. Veľmi ma to
mrzí."
Iný spoj do Prahy už nemám?"
„Ba áno, ďalšie lietadlo letí o jedenástej
predpoludním. Tam by sa ešte našlo nejaké voľné
miesto."
Nie, to pánu Malému nevyhovovalo. Lietadlo
štartuje príliš neskoro. Škoda, bude musieť cestovať
vlakom.

Pán Malý sedí v kresle a prezerá cestovný poriadok. Našiel niekoľko nočných
spojov. Cesta v noci je únavná. Azda sa mu podarí dostať miesto v spacom vozni
alebo aspoň v ležadlovom.
Aha, tu je ešte jeden spoj. Vlak odchádza z Bratislavy skoro ráno a pred deviatou
hodinou je v Prahe. Áno, tento vlak mu najlepšie vyhovuje.
„Kam cestujete?" spytuje sa muž v pokladnici.
„Do Prahy. Prosím si jeden lístok na rýchlik, prvú triedu," žiada si cestovný
lístok pán Malý. „Treba si zakúpiť miestenku?"
„Nie, tento vlak nemá miestenkové vozne," hovorí pokladník.
Pán Malý pozrel na hodinky. Ešte má do odchodu vlaku celých dvadsať minút.
„Je už vlak do Prahy v stanici?" pýta sa zriadenca.
„Nie, ešte neprišiel."
„Odkiaľ príde?"
„Je to medzinárodný rýchlik a príde z Budapešti."
„Nemá hlásené meškanie?"
„Nie, príde načas."
V stánku s novinami si pán Malý kúpil niekoľko časopisov, aby mu cesta
rýchlejšie ubehla.
Na stanici je stále veľký ruch. Pri stánkoch a pred úschovňou batožín stoja hlúčky
ľudí. Cestujúci sa náhlia k vlakom, alebo odchádzajú do čakárne, kde počkajú na
svoj vlak. Niektorí odchádzajú do oddelenia informácií, aby si zistili najvhodnejšie
spojenie. Najživšie je pri východe; tadiaľ prechádzajú cestujúci, ktorí práve
pricestovali.
Tu sa ozve staničný rozhlas:
„Pozor, pozor! Medzinárodný rýchlik do Prahy
vchádza na prvé nástupište."
Pán Malý sa ponáhľa k vlaku. Vyhľadal vozeň prvej
triedy.
„Je tu voľné miesto?" spýtal sa cestujúcich v
oddelení.
Áno, bolo tu viac voľných miest. Pán Malý obsadil
miesto pri okne. Pozrel sa von. Všetko bolo pripravené na
odchod. Výpravca sa chystal vypraviť vlak.
Pán Malý sa pohodlne usadil a pozrel na hodinky.
Vlak odchádza načas.
Železničné nástupište
Dvere oddelenia sa otvorili.
„Prosím cestovné lístky," hovorí sprievodkyňa.
„Je v tomto vlaku jedálny vozeň?" pýta sa jeden z cestujúcich.
„Áno, o dva vozne d'alej. Ďakujem. Príjemnú cestu!"
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

Cvičenia
Vypočujte si rozhovor a doplňte chýbajúce údaje.
(Hovorme spolu po slovensky č. 9)
– Autobusová stanica Mlynské nivy. Informácie. Prosím?
– Dobrý deň. Povedzte mi, prosím, o koľkej chodí v sobotu ráno autobus do ________.
– Prvý ide o________. Ďalšie o__________a__________.
– To je skoro. Chodí nejaký okolo________?
– Až o _________.
– Je ten spoj miestenkový?
– Áno, ale________si musíte kúpiť vopred na stanici.
– Z ktorého _____________ide?
– Nástupište číslo________.
– Ďakujem, dopočutia.
– Dopočutia.

Vyberte ku každému slovu synonymum a napíšte ho.


lokomotíva šofér doprava nástupište šoférovať vozeň
poplatok diaľnica pasažier vrtuľník

1. riadiť auto – _____________ 6. transport – ___________________


2. cestujúci – _______________ 7. rušeň – ______________________
3. perón – _________________ 8. helikoptéra – _________________
4. vodič – _________________ 9. taxa – _______________________
5. autostrada – _____________ 10. vagón – ____________________

Železničná stanica
Matej: Dobrý deň. Lístok do Bratislavy, prosím.
Pokladníčka: Aj spiatočný?
Matej: Nie, iba tam.
Pokladníčka:18 eúr, prosím.
Matej: Kedy odchádza vlak?
Pokladníčka: Odchod je o jedenástej z piateho nástupišťa.
Matej: Musím niekde prestúpiť?
Pokladníčka: Áno, v Žiline.
Matej: Ďakujem.

Ako to povieme inak


Lístok do ..., prosím.
Chcel(a) by som lístok do...
Prosím si spiatočný lístok do...
Kedy ide vlak do ...?
Kedy odchádza vlak do ...?
Odkiaľ prichádza vlak? Z Bratislavy.
DIALÓGY

— Prosím si jedno lôžko do Prahy na dvadsiateho.


- Praha dvadsiateho .... Žiaľ, na tento deň je už všetko vypredané.
- To je smola.
- A na zajtra máte?
- Moment, pozriem sa. Áno, želáte si?
- Prosím si.
- Nech sa páči, tuje váš lístok. Nezabudnite, že rýchlik je pristavený už hodinu pred odchodom
vlaku.

-Haló, informácie?
-Áno, nech sa páči.
- Prosím vás, kedy má odchod rýchlik „ Čardáš " do Budapešti?
- O 12.30 (dvanásť tridsať) / o pol jednej.
- A kedy má príchod?
- Moment, pozriem sa. ... Ste tam? Do Budapešti prichádza o 15.30 / o pol štvrtej (popoludní).
- Máva meškanie?
- Nie, je vypravený z Bratislavy.
- Musím si naň kúpiť miestenku?
- Nemusíte, miestenkový je iba jeden vozeň.
Rozhovor so sprievodcom

- Máte lístky do iného vozňa.


- Naozaj? Toto je ktorý?
- Deviaty, a vy máte siedmy. Prejdite, prosím, do vozňa číslo sedem.
- Samozrejme, prepáčte, ponáhľali sme sa a nevšimli sme si, do ktorého vozňa nastupujeme.

- Mladý pán, nastúpte už, prosím, vlak o pár sekúnd odchádza.


- Ja necestujem, iba vyprevádzam.
- V tom prípade vystúpte, vlak sa môže každú chvíľu pohnúť.

- Prosím vás, má tento rýchlik jedálny vozeň?


- Má, medzi ôsmym a deviatym vozňom. Je však ešte zatvorený.
- Zatvorený? A kedy sa otvára?
- Asi o dvadsať minút.
V kupé

- Prepáčte, prosím, nevymenili by ste si miesto do vedľajšieho kupé? Cestuje so mnou môj
priateľ a chceli by sme...
- Chápem, samozrejme, mne je to jedno, som sám.
- Veľmi pekne vám ďakujem. Dovolíte, pomôžem vám s batožinou.
- Netreba, mám len túto cestovnú tašku.

- Prosím vás, prepustili by ste mi dolné ležadlo? Bojím sa, že spadnem.


- Rada, ja dokonca radšej ležím na hornom (ležadle).
- Ste veľmi láskavá, ďakujem vám.

NA LETISKU
Pán Taylor je americký podnikateľ. Dnes sa začína jeho služobná cesta na Slovensko. Letí z
Houstonu do New Yorku a potom do Bratislavy. Bývajú tam jeho príbuzní. Jeho matka je zo
Slovenska a on celkom dobre rozumie aj hovorí po slovensky. Na Slovensko neletí prvýkrát, ale
jeho služobná cesta na Slovensko je prvá.
Jeho letenka je už rezervovaná. V New Yorku nastupuje na transkontinentálne lietadlo.
Štartovacie a pristávacie plochy sú plné, každú chvíľu štartujú a pristávajú mnohé lietadlá. Sú to
lety domáce i zahraničné.
Jeho let, našťastie, nie je ani zrušený a lietadlo ani nemešká, odlet je načas, o osemnásť tridsať.
Let do Bratislavy nie je veľmi dlhý, trvá asi 8 hodín. Lietadlo je veľké, je to Boeing. Letušky a
stewardi sú milí a jedlo celkom chutné. Pilot lietadla je mladý vysoký muž, má asi 35 rokov.
Hovorí, ako vysoko a ako rýchlo letia, aké je počasie na trase a na Slovensku a želá šťastný let. Let
je veľmi príjemný. Pán Taylor chvíľu pozerá von, potom pracuje na počítači a telefonuje do
Houstonu. Potrebuje ešte nejaké obchodné informácie.Teraz je však už unavený. Trochu pozerá
videofilm a potom už spí.
Prílet do Bratislavy je o osem päťdesiat. Cestujúci vystupujú. Na letisku je pasová kontrola.
Pán Taylor si ešte musí ísť vziať batožinu. Potom je colná kontrola. Ale pán Taylor nemá nič na
preclenie.
V hale čaká jeho slovenský obchodný partner. Idú spolu na parkovisko. Potom idú autom do
centra mesta. Tam je firma kde už dnes budú mať obchodné rokovania. Odtiaľ pán Taylor môže do
Houstonu telefonovať, poslať fax alebo e-mail. Jeho pobyt sa končí o štyri dni, vo štvrtok. Ale jeho
obchodné kontakty na Slovensku sa ešte len začínajú.
(Podľa Böhmerová A. Slovenčina pre vás: Slovenčina pre anglicky hovoriacich – učebnica pre začiatočníkov)

DIALÓGY

V predpredaji leteniek

- Dajte mi, prosím, letenku do Prahy na štvrtého apríla.


- Na akú linku ?
- Na nejakú rannú. O jedenástej už musím byť na konkrétnom mieste.
- Ráno letí lietadlo o deviatej.
- To mi vyhovuje.
- Nech sa páči. Letíte linkou 120. Platíte 83 eur.
- Kedy odchádza autobus na letisko?
- Presne dve hodiny pred odletom, pretože treba zaregistrovať letenky a vybaviť batožinu.

V lietadle

- Pane, čo vám je? Je vám zle?


- Áno, trochu mi je nevoľno.
- Hneď vám prinesiem minerálku.
- Buďte taká láskavá.
- Napite sa, nech sa páči.
- Ďakujem.
- Zhlboka dýchajte. Tu sú časopisy, noviny, rozptýľte sa, snažte sa na to nemyslieť.
- Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem.

Vypočuje si nahrávku a doplňte chýbajúce slová


(Krížom krážom1, CD2/2)

– Dobrý deň, Dunajské aerolínie. Želáte si?


– Máte, prosím vád, voľnú ______ na pondelok 3. februára do Ríma?
– Počkajte, prosím... Áno, máme. Chcete letieť rán alebo popoludní?
– Ráno.
– Odlet z Bratislavy je o 7:50 a ______ do Ríma o 9:15.
– Dobre, môže byť. Mohli by ste mi ju rezervovať?
– Áno. A kedy by ste chceli letieť späť?
– Do Bratislavy by som sa chcel vrátiť 8. februára.
– Bohužiaľ, na 8. februára máme všetky priame lety vypredané. Môžete letieť
s prestupom v Prahe.
– Dobre, môže ______. Koľko stojí spiatočná letenka?
– 150 eur. A na aké meno bude ______?
– Carlo Biagiotti. A zaplatím cez internet banking.
– V poriadku. Príjemný ____ a dopočutia.
– Dopočutia
Taxík

V utorok večer ide Pán Taylor do reštaurácie, ktorá nie je v centre mesta.
Chce ísť taxíkom. Prosí recepčnú, aby ho pre neho telefonicky objednala na
šiestu hodinu. O šiestej hodine taxík už dolu čaká.
Taxikár: Dobrý večer. Kam to bude?
Pán Taylor: Na Kamzík do reštaurácie Expo.
Taxikár: Nech sa páči.
Pán Taylor: A prosím vás, môžete ma potom vziať aj späť do hotela?
Taxikár: Samozrejme. Kedy mám prísť?
Pán Taylor: O pol desiatej, dobre?
Taxikár: Dobre. A už sme tu, tu je reštaurácia Expo.
Pán Taylor: Čo platím?
Taxikár: 3 eurá.
Pán Taylor: Nech sa páči. A dovidenia.

Taxi
Taxislužba: Dobrý deň, taxislužba. Prosím?
Petra: Dobrý deň. Mohli by ste poslať taxík na Dúbravskú cestu 55?
Taxislužba: Áno, o 10 minút je u vás.
Petra: Dobre, ďakujem.
Ako to povieme inak
Mohli by ste poslať taxík na ...
Mohol by prísť taxík na ...
Potrebujem taxík na...
Kam idete? Na stanicu.
Kde mám zastaviť? Na stanici pod hodinami.

Taxík
1. Taxíky stoja na stanovisku taxíkov.
2. Taxík si môžeme objednať telefonicky. Treba / Musíme uviesť hodinu, presnú adresu a číslo
telefónu.
3. Taxa za 1 km (jeden kilometer) závisí od značky auta.
4. Už je pol siedmej. V žiadnom / V nijakom prípade nestihneme prísť včas do divadla.
Zavolajme si taxík.
- Súhlasím. / Máš pravdu. Vieš číslo (telefónu)?
- Šestnásť, dvestodvadsaťdva.
***
- Prepáčte, čakáte na taxík?
- Áno.
- Dlho už (čakáte)?
- Asi desať minút. Práve ide.
- Dúfam, že o chvíľu príde ďalší.
- A kam idete?
- Na Tomášikovú ulicu.
- Ja na Herliansku. Je to ten istý / rovnaký smer. Môžeme ísť teda spolu.
- Výborne!

- Kam to bude, prosím?


- Na hlavnú stanicu, ale veľmi sa ponáhľam.
- O koľkej vám ide vlak?
- O 17.30 /o pol šiestej a už j e 17.10 /o päť minút štvrť na šesť.
- Nebojte sa, to stihneme. O desať minút sme na mieste.
- Lenže ešte si musím kúpiť cestovný lístok.
- Chápem, budem sa ponáhľať.
- Čo platím?
- Na tachometri je 3, 5 eura.
- Nech sa páči.
- Ďakujem. Šťastnú cestu!

– Dobrý deň. Ste voľný? Môžete ma zobrať?


– Nech sa páči, kam to bude?
– Ponáhľam sa na letisko. Koľko to bude stáť?
– Približne 6 euro.
– Stihnime to za 20 minút?
– Pokúsim sa, ale sú všade dopravné zápchy.
– Tak poďme.

Cvičenia
Pripravte si vo dvojici dialógy na nasledujúce situácie:
1. Kúpte si lístok do Bratislavy.
2. Objednajte si telefonicky taxík.
3. Na stanici sa opýtajte, kde je čakáreň, reštaurácia, úschovňa batožín.
TÉMA 13. SLUŽBY
Včera popoludní som stretla svoju kolegyňu Kláru na Dunajskej ulici.
„Kam ideš, Klára?" spýtala som sa jej.
„Idem do čistiarne. Nesiem ta svoj plášť. Čoskoro bude jeseň, chcem ho mať čistý."
Išla som s ňou.
V čistiarni nebolo veľa ľudí. Žena za pultom vydávala práve jednému zákazníkovi vyčistené
šatstvo. Chvíľu sme čakali.
„Môžete mi vyčistiť môj balónový plášť?" pýta sa Klára.
„Prirodzene. Gombíky však musíte odpárať, aby sa pri čistení nepoškodili. Požičiam vám
nožnice. Môžete si to spraviť hned' tu. A pás si prišite k spodnému okraju plášťa, aby sa vám
nestratil!"
„Čistením sa plášť nepoškodí?"
„Nie, za prevzaté veci ručíme. Od čoho je táto malá škvrna na rukáve?"
„Myslím, že je to mastná škvrna. Dá sa to vyčistiť?"
„Áno, mastné škvrny sa chemickým čistením odstránia."
„Ako dlho bude čistenie trvať?"
„Asi týždeň. Môžete sa však prísť pozrieť i skôr. Niekedy prídu vyčistené veci už po piatich
dňoch. Ak sa však ponáhľate, môžete dať svoj plášť do rýchločistiarne. Tam vám ho vyčistia za
dvadsaťštyri hodín."
„Ďakujem, váš termín mi vyhovuje. Platí sa vopred?"
„Nie, až po vyčistení."
„Chodíš často do čistiarne?" pýtam sa Kláry.
„Áno, veľmi často dávam svoje veci do čistiarne. Ale bielizeň nosím pravidelne do práčovne.
Perú tam čisto a rýchlo. Veľmi mi to uľahčí prácu."
„A kam ideš teraz?"
„Idem do opravovne obuvi. Musím si dať opraviť topánky. Mám už zodraté podpätky."
„Dáš si topánky aj podbiť?"
„Nie, podrážky sú ešte celkom dobré. Chcem si však dať topánky prestriekať, aby sa osviežila
ich farba."
„Ktoré služby najčastejšie využívaš?"
„Okrem tých, ktoré mi poskytli pomoc aj dnes, veľmi často chodím ku kaderníkovi,
príležitostne aj do opravovne hodiniek, do fotoslužby a na kozmetiku. Využívaním služieb si
ušetrím čas a uľahčím prácu."
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

SLOVNÍK

služby – битове обслуговування pravidelne - регулярно


kolegyňa – колега práčovňa - пральня
čistiareň – хімчистка prať, periem - прати
čoskoro – незабаром uľahčiť, uľahčím - полегшити
pult – прилавок opravovňa – ремонтна майстерня
zákazník – клієнт, замовник opraviť, opravím - відремонтувати
vyčistený – вичищений zodrať, zoderiem - зносити
šatstvo – одяг podpätok, a/u - каблук
gombík – гудзик podbiť, podbijem - підбити
však – але, проте, однак podrážka - підметка
odpárať – відпороти prestriekať – під-/перефарбити
čistenie – чистка roztrhnuť - розірвати
poškodiť – пошкодити bielizeň – білизна
požičať – позичати spoločný - спільний, загальний
spraviť – зробити termín – строк, термін
pás – пояс oprava - полагодження, ремонт
spodný okraj – нижній край na počkanie - відразу
prevziať – прийняти využívať, využívam - користуватися
stratiť sa – заблукати poskytnúť – надати (допомогу)
vec – річ kaderník - перукар
ručiť – ручитися príležitostne - випадково
škvrna – пляма niekedy – іноді
mastný – жирний fotoslužba - фотоательє
dá sa – можливо, можна ušetriť, ušetrím – зекономити
odstraniť – видалити trvať – тривати
máme spoločnú cestu – нам по дорозі rýchločistiareň – термінова хімчиста
vyhovovať, vyhovujem – задовільняти skôr – раніше
opravovňa hodiniek – ремонт годинників za – протягом
očko sa púšťa – петля на панчохах спустилася

Počúvajte rozhovor a doplňte chýbajúce slová.


(Hovorme spolu po slovensky-A, Učebnica2, č. P.8.4)

V rýchločistiarni
Laura: Môžete mi vyčistiť ten __________ ____________? Mám na ______________ škvrnu od vína.
Zamestnankyňa: Bol už v čistiarni?
Laura: Ešte nie. Dávam ho _________________ po prvýkrát.
Zamestnankyňa: Tak najprv zistím, či sa tie _____________ nezničia. Sú z __________________,
však?
Laura: Myslím, že áno.
Zamestnankyňa: Zdá sa, že je to v poriadku. Vaše ____________ a ______________, prosím.
Laura: ____________________, Vajnorská ulica číslo 5.
Zamestnankyňa: Platíte _______ korún. A s týmto lístkom prídete __________.
Laura: Ďakujem.

U fotografa
.
– Dobrý deň. Potrebovala by som ešte dnes fotografiu na občiansky preukaz.
- Nech sa páči, odložte si veci a upravte sa. Tu je zrkadlo.
- Poďte, prosím, do kabínky a sadnite si. Prosím vás, zodvihnite trochu hlavu. Tak! Dobre. Usmejte
sa. Pozerajte sa na tento bod. Vydržte tak, nehýbte sa! Hotovo! Počkajte, prosím, hneď to bude.

V chemickej čistiarni

- Dajú sa vyčistiť tieto škvrny na nohaviciach?


- Od čoho sú (tie škvrny) ? Ukážte!
- Sú to škvrny od motorového oleja. Musel som na ceste opravovať auto a zašpinil som sa.
- Neviem, či sa to dá vyčistiť. / Neviem, či to vyjde. Počkajte, spýtam sa vedúcej / (hovor.) šéfky.
- Môžem to prijať.
- A kedy budú (nohavice) hotové / vyčistené?
- Na budúci štvrtok.
Benzínové čerpadlo
– Platím.
— Pri ktorom čerpadle ste brali benzín?
— Pri štvrtom. Bral som tridsať litrov. Olej do motora máte?
— Aký chcete?
— Do Felície.
— Prosím, koľko?
– Tri fľaše.
V KADERNÍCTVE

Manželia Vrbkovci idú večer do divadla. Pani Vrbková si chce dať upraviť účes,
preto ide ku kaderníkovi. U kaderníka sú tri ženy.
„Ako dlho budem čakať?" pýta sa pani Vrbková.
„Určite nie veľmi dlho. Pracuje jeden kaderník a dve kaderníčky. Najneskoršie o
dvadsať minút sa dostanete na rad."
Pani Vrbková si sadá a prezerá časopisy.
O štvrť hodiny prichádza kaderníčka:
„Ďalšia dáma, prosím!"
Pani Vrbková je na rade. Vstáva a ide k pracovnému stolíku.
„Čo si budete priať?"
„Urobte mi, prosím, trvalú! Najprv mi však pristrihnite vlasy!"
„Ako vás mám ostrihať? Úplne nakrátko?"
„Nie, vpredu mi nechajte vlasy trošku dlhšie, vzadu chcem mať krátke."
„Ako dlho budem pod strojom?" pýta sa pani Vrbková, keď je kaderníčka s
prácou hotová.
„Asi desať minút, potom ešte dvadsať minút počkáte a vyberiem vám natáčky.
Ak si chcete skrátiť čas, máte tu rozličné časopisy."
„Myslím, že to už bude stačiť. Prosím, presadnite si! Umyjem vám vlasy a
urobím vodovú."
Pani Vrbková je už takmer hotová. Kaderníčka ju práve češe.
„Môžem vám účes spevniť lakom na vlasy?"
„Ďakujem, netreba."
„Tu je zrkadlo. Ako sa vám páči účes?"
„Som veľmi spokojná."
Aj pán Vrbka sa išiel dať ostrihať. U holiča nebolo veľa zákazníkov, preto ho
hned' obslúžili.
„Ostrihať a umyť vlasy," želá si pán Vrbka.
„Ako vás ostrihať?" pýta sa holič.
„Iba trochu skrátiť. Najmä pri ušiach a vzadu."
Pán Vrbka je spokojný. Holič ho ostrihal dobre. Teraz mu umýva vlasy. „Nie je
voda príliš teplá?"
„Nie, je príjemná."
„Môžem vám dať niečo na vlasy?"
„Áno. Dajte mi na ne brezovú vodu!"
„Prajete si aj oholiť?"
„Ďakujem, nie. Koľko platím?"
Holič vypĺňa pokladničný blok a pán Vrbka pri pokladnici platí.
Pán Vrbka pozerá na hodinky. Ostrihali ho skutočne rýchlo. Bude sa môcť
pokojne pripraviť na večer.
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

SLOVNÍK

holič – перукар (чоловічий) vybrať, vyberiem - зняти


kaderník – перукар (дамський) natáčky, natáčok - бігуді
určite – мабуть skrátiť, skrátim - укоротити
kaderníčka – перукарка skrátiť si čas – скоротати час
najneskoršie – не пізніше stačiť, stačí - досить
dostať sa na rad – дочекатися черги vodová – холодна укладка
štvrť, štvrte – чверть učesať, učešem - зачесати
je na rade – черга за ним (нею) páčiť sa - подобатися
priať si – бажати dať sa ostrihať - постригтися
trvalá – перманент (завивка) obslúžiť, obslúžim - обслугувати
najprv – перш за все umývať, umývam - мити
pristrihnúť, pristrihnem – підстригати príliš - занадто
vlas – волосся oholiť, oholím - поголити
ostrihať, ostrihám – стригти koľko platím? – скільки з мене?
úplne – зовсім vypĺňať, vypĺňam - заповняти
nakrátko – коротко pokladničný blok - чек
vpredu – спереду rýchlo - швидко
nechať, nechám – залишити pokojne - спокійно
vzadu – позаду, ззаду presadnúť si - пересісти
stroj – пристрій, апарат spevniť, spevním - зафіксувати
trošku dlhšie vlasy – волосся більш довге
dať si upraviť účes – зробити собі зачіску
o dvadsať minút – через двадцять хвилин
o štvrť hodiny – через п’ятнадцять хвилин
DIALÓGY

Vypočujte si dialóg
(Hovorme spolu po slovensky-A, Učebnica2, č. P.8.5.)

Kaderníčka: Prosím, salón Mária.


Laura: Dobrý deň, tu je Nováková.
Kaderníčka: Dobrý deň, pani Nováková.
Laura: Chcela by som sa u vás objednať na piatok ráno.
Kaderníčka: Dobre. Môžete prísť na deviatu. Čo budeme robiť?
Laura: Potrebujem zafarbiť, ostrihať a vyfúkať.
Kaderníčka: Dobre, pani Nováková. V piatok. Píšem si vás.
Laura: Ďakujem a dovidenia.
Kaderníčka: Dovidenia.

V holičstve a kaderníctve

- Ďalší, prosím. Čo budeme robiť?


- Prosil by som ostrihať.
- Nech sa páči, sadnite si do kresla. Chcete sa dať aj oholiť?
- -Nie, ďakujem.
- A ako vás mám ostrihať?
- Nejako moderne, postupne do stratená, na ježka, úplne/ dohola.
- Dobre.
- …………
— Prosím, ste hotový. Prinesiem zrkadlo, aby ste sa videli aj vzadu.
— Ďakujem, som spokojný.
— Nech sa páči, platíte pri pokladnici.

— Čo si budete želať?
— Farbiť, prosím, a trochu ostrihať/ skrátiť.
— Chcete takú farbu, akú máte teraz?
— Nie, o niečo svetlejšiu.
— Na spevnenie vlasov by som vám odporúčala strieborné tužidlo. Dodáva vlasom zvláštny
odtieň.
— Dobre.
— Prajete si fúkanú, alebo mám vlasy natočiť?
— Chcela by som fúkanú, mám rada voľnejší účes.
— Áno, je vzdušnejší a voľne upravené vlasy vám iste pristanú.

V BANKE

Eurovú menu tvorí 7 bankoviek a 8 mincí. Slovenské eurové mince majú na zadných stranách
zobrazené symboly Slovenska: 1- a 2-eurová minca dvojkríž na trojvrší (autor Ivan Řehák), ktorý
je aj súčasťou štátnych symbolov SR, 10-, 20- a 50- centová minca Bratislavský hrad (autori Ján
Černaj a Pavel Károly) a 1-, 2- a 5- centová minca tatranský štít Kriváň (autor Drahomír
Zobek). Sériovú razbu slovenských eurových mincí v celkovom počte 500 miliónov kusov začala v
auguste 2008 Mincovňa Kremnica - najstarší nepretržite fungujúci podnik na svete. Eurové
bankovky sú v celej eurozóne rovnaké.
Zadné strany slovenských eurových mincí

Vzťah eura a ostatných dôležitých svetových mien odráža aktuálny kurzový


lístok. Meniť peniaze na Slovensku sa odporúča v bankách. Cestovné šeky taktiež
vymieňajú banky.
Banky a bankomaty na Slovensku akceptujú bežné medzinárodné platobné
karty. Tie možno použiť vo väčších mestách na bezhotovostnú platbu aj v
obchodoch, reštauráciách a hoteloch. Banky sú spravidla otvorené od pondelka do
piatku od 8:00 do 16:00 hod., niekde do 18:00. V najväčších obchodných centrách sú
bankové služby k dispozícii aj cez víkendy, sviatky a až do 20:00 hodiny večer.

V SPORITEĽNI

- Chcem / Chcel by som si založiť (vkladnú) knižku s výpovednou lehotou /bez výpovednej
lehoty, otvoriť bežný / termínovaný / sporožírový / devízový účet, - zrušiť (vkladnú) knižku, účet,
vložiť - vybrať peniaze.
– Čo na to potrebujem? / Čo je na to potrebné?
- Nech sa páči. Treba / Musíte vyplniť toto tlačivo. / Vyplňte, prosím, toto tlačivo.
Nezabudnite uviesť číslo účtu, knižky, prípadne heslo a podpísať sa podľa podpisového vzoru.
DIALÓG
— Prosím!
- Chcem kúpiť franky.
- Nech sa páči. V akej hodnote?
- Za desať tisíc eur.
- Moment... Žiaľ, takú vysokú hotovosť nemáme. Môžem vám dať franky v hodnote tri tisíc eur
a ostatok vám dám v cestovných šekoch.
- Dobre. To mi celkom vyhovuje. Ide len o to, aby som mal nejaké franky u seba, keď večer
prídem do Francúzska.
- Musím vás však upozorniť, že pri výmene vám v banke strhnú jedno percento zo sumy šekov.
- Čo sa dá robiť.
- Nech sa páči, tu sú franky a tu cestovné šeky.

.
TÉMA 14. V REŠTAURÁCII

Pán Kováč prišiel do Bratislavy na konferenciu o slovenskej literatúre. Ubytoval


sa v hoteli Devín. Keď sa zložil vo svojej izbe, rozhodol sa, že sa pôjde naobedovať.
„Ako sa dostanem do reštaurácie?" pýta sa vrátnika.
„Nech sa páči – prvé dvere vľavo."
Reštaurácia je vo veľkej svetlej miestnosti. Pri čisto prikrytých stoloch sedí veľa
hostí, pretože je práve čas obeda. Pán Kováč sa rozhliada po miestnosti. Aha, pri
stole pod oknom sedí jeho známy. Je to pán Hubka, s ktorým sa pozná z Tatier.
„Môžem si prisadnúť?" pýta sa pán Kováč, keď sa zvítali.
„Prirodzene, môžeme sa naobedovať spolu."
Čašník prináša jedálny lístok. Pán Kováč si ho prezerá.
„Prajete si predjedlo? Máme výborný šunkový nárez, vajíčko s vlašským
šalátom, klobásu alebo syr."
„Ďakujem. Aké je dnes menu?"
„Zeleninová polievka, karbonátka a palacinky s tvarohom."
„Aké polievky ešte máte?"
„Paradajkovú, gulášovú a hovädzí vývar."
„Prineste mi hovädzí vývar s rezancami! Mohli by ste mi podať pečivo alebo
chlieb? Je to pečivo čerstvé?"
„Čo si budete želať po polievke?"
„Prosil by som si rezeň..."
„Máme vyprážaný rezeň bravčový, teľací, prírodný hovädzí rezeň s
opekanými zemiakmi."
„Prineste mi, prosím, teľací rezeň!"
„Ja si prosím roštenku s ryžou," hovorí pán Hubka.
„Na roštenku budete musieť chvíľku počkať, lebo je to jedlo pripravované na
objednávku a jeho príprava trvá 15-20 minút."
„Radšej si vyberiem niečo iné. Aké hydinové jedlá máte?"
„Pečenú hus a kačicu. Kurča máme pripravené na viacero spôsobov: vyprážané,
pečené, plnené, kurací paprikáš. Mohol by som vám odporučiť aj divinu."
„Prineste mi, prosím, vyprážané kurča! Ale namiesto paradajkového šalátu by
som si prosil kompót."
„Môže byť slivkový alebo marhuľový?"
„Najradšej miešaný."
„Zemiaky sú málo slané. Môžem dostať soľ?"
„Nech sa páči! Tu je soľ a tu korenie a
paprika."
„Čo si prajete na pitie?"
„Malé svetlé pivo. Rád by som dobre
chladené," hovorí pán Kováč.
„Ja si radšej vypijem víno. Dve deci
bieleho vína," objednáva si pán Hubka.
Obaja známi obedujú. S obedom sú
spokojní, lebo je veľmi chutný.
„Vypijete si kávu?"
„Áno, kávu by som si rád vypil. Po obede
mi káva vždy veľmi chutí."
„Objednáme si ju tu, alebo pôjdeme vedľa
do kaviarne?"
„Pôjdeme do kaviarne; tam si budeme
môcť posedieť a pokojne sa porozprávať."
„Tak tu zaplatíme. Pán hlavný, platíme!"
Hlavný čašník prináša účet. Pán Kováč a pán Hubka platia. Čašník im vydáva
drobné.
Páni vchádzajú do kaviarne.
„Dve kávy, prosím!" objednáva pán Kováč.
„Tureckú, alebo mokka?" pýta sa čašník.
„Dvakrát tureckú! Prineste nám aj sódu a jedny petry!"
Čašník prináša objednané veci.
„Zápalky môžem dostať?"
„Áno, priniesol som aj zápalky."
„Zapálite si, pán Hubka?"
„Ďakujem," berie si pán Hubka cigaretu.
Páni sa pohodlne usadili v kreslách. Zapaľujú si cigarety. Teraz sa môžu nerušene
porozprávať.
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

Slovník
zložiť sa – розташуватися ryža – рис
bravčový rezeň – відбивна котлета зі свинини sóda – газована вода
prisadnúť si – присісти petra – цигарки марки“Петра”
čašník – офіціант zápalka - сірник
predjedlo – закуска fajčiť - палити
šunkový nárez – закуска з шинки, шинка nerušene - спокійно
vlašský šalat – м’ясний салат з майонезом chutiť - смакувати
dve deci bieleho vína – 200г білого вина menu – комплексний обід
hydinové jedlo – страва з домашньої птиці jedálny lístok – меню
hovädzí vývar – бульон з яловичини divina - дичина
karbonátka – рублена котлета roštenka – смажена яловичина
vyprážaný rezeň – відбивна котлета в сухарях korenie – чорний перець
prírodný rezeň – натуральна котлета objednávať – замовляти
dvakrát tureckú – дві чашки кави по-турецьки
zeleninová polievka, paradajková – овочевий суп, томатний

Užitočné výrazy
Kedy jete? Čo robíte?
raňajky o ôsmej hodine raňajkujem
desiatu o pol jedenástej hodine desiatujem
obed o pol jednej hodine obedujem
olovrant o tretej hodine olovrantujem
večeru o šiestej hodine večeriam

Druhy mäsa
hovädzie, teľacie, bravčové, kačacie, husacie,
morčacie, kuracie, baranie, rybie; hydina, divina

Aké môže byť jedlo?


chutné
lahodné
neslané, málo slané
málo sladké
málo kyslé
nekorenené, málo korenené - bez chuti; nechutné
neštipľavé, málo štipľavé - odporné
nemastné, málo mastné - príliš slané
nevýživné, málo výživné - príliš sladké
nedovarené, málo uvarené - príliš kyslé
studené - príliš korenené
diétne - príliš štipľavé
zdravé - príliš mastné
- výživné
Jedlo môžeme: - rozvarené
- teplé
variť - nediétne
dusiť - nezdravé
piecť
údiť Jedlo je:
vyprážať
strúhať varené
plniť dusené
miešať pečené
koreniť údené
vyprážané
strúhané
plnené
miešané
korenené
V reštaurácii

Pán Taylor dnes ako hosť večeria v reštaurácii. On a jeho hostiteľ pán Nový majú rezervovaný
stôl pri okne. Je to príjemná reštaurácia. Sedia tam len niekoľkí ľudia. Pán Nový hovorí, že jedlo je
tam vždy veľmi dobré. Na stole je
modrý obrus. Sú tam hlboké a plytké
taniere, lyžice, lyžičky, vidličky a nože
a dva sklené poháre. Na stole je aj váza
a pekné kvety.
Pán Taylor a pán Nový si pozerajú
jedálny lístok.
Pán Nový volá čašníka.
Čašník: Nech sa páči, čo si želáte?
Pán Nový: Prosíme si dvakrát
šunku a syr, jednu hovädziu polievku
a jednu kuraciu polievku, jeden hovädzí
rezeň a hranolky a jeden hovädzí
guláš a knedľu.
Čašník: Áno. A prosíte si ešte nejakú prílohu alebo šalát?
Pán Taylor: Ja si prosím varený hrášok a mrkvu. A uhorkový šalát.
Čašník: Ešte nejaký dezert?
Pán Nový: Ja si dám čokoládovú tortu. A vy?
Pán Taylor: Ja si dám zmrzlinu. Vanilkovú.
Čašník: A na pitie?
Pán Taylor: Ja si dám malú slivovicu a džús.
Pán Nový: Ja si dám len coca colu - alkohol nemôžem, lebo dnes ešte musím šoférovať. Ale dám
si kávu. Aj vy si dáte kávu?
Pán Taylor: Ďakujem, ja nie.
Jedlo je chutné a obsluha rýchla. Pán Nový je rád, že aj jeho hosť je spokojný. Je príjemné mať
dobré jedlo a dobrú spoločnosť.
Keď dojedia a dopijú, pán Nový volá hlavného čašníka. Platí za jedlo, slivovicu, džús, coca colu a
kávu. Na stole pre čašníka nechá prepitné.

Vypočuje si nahrávku a doplňte chýbajúce slová


(Krížom krážom1, CD2/2)

– Dobrý večer!
– Zeleninovú _______, pečené ______ s ryžou a červené ______. A ešte zmrzlinový
_____ a kávu s mliekom.
– A vy?
– Prosím si cesnakovú _______, rezeň so zemiakovým ____. A biele víno a ______ s
ľadom.
– A ja si dám _______ polievku, ______ mäso s kapustou a knedľou
– A na ______?
– Veľké ______ pivo.
DIALÓGY
MÁŠ RÁD ZMRZLINOVÝ POHÁR?

Čašník: Dobrý deň. Čo si želáte, prosím? Budete večerať alebo si dáte len niečo na
pitie?
Peter: Dobrý deň. Zatiaľ si dáme len niečo na pitie. Neskôr si objednáme aj večeru,
čakáme ešte na niekoho.
Čašník: Nech sa páči, jedálny lístok.
Mikuláš Kým príde Nina, dáme si aperitív. Mne jednu vodku.
:
Peter: A ja poprosím veľkú borovičku.
Mila: Ja si dám zatiaľ minerálku, som veľmi smädná. Keď príde Nina, objednáme si
aperitív.

Nina: Ahojte!
Peter: Ahoj! My sme si už objednali. Ty čo budeš piť?
Nina: Niečo ľahšie. Som unavená. Dám si len pohár bieleho vína.

Čašník: Už ste si vybrali?


Peter: Zatiaľ nám prineste dva šopské šaláty.
Mikuláš Nie, mne šalát z kyslých uhoriek.
:
Čašník: A pre dámy?
Nina: Ja nie som veľmi hladná. Dám si len predjedlo.
Mila: A aké máte predjedlá?
Čašník: Odporúčam obložený tanier.
Mikuláš My s Petrom sme mali ťažký deň a potrebujeme poriadnu večeru.
:
Peter: Máš pravdu, ja si dám steak na rošte s hranolkami. A ešte jeden šašlík.
Mikuláš Mne vyprážaný syr s prílohou a pečené kurča. A pre všetkých fľašu vína.
:
Mila: Mne iba šampiňóny na masle. Po predjedle už viac nezvládnem.

Peter: Prosím, účet!


Čašník: Moment. Platíte spolu alebo každý zvlášť?
Peter: Spolu, dnes platím ja.
Čašník: Nech sa páči!
Peter: Ďakujem.
Aktuálne týždenné menu

Pondelok
Hubová polievka – 0,83 €
Vyprážaný syr, hranolky, tatarská omačka (100 g) – 2,62 €
Paradajkový šalát – 0,80 €

Utorok
Vývar s pečeňovými haluškami – 0,83 €
Kuracie prsia, ryža, paradajkový šalát (100g) – 2, 62 €
Miešaný šalát – 0,80 €

Streda
Paradajková polievka – 0,83 €
Lángoš – 0,83 €
Kotlíkový guláš, čerstvý chlieb (120g) – 2,62 €
Kurací šalát s cestovinami, bratislavské rezy (300g) – 2,62 €

Štvrtok
Kapustová polievka s údeným mäsom – 0,83 €
Marinované kuracie stehno, zemiakové pyré, kvasené uhorky (220g) – 2,62 €
Špagety s paradajkovou hubovou omáčkou (300g) – 2,62 €

Piatok
Zeleninová polievka – 0,83 €
Chrenová omáčka, dusené hovädzie mäso, knedle – 2,62 €
Grécky šalát, orechové rezy (300g) – 2,62 €

Vytvorte dialóg využívajúc Aktuálne týždenné menu


______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________
Jedálny lístok Меню

Studené Váha Cena Холодні закуски Вага Ціна


predjedlá

klobasa 10 dk 0,70 € ковбаса 100 г


šunkový nárez 10 dk 0,60 € яловичина 100 г
saláma 10 dk 0,80 € ковбаса “Салямі” 100 г
vajíčko s vlašským яйце з м’ясним са- 100 г
šalátom 10 dk 1€ латом
syr 10 dk 0,50 € сир 100 г
obložený chlebík s бутерброд з ікрою
kaviárom 10 dk 0,30 € 100 г
obložený chlebík s бутерброд з яйцем і
vajíčkom a rybou 10 dk 0,40 € рибою 100 г

Teplé predjedlá Гарячі закуски

praženica s 10 dk 0,30 € яєшня з помідорами 100 г


paradajkou
volské oko so 10 dk 0,40 € глазуння з беконом 100 г
slaninou
omeleta 10 dk 0,50 € омлет 100 г

Polievky Перші страви

zeleninová 1 p. 0,83 € овочевий суп 1 п.


gulašová 1 p. 0,90 € суп-гуляш 1 п.
paradajková 1 p. 0,83 томатний суп 1 п.
hrachová 1 p. 0,70 € гороховий суп 1 п.
žralková 1 p. 2€ суп з акули 1 п.
hovädzí vývar s 1p 0,83 € телячий бульйон з 1 п.
rezancami локшиною
kapustnica 1 p. 0,80 € суп з капустою 1 п.
demikátová 1 p. 0,70 € суп-демікат 1 п.
šošovicová 1 p. 0,50 € суп із чечевицею
kapustnica so suše- 1 p. 0,83 € суп з капустою та
nými hubami грибами 1 п.
fazuľová 1 p. 0,50 € суп з квасолею 1 п.

HLAVNÉ JEDLÁ Другі страви


rezeň bravčový s tatarskou 10 dk 3€ відбивна зі свинини 100 г
omačkou із соусом
baranina s cesnakom a 10 dk 5€ баранина з часником 100 г
slaninou та салом
karbonatka s tatarskou 10 dk 2€ котлета із соусом та 100 г
omačkou a ryžou рисом
prírodný hovädzí rezeň s 10 dk 3€ відбивна натуральна зі100 г
opekanými zemiakmi смаженою картоплею
teľací rezeň 10 dk 2€ теляча відбивна 100 г
knedle s kapustou a mäsom 1 p. 2,60 € кнедлики з капустою 1 п.
та мясом
roštenka s ryžou 10 dk 2,40 € смажена котлета з 100 г
рисом
pečené kurča so 10 dk 5,50 € випечене курча з 100 г
zemiakovým pyre пюре
vyprážaná hus 10 dk 5€ смажена гуска 100 г
grilované kurča so 10 dk 5,30 € куриця-табака з 100 г
zemiakmi картоплею
fašírka s ryžou 10 dk 3€ котлета з рисом 100 г
rybie file 10 dk 3€ рибне філе 100 г

Múčniky
Треті страви

palacinky s tvarohom 1 p. 0,70 € млинці з сиром 1 п.


palacinky s čokoládovou 1 p. 0,80 € млинці з шоколадною 1 п.
plnkou начинкою
šišky s marhuľovým 1 p. 2€ пампушки з 1 п.
džemom абрикосовим варенням
bryndzové halušky 1 p. 2,90 € бринзові галушки 1 п.

Zákusky (dezert)
Солодкі страви

tvarohový koláč 10 dk 0,40 € тістечко з сиром 100 г


torta s marhuľovou plnkou 10 dk 0,50 € торт з абрикосовою 100 г
начинкою
roláda s orechami 10 dk 0,30 € рулет з горіхами 100 г
veterník 10 dk 0,30 € заварне тістечко 100 г
piškota so šľahačkou 10 dk 0,20 € бисквіт з вершками 100 г
Nápoje Напої

pivo svetlé 1 dc 0,30 € пиво світле 100 г


tmavé темне
víno biele 1 dc 0,40 € вино біле 100 г
červené червоне
čaj ovocný 1 dc 0,60 € чай фруктовий 100 г
čierny 0,60 € чорний
s cítronom 0,60 € з лимоном
s rumom 0,60 € з ромом
káva čierna 1 dc 0,70 € кава чорна 100 г
turecká 0,70 € по-турецьки
presso 0,70 € пресована
viedenská 0,70 € по-віденськи

Zmrzlina Морозиво

vanilková 1 p. 0,30 € ванильне 1 п.


ovocná 1 p. 0,30 € фруктове 1 п.
čokoládová 1 p. 0,30 € шоколадне 1 п.
marhuľová 1 p. 0,30 € абрикосове 1 п.
orechová 1 p. 0,30 € горіхова 1 п.
pomarančová 1 p. 0,30 € апельсинова 1 п.
zmrzlinový pohár s čokolá- 1 p. 1,30 € шоколадне морозиво ! п.
dou у вазочці
zmrzlinový pohár ovocný 1 p. 1,30 € фруктове морозиво 1 п.
у вазочці
MÁŠ RÁD ZMRZLINOVÝ POHÁR?
Na pracovisku
A: Kam chodíš na obedy, keď si v práci?
B: Obyčajne chodím do jedálne, pretože obedňajšia prestávka je krátka a v okolí nie sú
lacnejšie stravovacie zariadenia.
A: Ja som nedávno začal chodiť do jedného bufetu neďaleko môjho úradu. Nie je tam veľmi
draho a varia dobre.

V kaviarni
A: Dobrý deň! Nech sa páči.
B: Jednu preso kávu a jedno kapučíno.
A: Ešte niečo?
B: To je všetko, ďakujem.

V cukrárni
A: Dobrý deň! Čo si želáte?
B: Jeden kúsok čokoládovej torty. A akú máte zmrzlinu?
A: Odporúčam zmrzlinový pohár.
B: Máš rád zmrzlinové poháre?
C: Áno, dokonca viac ako obyčajnú zmrzlinu.
A: Tak si poprosím aj jeden zmrzlinový pohár.

V hotelovej reštaurácii
A: Dobré ráno! Čo si prajete?
B: Čo nám môžete ponúknuť na raňajky?
A: Máme niekoľko druhov salámy, šunku, syry, maslo, džem, med, vajíčka. Máme aj
tvarohový koláč a rožky vlastnej výroby.
B: Ja si dám dve volské oká, šunku a čierny čaj.
C: A pre mňa vajíčko na mäkko, tvarohový koláč a jogurt.

Telefonický rozhovor
A: Chcem ťa niekam pozvať na narodeniny. Kam pôjdeme - do reštaurácie alebo do
kaviarne?
B: Nechcem ísť do reštaurácie, veď vieš, že pracujem v reštaurácii.
A: Dobre, tak teda poďme do novej viedenskej cukrárne. Vraj je tam príjemne a majú výborné
zákusky.
V ypočuje si náhravku a doplňte chýbajúce slová
(Krízom krážom1, CD2/4)
– Prosím si _____. Zaplatíme.
– Spolu alebo ________?
– Spolu.
– Nech sa páči, jto 380 korún / 12, 61.
– Prosím? Nie je to ______?
– Nie. Neplatíte za pečené _____ s kapustou a _______.
– Ďakujeme. Nech sa páči 400 / 13.
– Takže .... 380 /12,61.
– Ďakujem, to je v poriadku.
– Ja ďakujem a ešte raz ______. Dovidenia.
– Dovidenia.
– Robert, prčo dávaš tringelt?
– Je to kuchárov problém, nie čašníkov. _______ je fajn.

Čo jeme a pijeme
Мäso Mäsové jedlá (národné)
hydina: kuracie, morčacie, slepacie, kačacie, pečené kurča s plnkou, husacina s lokšami
husacie vyprážaný bravčový rezeň so zemiakmi
teľacie / teľacina pečená krkovička s dusenou kapustou a knedle
bravčové / bravčovina kapustnica s klobásou a hubami
hovädzie / hovädzina fazuľová polievka s údeninou
baranie / baranina bryndzové halušky so škvarkami
zajacie / zajačina strapačky s kapustou a opečenou klobáskou
jahňacina hovädzí guláš
divina baraní guláš
údeniny zajac na smotane
saláma: mäkká (šunková, pivná, jemná), suchá,
polosuchá

Ryby Spôsoby prípravy rýb, jedlá z rýb (národné)


rybacie / rybina vyprážané, zapekané, údené, sušené, pečené v
makrela, tuniak, sleď, šproty, kapor, pstruh, losos alobale, pečené na rošte
Potraviny Koreniny
chlieb: biely, čierny, zemiakový, grahamový soľ
rožok: obyčajný, slaný, sladký, plnený, grahamový korenie
žemľa červená paprika
buchta: lekvárová, maková,orechová, čokoládová, bobkový list
tvarohová rasca
múka muškátový orech
cestoviny: rezance, makaróny, špagety, tarhoňa vanilka
ryža škorica
cukor klinčeky
med ďumbier
vajcia saturejka
maslo bazalka
mlieko: plnotučné, polotučné, nízkotučné oregano
jogurt, ocot
smotana: kyslá, sladká - šľahačková
tvaroh / tvarohový
syr: tvrdý, údený, tavený, plesnivý
bryndza
olej, olivový olej
Zelenina Zeleninové jedlá a šaláty (národné)
hrach suchý, zelený hrášok, fazuľa (suchá, zelená), hrachová/fazuľová/šošovicová polievka
šošovica zemiakové placky, zemiaková baba, hranolky
zemiaky zeleninová polievka
mrkva, petržlen, zeler, cvikla miešaný šalát, uhorkový šalát
uhorky paradajková omáčka
paradajky kapustnica, plnený kapustný list
tekvica, cuketa plnená paprika
huby vyprážaný karfiol, vyprážané cukety
kapusta (biela, červená), karfiol, brokolica, plnené baklažány
ružičkový kel pirohy s hubami a kapustou
baklažán
paprika
biela/čierna reďkovka, reďkovka
hlávkový šalát
cibuľa, pór, cesnak
petržlenová vňať, kôpor
Ovocie Dezerty (národné)
jablká, hrušky, duly džem, marmeláda, lekvár
jahody, maliny, černice, čučoriedky cukrovinky, sušené slivky, sušené ovocie
čerešne, višne koláč: tvarohový, makový, orechový, jablkový
broskyne, marhule štrúdľa
slivky palacinky
dyňa/červený melón, žltý melón
pomaranče, citróny, mandarínky
banány
hrozno, čierne ríbezle, červené ríbezle
Alkoholické nápoje: Teplé nápoje:
pivo čaj
víno: biele, červené káva
šumivé/šampanské kakao
vodka, slivovica, borovička horúca čokoláda
Nealkoholické nápoje:
minerálna voda - perlivá, tichá
džús / šťava z čerstvého ovocia

Typické slovenské špeciality

Slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky. Túto špecialitu dostanete aj


v bežných reštauráciách. Najlepšie však chutí v typických drevených kolibách alebo
salašoch, kde sú v ponuke aj iné tradičné slovenské jedlá. Celková atmosféra
doplnená cigánskou hudbou je nezabudnuteľným zážitkom.
Hladný žalúdok však uspokoja aj ďalšie stravovacie zariadenia.
V reštauráciách a baroch je zvykom nechávať čašníkom prepitné formou
zaokrúhlenia výslednej sumy, väčšinou sa jedná o približne 5-10% z ceny účtu. Nie je
však povinné a jeho výška by mala v rámci možností odrážať spokojnosť hosťa so
servisom

Bryndzové halušky
Najrozšírenejšou a najtypickejšou varenou
cestovinou sú na Slovensku dodnes halušky.
Pripravujú sa viacerými spôsobmi. Cesto sa robí
z múky a postrúhaných surových zemiakov. Môže
sa pridať vajce. Po uvarení v slanej vode sa
halušky zmiešajú s bryndzou a posypú škvarkami
a niekde aj cibuľou. K haluškám sa zvyčajne
podáva kyslé mlieko alebo smotana, na salaši to
môže byť aj žinčica (špeciálne upravené ovčie
mlieko). Namiesto bryndze sa môže použiť aj tvaroh a kyslá alebo opražená sladká kapusta.
ŠIŠKY
Výroba pečených šišiek pozostávala z prípravy kvásku, keď si gazdiná v hrnčeku rozmiešala
droždie, teplé mlieko a kryštálový cukor. Po čiastočnom vykysnutí sa kvások vyleje do teplej misky, v
ktorej je preosiata múka, kryštálový cukor, teplý olej,
štipka soli a kvôli dobrej vláčnosti aj teplý rum. Cesto sa
miesi rukou, dokiaľ sa nám neoddeľuje od stien nádoby.
Po vymiesení cesto zľahka pomúčime, prikryjeme čistou
utierkou a necháme 30 minút vykysnúť.
Po vykysnutí cesto vyklopíme na múkou posýpanú
dosku a vyvaľkáme na jedno centimetrovú hrúbku.
Porcelánovým hrnčekom vykrajujeme kolieska, do ktorých
urobíme prstom malú dierku, aby sa nám rovnomerne
prepiekli. Potom ich pečieme na rozpálenom oleji do
tmavohnedá. Po upečení a čiastočnom vychladnutí ich
plníme lekvárom a posypeme práškovým cukrom.

V uvedenom texte dopňte chýbajúce dlžky


Kapustnica
Potrebujeme: 1 kg údených rebierok alebo ine
udene mäso, 1 kg kyslej kapusty, cele korenie,
bobkový list, 60 g cibule, 50 g nadrobno
nakrájanej údenej slaniny, mletú červenú papriku,
mleté čierne korenie, za hrsť sušených a
namočených hub, 2-3 strúčiky cesnaku, 250 g
udene klobásy, kyslú smotanu.
Postup: Udene mäso alebo rebierka uvaríme
domäkka. Potom do vyvaru pridáme kyslú
kapustu, pokrájanú cibuľu, huby, cesnak,
koreniny a spolu varíme. Tesne pred dovarenim
pridáme udenu klobásu, pokrájané udene mäso,
vyškvarenu nadrobno pokrájanú udenu slaninu, červenu papriku a necháme prejsť varom. Pred
podávaním ozdobíme každý tanier kapustnice lyžičkou kyslej smotany.

Aké máte obľúbené jedlá? Napíšte


______________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
Zvieratá

lev (m) tiger (m) pes (m) šteniatko (n) mačka (f) mačiatko (n)

líška (f) polárny medveď (m) krokodíl (m) gorila (f) šimpanz (m) opica (f)

slon (m) vlk (m) žirafa (f) somár (m) kohút (m) kolibrík (m)

vták (m) tučniak (m) kačka (f) papagáj (m)


orol (m) mravec (m)

chrobák (m) pavúk (m) jašterica (f) včela (f) žaba (f) had (m)

žralok (m) veľryba (f) ryba (f) tuleň (m) korytnačka (f) hroch (m)

nosorožec (m) kengura (f) ťava (f) krava (f) kôň (m) zebra (f)

ovca (f) koza (f) srnka (f) veverička (f) myš (f) prasa (n)
TÉMA 15. NA NÁVŠTEVE
Onedlho bude mať pán Beluš narodeniny.
„Mohli by sme osláviť tvoje narodeniny v kruhu priateľov," hovorí pani Belušová.
Manželovi sa jej návrh páči: „Súhlasím, veľmi rád by som ten večer strávil v
príjemnej spoločnosti."
„Pozveme manželov Rosovcov a tvojho kolegu Pavlisa. Aj moja sestra Vilma ti iste
príde blahoželať."

Pán Pavlis a Vilma prišli o siedmej, manželia Rosovci o chvíľku po nich.


„Srdečne vás vítame," hovorí pani Belušová hosťom. „Už sme sa báli, že
neprídete."
„Boli by sme prišli skôr, keby som sa nebol zdržal v úrade," ospravedlňuje sa pán
Rosa. ,,A kde je oslávenec?"
Pán Beluš práve vychádza z izby.
„Prijmi naše blahoželanie k tvojmu sviatku. Želáme ti veľa zdravia a šťastia do
d'alších rokov," hovorí pán Rosa za seba i za svoju manželku.
„Ďakujem vám, priatelia!"
„Prejdite d'alej!" pozýva hostí domáca pani, ked' si odložili kabáty.
„Dovoľte, aby som vám predstavil svojho kolegu Mirka Pavlisa!" obracia sa
domáci pán k hosťom.
„Teší ma," podáva ruku novému známemu pani Rosová.
Hostia sa vzájomne predstavujú.
„O vás som už mnoho počula," prihovára sa pani Rosová slečne Vilme.
Srdečne sa zvítajú.
Pán Pavlis je veselý spoločník. Práve rozpráva o svojich zážitkoch z nedávnej cesty.
Všetci sedia okolo stola a príjemne sa zabávajú.
„Mohla by som vás ponúknuť?" Pani Belušová prináša misu s obloženými
chlebíčkami. „Nech sa páči, berte si," núka hostí.
„Sú veľmi chutné", chváli pani Rosová.
Pán Beluš prináša víno. Nalieva do pohárov a núka: „Vitajte u nás a prípime si!"
,Áno, prípime na zdravie oslávenca!" chytá pohár pán Rosa.
„Na zdravie!" Hostia dvíhajú poháre a prípijajú.
Všetci sa cítia veľmi príjemne.
„Uvarím kávu. Vypili by ste si?" pýta sa domáca pani.
„Ak budete taká dobrá, veľmi rád," hovorí pán Pavlis.
Pani Belušová prináša kávu v malých šálkach. Po izbe sa šíri príjemná vôňa.
„Cukor si dajte podľa chuti!" podáva hosťom cukorničku.
„Ďakujem, ja pijem kávu nesladenú," hovorí pán Rosa.
Niektorí hostia jedia ku káve zákusky. Hostiteľ a pán Pavlis fajčia.
„Môžem vás ponúknuť?" núka pán Pavlis slečne Vilme cigaretu.
„Ďakujem, ja nefajčím."
Pri dobrej zábave čas rýchlo plynie. Po desiatej vstáva pani Rosová.
„Už je čas ísť domov."
„Aj ja už pôjdem," hovorí Vilma.
„Môžem vás odprevadiť?" ponúka sa pán Pavlis.
„Ďakujem, bývam celkom blízko."
Hostia sa lúčia.
„Ďakujem vám za návštevu," lúči sa s nimi domáci pán.
„A my vám za príjemný večer," hovorí pán Rosa úprimne.
Hostia odchádzajú.
„Dobrú noc!"
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

Zaujímavosti
Цікавинки
ZVYKY
Pri vstupe do slovenského príbytku si domáci v predsieni prezujú obuv a hosťom
tiež ponúknu domáce papuče. V mnohých domácnostiach sa považuje za neslušné
pohybovať sa po obytných priestoroch v obuvi, ktorá sa používa vonku.
Ponúknuť návšteve štamperlík slivovice alebo podobného destilátu sa považuje za
prejav pohostinnosti a úcty a ak neexistuje nejaký vážny dôvod, je neslušné takúto
ponuku odmietnuť. To platí zvlášť na vidieku, keď domáci ponúkajú destilát vlastnej
výroby.
Pri zvítaní sa si známi podávajú ruku, ak sa jedná o bližších priateľov alebo
rodinných príslušníkov, je zvykom pobozkať sa na jedno alebo obe líca a ľahko sa
objať. Pri predstavení neznámych osôb je slušné podať ruku, v neformálnejšej atmosfére
aj letmo sa pobozkať.
Na Slovensku je zvykom jesť 3x denne, pričom najviac sa spravidla jedáva v čase
obeda medzi 11:30 - 13:30. Obed pozostáva z polievky a hlavného jedla, niekedy i
dezertu. Na večeru sa často podáva tiež teplé jedlo. Obvykle sa večeria medzi 18 - 21
hod.
Na Slovensku je zvykom v oficiálnych vzťahoch používať vykanie, tykanie je bežné
v rodinách a medzi priateľmi, prípadne blízkymi kolegami.

V ypočuje si nahrávku a doplňte chýbajúce slová


(Krížom krážom1, CD1/72

– Milý Carlo, všetko najlepšie! Toto je pre teba.


– Ďakujem, Zuzana, si veľmi ______.
– Všetko ____________! Nech sa ti darí!
– Aj ja ti chcem zablahoželať. Veľa zdravia, šťastia a ________. Tu je môj darček pre ______.
– Ešte raz ďakujem. Hm, nový taliansko-slovenský slovník, ten ešte _______. A tu je čo? Aha, optická
_____, má veľmi peknú ______. Ďakujem, Róbert. A ešte jeden darček: ______ diár a ______. To je
výborne! Aj ja ______ pre vás jednu dobrú _______. Zajtra idem na koncert Janais, mám štyri ______.
– To je úžasné. Teraz ťa pozývame na ________ občerstvenie.
– Tu je ______. Na tvoje zdravie, Carlo!
– Ja nepijem, ________ ešte šoférovať.
– My vieme, pre teba _______ džús a nealkoholické ______.
– Tak na zdravie!
POZÝVAME VÁS NA NÁVŠTEVU

Včera večer zazvonil na našich dverách zvonček. Bolo už dosť neskoro, ale otvoril som.
Vo dverách stála naša susedka Hana.
- Pozývame vás v sobotu na návštevu, - povedala namiesto pozdravu.
- O ktorej? - spýtal som sa rovnako stručne.
- O šiestej. Samozrejme, že nie ráno.
- A pri akej príležitosti?
- Mám narodeniny - nemusíš vedieť koľko - a okrem toho oslavujeme s Otom striebornú
svadbu.
- Fíha! Tak to musíme prísť. Ďakujeme za pozvanie!
Príprava na oslavu mi netrvala dlho. Oblek, čistá košeľa, kravata – a hotovo. Horšie to
bolo s manželkou. Kaderníctvo, manikúra, pedikúra (neviem, načo), sauna, solárium.. Veď to
poznáte. Ešte dobre, že nezabudla kúpiť darček. U susedov sme zazvonili niečo po šiestej.
Otvoril nám Oto, môj dobrý priateľ z detstva.
– No vitajte! Poďte ďalej! A nevyzúvajte sa, prosím!
– Ďakujeme. Ale radšej nám daj domáce papuče.
Z kuchyne vyšla Hana s ohromným účesom na hlave. Najprv sme podišli k nej:
- Všetko najlepšie k tvojim narodeninám! Koľkože to máš? Dvadsať? – podpichol som
ju.
- Prestaň! Ty sa asi nezmeníš! – šarmantne ma odbila.
- Oto, dovoľ, aby sme zablahoželali aj tebe k výročiu sobáša. Je pekne si to tak dlho
vydržal, - podal som ruku priateľovi.
- Ďakujem, - pobavene sa usmial. Poďte do obývačky a sadnite. O chvíľu som pri vás.
Na stole už bolo všetko, na čo si duša spomenie.
- Vidno, že máš najlepšiu kuchárku na svete, - obrátil som sa k priateľovi, ale stihol
som zachytiť prenikavý pohľad a zamračené čelo mojej manželky.
- Nech sa páči, berte si a jedzte. Nedajte sa ponúkať, - povedala Hana, ale vzápätí sa
zháčila, vediac, že na niečo zabudla.
- Počkaj. Najprv si pripime na tvoje a na Otovo zdravie, - dodal som.
- Oto, ponalievaj, prosím ťa! - uviedla Hana všetko na správnu mieru.
- Čo si dáte? Koňak, vodku, šampanské, suché biele alebo červené? - zareagoval
pohotovo.
- Hádam trochu šampanského, - jednomyseľne sme sa zhodli s manželkou.
– Na vaše zdravie! A nech sa vám darí, – zaznelo naše úprimné želanie.
– Tak a teraz už naozaj jedzte! Ochutnajte zo všetkého, čo vidíte. A nezabudnite na moju
špecialitu z hovädziny.
Po bohatej hostine, ktorú som prirovnal k nepriateľskému útoku na moju zďaleka nie
ideálnu figúru, sa opäť ozvala susedka:
– Oto, prosím ťa, obslúž nás trochu aj ty. Prines nám, prosím, kávu a čaj.
Neboli sme proti, ale s podmienkou, že si dáme kávu a pôjdeme.
- To by som vám neradil, - ohlásil sa z kuchyne Oto. Seďte, musíte ochutnať aj moju
špecialitu - orechovú štrúdľu.
A útok pokračoval ďalej. Avšak už nie s takou intenzitou. Sedeli sme, popíjali čaj a
spomínali na roky, ktoré neviem kedy ubehli. Na to, ako sme v detstve s Otom fajčili a
prichytila nás moja mama, ako sme celý večer prestali v zaseknutom výťahu, ako naše deti
hodili kľúče z mosta do rieky, kým my sme sedeli na akejsi oslave. A na obývačku sa pomaly
spúšťal súmrak nostalgických spomienok...
(Podľa С. Пахомова, Я. Джоганик «Словацька мова»)
Gratulácia

Všetko najlepšie!

Veľa zdravia, šťastia a lásky!

Nech sa ti darí!

Napíšte dialóg na návšteve.


______________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________
_________________________________________________________________________________
TÉMA 16. NA POŠTE

„Som veľmi rad, že sme sa stretli. Moja matka má zajtra narodeniny, rád by som jej
blahoželal. Chcem jej poslať pohľadnicu alebo list. Mohli by ste mi povedať, či je tu
niekde poštový úrad?"
„Pravdaže, rád. Ak dovolíte, odprevadím vás ta. Aj ja som sa chcel zastaviť na
pošte."
Poštový úrad je vo veľkej modernej budove. Podateľňa telegramov je na prízemí
vpravo. Je tu stále rušno. Niektorí ľudia stoja pri stolíkoch a vypisujú blankety, iní
podávajú telegramy pri okienkach.
„Prosím si jednu obálku."
„Ďakujem, koľko platím?"
„Desať centov."
„Môžem ju vyplniť perom?"
„Áno, ale adresu napíšte čitateľne, aby sme list mohli doručiť. A dopíšte ešte aj
číslo domu adresáta."
„Kedy dostanú môj list v Žiline?"
„O tri dni. Ak je list veľmi súrny, uved'te, aby ho doručili súrne!" Alebo ho môžete
poslať prvou triedou, vtedy list dostanú zajtra.
„Ďakujem, nie je to potrebné. Koľko platím za list?"
„Platí sa 80 centov"
„Prosím si ozdobnú blanketu. Ďakujem."
„Vy tiež chcete podať list?"
„Nie, musím poslať tento balíček. Sprievodku na balík mám už vyplnenú, nebude
mi to dlho trvať. Nechceli by ste ísť so mnou? Podateľňa balíkov je v budove oproti."
„Ja by som rád ešte odoslal tento list. Kde môžem dostať poštové známky a kolkové
známky?"
„Známky dostanete pri okienku 6."
„Prosím si dve známky. Ďakujem – a tento list by som rád poslal doporučene."
„Nie je tento váš list príliš ťažký? Áno. Treba naň ešte jednu známku."
„Zmýlil som sa v adrese. Nedostať tu obálku?"
„Nie, ale môžem vám ponúknuť korešpondenčný lístok."
„Dobre. Chcem podať celkom krátku správu. Kam môžem vhodiť listy určené
mimo Bratislavy?"
„Do druhého priečinka. V prvom sú listy určené pre leteckú poštu."
„Kedy vyberajú poštu?"
„V budove poštového úradu každú hodinu."

„Nezbadal som vás pri okienku. Myslel som si, že ste už odišli. Chcel som vás
pozvať, ak nemáte súrnu prácu, ku mne na kávu. Dúfam, že neodmietnete, veľmi dlho
sme sa nevideli."
„Ďakujem, veľmi rád prijmem vaše pozvanie."
„Prepáčte, ja ešte zavolám svojej manželke, aby sa ponáhľala z úradu, aj ona by sa
rada s vami stretla."
„Slečna, ktorá kabína je voľná?"
„Choďte do kabíny číslo 6!"
„Dajte mi, prosím, telefónny zoznam! – Ďakujem. – Nemôžem dostať spojenie. Nie
je tento aparát pokazený? Ach, konečne som sa dovolal. Halo, je tam vrátnica? Dajte mi
klapku 013...!"
„Moja pani vás pozdravuje. Bude sa usilovať, aby bola skoro doma. Myslím, že už
môžeme ísť."
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)

SLOVNÍK

podateľňa – прийом (телеграм) slečna -дівчина


či je tu niekde – чи є тут десь zoznam - список
poštový úrad – поштамп známka - марка
odprevadiť – проводити ta – там
dvojkorunový – вартістю в 2 крони zavolať - подзвонити
je tu rušno – тут багато людей obálka - конверт
vypisovať – заповняти
zmýliť sa – помилитися vyplniť – заповнити
telegrafná blanketa – бланк для телеграми ponúknuť - запропонув
korešpondenčný lístok – листівка podávať – надсилати
okienko – віконце správa - звістка
zadarmo – даром, безкоштовно vhodiť - опустити
čitateľne – розбірливо, чітко vrátnica - прохідна
adresát – отримувач určený - призначений
okolo ôsmej večer – приблизно о восьмій вечoра priečinok - скринька
doručiť – вручити, доставити letecká pošta - авіапошта
súrny – терміновий vyberať - виймати
uviesť – позначити zbadať - помітити
ozdobná blanketa – художньо-оформлений бланк pozvať - запросити
balíček – посилка, бандероль odmietnuť - відмовити
sprievodka – супровідний бланк dovolať sa - дозвонитися
spojenie - зв’язок prepáčiť - вибачити
klapka – додатковий номер usilovať sa – намагатися
poslať list doporučene – відіслати рекомендованого листа
rád by som jej blahoželal – хотів би її поздоровити

DIALÓGY

- Chcel by som poslať tento balík. Nech sa páči, tu je vyplnená sprievodka. Prosím vás, v balíku je
sklo.
- Nebojte sa, dám naň nálepku „ Pozor, sklo!"
- Ďakujem.
- Ešte sa pozriem, či ste správne napísali adresu príjemcu a odosielateľa. Moment, zabudli ste
prečiarknuť adresu odosielateľa.
- Prepáčte, hneď to urobím.
- Tak... balík váži 3 kg (kilogramy). Platíte 5 eur.

- Tu sa vydávajú / Tu vydávate balíky?


-Áno. Máte doklad o oznámení zásielky?
- Tu je.
- Prosím si váš občiansky preukaz.
- Nech sa páči.
- V poriadku. Podpíšte, prosím, prevzatie zásielky.
- Rád by som poslala telegram do Francúzska.
- Nech sa páči. Zoberte si tlačivo a vyplňte ho.

– Prosím vás, chcem volať (hovor.)medzimesto / chcem jeden medzištátny


hovor / chcem zavolať do Varšavy. -Aké číslo?
- 322857625 (tri-dva-dva-osem-päť-sedem-šesť-dva—päť).
- Počkajte, prosím, chvíľu.
- Varšava, kabína číslo dva /prosím, do (hovor.) dvojky.
- Počuť len krátke signály. Číslo je obsadené alebo je pokazený telefón.
- Nie, no predpoludním bývajú medzištátne linky najviac obsadené. Veľmi ťažko sa dá dovolať. Treba
to skúšať znova.

AKO TELEFONOVAŤ
Medzinárodný volací kód SR: 00421
Mobilní operátori na území SR: Orange, T-mobile, Telefónica O2
Slovensko je veľmi dobre pokryté mobilnými telefónnymi sieťami, ktoré umožňujú
telefonovanie aj z niektorých tatranských štítov. Bez signálu sú len veľmi odľahlé
oblasti.
V mestách možno použiť verejné telefónne búdky, ktoré prijímajú mince alebo
telefónne karty. Karty sa dajú zakúpiť na poštách alebo v niektorých novinových
stánkoch.
Non stop informácie o telefónných číslach (platené):
V rámci SR 1181
Medzinárodné 12 149
Predvoľby jednotlivých miest:
Banská Bystrica 048
Bardejov 054
Bratislava 02
Dunajská Streda 031
Humenné 057
Košice 055
Levice 036
Liptovský Mikuláš 044
Lučenec 047
Martin 043
Michalovce 056
Nitra 037
Nové Zámky 035
Poprad 052
Považská Bystrica 042
Prešov 051
Prievidza 046
Rožňava 058
Senica 034
Spišská Nová Ves 053
Topoľčany 038
Trenčín 032
Trnava 033
Zvolen 045
Žilina 041

TELEFONICKÉ ROZHOVORY

– Haló!
– Prosím!
– Dobrý deň, som lekárka z Ukrajiny, Inna Kučerenko. Hľadám prácu na Slovensku.
– Áno, som riaditeľ nemocnice. Počúvam vás.
– Na webovej stránke vašej nemocnice som videla, že máte voľné pracovné miesto lekára internistu. Je
to tak?
– Áno, máme ešte voľné miesto. Chcete u nás pracovať?
– Áno, chcela by som u vás pracovať. Čo na to potrebujem?
– Pošlite, prosím, svoje resumé na našu mailovú adresu. A môžeme sa dohodnúť na pohovore.
– Dobre. Ďakujem. Pošlem vám resumé. Dovidenia.
– Dovidenia.

– Dobrý deň. Som Inna Kučerenko z Ukrajiny. Máme dnes dohodnutý pracovný pohovor na desiatu
hodinu.
– Dobrý deň, Jana Nováková. Teší ma. Môžeme hneď začať. Môžete sa pýtať, čo by vás zaujímalo.
– Chcela by som vedieť o vašich pracovných podmienkach.
– Dobre. Porozprávam vám o nich.
– Aký budem mať plat?
– Kým si urobíte atestáciu, môžeme vám dať nástupný plat 750 eur mesačne.
– Dobre, to mi vyhovuje.
– Zaujímalo by ma aj to, či poskytujete ubytovanie.
– Bohužiaľ ubytovanie vám poskytnúť nemôžeme.
– Ďakujem za informácie. Môžem vám zavolať, ak by som sa ešte niečo chcela opýtať?
– Samozrejme. Tu je moja vizitka s telefónnym číslom a mailovou adresou.
– Ďakujem. Dovidenia.
– Dovidenia. Pekný deň.

FORMÁLNE:
- Haló! Slovenský štatistický úrad?
- Áno.
- Prosím si / Zavolajte mi, prosím, k telefónu pána Horáka. / Zavolali by ste mi, prosím, (k telefónu)
pána Horáka? / Mohol by som / Môžem hovoriť s pánom Horákom?
- Moment, pozriem sa na číslo klapky a hneď vás prepojím.
- Ďakujem.

- Filozofická fakulta. Prosím?


- Tu Kováľová z Ministerstva školstva. Spojte ma, prosím, s vedúcim Katedry slovenského jazyka.
- Moment, prosím, počkajte.

NEFORMÁLNE
- Haló! / Počúvam.
- Prosím si k telefónu Janka.
– A kto volá, (prosím)?
- Prepáčte, nepredstavila som sa / zabudla som sa predstaviť. Tu Dana, jeho spolužiačka.
- Janko momentálne nie je doma. Príde asi o hodinu. Potom zavolajte.
- Ďakujem.

Haló! Maroš?
- Áno.
- Ahoj, tu Viktor. Chcem sa ťa spýtať, či máš večer nejaký program.
- Nie, prečo?
- Poďme si zahrať volejbal.
- Rád. / Veľmi rád.
- Stretneme sa o šiestej v telocvični, dobre?
- Sme dohodnutí. / Súhlasím, (hovor.) Fajn.

***
-Prosím?
- Môžem hovoriť s Jurkom?
- To je omyl. / To bude asi omyl. Zrejme ste vytočili iné číslo.
- Tam nieje 43358699
(štyri—tri- tri-päť-osem-šesť-deväť-deväť) ? -Nie.
- Prepáčte.

- Haló!
- Konečne. Teba vôbec nemožno zastihnúť. Kde sa túlaš? Telefonujem ti už celé popoludnie.
- Ahoj! Bola som mimo mesta. Stalo sa niečo?
- Ale nie. Len som ti chcel povedať, že máme lístky do divadla.
- A to je také súrne?
- Pravdaže, lebo lístky máme na dnes večer. Musíme sa dohovoriť, kedy a kde sa stretneme.
- Navrhujem o pol siedmej u nás.
- Dobre.

- Haló! Počúvam.
- Dobrý deň! Zavolali by ste mi, prosím, k telefónu profesora Rovňáka?
- Prepáčte, kto volá?
- Som jeho priateľ z Budapešti. Volám sa Bódis.
- Moment / Počkajte, prosím, hneď ho zavolám.

- Haló! Obchodný dom? Nie. Už tretíkrát vám hovorím, že je to omyl. Vytáčate iné číslo, tu je
súkromný byt.
- Prepáčte, volám 46825933 (štyri-šesť—osem-dva-päť-deväť-tri-tri).
- Tu je 52825933.
- Nijako sa neviem dovolať. Prosím vás, nezložte chvíľu slúchadlo, možno sa mi to konečne podarí.
- Dobre.

- Haló! Tibor?
- Áno.
- Tu Mišo z Bratislavy.
- Ahoj, si milý, že si zavolal. Ako sa máš? Čo máš nového?
- Všeličo, ale to ti poviem až osobne.
- Osobne?
- Si prekvapený, pravda? Zajtra totiž idem na služobnú cestu do Budapešti.
- A ktorým rýchlikom prídeš?
- Tým, ktorý má príchod o pol dvanástej. / S príchodom o pol dvanástej / jedenásť (hodín) tridsať
(minút).
- Dobre, prídem ťa čakať (na stanicu).
- Teším sa.
- Aj ja.
NÁZVY KRAJÍN A ICH OBYVATEĽOV
НАЗВИ КРAЇН ТА ЇХ ЖИТЕЛІВ

Країна: прикметник: житель:


Albánsko Албанія albánsky Albánec
Bielorusko Білорусія bieloruský Bielorus
Bosna а Боснія і bosniansky Bosniak
Hercegovina Герцеговина hercegovinský Hercegovinec
Belgicko Бельгія belgický Belgičan
Brazília Бразилія brazílsky Brazílčan
Bulharsko Болгарія bulharský Bulhar
Česko Чехія český Čech
Čína Китай čínský Číňan
Dánsko Данія dánsky Dán
Estónsko Естонія estónsky Estónec
Fínsko Фінляндія fínsky Fín
Francúzsko Франція francúzsky Francúz
Grécko Греція grécky Grék
Holandsko Голландія holandský Holanďan
Chorvátsko Хорватія chorvátsky Chorvát
India Індія indický Ind
Írsko Ірландія írsky Ir
Japonsko Японія japonský Japonec
Kanada Канада kanadský Kanaďan
Litva Литва litovský Litovčan
Lotyšsko Латвія lotyšský Lotyš
Macedónsko Македонія macedónsky Macedónec
Mad'arsko Угорщина maďarský Maďar
Moldavsko Молдавія moldavský Moldavec
Nemecko Германія nemecký Nemec
Nórsko Норвегія nórsky Nór
Poľsko Польша poľský Poliak
Portugalsko Португалія portugalský Portugalec
Rakúsko Австрія rakúsky Rakúšan
Rumunsko Румунія rumunský Rumun
Rusko Росія ruský Rus
Slovensko Словаччина slovenský Slovák
Slovinsko Словенія slovinský Slovinec
Švajčiarsko Швейцарія švajčiarsky Švajčiar
Švédsko Швеція švédsky Švéd
Španielsko Іспанія španielsky Španiel
Taliansko Італія taliansky Talian
Ukrajina Україна ukrajinský Ukrajinec
USA (Spojené США americký Američan
štaty americké) (Сполучені
Штати
Америки)
Vel'ká Británia Великобританія britský Brit
(Anglicko, (Англія, anglický Angličan
Severné Írsko, Північна severoirský Severoír
Ірландія,
Škotsko, Шотландія, Škotský Škót
Wales) Уельс) walešky Walesan
Srbsko Сербія srbsky Srb
Čierna Ноrа Чорногорія čiernohorský Čiernohorec

E-mail
Dobrý deň, vážený pán, som lekár chirurg z Ukrajiny. Mám 10 rokov lekárskej praxe v nemocnici.
Hľadám prácu na území Slovenska. Chcel by som pracovať vo vašej nemocnici. V prílohe posielam
svoje resumé. Za odpoveď vopred ďakujem.

S pozdravom Ivan Kováč


KOREŠPONDENCIA

LIST

V Bratislave 20. augusta 2017.


Milý Sáša!

Konečne som si našiel čas napísať Ti list, ktorý som už


mnohokrát odložil. Som už tretí rok v Bratislave, no
toto mesto nestratilo pre mňa nič zo svojej krásy. Ba
naopak, čím viac ho poznávam, tým sa mi zdá krajšie.
Videl som tu mnoho. Starú Bratislavu s úzkymi
uličkami a pamätnými budovami. Pozrel som si Michalskú bránu,
Primaciálny palác, bratislavský dóm, v ktorom boli korunovaní uhorskí králi,
a iné historické objekty.
Najsilnejším dojmom na mňa zapôsobil Bratislavský hrad so svojou
históriou. Pekne ho zreštaurovali.
Svoj voľný čas najradšej trávim pri Dunaji. Často sa tu prechádzam.
Aby si si mohol aspoň čiastočne urobiť predstavu o Bratislave a
Slovensku, posielam Ti súčasne sériu pohľadníc. Po
návrate domov Ti ukážem krásny album s
nádhernými snímkami. Prinesiem aj videokazety,
ktoré si budeme spolu premietať.
Mne sa v Bratislave veľmi páči. Bol by som rád, keby
si aj Ty raz prišiel na Slovensko a mohol poznať toto
starobylé mesto. Kedy začneš sporiť peniaze na tento
zájazd?
V nasledujúcom liste Ti napíšem o svojich exkurziách
po Slovensku, o krásach i o živote a kultúre tejto
krajiny.
Končím tento svoj krátky list, lebo je už neskoro a musím ísť spať. Zajtra
mám totiž skúšky.
Maj sa dobre, Sáša, pozdravuj všetkých známych! Teším sa na Tvoj list.
Srdečne Ťa pozdravuje
Tvoj Koľa
SLOVNÍK

konečne – нарештi pohl'adnica – листiвка


mnohokrát – багато разiв premietat’ - демонструвати
poznávat’- дiзнаватися neskoro – пiзно
brána – брама starobylý – старовинний
zdat’ sa – здаватися skúška - iспит
trávit’- проводити час sporit’ – вiдкладати
dóm – кафедральний собор zájazd - поїздка
tešit’ sa – з нетерпiнням очiкувати dojem – враження
zapôsobit’- вплинути návrat - повернення
zreštaurovat’- вiдреставрувати snímkа – знiмок
primaciálny palác – Архiєпископський палац rád - любити

Pohľadnice a pozdravy
Z výletu:
Srdečný pozdrav z výletu vo Vysokých Tatrách Vám posielajú
Mária a Peter
Na Vianoce:
Príjemné a požehnané vianočné sviatky Vám zo srdca želá
Rodina Kováčovcov
Na Nový rok:
Šťastný Nový rok, veľa zdravia, spokojnosti a lásky Vám úprimne
želajú
Jozef a Eva
Na Veľkú noc:
Veselé veľkonočné sviatky a dievčatám veľa vody srdečne želajú
Dedko a babka
Na narodeniny:
Srdečne Ti blahoželáme k Tvojim narodeninám a želáme Ti
všetko najlepšie
S láskou mama a otec

Obálka

Vážený pán
Mgr. Jozef Krátky
Horná ulica 17
01001 Žilina
TÉMA 17. CHOROBY
„Zdáte sa mi poblednutý, pán Čermák. Nie ste chorý?" pýta sa pani Kováčová.
„Áno, som veľmi prechladnutý. Práve idem od lekára. Celú noc som poriadne
nespal. Trápili ma bolesti hlavy a kašeľ. Nad ránom som na chvíľu zdriemol a zobudil
som sa celý spotený. Mrzí ma to, práve som viazaný mnohými povinnosťami."
„Máte aj horúčku?"
„Ráno som si meral. Teplomer ukazoval takmer 38 stupňov, ale v noci som mal iste
viac."
„Nemáte zapálené hrdlo?"
„Nie, v hrdle ma vôbec nebolí. Bolo mi nevoľno od žalúdka. Bol som veľmi
vysilený. Myslel som, že mám chrípku. Lekár ma dôkladne prezrel a zistil, že mám
zápal priedušiek."
„Predpísal vám aj nejaké lieky?"
„Áno, predpísal mi akýsi liek, ktorý sa vydáva iba na recept. Myslím, že je to
penicilín. Cestou zo zdravotného strediska som sa hned' zastavil v lekárni po lieky, aby
som ich mohol hned' začať užívať. Kúpil som si aj sirup proti kašľu."
„Ja som nedávno prekonala angínu. Mala som zhnisané mandle a z toho som mala
vysokú horúčku, museli mi dávať obklady, aby mi klesla. Lekár ma prišiel pozrieť do
domu."
„Ale teraz ste už úplne zdravá, pravda?"
„Áno, už sa cítim celkom dobre. Iba chuť do jedla som stratila a veľmi som
zoslabnutá, takže sa rýchlo unavím."
„Minule som videl vášho Paľka. Čo sa mu stalo s rukou? Mal ju celú obviazanú."
„Asi pred troma týždňami nešťastne spadol. Je veľmi živý. Koľkokrát mal rozbité
koleno! Čo som sa už natrápila pre neho! Minulú sobotu nám ho priviezli z ihriska –
hral s chlapcami futbal, pošmykol sa a zlomil si ruku. Bol veľmi bledý. Ruku mal
opuchnutú, nemohol ňou hýbať. Zatelefonovala som po pohotovostnú službu. Prišiel
lekár a hned' ho odviezli sanitkou do nemocnice. Má naštiepenú kosť. Teraz má ruku
v sadre. O týždeň pôjde na preväz."
„Ostatné deti sú zdravé?"
„Anička je zdravá a Zuzka už vlastne tiež. Do školy ešte nechodí, lebo prekonala
osýpky. Aj Anička musela zostať doma pre karanténu. Ale v pondelok pôjdu už obe do
školy."
„A kam ste sa teraz vybrali?"
„Na desiatu hodinu som objednaná k zubnému lekárovi."
„Ta možno ísť iba na objednanie?"
„Nie, bolestivé prípady ošetrí hned'. V inom prípade sa treba zahlásiť a zdravotná
sestra vás objedná. Mne teraz lekár lieči dva zuby. Jeden mi musel vytrhnúť, lebo mi
začal hnisať koreň. Budem si musieť dať spraviť mostík."
„No, ja už pôjdem. Lekár mi prikázal ležať. Keď mi horúčka klesne, budú mi ešte
röntgenovať pľúca."
„Skoré vyzdravenie, pán Čermák!"
(Podľa Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов)
DIALÓG

– Aké máte ťažkosti?


– Veľmi ma bolí hrdlo a kašlem.
– Merali ste si teplotu?
– Áno, asi pred hodinou som mala 39 C.
– Otvorte ústa! Povedzte „á“! Veru, hrdlo je poriadne zapálené a namandliachje hnis. Máte
angínu. Predpíšem vám silné antibiotiká a kvapky na kašeľ. Musíte aspoň desať dní ležať.
Potom prídete na kontrolu.

– Sadnite si. Čo vám je?


– Pán doktor, už niekoľko nocí sa veľmi potím. Okrem toho sa často cítim unavený.
– Mávate teplotu ?
– Áno, vždy večer, ale len zvýšenú 37,2 (tridsaťsedem celé dva).
– Vyzlečte sa do pol pása, pozriem sa na vás / popočúvam vás. Vdýchnite hlboko! Nedýchajte!
Vydýchnite! Teraz dýchajte pokojne! Vyzerá to na zápal pľúc. Napíšem vám lístok na röntgen.

– Na čo sa sťažujete?
- Nuž viete, v poslednom čase mám čosi so srdcom. Pichá ma za hrudnou kosťou.
- Dávno? Odkedy to pozorujete?
- Zo dva-tri mesiace.
- Spávate dobre?
- Nie veľmi. Často do noci študujem a potom nemôžem zaspať.
- Musíte zmeniť režim dňa. Snažte sa čo najviac prechádzať na čerstvom vzduchu. Myslím, že ste
prepracovaný. Môže to byť však aj neuróza.
- Teda nič vážneho?
– Dúfajme. Pre istotu vám dám lístok na EKG (é-ká-gé). Choďte hneď, je to na prízemí.
Potom príďte znova ku mne.

Ľudské telo
Hlava, krk, trup, horné a dolné končatiny - to sú časti ľudského tela. Hornú končatinu
voláme „ruka", dolnú končatinu „noha". Ale také jednoduché to nie je! Ľudské telo má veľa
dôležitých častí. Každá má svoju funkciu, ktorú môže vykonávať len vtedy, keď je zdravá.

Pozrime sa, napríklad, z čoho sa skladá hlava! Predná časť hlavy sa volá tvár. Horná časť sa
volá čelo, pod ním sú oči (pravé a ľavé oko). Keď sú oči zatvorené,
vidíme viečka, ktoré chránia oči pred svetlom a prachom. Na každej
strane hlavy je ucho. Uši a oči sú dôležité orgány. Uprostred tváre
sa nachádza nos a pod ním sú ústa. Dospelý človek má v ústach 32
zubov a jazyk. V hlave je jeden z našich najdôležitejších orgánov -
mozog. Keď zatvoríme ústa, vidíme hornú a dolnú peru. Celkom
dole je brada.

Horná končatina sa skladá z pleca, ramena, lakťa, predlaktia


a ruky. Na ruke je dlaň a päť prstov: palec, ukazovák, prostredník,
prstenník a malíček. Ruky sú veľmi dôležité časti ľudského tela - čo
by sme robili, keby sme ich nemali!
Veľmi dôležité sú aj nohy, presnejšie - dolné končatiny. Dolnú
končatinu tvorí stehno, koleno, lýtko a chodidlo. Zadná časť
chodidla je päta. Aj na nohe sú prsty. Na prstoch rúk i nôh máme
nechty.
Všimnite si, aké silné svaly majú na horných a dolných končatinách ľudia, ktorí fyzicky pracujú
alebo športujú! Svaly nám umožňujú pohybovať sa, zdvíhať, chytať, chodiť, nosiť...
Celé telo sa skladá z kostí. V tele je asi dvesto kostí, ktoré majú rôzne tvary a rôzne funkcie.
Niektoré kosti sú dlhé, niektoré sú rovné, niektoré sú zakrivené alebo ploché. Kosti umožňujú držať
telo rovno, sedieť a stáť, iné kosti zasa chránia dôležité vnútorné orgány, ako napr. mozog, oči, pľúca,
srdce atď.
Prednú časť trupu tvorí hruď a brucho. V trupe sú veľmi
dôležité orgány: srdce, pľúca, žalúdok, črevá a obličky. V celom
tele sú žily a tepny, v ktorých prúdi krv. Z mozgu vedú do celého
tela nervy. Zadná časť trupu sa volá chrbát. Celé naše telo je
pokryté kožou. Koža chráni ľudské telo. Na hlave rastú vlasy, na
niektorých častiach tela máme chlpy.
Ľudské telo je ako stroj a ak j e zdravé, funguje výborne. Ale
tak, ako sa v stroji môže pokaziť nejaká súčiastka, aj v tele môže ochorieť nejaký orgán. A potom už
musíme vyhľadať lekára...
Práca lekára je veľmi ťažká a zodpovedná: jeho chybu nie je ľahké napraviť, niekedy je to celkom
nemožné.
(Podľa Dratva T., Buznová V. Slovenčina pre cudzincov. Bratislava 2005)

U lekára
Prosím si preukaz poistenca
A: Preukaz poistenca, prosím!
B: Nech sa páči!
A: Ďakujem. Čakajte, prosím!

Necítim sa dobre, bolí ma …


A: Dobrý deň, pani doktorka!
B: Tak čo vás trápi?
A: Necítim sa dobre. Mám zvýšenú teplotu, bolí ma hrdlo, kašlem a mám silnú nádchu.
B: Áno, máte zápal priedušiek. Tu je recept. A musíte piť veľa tekutín. O týždeň príďte na kontrolu.
A: Ďakujem, pani doktorka. Dovidenia.
B: Dovidenia.

Odborné vyšetrenie
U internistu
A: Pán doktor, zle sa mi dýcha, mám bolesti v hrudníku a závraty (головокружіння, запоморочення).
B: Urobíme komplexné vyšetrenie – odmeriame krvný tlak, urobíme krvný obraz, EKG a röntgen
hrudníka.

Máte vysoký krvný tlak


A: Krvný obraz je v norme, ale máte vysoký tlak a EKG tiež nie je celkom v poriadku.
B: Je to vážne?
A: Zatiaľ nie, ale musíte dbať na správnu životosprávu, vyhýbať sa stresu. Prestaňte fajčiť a venujte sa
nejakej športovej aktivite.
U zubára
A: Dobrý deň, pani doktorka, vypadla mi plomba.
B: Pozrieme sa na to. Otvorte ústa. Ešte viac. … Dobre, hotovo. Vypláchnite si ústa. Teraz dve hodiny
nejedzte.

Časti tela: Vnútorné orgány:


hlava – голова mozog – головний мозок
krk – шия srdce – серце
trup – тулуб pľúca (pl.) – легені
končatiny (horné, dolné) / údy – кінцівки (верхні, priedušky (pl.) – бронхи
нижні) žalúdok – шлунок
žlčník – жовчний мiхур
lebka – череп obličky – нирки
čelo – чоло pečeň – печінка
záhlavie – потилиця slezina – селезінка
temeno – тім’я črevá – кишечник, кишківник
tvár – обличчя črevo – кишка
líce – щока hrubé črevo – товста кишка
spánky – скроні tenké črevo – тонка кишка
oko / oči – око / очі močový mechúr – сечовий мiхур
obočie – брова
viečko – повіка krv – кров
mihalnicе – вії tep – пульс
riasa – вія tepna – артерія
nos – ніс žila – вена
ústa – рот cieva – судина
pera (horná, dolná) – губа (нижня, верхня) tlak – тиск
jazyk – язик krvný tlak – кров’яний тиск
zub – зуб
ďasno – десна
brada – борода, підборіддя
ucho / uši – вухо / вуха
koža – шкіра
pokožka – шкіра
pleť – шкіра обличчя
vlasy – волосся
chlp / chlpy – пушок

horná končatina – верхня кінцівка


plece – плечовий пояс
rameno – плече
lakeť – лікоть
predlaktie – передпліччя
ruka – кисть
hánka –п’ясно-фалангові суглоби, костяшка
dlaň – долоня
zápästie – зап’ястя
prst /prsty – палець /пальці
palec – великий палець
ukazovák – вказівний палець
prostredník – середній палець
prstenník – підмізинний палець
malíček – мізинець
necht / nechty – ніготь / нігті

dolná končatina / noha – нижня кінцівка / нога


stehno – стегно
koleno – коліно
jabĺčko – колінна чашечка
lýtko – гомілка, литка
členok – кісточка
chodidlo / stupaj – ступня
priehlavok – підйом
prsty – пальці
päta – п’ята
sval /svaly – м’яз, м’язи, мускул, мускули
kĺb – суглоб
kosť /kosti – кістка / кістки
chrbát nohy – тильна сторона ноги

chrbát – спина
chrbtica – хребет
hruď – грудна клітка, груди
hrudník – грудна клітка, груди
prsník / prsia (pl.) – груди
rebro – ребро
brucho – живіт
pupok – пуп, пупок
driek – талія
slabina – пах
panva – таз

Rýchla pomoc, pohotovosť

- Haló! Tam pohotovosť?


- Áno, prosím?
- Potrebujeme súrne lekára. Máme tu pacienta / je tu pacient s prudkými bolesťami brucha.
- Vek? / Koľko má rokov?
- Sedemdesiat.
- Nadiktujte mi, prosím, meno pacienta a presnú adresu.
- Ján Pokorný, Račianska 23.
- Poschodie?
– Prvé.
- Mám to poznačené / zaznamenané. Lekár príde v priebehu niekoľkých minút / o niekoľko minút.

- Vy ste volali pohotovosť / lekára?


- Áno.
- Kde je pacient / chorý? / Zaveďte ma, prosím, k pacientovi / k chorému.
- Nech sa páči. Poďte za mnou.
- Kde vás bolí?
- Tu, pán doktor. Bolesť je veľmi ostrá.
- Vyzerá to na prudký zápal slepého čreva. Odvezieme vás do nemocnice.

– Haló! Tam pohotovosť?


— Áno, prosím?
— Súrne potrebujeme lekára. Je tu...
— Moment, prosím. Neponáhľajte sa tak! Hovorte pomalšie. Aké ťažkosti má pacient?
— Nemôže sa nadýchnuť a má veľmi zrýchlený pulz - 120 úderov za minútu.
— Koľko má rokov?
— Šesťdesiatpäť.
— Meno pacienta a presná adresa.
— Valéria Bujnová, Sibírska 50, prvé poschodie.
– Mám to poznačené. Lekár príde asi o 20 minút.
Na pohotovosti
Máte zlomenú nohu
A: Čo sa vám stalo?
B: Spadol som a nemôžem chodiť. Bolí ma členok.
A: Je to opuchnuté. Musíme urobiť röntgen. Podľa snímky je to zlomenina. Dáme vám sadru.

ZDRAVOTNÉ SLUŽBY
Vo všetkých väčších mestách sú nemocnice. V menších mestách a turistických
oblastiach sú k dispozícii ambulancie a lekárne. Lekárne sú otvorené v pracovných
dňoch väčšinou od 8:00 do 18:00, cez víkendy a sviatky má vždy niektorá lekáreň v
meste službu non stop.
Pred príchodom na Slovensko sa odporúča uzavrieť zdravotné poistenie, ktoré býva
súčasťou balíka cestovného poistenia.
V prípade potreby zdravotnej pomoci treba volať 112 alebo špecializovanú
záchrannú službu.

LEKÁREŇ

V lekárni
Výdaj na lekársky predpis
A: Nech sa páči, recept.
B: Ešte kartičku poistenca, poprosím. Takže, tu sú tabletky a sirup proti kašľu: užívať trikrát denne po
jedle, kvapky do nosa ráno a večer.
Bez receptu
A: Môžete mi poradiť niečo proti prechladnutiu?.
B: Ak nemáte teplotu, stačí bylinkový čaj a nejaké vitamíny.
Výrazy

- Prosím vás, môžete mi (mohli by ste mi) dať nejaký liek proti boleniu hlavy?
- Prosím si dajaký liek proti boleniu hlavy.
- Dajte mi, prosím, niečo proti boleniu hlavy.
- Prosím vás, čo máte proti boleniu hlavy?

- Môžem vám ponúknuť Atalargin a Valetol.


- Máme Atalargin a Valetol. Tie môžete dostať bez lekárskeho predpisu. Sú veľmi účinné.
- Prosím si Atalargin.
– Nech sa páči.

V lekárni
- Prosím vás, čo máte proti boleniu hrdla?
- Máme niekoľko druhov liekov. Odporúčala by som vám tabletky Strepsils a na kloktanie Tantum verde.
- Prosím si jedno balenie tabletiek Strepsils. A tento liek máte?
- Áno, ale s receptom musíte ísť k okienku Výdaj liekov na recept.

- Tento liek treba pripravovať. Nech sa páči lístok.


- A kedy môžem prísť?
- Asi o tri hodiny.
- Nemôže to byť skôr? Liek je pre dieťa, šesťročného chlapca. Je mu veľmi zle.
- Dobre. Príďte o pol hodiny. Poprosím, aby ho súrne pripravili.
- Ďakujem vám.

Vypočuje si náhravku a doplňte chýbajúce slová


(Krízom krážom2, CD1/47)

– Johanna, tam nie, tam je Voľný predaj! Poď sem, k okienku Na recept.
– Dobrý _____. Poprosím recept a ______ poistenca.
– Nech sa páči.
– Takže, ______ do nosa 3-krát denne, _______ proti _____ a antibiotiká 4-krát denne
jednu tabletu. Spolu je to 2 ____ a 50 ______.
– Máte aj nejaké _______? Čo nám odporúčate?
– Máme tu Vitafit za 8 eur a 49 centov a Multicomplex za 11 ____ a 90 _____.
– Zoberieme si ten Multikomplex. A ešte nám, prosím vás, dajte nejaký bylinkový ____.
– Róbert, to je veľa peňazí. To si nemôžem dovoliť.
– Nechaj tak, Johanna, ja to zaplatím.
– Nie, nie. Koľko ti dám za seba?
– Johanna, povedal som, že to zaplatím. Neprotestuj, dobre? Si študentka, ja
pracujem! Prepáčte, mám tu ešte svoj recept, nech sa páči…
TÉMA 18. SLOVENSKO

Slovensko leží v strednej Európe. Často sa hovorí – leží v srdci Európy. Jeho
susednými kraj inami sú na východe Ukrajina, na severe Poľsko, na západe Česká
republika, na juhu Rakúsko a Maďarsko.
Slovensko je členitá krajina. Má nížiny i pohoria. Rozsiahle nížiny sa nachádzajú
na juhu a juhovýchode Slovenska, najvyššie slovenské hory ležia na severe Slovenska.
Najväčšia nížina sa volá Podunajská nížina. Tu leží i známy Žitný ostrov. Najvyšším
pohorím sú Vysoké Tatry, súčasť Karpát.
Slovensko je bohaté na rieky. Časťou jeho územia preteká európska veľrieka
Dunaj. Do nej sa vlievajú rieky Váh a Hron, ktoré pramenia v slovenských horách.
Najväčšími riekami východného Slovenska sú rieky Hornád a Torysa.
Slovensko má veľa jazier prírodných i umelých. Najväčšie z nich Zemplínsku
šíravu volajú i slovenské more.
Slovensko má 5 miliónov obyvateľov. Väčšina z nich sú Slováci, ale na
Slovensku žijú aj Maďari, Rómovia, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Rusíni a Nemci a iné
národnosti.
Na Slovensku sú mnohé jaskyne a liečivé pramene. Slovenské kúpele poskytujú
liečenie či možnosti rekreácie pre slovenských a zahraničných pacientov i turistov.
Slovensko je priemyselno-poľnohospodárska krajina. Je tu predovšetkým
strojársky, chemický, hutnícky, drevársky a pivovarnícky priemysel.
Poľnohospodárstvo sa orientuje najmä na živočíšnu výrobu – chová sa tu dobytok,
ošípané, ovce, kone a hydina. Rozsiahla je však aj rastlinná výroba – pestuje sa obilie,
cukrová repa, zemiaky, chmeľ, vinič, ovocie aj zelenina, niekde i tabak.
Hlavné mesto Slovenska je Bratislava. Ďalšie významné centrá sú Košice,
Prešov, Banská Bystrica, Žilina, Nitra, Trnava a Komárno.
Samostatná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993.

SLOVNÍK
obyvateľ – житель
malebný – мальовничий
patriť – належати
väčšina – більшість
jaskyňa – печера
prameň – джерело
kúpele – курорт, санаторій
poskytovať – надавати
priemysel – промисловість
strojarský – машинобудівельний
hutnícky – металургійний
poľnohospodárstvo – сільське господарство
chovať – вирощувати
pestovať – вирощувати
dobytok – худоба
ošípané – свині
životné prostredie – довкілля
beztrestne – безкарно
ovzdušie – атмосфера
odstrániť – ліквідувати
látka – речовина

Štátne sviatky (sú zároveň dňami pracovného pokoja):

1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky


5. júl - Sviatok sv. Cyrila a Metoda
29. august - Výročie SNP
1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu

Dni pracovného pokoja:

6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)


Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj - Sviatok práce
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
15. september - Sedembolestná Panna Mária
1. november - Sviatok všetkých svätých
24. december - Štedrý večer
25. december - Prvý sviatok vianočný
26. december - Druhý sviatok vianočný

Všeobecné informácie o Slovensku

Oficiálny názov: Slovenská republika (SR)


Dátum vzniku štátu: 1. január 1993
Štátne zriadenie: republika
Politický systém: parlamentná demokracia (150 poslancov volených na 4 roky)
Prezident: Andrej Kiska, volený na 5 rokov
Predseda vlády: Robert Fico
Štátne symboly: štátny znak, vlajka, pečať a hymna „Nad Tatrou sa blýska“

Rozloha: 49 035 km2


Poloha: Stredná Európa
Najvýznamnejšia slovenská rieka Dunaj spája hlavné mesto SR Bratislavu s dvoma hlavnými mestami
susedných štátov - Viedňou a Budapešťou.
Čas: stredoeurópsky čas (+ 1 hod. od GMT) letný čas od marca do novembra je + 2 hod. od GMT
Nadmorská výška: najvyšší bod Gerlachovský štít (2655 metrov nad morom), najnižší bod rieka
Bodrog (95 metrov nad morom).
Podnebie: Mierne klimatické pásmo, striedajú sa štyri ročné obdobia.
Hranice so susednými štátmi: Maďarsko (679 km), Poľsko (597,5 km), Česká republika (265
km), Rakúsko (127,2 km), Ukrajina (98 km)
Územnosprávne členenie: 8 samosprávnych krajov (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky,
Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický), 79 okresov, 138 miest, 2891 obcí
(vrátane miest)
Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvateľov k 31.12.2005)
Počet obyvateľov: 5 389 180 (z toho 51,5 % žien) k 31.12.2005
Štátny jazyk: slovenský
Národnostné zloženie obyvateľstva: národnosť slovenská (85,8%), maďarská (9,7%), rómska
(1,7%), česká (0,8%), rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská a iné (2%)
Náboženstvo: rímskokatolíci, evanjelici, gréckokatolíci, reformovaní kresťania
Mena: EURO (od 1.1.2009)
POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Балаж П, Даровец М., Чабала М. Словацкий язык для славистов.–


Братислава, 1995. – 330 с.
2. Мистрик Й., Тугушева Р. Учебник словацкого языка. – Москва:
Высшая школа, 1981. – 423 с.
3. Пахомова С., Джоганик Я. Словацька мова.– Ужгород, 2008. – 472 с.
4. Böhmerová A. Slovenčina pre vás: Slovenčina pre anglicky hovoriacich –
učebnica pre začiatočníkov. Bratislava 1996.
5. Bortlíková A. a kol. Hovorme spolu po slovensky: Slovenčina ako cudzí
jazyk. Učebnica. – Bratislava 2008.
6. Dratva T., Buznová V. Slovenčina pre cudzincov. Bratislava 2005.
7. Kamenárová R. a kol. Krížom krážom. Slovenčina A1. – Bratislava:
Univerzita Komenského 2007.
8. Kamenárová R. a kol. Krížom krážom. Slovenčina A2. – Bratislava:
Univerzita Komenského 2009.
9. Mistrík J. Basic Slovak. Bratislava 1980.
10. Murgašová-Kovalčíková A. Slovenčina pre potomkov. Banská Bystrica:
Univerzita Mateja Bela 2006.
11. Steinerová H. Konverzačná príručka slovenčiny. Bratislava: Univerzita
Komenského 2000, 2004.
12. Uličná M. A kol. Tri dva jeden – slovenčina. Úroveň A1, 12.1. Bratislava:
Univerzita Komenského, Bratislava 2015.
13. Žigová Ľ. Komunikácia v slovenčine. Textová príručka a cvičenia.
Bratislava: Univerzita Komenského 2007.

Вам также может понравиться